Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/123/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a A. B. C. v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101928989/2022 zo dňa 07.07.2022 a rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. k. 101928989/2022 zo dňa 07.07.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda ( ďalej len „daňový úrad”) začal u žalobcu v zmysle o správne daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 z 7.9.2020 za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. Daňový úrad preveroval dodanie služieb od spoločnosti Megsys s. r. o., IČO: 50 336 274 („Megsyss.r.o.") a splnenie podmienok pre odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr od dodávateľa Megsys podľa a nasl. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o DPH“), lebo žalobca si za predmetné zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 1912008 od dodávateľa Megsys, DPH vo výške 7.390 eur pri základe dane 36.950 eur. Správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly listami z 3.5.2021 a 22.7.2021, na ktoré reagoval žalovaný vyjadreniami z 17.5.2021 a 2.8.2021. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 1015001239/2021 zo dňa 16.8.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.8.2021, kedy bola aj ukončená daňová kontrola. Dňa 01.09.2021 začalo vyrubovacie konanie. Pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované v dne 30.11.2021 a 13.12.2021, následne vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobca odvolal, odvolanie bolo postúpené žalovanému. Žalovaný ako odvolací orgán uložil povinnosť správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov D. E. a F. G. a preverením dodávok sporných služieb u konečných

príjemcov služieb ( t. j. odberateľov žalobcu). Správca dane oznámil žalobcovi výsledky dokazovania v odvolacom konaní ( oznámením č. č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022), na čo reagoval žalobca písomným vyjadrením podaným dňa 8.6.2022.

2. Žalobcovi bolo dňa 04.01.2022 doručené rozhodnutie daňového úradu č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane v sume 7 390 eur za zdaňovacie obdobie december 2019. Daňový úrad vydal podľa žalobcu vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (december 2017 až december 2019) totožné rozhodnutia nerozlišujúc skutočnosti relevantné len pre niektoré zdaňovacie obdobia, pritom od celý čas s daňovým úradom spolupracoval. Daňový úrad svoje rozhodnutie odôvodnil absenciou preukázania splnenia podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň zo strany žalobcu, lebo žalobca hodnovernými dôkazmi nepreukázal dodanie služieb od dodávateľa Megsys v zmysle fakturácie, vznik daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane. Daňový úrad v zmysle povinnosti mu uloženej listom žalovaného č. 100916225/2022 zo dňa 14.4.2022 doplnil dokazovanie, čo zodpovedalo aj návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov (výpoveď svedkov F. G., A. E. a preverenie dodávky sporných služieb u odberateľov žalobcu), ale následne listom č. 101529166/2022 zo dňa 27.5.2022 zotrval na svojich záveroch z prvého rozhodnutia. Žalobca podal k listu daňového úradu zo dňa 27.5.2022 vyjadrenie dňa 8.6.2022 (označené ako „vyjadrenie k doplneniu konania”). Žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu rozhodnutím č. 101928989/2022 zo dňa 7.7.2022 („ďalej len „druhostupňové rozhodnutie"), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.7.2022.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.9.2022, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 23.09.2022 ( ako správnemu súdu), domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101928989/2022 zo dňa 7.7.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7.390 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2019. Žalobca žiada zrušiť obe predmetné rozhodnutia, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

4. Žalobca v žalobe namieta, že: 1) napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie daňového úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci s odkazom na v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), 2) orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav s odkazom na , 3) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s odkazom na a 4) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcami dane, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia s odkazom na .

5. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že žalovaný nesprávne interpretoval obsah právnych noriem uvedených v 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v spojení s 24 a 46 ods. 5 Daňového poriadku, zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právo na odpočítanie DPH z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň vzniku daňovej povinnosti a môže ho uplatniť, ak má faktúru od platiteľa. V podanom daňovom priznaní deklaroval dodanie služby, dňom dodania služby mu vznikla daňová povinnosť. Žalobca za poskytnutie služieb zaplatil, dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe, vzniklo mu právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobu konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby — Megsys s.r.o. 6. Podľa žalobcu daňový úrad vo svojom rozhodnutí uviedol opak toho, čo bolo ustálené v záveroch rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.5.2022 a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021(bod 25) a vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; body 26, 27 (podmienky na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa sú splnené, ak je tovar dodaný, dodávateľ tovaru je zdaniteľnou osobou, na faktúre je uvedená identita dodávateľa). Daňový úrad v rozpore s predmetnými rozhodnutiami uvádzal ako predpoklad nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry to, že osoba dodávateľa na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi ( na str. 18 prvostupňového rozhodnutia). V rámci druhostupňového rozhodnutia žalovaný spochybnil konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre tvrdiac, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys

s.r.o. nebolo uskutočnené touto spoločnosťou ako dodávateľom a daňový subjekt a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali dodanie sporných služieb podľa faktúry a v závere konštatoval nepreukázanie splnenia podmienok zo strany daňového subjektu na vznik a uplatnenie práva odpočítať DPH ( 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Žalovaný aj daňový úrad sa snažia spochybniť splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o., svoje úvahy rozvíjajú každý opačným smerom, čím je ich argumentácia zmätočná a v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. 7. Žalovaný ( na str. 40 druhostupňového rozhodnutia) a daňový úrad (na strane 27 prvostupňového rozhodnutia) zhodne uviedli, že spoločnosť Megsys s.r.o nebola schopná dodať služby z materiálnej ani z personálnej stránky, ani zo subdodávateľskej stránky a to z dôvodu, že opakovanou výpoveďou svedka nebolo potvrdené, že služby uvedené na faktúre boli dodané spoločnosťou, čím spochybnili podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o. Túto argumentáciu žalobca hodnotí v rozpore s predloženými dôkazmi a v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutím Súdneho dvora EU vo veci Vikingo, C-610/19 zo dňa 3.9.2020, bod 66, v zmysle ktorého okrem iného nie je možné zdaniteľnej osobe odoprieť právo na odpočet, ani keď faktúry týkajúce sa nákupov nemožno považovať za hodnoverné za splnenia týchto podmienok: (a) osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť' nebola určená; (b) neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva; (c) dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený; (d) v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti; (e) takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Podľa žalobcu v jeho konkrétnom prípade neboli podmienky b) až e) jasne splnené, a vzhľadom na zistený skutkový stav a obsah daňového spisu nebola splnená ani podmienka a). Preto aj hodnotí úvahy správcov dane o údajných nedostatočných materiálnych a personálnych kapacitách dodávateľa Megsys za nesprávne. Žalobca ďalej popiera nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o. v absencii rozsahu a druhu dodanej služby ako sa k tomu vyjadril už v odvolaní voči rozhodnutiu daňového úradu, lebo tieto údaje špecifikované boli, pr. konfigurácia, inštalácia, atď. 8. Žalobca v rámci námietok ďalej poukazuje na nesprávnu interpretáciu § 24 a §46 ods. 5 daňového poriadku v súvislosti s rozložením a prenosom dôkazného bremena, lebo žalovaný porušil základné zásady správy daní § 3 daňového poriadku. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku, preukázal existenciu faktúr, zaplatenie fakturovaných súm, reálne prijatie služieb, ktoré použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie služieb nespochybnili a to: účtovnou dokumentáciou, daňovou evidenciou, zmluvnou dokumentáciou, faktúrami, bankovými výpismi, potvrdeniami o úhrade faktúr dodávateľa Megsys, doplňujúcimi vyjadreniami, výsluchmi svedkov (A. E., A. E., F. G.), zoznamom jeho odberateľov, vyjadreniami jeho odberateľov k zmluvnému vzťahu s ním. Svedkovia a jeho odberatelia potvrdili existenciu materiálneho plnenia prípadne služieb nehmotnej povahy, rovnako to bolo preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od dodávateľa, preto podľa názoru žalobcu ako daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno odvolávajúc sa podporne na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 3.9.2019. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by vyvracali dôkazy žalobcu, pritom v prípade pochybností žalovaného nezvolil postup v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku do momentu ukončenia daňovej kontroly (rozsudok NSS SR sp.zn. z 24.2.2022), nikdy presne nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie jeho pochybností. Čiže z tohto dôvodu nedošlo k prenosu daňového bremena zo správcu dane na žalobcu. Pritom záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený nad dodržiavaním a rešpektovaním práv zákonom priznaných daňovým subjektom (nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 18.9.2008). Žalobca namietal aj to, že žalovaný sa nevyjadril k mnohým jeho vyjadreniam a dôkazom, ale na neho nezákonne preniesol dôkazné bremeno. Žalobca namieta aj porušenie princípu neutrality DPH, pritom on daň na vstupe fakturovanú dodávateľom služieb Megsys s.r.o. riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o výklade § 49 a §51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v spojitosti s § 24 daňového poriadku, bol povinný vychádzať zo zásady in dubio mitius ( v prospech slabšieho; pr.: rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.01.2010).

9. Žalobca v námietkach ďalej namieta nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalovaným, lebo je v rozpore s administratívnymi spismi a zistené skutočnosti mal žalovaný vyhodnotiť účelovo v jeho neprospech. Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne kapacity dodávateľa Megsys s.r.o. okrem iného aj z dôvodu, že konateľ A. E. bol počas niektorých kontrolovaných zdaniteľných období aj v pracovnom pomere. Žalobca na podporu svojho tvrdenia odkazuje na zápisnicu z výsluchu menovaného Vendrinského č. 101448691/2021. Žalobca namieta, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil aj evidenciu a špecifikáciu služieb /človekohodiny/ v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom Megsys s.r.o. a žalobcom, pritom on už vo vyjadreniach podrobne opísal fungovanie predmetnej evidencie a detailne špecifikoval služby, keďže človekohodiny sa posudzovali vo vzťahu ku každému servisnému zásahu individuálne, mohli trvať aj len 5 minút podľa dĺžky reálneho zásahu. Pritom správca dane bez relevantných dôkazov disponoval len pochybnosťami k reálnym službám a to na podklade odpovedí od odberateľov služieb. Podľa žalobcu mal žalovaný skúmať, či boli služby reálne poskytnuté, odberatelia to nevylúčili. Podľa žalobcu správcovia dane zobrali za základ pre rozhodnutie skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom. Konkrétne sa žalobca vyjadril k odpovediam jednotlivých odberateľov a k záverom, ktoré z vyjadrení vyplynuli pre žalovaného a ako ich posudzoval samotný žalobca, lebo : a) Pri odpovedi od KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalovaný uvádzal, že žalobca mohol postúpiť pohľadávky subdodávateľom, ale podľa žalobcu ani nezistil, že by ich nemohol postúpiť. Odvolávajúc sa na a na čl. 6.4. zmluvy uzavretej s touto poisťovňou (citovaný text v bode 61 žaloby) má za to, že bol oprávnený postúpiť práva z zmluvy na inú sobou, poveriť aj Megsys s.r.o.; b) Pri odpovedi od Mesta Svätý Jur mu vyplýva, že sporné služby mu boli poskytnuté.; c) Pri odpovedi od firmy Rackscale s.r.o. poukazuje žalobca na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého objednávateľ mu na výzvu odpovedal, že „neskytol písomný súhlas na poskytnutie hesla subdodávateľom“ a teda objednávateľ nepredložil doklad o udelení súhlasu na postúpenie prihlasovacích kódov. Takéto vyjadrenie žalovaného hodnotí žalobca za klamstvo, lebo žalovaný žiadal Rackscale, s.r.o. oznámiť, „či mohol žaloba postúpiť subdodávateľom prístupové práva k jednotlivým úkonom alebo bol potrebný súhlas končeného odberateľa“ a dostal odpoveď od tejto spoločnosti, že „bol potrebný ich súhlas“. Žalovaný však písomný súhlas nežiadal, preto mu ho spoločnosť nepredložila. d) Firma SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. ( ďalej len SITA“) a Slovak Telekom a. s. žalovanému v odpovedi potvrdili odberateľsko – dodávateľské vzťhy so žalobcom. e) Tatra banka a.s. vo vyjadrení potvrdila poskytnutie služieb žalobcom a uviedla, že na postúpenie prístupových práv bol potrebný udelený súhlas a nemá vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom žalobcu. f) Pri odpovedi od firmy SWAN, a.s. žalovaný konštatoval rozpor medzi vyjadrením tejto spoločnosti a predloženou Zmluvou o poskytovaní služieb z 29.04.2017, ale podľa žalobcu správcovia dane vychádzal z nesprávnej zmluvy, lebo z povahy dohody SLA a služieb je zrejmé, že nebol potrebný súhlas na poskytovanie služieb.

10. Žalobca ďalej napáda nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, lebo je nejasné, zmätočné. Zmätočnosť vidí v tom, že žalovaný vykonal daňovú kontrolu en bloc 25 zdaňovacích období, v ktorých sa však menil skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane, pritom žalovaný ani daňový úrad to nerozlišovali. Ako príklad uviedol, že A. E., konateľ dodávateľa, bol popri výkonu funkcie konateľa zamestnaný vo firmách IBM International Services Centre s.r.o. a JACEK s.r.o. len do 30.6.2018 ( len za 7 zdaňovacích období), ale žalovaný toto obdobie nerozlíšil, len konštatoval, že jeho zamestnanie mohlo byť obmedzením dostatočnej kapacity dodávateľa Megsys s.r.o. pre poskytnutie sporných služieb. Teda neuviedol, či po ukončení pracovného pomeru mohol mať menovaný kapacitu na poskytovanie služieb. Žalobca poukázal i na to, že subjekt BOLIX bol nepriamym dodávateľom spoločnosti Megsys s.r.o. na poskytovanie služieb pre žalobcu, ale len od zdaňovacieho obdobia marec 2019. Žalovaný sa síce vyjadroval o nedostatočnom personálnom zabezpečení dodávateľa Megsys s.r.o., ale neuviedol a neskúmal, aký počet zamestnancov mal mať, v akom období, aký bol dopad pracovného pomeru A. E. atď. Nedostatok dôvodov rozhodnutia opiera žalobca okrem iného o rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 16.09.2008, lebo žalovaný sa nevyporiadal s materiálnym argumentom zásadného významu spochybňujúc reálne poskytnutie služieb dodávateľom Megsys s.r.o., ale reálne sa nevyporiadal so všetkými argumentmi žalobcu k v tejto časti. Postup Daňového úradu označil za neakceptovateľný, lebo ignoroval prevažnú väčšinu argumentov a dôkazov žalobcu. Žalobca sa snažil svoje pochybenie odstrániť v svojom rozhodnutí, ktorého odôvodnenie je podľa žalobcu nedostatočné.

Konkrétnejšie k nedostatkom odôvodnenia žalobca uviedol, že žalovaný tvrdil, že dodávateľ Megsys s.r.o. nemohol poskytnúť sporné služby pre nedostatok personálnej kapacity, konkrétne kapacity už neuviedol a tvrdenie neoprel o dôkazy. Tiež žalobca spochybňoval preukázanie poskytnutia softvéru subdodávateľom BOLIX, ktorý uľahčoval služby na diaľku. Podľa názoru žalobcu on dôkazmi preukázal dostatočný počet kvalifikovaného personálu u dodávateľa Megsys s.r.o. Zamestnanie A. E. nebolo podľa žalobcu prekážkou pre poskytovanie služieb dodávateľom, resp. údajná prekážka pominula 30.6.2018 skončením jeho pracovného pomeru. Žalobca namieta, že žalovaný v rozhodnutí uzavrel neodstránenie pochybnosti o dodaní sporných služieb, ale nevyporiadal sa z jeho tvrdením, že jedna osoba mohla za jednu hodinu urobiť aj viac servisných zásahov, pokiaľ jeden zásah trval menej ako hodinu. Žalobca predložil daňovému úradu vysvetlenia k službám a výpisy servisných zásahov za obdobie december 2017- december 2019, ale žalovaný sa k tomu v rozhodnutí nevyjadril. Podľa žalobcu žalovaný nekriticky prevzal záver z rozhodnutia daňového úradu ohľadom výpovede svedkov A. E. (v zápisnici z 16.5.2022) a technického riaditeľa žalobcu F. G. (v zápisnici z 18.5.2022), že neuviedli skutočnosti potvrdzujúce dodanie služieb dodávateľom Megsys s.r.o. Žalobca tiež namieta to, že žalovaný riadne neodôvodnil svoj záver, že mu z dokladov nevyplynulo poskytnutie služieb žalobcu cez dodávateľa Megsys s.r.o. a záver odôvodnil len týmto: a) zákazníci žalobcu mu explicitne nepotvrdili postúpenie prístupových práv subdodávateľovi Megsys s.r.o.; b) nebolo možné z dokladov napárovať faktúry v preverovanom období s dodanými službami od Megsys s.r.o. Žalobca tvrdí, že napárovanie faktúr nie je možné, lebo zákazníkovi fakturoval paušálnu odmenu a dodávateľ Megsys s.r.o. fakturoval okrem paušálnej odmeny aj odmenu podľa výkonov, poskytoval aj podporné činnosti. Žalobca namietal i to, že daňový úrad vo výzvach odberateľov žalobcu o doklady na potvrdenie odberateľsko – dodávateľského vzťahu s žalobcom neuviedol konkrétne Megsys s.r.o. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia bližšie k týmto výzvam nevyjadril, na vyjadrenia žalobcu nereagoval, v čom rovnako vidí žalobca absenciu riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia.

11. Žalobca namieta procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania: Daňový úrad pochybil počas daňovej kontroly opakovaným vznesením pochybností k zisteným skutočnostiam, ktoré však neoznámil žalobcovi v zmysle §46 ods. 5 daňového poriadku do ukončenia daňovej kontroly ani ho nevyzval na odstránenie pochybností. Daňový úrad nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné a všetky výzvy žalobcovi boli len všeobecné. Takýmto konaním Daňového úradu stratil žalobca možnosť efektívne sa brániť. Rovnako žalovaný spochybňuje splnenie podmienok na odpočítanie dane z prijatých faktúr žalobcom od dodávateľa Megsys s.r.o. ale výlučne na podklade jeho pochybností. Ako ďalšie procesné pochybenie žalovaného uviedol žalobca to, že odvolanie doručil daňovému úradu dňa 31.01.2022, ale žalovaný vydal rozhodnutie až 7.7.2022, po 157 dňoch, t. j. v rozpore s § 65 ods. 2,3 a § 3 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný mu oznámil nemožnosť rozhodnúť v lehote v zmysle § 65 ods. 2 daňového poriadku až po 74 dňoch (oznámením z 14.4.202). Pochybenie vidí žalobca i v tom, že mu žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez výzvy dovyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.12.2022 žiadal žalobu zamietnuť odvolávajúc sa na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Potvrdil realizáciu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2017-december 2019, doplnenie dokazovania na jeho pokyn v rámci odvolacieho konania po podaní odvolania žalobcom voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný pri daňovej kontrole zistil, že v posudzovanom zdaňovacom období bola dodávateľom žalobcu firma Megsys s.r.o., ktorá na všetkých 25 faktúrach vystavených pre žalobcu uvádza ako predmet fakturácie služby podľa objednávky: „konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot analýza a meranie, spracovanie dokumentácie “, v stĺpci „počet“ boli číselné hodnoty bez označenia. Celková suma odpočítania DPH zo všetkých faktúr predstavovala sumu 176.030 eur. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že správca dane v rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca ani jeho dodávateľ hodnoverným dôkazom nepreukázali dodanie sporných služieb v zmysle faktúr, dodanie sporných služieb nebolo dodávateľom uskutočnené podľa § 9 zákona o DPH, preto jej nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následne nevzniklo právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Z týchto dôvodov správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH pre porušenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

13. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom žalobcu:

13.1. K námietke o nesprávnej interpretácii § 49 ods. 1,2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalovaný uviedol, že vznik daňovej povinnosti žalobcovi dňom dodania služby odberateľom neznamená vznik práva na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. Počas daňovej kontroly bola pri dokazovaní spochybnená hodnovernosť faktúry súvisiacej s predložených dokladmi. Podľa žalovaného svedkovia D. A. E. a F. G. potvrdili dodanie sporných služieb pre žalobcu len formálne, lebo ich výpovede nie sú jednoznačným a hodnoverným dôkazom o spornom zdaniteľnom obchode. Výpoveď svedka D. E. o vykonaní sporných služieb pre žalobcu dvomi zamestnancami na trvalý pracovný pomer a dvomi na dohodu mu nepotvrdila dodanie sporných služieb. Druhý svedok G. potvrdil, že on osobne vykonával sporné služby, tiež ich vykonával D. E. a externí zamestnanci (pán H. a druhého meno si nepamätal). Priezvisko Hudec v hláseniach o vyúčtovaní dane podaných Megsys s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nebolo. Svedkovia zamestnancov nekonkretizovali. Podľa žalovaného mu z zmluvných podmienok ohľadom zdaniteľného obchodu vyplynulo, že na poskytnutie sporných služieb cez externých zmluvných partnerov bol potrebný písomný súhlas žalobcu, ale žalobca taký súhlas pre Megsys s.r.o. nepredložil. Taktiež nebolo možné preveriť svedkami označenú spoločnosť BOLIX s.r.o. a dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o. uvedených v kontrolovaných výkazoch, lebo neboli kontaktní. Žalovaný ďalej k námietkam uviedol, že nebolo možné preveriť ani účtovnú a daňovú dokumentáciu Megsys s.r.o. , ktorá mala byť odovzdaná na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí listín zo dňa 12.06.2020 osobe oprávnenej konať za nového spoločníka – spoločnosť MBI CAPITAL TR LIMITED so sídlom v kráľovstve Veľkej Británie a Írska. Vypočutí svedkovia boli v príbuzenskom vzťahu a bol rozpor v ich vyjadrení ohľadom serverov používaných na dodanie služieb. Svedok G. nevedel uviesť kontaktnú osobu na spoločnosť Megsys s.r.o., lebo komunikovali len cez systém C desk, prípadne konatelia medzi sebou, preberacie protokoly so súhrnným časom služieb raz mesačne preberal od konateľa žalobcu. Podľa žalovaného z dokazovania mu vyplynulo aj to, že ani odberatelia žalobcu nemali vedomosť o dodávaní služieb žalobcom prostredníctvom subdodávateľa Megsys s.r.o. Žalovaný sa bráni tým, že výsledky daňovej kontroly zaslal správca dane žalobcovi oznámením z 3.5.2021 a z 22.7.2021, popísal v nich dokazovanie aj zistený skutkový stav, spochybnil sporné služby dodané spoločnosťou Megsys s.r.o. a žalobca „nepredložil také dôkazy“, ktorými by pochybnosti odstránil. 13.2. K námietke o nesprávnej interpretácii § 24 a § 46 ods. 5 daňového poriadku ohľadom prenosu dôkazného bremena sa žalovaný odvolal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. / bod 55/, podľa ktorých pri nadobudnutí pochybnosti správcom dane o reálnosti zdaniteľného obchodu vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a nepostačuje len predložiť faktúru, zmluvu či preberací protokol. Podporne odkázal na závery judikatúry ESĽP ( ohľadom zamedzovania vydávať protirečivé rozsudky), pr.: vec Zielinsky, Pradal a spol. vers. Francúzska republika č. . A 24846/94, 34165/96 až 34173/96, vec I. a J. v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014. Podľa jeho názoru kvalifikovane spochybnil predloženú faktúru , preto došlo k prechodu dôkazného bremena na žalobcu. 13.3. K námietkam žalobcu, že správca dane nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku nešpecifikujúc dôkazy na odstránenie pochybností ( odvolávajúc sa na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.02.2022) žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný zistiť ako sporný zdaniteľný obchod skutočne prebehol, v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a vyhľadávacia. 13.4. V súvislosti s námietkou žalobcu o neporušení princípu neutrality DPH žalovaný odkazuje na §69 ods. 1,5 zákona o DPH a § 49 ods. 1 zákona o DPH. Obchodné transakcie nestačí deklarovať len formálne vystavenou faktúrou či zmluvou, ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje platiteľ uplatňujúci si právo na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukáže tvrdenia, nemôže mu byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020).

13.5. K námietke o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o., žalovaný uviedol, že okrem D. E. a G. nebol identifikovaný iný zamestnanec, ktorý mal sporné práce vykonávať, aj keď podľa D. E. mali služby vykonať 3 až 4 osoby a podľa svedka G. on na preberacích protokoloch kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín, pretože aktivity sa navzájom prelínajú, úkony nevedel priradiť na tikety vo výpise servisných úkonov. Ani jeden svedok neuviedol konkrétne miesto zásahu. Na faktúre nebola popri cene fakturovaná cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v bode 5.6. Zmluvy

o poskytovaní služieb zo dňa 15.05.2017 medzi žalobcom (objednávateľom) a spoločnosťou Megsys s.r.o. ( poskytovateľom) je v uvedené: „V prípade, ak poskytovateľ poskytuje akékoľvek služby mimo miesta sídla poskytovateľa, účtuje k cene služieb cestovnú náhradu v zmluvne dohodnutej výške 0,50 eur/kilometer podľa počtu najazdených kilometrov.“ Svedok D. E. tvrdil, že pri zložitejšom incidente sa vycestovalo do lokality preinštalovať hardvérové prvky a doba incidentu sa počítala už aj s cestou. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zistil, že Megsys s.r.o. cestovné náhrady ani za jedno z kontrolovaných zdaňovacích období nefakturovala, preto neboli zásahy na zariadeniach u odberateľov žalobcu vykonané spoločnosťou Megsys s.r.o. Hodnovernosť predložených preberacích protokolov k zdaňovacím obdobiam január 2018 až december 2018 mal žalovaný zníženú aj tým, že v predtlači pri mieste vykonania servisného zásahu je uvedené: v servisnom stredisku Queenfield, s.r.o., t.j. nie Megsys s.r.o. Žalovaný tvrdí, že ani on ani správca dane nespochybnili dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom, ale to neznamená, že služby boli odberateľom dodané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o. 13.6. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov aj vzhľadom na to, že D. E. bol zamestnancom len určité posudzované daňové obdobia žalovaný uviedol, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach december 2017 až december 2019 bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s.r.o. a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu boli predmetom fakturácie rovnaké sporné služby. Žalovaný hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto nesúhlasí, že by niektoré jeho argumenty neboli relevantné. Správca dane preveroval dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu ( konkrétne spol. BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o., MG prime business s.r.o.), ale boli to nekontaktné spoločnosti bez možnosti vykonať u nich preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o. D. E., konateľ Megsys s.r.o., bol v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov zamestnancom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až jún 2018. V období júl 2018 až december 2019 nebol D. E. zamestnancom iných zamestnávateľov a vo výpovedi uviedol okrem iného to, že on osobne vykonal poskytnuté služby. Svedok D. A. E., že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých zmluvných partnerov (teda prostredníctvom externých zamestnancov) bol potrebný písomný súhlas žalobcu pre spoločnosť Megsys s.r.o., ktorý žalobca nepredložil. 13.7. K námietke žalobcu, že správca dane mal uviesť, aké kapacity/aký počet zamestnancov je dostatočný u dodávateľa ohľadom evidencie človekohodín uvedených na preberacích protokoloch žalovaný poukázal na to, že správca dane mal pochybnosť o hodnovernosti súpisov uvedených v preberacích protokoloch ako výpisy zásahov okrem iného z dôvodu, že podľa žalobcu malo ísť o generované súpisy, pritom výpisy boli manuálne upravované, príkladmo uviedol výpisy zásahov za marec 2018 a apríl 2018 v poslednom stĺpci „Človekohodiny“ sú uvedené hodnoty v číslach (napr. 10,80; 5,40...), ale vo výpisoch za ostatné obdobiach sú v celých číslach. Počet zamestnancov zo spoločnosti Megsys s.r.o. na výkon sporných služieb by mal vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že svoje dodávky služieb odberateľom potreboval zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný popiera, že sa v rozhodnutí nevyporiadal z výpoveďami svedkov ( D. E. a G.), že spoločnosť Megsys dodala služby žalobcovi tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach odkazujúc práve na odôvodnenie jeho rozhodnutia.

13.8. Námietky ohľadom pochybenia v daňovom konaní ohľadom § 46 ods. 5 daňového poriadku sú podľa žalovaného nedôvdoné, lebo správca dane postupoval pri výkone dokazovania v súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so žalobcom odkomunikoval, konkrétne z oznámenia zistení daňovej kontroly vo výzve výzva č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, ku ktorému žalobca podal vyjadrenie č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, na ktoré správca dane následne reagoval oznámením výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.7.2021. Obe predmetné oznámenia obsahujú text: „Ak správca dane pri preverovaní písomných p hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom – platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“. 13.9. Námietky ohľadom pochybenia v daňovom konaní ohľadom § 46 ods. 5 daňového poriadku sú podľa žalovaného nedôvdoné, lebo správca dane postupoval pri výkone dokazovania v súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok zo strany žalobcu pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so žalobcom odkomunikoval, konkrétne z oznámenia zistení daňovej kontroly vo výzve výzva č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, ku ktorému žalobca podal vyjadrenie č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, na ktoré správca dane následne reagoval oznámením výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.7.2021. Obe predmetné oznámenia obsahujú text: „Ak správca dane pri preverovaní písomných p hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom – platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane“. 13.10. Ďalej žalobca namietal dĺžku lehoty medzi dňom, kedy doručil odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcovi dane (dňa 31.01.2022) a dňom vydania žalovaného rozhodnutia (07.07.2022) poukazujúc na § 65 ods. 2, 3 daňového poriadku. Žalovaný tu odkazuje na § 73 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane nerozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 31.01.2022 voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale postúpil ho žalovanému. Odvolanie s predkladacou správou bolo žalovanému doručené až 25.2.2022. Žalovaný nemohol rozhodnúť v podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, lebo podľa § 74 ods. 2 a 3 citovaného zákona uložil správcovi dane doplniť daňové konanie o ďalšie dokazovanie, preto požiadal MF SR o predĺženie lehoty na vydanie pre nemožnosť rozhodnúť v zákonnej lehote a upovedomil o tom žalobcu listom č. 100912575/2022 zo dňa 14.04.2022, t.j. 48 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia. 13.11. Správca dane oznámením č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022 oznámil žalobcovi výsledky dokazovania v odvolacom konaním, žalobca podal dňa 08.06.2022 vyjadrenie k predmetnému oznámeniu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.06.2022 a žalovaný ho aj uviedol vo svojom napadnutom rozhodnutí, lebo toto vyjadrenie žalobcu sa stalo súčasťou dôkazov, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia. IV. Replika žalobcu

14. Podľa názoru žalobcu žalovaný nekomentuje relevantným spôsobom jeho právnu argumentáciu, opakuje len svoje predchádzajúce argumenty, ale neodstránil pochybnosti k nezrozumiteľnosti druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný neuviedol, akým dôkazmi a dokladmi došlo k spochybneniu dôkazov predložených žalobcom ani ako sa vyporiadal s predloženými dôkazmi či argumentáciou žalobcu. Žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia v súdnom konaní. Podľa jeho názoru nepotreboval žalovaný informáciu, ktorá konkrétna osoba za dodávateľa Megsys s.r.o. vykonala úkon, lebo predložené výpisy servisných zásahov obsahujú presnú špecifikáciu zákazníkov i lokalít zrealizovaných zásahov, údaje o zákazníkoch, na preberacích protokoloch a faktúrach je podľa žalobcu podrobný rozpis kategórií servisných úkonov. Nemôže byť na jeho ťarchu, že sa nemôže dostať k účtovnej a daňovej evidencii spol. Megsys s.r.o. Úvahy žalovaného hodnotí ako zmätočné a to aj preto, že žalovaný najprv tvrdí, že skutočným dôvodom odopretia nároku na odpočítane dane u neho je absencia uskutočneného plnenia uvedeného na faktúre zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti dal žalobca súdu do pozornosti, že teda dôvodom nemá byť absencia skutočného dodania služby ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. V rámci svojej argumentácie sa odvolal okrem iného na uznesenie SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, rozsudok NSS SR sp. zn. z 30.6.2022, rozsudky NS SR sp. zn. a sp. zn. ( pr. bod 55), či k prenosu dôkazného premena pr. rozsudok NSS SR sp. zn. z 24.2.2022, nález ÚS SR sp. zn. z 18.9.2008, nález ÚS SR sp. zn. z 12.10.2022. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rozhodnutí len formuluje pochybnosti, ale nepreukázal opak, t. j. že by dodávateľ Megsys s.r.o. neposkytol služby. Správca dane mu počas daňového konania nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností. Pritom jemu stačilo preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti ním tvrdených skutočností a preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil doklady požadované zákonom. Podľa žalobcu ho žalovaný nikdy počas daňovej kontroly nevyzval na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, tiež poukazuje na nesprávne položené otázky vypočúvaným svedkom. K námietke žalovaného o absencii fakturácie cestovných náhrad dodal, že zmluvné strany zmluvy o poskytovaní služieb z 15.5.2017 si potvrdili vôľu nefakturovať cestovné náhrady ale len odmenu za poskytnuté služby, kapacity subdodávateľa spochybnil správca dane, preto aj musí povedať, aké kapacity by mal mať dodávateľ. Žalobca zastáva názor, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena na neho, lebo správca dane konal v rozpore z § 46 ods. 5 daňového poriadku.

V.

15. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. . Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -175 zo dňa 17.01.2023 ( právoplatné dňa 23.01.2023) priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu v merite veci.

16. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. VI. Pojednávanie

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 31.08.2023 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti.

VII.

Relevantná právna úprava

18. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa §24 ods. 2, 3 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods.2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

28. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

29. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

30. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

31. Podľa§ 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu ( v znení ).

32. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom: a) doručenia protokolu podľa odseku 8, doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa , alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu ( v znení ).

33. Podľa § 63 ods. 2,5 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (2). Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (5).

34. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

35. Podľa veta prvá, , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (ods. 1 veta prvá). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).

36. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa a až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

38. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

39. Podľa , , na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

40. Podľa veta prvá , zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry.

41. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VIII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Predmetom preskúmavania správnym súdom je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pre preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku. Predmetom súdneho prieskumu je aj samotné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namieta, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2019 a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

43. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

45. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

46. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) si za zdaňovacie obdobie december 2019 (ďalej len „predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie“) uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 1912008, dátum zdaniteľného plnenia 31.12.2019, základ dane 36 950,00 eur, DPH 7 390,00 eur, celková čiastka 44 340,00 eur (ďalej len „sporná faktúra“, „sporné služby“ a „sporné zdaniteľné obchody“) od dodávateľa Megsys s.r.o. ( Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO 50336274; ďalej len „spoločnosť Megsys s.r.o.“).

47. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 7.9.2020 Daňový úrad začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. Doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi bola dňa 31.8.2021 ukončená daňová kontrola a dňa 01.09.2021 začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa odvolal voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane v sume 7 390 eur za zdaňovacie obdobie december 2019 okrem iného z dôvodu, že žalobca hodnovernými dôkazmi nepreukázal dodanie služieb od dodávateľa Megsys v zmysle fakturácie. Žalovaný uložil správcovi dane povinnosť doplniť dokazovanie vypočutím svedkov D. A. E. a F. G. a preverením dodávok sporných služieb u odberateľov žalobcu, ktorú povinnosť si súd vychádzajúc z obsahu textu ustálil tak, že obsahom povinnosti bolo preveriť dodávky „všetkých“ odberateľov za posudzované zdaňovacie obdobie december 2019 a nie len niektorých, ktorých mu vyselektoval žalobca, ako to bolo zistené z vyjadrení žalobcu. Aj po doplnení dokazovania správcom dane a ďalších vyjadreniach daňového subjektu potvrdil žalovaný prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, aj keď správca dane nepreveril dodanie služieb u všetkých odberateľov za december 2019.

48. Z obsahu ustanovenia vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Podmienky uvedené v a a v , sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

49. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

50. zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR a platí tak pre prvostupňový ako aj pre druhostupňový správny orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je pritom v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, no nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať

pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné).

51. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zaoberajúcej sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid; rozsudok vo veci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; rozsudok vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014, Maks Pen, atď.) platí, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie.

52. Ako Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a tam citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.

53. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

54. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

55. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napríklad preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

56. Súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené, ak nesplní zdaniteľná osoba hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2022, zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to: preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Platí, že pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

57. V zmysle sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú: 1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR -33 zo dňa 07.02.2023).

58. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia ( poskytnutia služieb) subjektom označeným na vystavených faktúrach, t.j. spoločnosťou Megsys s. r. o. Pokiaľ ide o existenciu materiálneho plnenia, túto správca dane výslovne nepotvrdil ani nevyvrátil, uviedol len niektoré zistenia a z toho závery. Súd však jeho odôvodnenie hodnotí ako nedostatočné s absenciu myšlienkových pochodov, ako dospel k rozhodnutiu a v mnohom jeho závery nekorešpondovali z obsahom administratívneho spisu. Z uvedeného i z celkového obsahu rozhodnutí teda vyplýva, že sporným bolo najmä dodanie služieb konkrétnym dodávateľom. Žalobca v daňovom konaní predkladal svoje vyjadrenia a rôzne listinné dôkazy. Správca dane spochybnil hodnovernosť žalobcom predložených listinných dôkazov, faktúr či odovzdávacích protokolov.

59. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu:

59.1. Súd dal za pravdu žalobcovi v jeho žalobnej námietke, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistený skutkového stav. Súd je toho názoru, že skutkový stav nezistil správca dane dostačujúco na riadne posúdenie veci ( ). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle daňového poriadku nie je správca dane viazaný iba návrhmi daňového subjektu pri jeho pochybnostiach, hlavne ak mu daňový subjekt na základe jeho výzvy ( oznámiť odberateľov) oznámil len niekoľko odberateľských firiem na služby a nič nebránilo trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov a následne všetkých dopytovať a s obsahom správ od odberateľov sa riadne vyporiadať, vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených skutočností. Z napadnutého rozhodnutia viažuceho sa na kontrolované zdaňovacie obdobie december 2019 súdu nevyplýva, pre ktorých „všetkých“ konkrétnych odberateľov boli poskytnuté služby žalobcom prostredníctvom spoločnosti Megsys s.r.o.

59.2. Rovnako súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a následne aj žalovaný nedostatočne zdôvodnili rozhodnutie a v niektorých častiach sa stalo až nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ( ). Súd k takémuto záveru dospel z dôvodu, že z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynuli aj skutočnosti, ktoré súd považuje za podstatné a žalovaný sa s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, resp. nezdôvodnil, prečo na ne neprihliadal. Konkrétne z obsahu správy Mesta Svätý Jur zo dňa 04.05.2022 reagujúc na výzvu správcu dane vyplýva, že má s daňovým subjektom uzatvorenú dlhodobú zmluvu č. 30/1872/2004 o vykonávaní servisu zariadení, komunikácia s daňovým subjektom prebieha podľa potreby, najmä telefonicky alebo mailom, operatívne osobne. Mesto si z týchto bežných opráv nevedie protokoly ani záznamy, pretože nemajú vplyv na fakturáciu. Na podporu svojich tvrdení predložil správcovi dane aj záznam objednávok

rok 2017, 2018 a 2019; zmluvu o nájme reklamnej plochy , objednávky (č. 38/2019, 15/2018 a 69/2017), knihu faktúr rok 2017, 2018 a 2019. Mesto Svätý Jur potvrdilo odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo vyjadrení reagujúc na výzvu správcu dane z 27.04.2022 potvrdila odberateľsko- dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach, doložila k tomu v rámci príloh aj zmluvu o poskytovaní služieb č. 700702/0206 zo dňa 05.10.2006. Ale správca dane si z dokladov uzavrel, že nezistil, či daňový subjekt mohol postúpiť objednávky subdodávateľom, lebo nevedel napárovať faktúry s dodanými službami. Spoločnosti Rackscale, s.r.o. vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 27.04.2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach na základe zmluvy zo dňa 01.06.2014, posledné konzultačné služby od daňového subjektu odoberala v decembri 2017. Spoločnosť SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., vo vyjadrení reagujúc na výzvu správcu dane zo dňa 27.04.2022, potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach 2018 a 2019, v roku 2017 nespolupracovali. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s., reagujúc na výzvu správcu dane zo dňa 27.04.2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Spoločnosti Tatra banka, a.s. reagujúc na výzvu správcu dane zo dňa 27.04. potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Spoločnosti SWAN, a.s. (IČO 35680202) ako právny nástupca subjektu SWAN, a.s. ( IČO 47258314 za zaniknutý daňový subjekt BENESTRA, s. r. o. (IČO 46303502) v odpovedi na výzvu správcu dane zo dňa 27.04.2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Čiže z týchto mnohých správ vyplýva aj skutočnosť o dodávaných službách, je potrebný s tým sa vysporiadať rovnako aj s faktom, či im boli služby poskytnuté aj za december 2019.

Žalovaný nedostatočne vyhodnotil aj ním skúmanú materiálnu a personálnu stránku dodávateľa Megsys s.r.o. v kontexte s subdodávateľmi a tiež evidenciu a špecifikáciu služieb /človekohodiny/ v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi dodávateľom Megsys s.r.o. a žalobcom. Ide o to, že síce určité závery v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí deklarované sú, ale chýba tu logické prepojenie na konkrétne zistené skutočnosti, ktoré súdu vyplynuli z administratívneho spisu. Napríklad pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval nedostatok personálnych kapacít na dodanie služieb, tak okrem uvedenia počtu zistených osôb, ktoré mali pracovať na dodávke mal podľa názoru súdu skontrolovať presný počet hodín uvádzaných na preberacom protokole ( na preberacom protokole od Megsys s.r.o. za 31.12.2019 vyplýva celkový počet hodín za december 2019 v počte 690/232+30+98+147+1+32+45+105/ a rovnako taký istý počet hodín v súčte vyplýva z záznamu o servisnom zásahu za december 2019) a snažiť sa uviesť jeho určitý výpočet hodín, ktoré mal jeden človek venovať v rámci poskytovanej služby. Pritom pri svojom hypotetickom výpočte sa mal vyporiadať aj s časťou vyjadrení žalobcu, ktorý sa k človeko - hodinám vyjadroval už písomne v rámci daňového konania. Konkrétne mal zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že „jedna osoba mohla za jednu hodinu urobiť aj viac servisných zásahov“ a ak sa s tým tvrdením nestotožnil, tak z akého dôvodu. Súd hodnotí rozhodnutie žalovaného za zmätočné aj v časti, keď na jednej strane v rozhodnutí uvádza, že svedkovia D. A. E. a F. G. neuviedli skutočnosti potvrdzujúce dodanie služieb dodávateľom Megsys s.r.o. a na druhej strane skonštatoval, že svedkovia slovne potvrdili možné uskutočnenie obchodných vzťahov, všeobecne služby popísali. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný síce uviedol, že výpoveď svedka D. E. (bývalý konateľ spoločnosti Megsys s.r.o.) na ústnom pojednávaní dňa 11.08.2021 o vykonaní sporných služieb pre žalobcu dvomi zamestnancami na trvalý pracovný pomer a dvomi na dohodu mu nepotvrdili dodanie sporných služieb, ale na druhej strane už riadne a komplexne nezdôvodnil, ako k tejto úvahe dospel. Evidentne je tu rozpor, ktorý žalovaný riadne logicky nezdôvodnil, resp. akými myšlienkovými pochodmi postupoval, keď dospel k záveru, že svedkovia mu nepotvrdili dodané služieb a to v tomto konkrétnom prípade služby viažuce sa na posudzované zdaňovacie obdobie december 2019. Nezdôvodnil prečo napríklad neakceptoval a to ani v časti osobnú prácu menovaného svedka pri poskytovaní služieb. Správca dane ani neodôvodnil, prečo nevzal do úvahy vôbec výpoveď svedka F. G. na ústnom pojednávaní dňa 18.05.2022, ktorý je bývalým zamestnancom daňového subjektu (technický riaditeľ), Správca dane v rozhodnutí konkrétne nezdôvodnil, ako súvisí pracovný pomer A. E. u zamestnávateľov IBM Internacional Services Centre s.r.o. a JACEK s.r.o od 15.07.2012 do 30.06.2018 s tým, že neboli daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období skutočne dodané služby fakturované dodávateľskými faktúrami od Megsys s.r.o. v kontrolovanom období decembra 2019. Súdu tu opäť absentujú myšlienky správcu dane, ako k takému záveru dospel, preto ho súd nemohol ďalej ani

posudzovať. Správca dane nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že absencia náležitosti z (rozsah a druh dodanej služby) vo faktúre je dôkazom o nedodaní služieb fakturovaných spol. Megsys s.r.o. Správca dane nezdôvodnil ako ovplyvnili jeho zistenia o spoločnosti Megsys s.r.o. z rokov 2020 a 2021 jeho rozhodnutie pri kontrolovaní zdaňovacieho obdobia za december 2019 (že je spoločnosť od 30.05.2020 bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, posledné priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za rok 2019, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu 31.03.2021). Pokiaľ správcovi dane nejaký záver z tohto zistenia vyplýva, musí ho identifikovať aj v rozhodnutí. Správca dane sa nevyjadril ani k tvrdeniam žalobcu ohľadom poskytovania služieb so zadávaním objednávok cez ticketovací systém, či tieto tvrdenia akceptuje alebo neakceptuje a prečo. 60. Súd dal za pravdu žalobcovi, že nemožno hodnotiť ako dôkaz svedčiaci v neprospech daňového subjektu nekontaktnosť dožiadaných spoločností (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 15.03.2011, rozsudky SD EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.20210). Ďalej v súvislosti s otázkou na zamietnutia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej osobe za nadobudnutie tovaru alebo služby pre nehodnovernosť faktúry odkazuje súd aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020, rozsudky NSS SR sp. zn. z 28.06.2022, sp. zn. z 30.06.2022 ( publikovaný v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí NSS SR pod č. 23/2022).

61. Žalobca namietal aj nesprávnu aplikáciu § 46 ods. 5 daňového poriadku správcom dane v kontexte s prenosom dôkazného bremena. V zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a „daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“ (rozsudky NS SR zo dňa 3.9.2019 sp. zn. ; zo dňa 03.09.2019, sp. zn. ). Súd tu dáva do pozornosti, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (nález NS SR sp. zn. ). Súd dal za pravdu žalobcovi, že daňová správa nemôže od zdaniteľných osôb vyžadovať, aby zložito a dôkladne preverovali svojho dodávateľa a preniesla tak na ne kontrolné úkony, ktoré má vykonávať tento správny orgán ( z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), napr. rozsudky C-01/16 vo veci Paper Consult, bod 51; C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében a Dávid, bod 65; C-642/11 vo veci Stroy trans, bod 50).Vzhľadom na obsah administratívneho spisu ako aj obsah výziev správcu dane daňovému subjektu je súd toho názoru, že správca dane síce vo výzve vyjadril pochybnosti, ale nie jasne. Správca dane síce uviedol, že má pochybnosť o dodanej služby dodávateľom a žiadal doložiť listiny, preukázať skutočnosti, ale už neuviedol v čom konkrétnom pochybnosti spočívajú a práve v tom spočíva absencia jasnosti. Nestačí v správach z šetrení z daňovej kontrole uvádzať v náznakoch ( napr. miestnym šetrením nebolo zistené sídlo, ..atď.), ale je treba presne a jasne určiť , v čom konkrétnom má správca dane pochybnosti, nejasnosti, v čo vidí rozpor. Len ak by tak učinil, potom by sa dalo hovoriť aj o prechode dôkazného bremena na daňový subjekt. A následne ak daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukáže svoje tvrdenia, tak mu nebude uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020).

62. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov v tomto štádiu konania nedisponujú dôkazmi na preukázanie oprávnenosti ich rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, závery ich rozhodnutí nekorešpondujú s zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, tiež nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu predčasné a trpia vadou nezákonnosti, čo vedie k ich zrušeniu podľa , v spojení s a k vráteniu veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

63. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

64. Správny súd potrebuje dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z dodania služieb. Úlohou finančných orgánov bude doplniť dokazovanie v smere vedenom v bodoch 54.1. a 54.2. odôvodnenia tohto rozsudku, primárne: vyzve žalobcu oznámiť mu všetkých odberateľov služieb za konkrétne obdobie kontrolované zdaňovacie obdobie a následne predmetné firmy ( ktoré doposiaľ nevyzval) bude dopytoval za účelom preverenia reálne dodaných služieb vrátane oznámenia aké sumy zaplatili za december 2019, opakovane sa oboznámi z obsahom vystavených faktúr za december 2019 ako aj s preberacím protokolom od Megsys s.r.o. za posudzované obdobie a porovná počty hodín s zoznamom servisných zásahov za december 2019, opätovne sa vyjadrí či a v akom rozsahu akceptuje alebo neakceptuje určitý počet pracovníkov realizujúcich služby v prepočte na človeko - hodiny. 64.1. Taktiež jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotí všetky dôkazy a zistené skutočnosti, porovná a vyhodnotí doposiaľ vykonané svedecké výpovede. Ak mu vznikne potreba, doplní dokazovanie výsluchom prípadných ďalších svedkov. Úlohou správcu dane bude vyporiadať sa s odpoveďou každého jedného odberateľa služieb za december 2019 osobitne v súvislosti s tým, či mu boli alebo neboli služby poskytnuté a v akom rozsahu a v akom rozsahu správca dane predmetné služby akceptoval. 64.2. Ak bude mať správca dane pri vykonávaní dokazovania stále pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajoch z dokladov, tak v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámi jasne a určito kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti k splneniu materiálnych podmienok. Je potrebné zreteľne uviesť, v čom konkrétnom spočívajú pochybnosti, ktorú podmienku považujú za spochybnenú. Zároveň ho vyzve, aby sa k jeho pochybnostiam vyjadril, prípadne prípadne preukázal splnenie podmienky. Úlohou správcu dane bude následne v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne sa vyjadriť ku všetkým svojím záverom, presne uvedie aké myšlienkové pochody ho doviedli k jeho záverom a konečnému rozhodnutiu. Prípadne doplní dokazovanie inými dôkazmi, ak to bude považovať za potrebné na spravodlivé a objektívne rozhodnutie vo veci. Daňový orgán bude pozorne vyhodnocovať a odôvodňovať dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, následne rozhodne a rozhodnutie riadne, logicky s odkazom na svoje myšlienkové pochody aj odôvodní.

65. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že žalobca ako daňový subjekt v odpovedi č. 1 doručenej správcovi dane dňa 29.03.2021 uviedol, že mal a má uzatvorené zmluvy týkajúce sa zabezpečenia sieťového pripojenia a komplexnej správy IT infraštruktúry s 12 zákazníkmi, ale v písomnom vyjadrení z 3.6.2021 ( aj vo vyjadrení zo dňa 04.06.2021) pre správcu dane uvádzal zoznam len siedmych odberateľov tvrdiac, že je to zoznam najvýznamnejších odberateľov s podielom cca 90 % na fakturácii. Žalovaný sa s týmto zistením (o rozdielnom počte uvádzaných odberateľov) vyplývajúcom z administratívneho spisu nevyporiadal. V tejto súvislosti súd dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že preukázal reálne prijatie služieb okrem iného aj zoznamom jeho odberateľov, lebo z administratívneho spisu vyplynulo, že neposkytol správcovi dani komplexný zoznam svojich odberateľov, ktorý mali od neho prijať služby v kontrolovanom zdaňovacom období. Súdu neunikla pozornosti ani skutočnosť, že firma Rackscale, s.r.o. vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 27.04.2022 potvrdila posledné konzultačné služby od daňového subjektu v decembri 2017, ale v administratívnom spise sa nachádza faktúra od tejto firmy ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa ( č. fa 210912016 z 10.12.2019 na sumu 108 eur , fakturované za 12/2019. Ani s týmto sa žalovaný nevyporiadal.

66. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia žalovaného v zmysle , a správcu dane a preto už nebolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci (pr.: že žalovaný vydal rozhodnutie o jeho odvolaní v rozpore s , a daňového poriadku až po 157 dňoch, žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez výzvy dovyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, absencia riadne vyhodnoteného skutkového stavu, atď. v zmysle bodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku). V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach rozsudkov NS SR sp. zn. z 30.06.2020, sp. zn. z 13.11.2019 a sp. zn. z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.