Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/33/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Mgr. Renátou Gavalcovou, v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpeného advokátkou: Mgr. Viera Laczová, AK so sídlom Dolné bašty 2, Trnava, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, Vajanského 2, Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Sopko, AK so sídlom Trnava, Paulínska 24, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.512,20 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 471,15 eur od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.03.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.04.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.05.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.06.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.07.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.08.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.09.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.10.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.11.2001 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.12.2001 do zaplatenia, vo výške 15,5 % ročne zo sumy 471,15 eur od 13.01.2002 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.03.2002 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.04.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 471,15 eur od 13.05.2002 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.06.2002 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.07.2002 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 21,67 eur od 13.05.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.06.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.07.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.08.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.09.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.01.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.02.2006 do zaplatenia,

vo výške 7 % ročne

zo sumy 471,15 eur od 13.03.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.05.2006 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 471,15 eur od 13.6.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.7.2006 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 471,15 eur od 13.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.09.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 471,15 eur od 13.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.01.2007 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.02.2007 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.03.2007 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 173,38 eur od 13.04.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatne.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2000 domáhal voči právnemu predchodcovi odporcu určenia neplatnosti výpovede doručenej mu právnym predchodcom odporcu dňa 21.02.2000.

Čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.03.2006 č.k. - 472 bolo rozhodnuté, že výpoveď daná navrhovateľovi listom právneho predchodcu odporcu zo dňa 15.02.2000 je neplatná.

Na odvolanie odporcu, Krajský súd Trnava ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 22.11.2006, č.k. - 506 napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď daná navrhovateľovi predchodcom odporcu podľa v znení neskorších zmien a doplnení dňa 21.02.2000 je neplatná. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňom 12.03.2007.

Podaním zo dňa 26.06.2002 doručeným súdu dňa 27.06.2002 požiadal navrhovateľ o rozšírenie návrhu tak, že okrem určenia neplatnosti výpovede sa taktiež domáha náhrady mzdy z dôvodu neplatného ukončenia pracovného pomeru vo výške 619.055,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 10.07.2000 do zaplatenia, keď táto náhrada mzdy bola požadovaná za obdobie od 01.06.2000 do 30.06.2002. Navrhovateľ sa okrem toho domáhal aj zaplatenia náhrady dovolenky vo výške 58.046,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.6 % od 10.06.2000 do zaplatenia a náhrady hodnoty stravných lístkov za 564 dní vo výške 21.760,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.6 % od 01.06.2000 do zaplatenia. O predmetnej zmene návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 17.04.2003 č.k. - 59 tak, že zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa pripustil.

Na pojednávaní dňa 23.11.2005 zobral navrhovateľ návrh späť v časti zaplatenia náhrady stravných lístkov a náhrady dovolenky a to vo výške 58.046,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 10.06.2000 do zaplatenia a sumy 21.760,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 01.06.2000 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 11.01.2006 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že upresňuje petit návrhu ku dňu 11.1.2006 tak, že istina predstavuje sumu 1.595.270,- Sk s príslušenstvom.

Na pojednávaní dňa 03.04.2008 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu z dôvodu jeho rozšírenia tak, že žiadal, aby odporca bol povinný zaplatiť sumu 2.000.040,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od 01.06.2000, keď uvedená náhrada mzdy je vypočítaná za obdobie od 01.06.2000 do 01.06.2007. O predmetnej zmene návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 03.04.2008 tak, že zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa pripustil.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2008, č.k. - 575, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.575.319,50 Sk/52.291,03 eur a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne, keď tieto úroky priebežne upravoval na sumu 15,5% ročne, 16,5% ročne, 6% ročne, 7% ročne, 8% ročne, 9% ročne a 9,5% ročne z jednotlivých mesačných plnení 20.277,- Sk/ 673,07 eur od 13. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca, zastavil konanie v časti istiny 58.046,- Sk/1.926,77 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 10.06.2000 do zaplatenia a sumy 21.760,- Sk/ 722,30 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2000 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keď o náhrade trov konania súd rozhodol, že rozhodne samostatne.

Proti tomuto rozsudku v časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy podal odporca odvolanie a namietal nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania z ich strany, a taktiež žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v časti náhrady mzdy presahujúcej 6 mesiacov, a to v zmysle , keď namietal, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal súdu svoju snahu zapojiť sa do pracovného procesu. Odporca taktiež uviedol, že úroky z omeškania môže súd priznať až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom bolo určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, kde bolo rozhodnuté o výške náhrady mzdy a bola určená aj doba plnenia.

Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, rozsudkom zo dňa 09.12.2008, č.k. - 606 rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.575.319,50 Sk/52.291,03 eur s úrokom z omeškania zmenil tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 121.662,- Sk/ 4.038,43 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.277,- Sk/ 673,07 eur od 13.07.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.08.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.09.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.12.2000 do zaplatenia a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil podmienky na ďalšie priznanie náhrady mzdy navrhovateľovi, a taktiež uviedol, že je potrebné, aby súd prvého stupňa opätovne posúdil námietku premlčania vznesenú odporcom v tomto konaní. Odvolací súd okrem iného vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal žiadosťou odporcu ako zamestnávateľa o zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 6 mesiacov, resp. o jej nepriznaní. Uviedol, že súd musí skúmať, či postup navrhovateľa pri snahe zapojiť sa do pracovného pomeru bol dostatočne preukázaný ako vážny záujem na získanie zamestnania, keď zároveň poukázal, že súd neskúmal z akého dôvodu sa navrhovateľ v období od 13.12.2000 až do 12.03.2007 nezamestnal ani na krátky čas a nezapojil sa aspoň do brigádnických alebo sezónnych prác.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.12.2008 v časti výroku, ktorým odvolací súd rozhodol, že priznáva navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 20.277,- Sk od 13.07.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.08.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.09.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 20.277,- Sk od 13.12.2000 do zaplatenia podal odporca dovolanie a žiadal, aby dovolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že návrh zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 02.12.2009, č.k. - 636 dovolanie odporcu odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, a to v súlade s ust. v spojení s .

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1.2.2011, č.k. - 693, súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške 27.874,51 eur / 839.747,48 Sk a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne, keď tieto úroky priebežne upravoval na sumu 15,5% ročne, 16,5% ročne, 6% ročne, 7% ročne, 8% ročne, 9% ročne a 9,5% ročne z jednotlivých mesačných plnení 20.277,- Sk/673,07 eur od 13. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca do zaplatenia, zastavil konanie v časti istiny 3.365,37 eur/101.385,-Sk spolu s úrokom z omeškania

vo výške 18 % ročne od 13.03.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súd priznal náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2000 do 30.06.2002 vo výške 385.263,-Sk/12.788,33 eur a za obdobie od 03.04.2005 do 12.03.2007 sumu 454.484,48 Sk /15.086,12 eur, čo spolu predstavuje sumu 839.747,48 Sk /27.874,51 eur. Súd v súlade s ust. zastavil konanie v časti späťvzatej istiny 101.385,- Sk /3.365, eur s prísl., a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď považoval nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2002 do 02.04.2005 za premlčaný.

Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol návrh zamietnutý, keď nesúhlasil s tým, že nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2002 do 02.04.2005 je premlčaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a aj vo zvyšku vyhovel návrhu navrhovateľa.

Odporca napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady mzdy nad zákonný 6- mesačný nárok. Podľa jeho názoru, sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou odporcom, keď uviedol, že ide o návrhové konanie a priznanie náhrady mzdy vo výške prekračujúcej návrh navrhovateľa, ktorý bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, je v rozpore so zákonom. Odporca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a posúdenie podmienok na zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce šesť mesiacov. Uviedol, že nie je správny právny názor súdu prvého stupňa, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, tento názor nie je v súlade so zákonom. Zo znenia vyplýva, že pri vyhľadávaní zamestnania zákon predpokladá predovšetkým aktivitu zamestnanca, jeho vôľu pracovať a aktívne sa zaujímať o pracovné miesto. Podľa názoru odporcu navrhovateľ venoval skutočnému vyhľadávaniu zamestnania za obdobie od júna 2000 do mája 2007, teda za takmer 7 rokov deväť dní, čo preukázal deviatimi potvrdeniami, keď argumentácia, že vzhľadom na vek, zdravotný stav a fyzickú dispozíciu nemohol vykonávať akékoľvek práce, je neakceptovateľná. Odporca navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a nárok na náhradu mzdy, prevyšujúci zákonný šesťmesačný nárok zamietol.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 09.12.2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu potvrdil a v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874,51 eur s úrokom z omeškania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa ust. potvrdil. V napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874, eur s úrokom z omeškania špecifikovane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že uplynutím šiestich mesiacov ustupuje sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. Ide predovšetkým o to, či správanie sa zamestnanca pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku je korektné. Nepriznanie časti mzdy prichádza do úvahy, ak zamestnanec svojím zavineným správaním spôsobil sám, že nemá žiaden príjem, aspoň čiastočne si príjem nahradil alebo zarobil toľko, že žiadnu ujmu neutrpel. Podmienkou zníženia alebo nepriznania náhrady mzdy je v konaní uplatnenie nároku zamestnávateľa na zníženie, respektíve nepriznanie náhrady mzdy za časť dlhší ako 6 mesiacov podľa ustanovenia . Na základe uvedeného, sa preto súd musí vyporiadať pri rozhodovaní o priznaní náhrady mzdy za obdobie nad šesť mesiacov s návrhom odporcu na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi aj z tohto hľadiska, keď počas doterajšieho priebehu konania sa súd prvého stupňa z tohto hľadiska so žiadosťou odporcu o zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi za obdobie presahujúce šesť mesiacov nezaoberal, nezaoberal sa úvahou, že v ďalšom období ide sociálnu funkciu náhrady mzdy, teda zamestnanec nemá zákonný nárok na náhradu mzdy v plnej výške. Navrhovateľ musí preukázať hľadanie si zamestnania za jednotlivé obdobia, za ktoré žiada priznať náhradu mzdy. Súd prvého stupňa musí získať prehľad, kedy, ako, v akom období, aké zamestnanie si navrhovateľ hľadal. Musí posúdiť znova žiadosť odporcu o zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi v zrušenej časti, pričom odporca musí špecifikovať a dokázať svoje námietky ohľadom hľadania zamestnania navrhovateľom.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä vyjadrením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.11.2010, lekárskou správou MUDr. M. O. zo dňa 05.10.2010, žiadosťami navrhovateľa ohľadne hľadania si zamestnania v období rokov 2000 - 2007, potvrdeniami zamestnávateľských subjektov vystavených pre navrhovateľa v období rokov 2000 - 2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, keď je toho názoru, že z jeho strany bol prejavený vážny záujem o hľadanie si zamestnania, a to počas celej doby, kedy s ním bol neplatne rozviazaný pracovný pomer, t.j. za obdobie od 01.06.2000 do 12.03.2007. O prácu sa zaujímal ústne aj telefonicky a taktiež na základe inzerátov, ktoré sa nachádzajú v spise. Uviedol, že v súdnom spise sa nachádza minimálne 200 potvrdení, ktoré preukazujú, že navštívil rôzne organizácie a spoločnosti a prejavil tak vážny záujem sa u nich zamestnať. Taktiež sa zúčastnil rekvalifikačného kurzu na získanie vedomostí ohľadne práce s počítačom, avšak aj napriek tejto snahe sa mu nepodarilo zamestnanie si nájsť. Navrhovateľ uviedol, že už nemá k dispozícii všetky listinné doklady preukazujúce jeho aktívne vyhľadávanie si práce, avšak uviedol, že mesačne si hľadal prácu asi 5-6 x krát , keď informácie o voľných pracovných miestach získaval na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, od svojich známych a tiež reagoval na inzeráty ohľadne voľných pracovných miest. Poukázal na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že bolo právoplatne rozhodnuté, že pracovný pomer bol s ním rozviazaný neplatne, odporca mu aj naďalej nepridelil prácu a pracovný pomer s ním bol obnovený až dňa 31.05.2007 s nástupom do práce dňa 01.06.2007. Navrhovateľ uviedol, že počas celej evidencie ako nezamestnaného, mu bola zo strany ÚPSVaR len 2 - krát ponúknutá práca, a to miesto revízora na ČSAD Trnava, a taktiež pozícia referenta v doprave u súkromnej spoločnosti, keď uviedol, že v ten istý deň sa aj o túto prácu zaujímal, avšak bolo mu oznámené, že miesto je už obsadené. Navrhovateľ uviedol, že v spise sa nachádza dostatok listinných dôkazov (okolo 200 potvrdení pre účely ÚPSVaR) o tom, že sa riadne zaujímal o prácu v rôznych spoločnostiach, keď okrem týchto listinných dokladov sa zaujímal o prácu ešte aj ústnou formou. Ďalej uviedol, že počas svojej evidencie na ÚPSVaR sa zúčastnil 2 - krát intenzívneho vyhľadávania práce, kde počas obdobia 3 mesiacov každý týždeň prichádzal na ÚPSVaR, či je voľná práca. Navrhovateľ uviedol, že počas svojej evidencie nemohol vykonávať akékoľvek sezónne a brigádnické práce, a to aj s prihliadnutím na svoj vek ( 53 - 53 rokov), zdravotný stav a fyzickú dispozíciu, nakoľko pod takýmito prácami sa rozumie často fyzicky náročná práca a v danom prípade je potrebné prihliadnuť na jeho zdravotný stav, keď trpí a v tom čase už trpel hypertenziou a chronickým ochorením pohybového systému, o čom svedčí aj lekárska správa MUDr. M. O. zo dňa 05.10.2010. Navrhovateľ žiadal, aby súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že si hľadal prácu vo veku 52 rokov a na území Slovenska bola v tom čase asi 20 % nezamestnanosť. Na základe uvedeného je toho názoru, že má nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2000 do 31.05.2007 v celom rozsahu bez jej krátenia, keď bol toho názoru, že je to odporca, ktorý má súdu preukázať, že sú tu dôvody na zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy a to v zmysle .

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.4.2012 súd zistil, že navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že sa nedostatočne venoval hľadaniu práce v období v roku 2000 až 2007 o čom svedčí nespočetné množstvo listín nachádzajúcich sa v spise ( 87 potvrdení), evidencia navrhovateľa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave v období od roku 2000 do roku 2007. Navrhovateľ sa dva krát zúčastnil intenzívneho vyhľadávania práce v rámci ktorého po dobu troch mesiacov aktívne spolupracoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, týždenne sa osobne dostavoval k pridelenému odbornému poradcovi, preberali všetky práce, ktoré prichádzali do úvahy, avšak s rovnakým výsledkom, t.j. bez poskytnutia nejakej práce. Túto skutočnosť potvrdilo aj vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava v oznámení zo dňa 16.11.2010. Navrhovateľ opakovane uviedol, že v jeho prípade ide o hľadanie si práce pre človeka vo veku 52 rokov a navyše v čase, keď bola na Slovensku 17 do 21 % nezamestnanosť. Navrhovateľ taktiež opakovane poukázal na skutočnosť, že ani odporca nebol schopný ho zamestnať na základe jeho žiadosti zo dňa 24.5.2006, teda pred ukončením sporu a ani po ukončení sporu na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.3.2007, č.k. . Navrhovateľ vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že procesnú povinnosť preukázať skutočnosti, že sú splnené podmienky na zníženie alebo nepriznanie mzdy podľa nesie odporca ako zamestnávateľ. V priebehu konania odporca tvrdil len jednu skutočnosť, že navrhovateľ skutočne venoval hľadaniu zamestnania od júna 2000 do mája 2007 (obdobie takmer siedmych rokov) 9 dní, čo nie je pravda (zápisnica z pojednávania zo dňa 1.2.2011). Tých deväť dní strávil navrhovateľ u odporcu v rozhodnom období. Odporca poukázal na rozhodnutie

Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2010, č.k. , kde v obdobnom prípade súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ v závere svojho písomného vyjadrenia uviedol, že ak by súd vyhovel návrhu odporcu a nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy presahujúcu dobu šiestich mesiacov v konečnom dôsledky by to znamenalo, že navrhovateľ síce mal úspech v konaní o neplatnosť výpovede ( bol to odporca, ktorý spôsobil, že navrhovateľ zostal nezamestnaný vo veku 52 rokov a následne ďalších 10 rokov v čase, keď bola nezamestnanosť na Slovensku takmer 20%), ale v konečnom dôsledku bude potrestaný navrhovateľ a to dvakrát, lebo odporca nebude mať povinnosť náhrady mzdy a bez započítania príjmu mu nebude možné vyplácať ani dôchodok v patričnej sume, čo je pre navrhovateľa, ktorý mal úspech v spore o neplatnosť výpovede likvidačné. Navrhovateľ uviedol, že počas celého priebehu konania o neplatnosť výpovede bol ochotný prijať aj prácu za nižšiu mzdu, aj prácu v zahraničí a preto je tvrdenie odporcu nepravdivé.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 29.10.2012 vyplýva, že navrhovateľ sa aktívne podieľal na hľadaní práce, spolupracoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a teda navrhovateľ vždy postupoval v súlade s platným o zamestnanosti, účinným od 1.1.1997. Za aktívne hľadanie zamestnania považoval úrad preukázanie danej skutočnosti raz za 14 dní v zmysle ust. cit. zákona. V opačnom prípade by v zmysle cit. zákona navrhovateľa vyradili z evidencie, čo sa však nestalo. Od 1.2.2004 je v platnosti nový o zamestnanosti, ktorý jasne vymedzuje aktívne formy osobného vyhľadávania zamestnania a tieto navrhovateľ dodržal, inak by bol vyradené z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom v zmysle cit. zákona. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je toho názoru že písomné potvrdenie o tom, že počas trvania súdneho sporu si hľadal nové zamestnanie nie sú pre posúdenie nároku na náhradu mzdy pre súd nevyhnutne potrebné. Napriek tomu zaslal ďalších 21 potvrdení, ktoré jednoznačne preukazujú jeho aktívne hľadanie si zamestnania v rokoch 2000 až 2007. Poukázal na ust. cit. zákona, v ktorom sa za vhodné zamestnanie považuje také zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav, kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce a tak je nevhodné zo strany odporcu apelovať na navrhovateľa, že: „ práca za pokladňou je vždy k dispozícií“. Navrhovateľ neodmietol žiadnu prácu, ktorá mu bola ponúknutá zo strany úradu, či priamo osloveného zamestnávateľa. Poukázal na ust. cit. zákona, ktorý označuje navrhovateľa vzhľadom na vek nad 50 rokov za znevýhodneného uchádzača. Navrhovateľ uviedol, že postupoval vždy v súlade s platným zákonom a nie je možné požadovať dôkaz nad rámec zákona. Odporca v celom konaní nepredložil doklad o tom, že by navrhovateľ odmietol niekedy ponúknutú prácu, alebo nespolupracoval s príslušným úradom práce, aj keď je povinný túto skutočnosť preukázať. Ide len o nedôvodnú účelovú obranu, ktorá len predlžuje konanie a to má v konečnom dôsledku znevýhodniť navrhovateľa, ktorý má po 12-tich rokoch súdneho sporu opätovne dokazovať opodstatnenosť svojho nároku. V prejednávanej veci absentuje základné právo účastníka na spravodlivý proces, nakoľko pri dokazovaní má všetky povinnosti v tomto konaní len navrhovateľ, ktorý už bol úspešný v spore o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a mal by preto požívať právnu ochranu, avšak v tomto spore je chránený odporca, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu a takto kríva princíp demokracie a spravodlivosti.

Odporca zotrvával na svojom nároku v zmysle § 61 ods. 2 Zák. práce a uviedol, že je toho názoru, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy len za obdobie prvých 6 mesiacov, pretože neboli splnené zákonné podmienky na vyplatenie plnej náhrady mzdy za obdobie od 1.12.2000 do 12.03.2007. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal súdu dostatočný záujem o hľadanie si zamestnania, keď z jednotlivých potvrdení, ktoré boli založené do spisu vyplýva, že v priemere sa navrhovateľ zaujímal o prácu asi 1- krát do mesiaca, čo spĺňa len podmienku, aby bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný na ÚPSVaR. Tento prístup navrhovateľa pri hľadaní si zamestnania možno hodnotiť ako pasívny postup, keď taktiež poukázal na to, že navrhovateľ sa nezaujímal aj o prácu s nižšou kvalifikáciou, resp. o brigádnickú prácu napr. pozíciu predavača, pokladníka atď. Ďalej uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa nie je zhoršený v takej miere, že by nemohol tieto manuálne práce vykonávať, keď neexistuje lekárske potvrdenie o tom, že by navrhovateľ vzhľadom na svoj zdravotný stav takéto manuálne práce nemohol vykonávať. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal že za obdobie ktoré je predmetom konania sa pravidelne zaujímal o právu u viacerých zamestnávateľov tak, ako to predpokladá zákon a vzhľadom na jeho nezáujem o získanie si zamestnania žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol resp. podľa úvahy súdu, náhradu za mzdu znížil.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že podľa odporcu si navrhovateľ v konaní zamieňa plnenie , č. na účely

zotrvania v evidencií uchádzačov o zamestnanie na jednej strane a preukázanie podmienok aktívneho vyhľadávania práce za účelom priznania náhrady mzdy, keď posudzovanie podmienok plnenia podľa cit. zákonov je z hľadiska posudzovania splnenia podmienok na priznanie náhrady mzdy právne irelevantné. Odporca poukázal, že aj v prípade, ak by bola navrhovateľovi v zmysle cit. zákonov stanovená podmienka preukazovať aktívne vyhľadávanie práce raz za 30 dní, nespĺňalo by to podmienky aktívneho vyhľadávania v zmysle náhrady mzdy ako súkromného práva, keďže počet predložených potvrdení je v pomere k mesiacom za ktorý požaduje náhradu mzdy nízky. Poukázal na skutočnosť, že za rok 2007 bolo predložené len jedno potvrdenie preukazujúce aktívne vyhľadávanie práce za rok 2006 bolo predložených len 5 potvrdení, za rok 2005 nebolo predložené žiadne potvrdenie a za rok 2004 boli predložené len 4 potvrdenia. K porovnateľne nízkym počtom potvrdení je možné dospieť aj za roky 2000-2003. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. -606 zo dňa 9.12.2008, kde odvolací súd uložil prvostupňovému súdu opätovne posúdiť námietku premlčania vznesenú odporcom za obdobie od 1.7.2002 do 2.4.2005 a taktiež dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa je povinný dostatočne skúmať, či postup navrhovateľa pri snahe zapojiť sa do pracovného pomeru bol dostatočne preukázaný ako vážny záujem na získanie zamestnania. Súd je taktiež povinný skúmať, z akého dôvodu sa navrhovateľ od 13.12.2000 do 12.3.2007 nezamestnal ani na krátky čas, nezapojil sa aspoň do brigádnických alebo sezónnych prác. Navrhovateľ súdu doposiaľ nepreukázal, z akého dôvodu sa nezúčastnil ani brigádnických alebo sezónnych prác a nepreukázal ani žiadnu zníženú pracovnú schopnosť, ktorá by výkon takýchto telesných činností vylučovala. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si neuvedomuje, že ako iniciátora súdneho konania ho zaťažuje nie len bremeno tvrdenia, t.j. tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie sporu ale aj bremeno dôkazu, t.j. tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázať. Podľa názoru odporcu v prejednávanej veci možno tvrdenia navrhovateľa preukázať len predložením listinných dôkazov o podaných žiadostiach o prijatie do zamestnania. Na základe vyššie uvedeného odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava listom zo dňa 16.11.2010 oznámil súdu, že navrhovateľ bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.06.2000 do 12.03.2007 a počas tejto evidencie mu boli ponúknuté dve vhodné voľné pracovné miesta - dispečer nákladnej dopravy a odborný referent dopravnej kontroly. Navrhovateľ ako uchádzač o zamestnanie reagoval na ponuky riadne a včas, keď na ponúknuté miesta nebol prijatý z dôvodu obsadenia miesta iným záujemcom. Od 01.01.2003 uchádzač o zamestnanie mesačne preukazoval formou potvrdení aktívne hľadanie zamestnania. Počas evidencie absolvoval rekvalifikačný kurz Moderná komunikácia s PC.

Z lekárskej správy MUDr. M. O. zo dňa 05.10.2010 súd zistil, že navrhovateľ sa dlhodobo lieči na interné ochorenie, keď už viac ako 10 rokov má hypertenziu, a taktiež má chronické ochorenie pohybového systému. Ďalej je v tejto správe konštatované, že stav pacienta si vyžaduje fyzicky menej náročnú prácu v klimaticky vyrovnanom prostredí bez prievanu a vlhka.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ sa zaujímal o prácu u týchto subjektov : dňa 12.10.2000 u živnostníka - Milan Hlaváč - Realstav; dňa 16.10.2000 u spoločnosti Record spol. s r.o.; dňa 31.3.2001 u spoločnosti Aquathing spol. s r.o.; dňa 17.4.2001 na Mestskom úrade v Trnave; dňa 22.6.2001 u živnostníka - Anton Slama - Hokas; dňa 15.5.2001 u spoločnosti Monain spol. s r.o.; dňa 22.5.2001 u spoločnosti Renstav spol. s r.o.; dňa 25.8.2001 u spoločnosti Vypra spol. s r.o.; dňa 07.03.2001 na Mestskej polícii mesta Trnava; dňa 07.03.2001 u živnostníka Juraj Krištofík - JUPET; dňa 21.2.2002 u spoločnosti Biogal a.s.; dňa 28.5.2002 u spoločnosti Record spol. s r.o.; dňa 14.8.2002 u živnostníka Karola Póra; dňa 12.11.2002 u živnostníka Milana Papalu; dňa 5.2.2003 u spoločnosti Stavomont + JH s.r.o.; dňa 10.3.2003 u živnostníka Ing. Jána Bogára; dňa 13.2.2003 na Meste Trnava; dňa 25.2.2003 u spoločnosti Monain spol. s r.o.; dňa 2.4.2003 u spoločnosti Have plus spol. s r.o.; dňa 26.6.2003 u spoločnosti Želos spol. s r.o.; dňa 25.03.2003 u spoločnosti SIBAMAC a.s. O.Z. Trnava; dňa 28.03.2003 na Trnavskom samosprávnom kraji; dňa 13.1.2004 u živnostníka Milana Hlaváča; dňa 19.5.2004 u spoločnosti Samat kovoizospol s.r.o.; dňa 19.12.2004 u spoločnosti LUMINEX s.r.o., Česká republika; dňa 15.08.2006 u spoločnosti SWEDWOOD SLOVAKIA s.r.o. O.Z. SPARTAN; dňa 07.04.2006 u spoločnosti I.C.A. SLOVENSKO s.r.o.; dňa 10.11.2006 na Mestskom úrade Trnava, dňa 22.03.2006 u spoločnosti Motoplus s.r.o., Bratislava; dňa 07.02.2006 u živnostníka - Ivan Kuracina, Elektro - hudobniny Trnava; dňa 05.03.2007 na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava .

Z dohody o zabezpečení vzdelávania a prípravy ÚoZ pre trh práce uzavretej medzi ÚPSVaR a navrhovateľom ako uchádzačom o zamestnanie súd zistil, že ÚPSVaR sa zaviazal zabezpečiť navrhovateľovi vzdelávanie a prípravu pre trh práce - Moderná komunikácia s PC u dodávateľa vzdelávania Ing. Z. L..

Z osvedčenia vydaného Ing. Z. L. súd zistil, že navrhovateľ úspešne absolvoval vzdelávanie a prípravu pre trh práce - Moderná komunikácie s PC v období od 22.09.2005 do 03.11.2005.

Podľa , (), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.(2)

Podľa s.2 , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa , zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje osobitný zákon. Priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.

Podľa , účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa s.1,2,4,5,8 priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.(2) Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.(4) Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 180 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.(5) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.(8) Ak sa zamestnancovi v rozhodnom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok; zvyšná časť (časti) tejto mzdy sa zahrnie do hrubej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období.

Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy v zmysle z dôvodu neplatného ukončenia pracovného pomeru zo strany právneho predchodcu odporcu dňa 21.02.2000, keď navrhovateľ oznámil odporcovi včas, že trvá na pracovnom pomere a na ďalšom zamestnávaní dňa 30.05.2000.

Pôvodne si navrhovateľ uplatnil tento nárok sumou 2.000.040,- Sk/663.879,71 eur, a to za obdobie od 01.06.2000 do 31.05.2007. Rozsudkom súdu prvého stupňa bol zaviazaný odporca na zaplatenie sumy

1.575.319,50 Sk /52.291,03 eur a v časti istiny 424.720,50 Sk /14.098,14 eur súd návrh zamietol, keď v tejto zamietajúcej časti z dôvodu nepodania opravného prostriedku ostal rozsudok právoplatný. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti istiny 121.662,- Sk /4.038,44 eur, a to za obdobie od 01.06.2000 - 31.11.2000 a predmetom ďalšieho konania ostala suma 1.453.657,50 Sk /48.252,59 eur ohľadne nároku na náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2000 do 31.05.2007. Rozsudkom zo dňa 1.2.2011 tunajší súd uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 27.874,51 eur a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne, keď tento úrok priebežne upravoval na sumu 15,5% ročne, 16,5% ročne, 6% ročne, 7% ročne, 8% ročne, 9% ročne a 9,5% ročne z jednotlivých mesačných plnení 20.277,- Sk/ 673,07 eur od 13. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca, zastavil konanie v časti istiny 101.385,- Sk / 3.365,37 eur s prísl., ktorá predstavovala náhradu mzdy za obdobie od 13.03.2007 do 31.05.2007 a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 09.12.2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti potvrdil a v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874,51 eur s úrokom z omeškania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom konania v súčasnom štádiu konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy v zmysle z dôvodu neplatného ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľom za obdobie od 1.12.2000 do 12.03.2007 a to vo výške 27.874,51 eur spolu s úrokom z omeškania, keď za obdobie od 01.07.2002 do 02.04.2005 bol nárok navrhovateľa právoplatne zamietnutý a to na základe odporcom dôvodne vznesenej námietky premlčania.

V intenciách rozsudku odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa musel vysporiadať s návrhom odporcu v zmysle , na základe ktorého žiadal odporca priznať navrhovateľovi náhrad mzdy len za prvých 6 mesiacov od vzniku jeho nároku a za ďalšie obdobie náhradu mzdy nepriznať resp. krátiť podľa úvahy súdu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh odporcu v zmysle ust. § 61 ods.2 Zák. práce je čiastočne dôvodný.

Súd mal listinnými dokladmi preukázané, že navrhovateľ po celú dobu od 01.06.2000 do 12.03.2007 bol riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave a z jeho strany bola vyvíjaná aktivita zamestnať sa. Navrhovateľ počas svojej evidencie na úrade práce absolvoval rekvalifikačný kurz - Moderná komunikácia s PC s cieľom aj takýmto spôsobom zabezpečiť si vhodné zamestnanie. Listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ si aj sám individuálne hľadal zamestnanie a predložil súdu 31 písomných potvrdení, keď okrem týchto písomných žiadostí si zamestnanie hľadal aj telefonicky, čo však súdu nevie preukázať. Okrem týchto písomných žiadostí, predložil navrhovateľ súdu aj 73 potvrdení preukazujúcich hľadanie si zamestnania, ktoré bol navrhovateľ povinný predkladať Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave a to z dôvodu jeho zaradenia do evidencie nezamestnaných.

Základné kritéria, ktoré súd berie do úvahy pri rozhodovaní o znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy podľa sú hlavne tie, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve pre výkon práce alebo v mieste, ktoré možno z hľadiska daného účelu považovať za rovnocenné miesto dohodnuté pre výkon práce, alebo v mieste, ktoré možno z hľadiska daného účelu považovať pre zamestnanca za výhodnejšie ako miesto dohodnuté pre výkon práce; ďalej, či zamestnanec vykonával alebo mohol vykonávať taký druh práce, ktorý zodpovedá druhu práce dohodnutému v pracovnej zmluve, alebo práci, ktorá je dohodnutému druhu práce rovnocenná, alebo práci, ktorej výkon je pre zamestnanca výhodnejšia ako v pracovnej zmluve dohodnutý, a taktiež, akú mzdu za vykonanú prácu dostal alebo by mohol dostať, ak by takú prácu vykonával. K zníženiu alebo k nepriznaniu náhrady mzdy podľa Zák. práce môže súd pristúpiť len vtedy, ak je možné po zhodnotení všetkých okolností prípadu dospieť k záveru, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu. Ustanovenie spája možnosť zníženia, prípadne nepriznania ďalšej náhrady mzdy v tom prípade, ak zamestnanec bol zamestnaný u iného zamestnávateľa alebo, ak sa bez vážnych dôvodov do práce u iného zamestnávateľa nezapojil. Pri rozhodovaní o znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy súd zvažuje, či pracovník mal možnosť obstarať

si pre seba vhodnú prácu a za akých podmienok a či a aké zárobky dosahoval, a či to nebolo za nepriaznivých okolností (dochádzanie do inej obce, práce nadčas, nočné práce a podobne). Pre tieto cit. ustanovenia sú dôležité kritéria spočívajúce v zisťovaní okolností týkajúce sa pomerov zamestnanca, a nie okolností ohľadne zamestnávateľa. Po uplynutí 6 mesiacov ustupuje sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia, keď ide predovšetkým o to či správanie sa zamestnanca pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku je korektné; krátenie resp. nepriznanie prichádza do úvahy, ak zamestnanec svojim zavineným správaním si spôsobil sám, že nemá žiaden príjem a tak si aspoň sčasti nahradil ušlý príjem alebo si naopak niekde zarobil toľko, že žiadnu ujmu neutrpel. Podmienkou zníženia, prípadne nepriznanie náhrady podľa je v konaní uplatnenie nároku zamestnávateľa na zníženie, príp. nepriznanie náhrady mzdy za čas dlhší ako 6 mesiacov, pričom bez takejto žiadosti, ktorá je z procesného hľadiska vlastne obranou proti žalobnému nároku zamestnanca, nemôže súd povinnosť zamestnávateľa k náhrade mzdy sám od seba znížiť, prípadne ju za čas dlhší ako 6 mesiacov nepriznať. Procesnú povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, že sú splnené predpoklady pre zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy podľa Zák. práce nesie zamestnávateľ.

Na základe vyššie uvedeného, po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že návrh odporcu v zmysle je čiastočne dôvodný. Náhrada mzdy podľa nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú pracovník nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu organizácia znemožnila konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne aj sankcie voči organizácii, ktorá bezdôvodne pristúpila k výpovedi z pracovného pomeru s pracovníkom. Uplynutím šiestich mesiacov ustupuje sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že u navrhovateľa existuje zákonný dôvod krátenia náhrady mzdy v zmysle a to o 30% z mesačne priznanej náhrady mzdy vo výške 673, eur, t.j. na sumu 471, eur mesačne za obdobie od 1.12.2000 do 30.6.2002 a za obdobie od 3.4.2005 do 12.03.2007, keď má zato že v takejto výške si táto náhrada mzdy plní svoju sociálnu funkciu a zároveň zodpovedá zásadám poskytnutia ochrany proti bezpráviu a naplneniu všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti a neumožní tak zamestnávateľovi, aby sa mu vyplatilo konať protiprávne.

Súd nemohol pri rozhodovaní o návrhu odporcu podľa § 61 ods.2 Zák. práce, brať do úvahy tvrdenie odporcu, že navrhovateľ sa mohol v uvedenom období zapojiť aj do menej manuálne náročných prác napr. predavač, pokladník v obchodných reťazcoch, nakoľko takým dôvodom by mohlo byť iba zistenie, že sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa ,, za podmienok rovnocenných alebo dokonca výhodnejších ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy“, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu. (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp.zn. ), keď zároveň vyhodnotil, že správanie sa navrhovateľa pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku bolo korektné, pretože navrhovateľ bol za celé obdobie od 01.06.2000 do 31.05.2007 zaradený do evidencie nezamestnaných na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave, taktiež si sám iniciatívne prácu po celú dobu hľadal a v neposlednom rade súd taktiež musel prihliadnuť na vyšší vek navrhovateľa a jeho zdravotný stav ako aj vtedajšiu ponuku na trhu práce. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že prijatá s účinnosťou od 1.10.1992 v čl. 2 ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu rešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s uvedeným , pretože takáto povinnosť neexituje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. To zároveň znamená, že ust. nemôže byť aplikované takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. 9. 2011)

S poukazom na tieto skutočnosti, súd vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne a priznal mu náhradu mzdy vo výške 70% z pôvodne priznanej náhrady mzdy vo výške 27.874,51 eur a to za obdobie od 1.12.2000 do 30.6.2002 a z obdobie od 3.4.2005 do 12.03.2007 v celkovej výške 19.512,20 eur za ktoré mu vznikol právny nárok z dôvodu neplatného ukončenia pracovného pomeru. V zmysle ust. , súd popri náhrade mzdy zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace, a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti náhrady mzdy za ten ktorý mesiac, keď mzda bola splatná vždy 12.dňa kalendárneho mesiaca a vo zvyšnej časti ( v istine 8.362,31 eur spolu s prísl.) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd neprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.