Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 456/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., T., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. R., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2 a a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 13. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2012

doručená sťažnosť J. B., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. marca 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ je navrhovateľom v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom

Trnava pod sp. zn. proti odporcovi T... o určenie neplatnosti výpovede a

náhradu mzdy.

Sťažovateľ podal dňa 24.7.2000 žalobu na Okresný súd Trnava proti odporcovi S.,

S.... T., ktorý bol zamestnávateľom sťažovateľa od 1.8.1977... Výpoveď zo strany

zamestnávateľa bola daná sťažovateľovi... dňa 21.2.2000...

Počas súdneho konania došlo k prechodu pracovnoprávnych vzťahov zo S., S. T. na

T. − odporcu.

Čiastočným rozsudkom sp. zn. -472 zo dňa 17.3.2006 Okresný súd

Trnava určil, že výpoveď daná sťažovateľovi listom zo dňa 15.2.2000 je neplatná.

O odvolaní odporcu Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom sp. zn. -506

zo dňa 22.11.2006 tak, že výrok rozhodnutia prvostupňového súdu zmenil a určil, že

výpoveď daná sťažovateľovi daná predchodkyňou odporcu podľa § 46 ods. 1 písm. c)

... a doplnení dňa 21. februára 2000 je neplatná...

Nakoľko výpoveď daná sťažovateľovi bola súdom určená za neplatnú, v ďalšom

priebehu súdneho konania sa rozhodovalo o náhrade mzdy sťažovateľa.

Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. -575 zo dňa 19.6.2008 rozhodol

tak, že odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 52.291,03 EUR...

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v časti povinnosti odporcu zaplatiť

sťažovateľovi náhradu mzdy...

Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. -575 zo dňa 19.6.2008

Krajský súd v Trnave v napadnutej časti... čiastočne potvrdil. V zvyšnej napadnutej časti

Krajský súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania...

Okresný súd Trnava vec v intenciách požiadaviek Krajského súdu v Trnave opätovne

prejednal a rozhodol rozsudkom sp. zn. -693 zo dňa 1.2.2011 tak, že odporca

je povinný sťažovateľovi zaplatiť sumu 27.874,51 EUR, ktorá je súčtom náhrady mzdy

z neplatného rozviazania pracovného pomeru... Zároveň bol odporca zaviazaný

na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa splatnosti tej ktorej mesačnej náhrady mzdy,

ktorých výška úrokov sa priebežne znižovala. Konanie v časti späťvzatia návrhu zastavil

a v zvyšnej časti návrh zamietol...

Námietke premlčania odporcovi vyhovel, a nárok sťažovateľa na náhradu mzdy za

obdobie od 1.7.2002 do 2.4.2005 považoval súd za premlčaný. Proti tomuto rozsudku

Okresného súdu Trnava sp. zn. -693 zo dňa 1.2.2011 podali včas odvolanie

obaja účastníci konania.

Odporca napadol rozsudok v časti priznania náhrady mzdy nad zákonný 6-mesačný

nárok... Sťažovateľ podal odvolanie čo do výroku, ktorým Okresný súd Trnava návrh

vo zvyšnej časti zamietol a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia premlčania

nároku náhrady mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 2.4.2005...

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 13.3.2012

o odvolaniach účastníkov konania rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v časti zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti potvrdil a v napadnutej časti povinnosti odporcu

zaplatiť sťažovateľovi sumu 27.874,51 EUR s úrokom z omeškania špecifikovane zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ... ústavnou sťažnosťou podľa namieta

porušenie a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktoré porušenie nastalo rozhodnutím − Rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. -738 zo dňa 13.3.2012... Keďže Krajský súd v Trnave sa

stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,

sťažovateľ v ďalšom vychádza z dôvodov uvádzaných v rozsudku Okresného súdu Trnava

sp. zn. -693.

Predmetom súdneho konania, ktoré predchádzalo vyneseniu rozsudku Okresného

súdu Trnava sp. zn. -693 bolo ... posúdenie námietky premlčania vznesenej

odporcom v tomto konaní ako aj rozhodovanie o žiadosti odporcu o zníženie náhrady mzdy

za čas, ktorý presahuje 6 mesiacov odo dňa neplatného rozviazania pracovného pomeru...

Spornou otázkou v konaní je otázka obdobia, za ktoré je odporca povinný

navrhovateľovi uhradiť náhradu mzdy s príslušenstvom, nakoľko odporca sa bráni

námietkou premlčania. S námietkou premlčania sú súdy povinné sa vysporiadať,

v ktoromkoľvek štádiu konania. Sťažovateľ má za to, že sa jedná výlučne o otázku právneho

posúdenia, a nakoľko sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvého stupňa uvedeným

v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -693, podal sťažovateľ

odvolanie... Nakoľko súd dospel k právnemu záveru, že každý mesačný nárok sťažovateľa

na náhradu mzdy sa premlčoval postupne tak, ako vznikal a to v 3-ročnej premlčacej lehote,

ďalej posudzoval, či sťažovateľ si svoj nárok v súdnom konaní riadne uplatnil. Za riadne

uplatnený nárok súd považoval podanie sťažovateľa zo dňa 27.6.2002 a na pojednávaní dňa

3.4.2008, kedy sťažovateľ podľa názoru súdu sa domáhal pripustenia zmeny návrhu jeho

rozšírením. Podanie sťažovateľa na pojednávaní dňa 11.1.2006, ktorým upresnil výšku

náhrady mzdy súd prvého stupňa neposúdil ako riadne a kvalifikované, pretože navrhovateľ

nežiadal o pripustenie zmeny návrhu...

V danej veci sťažovateľ namieta svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave rozsudkom sp. zn. -738 zo dňa 13.3.2012, pretože predmetné

rozhodnutie sťažovateľ nepovažuje za kvalitné, správne a ani za spravodlivé. Z odôvodnenia

tohto rozsudku vyplynulo, že Krajský súd v Trnave sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa...

Aj napriek tomu, že odvolací súd je v zmysle zákonných ustanovení oprávnený len

stručne skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je

odvolací súd povinný dodržiavať aj zákonné ustanovenia obsahujúce požiadavky

na rozhodnutie. ust. , podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a zároveň dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, sa plne uplatňuje aj v konaní odvolacom...

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. -738

zo dňa 13.3.2012 nedodržal požadované imperatívy zákona, nevysporiadal sa nastolenými

dôvodmi odvolania a prijaté závery sú z ústavného hľadiska zjavne neodôvodnené,

arbitrárne, neospravedlniteľné a neudržateľné. Za rozhodujúco významné námietky podané

v odvolaní sťažovateľ považuje nevysporiadanie sa predloženou judikatúrou, podľa ktorej

žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je tak právnym úkonom procesno-

právnym ako aj hmotnoprávnym, nevyporiadanie sa s obsahom dvoch odlišných právnych

inštitútov - nárok na náhradu mzdy a splatnosť na náhradu mzdy, a s tým súvisiaci časový

okamih začatia plynutia premlčacej lehoty a nevysporiadanie sa s prerušením plynutia

premlčacej doby v dôsledku podania žalobného návrhu, ktorým sa sťažovateľ domáhal

určenia neplatnosti výpovede a náhrady mzdy...

Sťažovateľ považuje za nezmyselné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

sp. zn. -738 zo dňa 13.3.2012 v časti, v ktorej povinnosť odporcu zaplatiť

sťažovateľovi náhradu mzdy s úrokom z omeškania špecifikovane zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, podľa ktorého po uplynutí šiestich mesiacov

celkového času, počas ktorého by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, ustupuje

sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia a ďalej

zdôraznil otázku, či správanie zamestnanca pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku je

korektné...

Sťažovateľ požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie pretože má za to že,

prípadné pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR nebude postačovať na zahojenie

duševnej traumy a pocitu krivdy v súvislosti s napadnutým rozsudkom...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa J. B. podľa a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 13. marca 2012 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 13. marca 2012

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. B. podľa článku 127 ods. 3 Slovenskej

republiky finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- €.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni sťažovateľa

JUDr. Ľ. R., advokátke... vo výške 270,52 €... na účet advokátky...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 13. marca 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 13. marca 2012 vyplýva, že ním

„odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu

vo zvyšnej časti potvrdzuje. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874,51 eur s úrokom z omeškania

špecifikovane zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol najmä:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil

navrhovateľovi sumu 27.874,51 a úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne, pričom

špecifikoval začiatok splatnosti a povinnosti odporcu platiť úroky z omeškania

navrhovateľovi, tieto úroky priebežne upravoval na sumu 15,5 % ročne, 16,5 % ročne, 6 %

ročne, 7 % ročne, 8 % ročne, 9 % ročne a 9,5 % ročne z jednotlivých mesačných plnení.

Konanie zastavil v časti istiny 3.365,37 eur s úrokom z omeškania 18 % ročne od

13.03.2007 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol. ...

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( )... dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu v časti zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti je vecne správny, v napadnutej

časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874,54 eur s úrokom z omeškania

špecifikovane je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť...

Odvolací, súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti, preto rozsudok

súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa ustan.

potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p svoje rozhodnutie v tejto časti odvolací súd

podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V časti uplatnenej náhrady mzdy za čas 6 mesiacov odo dňa neplatného skončenia

pracovného pomeru bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené.

V tomto konaní súd prvého stupňa rozhodoval o nároku navrhovateľa za ďalšie obdobie až

do času opätovného zamestnania odporcom, ako aj o žiadosti odporcu ako zamestnávateľa

jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy

navrhovateľovi vôbec nepriznať.

Ako bolo správne v priebehu konania uvedené, na právne vzťahy účastníkov tohto

konania sa vzťahuje v znení noviel - v znení platnom

v čase neplatného skončenia pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,

presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol

medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého

dôvodu sa do práce nezapojil ( ).

Uplynutím šiestich mesiacov ustupuje sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy

a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. Ide predovšetkým o to, či správanie sa zamestnanca pri

zabezpečovaní si ďalšieho zárobku je korektné. Nepriznanie časti mzdy prichádza do

úvahy, ak zamestnanec svojím zavineným správaním spôsobil sám, že nemá žiaden príjem,

aspoň čiastočne si príjem nahradil alebo zarobil toľko, že žiadnu ujmu neutrpel.

Podmienkou zníženia alebo nepriznania náhrady mzdy je v konaní uplatnenie nároku

zamestnávateľa na zníženie, respektíve nepriznanie náhrady mzdy za časť dlhší ako

6 mesiacov podľa ustanovenia . Bez takejto žiadosti nemôže súd náhradu

mzdy sám znížiť.

Súd prvého stupňa sa vyporiadaval s návrhom odporcu na zníženie náhrady mzdy za

obdobie presahujúce 6 mesiacov, podrobne rozviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri

posudzovaní tejto žiadosti. Navrhovateľ v konaní preukazoval, že mal snahu nájsť si

zamestnanie, jeho situácia bola komplikovaná vekom, zdravotným stavom a prebiehajúcim

súdnym konaním. Navrhovateľ si situáciu vyplývajúcu z neplatného skončenia pracovného

pomeru svojím konaním nezavinil, nevyhýbal sa povinnosti nájsť si iné zamestnanie.

Ako bolo uvedené, sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy v ďalšom období nad

dobu šesť mesiacov ustupuje. Súd sa musí vyporiadať pri rozhodovaní o priznaní náhrady

mzdy za obdobie nad šesť mesiacov s návrhom odporcu na zníženie alebo nepriznanie

náhrady mzdy navrhovateľovi aj z tohto hľadiska. Počas doterajšieho priebehu konania sa

súd prvého stupňa z tohto hľadiska so žiadosťou odporcu o zníženie, resp. nepriznanie

náhrady mzdy navrhovateľovi za obdobie presahujúce šesť mesiacov nezaoberal,

nezaoberal sa úvahou, že v ďalšom období ide sociálnu funkciu náhrady mzdy, teda

zamestnanec nemá zákonný nárok na náhradu mzdy v plnej výške. ...

V ďalšom konaní sa bude súd prvého stupňa zaoberať návrhom navrhovateľa

v zrušenej časti aj z uvedeného hľadiska. Navrhovateľ musí preukázať hľadanie si

zamestnania za jednotlivé obdobia, za ktoré žiada priznať náhradu mzdy. Súd prvého

stupňa musí získať prehľad, aké zamestnanie si navrhovateľ hľadal. Musí posúdiť znova

žiadosť odporcu o zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi v zrušenej

časti, pričom odporca musí špecifikovať a dokázať svoje námietky ohľadom hľadania

zamestnania navrhovateľom.“

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a obdobne i práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dostatočne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými

jeho námietkami, dospel k záveru, že táto argumentácia neobstojí. Krajský súd dal

dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, z akého dôvodu považoval za správne

rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej zamietol sťažovateľov návrh ako nedôvodný.

Krajský súd v časti, v ktorej prvostupňový súd rozhodoval o sťažovateľom

uplatnenom nároku na náhradu 27 874,51 € (a v tejto časti rozhodnutie Okresného súdu

Trnava zrušil), dal usmernenie prvostupňovému súdu, ako má postupovať v ďalšom konaní

a rozhodovaní o sťažovateľovom nároku. Nie je nevyhnutné, aby sa všeobecný súd pre

naplnenie požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia formalisticky vysporiadaval aj

s ďalšími pre objasnenie veci nerozhodnými kritériami tak, ako to navrhuje sťažovateľ.

Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho

rozhodnutia.

Napadnuté závery krajského súdu treba považovať za dostatočne a presvedčivo

zdôvodnené. V žiadnom prípade preto nie sú arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.

Za porušenie označených článkov a dohovoru nemožno považovať okolnosť, že

sťažovateľ má odlišný právny názor ako všeobecné súdy.

Za tejto situácie ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nevybočilo

z medzí stanovených označenými článkami a dohovoru a rozsudkom krajského súdu

č. k. -738 z 13. marca 2012 nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa

označených v jeho sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť bolo potrebné

odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012