Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: B. K., bytom E., Z. R. XXX/X, zastúpený advokátkou Mgr. Vierou Laczovou, Trnava, Dolné bašty

2, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, Trnava, Starohájska 10, IČO: 37 836 901, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom, Trnava, Paulínska 24, o náhradu mzdy, na odvolanie oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -817 zo dňa 22. januára 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.512,20 eur s úrokom z omeškania ročne 17,6% zo sumy 471,15 eur od 13.01.2001 až od 13.12.2001 špecifikovane mesačne do zaplatenia, ďalej s úrokom vo výške 15,5% ročne za čas od 13.01.2002 mesačne až do času od 13.04.2002 do zaplatenia zo sumy 471,15 eur, ďalej vo výške 16,5% ročne zo sumy 471,15 eur od 13.05.2002, od 13.06.2002 a od 13.07.2002 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy 21,67 eur od 13.05.2005 do zaplatenia, zo sumy 471,15 eur od 13.06.2005 do zaplatenia mesačne až od 13.02.2006 do

zaplatenia z tejto istej sumy mesačne, ďalej vo výške 7% ročne zo sumy 471,15 eur od 13.03.2006 do zaplatenia, od 13.04.2006 do zaplatenia a od 13.05.2006 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 471,15 eur od 13.06.2006 a od 13.07.2006 do zaplatenia, ďalej s úrokom 9% ročne zo sumy 471,15 eur od 13.08.2006 a od 13.09.2006 do zaplatenia, s úrokom 9,5% ročne zo sumy 471,15 eur od 13.10.2006 mesačne až od 13.03.2007 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 173,38 eur od 13.04.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil doteraz vykonaným dokazovaním a priebehom konania. Čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom právneho predchodcu odporcu zo dňa 15.02.2000 je neplatná, ktorý rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. Predmetom konania zostala náhrada mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil od 01.06.2000 do 30.06.2002, ako aj náhrady dovolenky a náhrady hodnoty stravných lístkov. Neskôr navrhovateľ upravoval svoj návrh, keď čiastočne zobral späť návrh. Dňa 03.04.2008 navrhovateľ rozšíril návrh a

žiadal od odporcu zaplatenie sumy 2.000.040,- Sk spolu s úrokom z omeškania. Túto náhradu mzdy požadoval za obdobie od 01.06.2000 do 01.06.2007. Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu o zrušení časti rozsudku súdu prvého stupňa súd prvého stupňa doplnil dokazovanie. Predmetom konania po právnych úkonoch navrhovateľa a po rozhodnutí odvolacieho súdu je nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 01.12.2000 do 12.03.2007 vo výške 27.874,51 eur s úrokom z omeškania. Za obdobie od 01.07.2002 do 02.04.2005 bol nárok navrhovateľa právoplatne zamietnutý na základe odporcom vznesenej námietky premlčania. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Z predložených listinných dokladov mal preukázané, že navrhovateľ po celú dobu od 01.06.2000 do 12.03.2007 bol riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Z jeho strany bola vyvíjaná aktivita zamestnať sa. Počas evidencie na úrade práce absolvoval rekvalifikačný kurz Moderná komunikácia s PC. Navrhovateľ predložil súdu 31 písomných potvrdení, okrem toho si hľadal zamestnanie aj telefonicky. Okrem týchto písomných žiadostí predložil súdu prvého stupňa aj 73 potvrdení preukazujúcich hľadanie si zamestnania, ktoré predkladal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počas zaradenia do evidencie nezamestnaných. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že existuje zákonný dôvod krátenia náhrady mzdy navrhovateľa v zmysle , výšku stanovil na 30% zníženia z mesačne priznanej náhrady mzdy vo výške 673, eur, teda na sumu 471, eur mesačne za obdobie od 01.12.2000 do 30.06.2002 a za obdobie od 03.04.2005 do

12.03.2007. Náhrada mzdy v takejto výške plní sociálnu funkciu a zároveň zodpovedá zásadám poskytnutia ochrany proti bezpráviu a naplneniu všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu odporcu podľa nemohol brať do úvahy tvrdenia odporcu, že sa navrhovateľ mohol v uvedenom období zapojiť aj do menej manuálne náročných prác. Zamestnanec bol povinný zapojiť sa alebo sa mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok rovnocenných alebo dokonca výhodnejších ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu - viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Správanie navrhovateľa pri zabezpečovaní ďalšieho zárobku bolo korektné, za celé obdobie bol zaradený do evidencie nezamestnaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, sám si iniciatívne prácu po celú dobu hľadal. V neposlednom rade súd musel prihliadnuť na vyšší vek navrhovateľa, jeho zdravotný stav, ako aj ponuku na trhu práce. S poukazom na zistené skutočnosti súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne a priznal mu náhradu mzdy vo výške 70% z uplatnenej náhrady mzdy. Popri náhrade mzdy zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci konania.

Právna zástupkyňa a navrhovateľ samotný podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že nesúhlasí s krátením náhrady mzdy. Súd skonštatoval, že navrhovateľ bol počas nezamestnanosti veľmi aktívny v hľadaní práce a jeho situácia bola sťažená vzhľadom na vek, zdravie, pričom si túto situáciu nespôsobil. Zároveň však skonštatoval, že postačuje náhrada mzdy krátená o 30%. Toto konštatovanie je v rozpore s jeho rozhodnutím a nie je v súlade s názorom odvolacieho súdu, keď sa nepotvrdili okolnosti na strane odporcu na zníženie mzdy. Súd prvého stupňa dôkazy nesprávne vyhodnotil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe toho nesprávne rozhodol a svojím konaním naplnil ust. a Odporca nepreukázal jediný dôvod na krátenie mzdy navrhovateľovi. Konanie samotného odporcu je dôkazom toho, že navrhovateľ nemá možnosť sa zamestnať. Práve odporca nebol schopný zamestnať navrhovateľa na základe jeho žiadosti dňa 24.05.2006, teda pred ukončením sporu, ani po ukončení sporu na základe právoplatného rozsudku Krajského

súdu v Trnave zo dňa 12.03.2007. Práve odporca je ten, ktorý si neplnil ani povinnosť danú mu súdom. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava a návrhu navrhovateľa v celom

rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.874,51 eur s príslušenstvom, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom konaní, alebo toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

Navrhovateľ v samostatne podanom odvolaní okrem dôvodov uvedených jeho právnou zástupkyňou uvádzal, že doručený rozsudok Okresného súdu Trnava je preňho nezrozumiteľným. Nevie z jeho odôvodnenia tak po stránke právnej ako aj skutkovej vyvodiť dôvod skrátenia náhrady mzdy práve o výšku 30%. K právnemu princípu, že každý musí znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti, priradil navrhovateľ aj princíp, že súdy nedovolia, aby ich niekto využíval ako nástroj nespravodlivosti a neslušnosti. Je nepopierateľné, že súd prvého stupňa sa riadil právnym názorom vysloveným súdom vyššieho stupňa v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.03.2012, že počas doterajšieho priebehu konania sa súd prvého stupňa so žiadosťou odporcu o zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 6 mesiacov nezaoberal, nezaoberal sa úvahou, že v ďalšom období ide o sociálnu funkciu náhrady mzdy, teda zamestnanec nemá zákonný nárok na náhradu mzdy v plnej výške. Takýto záver však musí relevantným spôsobom vyplynúť z vykonaného dokazovania a odporca je v konaní procesne nútený uniesť dôkazné bremeno predkladaním dôkazov. Navrhovateľ nepovažuje odvolaním napadnutý rozsudok za spravodlivý a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.512,20 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodov podľa , a Poukázal na nález Ústavného súdu SR , podľa ktorého rozhodnutie všeobecného súdu musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa pre rozhodovaciu činnosť súdov vyžaduje, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel nesprávne k záveru, že navrhovateľ preukázal splnenie podmienky aktívneho vyhľadávania práce. Navrhovateľ mal súdu predložiť viac ako 200 potvrdení. V konaní bolo však preukázané, že za

posudzované obdobie si navrhovateľ hľadal prácu celkovo len 16 krát. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na skutočnosť, ako si navrhovateľ hľadal prácu a na preukázanie navrhovateľom hľadania si práce, v niektorých obdobiach navrhovateľovi vôbec nemal priznať náhradu mzdy, napr. za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001 mal priznať náhradu mzdy nepomerne nižšiu, keď navrhovateľ preukázal hľadanie si práce len v 8 prípadoch. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. -738 zo dňa 13.03.2011 jasne dôvodil, že uplynutím 6 mesiacov po dni neplatného skončenia pracovného pomeru sa sankčná a satisfakčná funkcia náhrady mzdy mení na funkciu sociálnu. Sociálnu povahu náhrady mzdy v ďalšom období však nemožno zamieňať s povinnosťou odporcu zabezpečovať navrhovateľovi taký finančný štandard, ktorý svojou výškou žiadnym spôsobom navrhovateľa nepodnecuje aktívne si vyhľadávať prácu. Sociálna funkcia náhrady mzdy má v danom prípade zabezpečiť peňažné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb, nie je odmenou za vykonanú prácu, spravidla vo výške životného minima, ktoré plní práve sociálnu funkciu. Súd prvého stupňa nezohľadnil ani dôvody nezapojenia sa do brigádnických alebo sezónnych prác, pretože ich nepovažoval za rovnocennú prácu. Navrhovateľ nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, netrpí ani iným ochorením, ktoré by mu objektívne znemožňovalo výkon práce. Nepredložil žiadne vyjadrenie lekára, ktoré by takúto nemožnosť konštatovalo. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pri zhodnotení existencie zdravotných prekážok v práci súd vychádza len z tvrdení navrhovateľa, ktoré nie sú podporené relevantnými dôkazmi a právnymi úvahami. neustanovuje druh prác, ktoré má súd pri posudzovaní výšky náhrady mzdy skúmať. V prípade, ak zamestnanec nie je zamestnaný, je povinný skúmať predovšetkým dôvody, pre ktoré sa do práce nezapojil. Navrhovateľ nedoložil žiadne osobné, zdravotné, ani iné dôvody, ktoré by spoľahlivo preukázali a objektívne by znemožňovali výkon práce. Naopak, odporca v konaní preukázal nedostatočný záujem navrhovateľa o hľadanie si práce za rozhodné obdobie. Odporca navrhoval, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 22.01.2013 zrušil v celom rozsahu a vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

Účastníci konania sa vzájomne vyjadrili k odvolaniam.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uvádza, že jeho obranu považuje za účelovú, často protirečivú, s úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu. Navrhovateľ v priebehu konania predložil viac potvrdení, konkrétne k vyjadreniu dňa

30.10.2012 predložil 21 potvrdení, v spise sa už nachádzalo 74 potvrdení, ďalších 12 potvrdení predložil navrhovateľ v priebehu konania a nachádzajú sa v spise. Z týchto potvrdení je zrejmé, že hľadaniu práce venoval navrhovateľ veľa času, energie a finančných prostriedkov. Navrhovateľ preukázal aktívne hľadanie práce viacerými skutočnosťami, úrad práce potvrdil, že bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, plnil si všetky povinnosti s tým spojené, reagoval na ponuky práce. Za obdobie evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave mu boli ponúknuté 2 pracovné miesta, ktoré však boli obsadené iným uchádzačom, teda nie z vlastnej viny sa nemohol zamestnať, a preto mu patrí za toto obdobie náhrada mzdy. Odporca nemal žiadne relevantné dôkazy na svoju obranu a popieral všetky dôkazy predložené navrhovateľom. Navrhovateľ žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 27.874,51 eur s príslušenstvom, priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom konaní, alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s jeho odvolaním a s dôvodmi v ňom uvedenými nesúhlasí, pridržiava sa argumentácie uvedenej vo svojom odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), preskúmal vec podľa ustan. a , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. , a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli listinných dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.

Podľa právneho záveru, vyplývajúceho z judikatúry (R 90/70), náhrada mzdy podľa nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý zrušil pracovný pomer so zamestnancom.

Účelom náhrady mzdy poskytovanej podľa tohto ustanovenia je reparovanie ujmy, ktorú zamestnanec utrpel v dôsledku toho, že zamestnávateľ mu po neplatnom skončení pracovného pomeru prestal v rozpore s ods. l písm. a/ prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní a bol ochotný a schopný prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať.

V preskúmavanom prípade boli splnené predpoklady na uplatnenie náhrady mzdy navrhovateľom voči odporcovi ako zamestnávateľovi počas šiestich mesiacov po neplatnom skončení pracovného pomeru. V tomto čase mala táto náhrada mzdy satisfakčnú a súčasne sankčnú povahu. Po uplynutí tohto obdobia náhrada mzdy stratila tieto funkcie a plnila funkciu sociálnu.

Súd prvého stupňa sa správne po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia zaoberal žiadosťou odporcu na zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy za ďalšie obodibe, presahujúce šesť mesiacov. Posúdenie a úvaha súdu prvého stupňa, ktorý priznal navrhovateľovi za ďalšie obdobie náhradu mzdy zníženú o 30%, sú podľa posúdenia odvolacieho súdu správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. potvrdil.

S poukazom na ustan. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.