Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-230-2012.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/230/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. W. X, pre vymoženie 15,27 Eur (460,- Sk) s príslušenstvom, exekúcie vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/255/2004 a súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, pod sp. zn. EX 758/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/255/2004 - 26 zo dňa 31.07.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách exekúcie bude rozhodovať samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 25.06.2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 7.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 10.920,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jej záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Povinný ako dlžník si nesplnil povinnosti zo zmluvy o úvere a preto dňa 08.02.2004 bola na notárskom úrade spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom notárska zápisnica N 284/2004, NZ 10330/2004 s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 5.062,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 460,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 18.11.2003 do zaplatenia splatí v lehote do 16.02.2004, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere,
je koncipované široko a všeobecne, je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Bol toho názoru, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať, v dôsledku čoho ani Mgr. Tomáš Kušnír nemohol byť platne splnomocnený na takéto právo. V tomto smere poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na rozpor záujmov povinného a zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Dôvodil, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12.2011 poukázal i na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri "zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli podľa názoru súdu z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto "splnomocnený zástupca" v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať, čím je daný dôvod na zastavenie exekučného konania, a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora vzhľadom na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil alebo alternatívne, aby odvolací súd konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil, že na základe ustanovenia § 135 OSP je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14. marca 2012, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonávania exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Teda ústavný súd mal za to, že notárska zápisnica obsahovala všetky náležitosti predpísané citovanými právnymi predpismi vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Zároveň poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2010-80 zo dňa 12. apríla 2012. Záverom mal oprávnený za to, že súd v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ aplikuje v predmetnom spore právo EÚ a preto musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Ustanovenia vnútroštátneho práva by teda mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS najmä v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.05.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, dňa 08.02.2004 pod č. N 284/2004, NZ 10330/2004 v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra, ktorému povinný na základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4180187 zo dňa 25.06.2003 udelil plnú moc na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 5.062,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 460,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 18.11.2003 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 19.07.2004 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 29.05.2012 požiadal oprávnený súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade s § 219 ods.2 OSP.
Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinila povinná, resp. za ňu tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i samotného oprávneného (na základe splnomocnenia od 02.01.2003), pričom úmysel povinnej udeliť tomuto advokátovi splnomocnenie bol jej vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinná pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty sa (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) zaviazala, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu (vzdala sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený, s tým, že tieto náklady budú tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocnenie
povinnej pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo jej nanútené a bolo proti jej záujmom, keď Mgr. Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinnou (pred spisovaním uznaní do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.