Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovaným: 1/ D. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan SR, 2/ D. E., C. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátna občianka SR, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti,

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 46 m2, nachádzajúci sa v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXX, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.04.2022 a doplnenou dňa 08.04.2022 pôvodne domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti uviesť pozemok parcela C č. XXX/X, k. ú. C., na LV č. XXX do pôvodného stavu, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely číslo XXX/X orná pôda, katastrálne územie C., Obec C., okres J. K. L. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX. Titul nadobudnutia je rozhodnutie ŠN č. . V súčasnosti pozemok nevyužíva z toho dôvodu, že žalovaní už nepretržite niekoľko rokov využívajú predmetnú parcela ako prístupovú cestu k ich rodinnému domu a príslušenstvu, umiestnených na parcele XXX/X, XXX/X D. XXX/X katastrálne územie C., Obec Rudinka, okres J. K. L.. Žalovaní si na jeho parcelu naviezli návoz na spevnenie povrchu parcely, aby tak plynulo prechádzali k svojim nehnuteľnostiam. Aj napriek opakovanej výzve žalovaní návoz neodstránili a naďalej mu tak bránia vo využívaní jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaní uvedenú parcelu využívajú ako prístupovú cestu k vlastným nehnuteľnostiam aj napriek jeho nesúhlasu a bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Pred tým ako začali využívať jeho parcelu k priamemu prechodu ku svojim nehnuteľnostiam. mali možnosť inej riadnej prístupovej cesty, ktorú si však následne sami zrušili a začali využívať na iné vlastné účely. V prílohe pripojil aj fotodokumentáciu pozemku parcely C XXX/X. Takéto správanie žalovaných nie je ojedinelé. Podobným spôsobom využívali žalovaní aj jeho vedľajší pozemok v katastrálnom území C., ktoré bolo predmetom konania Okresného súdu Žilina sp. zn. .

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.05.2022 uviedli, že je pravdou, že KN-C parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 46 m2, k. ú. C., ktorá je zapísaná na LV č. XXX v celosti v prospech žalobcu užívajú ako prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, ako KN-C parc. č. XXX/X,

XXX/X, a na nej postaveného domu č. XXX a pacr. KNC XXX/X. Nie je však pravdivé tvrdenie žalobcu, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú bez jeho predchádzajúceho súhlasu, pretože predchádzajúci súhlas k užívaniu predmetnej parcely dostali od jeho právneho predchodcu a to od jeho neb. otca D. B., pričom tento predchádzajúci súhlas k jej užívaniu bol niekedy v rokoch 1972 alebo 1973 realizovaný nakoniec do kúpy tohto pozemku, keď v tom čase otcovi žalobcu vyplatili 2.700.- Kčs. Bohužiaľ kúpna zmluva nebola dotiahnutá do konca registráciou na geodézii. Skutočnosť, že medzi nimi a neb. D. B. došlo k uzavretiu úradne nedotiahnutej kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku môže potvrdiť aj starší brat žalobcu G. B., ktorého navrhli vypočuť ako svedka. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že predtým ako vraj začali užívať jeho parcelu k priamemu prechodu, používali vraj inú prístupovú cestu, ktorú vraj následne zrušili. Prístupovú cestu po predmetnom pozemku k ich nehnuteľnostiam používajú od r. 1972 - 73 a nie niekedy od r. 1985, kedy vlastníctvo k uvedenej parcele nadobudol žalobca od svojho neb. otca na základe dedičského rozhodnutia ŠN č. ako to vyplýva z LV č. XXX. Skutočnosť, že predmetnú parcelu užívajú už zhruba od uvedených rokov svedčia aj úradné doklady vzťahujúce sa na výstavbu ich rodinného domu, a to: Rozhodnutie ONV v Čadci, č. Dopľ. 225/74-Ms zo dňa 6.4.1974, ktorým im bolo udelené povolenie na premostenie št. cesty k domu (žalobca toto oprávnenie v žalobe uvádza ako nepovolený návoz na spevnenie povrchu jeho parcely), Územné rozhodnutie ONV - odboru výstavby a územného plánovania v Čadci, č. Výst. 1-31-154-1974-A zo dňa 13.11.1974, ktorého súčasťou je aj snímka z pozemkovej mapy z 6.10.1972 z ktorej vyplýva ako aj z nákresu v samotnom rozhodnutí. že prístupová cesta bola už v tom čase schválená tak ako je to aj teraz, pretože žiadna iná v tom čase a ani v súčasnosti nebola a ani nie je možné, čo si súd môže overiť aj miestnou obhliadkou. Žalobca koncom roku 2015 súc si vedomý skutočnosti, že predmetnú parcelu kúpili ešte od jeho neb. otca a kúpa nebola úradne dotiahnutá do konca, sám navrhol, aby tento stav zlegalizovali riadnou kúpnou zmluvou za symbolickú kúpnu cenu 1,- EUR. Po písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, ktorej vyhotovenie zabezpečili, žalobca ju však už bezdôvodne odmietol uzavrieť a podpísať. S poukazom na uvedené nesporné skutočnosti, že predmetný pozemok žalobcu užívajú legálne ako jedinú možnú prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam, navrhovali žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať aj k náhrade trov konania v rozsahu.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 13.06.2022 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaní uvádzajú sú nepravdivé a zavádzajúce. Jeho nebohý otec takýto typ kúpnej zmluvy nikdy neuzatvoril a ani počas svojho života neplánoval zrealizovať takýto právny úkon. Tvrdenie žalovaných preto považoval za účelové, nakoľko súdu predkladajú ako dôkaz typ kúpnej zmluvy k pozemku, ktorá reálne neexistuje a kompetentné orgány ňou nedisponujú. Žalovaní ďalej na potvrdenie svojho tvrdenia požadujú výsluch jeho brata G. B., ktorý taktiež nemá vedomosť o zrealizovaní takéhoto právneho úkonu ich nebohého otca. Žalovaní mali riadny prístup k svojmu pozemku a jeho príslušenstvu z inej príjazdovej cesty, ktorý však svojvoľne zrušili, čím rozšírili užívanie vlastného pozemku a následne začali ako prístupovú cestu využívať jeho parcelu KN-C č. XXX/X. Tvrdenie žalovaných, že v roku 2015 pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku so žalovanými za symbolickú cenu 1,- Eur, je nepravdivé a taktiež irelevantné, nakoľko má osobný záujem vlastnú parcelu využívať na iné súkromné účely, avšak konanie žalovaných mu bráni v plnom rozsahu uplatňovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Predložený návrh kúpnej zmluvy žalobcov z roku 2015 je bezpredmetný, nakoľko svojim podpisom nedal súhlas k uzatvoreniu takéhoto typu kúpnej zmluvy a nikdy o takomto právnom kroku neuvažoval. Naďalej trvá na podanom žalobnom návrhu v plnom rozsahu, chce naplno uplatňovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti KN-C parc. č. XXX/X, avšak žalovaní mu v tomto užívaní bránia. Súhlasil s vykonaním obhliadky na predmetnom pozemku, čím potvrdí svoje tvrdenia voči súdu, a taktiež môže preukázať súdu tvrdenie, že žalovaní využívali k svojim nehnuteľnostiam inú prístupovú cestu do času, kým začali ako prístupovú cestu využívať jeho nehnuteľnosť.

5. Žalovaní v duplike zo dňa 04.07.2022 uviedli, že žalobca nepravdivo účelovo tvrdí, že jeho neb. otec nikdy neuzatvoril zmienený typ kúpnej zmluvy a dokonca, že vraj počas svojho života ani neplánoval zrealizovať takýto právny úkon, čo je preukázané tým, že neb. otec žalobcu za svojho života nevyvinul žiadnu iniciatívu za tým účelom, aby im zamedzil prechod cez jeho pozemok. Aj samotný žalobca, ktorý ako právny nástupca po neb. otcovi, je vlastníkom pozemku od roku 1985, rešpektujúc predchádzajúci daný právny stav sa až do roku 2015 či už oficiálnym alebo neoficiálnym postupom nijak nedomáhal naplnenia svojich práv z vlastníctva pozemku. O štyri roky starší brat žalobcu G. B., ktorého navrhli vypočuť ako svedka k okolnosti uzavretia neformálnej kúpnej zmluvy medzi nimi a jeho neb. otcom môže potvrdiť túto skutočnosť, kým žalobca vo svojom vyjadrení jednoznačne tvrdí, že starší brat takúto vedomosť nemá. Kúpnu zmluvu za symbolické 1.- Euro dali vyhotoviť výlučne na podnet

samotného žalobcu, čo je logické, veď aký zmysel by to malo, ak by to bolo z ich iniciatívy? Na navrhovanej miestnej ohliadke sa súd presvedčí, že nemali a nemajú žiadnu inú prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti mimo jestvujúcej. Na potvrdenie ich stanovísk pripojili Vyjadrenie obce Rudinka č. OcU- 163/2022 zo dňa 01.07.2022 podľa ktorého Obec Rudinka spracovávala v rokoch 2019 - 2021 nový územný plán obce, kde spracovala aj uvedenú účelovú komunikáciu ako prístupovú cestu k domu č. XXX a parcele č. XXX/X (v prílohe). Žalobca túto skutočnosť v rámci pripomienkového konania k verejnému prerokovaniu územného plánu obce nerozporoval alebo nenamietal. Obec uvedenú lokalitu naplánovala ako územie vhodné pre individuálnu bytovú výstavbu s prepojením od hlavnej cesty existujúcim prístupom cez parcelu KNC- XXX/X. V prípade, že žalobca bude naďalej trvať na podanej žalobe, navrhovali ju zamietnuť pre jej nekonkrétnosť, pretože navrhovaný výrok by bol nevykonateľný, pričom poznamenávajú, že následne by sa oprávnene protinávrhom podľa domáhali zriadenia vecného bremena - práve cesty, súdnou cestou.

6. Žalobca na výzvu súdu ma odstránenie vád žaloby doručil súdu dňa 31.03.2023 podanie, ktoré označil ako oprava vád návrhu, v ktorom uviedol, že sa domáha svojim návrhom vypratania nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to parcely KN-C XXX/X, na ktorú žalovaní naviezli návoz – štrk a zeminu, t. j. hnuteľné veci, pričom k uvedenej skutočnosti sa priznali v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. , v ktorom bolo predmetom sporu vypratanie vedľajšej parcely KN-C XXX/X. Okresný súd rozhodol o ich povinnosti vypratať predmetnú nehnuteľnosť rozhodnutím zo dňa 05.06.2020. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vypratať pozemok parc.č. XXX/X patriacu žalobcovi.

7. K podaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní dňa 26.04.2023 písomným podaním, v ktorom poukázali na to, že žalobca v opravenom návrhu zmenil petit návrhu na vypratanie nehnuteľnosti. Pričom však v petite opraveného návrhu neuvádza aké hnuteľné veci majú žalovaní odstrániť z predmetnej nehnuteľnosti, pričom takéto rozhodnutie bolo by nevykonateľné. Žalovaní odkázali na svoju doterajšiu argumentáciu v spore majúc za to, že nimi uvedené nesporné skutočnosti nasvedčujú aj tej skutočnosti, že v danom prípade došlo k nadobudnutiu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním – práva cesty cez pozemok žalobcu na ich pozemkové nehnuteľnosti na ktorých majú legálne postavený rodinný dom. Pre nadobudnutie tohto práva splnili všetky zákonom stanovené predpoklady, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť žalobcu ako cestu užívajú nerušene viac ako desať rokov (od r. 1972) a to dobromyseľne, pretože inak by neboli mohli postaviť rodinný dom a užívať ho bez tejto cesty. Ak by súd na nimi uvádzané dôvody na zamietnutie podanej žaloby neakceptoval ani právo vecného bremena vydržaním, navrhovali aby súd podľa zriadil v prospech žalovaných ako vlastníkov KN-C parc. č. XXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 183 m2 a na nej postaveného rod. domu č. 113, zapísaných na LV č. XXX v k. ú. C., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez KN-C parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 46 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C..

8. Uznesením č. k. -53 zo dňa 15.05.2023 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: “I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vypratať nehnuteľnosť, ktorá je v podiele o veľkosti 1/1 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: - pozemok parc. č. XXX/X KN C- orná pôda o výmere 46 m2, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná u Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, na LV č. XXX, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II./ Žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“.

9. Žalobca doručil súdu dňa 07.09.2023 podanie, ktorým uviedol, že v podaní, v ktorom odstránil vady návrhu došlo k zrejmej chybe v písaní a to v neoznačení katastrálneho územia v ktorom sa nachádza pozemok žalobcu, o vypratanie ktorého sa v konaní domáha. Uvedené podanie súd vyhodnotil ako spresnenie žaloby a preto o uvedenom podaní nerozhodoval ako o zmene žaloby.

10. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 11.09.2023, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaného 1/ a splnomocneného zástupcu žalovaných.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že na pozemok žalobcu žalovaní v priebehu minulých rokov naviezli rôzny materiál bez súhlasu žalobcu s odôvodnením, že sa jedná o prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti. Tento pozemok ako prístupovú cestu však súčasne žalovaní užívajú bez právneho titulu odkazujúc na nejaké vzťahy a dohody s právnymi predchodcami v minulosti, ktorý sa datujú možno 50 rokov naspäť, ktoré však nemajú písomnú formu a žalobca

existenciu takýchto dohôd vyvracia. V tomto štádiu konania sa žalovaní bránia existenciou práva a prechodu ku ich nehnuteľnostiam, čo však žalobca považuje za bezpredmetné, nakoľko predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti, a t. j. odstránenie návozu, ktorý tam bol teda žalovanými navezený, ku čomu sa títo v konečnom dôsledku, ktorú skutočnosť títo potvrdili aj v konaní o vypratanie iných nehnuteľností, ktoré boli na tomto súde vedené pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. , v ktorom bol žalobca úspešný a jednalo sa o obdobnú záležitosť, kedy pozemok, ktorý priamo súvisí s pozemkom, ktorý je predmetom tohto konania, bol v podstate identický návoz, plus tam boli vykonané, alebo teda vybudované nejaké prístrešky, búdy a podobné stavby, alebo nejaké takéto zariadenia s tým, že súd v konečnom dôsledku prikázal žalovaným takéto teda zariadenia a hlavne návoz odstrániť. Právna argumentácia žalovaných v tomto konaní spočívajúca v existencii práva a prechodu neobstojí, nakoľko títo ani nedeklarovali, že by im doposiaľ žalobca nejak bránil v prejazde, alebo prechode ich nehnuteľností. Jedná sa skutočne iba o odstránenie nelegálneho návozu, ktorý tam títo vykonali. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo to, že žalobca pravdivo skutkovo vykreslil situáciu, ktorá panuje na predmetnej parcele, a to, že ten návoz tam bol vykonaný naozaj vlastníkom tento nehnuteľnosti, naozaj je pravdou to, že žalovaní bez právneho titulu užívajú tento pozemok a dlhodobo, že nikto im v tom nebráni. Na druhej strane sa teda žalovaní bezpredmetne bránia v tomto konaní žiadosťou o zriadenie vecného bremena, pričom takýto návrh uplatnenie takéhoto nároku nemá s predmetom konania nič spoločné. Návrh na vykonanie dokazovania - výsluch pána G. B. považoval za nadbytočný. Čo sa týka obhliadky, rovnako, nakoľko už k tomuto momentu súd má preukázaný stav, v akom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Čo sa týka dokazovania vo vzťahu ku konaniu , tam iba preukazovali, že v podstate žalovaní potvrdili ich slová, a žalovaný 1/ na pojednávaní potvrdil, že ten násyp tam vykonal. Pokiaľ súd vníma podanie žalovaných ako vzájomnú žalobu, tak žiadal návrh žalovaných zamietnuť v celom rozsahu. V záverečnom prednese navrhoval, aby súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu s odôvodnením, že žalovaní vykonali na pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve počas niekoľkých rokov návoz, ktorým vyrovnali nerovnosti terénu, pričom na toto nemali žiadne oprávnenie, ani súhlas vlastníka pozemku, ani aktuálneho, ani jeho predchádzajúcich právnych predchodcov, čo na dnešnom pojednávaní potvrdil aj samotný žalovaný.

12. Splnomocnený zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že uznávajú, že žalobca je vlastníkom predmetnej spornej parcely XXX/X – orná pôda o výmere 46 m2, k. ú. C., ktorú parcelu zhruba od roku 1972 až doteraz žalovaní nerušene užívajú ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti k rodinnému domu a priľahlým pozemkom. Je to jediná prístupová cesta, pretože žiadna iná neexistuje. Žalobca nemá pravdu, keď tvrdí, že tam je nejaká iná možná prístupová cesta, alebo dokonca tvrdí, že v minulosti bola a že žalovaní ju svojvoľne zrušili a z toho dôvodu, že aby používali jeho parcelu ako prístupovú cestu. Rodinný dom vo vlastníctve žalovaných bol postavený legálne už v príslušných stavebných dokumentoch, ako je stavebné povolenie, územné rozhodnutie, sa uvádza v príslušnej pozemkovej mapy ako prístupová cesta po tej parcely, ktorá je predmetom tohto sporu. To, že zo strany žalovaných bola snaha riešiť tento právny vzťah predmetnej nehnuteľnosti žalobcu, vyplýva tá skutočnosť, že už niekedy roku 1972 alebo 1973 žalovaní odkúpili od právneho predchodcu žalobcu, jeho otca D. B., túto nehnuteľnosť za 2.700,-Kčs, bohužiaľ tá kúpna zmluva nebola dotiahnutá s vtedy platnými predpismi, nebola zaregistrovaná na orgánoch geodézie. O tejto skutočnosti navrhovali vypočuť brata žalobcu G. B., ktorý môže potvrdiť, že táto parcela bola odkúpená žalovanými v tých rokoch 1972 a 1973. V prípade, že súd by túto skutočnosť nezhodnotil ako kúpu pozemku, tak v danom prípade mohlo dôjsť k právu vydržania, pretože túto nehnuteľnosť žalovaní užívajú nerušene vo vedomí, ako by vlastníka už viac ako 10 rokov, výslovne pre účely ako prístupovej cesty. V prípade, že by súd túto skutočnosť neakceptoval, navrhovali potom z úradnej moci, aby súd podľa zriadil vecné bremeno, právo cesty, súdnou cestou, pretože v skutočnosti žiadna iná prístupová cesta k predmetnej nehnuteľnosti žalovaných sa nenachádza. Na overenie tejto skutočnosti navrhoval miestnu ohliadku. Sú ochotní vec riešiť dohodou tak, ako navrhovali doteraz, a to buď priamo zriadením zmluvného vecného bremena so žalobcom, alebo žalovaní sú ochotní dokonca odkúpiť opäť túto nehnuteľnosť, aj sa za ním stanovenú nejakú cenu, hoci už jedenkrát za túto nehnuteľnosť zaplatili. V opačnom prípade teda trvajú na protinávrhu, aby súd podľa zriadil vecné bremeno - právo cesty cez túto nehnuteľnosť. Na otázku súdu, či podaním zo dňa 26.4.2023, mienili podať vzájomnú žalobu, uviedol, že toto podanie považujú za protinávrh, ktorý by mal byť akceptovaný. V záverečnej reči zotrvával na doterajších vyjadreniach, opierajúc sa najmä o skutočnosť, že žalovaní túto nehnuteľnosť kúpili v roku 1972, alebo 1973, ktorú skutočnosť mohol dosvedčiť brat žalobcu a ako aj o skutočnosť, že jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnosti žalovaných je predmetná sporná parcela. Je to jediná prístupová cesta, o tejto skutočnosti sa mohol súd dozvedieť vykonaním miestnej ohliadky. Z toho dôvodu znovu

zotrval na tom, že podľa , súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že sa to legálne kúpilo, dosvedčí to ten svedok, ktorý svojho otca dochoval a býval u neho. Dokonca aj tie peniaze videl, aj všetko, takže svedok by mal byť. Žalobca sa dozvedel o tomto možno po roku 2015, že to je jeho pozemok. Nevie, akým spôsobom sa to previedlo. Tam je to sporné. Tá cesta prakticky by ani žalobcovi nemala patriť, by mala patriť jeho sestre, ale tá údajne zomrela. Dokonca z odboru dopravy z Čadce dostal súhlas na premostenie a musel to naviezť po premostení ako prístup teda na tú cestu. Myslel si, že je to oficiálne, že je to všetko v poriadku. Nie je tam žiadna prístupová cesta, skutočne len helikoptérou sa tam dá dostať, ináč je to všetko zastavané, brehy, tam je družstvo nad nimi, preto navrhoval, že by bolo najlepšie, keby zástupca súdu to vydal na tvare miesta.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, celým spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:

15. Z Listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., obec C., okres J. K. L. zo dňa 31.03.2022 (podľa aktuálneho stavu overeného súdu ku dňu 11.09.2023), mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

- parcely registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 46 m2 je žalobca (č. l. 2 spisu).

16. Podľa Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 24.09.2015 (podľa stavu overenému ku dňu 11.9.2023) sú žalovaní 1/ až 2/ vlastníkmi rodinného domu s. č. XXX, ako aj parciel registra „C“ parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X (č. l. 19 spisu).

17. Podľa rozhodnutia Okresného národného výboru v Čadci, odbor dopravy zn. Dopr. 225/74-MS zo dňa 06.04.1974 žalovanému 1/ bolo na jeho žiadosť zo dňa 18.2.1974 vydané povolenie na výstavbu hospodárskeho zjazdu cez cestnú priekopu št. cesty III/50757 v km 5,0 za podmienky, že premostenie bude navrhnuté kolmo k ose vozovky štátnej cesty III/50757 (č. l. 20 - 22 spisu). Podľa územného rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domku ONV- odbor výstavby a územného plánovania v Čadci č. Výst. 1-31-154-1974-A zo dňa 13.02.1974 bolo žalovaným 1/ a 2/ k výstavbe rodinného domu vymedzený stavebný pozemok parc. č. XXX/X s tým, že vymedzenie pozemku a osadenie stavby je na priloženej situácii vyznačené (č.l. 23-25). Obec Rudinka vo Vyjadrení k žiadosti žalovaného 1/ z 01.07.2022 k cestnej komunikácii na parcele KNC-C XXX/X a KN- XXX/X uviedla, že obec v rokoch - 2021 spracovala nový územný plán obce, kde registrovala aj uvedenú účelovú komunikáciu ako prístupovú cestu k domu č. XXX a k parcele XXX/X. Obci nie je známe, že by niekto uvedenú skutočnosť rozporoval alebo namietal jej existenciu v rámci pripomienkového konania a verejného prerokovania územného plánu. Obec uvedenú lokalitu naplánovala ako územie vhodné pre individuálnu bytovú výstavbu s prepojením od hlavnej cesty existujúcim prístupom cez parcelu KN-C XXX/X (č. l. 36 -37 spisu).

18. Žalovaní predložili žalobcom nepodpísanú kúpnu zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. KN-C XXX/X o výmere 46 m2 na žalovaného 1/ (č. l. 26-28 spisu).

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd danú vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

20. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa až 3 : (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §

134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. ( môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti – parcely registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 46m2, ktorá je zapísaná na LV XXX, k. ú. C.. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku. Sporným nebolo ani to, že žalovaní 1/ a 2/ pozemok žalobcu užívajú ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu s. č. XXX a k svojim pozemkom a na pozemok žalobcu naviezli návoz na spevnenie povrchu parcely. Súd prioritne konštatuje, že žaloba o vypratanie veci je prípustná, nakoľko smeruje voči tomu, kto pozemok užíva, prípadne má na ňom umiestnené hnuteľné veci – návoz. Základným predpokladom na to, aby bolo možné uvažovať o vyhovení žalobe na ochranu vlastníckeho práva, je existencia vlastníckeho práva žalobcu. V danom prípade žalobca preukázal výpisom z LV vlastníctvo k predmetnému pozemku.

24. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaných 1/ až 2/ spočívajúcu v tvrdení, že majú právny titul na užívanie predmetného pozemku z dôvodu neregistrovanej kúpnej zmluvy z rokov 1972-1973, prípadne titulom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, súd sa v konaní posudzoval, či žalovaní užívajú nehnuteľnosť žalobcu bez právneho dôvodu, alebo či im svedčí právny dôvod na užívanie pozemku, resp. či právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali – teda či splnili podmienky vydržania.

25. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ svedčí titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že predmetnú parcelu kúpili od otca žalobcu v rokoch 1972 – 1973, táto nebola registrovaná štátnym notárstvom, tak ako to v danom čase vyžadoval v ust. (v znení účinnom v čase údajného uzatvorenia zmluvy), podľa ktorého k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemohli nadobudnúť ani vlastnícke právo vydržaním. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle veta prvá nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011 sp. zn. ). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2013 sp.zn. ). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia ospravedlniteľný nie je. Držiteľ nemôže byť dobromyseľný, že je oprávneným držiteľom na základe právneho titulu, ktorý nebol registrovaný ( ods 2 ). V tomto smere bolo preto nadbytočné vykonanie dokazovania výsluchom brata žalobcu, ktorý mal mať vedomosť o uzatvorení zmluvy.

26. Zároveň žalovaní podľa názoru súdu nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, nakoľko nebola splnená podmienka vydržania – oprávnená držba žalovaných. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (, ). Predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci je jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Omyl žalovaných 1/ a 2/ v tomto prípade nebolo možné považovať za ospravedlniteľný. Rozhodnutie o umiestnení stavby ani konkludentný

súhlas pôvodného vlastníka nemohli u žalovaných 1/ a 2/ vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vecného bremena. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že predmetná parcela má z hľadiska územného plánu funkciu prístupovej cesty, nakoľko sa v danej lokalite plánuje s výstavbou rodinných domov, neznamenalo, že ide o verejné priestranstvo, alebo že by nebol potrebný súhlas vlastníka pozemku na výkon práva prechodu, prejazdu. Samotný titul, na podklade ktorého by boli žalovaní 1/ a 2/ oprávnení držať právo prechodu a prejazdu, absentuje. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Podľa názoru súdu skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním neopodstatňuje záver, že žalovaní 1/ a 2/ vydržali právo vecného bremena, nakoľko neboli dobromyseľní, a teda neboli oprávnenými držiteľmi pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním. Žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali nadobúdací titul. Sama skutočnosť, že konajú spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že sú oprávnenými držiteľmi tohto vecného práva. Súd preto uzatvára, že nedošlo k naplneniu prvej podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - oprávnenej držby tohto práva; teda, že žalovaní 1/ a 2/ nemohli so zreteľom na všetky okolnosti byť v dobrej viere, že vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva (viď rozhodnutie NSSR sp. zn. a sp. zn. ). Súd zároveň poznamená, že v rokoch 1972 – 1973 bol v platnosti ust. , podľa ktorého záložné práva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona a predchádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Právny poriadok v rokoch 1972 – 1973 (to znamená v znení od 1. apríla 1964 do 31. marca 1983, kedy nadobudla účinnosť novela daná ) uznával jediný spôsob vzniku vecných bremien. Podľa v tomto znení záložné práva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona. V uvedenom období teda nemohli vzniknúť vecné bremená na základe zmluvy. Zmluvné zriadenie práva prechodu alebo prejazdu cez určitú nehnuteľnosť bolo v uvedenom období prípustné, avšak iba v obligačnom vzťahu. Právo prechodu nemohlo byť zmluvne zriadené ako vecné právo (právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Pokiaľ vtedajší právny poriadok nepripúšťal zmluvné zriadenie vecného bremena, žalovaní 1/ a 2/ nemali objektívny dôvod nadobudnúť vnútorné presvedčenie, že sú oprávnení vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu len na základe vyššie uvedených listín (rozhodnutie o umiestnení stavby, povolenie na výstavbu hospodárskeho zjazdu). Ak toto presvedčenie napriek tomu mali, išlo u nich jednoznačne o právny omyl neospravedlniteľný, lebo ustanovenie v znení účinnom v uvedenom období bolo jasné, zrozumiteľné a neumožňovalo viacero výkladov.

27. Keďže súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ neboli dobromyseľní a teda neboli oprávnenými držiteľmi, boli výsluch brata žalobcu, ako aj miestna obhliadka nadbytočné, pričom súd návrh na ich vykonanie na pojednávaní zamietol. Iný titul pre užívanie pozemkov, napr. existenciu nájomnej zmluvy, žalovaní netvrdili ani nepreukázali.

28. Na okraj súd poznamenáva, že žalovaní 1/ a 2/ v podaní doručenom súdu dňa 26.04.2023 uviedli, že ak by nimi uvádzané dôvody na zamietnutie žaloby súd neakceptoval, navrhujú súdu, aby podľa zriadil v prospech žalovaných vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez KN-C parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 46 m2. Na pojednávaní súd dotazoval splnomocneného zástupcu žalovaných, aby uviedol, či uvedeným podaním mienili podať vzájomnú žalobu, ktorý uviedol, že toto podanie považujú za protinávrh, ktorý by mal byť akceptovaný. Súd preto vzájomnú žalobu žalovaných, ktorou je aj podľa vyjadrenia žalovaných podanie zo dňa 26.04.2023 súd vylúčil v zmysle na samostatné konanie majúc za to, že pre účely rozhodnutia o zriadení vecného bremena je potrebné najskôr vyriešiť aj otázku, či žalovaní vecné bremeno vydržali alebo nie resp. či im svedčí iný titul na užívanie pozemku. Až v prípade právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe bude môcť rozhodnúť o dôvodnosti vzájomnej žaloby. Súd konštatuje, že dokazovanie v tomto konaní by nemohlo byť (ani pri vyhovení návrhu na dokazovanie obhliadkou a jej vykonaním) relevantným podkladom pre rozhodnutie o zriadení vecného bremena. Rozsah dokazovania ani nie je totožný, nakoľko v konaní o zriadení vecného bremena budú riešené iné otázky napr. otázka primeranosti vecného bremena, rozsah, vhodnosť a i.

29. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok v zmysle ustanovení a žalovaní nepreukázali žiaden právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať pozemok patriaci žalobcovi, nakoľko v súčasnosti nesvedčí žalovaným 1/ a 2/ žiaden titul na jeho užívanie.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa a keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa : Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa : Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa : Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa : V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa : Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa : Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa : Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa : Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa : Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.