Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: R. J., F..XX.XX.XXXX, Q. T. S. XX, XXX XX S., okres P. F. E., Š. Z. J., proti žalovaným v rade X/: I. K., F..XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXX, XXX XX S., okres P. F. E., štátny občan SR, v rade 2/: I. K., S.. Č., F..XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXX, XXX XX S., okres P. F. E., Š. Z. J., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Q. C., T. D. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele XXXX/XXXX - Í., a to: pozemok parcelu registra B. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 988 m2, vedenú na A. Č.. XXX R. P.. Ú.. S., obec S., okres P. F. E., a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 22.01.2019, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.01.2019 a doplneným dňa 19.03.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ súdneho rozhodnutia, ktorým by boli zaviazaní vypratať pozemok, a to parcelu P. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 988 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie S., Z. S., okres P. F. E. v prospech žalobcu v podiele XXXX/XXXX - Í. a tiež nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S., Z. S., okres P. F. E. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. P. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 988 m2 v podiele XXXX/XXXX - Í.. Titul nadobudnutia je uznesenie Z. Ž. sp. zn. XXD XXXX/XXXX, C. XXX/XXXX. Uvedený pozemok plánuje nepretržite využívať na pestovateľské účely. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi parciel P. Č.. XXX/X, Č.. XXX/X I. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S., Z. S., okres P. F. E., zapísaných na A. Č.. XXX. Žalovaní nemajú žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu využívajú časť pozemku na súkromné účely a to bez akéhokoľvek písomného a iného súhlasu. Žalovaní využívajú časť pozemku ako príjazdovú cestu k svojmu domu, a to aj napriek tomu, že toto nie je nutné, nakoľko prístup k ich nehnuteľnostiam existuje aj od iného prístupného miesta. Žalovaní tak prestali používať prístup k svojim nehnuteľnostiam z cesty jestvujúcej a začali využívať prístup k nehnuteľnostiam cez pozemok, ktorého žalobca je spoluvlastníkom. Žalovaní taktiež časť predmetného pozemku začali využívať aj na uskladnenie a trvalé využívanie. Na pozemok si neoprávnene priviezli a položili plechovú garáž, ktorú celoročne využívajú a taktiež za jej zadnou stranou uskladňujú rôzne predmety. Na pozemku ďalej umiestnili trampolínu, drevo a iné predmety. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní nemajú na predmetnom pozemku zriadené vecné bremeno a uvedené činnosti vykonávajú bezodplatne. Dohoda o vypratanie uvedených vecí a odstránenie príjazdovej cesty so žalovanými nie je možná. Žalobca ich niekoľkokrát upozornil, aby si

veci z pozemku odstránili a odstránili aj prístupovú cestu k ich domu, nakoľko môžu využívať inú, avšak neúspešne. Nie je možné sa ani domnievať, že tak konajú ako dobromyseľní držitelia, nakoľko vlastníci pozemku sú známi a ich konanie je protiprávne. K žalobnému návrhu žalobca pripojil i fotodokumentáciu zachytávajúcu neoprávnene navezené veci na predmetný pozemok.

3. Dňa 09.05.2019 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ vyjadrenie k žalobe (č.l. 45), v ktorom tvrdili, že žaloba je nedôvodná a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení žalovaní nerozporovali, že na časti predmetného pozemku, ktorá hraničí s pozemkom parc. P. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S. v ich vlastníctve majú uložené svoje veci, a to hlavne plechový sklad a vedľa stojaci drevený prístrešok. Žalovaní uviedli, že tieto veci uložili na pozemok v roku XXXX, krátko po vydaní kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania svojho rodinného domu J.. Č.. XXX R. P..Ú.. S., a to po riadnej ústnej dohode o takomto zaťažení časti pozemku s vtedajšími vlastníkmi pozemku. Žalovaní prehlásili, že takto nerušene vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vnútornom presvedčení o oprávnenosti jeho výkonu, a to nepretržite od roku XXXX až do doručenia žalobcovho návrhu, teda približne 41 rokov. Do podania žalobného návrhu nebolo toto právo žalovaných nikým rozporované, a to ani samotným žalobcom, ktorý je spoluvlastníkom pozemku približne 14 rokov. Na základe vyššie uvedených skutočností sú žalovaní presvedčení, že z ich strany došlo k vydržaniu oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu strpieť uloženie vecí žalovaných na časti pozemku. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca ich pred podaním žalobného návrhu nikdy nekontaktoval ohľadne odstránenia uložených vecí či iného usporiadania právnych vzťahov k pozemku a jeho tvrdenia o nemožnosti dohody so žalovanými sú jednostranné a nezakladajú sa na pravde. Žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že nerozporujú, že cez koncovú časť pozemku, situovanú pred rodinným domom žalovaných (C. J.. Č.. XXX R. P..Ú.. S.) vedie časť prístupovej cesty k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, t.j. k rodinnému domu a priľahlým pozemkom (H.. P. Č.. XXX/X I. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S.). Žalovaní však uviedli, že táto prístupová cesta je jedinou možnou prístupovou cestou k ich nehnuteľnostiam, a to tak v súčasnosti, čo preukazuje ortofoto mapa, tak aj historicky, čo preukazuje snímka z pozemkovej mapy z roku XXXX. Všetky pozemky, ktoré obklopujú nehnuteľnosti žalovaných boli minimálne do doby, kedy žalovaní začali uskutočňovať výstavbu ich rodinného domu, teda od doby vydania rozhodnutia o prípustnosti stavby ich rodinného domu (07.10.1974) vo vlastníctve iných vlastníkov, pričom prístupová cesta bola (podľa snímky z pozemkovej mapy z roku XXXX) v minulosti zrejme aj samostatne vytýčená a registrovaná, v súčasnosti je však po zmenách právnych vzťahov a zrejme aj vinou nedôsledných či nesprávnych postupov štátnych a obecných orgánov súčasťou niekoľkých parciel súkromných vlastníkov (jedná sa o pozemky parc. P. Č.. XXX/X, XXX/X I. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S.) a hranice prístupovej cesty sú rozoznateľné len v teréne. Žalovaní dokonca v minulosti na vlastné náklady vybudovali aj premostenie predmetnej prístupovej cesty k svojmu rodinnému domu cez cestnú priekopu, ktorá oddeľovala prístupovú cestu od bývalej štátnej cesty, v súčasnosti cesty č. XXXX v majetku a správe Ž. J.R. P., čo preukazuje súčasný faktický stav a ďalej rozhodnutie Z. R. Č. W. C. XX.XX.XXXX o povolení výstavby premostenia na základe žiadosti o povolenie výstavby za účelom prístupu k nehnuteľnosti súkromnou cestou. Žalovaní prehlásili, že predmetnú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívajú nepretržite od roku XXXX, kedy začali s výstavbou svojho rodinného domu, pričom disponujú všetkými potrebnými rozhodnutiami príslušných štátnych orgánov, ktorými bol v tej dobe podmienený proces výstavby a následného užívania rodinného domu a ktoré zrejme logicky predpokladali aj zabezpečenie prístupu na miesto stavby a najmä skolaudovanej nehnuteľnosti s povoleným užívaním. Jedná sa o územné rozhodnutie, v ktorom je vyznačená prístupová cesta a ďalej aj rozhodnutie o prípustnosti stavby z roku XXXX a kolaudačné rozhodnutie z roku XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaní prehlásili, že žiadna iná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam nikdy neexistovala a nebola využívaná, a to ani v minulosti právnymi predchodcami žalovaných, od ktorých v sedemdesiatych rokoch minulého storočia odkúpili predmetné pozemky a rozostavanú stavbu rodinného domu. Uvedené skutočnosti sú preukázané priloženými listinami a prípadne aj svedeckými výpoveďami susedov: D. C., F..XX.XX.XXXX, T. S. Č.. XXX, XXX XX S. I. P. T., F..XX.XX.XXXX, T. S. Č.. XXX, XXX XX S.. Žalovaní ďalej uviedli, že nikdy pre podaním žalobného návrhu ich ohľadne riešenia či dohody o situácii s ich prístupovou cestou žalobca nijako nekontaktoval. Žalovaní sú presvedčení, že na základe vyššie uvedeného sú splnené zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho prechodu a prejazdu cez časť pozemku na základe rozhodnutia súdu, za účelom zaistenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam, keďže žiaden iný prístup neexistuje a nie je možný. Žalovaní sú ďalej presvedčení, že im svedčia aj skutočnosti, rozhodné pre vznik vlastníckeho práva predmetnej prístupovej cesty vydržaním, keďže dobromyseľne a nepretržite po dobu približne 41 rokov vykonávajú právo držby historicky užívanej prístupovej cesty k ich nehnuteľnostiam v presvedčení, že sa jedná o pozemok v ich vlastníctve.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2019 (č.l. 59), v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s vyjadrením žalovaných a naďalej trvá na podanom žalobnom návrhu. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaných, že veci, ktoré sa nachádzajú na pozemku H.. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S. umiestnili ešte v roku XXXX po výstavbe ich rodinného domu. Ide o také veci ako plechová búda, plechové sudy, trampolína, bazén, karaván, ktoré žalovaní na uvedený pozemok naviezli a postavili v priebehu posledných 10-15 rokov. Žalovaní tak časť tejto parcely využívajú nielen ako prístupovú cestu, ale aj ako oddychovú a úžitkovú plochu, a to bez akejkoľvek ústnej alebo písomnej dohody spoluvlastníkov pozemku. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že takáto dohoda vznikla ústne s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi pozemku ešte v roku XXXX, kedy bol jedným zo spoluvlastníkov aj jeho nebohý otec, ktorý o tejto dohode nemal žiadnu vedomosť. Žalobca uviedol, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku od roku XXXX (teda 34 rokov), a za toto obdobie so žalovanými neuzatvoril žiadnu dohodu o tom, že časť tohto pozemku budú využívať na súkromné účely. Taktiež nemôže byť pochybnosť o tom, že žalovaným takto neprináleží žiadne vecné bremeno spočívajúce v oprávnenosti ich nerušeného výkonu. Žalovaní nikdy nežiadali zriadenie vecného bremena pre uvedené účely súdnou ani inou cestou, dokonca časť tejto parcely využívali aj využívajú bez akejkoľvek finančnej či inej náhrady. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaných s využívaním časti predmetného pozemku ako jedinej prístupovej cesty vedúcej k pozemku H.. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S.. Zotrval na tvrdení, že cesta k tomuto pozemku existovala aj z inej strany a to dovtedy, kým si ju žalovaní neuzatvorili a začali výslovne využívať iba prístup cez pozemok H.. Č.. XXX/ X R. P..Ú.. S.. Žalobca ďalej uviedol, že ústna dohoda bývalých spoluvlastníkov pozemku o prístupovej ceste cez sporný pozemok nie je známa, poukázal na kópiu katastrálnej mapy z roku XXXX, v ktorej časť sporného pozemku nezachytáva prístupovú cestu k pozemku parc. P. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S. a taktiež ani na liste vlastníctva patriacemu k pozemku č. XXX/X R. P..Ú.. S. neviazne žiadne vecné bremeno v prospech žalovaných. V roku 2015 žalobcu oslovil žalovaný v rade 1/, na základe čoho žalobca šetril na katastrálnom úrade a zistil podľa katastrálnej mapy, že žalovaný v rade 1/ nemá k spornému pozemku žiadny právny vzťah, preto naďalej zotrval na podanom žalobnom návrhu a vyprataní pozemku v plnom rozsahu.

5. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 02.09.2019 (č.l. 67), v ktorom zotrvali na svojich vyjadreniach a uviedli, že žalobca opäť neopiera svoje tvrdenia o žiadne relevantné dôkazy, napr. rozporuje rok uloženia vecí žalovaných na predmetný pozemok parc. P. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S., či existenciu dohody žalovaných o užívaní časti predmetného pozemku s vtedajšími vlastníkmi - užívateľmi pozemku, ale odvoláva sa pritom len na svoj nesúhlas s tvrdeniami žalovaných či povedomie svojho v súčasnosti už bohužiaľ nebohého otca o sporných skutočnostiach. Žalovaní ďalej prehlasujú, že na pozemku sa nenachádzajú ich hnuteľné veci, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení (trampolína, bazén). Žalovaní ďalej namietali tvrdenie žalobcu, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku od roku XXXX, teda 34 rokov, pričom na A. Č.. XXX pre P..Ú.. S., na ktorom je evidovaný predmetný pozemok XXX/X, je ako titul nadobudnutia žalobcovho spoluvlastníckeho podielu uvedené uznesenie Z. Ž. Č.. XXD XXXX/XXXX-XXX/XX. Podľa uvedeného zápisu na A. sa teda žalobca stal spoluvlastníkom podielu na predmetnom pozemku až v roku XXXX. Ďalšou z neodôvodnených či nesprávnych domnienok žalobcu je, že vlastní konkrétny podiel na pozemku o veľkosti XXX E.2. Podľa súčasného právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností nedošlo k žiadnemu rozdeleniu pozemku, teda žalobca nemôže tvrdiť, že určitá, presne vymedzená časť pozemku určitej výmery je v jeho vlastníctve. K vyjadreniu žalobcu, že v minulosti existovala k nehnuteľnostiam žalovaných aj iná prístupová cesta, než tá v súčasnosti používaná a vedúca cez pozemok, žalovaní vzhľadom ku všetkým faktom, ktoré uviedli vo svojom vyjadrení k žalobe, doloženým listinným dôkazom, ale aj faktickému stavu viditeľnému v teréne či napr. z údajov ZBGIS, považujú vyššie citované tvrdenie žalobcu za úplne vymyslené a nezakladajúce sa na pravde. K vyjadreniu žalobcu, že v roku 2015 ho žalovaný v rade 1/ oslovil, aby mu spísal z parcely XXX/X...I., žalovaný v rade 1/ dodatočne uviedol, že sa jednalo o pokus upraviť vzájomné vzťahy so žalobcom na základe odkúpenia spornej časti pozemku, bol dokonca vypracovaný aj návrh kúpnej zmluvy, ktorú však žalobca nakoniec po návšteve katastrálneho úradu a zistení, že je väčšinovým spoluvlastníkom pozemku, odmietol uzavrieť a následne v roku 2019 podal predmetnú žalobu. Žalovaní žiadali na základe ich vyjadrení a predložených dôkazov žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vo veci nariadil a dňa 05.06.2020 vykonal pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Žalobca vo svojom prednese uviedol, že predmetom žalobného návrhu je vypratanie pozemku parc. KNC č. XXX/X R. P..Ú.. S., ktorá nebola predmetom dedičského

konania po jeho otcovi, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. V roku 2005 preto požiadal o dodatočné prejednanie dedičstva, ktoré sa viedlo na OS Ž. a skončilo vydaním uznesenia sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, na základe ktorého nadobudol predmetný pozemok do podielového spoluvlastníctva v podiele XXXX/XXXX - Í.. V zmysle priloženej katastrálnej mapy z roku 2015 žalovaní nemajú na predmetnej nehnuteľnosti žiadny podiel, nie je tam vyznačená ani cesta, ktorú si žalovaní spravili bez toho, aby žiadali súhlas od vlastníkov nehnuteľnosti. Na predmetnom pozemku majú žalovaní umiestnené hnuteľné veci, a to dve plechové garáže, koterec pre psov, navozenú zeminu, sklad dreva a za kotercami postavený karaván. Na pozemku sa nachádzala trampolína aj bazén, ktoré boli žalovanými už z pozemku odstránené. Žalobca žiadal, aby žalovaní z predmetného pozemku vypratali všetky veci bližšie špecifikované na pojednávaní, pričom ide o hnuteľné veci, ktoré sa dajú odmontovať a odviesť. Predmetné veci nie sú pevne spojené so zemou. Splnomocnený zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nepopierajú hranice pozemku ani spoluvlastnícky podiel žalobcu a nerozporovali ani to, že je väčšinovým spoluvlastníkom. Takisto nerozporovali skutočnosť, že na časti pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu majú zložené veci vo svojom vlastníctve. Z tých vecí, ktoré vymenoval žalobca na pojednávaní už boli odstránené trampolína a bazén. Žalovaní nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že si na pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom naviezli svojvoľne veci. Žalovaní sú presvedčení o tom, že im svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu strpieť umiestnenie veci na predmetnom pozemku, a to na základe inštitútu vydržania vecného bremena. K tejto podstate ďalej uviedli, že sú presvedčení o tom, že boli splnené všetky zákonné podmienky podmieňujúce vydržanie oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu. Sú presvedčení o tom, že sú oprávnenými držiteľmi takéhoto práva, že uplynula aj vydržacia doba a že pozemok ako taký, je spôsobilý byť predmetom vydržania takéhoto práva. K samotnej držbe uviedli tieto skutočnosti: Uvedené veci na pozemok, ktorého je v súčasnosti väčšinovým spoluvlastníkom žalobca umiestnili rádovo pred 35-timi rokmi, jedná sa o plechový sklad a konštrukciu stavby garáže. Umiestneniu predchádzala dohoda s vtedajšími spoluvlastníkmi a užívateľmi predmetného pozemku. V prvom rade žalovaný v rade 1/ prehlásil, že osobne jednal o umiestnenie týchto veci a aj o užívaní cesty, ktorá zasahuje pozemok s otcom pána žalobcu pánom J., ktorý bohužiaľ v súčasnosti je už nebohý. A dokonca aj žalovaný v 1/ rade po dohode poskytol otcovi pána žalobcu aj úplatu za takéto užívanie. V priebehu času došlo aj k iným dohodám s ostatnými spoluužívateľmi pozemku, keďže v tej dobe bol daný pozemok poľnohospodársky využívaný. Jednalo sa o dohodu s pani I. T., ktorá už v súčasnosti nefiguruje na liste vlastníctva, ale jej podiel prešiel na pána P. T., jej syna. V tej dobe 70 - 80-tich rokov práve pani T. užívala poľnohospodársku priľahlú časť predmetného pozemku priľahlého k nehnuteľnostiam žalovaných. Preto bola logicky oslovená žalovanými tiež k udeleniu súhlasu umiestnenia daných vecí na predmetný pozemok. Žalovaní boli viac ako 35 rokov vnútorne psychicky presvedčení o oprávnenosti svojej držby, a teda o oprávnenosti užívať tento pozemok na základe vecného bremena, ktoré teda vzniklo zo zákona splnením podmienok. Takto pozemok užívali nerušene až do súčasnosti, až teda do doby, kedy žalobca podal žalobný návrh. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že je spoluvlastníkom daného pozemku už viac ako 34 rokov. Žalovaní nemajú možnosť zistiť z dostupných zdrojov, či toto tvrdenie je pravdivé, ale na základe posledného nadobúdacieho titulu, ktorý bol uvedený vo výpise z listu vlastníctva č. XXX H. P.. Ú. S. nerozporujú jeho vlastnícke právo. Z tohto posledného záznamu týkajúceho sa nadobudnutia zrejme nejakej časti spoluvlastníckeho podielu vyplýva, že sa jedná o uznesenie o dedičstve z roku 2005. Na základe toho, že žalobca sám prehlásil, že je spoluvlastníkom pozemku už pomerne dlhý čas a nikdy až do tejto doby nenamietal voči veciam, ktoré mali žalovaní na predmetnom pozemku uložené, sú žalovaní oprávnení domnievať sa s veľkou určitosťou, že žalobca rešpektoval po dobu dlhšiu ako 10 rokov zaťaženie predmetného pozemku zo strany žalovaných. Keďže sa žalovaný v priebehu doby, kedy mal za to, že bol oprávnený z vecného bremena priebežne uisťoval o tom, že spoluvlastníci predmetného pozemku neprotestujú proti výkonu toho oprávnenia z vecného bremena, ale sledoval aj z laického pohľadu určitý právny vývoj právnych vzťahov medzi občanmi, uznal za vhodné v roku XXXX osloviť žalobcu k úprave právnych pomerov a to na základe návrhu na odpredaj nejakej časti alebo celého pozemku, ktorý je predmetom sporu. V tomto roku XXXX na základe takejto výzvy alebo ponuky žalovaného žalobca teda zistil, že je väčšinovým spoluvlastníkom na danom pozemku. Možno sa teda s nejakou určitosťou domnievať, že v čase predtým nemal úplnú vedomosť o svojom vlastníckom práve, a ani toto navonok nevyužíval. Na základe toho žalovaní spochybnili tvrdenie žalobcu, že daný pozemok hodlá využívať k poľnohospodárskym účelom ako tvrdil vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných. Žalobca nedávno pristúpil k poničeniu stromov, ktoré na tom pozemku mal spoluvlastník pán P. T., takže je otázny jeho zámer využívať daný pozemok na poľnohospodárske účely. Ďalej splnomocnený zástupca žalovaných uviedol, že žalovaný v rade 1/ nebol v spore so žalobcom, dokonca dovtedajšie vzťahy sa dajú považovať za dobré, žalovaný je vlastníkom drobnej stolárskej dielne, v ktorej bol žalobca častým klientom, keď mu

žalovaný vychádzal v ústrety ako to má vo zvyku voči všetkým občanom obce. Nechápe preto tento jeho zvrat v myslení, kedy bez susedskej ústretovej dohody zvolil radšej cestu iniciovania súdneho sporu.

7. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa a (ďalej len ): 1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

9. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa až 3 : (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

12. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa , pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na A. Č.. XXX pre katastrálne Ú. S., Z. S., okres P. F. E., a to pozemku parc. P. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 988 m2 v podiele XXXX/XXXX - Í.. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XXD XXXX/XXXX, C. XXX/XXXX zo dňa 17.01.2008. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na A. Č.. XXX, parc. P. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 411 m2, parc. P. Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parc. P. Č.. XXX/X - záhrada o výmere 359 m2 a stavieb - rodinný dom postavený na parc. P. Č.. XXX/X, pre kat. územie S., Z. S., okres P. F. E., a to v podiele 1/1 - ina. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti titulom dohody č. S. O. XXX/XX - XX/XX.

14. Medzi stranami bolo nesporné, že na časti predmetného pozemku parc. P. Č.. XXX/X R. P..Ú. S. v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ktorá hraničí s pozemkom H.. P. Č.. XXX/X R. P..Ú.. S. vo vlastníctve žalovaných, majú žalovaní uložené svoje veci, a to hlavne plechový sklad a vedľa stojaci drevený prístrešok a okrem aj iné veci, ktoré označil žalobca na pojednávaní a ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ nerozporovali s tým, že už došlo k vyprataniu vecí ako je bazén a trampolína. Tieto veci boli odstránené, boli vypratané z predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní nerozporovali, že cez koncovú časť predmetného pozemku, situovanú pred rodinným domom žalovaných (C. J.. Č.. XXX R. P..Ú. S.) vedie časť prístupovej cesty k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, t.j. k rodinnému domu a priľahlým pozemkom (H.. P. Č.. XXX/X I. Č.. XXX/X). Žalovaní však nepreukázali, že by mali k predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenú nejakú nájomnú zmluvu, resp. inú zmluvu alebo že by bola zriadená zmluva o vecnom bremene atď. Túto skutočnosť žalovaní v priebehu sporu nenamietali a vyplynula aj z vykonaného dokazovania. Spornou však bola skutočnosť, či existoval reálny právny dôvod, na základe

ktorého došlo k umiestneniu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaných na pozemok žalobcu. Žalovaní na predmete vlastníctva žalobcu neodstránili všetky hnuteľné veci, na ktorých odstránenie boli zo strany žalobcu vyzvaní a naďalej tak pokračujú v neoprávnenom zasahovaní do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaní síce v konaní uvádzali, že hnuteľné veci na pozemku umiestnili so súhlasom právnych predchodcov žalobcu, ale na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by tento údajný súhlas právnych predchodcov žalobcu s umiestnením hnuteľných vecí na pozemku preukazovali. Zo žiadnych navrhnutých svedeckých výpovedí v konaní nevyplýva, že by žalovaní disponovali písomným súhlasom predchádzajúceho vlastníka pozemku, na ukladanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaných na predmetný pozemok. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ), a preto súd pri rozhodovaní veci nemohol brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, ale v čase vyhlásenia rozsudku už netrvajú.

15. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu. Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to pomocou vlastníckych žalôb. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany je potrebné prihliadať na obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú z právnych vzťahov, do ktorých vstupuje vlastník, a na zákonné obmedzenia obsiahnuté v a 128 . Ochrana vlastníckeho práva podľa sa realizuje prostredníctvom vlastníckych žalôb v občianskom súdnom konaní. Vlastník má okrem toho možnosť konať voči narušiteľovi aj svojpomocne alebo sa môže ochrany domáhať u príslušnej obce, ak ide o zrejmý zásah do vlastníckeho práva. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Zároveň je to relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Toto právo existuje nezávisle od prípadného súdneho konania a možno ho realizovať aj mimo neho (ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením). Vlastnícke žaloby nepodliehajú ani premlčaniu. Vlastnícke žaloby sú vylúčené medzi spoluvlastníkmi navzájom. V ustanovení sú zakotvené dve typické žaloby, a to: a) žaloba negatórna (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) žaloba vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia (negatórna) žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci. Žaloba na vypratanie pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené hnuteľné veci, príp. tento pozemok užíva (Uz NS ČR z 27. 7. 2005, sp. zn. XX B. XXXX/XXXX). Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať odstránenia stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou; je potrebné domáhať sa priamo odstránenia stavby (Ro NS ČR z 3. 1. 2006, sp. zn. XX B. XXXX/XXXX). 16. Osobitným druhom vlastníckych žalôb sú žaloby podľa ustanovenia , ktorými sa rieši situácia, keď na cudzom pozemku postavil stavbu niekto, kto na to nemá právo. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (v prípade, ak by bolo vlastnícke právo sporné, vlastníctvo treba preukázať akýmkoľvek vhodným spôsobom), preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené (neoprávnenosť zásahu spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, vykonávať nesmie; t. j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie). Právnym základom negatórnej žaloby je vlastnícke právo žalobcu. Záleží preto na žalobcovi, aby toto svoje právo preukázal, t. j. aby preukázal tie skutočnosti, na základe ktorých vzniklo jeho vlastníctvo (napr. zmluva, výpis z katastra nehnuteľností, svedecké výpovede). Súčasne musí preukázať, že žalovaný nemá žiaden právne relevantný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. 17. Ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu

na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia. Ustanovenie sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami ( ). Za neoprávnenú stavbu sa nepovažuje zriadenie takej dočasnej stavby na cudzom pozemku, ktorú je možné odstrániť jej demontážou. Môže ísť napr. o plechovú garáž, prenosný stánok. Tieto stavby nie sú nehnuteľnosťami, pretože nie sú pevne spojené so zemou pevným základom. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva odstránením takejto stavby, a to žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa považuje za vindikačnú žalobu ( podľa ).

18. Od občianskoprávneho oprávnenia zriadiť stavbu je potrebné odlíšiť prípad, keď je stavebník oprávnený postaviť stavbu podľa stavebných predpisov (najmä stavebný v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že stavebný úrad pri vydaní rozhodnutia o povolení stavby neskúma v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať i prípad, že neoprávnenou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude i stavba, na ktorú má stavebník stavebné povolenie. V takomto prípade stavebník nemá občianskoprávny titul stavať na cudzom pozemku bez privolenia jeho vlastníka (v opačnom prípade ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku). Od neoprávnenej stavby je potrebné odlíšiť stavbu nepovolenú, čiže tzv. „čiernu stavbu“, ktorá bola síce postavená na pozemku vo vlastníctve stavebníka, ale bez príslušných administratívnych predpisov a rozhodnutí. Väčšinou ide o stavbu bez stavebného povolenia alebo o stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi. Tieto otázky sa riešia v rámci správneho konania a v súlade so stavebným zákonom ( v znení neskorších predpisov). Oprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, zatiaľ čo vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe. Vlastník neoprávnenej stavby na cudzom pozemku sa vystavuje nebezpečenstvu, že súd na návrh vlastníka pozemku usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Vlastník stavby však ostáva jej vlastníkom až do doby, pokým súd nerozhodne o jej vlastníctve, príp. až do doby, kedy sa vlastník pozemku a vlastník stavby nedohodnú (resp. vyriešia tento spor mimosúdnou cestou).

19. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal vypratania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ umiestnených na jeho pozemku. V zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie je zrejmé, že v prípade nehnuteľností je nutné sa domáhať ich odstránenia a v prípade hnuteľných vecí vypratania. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že veci, ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti, ktorá má byť vyprataná nachádzajú, sú vecami hnuteľnými. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd nevzhliadol také výnimočné dôvody, preto ktoré by bolo potrebné vyhovieť návrhu žalovaných v rade 1/ a 2 a zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobcu strpieť uloženie hnuteľných vecí na pozemku parc. P. Č.. XXX/X.

20. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu. Tvrdenia žalovaných o dohode právnych predchodcov, či dovtedajšom súhlase právnych predchodcov žalobcu neobstoja. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti parcely č. XXX/X súd konštatuje, že uvedený nárok je dôvodný, pričom súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania na pojednávaní. V prvom rade je zrejmé, že všetky veci vo vlastníctve žalovaných, nachádzajúce sa na pozemku žalobcu sú vecami hnuteľnými. Tieto skutočnosti mal súd za nesporné jednak z predloženej fotodokumentácie ako aj z vyjadrenia strán sporu na pojednávaní. Obidve strany sporu potvrdili, že sporné veci, ktoré sa na predmetnej vypratávanej nehnuteľnosti nachádzajú, sú vecami hnuteľnými. Súd preto návrh žalobcu na vykonanie obhliadky ako aj návrh žalovaných na výsluch svedkov: D. C., F..XX.XX.XXXX, T. S. Č.. XXX, XXX XX S. I. P. T., F..XX.XX.XXXX, T. S.

Č.. XXX, XXX XX S., za účelom preukázania doby, po ktorú sú dané veci zložené na predmetnom pozemku ako neúčelné a nadbytočné zamietol. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok ustanovených v . Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa má vypratať. Žalovaní nie sú vlastníkmi vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľmi iného samostatného práva oprávňujúceho užívať predmetnú nehnuteľnosť; teda len vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( ). Medzi stranami žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by žalovaní mali právny dôvod na užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalovaní realizujú užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie im nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa ich majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti od žalovaných, ktorí v čase rozhodovania súdu nemali žiadny nárok na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a teda predmetnú nehnuteľnosť užívali bez právneho dôvodu. Žalovaní v konaní nepreukázali opak, nepreukázali právny dôvod (napr. iný právny titul) užívania predmetnej nehnuteľnosti. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.

21. Súd ešte v závere považuje za potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu SR č. H. Ú. XX/XX, podľa ktorého: „Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu.“

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.