Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_1S-57-2012.pdf
PDF · 182.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci navrhovateľa ST OMEGA s.r.o., Námestie Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti odporcovi Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Z a k a z u j e Daňovému úradu Prešov u navrhovateľa pokračovať vo výkone daňovej kontroly začatej na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2010 zo dňa 07.12.2011 č. 735/320/36416/2011/Sed a daňovej kontroly začatej na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2011, február 2011, jún 2011 zo dňa 07.12.2011 č. 735/320/36505/2011/Kop.
Z a v ä z u j e o d p o r c u zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 768,60 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Juraja Tibenského, advokáta v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.06.2012 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci začatia a pokračovania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 a žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo výkone daňovej kontroly začatej zápisnicou č. 735/320/36416/2011/Sed zo dňa 07.12.2011.
Ďalším návrhom zo dňa 11.06.2012 sa navrhovateľ tiež domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci začatia a pokračovania výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2011, február 2011 a jún 2011, ktorým žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie začatej zápisnicou č. 735/320/36505/2011/Kop zo dňa 07.12.2011.
Obidva tieto návrhy odôvodnil tým, že odporca zápisnicami o začatí daňovej kontroly zo dňa 07.12.2011 č. 735/320/36416/2011/Sed a č. 735/320/36505/2011/Kop začal na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011. Dňa 07.12.2011 začali vykonávať uvedené daňové kontroly zamestnanci vtedajšieho Daňového úradu Prešov I. Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P.. Uviedol, že od 02.06.2011 vykonáva odporca u neho daňové kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za mesiace marec 2011, apríl 2011, máj 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 a
október 2011. Ich spoločným znakom je, že pri vykonávaní daňových kontrol zamestnanci správcu dane postupujú v rozpore so zákonom o správe daní a podľa jeho názoru porušovali a porušujú jeho práva. Z uvedených dôvodov dňa 15.11.2011 podal námietku zaujatosti zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa a námietku zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F.. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o námietke zaujatosti Ing. T. F. rozhodlo rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011, tak že námietke zaujatosti nevyhovelo. Dňa 12.12.2011 podal podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.") námietku proti postupu zamestnancov správcu dane a postupu riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa pri vykonávaní daňovej kontroly za mesiace január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011. Ku dňu začatia daňovej kontroly (07.12.2011) nebolo o tejto námietke zaujatosti žiadnym spôsobom rozhodnuté. Napriek tomu riaditeľ daňového úradu Ing. T. F. poveril vykonávaním daňovej kontroly zamestnancov odporcu.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, v ktorom je uvedené, že „vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak účastník konania vedeného podľa zákona o správe daní spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 zákona o správe daní."
Je toho názoru, že daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci miestne nepríslušného správcu dane. Miestne príslušným správcom dane bol Daňový úrad Stará Ľubovňa a daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci Daňového úradu Prešov I. Vykonávanie daňovej kontroly nepríslušným správcom dane je porušením ust. § 3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.") a porušením čl. 2 ods. 2 a čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon a povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. Ak teda u navrhovateľa začal vykonávať daňovú kontrolu miestne nepríslušný správca dane, resp. zamestnanci miestne nepríslušného správcu dane bez toho, aby bola delegovaná miestna príslušnosť správcu dane alebo rozhodnuté o zaujatosti zamestnancovi miestne príslušného správcu dane, došlo k porušeniu jeho práva na to, aby v daňovom konaní konal miestne príslušný správca dane. Z uvedeného dôvodu začatie a vykonávanie daňovej kontroly je nezákonné. Z tohto dôvodu postup odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, považuje za nezákonný zásah do svojich práv a právom chránených záujmov. Tento zásah, t.j. začatie a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly na DPH je podľa jeho názoru zameraný priamo proti nemu a priamo proti nemu bol a je aj vykonávaný. V danom prípade nejde o žiadny výkon na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto sa domáha ochrany proti zásahu odporcu na súde podľa § 250v ods. 1 O.s.p. Odporca vykonávaním daňovej kontroly uplatňuje štátnu moc. V dôsledku toho je viazaný čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a medziach stanovených zákonom a to spôsobom, ktorý zákon ustanoví. Ústavnej zásade obsiahnutej v citovanom článku - podľa dôvodov uvedených v náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2002 sp.zn. I. ÚS 512/02 - „zodpovedá subjektívne právo jednotlivca na všeobecnú ochranu slobodnej sféry osoby. Ide o zbernú či generálnu klauzulu, ktorá logicky reaguje na nemožnosť predvídať pri formulovaní základných práv všetky v budúcnosti sa vyskytujúce zásahy do slobodného priestoru osoby. Do tejto oblasti patrí i právo jednotlivca na tzv. informačné sebaurčenie. Len osoba sama je oprávnená rozhodnúť o tom aké údaje o sebe poskytne, vrátane údajov o svojej pracovnej či ekonomickej aktivite, pokiaľ zákon neukladá v tomto smere osobe povinnosť tak ako to predpokladá čl. 4 ods. 1 Listiny. Presnejšie povedané čl. 4 ods. 1 Listiny pôsobí komplementárne vo vzťahu k čl. 2 ods. 2 Listiny v tom zmysle, že spresňuje dopad uznesenia čl. 2 ods. 2 na individuálne osoby. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 a čl. 4 ods. 1 Listiny majú okrem toho i svoju druhú dimenziu, a to dimenziu štrukturálnych princípov, podľa ktorých je možné štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a medziach stanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý zákon ustanoví, pričom povinnosti môžu byť ukladané iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. Tieto princípy je potrebné chápať ako esenciálnu náležitosť každého demokratického právneho štátu. Bez ich dodržania nie je možné vôbec hovoriť o právnom štáte, pretože vylúčenie ľubovôle pri ukladaní povinnosti zo strany štátnej moci bolo historicky vzaté prvou podmienkou pri úvahách o formovaní právneho štátu, dokonca i len v jeho formálnej podobe."
Poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, v ktorom je vyslovený právny názor, že: „V tomto zmysle je potrebné prisvedčiť úvahám vylovených v rozsudku Najvyššieho správneho súdu zo dňa 03.06.2004 č.j. 2Afs 17/2003-54, podľa ktorých spadá pod pojem zásahu veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú rôznymi zákonmi oprávnení. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typicky v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy k zjednaniu nápravy), zaisťovacie úkony, atď. Ide teda všeobecne o úkony, ktoré nie sú konané formou rozhodnutia, ale cez to sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú. Tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať, alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu (keď však i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah"). Začatie kontroly je určitým úkonom správcu dane smerujúcim proti daňovému subjektu a sú s nim spojené povinnosti kontrolovaného subjektu. Priebeh kontroly je potom charakterizovaný radom postupne vykonávaných úkonov pracovníka kontrolu vykonávajúceho smerujúcich voči kontrolovanému subjektu. Pri nedodržaní zákona alebo prekročení jeho rámca by sa mohlo jednať o nezákonný zásah."
Dôvodil, že proti tomuto nezákonnému zásahu sa nemôže brániť inak než tým, že po vyčerpaní možnosti podať námietku proti postupu zamestnancov odporcu podáva žalobu na súd. Nie je toho názoru, že proti výkonu kontroly bude mať možnosť sa brániť až v prípadnej žalobe proti samotnému rozhodnutiu, lebo v konečnom dôsledku by to znamenalo odopretie súdnej ochrany.
Konštatoval, že od 01.01.2012 v rámci reformy daňovej správy došlo k transformácii daňových úradov a v rámci novej organizácie, Finančná správa, vzniklo osem daňových úradov v sídlach vyššieho územného celku s pobočkami daňových úradov a kontaktnými miestami daňových úradov a jeden daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov došlo od 01.01.2011 (správne 01.01.2012) k zrušeniu zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a zákonom č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok bol zrušený zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Pôvodný Daňový úrad Stará Ľubovňa je od 01.01.2012 organizačnou zložkou Daňového úradu Prešov.
Citoval ust. § 7 ods. 1 a § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, podľa ktorého miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestnom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že od 01.01.2012 miestne príslušným správcom dane sa pre žalobcu stal Daňový úrad Prešov.
K splneniu podmienok na podanie žaloby uviedol, že o nezákonnom zásahu odporcu sa dozvedel dňa 07.12.2011, kedy u neho začal odporca vykonávať daňovú kontrolu. Proti neoprávnenému zásahu podal dňa 12.12.2011 námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., čím vyčerpal iné prostriedky ochrany či nápravy proti nezákonnému zásahu, ktoré zákon pripúšťa pri vykonávaní daňovej kontroly.
Uviedol, že výkon daňovej kontroly v Českej republike bol postavený na rovnakých základoch ako výkon daňovej kontroly v Slovenskej republike a preto poukazuje na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Afs 144/2004-110, ktorý sa podrobne zaoberal tým, aké prostriedky musia byť vyčerpané pred podaním správnej žaloby v prípade nezákonnej daňovej kontroly. Z citovaného uznesenia Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že začatie a vykonávanie daňovej kontroly (§ 16 zákona ČNR č. 337/1992 Sb. o správe daní a poplatkov) môže byť podľa okolností nezákonným zásahom, proti ktorému je možné podať žalobu podľa § 82 a nasl. ustanovení súdneho správneho poriadku. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, keď žalobca bezvýsledne vyčerpal právny prostriedok stanovený podľa zákona k jeho ochrane. Týmto právnym prostriedkom sú námietky podľa § 16 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku. Lehota pre podanie takejto žaloby začína bežať od okamžiku, keď sa daňový subjekt dozvedel o vybavení námietok, prípadne od okamžiku márneho uplynutia lehoty pre vybavenie námietok. Okrem iného sa v tomto uznesení uvádza: „Z uvedeného vyplýva záver, že žaloba proti nezákonnému zásahu spočívajúceho v nezákonnej daňovej kontrole podľa § 82 súdneho poriadku správneho je prípustná až potom, keď žalobca bezvýsledne vyčerpal právny prostriedok stanovený
zákonom k jeho ochrane, teda námietky podľa § 16 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku. Ich využitie je teda predpokladom vecného prejednania žaloby proti nezákonnému zásahu a od vedomosti o výsledku ich vybavenia sa odvíja lehota k podaniu žaloby.
Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 513/2011-33 zo dňa 20.03.2012, podľa ktorého podmienkou na podanie správnej žaloby nie je využitie prostriedku ochrany vyplývajúceho zo zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a to upozornenie prokurátora z dôvodu, že nie je efektívnym spôsobom nápravy. Ústavný súd v tomto citovanom náleze poukazuje aj na názor Európskeho súdu pre ľudské práva, kde tento súd v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku viacnásobne konštatoval, že v zmysle čl. 35 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje za efektívny prostriedok nápravy taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť. Ako vo svojej konštantnej judikatúre uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky, súd musí podmienky splnenia žaloby (vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis) posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nezákonným postupom orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. Prostriedok nápravy musí byť v prípade žalôb proti nezákonnému zásahu taký, aby zaručil možnosť bezprostredného zabezpečenia nápravy a uvedené je o to naliehavejšie potrebné skúmať pri prebiehajúcej daňovej kontrole, pri ktorej okrem porušenia práva na sféru osobnej slobody je možné v prípade nezákonnej daňovej kontroly poukázať tiež na porušenie práva na ochranu vlastníctva zakotvenú v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohode o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou ústavne a medzinárodne chránených práv vlastníka je i právo vec užívať, resp. jeho právo pokojne užívať svoj majetok. Taktiež efektívnym nástrojom na obranu nie je ani sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, pretože výsledkom vybavenia sťažnosti nie je efektívna náprava nezákonného zásahu a nesmeruje k bezprostrednému odstráneniu nezákonného zásahu a preto v prípade nezákonnej daňovej kontroly sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nie je efektívnym prostriedkom na ochranu pred nezákonným zásahom.
V tejto súvislosti poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 98/2011 zo dňa 24.03.2011 a I. ÚS 60/2011 zo dňa 23.02.2011, podľa ktorých ústavný súd vyslovuje nesúhlas s odôvodnením krajského súdu vo vzťahu k podmienke vyčerpania opravného prostriedku podľa § 250t ods. 1 O.s.p. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nie je efektívnym prostriedkom nápravy nečinnosti orgánu verejnej správy, a to s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých nestačí, aby sťažovateľ mal k dispozícii prostriedky nápravy, ale tieto musia byť efektívne. Z uvedených dôvodov zastáva názor, že vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu dáva na ochranu podľa § 250v ods. 3 O.s.p. osobitný predpis, ktorým je v danom prípade možnosť podať námietky voči postupu pracovníkov správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
Argumentoval, že dňa 07.12.2011 začali vykonávať daňovú kontrolu zamestnanci vtedajšieho Daňového úradu Prešov I. Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P. na základe poverenia na vykonávanie daňovej kontroly vydaného riaditeľom Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F.. Dňa 12.12.2011 podal námietky proti postupu zamestnancov správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly. Dňa 09.01.2012 podal na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky námietku zaujatosti proti všetkým zamestnancom odporcu. Na základe výzvy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2012 toto podanie dňa 15.02.2012 doplnil a spresnil v tom smere, že podanie námietky zaujatosti smeruje proti všetkým zamestnancom odporcu, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry odporcu zaradení do odboru kontroly a proti Ing. T. F. poverenému riadením odboru kontroly. Riaditeľ odporcu Ing. C. Q. rozhodnutím č. 9700000/1/652544/2012 zo dňa 27.03.2012 rozhodol o nevylúčení Ing. T. F. vymenovaného na zastupovanie riaditeľa odboru kontroly z daňového konania vedeného proti nemu. Ing. T. F. rozhodnutím č. 9700400/1/848992/2012 zo dňa 11.04.2012 rozhodol o nevylúčení Ing. T. S. nadriadeného zamestnanca zamestnancom vykonávajúcim daňovú kontrolu. Dňom doplnenia podania o námietke zaujatosti (15.02.2012) začalo konanie o námietke zaujatosti zamestnancov odporcu zaradených na oddelení kontroly. Týmto dňom sa prerušila lehota na rozhodnutie o námietkach zaujatosti
podaných dňa 12.12.2012 o námietke v ktorej mal rozhodnúť najbližší nadriadený zamestnanec Ing. T. S.. Vedúci zamestnanec Ing. Jozef S. o podaných námietkach ku dňu podania návrhu nerozhodol. Ing. T. S. sa o rozhodnutí o tom, že nie je vylúčený z konania mohol najskôr dozvedieť dňa 11.04.2012 a týmto dňom mu začala plynúť lehota na rozhodnutie o podaných námietkach. Je toho názoru, že nadriadený zamestnanec Ing. T. S. mal o podaných námietkach rozhodnúť teda najneskôr do 11.05.2012. Po márnom uplynutí tejto lehoty začala nasledujúci deň plynúť lehota na podanie návrhu.
K samotným dôvodom podania žaloby uviedol, že ak nie je rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane a o námietke zaujatosti riaditeľa správcu dane, nemôže riaditeľ správcu dane, ktorého nezaujatosť bola spochybnená, poveriť vykonávaním daňovej kontroly zamestnancov a to do doby, pokiaľ nie je o jeho nezaujatosti rozhodnuté. Je toho názoru, že ak nie sú zamestnanci miestne príslušného správcu dane vylúčení z daňového konania alebo ak nie je delegovaná miestna príslušnosť na iného správcu dane, len miestne príslušný správca dane a jeho zamestnanci sú oprávnení začať vykonávať daňovú kontrolu. Citoval ust. § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 511/1992 Zb.
K vyššie uvedeným skutočnostiam argumentoval, že dňa 15.11.2011 podal námietku zaujatosti zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa a námietku zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 o námietke zaujatosti proti Ing. T. F., ktorým námietke nevyhovelo a Ing. T. F. z daňového konania nevylúčilo. O námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. bolo právoplatne rozhodnuté až dňa 27.12.2011 a najskorší termín kedy sa Ing. T. F. mohol dozvedieť, že rozhodnutie o jeho nezaujatosti je právoplatné je deň 29.12.2011, kedy bola Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky Banská Bystrica vrátená doručenka citovaného rozhodnutia. Najskôr dňa 29.12.2011 mohol Ing. T. F. poverovať zamestnancov Daňového úradu Prešov Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P. za predpokladu, že by predtým došlo k vylúčeniu zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa. Skutočnosť, že až dňa 29.12.2011 mohol Ing. T. F. rozhodovať o námietke zaujatosti podriadených zamestnancov potvrdzuje aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania Prešov listom zo dňa 27.01.2012 č. 1040507/1/29864/12 kde uvádza, že: „Až po právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení Ing. T. F. možno hovoriť o nezaujatosti jeho osoby voči daňovému subjektu a až po tomto termíne by mohla vyššie uvedená osoba rozhodovať o ďalších jemu podriadených osobách."
Uviedol, že k otázke ako postupovať pri podaní námietky zaujatosti všetkých zamestnancov správcu dane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009 vyslovil názor, že: „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak účastník konania vedeného podľa zákona o správe daní spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre taký prípad zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté podľa § 24 ods. 5 zákona o správe daní."
V súvislosti s týmto názorom Ústavného súdu argumentoval, že ku dňu začatia daňovej kontroly dňa 07.12.2011 nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F., a preto nebol k uvedenému dňu oprávnený poverovať kohokoľvek vykonaním daňovej kontroly. Následne, ak zamestnanci odporcu nemohli byť poverený vykonať daňovú kontrolu DPH za mesiace január až december 2010, nemohla sa ani dňa 07.12.2011 začať podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH zákonná daňová kontrola DPH za mesiace január až december 2010 a za obdobie január 2011, február 2011 a jún 2011. Z uvedeného dôvodu postup odporcu pri poverovaní zamestnancov na výkon daňovej kontroly a samotné začatie daňovej kontroly DPH bolo v rozpore so zákonom v správe daní a odporca týmto nezákonným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa.
Citoval ust. § 4 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 511/1992 Zb., v súvislosti s ktorými uviedol, že jeho sídlom je Stará Ľubovňa a miestne príslušným správcom dane podľa § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol do 31.12.2011 Daňový úrad Stará Ľubovňa. Podľa poverenia na vykonanie daňovej kontroly daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci daňového úradu Prešov I. Ku dňu začatia daňovej kontroly nemal a k dnešnému dňu stále nemá vedomosť o tom, že by do 31.12.2011 bola delegovaná miestna
príslušnosť z Daňového úradu Stará Ľubovňa na Daňový úrad Prešov I. Taktiež nemá vedomosť o rozhodnutiach o vylúčení zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa pre zaujatosť z daňového konania. V prípade rozhodnutia o vylúčení zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa by bolo možné, aby riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa so súhlasom Daňového riaditeľstva SR poveril výkonom daňovej kontroly zamestnancov Daňového úradu Prešov.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, v ktorom je uvedené, že: „Podľa názoru Ústavného súdu súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je i právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní. Ak preto má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení. Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale Daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná aj totožnosťou jeho zamestnancov."
Ďalej uviedol, že ústavné právo daňového subjektu na vykonanie daňovej kontroly miestne príslušným správcom dane vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 386/08-24 zo dňa 25.11.2008, v ktorom je uvedené, že: „Ani postup zvolený Daňovým riaditeľstvom spočívajúci v zabezpečení výkonu daňovej kontroly zamestnancami zaradenými na inom ako miestne príslušnom daňovom úrade nemožno považovať za pravidelný, či štandardný. Takýto postup je odôvodnený len v prípade, ktorý práve u sťažovateľa nastal, keď zamestnanci zaradení u miestne príslušného správcu dane v dôsledku ich vylúčenia z daňovej kontroly túto nemohli vykonávať."
Je toho názoru, že ustálená rozhodcovská činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky jednoznačne potvrdzuje ten výklad, že vykonávanie daňovej kontroly zamestnancami miestne nepríslušného daňového úradu bez toho, aby boli zamestnanci miestne príslušného daňového úradu vylúčení z daňového konania je arbitrárne a porušujúce ústavného práva daňového subjektu na vykonávanie daňovej kontroly miestne príslušným správcom dane.
K návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 24.08.2012, v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a neopodstatnený a žiada, aby súd tento návrh zamietol. K námietkam uvedeným v návrhu navrhovateľom okrem iného argumentoval, že je pravdou, že navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 námietku zaujatosti, tak ako to uvádza v podanom návrhu. Námietka sa týkala začatých kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za iné zdaňovacie obdobie a nesmerovala proti úkonom vykonaným riaditeľom Daňového úradu Stará Ľubovňa a zamestnancami s pravidelným miestom výkonu štátnej služby vo vtedajšom Daňovom úrade Prešov I. v súvislosti s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia január až december 2010 a január, február a jún 2011, t.j. vo veci predmetu návrhu. Poverenia na výkon uvedených daňových kontrol boli vyhotovené dňa 06.12.2011, t.j. až po podaní námietky dňa 15.11.2011 a uvedená námietka sa vzťahovala na konania začaté pred jej podaním, a to daňových kontrol za zdaňovacie obdobie marec 2011, apríl 2011, máj 2011 a júl 2011. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z kontextu tretieho odseku na strane 2/16 návrhu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 námietku zaujatosti aj v súvislosti s výkonom kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia september 2011 a október 2011. Podľa údajov v daňovom informačnom systéme Slovenskej republiky daňová kontrola za zdaňovacie obdobie september 2011 bola začatá dňa 23.11.2011 a daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2011 bola začatá dňa 12.12.2011, t.j. až po podaní spomínanej námietky zaujatosti. Citoval ust. § 24 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Takýmito úkonmi sú úkony, ktoré neznesú odklad, pretože ich neskoršie vykonanie by už nebolo možné ani účelné. V danom prípade podľa jeho názoru postupoval riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade
s § 15 platného zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 3 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje, že štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov v súlade s podanou žiadosťou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky č. ČVS: ORP-194/KP-SL-2011 zo dňa 27.09.2011. Riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa ako osoba zodpovedná za plnenie úloh a povinností daňového úradu ako štátneho orgánu bol povinný bez meškania vybaviť žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2011 v súlade s ust. § 3 ods. 2 Trestného poriadku a tak v súlade so zákonnou úpravou aj konal. Riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa listom č. 735/100/34011/2011/Šidj zo dňa 09.11.2011 požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov o vyčlenenie kontrolórov pre výkon daňovej kontroly u navrhovateľa patriaceho do miestnej príslušnosti Daňového úradu Stará Ľubovňa zamestnancami s pravidelným miestom výkonu práce na inom daňovom úrade. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov listom č. VII/325/114-4607/2011 zo dňa 16.11.2011 povolilo zmenu výkonu daňovej kontroly u navrhovateľa na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011 zamestnancami s pravidelným miestom výkonu práce na inom daňovom úrade, a to kontrolórmi Daňového úradu Prešov I, ktorí budú určení riaditeľom tohto daňového úradu. Následne na základe povolenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Prešov riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa poveril výkonom daňových kontrol zamestnancov s pravidelnými miestnom výkonu štátnej služby na vtedajšom Daňovom úrade Prešov I, a to v zmysle poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 06.12.2011 č. 735/320/36373/2011/Sed na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2010 a poverenia na výkon daňovej kontroly č. 735/320/36375/2011/Kop zo dňa 06.12.2011 na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011 a jún 2011. Ďalej uviedol, že úkon - vydanie poverení na výkon daňových kontrol za vyššie citované zdaňovacie obdobia - bol v intenciách § 24 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. úkonom v inej veci, než sú daňové kontroly v súvislosti s vykonávaním ktorých bola navrhovateľom dňa 15.11.2011 podaná námietka zaujatosti. Na doplnenie uviedol, že výkonom daňových kontrol, ktoré sú predmetom tohto návrhu boli v súlade s platným ustanovením zákona č. 511/1992 Zb., ako aj na základe povolenia nadriadeného orgánu poverení zamestnanci s pravidelným miestom výkonu práce na inom daňovom úrade, nie na Daňovom úrade Stará Ľubovňa voči zamestnancom ktorého podal navrhovateľ námietku zaujatosti.
K námietke navrhovateľa, že daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci miestne nepríslušného správcu dane a že miestne príslušným správcom dane bol Daňový úrad Stará Ľubovňa, pričom daňovú kontrolu začali vykonávať zamestnanci Daňového úradu Prešov I. uviedol, že zákonom č. 494/2010 Z.z. zo dňa 02.12.2010 došlo v časti II. bod 2 k novelizácii § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. S účinnosťou od 30.12.2010 ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o správe daní prvá veta znie: „Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu zákona č. 511/1992 Zb. platného v roku 2011, t.j. v čase začatia oboch daňových kontrol sa zamestnancom správcu dane rozumie zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je
1. daňové riaditeľstvo,
2. colný úrad alebo colné riaditeľstvo alebo
3. obec.
Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 494/2010 Z.z., ktorým bolo novelizované aj ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb. kde sa v osobitnej časti k článku II. k bodu 2 uvádza, že: „V ustanovení sa spresňuje výkon daňovej kontroly s ohľadom na príslušnosť správcu dane a zamestnancov, ktorí budú daňovú kontrolu vykonávať." Ďalej je v dôvodovej správe uvedené, že: „V súčasnosti dochádza k rozdielnym výkladom pri výkone daňovej kontroly vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom, okrem správcu dane, ktorým je obec. Z dôvodu jednoznačnosti, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám navrhuje sa
úprava § 15 ods. 1 v tom smere, aby daňovú kontrolu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane mohol vykonávať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane (zamestnanec s pravidelným miestom výkonu štátnej služby a miestne príslušného správcu dane alebo zamestnanec s pravidelným miestom výkonu štátnej služby u iného správcu dane), pričom dokumentácia súvisiaca s daňovou kontrolou bude vyhotovená v mene správcu dane, ktorý je miestne príslušným správcom dane pre kontrolovaný daňový subjekt. Spôsob zabezpečenia tohto postupu je plne v kompetencii Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov zodpovedá za činnosť daňových úradov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného novelou zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani účinnou od 30.12.2010 bolo vykonávanie daňovej kontroly v § 15 ods. 1 citovaného zákona upravené tak, aby daňovú kontrolu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane mohol vykonávať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane, t.j. zamestnanec s pravidelnými miestom výkonu štátnej služby u miestne príslušného správcu dane alebo zamestnanec s pravidelným miestom výkonu štátnej služby u iného správcu dane, a to bez nutnosti vylúčiť zamestnancov s miestom výkonu práce u miestne príslušného správcu dane podľa § 24 zákona o správe daní. Zamestnancom správcu dane sa podľa § 1a písm. j bod 1 rozumie aj zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je Daňové riaditeľstvo. Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P., ktorí boli v čase začatia predmetných daňových kontrol zamestnancami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky teda začali vykonávať daňové kontroly v súlade s platným zákonom o správe daní, a to na základe poverení vydaných Daňovým úradom Stará Ľubovňa.
Opätovne uviedol, že Daňový úrad Stará Ľubovňa poverenia na výkon daňových kontrol vydal na základe povolenia na výkon daňovej kontroly zamestnancami s pravidelnými miestom výkonu práce na inom daňovom úrade, ktorým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov povolilo zmenu výkonu daňových kontrol u navrhovateľa zamestnancami s pravidelnými miestom výkonu práce na inom daňovom úrade, t.j. kontrolórmi vtedajšieho Daňového úradu Prešov I., a to na základe žiadosti Daňového úradu Stará Ľubovňa zo dňa 09.11.2011.
Ďalej okrem iného uviedol, že súhlasí s vyjadrením navrhovateľa, že vykonávaním daňovej kontroly uplatňuje štátnu moc. V dôsledku čoho je viazaný čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a medziach stanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý stanoví zákon. V súlade s touto zásadou postupoval pri zákonnom poverení svojich zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu pri výkone daňových kontrol, keď v súlade so zmeneným ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v súlade so zákonom č. 494/2010 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov platným od 30.12.2010 dodržal predtým menovaný princíp legality uplatnenia štátnej moci (t.j. že štátna správa musí mať svoj zákonný podklad, ktorý vzniká legitímnym spôsobom vo sfére zákonnej a súdnej) v súlade s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Rovnako dodržal základné práva žalobcu v zmysle čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže zákon č. 494/2010 Z.z. prešiel legislatívnym konaním a v dôvodovej správe ku tomuto zákonu na prvej strane sa okrem iného uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako vyplýva z podaných návrhov navrhovateľa, tento dňa 11.06.2012 podal dva samostatné návrhy na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy proti odporcovi Daňovému úradu Prešov, ktoré sa týkali vykonávania daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2010, ako aj za zdaňovacie obdobie január 2011, február 2011 a jún 2011.
Z dôvodu, že tieto obidva návrhy sa týkali tých istých účastníkov a námietky boli totožné, súd uznesením sp.zn. 1S 57/2012 zo dňa 02.07.2012 spojil tieto veci na spoločné konanie pod sp.zn 1S 57/2012.
Z týchto podaných návrhov vyplýva, že sa navrhovateľ domáha postupu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je tu orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takomto návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia - navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia - proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Ustanovenie § 250v ods. 8 upravuje, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tretej časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Základným kritériom pre pokračovanie v konaní o tomto návrhu je, že nezákonný zásah pokračuje, jedná sa o postup správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím, takýto nezákonný zásah naďalej trvá a návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo. Z návrhu navrhovateľa, písomného vyjadrenia odporcu a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že takýto zásah tráv, navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňoval zákon č. 511/1992 Zb. a návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p., súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Ustanovenie § 250v O.s.p. pojem „zásah" nedefinuje. Jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý spočíva v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Cieľom ochrany je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Krajský súd preskúmal návrh navrhovateľa v súlade s ust. § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľ je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že listom zo dňa 27.09.2011 č. ČVS: ORP-194/KP-SL-2011 požiadalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Stará Ľubovňa Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku o vykonanie daňovej kontroly u navrhovateľa so zameraním na uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH za zdaňovacie obdobie od januára 2010 do júna 2011 z dôvodu, že sa proti navrhovateľovi vedie trestné stíhanie pre zločin neodvedenia dane a poistného začaté na základe skutočností, ktoré Daňový úrad Stará Ľubovňa zistil z odpovede na dožiadanie z Daňového úradu Bratislava I.
Listom zo dňa 09.11.2011 č. 735/100/34011/2011/ŠidJ požiadal riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa o vyčlenenie kontrolórov pre výkon daňovej kontroly u navrhovateľa z iných daňových úradov a to pre potreby výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie od januára 2010 do júna 2011. Na základe tohto listu Daňového riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 16.11.2011 povolilo Daňovému úradu Stará Ľubovňa zmenu výkonu daňovej kontroly u navrhovateľa na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2010 až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011 zamestnancami s pravidelným miestom výkonu práce na inom daňovom úrade a to kontrolórmi Daňového úradu Prešov I., ktorí budú určení riaditeľom tohto daňového úradu a využijú pri jej výkone licenciu IDA.
Dňa 06.12.2011 vydal riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. poverenie na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011 u navrhovateľa, ktorým poveril Ing. T. B., Ing. L. P. a Ing. U. L. - zamestnancov správcu dane na vykonanie tejto daňovej kontroly.
Na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 735/320/36416/2011/Sed zo dňa 07.12.2011 a č. 735/320/36505/2011/Kop zo dňa 07.12.2011 začal Daňový úrad Stará Ľubovňa u navrhovateľa daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2010 a január 2011, február 2011 a jún 2011.
Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ v konaní (tieto netvoria obsah administratívneho spisu odporcu) vyplýva, že podaním zo dňa 15.11.2011 označenom ako žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 a námietka zaujatosti zamestnancov a riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa navrhovateľ žiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, aby posúdilo nezaujatosť zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa, vrátane riaditeľa daňového úradu z dôvodu, že má vážne pochybnosti a dôvodnú obavu sa domnievať, že riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa, vrátane jeho zamestnancov nie sú nezaujatí a žiadal ich vylúčiť z daňových konaní vedených proti nemu. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že ho navrhovateľ podal na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, ktoré prevzal dňa 11.11.2011 s tým, že daňová kontrola začne dňa 08.11.2011. O tejto námietke zaujatosti rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 s tým, že nevylúčilo vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. T. Šidlovského riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa z daňového konania vedeného voči navrhovateľovi.
Navrhovateľ listom zo dňa 12.12.2011 podal opätovne na Daňový úrad Stará Ľubovňa námietky proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2010, v ktorom okrem iného namietal, že k uvedenému dňu nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti zo dňa 15.11.2011, ktorú podal proti všetkým zamestnancom Daňového úradu Stará Ľubovňa vrátane riaditeľa Ing. T. F. a napriek tomu Ing. T. F., ktorého nezaujatosť bola spochybnená poveril vykonávaním daňovej kontroly zamestnancov Daňového úradu Prešov I. bez toho, aby predtým rozhodol o vylúčení zamestnancov Daňového úradu Stará Ľubovňa.
Ďalším listom zo dňa 09.01.2012 adresovanom Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky navrhovateľ opätovne podal námietku zaujatosti všetkých zamestnancov Daňového úradu Prešov.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 27.01.2012 vyzvalo navrhovateľa na doplnenie podania, ktoré mu bolo doručené dňa 11.01.2012 označené ako žiadosť o rozhodnutie o vylúčení zamestnancov správcu dane (námietka zaujatosti navrhovateľa zo dňa 09.01.2012), kde v tejto výzve
požiadal navrhovateľa, aby podanie doplnil o mená a priezviská osôb, proti ktorým vznáša námietku zaujatosti, ako aj konkrétne dôvody zaujatosti voči jednotlivým osobám. Ďalším listom zo dňa 27.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zaslalo navrhovateľovi k jeho žiadosti o rozhodnutie o vylúčení zamestnancov správcu dane odpoveď v ktorej okrem iného uviedlo, že aj napriek tomu, že Ing. T. F. v oznámení č. 735/100/45742/2011/ŠidJ zo dňa 13.12.2011 (dátum doručenia) vyhodnotil podanie o námietke zaujatosti proti zamestnancom Daňového úradu Stará Ľubovňa ako námietku proti postupu zamestnancov správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zo spisového materiálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe ktorého rozhodovalo o nevylúčení Ing. T. F. ako riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa rozhodnutím zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že nie je možné tvrdiť, že bol v danej veci nečinný. Vyššie uvedené rozhodnutie Daňového riaditeľstva sa stalo totiž právoplatým až dňa 27.12.2011, teda v deň keď daňový subjekt - navrhovateľ prevzal vyššie uvedené rozhodnutie. Doručenka týkajúca sa zaslania tohto rozhodnutia bola Slovenskou poštou a.s. doručená na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica dňa 29.12.2011. Až po právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení Ing. T. F. možno hovoriť o nezaujatosti jeho osoby voči navrhovateľovi a až po tomto termíne by mohla vyššie uvedená osoba rozhodovať o ďalších jemu podriadených osobách.
Následne na to Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad listom zo dňa 07.02.2012 oznámil navrhovateľovi, že o námietke proti postupu zamestnancov správcu dane došlej dňa 12.12.2011, ktorou namieta podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. postup zamestnancov Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P. pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 nemožno rozhodnúť, pretože dňa 11.01.2012 bola na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky doručená námietka zaujatosti proti všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.
Listom zo dňa 15.02.2012 navrhovateľ opätovne podal na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky list, ktorým na základe výzvy zo dňa 27.01.2012 doplnil svoje podanie - námietku zaujatosti a upresnil, že táto námietka zaujatosti smeruje proti všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry Daňového úradu Prešov zaradení do odboru kontroly Daňového úradu Prešov a proti Ing. T. F. poverenému riadením odboru kontroly Daňového úradu Prešov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že o námietke zaujatosti, ktorú podal navrhovateľ písomným podaním zo dňa 09.01.2012 a doplnil dňa 15.02.2012 rozhodol Daňový úrad Prešov rozhodnutiami zo dňa 12.04.2012 č. 9700401/1/865842/2012, č. 9700401/1/864401/2012 a č. 9700401/1/865069/2012, ktorými nevyhovel námietke zaujatosti navrhovateľa a nevylúčil zamestnancov Ing. L. P., Ing. U. L. a Ing. T. B. z výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2010, január, február a jún 2011. Taktiež podľa listinných dôkazov predložených navrhovateľom (nenachádzajú sa v administratívnom spise odporcu) Daňový úrad Prešov na základe vyššie uvedenej námietky navrhovateľa rozhodol rozhodnutím č. 9700000/1/652544/2012 zo dňa 24.03.2012 a č. 9700400/1/848992/2012 zo dňa 11.04.2012, že nevylučuje Ing. T. F. vymenovaného na zastupovanie odboru kontroly Daňového úradu Prešov a Ing. T. S., vymenovaného na zastupovanie vedúceho oddelenia daňovej kontroly z daňového konania voči navrhovateľovi.
O námietke navrhovateľa proti postupu zamestnancov správcu dane zo dňa 12.12.2011 rozhodol Daňový úrad Prešov rozhodnutiami zo dňa 04.07.2012 (po podaní návrhu o ochranu pred nezákonným zásahom) č. 9700401/5/1494154/2012/Zbi, č. 9700401/5/1494649/2012/Zbi a č. 9700401/5/1494807/2012/Zbi, ktorými taktiež nevyhovel námietke navrhovateľa a nevylúčil zamestnancov správcu dane Ing. L. P., Ing. U. L. a Ing. T. B. z daňového konania v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2010.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (platného v čase začatia daňovej kontroly), miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom kde sa obvykle zdržuje.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Podľa ods. 2 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
Podľa ods. 3 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
Podľa ods. 4 citovaného zákona, zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
Podľa ods. 5 citovaného zákona, o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
Podľa ods. 6 citovaného zákona, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.
Podľa základných zásad daňového konania vyjadrených v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ako vyplýva z návrhu navrhovateľ uviedol, že bol na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý spočíval v nezákonnom začatí a vykonávaní daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2010 a január, február a jún 2011, predovšetkým z toho dôvodu, že ku dňu začatia daňovej kontroly t.j. 07.12.2012 nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti voči zamestnancom a riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F..
Krajský súd považuje tento návrh za dôvodný. Je nesporné, že daňové kontroly u navrhovateľa na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011 začala 07.12.2011. V súvislosti s daňovými kontrolami, ktoré prebiehajú u navrhovateľa vo vzťahu k oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia marec 2011, apríl 2011, máj 2011, júl 2011, august 2011 od 02.06.2011 podal navrhovateľ dňa 15.11.2011
námietku zaujatosti voči riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. a zamestnancom tohto daňového úradu. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom (ktorý sa nenachádza v administratívnom spise odporcu) a to rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/23503-133906/2011/990705-r zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že o námietke zaujatosti voči riaditeľovi Daňového úradu Stará Ľubovňa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že vedúceho zamestnanca správcu dane Ing. T. F. ako riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa nevylúčilo z daňového konania vedeného voči navrhovateľovi. Z podania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Oddelenia daňového konania Prešov adresovaného navrhovateľovi zo dňa 27.01.2012 je taktiež zrejmé, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2011. V čase kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti riaditeľa Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. tento dňa 06.12.2011 poveril zamestnancov Ing. U. L., Ing. T. B. a Ing. L. P. výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011 a následne dňa 07.12.2011 títo zamestnanci začali vykonávať uvedenú daňovú kontrolu. Z ust. § 24 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. pritom vyplýva, že zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti vykonávať vo veci len nevyhnutné úkony. Spravidla by malo ísť o také úkony, ktoré neznesú odklad, pretože ich neskoršie vykonanie by už nebolo možné alebo účelné. V danom prípade súd je toho názoru, že poverenie zamestnancov správcu dane na výkon daňovej kontroly nie je takýmto nevyhnutným úkonom. Rovnako nie je podstatné, že táto námietka sa týkala daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie, pretože námietky navrhovateľa smerovali aj voči osobe riaditeľa daňového úradu, nie len ku skutočnostiam, ktoré mali byť predmetom daňovej kontroly. Za takýchto okolností bol postup riaditeľa Daňového úradu Ing. T. F. v rozpore s ust. § 24 zákona č. 511/1992 Zb.
Z listinných dôkazov, ktoré sú citované v tomto rozsudku a návrhu podanom navrhovateľom je taktiež nepochybné, že navrhovateľ podal po začatí daňových kontrol (12.12.2011 a 15.02.2012) námietku zaujatosti aj proti zamestnancom Daňového úradu Stará Ľubovňa, všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry Daňového úradu Prešov zaradení do odboru kontroly Daňového úradu Prešov a Ing. T. F., povereného riadením odboru kontroly Daňového úradu Prešov. O týchto námietkach bolo rozhodnuté až rozhodnutiami zo dňa 24.03.2012, 11.04.2012, 12.04.2012 a 04.07.2012, pričom poverení zamestnanci odporcu ako vyplýva z administratívneho spisu realizovali aj po podanej námietke zaujatosti, bez toho aby o nej bolo rozhodnuté, riadne úkony spojené s výkonom daňovej kontroly, t.j. v rozpore s § 24 zákona č. 511/2002.
Súd nepovažuje za dostatočnú argumentáciu odporcu, že riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s § 15 platného zákona o správe daní v nadväznosti na § 3 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý stanovuje, že štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov v súlade s podanou žiadosťou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky č. ČVS: ORP-194/KP-SL-2011 zo dňa 27.09.2011. Ako je zrejmé z administratívneho spisu a ako je aj uvedené vyššie podanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru slovenskej republiky bolo datované zo dňa 27.09.2011 a doručené Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky dňa 04.10.2011. Riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa až listom zo dňa 09.11.2011 žiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Prešov o vyčlenenie kontrolórov pre výkon daňovej kontroly u navrhovateľa a následne 06.12.2011 poveril zamestnancov na výkon daňovej kontroly. Z toho nie je možné jednoznačne vyvodiť, že riaditeľ Daňového úradu Stará Ľubovňa Ing. T. F. konal v tomto prípade neodkladne. Ani skutočnosť, že podnet na vykonávanie daňovej kontroly bol podaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky neznamená, že by správca dane v takomto prípade mal postupovať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a porušovať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov.
Za dôvodný považuje aj ten návrh navrhovateľa, v ktorom sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom správcu dane z dôvodu vykonávania daňovej kontroly zamestnancami Daňového úradu Prešov. Miestne príslušným daňovým úradom bol v čase začatia daňovej kontroly Daňový úrad v Starej Ľubovni. Z administratívneho spisu súd zistil, že zamestnanci miestne príslušného správcu dane neboli podľa § 24 zákona o správe daní a poplatkov v čae vydania poverenia zamestnancov Daňového úradu Prešov vylúčení z daňového konania. Je pravdou, že v ust. § 15 os. 1 zákona vymedzuje,
že kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane na základe poverenia miestne príslušného správcu dane, pričom za zamestnanca správcu dane sa považuje zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (§ 1a písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb.). Nie je možné však toto ustanovenie aplikovať izolovane bez ohľadu na ust. § 3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. V danom prípade aj naďalej platí základná zásada, ktorú vyslovil v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009 a to, že: „Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov; nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale Daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná totožnosťou jeho zamestnancov, čo má logické opodstatnenie.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol krajský súd v súlade s § 250v O.s.p. tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania vo výške 768,60 €. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhlášky"). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava, písomné podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 v hodnote jedného právneho úkonu vyčísleného podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v sume 127,16 €, režijného paušálu za tri právne úkony po 7,63 €, náhrady za stratu času za každú začatú polhodinu podľa § 17 vyhlášky, za cestu na pojednávanie dňa 21.11.2012 v trvaní celkovo sedem hodín, t.j. 14 polhodín x 12,71 € za 1 polhodinu, t.j. celkom 177,94 € a z cestovných náhrad spojených s účasťou na pojednávaní, za cestu osobným motorovým vozidlom Volkswagen golf, ev.č. NR-002EB s priemernou spotrebou 7,4 l/100 km na trase Nitra - Prešov v dĺžke 325 km a späť pri cene pohonnej hmoty 1,400 €/l a základnej cestovnej náhrade 0,183 €.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.