Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 118/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru

postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom

z dôvodov už všeobecne známych, je plne invalidný od 09. 09. 2003, bez príjmov od mája

2006, nemá možnosť zárobku a má majetok na príťaž (...).

I. A. Sťažovateľ podal žalobu dna 11. 02. 2004 proti štátu Slovenska republika

v zastúpení prezidentom SR, na Okresnom súde Bratislava I, zákonnou sudkyňou sa stala

JUDr. E. T.

I. B. Zákonná sudkyňa je členkou KOMANDA SUDCOV, ktoré akýmkoľvek

spôsobom marí práva sťažovateľa. Tak aj začala konať KEĎ V ROZPORE SO ZÁKONOM

POŽADOVALA SÚDNE POPLATKY (...).

Súd dňa 06. 06. 2005 po zbytočných prieťahoch oslobodil sťažovateľa od poplatkov,

aj keď to vyplývalo zo zákona a v tejto veci konal len ako obštruktívne za účelom

spôsobovať zbytočné prieťahy.

I. C. Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 10. 10. 2005.

Sťažnosť zostala bez reakcie a prieťahy neboli odstránené.

Až po ďalších prieťahoch predseda súdu uznal sťažnosť za dôvodnú listom zo dňa

21. 11. 2005. Keďže prieťahy pokračovali sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 30. 11.

2005. Vo veci ústavnej sťažnosti súd konal pod sp. zn.: -6, ale prieťahy neuznal

dostatočne dlhé a sťažnosť odmietol, inak povedané sťažnosť odbil uznesením zo dňa 09.

02. 2006, ktoré bolo sťažovateľovi DORUČENÉ AŽ PO ABSURDNÝCH PRIEŤAHOCH

dňa 28. 06. 2006 !!!!!

Žiadam Ústavný súd, aby pripojil uvedený spis k tejto sťažnosti, sťažovateľ nemá

peniaze na početne kópie.

I. D. OS Bratislava vydal uznesenie -70 dňa 26. 06. 2006, ktoré doručil

až po brutálnych prieťahoch a po zákonnej lehote dňa 02. 11. 2006 s tým, že konanie

zastavil. Sťažovateľ obratom podal odvolanie dňa 11. 11. 2006. Krajský súd Bratislava

uznesením -88 zo dňa 30. 03. 2007 opäť doručeného po brutálnych prieťahoch

až dňa 03. 07. 2007 a potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, čím rozhodol chybne

a úmyselne chybne - pretože prezident má spôsobilosť byť účastníkom konania

vtedy, ak je žalovaný štát SR a prezident vystupuje ako v zastúpení štátu, podľa zákona

č.

I. E. Sťažovateľ podal žiadosť o MIMORIADNE DOVOLANIE na GP SR dňa 12. 10.

2007, ktoré bolo postúpené Krajskej prokuratúre Bratislava, ktorá v konaní Kc 230/07-9

podanie zamietla. Proti zamietnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú GP SR v konaní

VI/2 Pz 17/08-5 zamietla - odložila dňa 15. 01. 2008. Prokurátor pritom ako dôvod

na odloženie udáva, že mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu,

ktorým sa rozhodlo o zastavení konania - § 243 ods. 2 písm. b !!!!!

Stačí si otvoriť f ods. 1 zistíme, že prokurátor

zavádza sťažovateľa.

V konaní súdov došlo k porušeniu SR a medzinárodného

dohovoru, ktorým je SR viazaná.

Podľa § 243 f ods. 1 písm. a -mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu ak v konaní došlo k vadám uvedeným v

-účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom !!!

Prokurátor GP SR sa pokúsil sťažovateľa oklamať !!!!!!! čím porušil sťažovateľovi

právo na mimoriadne dovolanie flagrantným spôsobom - chcel ho odbiť. (...)

Sťažovateľ navrhuje petit :

II. A. Okresný súd Bratislava I porušuje základne právo D. B. podľa čl. 46. ods. 1

a a medzinárodného dohovoru;

Krajský súd Bratislava porušuje základné právo D. B. podľa . ods. 1 SR

a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok medzinárodného dohovoru;

Generálna prokuratúra SR porušuje základné právo D. B. podľa čl. 13

medzinárodného dohovoru a čl. 6 medzinárodného dohovoru - právo na spravodlivé

konanie.

II. B. Okresný súd Bratislava I, Krajský súd Bratislava a Generálna prokuratúra SR

sú povinní zaplatiť primerané zadosťučinenie, každý vo výške 500.000.- Sk do 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Ústavný súd SR zrušuje uznesenia v celom rozsahu OS BA -70

zo dňa 26. 06. 2006, uznesenie KS BA -88 zo dňa 30. 03. 2007 a odmietnutie

VI/2 Pz 17/08-5 GP SR.

II. D. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava konať bez ďalších

prieťahov.

II. E. Trovy advokáta a súdu zaplatí Okresný súd Bratislava I do 15 dní od dňa

doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj jeho uznesením z 26. júna 2006, ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity podľa . Toto ustanovenie limituje hranice

právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody

sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že o odvolaní sťažovateľa proti namietanému uzneseniu

okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením č. k. -88 z 30. marca 2007 tak,

že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že námietka porušenia

označených práv sťažovateľa v podobe podaného odvolania proti rozhodnutiu a postupu

okresného súdu bola predmetom rozhodovania krajského súdu. V rámci tejto procedúry

krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal a svoj právny

názor vyjadril v uznesení z 30. marca 2007.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebol príslušný na preskúmanie uznesenia okresného súdu, pretože

preskúmanie tohto rozhodnutia a postupu na základe podaného odvolania patrilo

do právomoci krajského súdu. Keďže pred právomocou ústavného súdu tu ešte stále

existoval iný (krajský) súd, ktorý bol v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu

namietaným právam sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. , ,

, , ).

2. Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. bolo v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -88

z 30. marca 2007 právoplatne zastavené 4. júla 2007. Konanie vedené krajským súdom

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 4. júla 2007.

V tejto časti sťažovateľ nepreukázal porušenie svojich základných práv a slobôd,

a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6

a čl. 13 dohovoru postupom a listom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 17/08-5

z 15. januára 2008, ktorým bol jeho opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania

proti už označeným uzneseniam okresného súdu a krajského súdu odložený.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Preskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že podnetom

z 12. októbra 2007 doručeným generálnej prokuratúre toho istého dňa sa sťažovateľ

domáhal podania mimoriadneho dovolania proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -70 z 26. júna 2006 a proti uzneseniu krajského súdu č. k. -88

z 30. marca 2007. Sťažovateľ v podnete uviedol, že tým, že tieto súdy zastavili konanie,

v ktorom sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, a to z dôvodu,

že neoznačil správne odporcu, mu odňali možnosť konať pred súdom, čím porušili ním

označené práva.

Podnet sťažovateľa bol z generálnej prokuratúry odstúpený na vybavenie Krajskej

prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá naň reagovala podaním

č. k. Kc 230/07-9 z 19. decembra 2007. Prokurátorka krajskej prokuratúry v ňom okrem

iného konštatovala:

„Písomným podnetom z 12. 10. 2007 ste žiadali; aby generálny prokurátor podľa

(ďalej len ) podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -70 z 26. 6. 2006

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -88 z 30. 3. 2007.

Z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky som na základe

uvedeného podnetu preskúmala na vec sa vzťahujúci súdny spis Okresného súdu

Bratislava 1 a zistila som, že mimoriadne dovolanie proti horeuvedeným rozhodnutiam

súdov nie je prípustné.

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -70 z 26. 6. 2006 v právnej veci

navrhovateľa: MUDr. D. B. proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení prezidentom

SR (...), o nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 000,- Sk s príslušenstvom zastavil konanie

podľa veta prvá a Krajský súd v Bratislave na Vaše odvolanie z 13. 11.

2006 uznesením č. k. -88 z 30. 3. 2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -70 z 26.6.2006 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -88 z 30. 3. 2007 nadobudlo

právoplatnosť 4. 7. 2007.

Návrhom podaným na súd 11. 2. 2004 a doplneným na výzvu súdu 19. 3. 2004

ste žiadali, aby súd rozhodol, že prezident Slovenskej republiky je vinný za nespravodlivé

udelenie milosti, čím spôsobil duševnú ujmu a následnú trvalú zdravotnú ujmu

navrhovateľovi a znížil ľudskú dôstojnosť navrhovateľa. Zároveň ste žiadali, aby súd

zaviazal odporcu zaplatiť Vám nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 5 000 000,- Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zastavil konanie preto, že prezident Slovenskej

republiky nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a je to taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť ( veta prvá ). (...)

Podľa mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o podmienkach konania, o zastavení alebo

o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania.

Zákon mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým konanie bolo

zastavené, nepripúšťa. Bez toho, aby som sa bližšie vyjadrovala k zákonnosti predmetných

rozhodnutí súdov, resp. k dôvodom, pre ktoré namietate ich zákonnosť, Váš podnet z 12. 10.

2007 preto odkladám. (...)“

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojho podnetu,

3. januára 2008 podal proti nemu „sťažnosť“, ktorú adresoval krajskej prokuratúre.

Keďže išlo o opakovaný podnet sťažovateľa, listom č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008

naň reagoval prokurátor generálnej prokuratúry.

Z obsahu namietaného podania generálnej prokuratúry vyplýva:

„Prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Bratislave nám bol doručený Váš

opakovaný podnet z 02. 01. 2008 smerujúci proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I

č. k.: v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.:

z 30. 03. 2007.

Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

o zastavení konania (, ).

Okresný súd uznesením č. k.: -70 z 26. 06. 2006 podľa ust. § 104 ods. 1

veta prvá predmetné konanie zastavil. Krajský súd

v Bratislave na Vaše odvolanie uznesením č. k.: -88 z 30. 03. 2007 uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil.

V intenciách vyššie uvedeného Váš opakovaný podnet odkladám.

Upozorňujem Vás, že na Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci už prokuratúra

nebude reagovať v zmysle “

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou

činnosťou (, , , ) takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie.

Sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti označenému oznámeniu a postupu generálnej

prokuratúry, ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že generálna

prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd

v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto

podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , ). Z toho dôvodu generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nemôže odložením podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť porušenie

základných práv sťažovateľa (napr. , , ).

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. . Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek

pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí

iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká

právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom,

či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V namietanom prípade generálna prokuratúra podaním č. k. VI/2 Pz 17/08-5

z 15. januára 2008 oznámila sťažovateľovi, z akého dôvodu nemožno proti uvedeným

rozhodnutiam súdov podať mimoriadne dovolanie. Odôvodnenie svojho právneho názoru

oprela o príslušné ustanovenia . Tým bol podľa názoru

ústavného súdu opakovaný podnet sťažovateľa riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu

vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry

a namietaným porušením práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru. Navyše vo vzťahu k právu

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že uvedené

právo vzhľadom na jeho obsah a aj samotné označenie možno namietať len vo vzťahu

k postupu alebo rozhodnutiu všeobecného súdu, nie však vo vzťahu k orgánu prokuratúry

v súvislosti s vybavovaním podnetu sťažovateľa.

Z týchto dôvodov bol ústavný súd už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1

) nútený odmietnuť sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Pre odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch

uplatnených v sťažnosti ani o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2008