Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 118/08
PDF · 224.45 KB
No categories available
III. ÚS 118/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára
2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru
postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom
z dôvodov už všeobecne známych, je plne invalidný od 09. 09. 2003, bez príjmov od mája
2006, nemá možnosť zárobku a má majetok na príťaž (...).
I. A. Sťažovateľ podal žalobu dna 11. 02. 2004 proti štátu Slovenska republika
v zastúpení prezidentom SR, na Okresnom súde Bratislava I, zákonnou sudkyňou sa stala
JUDr. E. T.
I. B. Zákonná sudkyňa je členkou KOMANDA SUDCOV, ktoré akýmkoľvek
spôsobom marí práva sťažovateľa. Tak aj začala konať KEĎ V ROZPORE SO ZÁKONOM
POŽADOVALA SÚDNE POPLATKY (...).
Súd dňa 06. 06. 2005 po zbytočných prieťahoch oslobodil sťažovateľa od poplatkov,
aj keď to vyplývalo zo zákona a v tejto veci konal len ako obštruktívne za účelom
spôsobovať zbytočné prieťahy.
I. C. Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 10. 10. 2005.
Sťažnosť zostala bez reakcie a prieťahy neboli odstránené.
Až po ďalších prieťahoch predseda súdu uznal sťažnosť za dôvodnú listom zo dňa
21. 11. 2005. Keďže prieťahy pokračovali sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 30. 11.
2005. Vo veci ústavnej sťažnosti súd konal pod sp. zn.: II. ÚS 15/06-6, ale prieťahy neuznal
dostatočne dlhé a sťažnosť odmietol, inak povedané sťažnosť odbil uznesením zo dňa 09.
02. 2006, ktoré bolo sťažovateľovi DORUČENÉ AŽ PO ABSURDNÝCH PRIEŤAHOCH
dňa 28. 06. 2006 !!!!!
Žiadam Ústavný súd, aby pripojil uvedený spis k tejto sťažnosti, sťažovateľ nemá
peniaze na početne kópie.
I. D. OS Bratislava vydal uznesenie 14 C/200/04-70 dňa 26. 06. 2006, ktoré doručil
až po brutálnych prieťahoch a po zákonnej lehote dňa 02. 11. 2006 s tým, že konanie
zastavil. Sťažovateľ obratom podal odvolanie dňa 11. 11. 2006. Krajský súd Bratislava
uznesením 2 Co/527/06-88 zo dňa 30. 03. 2007 opäť doručeného po brutálnych prieťahoch
až dňa 03. 07. 2007 a potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, čím rozhodol chybne
a úmyselne chybne - pretože prezident má spôsobilosť byť účastníkom konania
vtedy, ak je žalovaný štát SR a prezident vystupuje ako v zastúpení štátu, podľa zákona
č. 58/1969 Zb.
I. E. Sťažovateľ podal žiadosť o MIMORIADNE DOVOLANIE na GP SR dňa 12. 10.
2007, ktoré bolo postúpené Krajskej prokuratúre Bratislava, ktorá v konaní Kc 230/07-9
podanie zamietla. Proti zamietnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú GP SR v konaní
VI/2 Pz 17/08-5 zamietla - odložila dňa 15. 01. 2008. Prokurátor pritom ako dôvod
na odloženie udáva, že mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu,
ktorým sa rozhodlo o zastavení konania - § 243 ods. 2 písm. b !!!!!
Stačí si otvoriť Občiansky súdny poriadok § 243 f ods. 1 zistíme, že prokurátor
zavádza sťažovateľa.
V konaní súdov došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 medzinárodného
dohovoru, ktorým je SR viazaná.
Podľa § 243 f ods. 1 písm. a -mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. S. P. § 237 písm. f
-účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom !!!
Prokurátor GP SR sa pokúsil sťažovateľa oklamať !!!!!!! čím porušil sťažovateľovi
právo na mimoriadne dovolanie flagrantným spôsobom - chcel ho odbiť. (...)
Sťažovateľ navrhuje petit :
II. A. Okresný súd Bratislava I porušuje základne právo D. B. podľa čl. 46. ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 medzinárodného dohovoru;
Krajský súd Bratislava porušuje základné právo D. B. podľa čl. 48. ods. 1 Ústavy SR
a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok medzinárodného dohovoru;
Generálna prokuratúra SR porušuje základné právo D. B. podľa čl. 13
medzinárodného dohovoru a čl. 6 medzinárodného dohovoru - právo na spravodlivé
konanie.
II. B. Okresný súd Bratislava I, Krajský súd Bratislava a Generálna prokuratúra SR
sú povinní zaplatiť primerané zadosťučinenie, každý vo výške 500.000.- Sk do 15 dní od dňa
doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II. C. Ústavný súd SR zrušuje uznesenia v celom rozsahu OS BA I 14 C/200/04 -70
zo dňa 26. 06. 2006, uznesenie KS BA 2Co/527/06-88 zo dňa 30. 03. 2007 a odmietnutie
VI/2 Pz 17/08-5 GP SR.
II. D. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava konať bez ďalších
prieťahov.
II. E. Trovy advokáta a súdu zaplatí Okresný súd Bratislava I do 15 dní od dňa
doručenia Nálezu Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 200/2004, ako aj jeho uznesením z 26. júna 2006, ústavný súd vychádzal z princípu
subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice
právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody
sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť
všeobecné súdy.
Ústavný súd zistil, že o odvolaní sťažovateľa proti namietanému uzneseniu
okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. marca 2007 tak,
že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že námietka porušenia
označených práv sťažovateľa v podobe podaného odvolania proti rozhodnutiu a postupu
okresného súdu bola predmetom rozhodovania krajského súdu. V rámci tejto procedúry
krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal a svoj právny
názor vyjadril v uznesení z 30. marca 2007.
Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nebol príslušný na preskúmanie uznesenia okresného súdu, pretože
preskúmanie tohto rozhodnutia a postupu na základe podaného odvolania patrilo
do právomoci krajského súdu. Keďže pred právomocou ústavného súdu tu ešte stále
existoval iný (krajský) súd, ktorý bol v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu
namietaným právam sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07).
2. Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, ako aj základného práva
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 14 C 200/2004 bolo v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 2 Co 527/06-88
z 30. marca 2007 právoplatne zastavené 4. júla 2007. Konanie vedené krajským súdom
pod sp. zn. 2 Co 527/06 bolo právoplatne skončené 4. júla 2007.
V tejto časti sťažovateľ nepreukázal porušenie svojich základných práv a slobôd,
a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
V tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa
ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6
a čl. 13 dohovoru postupom a listom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 17/08-5
z 15. januára 2008, ktorým bol jeho opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania
proti už označeným uzneseniam okresného súdu a krajského súdu odložený.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Preskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že podnetom
z 12. októbra 2007 doručeným generálnej prokuratúre toho istého dňa sa sťažovateľ
domáhal podania mimoriadneho dovolania proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 14 C 200/04-70 z 26. júna 2006 a proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Co 527/06-88
z 30. marca 2007. Sťažovateľ v podnete uviedol, že tým, že tieto súdy zastavili konanie,
v ktorom sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, a to z dôvodu,
že neoznačil správne odporcu, mu odňali možnosť konať pred súdom, čím porušili ním
označené práva.
Podnet sťažovateľa bol z generálnej prokuratúry odstúpený na vybavenie Krajskej
prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá naň reagovala podaním
č. k. Kc 230/07-9 z 19. decembra 2007. Prokurátorka krajskej prokuratúry v ňom okrem
iného konštatovala:
„Písomným podnetom z 12. 10. 2007 ste žiadali; aby generálny prokurátor podľa
§ 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 200/04-70 z 26. 6. 2006
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007.
Z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky som na základe
uvedeného podnetu preskúmala na vec sa vzťahujúci súdny spis Okresného súdu
Bratislava 1 a zistila som, že mimoriadne dovolanie proti horeuvedeným rozhodnutiam
súdov nie je prípustné.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14 C 200/04-70 z 26. 6. 2006 v právnej veci
navrhovateľa: MUDr. D. B. proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení prezidentom
SR (...), o nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 000,- Sk s príslušenstvom zastavil konanie
podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. a Krajský súd v Bratislave na Vaše odvolanie z 13. 11.
2006 uznesením č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 200/04-70 z 26.6.2006 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007 nadobudlo
právoplatnosť 4. 7. 2007.
Návrhom podaným na súd 11. 2. 2004 a doplneným na výzvu súdu 19. 3. 2004
ste žiadali, aby súd rozhodol, že prezident Slovenskej republiky je vinný za nespravodlivé
udelenie milosti, čím spôsobil duševnú ujmu a následnú trvalú zdravotnú ujmu
navrhovateľovi a znížil ľudskú dôstojnosť navrhovateľa. Zároveň ste žiadali, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť Vám nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 5 000 000,- Sk
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zastavil konanie preto, že prezident Slovenskej
republiky nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a je to taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.). (...)
Podľa § 243f ods. 2 písm. b) O. s. p. mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o podmienkach konania, o zastavení alebo
o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania.
Zákon mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým konanie bolo
zastavené, nepripúšťa. Bez toho, aby som sa bližšie vyjadrovala k zákonnosti predmetných
rozhodnutí súdov, resp. k dôvodom, pre ktoré namietate ich zákonnosť, Váš podnet z 12. 10.
2007 preto odkladám. (...)“
Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojho podnetu,
3. januára 2008 podal proti nemu „sťažnosť“, ktorú adresoval krajskej prokuratúre.
Keďže išlo o opakovaný podnet sťažovateľa, listom č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008
naň reagoval prokurátor generálnej prokuratúry.
Z obsahu namietaného podania generálnej prokuratúry vyplýva:
„Prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Bratislave nám bol doručený Váš
opakovaný podnet z 02. 01. 2008 smerujúci proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č. k.: 14 C 200/04 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2 Co 527/06
z 30. 03. 2007.
Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo
o zastavení konania (§ 243f ods. 2, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku).
Okresný súd uznesením č. k.: 14 C 20/04-70 z 26. 06. 2006 podľa ust. § 104 ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku predmetné konanie zastavil. Krajský súd
v Bratislave na Vaše odvolanie uznesením č. k.: 2 Co 527/06-88 z 30. 03. 2007 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil.
V intenciách vyššie uvedeného Váš opakovaný podnet odkladám.
Upozorňujem Vás, že na Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci už prokuratúra
nebude reagovať v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z.“
Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou
činnosťou (II. ÚS 201/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 21/05, II. ÚS 98/06) takú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie.
Sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti označenému oznámeniu a postupu generálnej
prokuratúry, ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že generálna
prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd
v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto
podnetu vyhovieť.
Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 21/05). Z toho dôvodu generálny prokurátor
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nemôže odložením podnetu
na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť porušenie
základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04, III. ÚS 261/07, III. ÚS 317/07).
Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach
§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek
pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí
iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká
právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom,
či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.
V namietanom prípade generálna prokuratúra podaním č. k. VI/2 Pz 17/08-5
z 15. januára 2008 oznámila sťažovateľovi, z akého dôvodu nemožno proti uvedeným
rozhodnutiam súdov podať mimoriadne dovolanie. Odôvodnenie svojho právneho názoru
oprela o príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Tým bol podľa názoru
ústavného súdu opakovaný podnet sťažovateľa riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu
vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry
a namietaným porušením práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru. Navyše vo vzťahu k právu
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že uvedené
právo vzhľadom na jeho obsah a aj samotné označenie možno namietať len vo vzťahu
k postupu alebo rozhodnutiu všeobecného súdu, nie však vo vzťahu k orgánu prokuratúry
v súvislosti s vybavovaním podnetu sťažovateľa.
Z týchto dôvodov bol ústavný súd už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde) nútený odmietnuť sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre zjavnú
neopodstatnenosť.
Pre odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch
uplatnených v sťažnosti ani o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2008