Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 15/06
PDF · 112.96 KB
No categories available
II. ÚS 15/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/04, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2006
doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé
súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/04, ktorého predmetom je „náhrada za duševnú
ujmu, trvalú ujmu na zdraví spôsobenú hrubou diskrimináciou – konaním prezidenta
zasahujúcim do ľudskej dôstojnosti, pokorujúce a urážlivé zasahovanie“. Sťažovateľ
súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu; svoju žiadosť odôvodnil tým, že bude
úspešný v konaní, a tým, že je plne invalidný a jeho príjem je nižší ako životné minimum.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd
odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd
uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry
ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého
predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní, ktoré od podania návrhu na jeho
začatie trvá cca dva roky (pričom počas tohto obdobia okresný súd musel vyzvať
sťažovateľa na doplnenie návrhu, zaplatenie súdneho poplatku a následne rozhodnúť
o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku) a namietaná doba nečinnosti okresného súdu
je jeden rok, ktorú uznala aj podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním jeho
predsedu.
Ústavný súd v tejto súvislosti a v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou uvádza,
že napriek uznaniu prieťahov v konaní podpredsedníčkou okresného súdu namietané
obdobie nečinnosti nevykazuje takú intenzitu, aby ho bolo možné označiť ako zbytočné
prieťahy v konaní a vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie. V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu odmietol
preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už pri jej predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na toto
rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu a ďalšími návrhmi na rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2006