Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/47/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., o zaplatenie 164,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. -170 z 11. marca 2022

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania sporových strán a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49,33 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,33 eura od 9.4.2021 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu okrem priznaného plnenia v sume 49,33 eura tiež i zmluvnú pokutu v sume 88,76 eura a ďalšie poplatky (celkovo uplatnil nárok vo výške 186,38 eura) zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX a jej dodatku z 20.10.2014 medzi žalovanou ako užívateľom služieb elektronickej komunikácie a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v hmotnoprávnom postavení ich poskytovateľa (ďalej tiež aj „zmluva o poskytovaní služieb“ alebo len “zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. oproti povinnosti žalovanej platiť za ne dohodnutú cenu na základe mesačného vyúčtovania. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná nezaplatila cenu za služby elektronickej komunikácie vrátane poplatkov a zmluvnej pokuty spolu v sume 186,38 eura vyúčtovanú jej postupne faktúrou č. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX, D. XXXXXXXXXX E. D. XXXXXXXXXX. V rámci týchto plnení sa žalobca domáhal tiež zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 88,76 eura na základe podmienok dohodnutých v zmluve pre prípad porušenia zmluvných podmienok a pre prípad porušenia povinnosti žalovanej platiť cenu za poskytnuté služby v priebehu dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017. Ešte pred doručením žaloby žalovanej vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 22,28 eura s príslušnými úrokmi z omeškania späť. Predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 164,10 eura s príslušnými úrokmi z omeškania pozostávajúcej z ceny za poskytnuté služby za obdobie od 1.5.2015 do 31.10.2015 spolu v sume 75,34 eura a zmluvnej pokuty vo výške 88,76 eura.

3. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ust. a a o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov, , , a v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) a Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa o elektronických komunikáciách, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vyúčtovanú cenu v sume 49,33 eura. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté služby za obdobie od 1.9.2015 do 31.10.2015 z dôvodu, že v tomto období právny predchodca žalobcu prerušil žalovanej poskytovanie dohodnutej služby pre neplatenie ceny služieb. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 88,76 eura na podklade úvahy o nesplnení základnej procesnej povinnosti žalobcu podľa , t.j. povinnosti úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, v dôsledku čoho žalobca tento svoj parciálny nárok nepreukázal. Za omeškanie žalovanej s plnením dlhu súd prvej inštancie s použitím ust. priznal žalobcovi úroky z omeškania v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ; počiatok omeškania pritom súd odvodil s použitím ust. od právnej skutočnosti doručenia výzvy na plnenie, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval doručenie žaloby. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. väčším procesným úspechom žalovanej a zároveň skutočnosťou, že jej v spore žiadne trovy nevznikli.

4. Rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má vady skutkových zistení a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmysle zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie aj v jej ostávajúcom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu trov, eventuálne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 88,76 eura riadne odôvodnil podaním zo dňa 24.06.2021, s odkazom na konkrétne ustanovenia Dodatku k Zmluve, uvedeným výpočtom a vzorcom na výpočet degresívnej zmluvnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode ZMLUVNÁ POKUTA Zmluvy/ Dodatku. Porušením záväzku viazanosti bolo okrem iného aj porušenie povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Doplnil, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čím porušil svoje povinnosti poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvne dohodnuté protiplnenie, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu aj nárok na zaplatenie písomne dojednanej degresívnej zmluvnej pokuty podľa ust. . Vytkol súdu, že sa nezaoberal procesnou obranou žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty z dôvodu nesprávneho záveru, že si nesplnil procesnú povinnosť podľa . Poukázal na rozpor medzi záverom súdu o nedôvodnosti jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a v konaní vykonaným dokazovaním. Citoval v tejto súvislosti z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.5.2013 a sp. zn. zo dňa 22.8.2013. Vysvetlil, že zmluvnou pokutou, ktorá v danom prípade predstavuje paušalizovanú náhradu škody, si zabezpečil aj návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. V tejto súvislosti poukázal na degresívny charakter dohodnutej zmluvnej pokuty. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že nemá nárok na úhradu ceny služieb za obdobie od 1.9.2015 do 31.10.2015, z dôvodu prerušenia ich poskytovania v tomto období, keďže sa podľa neho súd žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná mala v prenájme koncové zariadenia, bez ohľadu na to či jej daná služba bola poskytovaná alebo nie, za čo mu patrí nájomné, ktoré bolo riadne dohodnuté v zmluve. V tejto súvislosti poukázal na čl. 4 Všeobecných podmienok a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2019, sp. zn. .

5. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

6. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. a contrario , a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého rozsudku Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť právneho posúdenia uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. , a teda k právnym vadám rozhodnutia dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

9. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku formuloval záver o nedôvodnosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty ťažiskovo na podklade myšlienkovej premisy o nesplnení základnej procesnej povinnosti žalobcu podľa , t.j. povinnosti úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, v dôsledku čoho žalobca tento svoj parciálny nárok nepreukázal.

10. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je v zásade právom aprobovaným zabezpečovacím prostriedkom i spotrebiteľských záväzkov, a že len v tých konkrétnych prípadoch, kedy zmluvná pokuta napĺňa parametre spotrebiteľskej neprijateľnosti ju možno z pozície ochrany spotrebiteľa veriteľovi odoprieť. Pri posudzovaní veci z hľadiska spotrebiteľskej ochrany súd prvej inštancie nemal na zreteli tiež, že ani procesné ohľady, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva ( a nasl. ) neznamenajú úplné vylúčenie základných atribútov kontradiktórneho konania, medzi inými tiež následku nepopretia skutkových tvrdení žalobcu, ktorým je nastúpenie domnienky ich nespornosti ( ). Treba mať tiež na pamäti, že procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Preto odklon od kontradiktórnosti konania, suplovaním prostriedkov procesnej obrany za spotrebiteľa, musí byť vždy opodstatnený niektorým z týchto objektov spotrebiteľskej ochrany a nemôže byť postavený len na akomsi hľadaní dôvodu pre nevyhovenie žalobe dodávateľa za každú cenu, ktorý fenomén je v rozhodovacej praxi okresných súdov viac ako evidentný. Netreba totiž zabúdať na to, že aj v spotrebiteľských sporoch musí rozhodnutie súdu smerovať k spravodlivému a vyváženému usporiadaniu pomerov strán tak, aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa. Týmito úvahami odvolací súd mienil poukázať nielen na vecnú kontraproduktívnosť, ale výslovne i procesnú neprípustnosť dokazovania a otvárania a riešenia takých nesporných skutkových otázok, ktoré nemajú zrejmú súvislosť s ochranou spotrebiteľa z právom aprobovaných hľadísk. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tento zámer súdu prvej inštancie - ochrániť spotrebiteľa pred zmluvnou pokutou za každú cenu, celkom zrejmá. Súd prvej inštancie neposudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska určitosti vyjadrenia zabezpečovanej povinnosti i výšky pokuty ani z hľadiska tiež súladu tohto dojednania s dobrými mravmi; neskúmal ani spotrebiteľskú prijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a napokon nepodrobil zmluvnú pokutu ani testu primeranosti. Z jeho odôvodnenia ani nevyplýva, že by na danú vec aplikoval relevantnú hmotnoprávnu normu ( a nasl. ). Prvoinštančný súd sa iba obmedzil na konštatovanie, že žalobca „dostatočne nekonkretizoval rozhodujúce okolnosti pre priznanie zmluvnej pokuty (najmä kedy malo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou)...“, bez toho, aby o týchto svojich úvahách oboznámil žalobcu a poskytol mu procesný priestor na reakciu.

11. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu je procesným pochybením. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí byť nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem iného tiež i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, , ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1239 a 1302). Je potrebné mať v tejto súvislosti na zreteli tiež požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku).

12. Podľa ust. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

13. Podľa ust. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

14. Procesným postupom podľa citovaného ustanovenia súd predostiera aktuálny náhľad na riešenie rozhodujúcich skutkových a právnych otázok. Zmyslom tejto úpravy je poskytnúť stranám konkrétny a adresný priestor pre sústredené a efektívne uplatňovanie prípadných ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a tiež pre prípadnú ďalšiu právnu argumentáciu tak, aby v nastávajúcom priebehu konania strany mali v rámci pravidiel vyplývajúcich z koncentrácie konania možnosť skutkovo a právne prispieť k formovaniu rozhodnutia súdu. Upretie tohto priestoru nesporne predstavuje citeľný zásah do výkonu procesných oprávnení strany sporu. Pri posudzovaní tohto procesného pochybenia však nemožno postupovať paušálne ani prehnane formalisticky. Treba mať na zreteli, že miera vplyvu tejto procesnej nesprávnosti na spravodlivosť procesu nie je v každom prípade rovnaká a bude závislá od konkrétnych okolností a špecifík toho-ktorého prípadu. Rozumne totiž možno predpokladať, že nevyjadrenie nazerania na skutkové otázky za situácie, keď žalobcom tvrdený skutkový dej nebude sporný, alebo ak vo veci prakticky ide len o posúdenie právnej otázky, objektívne neuberie spravodlivosti toľko, ako v rovnakej procesnej situácii opomenutie prezentácie predbežného náhľadu na spôsob jej právneho posúdenia. I v takomto prípade prirodzene nemožno úplne rovnako hodnotiť dopad na spravodlivosť nevyjadrenia predbežného právneho posúdenia veci za situácie, keď je rozhodujúca právna otázka zrejmá, je predmetom argumentačnej aktivity strán alebo bol pre ňu vytvorený dostatočný procesný priestor, oproti situácii, keď je táto celkom iste mimo pozornosti strán a o smerovaní a konečnom spôsobe právneho posúdenia veci súdom sa strany dozvedia až z odôvodnenia rozhodnutia. Napokon inak z hľadiska intenzity dopadu na možnosť uplatňovať procesné práva je potrebné nazerať na nevyjadrenie predbežného právneho posúdenia veci súdom podľa citovaného ust. v prípade, keď rozhodnutie vo veci spočíva na vyriešení len právnej otázky, oproti situácii, keď ostali sporným alebo sú mimo pozornosti strán skutkové otázky, závislé práve od spôsobu právneho posúdenia veci, vo vzťahu ku ktorým boli prípustné prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

15. V danom prípade z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na opravu neurčitých, neúplných, či nezrozumiteľných tvrdení ( ), aby upovedomil žalobcu o potrebe doplniť rozhodujúce tvrdenia ( ), alebo aby od neho žiadal predložiť ďalšie dôkazy, potrebné pre rozhodnutie vo veci ( ). V okolnostiach prípadu odvolací súd nezaznamenal ani žiadnu inú procesnú udalosť, ktorá by žalobcovi dôvodne signalizovala, že súd prvej inštancie má pochybnosť o ním tvrdenom skutkovom stave, že rozhodujúce dôkazy hodnotí inak, alebo zamýšľa vziať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, na ktoré žalobca nekládol dôraz, rovnako ako aj, že súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci považuje za kľúčovú otázku konkretizovanie rozhodujúcich okolností pre priznanie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie i napriek tomu, že niektoré z tvrdení žalobcu celkom zrejme považoval za sporné a jeho nazeranie na spôsob právneho posúdenia veci bol od žalobcovho diametrálne odlišný, o týchto skutočnostiach žalobcu nijakým spôsobom neupovedomil. Prakticky tým vytvoril stav, kedy sa vôbec o otvorení týchto skutkových a právnych otázok, a tiež o spôsobe ich riešenia prvoinštančným súdom, žalobca reálne dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Prirodzene preto odpovede na súdom prvej inštancie nastolené skutkové otázky a polemiku s jeho právnymi názormi nemohol žalobca ponúknuť skôr, než v odvolaní, čím sa ale súd prvej inštancie prakticky vyhol konfrontácii s jeho argumentmi a došlo tým k preneseniu nezanedbateľnej časti obsahovej náplne prvoinštančného konania do jeho odvolacieho štádia. Z tohto dôvodu podľa záveru odvolacieho súdu procesná nesprávnosť prvoinštančného súdu nepochybne mala priamy a nie zanedbateľný dopad na realizáciu procesných práv žalobcu.

16. Súd prvej inštancie vedený sčasti predčasnými a sčasti nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia otázky konkrétnosti uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a ďalších podmienok dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku, neustálil správne skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti jeho základu a výšky. Nakoľko tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania ( ) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie platnosti, spotrebiteľskej prijateľnosti a primeranosti dohody strán o zmluvnej pokute v zmluve. K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. , súd prvej inštancie vo veci nariadi pojednávanie a vo veci opätovne rozhodne. Vo svojom procesnom postupe pritom neopomenie učiniť zadosť tiež povinnosti vyplývajúcej z ust. . V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (č. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Pokiaľ niektoré z tvrdení strán nebude pre súd prvej inštancie úplné, určité alebo zrozumiteľné bude jeho povinnosťou procesne predpokladaným spôsobom tento nedostatok napraviť (, alebo ); vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah dojednaní o zmluvnej pokute, ich určitosť, a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností. Zároveň správne ustáli skutkový stav aj v časti nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb v ostávajúcej výške 26,01 eura, keďže je z obsahu spisu okrem iného zrejmé, že po čiastočnom späťvzatí žaloby neostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb za obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2015, čo súd prehliadol.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie takto usmernenými úvahami dospeje k záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nielen všeobecný právny dôvod, ale tiež konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere riadil a rovnako i skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej neprijateľnosť vyvodil. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nerovnováhu v spotrebiteľskom právnom vzťahu nemožno vzhliadnuť výlučne len v úprave, zakladajúcej právo na zmluvnú pokutu výlučne na strane dodávateľa. Takého nazeranie na rozsah ochrany spotrebiteľa sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu míňa účelu spotrebiteľského práva a deformuje samotnú podstatu zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu. Je potrebné mať na zreteli, že nie každý právny vzťah svojim obsahom predurčuje faktickú potrebnosť a právnu možnosť zabezpečiť plnenie povinností na oboch zmluvných stranách a rovnako tiež, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút má väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. V okolnostiach tohto prípadu nemožno prehliadať tiež skutočnosť, že posudzovanou zmluvnou pokutou je zabezpečovaná návratnosť právnym predchodcom žalobcu už pri vzniku právneho vzťahu vynaložených hodnôt, pričom sa nejaví, aby takáto konkrétna majetková ujma hrozila z prípadného neplnenia záväzkov žalobcom i žalovanej. Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť na to, že zmluvná pokuta, a to aj v spotrebiteľských vzťahoch, plní funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia právnej povinnosti, a preto predpokladom vzniku nároku na jej zaplatenie je samotné porušenie právnej povinnosti bez ohľadu na výšku porušením právnej povinnosti spôsobenej škody (i výšky dlhu) a bez zreteľa tiež na to, či následkom porušenia povinnosti nejaká škoda vôbec vznikla. To ďalej znamená, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty nemožno odvodzovať od škody, ktorá porušením právnej povinnosti skutočne vznikla, ale od porovnania s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. K tomu však zo strany súdu prvej inštancie ani len náznakom nedošlo. Pritom je evidentné, že v danom prípade hodnota zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti zodpovedala minimálne výške zliav zo spotrebiteľských cien služieb, poskytnutie ktorých právny predchodca žalobcu podmienil prevzatím záväzku žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po určený čas. Za skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, z ktorého vychádzal tiež odvolací súdu, javí sa byť nateraz logický a celkom opodstatnený ekonomický zámer žalobcu poskytnúť žalovanej, či už na začiatku ich zmluvného vzťahu alebo v jeho priebehu hodnotovú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou žalovanej po istý čas, v ktorom by pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami za služby žalovanou, dosiahol očakávaný obrat a z neho pokryl náklady a prirodzene dosiahol tiež zisk. Naopak nejaví sa byť v zrejmej a už vôbec nie v hrubej nerovnováhe s takto nastaveným usporiadaním právneho vzťahu strán požiadavka žalobcu za situácie, keď žalovaná riadne neplní svoju základnú povinnosť platiť dohodnutú cenu služieb, kompenzovať stratu či zvýšený náklad, v súvislosti s poskytnutými benefitmi, zmluvnou pokutou. Ani jej výška, pokiaľ primerane zodpovedá tejto výhode sa na prvý pohľad nejaví byť neprimeraná, už vôbec nie pokiaľ sa uplynulým časom doby viazanosti alikvotne znižuje. V tejto súvislosti nemožno podľa odvolacieho súdu prehliadať skutočnosť, že degresívny spôsob dojednania výšky zmluvnej pokuty je bezpochyby reakciou právneho predchodcu žalobcu na výhrady právnej praxe k tomu, že ním skôr požadované zmluvné pokuty nezohľadňovali čas v rámci dohodnutého obdobia viazanosti, v ktorom spotrebiteľ svoje peňažné záväzky riadne plnil. Jedná sa teda evidentne o prvok vyvažujúci rovnováhu práv a povinností v právnom vzťahu strán v prospech spotrebiteľa, a preto logicky by vo svojej podstate sám o sebe dôvodom neprijateľnosti nemal byť a ani nerovnováhu v právnom postavení strán by prirodzene nemal umocňovať.

19. Obdobne súd prvej inštancie presvedčivo odôvodní svoj prípadný záver o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Vo svojich úvahách v tomto smere bude vychádzať z požiadavky priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom tento konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa . Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z . Obsahovo výstižnými a inšpiratívnymi k prejednávanej veci sú tiež závery Ústavného súdu ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. , podľa ktorých preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy vedie k neplatnosti právneho úkonu alebo k inému právnemu následku (náhrada škody, povinnosť vyzvať na odstránenie procesných nedostatkov) a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. V záujme vyhnúť sa prípadným nesprávnostiam pri posudzovaní platnosti dojednaní o zmluvnej pokute v ďalšom konaní odvolací súd poznamenáva tiež, že zákonná požiadavka určitosti právneho úkonu ( ) vo všeobecnosti smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania; vyžaduje teda, aby stranám bolo jasné, a aby bolo i objektívne poznateľné, čo je jeho predmetom. V prípade zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti tiež zabezpečenej pohľadávky alebo právnej povinnosti, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca pohľadávka (právna povinnosť). Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinnosti (tiež) z dohody o zmluvnej pokute bude dôležité, aby vyjadrenie zabezpečenej povinnosti predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný podklad pre uplatnenie práva z takejto dohody. Takúto požiadavku nespĺňajú napríklad nekonkrétne vyjadrenia alebo kvalitatívne či kvantitatívne neuzavreté výpočty do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva, alebo prípadných iných zmluvných vzťahov, ktoré ešte nevznikli, a ktorých obsah vôbec nie je známy a pohľadávok z týchto vzťahov. Naproti tomu určitosti spôsobu vymedzenia zabezpečovanej právnej povinnosti nijak neuberá, pokiaľ je zmluvnou pokutou zabezpečených súčasne viacero právnych povinnosti a bez právnej relevancie v tomto smere je tiež ich prípadná rozdielna hodnota či význam. Rozsah a spektrum zmluvnou pokutou zabezpečených povinností pri ich inak konkrétnom vyjadrení pripúšťa úvahy o primeranosti zabezpečenia, avšak záver o neurčitosti, podľa názoru odvolacieho súdu sám o sebe bez ďalšieho neopodstatňuje.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).