Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/90/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. – V. s.r.o., so sídlom

S., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou I. s.r.o., so sídlom Š., IČO: X., proti

ţalovanému M., H., IČO: X., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom v P., o zaplatenie

3 734,32 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 25. septembra 2012 sp. zn.

a uzneseniu toho istého súdu z 1. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 25. septembra 2012 sp. zn. , ako aj uznesenie Krajského súdu v Krajského

súdu v Prešove z 1. októbra 2012 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Prešov

z 8. januára 2010 č.k. -107 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Prešov

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. januára 2010 č.k. -107 ţalobu

zamietol. Ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 470,88 €

do rúk jeho splnomocneného zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, ţe pôvodne sa ţalobkyňa ţalobou podanou 19. decembra 2003 domáhala

od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ţalovaný získal na úkor ţalobkyne

uţívaním nehnuteľnosti (špecifikovanej v odôvodnení prvostupňového rozsudku), vlastnícky

patriacej ţalobkyni, bez právneho dôvodu v mesiaci december 2002. Zmenou ţaloby

pripustenou súdom uznesením z 19. mája 2005 vyhláseným na pojednávaní sa ţalobkyňa

domáhala od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z rovnakého dôvodu, avšak

za mesiac február 2003. S poukazom na potom súd

prvého stupňa uzavrel, ţe pokiaľ ţalobkyňa vydanie bezdôvodného obohatenia poţadovala

za február 2003 a ţalobu takto upravenú podala na súde aţ 19. mája 2005, nárok bol

2

premlčaný najneskôr vo februári 2005 a keďţe ţalovaný sa dovolal premlčania, v zmysle

ustanovenia nebolo moţné ţalobkyni premlčané právo

priznať. Pokiaľ ţalobkyňa namietala pouţitie právnej úpravy premlčania v Občianskom

zákonníku a poukázala na to, ţe sa jedná o obchodnoprávny vzťah, u ktorého je potrebné

posúdiť premlčaciu dobu v rámci , kde je premlčacia doba štvorročná,

súd uviedol, ţe v konkrétnom prípade je nepochybné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti

ţalobkyne nie je prenájom nehnuteľností a ani na strane ţalovaného pri uţívaní predmetnej

nehnuteľnosti nemoţno hovoriť o podnikateľskej činnosti a preto nebolo moţné podriadiť

úpravu plynutia premlčacej doby ako špeciálnemu zákonu,

upravujúcemu vzťahy medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním. O náhrade

trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove (v poradí druhým rozhodnutím,

po tom, ako jeho uznesenie z 15. júna 2010 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil, konanie zastavil a ţalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, bolo

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, ţe postupom

odvolacieho súdu bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

) rozsudkom z 25. septembra 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Ţalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, ţe

po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa a v celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219

ods. 2 ), k čomu dodal, ţe vzhľadom na znenie ustanovenia a

je pre konanie zásadné vyriešenie otázky, či zo strany ţalobkyne,

resp. ţalovaného išlo o podnikateľskú činnosť, týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb,

alebo či táto činnosť má charakter výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom

nesúvisiacim. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa ţiada o vydanie bezdôvodného obohatenia,

nakoľko mesto uţíva pozemky pod mestskou komunikáciou bez právneho dôvodu, teda

neexistuje ţiaden nájomný vzťah medzi pôvodným vlastníkom pozemkov a mestom –

ţalovaným. Z hľadiska obsahu vlastníckych práv ţalobkyňa je vlastníkom pozemkov pod

líniovou stavbou – mestskou komunikáciou a na druhej strane, vlastníctvo k tejto líniovej

stavbe – komunikácii svedčí mestu. Z hľadiska situácie, ktorá tu je, ţalobkyňa nepodnikala

s prenájmom nehnuteľnosti pod touto komunikáciou. Mesto nepodnikalo pri vlastníctve tejto

3

pozemnej komunikácie, i keď prevádzkovanie tejto komunikácie znamená zabezpečovanie

verejných potrieb. Je tu zabezpečenie verejných potrieb bez úmyslu podnikať v oblasti

„miestnych komunikácii“. Preto ani nároky ţalobkyne nemoţno podriadiť podľa § 261 ods. 1

a 2 z hľadiska povahy subjektov zmluvného vzťahu, ţe by sa to

týkalo podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, kde u mesta nie je moţné povedať, ţe

podniká v oblasti miestnych komunikácii a u ţalobkyne takisto sa nejedná o podnikanie

v oblasti prenájmu nehnuteľnosti pod miestnymi komunikáciami. Z hľadiska povahy týchto

subjektov a predmetu podnikania moţno konštatovať, ţe uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia je nárokom, týkajúcim sa výkonu vlastníckeho práva u ţalobkyne,

t.j. ţiadanie platenia za uţívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobkyne v rozhodnom období

február 2013. Nejdená sa o obchodnozáväzkový vzťah, kde by platila všeobecná štvorročná

premlčacia doba na uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezodplatného

uţívania nehnuteľnosti. Výrok o trovách odvolacieho konania oprel o ustanovenia § 142

ods. 1 v spojení s a Následne Krajský súd

v Prešove samostatným uznesením z 1. októbra 2012 sp. zn. ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania 763,82 € do rúk

právneho zástupcu ţalovaného do troch dní. Rozhodol tak podľa v spojení

s

Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, navrhla

ich spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodu podľa a V dôvodoch (inak pomerne

rozsiahleho) dovolania odvolaciemu súdu predovšetkým vytkla nepreskúmateľnosť jeho

rozsudku pre nedostatok dôvodov, čím jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle Poukázala na to, ţe v rozsudku odvolacieho

súdu sa nenachádzajú ţiadne dôvody a uţ vôbec nie presvedčivé, na základe ktorých by bolo

moţné stotoţniť sa so záverom, ţe v danom prípade sa na strane ţalobkyne skutočne nemohlo

jednať o podnikateľskú činnosť v oblasti prenájmu nehnuteľnosti pod miestnymi

komunikáciami, preto sa ţalobou uplatnený nárok netýka podnikateľskej činnosti ţalobkyne.

Nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu sa prejavuje ďalej

v tom, ţe podľa záverov odvolacieho súdu ani mesto nepodnikalo v oblasti miestnych

komunikácii, pričom ako vyplynulo aj z dokazovania a medzi účastníkmi ani nebolo sporné,

ţalovaný pozemnú komunikáciu pouţíva na zabezpečenie hromadnej dopravy, dopravnej

obsluţnosti a prevádzkovanie informačného systému, vrátane prenájmu reklamných plôch

umiestnených na nehnuteľnosti. Napriek tomu odvolací súd skonštatoval, ţe aj keď

sa prevádzkovaním tejto komunikácie zabezpečujú verejné potreby, nie je moţné konštatovať,

ţe zmluvný vzťah vznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb. Pokiaľ ide o právne

posúdenie veci, tak právny vzťah medzi účastníkmi sa má posúdiť ako obchodný záväzkový

vzťah, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený v zákonom stanovenej

štvorročnej premlčacej lehote ( ). Iný záver odvolacieho súdu

je vadou nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu konštatoval, ţe tvrdená námietka dovolateľky

o odňatí moţnosti konať pred súdom a o porušení jej práva na spravodlivý proces, ku ktorému

malo dôjsť nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je dôvodná.

Poukázal na to, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky povaţovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle , ktorá procesná vada je síce relevantným

dovolacím dôvodom, sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Vzhľadom na to, ţe

v posudzovanej veci prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z a ,

dovolateľkou uplatnený ďalší dovolací dôvod podľa nie

je opodstatnený a nie je preto potrebné sa zaoberať vecnou stránkou napadnutého

rozhodnutia. Pokiaľ dovolanie smeruje aj proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania, z ustanovenia vyplýva, ţe dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania nie je prípustné. Z uvedených dôvodov ţiadal

dovolanie odmietnuť a dovolateľku zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania

ţalovanému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V danom prípade vo veci samej odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

ustanovení platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( )

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalobkyne z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania ţalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým rozhodol o trovách konania, táto je výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa a , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska a

vylúčené. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;

dbá pritom na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným

výkladom ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami

v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov

rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho

skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej

moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej

sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom

predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred

súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred

odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe odvolací súd

sa s odvolacími námietkami dovolateľky vysporiadal v zásade len konštatovaním vecnej

správnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia s tým, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Uvedený nedostatok nemoţno zhojiť ani tým, ţe takýto procesný postup ustanovenie § 219

ods. 2 odvolaciemu súdu umoţňuje, pretoţe aj v rozhodnutí súdu prvého stupňa

absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie skutkových a právnych záverov, z ktorých

vychádzal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní. Z odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe

„V konkrétnom súdenom prípade je nepochybné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti

ţalobcu nie je prenájom nehnuteľností a ani na strane ţalovaného pri uţívaní predmetnej

nehnuteľnosti nemoţno hovoriť o podnikateľskej činnosti, a preto nebolo moţné podriadiť

úpravu plynutia premlčacej doby ako špeciálnemu zákonu“. Pokiaľ

takto stroho konštatovaný záver prvostupňového súdu prevzal do svojho rozhodnutia

aj odvolací súd, ktorý sa v doplnení ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého

prvostupňového rozsudku prakticky obmedzil iba na viacnásobné zopakovanie toho,

čo konštatoval súd prvého stupňa bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou ţalobkyne

v odvolaní, je aj jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu sa nedá zistiť, prečo sa u ţalobkyne, ako podnikateľského

subjektu zapísaného v obchodnom registri, ktorá má (o.i.) v predmete činnosti aj prenájom

nehnuteľností, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné neţ základné sluţby spojené

s prenájmom, nejedná o podnikanie v oblasti prenájmu nehnuteľností pod miestnymi

komunikáciami. Ďalej sa z dovolaním napadnutého rozsudku nedá zistiť, ako vyhodnotil

odvolací súd „Nájomnú zmluvu“ uzavretú medzi ţalovaným a D., a.s., ako aj zmluvu č. IX.

95/02 o zabezpečení verejnoprospešných sluţieb – všeobecná údrţba mesta P., uzavretú

medzi ţalovaným a spoločnosťou O., na ktoré ţalobkyňa poukazovala uţ v priebehu

prvostupňového konania (s čím sa však prvostupňový súd taktieţ nijako nevysporiadal), ale aj

v odvolaní, a to v súvislosti s jej tvrdením, ţe zo strany ţalovaného išlo tak o zabezpečovanie

verejných potrieb ako aj vlastnej prevádzky. Úplne nezrozumiteľnú časť odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu tvorí jeho konštrukcia, podľa ktorej na strane ţalovaného „je tu

zabezpečenie verejných potrieb bez úmyslu podnikať v oblasti „miestnych komunikácii“...“.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca sa následok i jeho

nepresvedčivosť, prečo sa záväzky z daného sporu neposudzujú podľa Obchodného

zákonníka, ale podľa , je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo

uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a sním súvisiace

uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

a 3 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. augusta 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková