Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
792/383246.a096f5.pdf
PDF · 112.45 KB
No categories available
4Cdo/223/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 223/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K., IČO : 36 447 269,
zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice, za ktorú
koná advokát Mgr. Ivan Ivančo, proti ţalovanému M., zastúpenému JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 3 734,32 €, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12 C 216/2004, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010, sp.zn. 12 Co 25/2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 15. júna 2010 sp.zn. 12 Co 25/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. januára 2010 č.k. 12 C 216/2004-107 ţalobu
zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 470,88 €
do rúk jeho splnomocneného zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, ţe pôvodne sa ţalobca ţalobou podanou 19. decembra 2003 domáhal
od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ţalovaný získal na úkor ţalobcu
uţívaním nehnuteľnosti (špecifikovanej v odôvodnení prvostupňového rozsudku), vlastnícky
patriacej ţalobcovi, bez právneho dôvodu v mesiaci december 2002. Zmenou ţaloby
pripustenou súdom uznesením z 19. mája 2005 vyhláseným na pojednávaní sa ţalobca
domáhal od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z rovnakého dôvodu, avšak
za mesiac február 2003. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom súd
prvého stupňa uzavrel, ţe pokiaľ ţalobca vydanie bezdôvodného obohatenia poţadoval
za február 2003 a ţalobu takto upravenú podal na súde aţ 19. mája 2005, nárok bol premlčaný
najneskôr vo februári 2005 a keďţe ţalovaný sa dovolal premlčania, v zmysle ustanovenia
§100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Pokiaľ
ţalobca namietal pouţitie právnej úpravy premlčania v Občianskom zákonníku a poukázal
na to, ţe sa jedná o obchodnoprávny vzťah, u ktorého je potrebné posúdiť premlčaciu dobu
v rámci Obchodného zákonníka, kde je premlčacia doba štvorročná, súd uviedol, ţe
v konkrétnom prípade je nepochybné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu nie je
prenájom nehnuteľnosti a ani na strane ţalovaného pri uţívaní predmetnej nehnuteľnosti
nemoţno hovoriť o podnikateľskej činnosti, a preto nebolo moţné podriadiť úpravu plynutia
premlčacej doby obchodnému zákonníku ako špeciálnemu zákonu, upravujúcemu vzťahy
medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na dovolanie ţalobcu uznesením z 15. júna 2010 sp.zn.
12 Co 25/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal
nahradiť ţalovanému trovy konania 1 010,89 € do rúk splnomocneného zástupcu ţalovaného
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca dňa
19. decembra 2003 podal ţalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie
nehnuteľnosti za mesiac december 2002. Vec je vedená (na súde prvého stupňa) pod sp,.zn.
12 C 116/2004. Podaním doručeným súdu 19. mája 2005 ţalobca zmenil svoj návrh tak, ţe
ţiada vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003. Ţalovaný vo vyjadrení
k ţalobe zo dňa 28. januára 2008 vzniesol jednak námietku premlčania nároku na platenie
bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 a tak isto poukázal na prekáţku začatého
konania (litispendencie). Vo veci 7 C 149/2006 Okresného súdu Prešov sa vedie konanie
o ţalobe o ten istý nárok, keď ţalobca podaním z 12. apríla 2005 poţadoval vydanie
bezdôvodného obohatenia za mesiac január aţ február 2003. Keďţe vydanie bezdôvodného
obohatenia za február 2003 bolo uplatnené v konaní 7 C 149/2006 podaním z 12. apríla 2005,
potom rozšírenie ţaloby z 19. mája 2005 o mesiac február 2003 v konaní 12 C 216/2004 trpí
procesnou vadou podľa § 83 O.s.p., pretoţe ţalobca ţaluje to isté, čo v konaní 7 C 149/2006,
kde tento návrh bol podaný o mesiac skôr. Keďţe vo veci 7 C 149/2006 nebolo rozhodnuté
o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 a krajský súd s poukazom
na § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môţe vo veci konať, pričom jednou z týchto podmienok je, ţe o tom istom nároku (február
2003) neprebieha ďalšie konanie, odvolací súd konštatoval, ţe ide o taký nedostatok
podmienky konania (prekáţka začatého konania), pre ktorý nedostatok je potrebné konanie
zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
Proti tomuto uzneseniu dovolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu postupom súdu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a tieţ z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
S poukazom na právnu teóriu i ustálenú súdnu prax dovolateľ označil úsudok
odvolacieho súdu o existenciu prekáţky litispendencie v danom konaní za nesprávny,
zaloţený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd mal totiţ zisťovať prípadnú existenciu totoţného predmetu konania
k momentu rozhodovania v potencionálne neskoršie začatom konaní, a nie k momentu
samotného neskoršieho podania účastníka. V prípade, ţe k momentu rozhodovania krajského
súdu o odvolaní by uţ konanie o totoţnom predmete nebolo vedené (prekáţka litispendencie
by medzičasom odpadla), toto neskoršie začaté konanie nemôţe zastaviť (prekáţka uţ nie je
daná) – nanajvýš by mohol rozsudok prvostupňového súdu v tomto konaní zrušiť
(pre existenciu tejto vady, ak v čase vydávania tohto rozsudku by prekáţka litispendencie bola
existovala) a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie (ak by nebol daný dôvod
na rozhodnutie vo veci samej týmto odvolacím súdom – zmenou alebo potvrdením rozsudku).
V danom prípade však prekáţka litispendencie neexistovala v čase rozhodovania krajského
súdu o odvolaní ţalobcu, ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu. V tejto súvislosti
dovolateľ poukázal na to, ţe vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
7 C 149/2006 začatej ţalobou zo dňa 9. marca 2005 (najprv vedenej pod sp.zn. 15 Ro 23/05)
pôvodne ţiadal bezdôvodné obohatenie od ţalovaného za mesiace marec aţ júl 2003,
následne podaním z 12. apríla 2005 i za mesiac január aţ február 2003, avšak podaním
z 12. júla 2005 zmenil ţalobný návrh tak, ţe mesiace, za ktoré ţiada priznať bezdôvodné
obohatenie nie sú január aţ júl 2003, ale marec aţ september 2003 (teda zmenil skutkový
základ ţaloby, keď bezdôvodné obohatenie v rovnakej výške – zodpovedajúce
sedemmesačnému trvaniu bezdôvodného uţívania pozemku ţalovaným – ţiadal za posunuté
obdobie; s výslovným poukazom na omyl týkajúci sa momentu nadobudnutia vlastníckeho
práva a uplatnenia nároku v inom konaní, keď uviedol, ţe „nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za mesiac február 2003 bol následne uplatnený v uţ prebiehajúcom konaní, č.k.
12 C 216/2004“. Túto zmenu ţaloby Okresný súd Prešov v konaní sp.zn. 7 C 149/2006
pripustil, keď dňa 30. novembra 2005 súborne rozhodol o pripustení zmeny návrhu v zmysle
všetkých predošlých podaní (ţaloby a jej neskorších zmien). Odvtedy uţ plnenie
bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 nie je predmetom konania na Okresnom,
súde Prešov vedenom pod sp.zn. 7 C 149/2006 (sp.zn. 15 Ro 23/05).
Ţalovaný vo svojom vyjadrení ţiadal dovolanie ţalobcu odmietnuť a ţalobcovi uloţiť
povinnosť nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§m 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe mu
postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. pre neexistujúci
nedostatok podmienky konania je odňatím moţnosti účastníkovi konať pred súdom podľa
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83
O.s.p.).
Citované ustanovenie vyjadruje prekáţku súdneho konania – litispendenciu – ktorá
bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekáţka vzniká (je
daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ
uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Pokiaľ
ide o totoţnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je
vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní; musí byť však označený ako právny
nástupca pôvodného účastníka. O totoţnosť účastníkov ide aj vtedy, ak účastníci v druhom
konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekáţkou
konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto
prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka vznikla. V takom prípade vţdy konanie zastaví podľa
§ 104 ods. 1 O.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka
litispendencie môţe byť odstránená napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku
späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekáţka začatej veci, je
rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe (minimálne) ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu bolo
na Okresnom súde Prešov vedené konanie pod sp.zn. 7 C 149/2006 (pôvodne vedené
pod sp.zn. 15 Ro 23/2005), v ktorom v rovnakom procesnom postavení a z rovnakého
dôvodu, ako v preskúmavanej veci, sa ţalobca domáha od ţalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia, avšak za iné obdobie. Zatiaľ čo v danom prípade sa ţalobca na základe súdom
pripustenej zmeny návrhu z 19. mája 2005 domáha vydania bezdôvodného obohatenia
za február 2003, v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp.zn. 7 C 149/2006 sa
ţalobca pôvodnou ţalobou (návrhom) z 9. marca 2005 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od marca do júla 2003. Aj keď je pravdou, ţe v uvedenom konaní
podaním z 12. apríla 2005 ţalobca zmenil ţalobný petit, ktorým sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia aj za obdobie január a február 2003, následne ale opakovane menil
ţalobný petit. O pripustení týchto zmien rozhodoval postupne Okresný súd Prešov
uzneseniami z 30. novembra 2005 č.k. 15 Ro 23/2005-20, z 1. marca 2006 č.k.
15 Ro 23/2005-31 a z 10. decembra 2009 č.k. 7 C 149/2006-171. Zo všetkých týchto uznesení
je zrejmé, ţe sa ţalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia aţ od marca 2003
postupne za ďalšie dlhšie obdobie. Z toho vyplýva, ako to uvádza aj ţalobca v dovolaní, ţe
od 30. novembra 2005 vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 nebolo a nie je
predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7 C 149/2006. Vzhľadom
na to, a s poukazom na uţ vyššie uvedené teoretické východiská, v čase rozhodnutia
dovolacieho súdu v tomto (neskôr začatom) konaní (ale ani v čase rozhodnutia
prvostupňového súdu) prekáţka litispendencie neexistovala (nebola daná). Preto pokiaľ
odvolací súd v dôsledku nesprávneho záveru o existencii prekáţky začatého konania zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p.), odňal tým ţalobcovi
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová