Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/223/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K., IČO : 36 447 269,

zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice, za ktorú

koná advokát Mgr. Ivan Ivančo, proti ţalovanému M., zastúpenému JUDr. Alojzom

Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 3 734,32 €, vedenej

na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010, sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 15. júna 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. januára 2010 č.k. -107 ţalobu

zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 470,88 €

do rúk jeho splnomocneného zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, ţe pôvodne sa ţalobca ţalobou podanou 19. decembra 2003 domáhal

od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ţalovaný získal na úkor ţalobcu

uţívaním nehnuteľnosti (špecifikovanej v odôvodnení prvostupňového rozsudku), vlastnícky

patriacej ţalobcovi, bez právneho dôvodu v mesiaci december 2002. Zmenou ţaloby

pripustenou súdom uznesením z 19. mája 2005 vyhláseným na pojednávaní sa ţalobca

domáhal od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z rovnakého dôvodu, avšak

za mesiac február 2003. S poukazom na potom súd

prvého stupňa uzavrel, ţe pokiaľ ţalobca vydanie bezdôvodného obohatenia poţadoval

za február 2003 a ţalobu takto upravenú podal na súde aţ 19. mája 2005, nárok bol premlčaný

najneskôr vo februári 2005 a keďţe ţalovaný sa dovolal premlčania, v zmysle ustanovenia

nebolo moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Pokiaľ

ţalobca namietal pouţitie právnej úpravy premlčania v a poukázal

na to, ţe sa jedná o obchodnoprávny vzťah, u ktorého je potrebné posúdiť premlčaciu dobu

v rámci , kde je premlčacia doba štvorročná, súd uviedol, ţe

v konkrétnom prípade je nepochybné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu nie je

prenájom nehnuteľnosti a ani na strane ţalovaného pri uţívaní predmetnej nehnuteľnosti

nemoţno hovoriť o podnikateľskej činnosti, a preto nebolo moţné podriadiť úpravu plynutia

premlčacej doby ako špeciálnemu zákonu, upravujúcemu vzťahy

medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním. O náhrade trov konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Prešove na dovolanie ţalobcu uznesením z 15. júna 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal

nahradiť ţalovanému trovy konania 1 010,89 € do rúk splnomocneného zástupcu ţalovaného

do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca dňa

19. decembra 2003 podal ţalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie

nehnuteľnosti za mesiac december 2002. Vec je vedená (na súde prvého stupňa) pod sp,.zn.

. Podaním doručeným súdu 19. mája 2005 ţalobca zmenil svoj návrh tak, ţe

ţiada vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003. Ţalovaný vo vyjadrení

k ţalobe zo dňa 28. januára 2008 vzniesol jednak námietku premlčania nároku na platenie

bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 a tak isto poukázal na prekáţku začatého

konania (litispendencie). Vo veci Okresného súdu Prešov sa vedie konanie

o ţalobe o ten istý nárok, keď ţalobca podaním z 12. apríla 2005 poţadoval vydanie

bezdôvodného obohatenia za mesiac január aţ február 2003. Keďţe vydanie bezdôvodného

obohatenia za február 2003 bolo uplatnené v konaní podaním z 12. apríla 2005,

potom rozšírenie ţaloby z 19. mája 2005 o mesiac február 2003 v konaní trpí

procesnou vadou podľa , pretoţe ţalobca ţaluje to isté, čo v konaní ,

kde tento návrh bol podaný o mesiac skôr. Keďţe vo veci nebolo rozhodnuté

o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 a krajský súd s poukazom

na kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môţe vo veci konať, pričom jednou z týchto podmienok je, ţe o tom istom nároku (február

2003) neprebieha ďalšie konanie, odvolací súd konštatoval, ţe ide o taký nedostatok

podmienky konania (prekáţka začatého konania), pre ktorý nedostatok je potrebné konanie

zastaviť ( ). O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s

Proti tomuto uzneseniu dovolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu postupom súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ) a tieţ z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ).

S poukazom na právnu teóriu i ustálenú súdnu prax dovolateľ označil úsudok

odvolacieho súdu o existenciu prekáţky litispendencie v danom konaní za nesprávny,

zaloţený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci. Súd mal totiţ zisťovať prípadnú existenciu totoţného predmetu konania

k momentu rozhodovania v potencionálne neskoršie začatom konaní, a nie k momentu

samotného neskoršieho podania účastníka. V prípade, ţe k momentu rozhodovania krajského

súdu o odvolaní by uţ konanie o totoţnom predmete nebolo vedené (prekáţka litispendencie

by medzičasom odpadla), toto neskoršie začaté konanie nemôţe zastaviť (prekáţka uţ nie je

daná) – nanajvýš by mohol rozsudok prvostupňového súdu v tomto konaní zrušiť

(pre existenciu tejto vady, ak v čase vydávania tohto rozsudku by prekáţka litispendencie bola

existovala) a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie (ak by nebol daný dôvod

na rozhodnutie vo veci samej týmto odvolacím súdom – zmenou alebo potvrdením rozsudku).

V danom prípade však prekáţka litispendencie neexistovala v čase rozhodovania krajského

súdu o odvolaní ţalobcu, ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu. V tejto súvislosti

dovolateľ poukázal na to, ţe vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.

začatej ţalobou zo dňa 9. marca 2005 (najprv vedenej pod sp.zn. )

pôvodne ţiadal bezdôvodné obohatenie od ţalovaného za mesiace marec aţ júl 2003,

následne podaním z 12. apríla 2005 i za mesiac január aţ február 2003, avšak podaním

z 12. júla 2005 zmenil ţalobný návrh tak, ţe mesiace, za ktoré ţiada priznať bezdôvodné

obohatenie nie sú január aţ júl 2003, ale marec aţ september 2003 (teda zmenil skutkový

základ ţaloby, keď bezdôvodné obohatenie v rovnakej výške – zodpovedajúce

sedemmesačnému trvaniu bezdôvodného uţívania pozemku ţalovaným – ţiadal za posunuté

obdobie; s výslovným poukazom na omyl týkajúci sa momentu nadobudnutia vlastníckeho

práva a uplatnenia nároku v inom konaní, keď uviedol, ţe „nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za mesiac február 2003 bol následne uplatnený v uţ prebiehajúcom konaní, č.k.

“. Túto zmenu ţaloby Okresný súd Prešov v konaní sp.zn.

pripustil, keď dňa 30. novembra 2005 súborne rozhodol o pripustení zmeny návrhu v zmysle

všetkých predošlých podaní (ţaloby a jej neskorších zmien). Odvtedy uţ plnenie

bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 nie je predmetom konania na Okresnom,

súde Prešov vedenom pod sp.zn. (sp.zn. ).

Ţalovaný vo svojom vyjadrení ţiadal dovolanie ţalobcu odmietnuť a ţalobcovi uloţiť

povinnosť nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§m 10a ods. 1 ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe mu

postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zastavenie konania podľa pre neexistujúci

nedostatok podmienky konania je odňatím moţnosti účastníkovi konať pred súdom podľa

m

Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83

).

Citované ustanovenie vyjadruje prekáţku súdneho konania – litispendenciu – ktorá

bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekáţka vzniká (je

daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má

rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa

odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ

uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Pokiaľ

ide o totoţnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je

vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní; musí byť však označený ako právny

nástupca pôvodného účastníka. O totoţnosť účastníkov ide aj vtedy, ak účastníci v druhom

konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekáţkou

konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto

prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka vznikla. V takom prípade vţdy konanie zastaví podľa

Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka

litispendencie môţe byť odstránená napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku

späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekáţka začatej veci, je

rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe (minimálne) ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu bolo

na Okresnom súde Prešov vedené konanie pod sp.zn. (pôvodne vedené

pod sp.zn. ), v ktorom v rovnakom procesnom postavení a z rovnakého

dôvodu, ako v preskúmavanej veci, sa ţalobca domáha od ţalovaného vydania bezdôvodného

obohatenia, avšak za iné obdobie. Zatiaľ čo v danom prípade sa ţalobca na základe súdom

pripustenej zmeny návrhu z 19. mája 2005 domáha vydania bezdôvodného obohatenia

za február 2003, v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp.zn. sa

ţalobca pôvodnou ţalobou (návrhom) z 9. marca 2005 domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia za obdobie od marca do júla 2003. Aj keď je pravdou, ţe v uvedenom konaní

podaním z 12. apríla 2005 ţalobca zmenil ţalobný petit, ktorým sa domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia aj za obdobie január a február 2003, následne ale opakovane menil

ţalobný petit. O pripustení týchto zmien rozhodoval postupne Okresný súd Prešov

uzneseniami z 30. novembra 2005 č.k. -20, z 1. marca 2006 č.k.

-31 a z 10. decembra 2009 č.k. -171. Zo všetkých týchto uznesení

je zrejmé, ţe sa ţalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia aţ od marca 2003

postupne za ďalšie dlhšie obdobie. Z toho vyplýva, ako to uvádza aj ţalobca v dovolaní, ţe

od 30. novembra 2005 vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 nebolo a nie je

predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. . Vzhľadom

na to, a s poukazom na uţ vyššie uvedené teoretické východiská, v čase rozhodnutia

dovolacieho súdu v tomto (neskôr začatom) konaní (ale ani v čase rozhodnutia

prvostupňového súdu) prekáţka litispendencie neexistovala (nebola daná). Preto pokiaľ

odvolací súd v dôsledku nesprávneho záveru o existencii prekáţky začatého konania zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil ( ), odňal tým ţalobcovi

moţnosť konať pred súdom v zmysle

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

zrušil podľa ustanovenia , a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová