Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20CoE-187-2012.pdf
PDF · 71.71 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/187/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej T. U., bytom W. XXX/X, P., o vymoženie 368,45 Eur s prísl., vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er 399/2008-17 zo dňa 14.2.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na jeho vstup ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Odmietol jeho návrh na zastavenie ako i odklad exekúcie. Ďalej vyslovil, že exekučné konanie proti povinnej o vymoženie úroku zo sumy 360,49 Eur od 18.2.2008 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zastavuje z dôvodu, že takéto plnenie je v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.
Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Právny vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom. Úroky z omeškania bolo preto možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení s poukazom na ust. § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesením prvostupňového súdu sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 140/2011 zo dňa 6.10.2011 a 4Cdo 165/2011 zo dňa 28.9.2011).
Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes, nedôvodne odmietne odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak. O takýto prípad ide aj vtedy, ak súd poverí exekútora na vykonanie exekúcie na plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve na základe rozhodcovského rozsudku. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sám nepoukáže na neprijateľné podmienky.
Podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Nielen z vlastných poznatkov, ale je aj všeobecne známe, že exekúcia zásadným spôsobom dopadá na život človeka, o to viac nezákonná exekúcia. Aj keď sa v neskoršom štádiu konania prípadne potvrdí nezákonnosť exekúcie, už len samotné zabezpečovacie úkony exekútora zásadne zasiahnu do života povinného a jeho rodiny.
Negatívny následok spôsobí aj len čiastočná exekúcia. Povinný nemôže nijako napadnúť akt udelenia poverenia a nemá právo na odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti exekúcii. Zostáva mu len návrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom, ako sa už vyššie uvádza, môže byť rozhodnuté s časovým odstupom, keď už na strane povinného došlo k negatívnemu zásahu do života povinného. Nebýva ničím výnimočným, že povinní radšej uhradia aj nedôvodne vymáhanú sumu aj za cenu ďalšieho zadlženia, aby privodili zastavenie exekúcie.
Po tom, čo prvostupňový súd vydal poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútorovi (čl. 9), sa sleduje priamy výkon exekúcie aj napriek zjavným nedostatkom doterajšieho procesu. Z obsahu uznesenia prvostupňového súdu pritom nie je možné zistiť, ako sa súd vyrovnal s platnosťou rozhodcovskej doložky uvedenej len vo všeobecných obchodných podmienkach vo svetle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo 245/2010, 6Cdo 1/2012. Prvostupňový súd nebol dôsledný pri vyhodnocovaní, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ OZ).
Prvostupňový súd mal správne pristúpiť k vyhodnoteniu zákonnosti exekučného titulu (§ 44 ods. 2 EP, resp. potom čo bolo vydané poverenie v zmysle § 45 ZoRK) vo svetle judikatúry súdneho dvora, zaoberať sa relevantnými skutkovými a právnymi okolnosťami veci a postarať sa v režime vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami (ASTURCOM C-40/08, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50). Prvostupňový súd bol nedôsledný, ak nevyvodil žiadne závery z uznesenia ústavného súdu III. ÚS 322/2010 vo vzťahu k exekútorovi. Súd, ktorý má poznatky o rozhodnutí ústavného súdu týkajúcemu sa porušenia základného práva na súdnu ochranu z dôvodu porušenia zásady nestrannosti, nemôže nečinne prizerať na porušovanie princípov civilného konania a zasiahnuť len na námietku povinného, ktorý nemusí mať o nedostatku nestrannosti súdu ani len tušenie. Súd sa tak stáva porušovateľom základného práva. Už len samotný odklon od záverov vyslovených v právoplatných rozhodnutiach súdov indikuje porušenie základného práva (Beian v. Rumunsko, III. ÚS 192/06, II. ÚS 159/07).
Najvyšší súd vo viacerých prípadoch judikoval, že súd je povinný zastaviť nezákonnú exekúciu v ktoromkoľvek štádiu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.1.2007 vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.). Odvolací návrh bol z dôvodov uvedených vyššie dôvodný. Odvolací súd v zmysle zásady efektivity, v zmysle naplnenia cieľov vyjadrených v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a so zreteľom na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v rovine pravidiel verejného poriadku odvolaniu vyhovel.
Úlohou prvostupňového súdu bude vo svetle zrušujúcich dôvodov a označenej judikatúry posúdiť zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti. Rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.