Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/62/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Sžso/6/2013
„Identifikačné číslo spisu: 8012200490 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200490.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: C., bytom D., zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Košice, Ul. Dávida Feju č.4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č.22619-4/2012-BA zo dňa 21.mája 2012, vydaného v konaní, o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.novembra 2012, č.k. 1S/62/2012-76, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.novembra 2012, č.k. 1S/62/2012-76, p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu C. L., nar. XX.O. XXXX, bytom D., L. č. X, právne zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Košice, Ul. Dávida Feju č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 22619-4/2012-BA zo dňa 21.mája 2012 na základe žaloby takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V preskúmavanej veci včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 21.05.2012 č. 22619-4/2012-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 21.03.2012 č. 9281-4/2012-PO, ktorý navrhol, aby súd obe rozhodnutia zrušil, vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na sociálnej poisťovni pobočke si dňa 01.02.2012 uplatnil nárok na priznanie dobodovanej progresie, teda zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku priznanej choroby z povolania dňa 16.03.2005 a bodové hodnotenie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti realizoval dňa 20.12.2011 podľa položky č. 67 v rozsahu maximálnych 1000 bodov. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia argumentujúc podľa názoru žalobcu chorobou z povolania k inému dátumu - k 06.05.2003 a žiadosť zo dňa 20.12.2011 prvostupňový správny orgán považoval nesprávne za druhú - za opakovanú. Žalobca argumentoval, že novou žiadosťou si uplatnil právny nárok na dobodovanie progresie pri maximálne možnom hodnotení 1000 bodov a to rozdielu vo výške 520 bodov a hodnote platnej za jeden bod v roku 2011, t.j. 15,38 EUR, t.j. celkovú sumu 7.998,-- EUR. Vo vzťahu k argumentácii prvostupňového správneho orgánu dôvodil žalobca tým, že lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia podľa , ktorý je pre posúdenie celej veci spolu s ostatnou citovanou právnou úpravou primárny.

Zdôraznil, že pre posúdenie veci je nevyhnutné aplikovať ustanovenie , pretože z hľadiska plynutia času najobjektívnejšou právnou skutočnosťou je ustálenie zdravotného stavu aplikovateľné na chorobu z povolania a tak aj na určenie bodového hodnotenia. Ustanovenie citovaného zákona v prípade vypracovania každého lekárskeho posudku pre sťaženie spoločenského

uplatnenia je rozhodujúcou právnou skutočnosťou a tzv. ustálený zdravotný stav, ktorý tvorí jadro, tzv. hypotézu tohto právneho predpisu, ktorému sa musí podriadiť aj použitie aktuálne účinného právneho predpisu. Uviedol, že na predmetnú vec sa vzťahujú rozhodnutia napr. R 68/2003, R 47/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn.: zo dňa 27.01.2010 a ďalšie, podľa ktorých aj na jeho vec je treba urobiť záver, že mu v roku 2005 podľa patrila hodnota za jeden bod v sume 316,50 Sk, teda 10,51 EUR, a za rok 2011 mu patrí hodnota za jeden bod vo výške 15,38 EUR. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, kedy sa zdravotný stav poškodeného zamestnanca natoľko ustáli, že na základe skutkových okolností, ktoré má lekár k dispozícii, je možné objektívne vykonať jeho hodnotenie. V jeho prípade pri dvoch lekárskych posudkoch je to rok 2005 a rok 2011. Jednoznačným dôkazom v tomto smere je aj rozhodnutie R 47/2010, ktorý okrem logických právnych záverov teórie nepravej retroaktivity je aj v súlade so . Metodický pokyn na vyplnenie formulára hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania (v skratke MP_ChzP_2005), vyhláškou č. , ako aj rozhodovacou činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý v rámci ambivalentnej činnosti aplikujúc vo verejnom záujme (hmotnoprávny) právny predpis ex ante, t.j. na základe tých informácií, ktoré mal lekár v dobe rozhodovania k dispozícii (pri vydaní jednostranného a adresného rozhodnutia, ktoré má nariaďovaciu povahu).

Žalobca ďalej dôvodil, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonný základ a musí vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu, musí byť odôvodnené, prípadne odôvodniteľné a nesmie ísť o ľubovôľu a vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podľa názoru žalobcu tento nepostupoval správne a porušil zákon. Žalobca uviedol, že ak Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov nerešpektovala jeho podanie, resp. s jeho obsahom aj v rovine právnej sa vôbec nezaoberala, resp. dospela k nesprávnym záverom, vydala zmätočné rozhodnutie zo dňa 21.03.2012. Dôkazom pre jeho právny názor sú aj závery NS SR s poukazom na rozhodnutie R 47/2010, ktoré potvrdzujú správnosť tvrdenia vo všetkých prípadoch, ak došlo k ustáleniu zdravotného stavu po 01.08.2004, potom poškodenému patrí nová hodnota bodov, a preto je nepochopiteľné, prečo sociálna poisťovňa pobočka má vedomosť o ustálení zdravotného stavu v roku 2005, túto skutočnosť spochybňuje, resp. úmyselne ju vykladá v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi, pravidlami logiky, zisteného skutkového stavu i práva. Žalobca poukázal na to, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia okrem iného tvrdil, že 16.03.2005 mal priznanú chorobu z povolania, kedy mu bol doručený akt o priznanej chorobe z povolania s konštitutívnymi účinkami od 16.03.2005 do budúcnosti, preto v správnom práve iba s aktmi konštitutívnymi sa spája vznik, zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, resp. od vydania tohto aktu, t.j. ex nunc, konštituujú novú právnu situáciu. Žalobca zdôraznil, že neexistuje iný akt pred dátumom 16.03.2005. Poukazujúc na citované rozhodnutia NS SR preto je toho názoru, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom je v celom svojom obsahu zmätočné v aplikácii právnych predpisov, pretože pre správny postup so správnou aplikáciou právneho predpisu je potrebné najprv chorobu z povolania priznať, čo sa aj stalo dňa 16.03.2005. Až následne, keď je už choroba z povolania priznaná, pristupuje sa k aplikácii odškodňovacieho predpisu, ktorým v čase priznania choroby z povolania bol o odškodňovaní a už nebola súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Uviedol, že rovnako namietal aj s poukázaním na ustanovenie , podľa ktorého na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, ale aj ostatná právna úprava, ktorá s posudzovanou vecou súvisí. Dôvodil obsahom predložených lekárskych správ zo dňa 09.03.2005, z ktorých je zrejmé, že v tom čase poskytovateľom zdravotnej starostlivosti určený lekár v epikríze robí záverečné hodnotenie, ktorým mení pôvodné všeobecné ochorenie na profesionálne ochorenie, ktoré bolo oznámené dňa 16.03.2005 osobným prevzatím rozhodnutia hlásenia o priznanej chorobe z povolania. Tento postup považuje za správny ako podľa a nasl. tak aj Správneho poriadku, tzv. teória dôjdenia. Dátum priznania choroby z povolania je súčasne dňom, od kedy môže zamestnanec vznášať nároky na jej odškodnenie, preto v písomnej komunikácii so sociálnou poisťovňou pobočkou žiadal, aby bolo rešpektované rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ním určený lekár podľa , ktorý dňa 16.03.2005 vydal a doručil hlásenie o chorobe z povolania, a aby bolo rešpektované rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ním určený lekár podľa citovaného ustanovenia, ktorý dňa 20.12.2012 (správne 20.12.2011) vydal lekársky posudok s bodovým hodnotením progresie zdravotného stavu v rozsahu maximálnych 1000 bodov, pretože

neexistuje najmenší dôvod na jeho spochybňovanie, a aby sa rešpektoval platný právny poriadok Slovenskej republiky.

Žalobca konštatoval, že navrhol prvostupňovému správnemu orgánu, že ak existujú alebo pretrvávajú pochybnosti o správnosti vystaveného lekárskeho posudku, žiadal, aby bol vo veci ustanovený znalec z odvetvia choroby z povolania a v predmetnej veci poukazuje aj na rozhodnutia R 75/2012 s právnou vetou, že úprava bodového ohodnotenia - lekárska posudková činnosť posudkových lekárov sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so Z..z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.mája 2011, sp. zn. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k žalovanej navrhol, aby prvostupňové rozhodnutie bolo náležite z hľadiska skutkového a právneho stavu posúdené podľa a , vrátane poškodeným tvrdených skutočností, ktoré sú právne relevantné k činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Správny poriadok) tvoriacich podklad pre vydanie správneho rozhodnutia, ako aj k činnosti sociálnej poisťovne (kódex sociálneho poistenia) a vo veci vydal odôvodnené rozhodnutie podľa ustanovenia citovaného zákona, vrátane úvah, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ktorým žalobcovi v konaní o priznanie úrazovej dávky sťaženie spoločenského uplatnenia sa prizná za sťaženie spoločenského uplatnenia zostávajúci rozdiel bodov v rozsahu 1000 bodov - 480 bodov = 520 bodov x 15,38 EUR za jeden bod, t.j. celkovú sumu 7.998,-- EUR.

Žiadal, aby žalovaná napadnuté rozhodnutie zmenila a odvolaniu vyhovela v plnom rozsahu.

Vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu žalovanej namietal, že táto sa vôbec nezaoberala jeho skutkovou ani právnou argumentáciou, nereagovala na návrh na ustanovenie znalca, ktorý by túto jednoduchú, ale z pohľadu správneho orgánu spornú otázku objasnil vypracovaním znaleckého posudku, pretože je pre správne a zákonné rozhodnutie kľúčová. Záver žalovanej, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa u žalobcu ako poškodeného vzhľadom k dátumu zistenia choroby z povolania 06.05.2003 posudzuje podľa ustanovení vyhlášky č. je nesprávna a je nezákonná. Dôkaz pre toto tvrdenie žalobca vyvodzuje popri citovaných právnych predpisoch, predovšetkým v metodickom pokyne na vypĺňanie formulára hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, podrobne odôvodnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu so záverom, že správny orgán nesprávne zamieňa použitý výraz v tlačive Hlásenie choroby z povolania vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky od 01.01.2004 - Dátum prvého zistenia (podľa ) s výrazom Dátum zistenia, ktorý sa používal na tlačive Ministerstva zdravotníctva SR do 31.12.2003 v súlade s MP_ChzP_1999.

Žalobca zdôraznil, že správne a v súlade so o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, Metodickým pokynom na vypĺňanie formulára hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania (MP_CHzP_2005) a úpravou Mzd SSR č. Z-10 949/1973-B1 v platnosti do prijatia vyhlášky č. v roku 2006 je taký postup, ktorý rešpektuje to, že klinický pracovný lekár o chorobe z povolania vždy rozhoduje a chorobu z povolania priznáva. Podľa právnej úpravy, úpravou Mzd SSR č. Z-10 949/1973-B1, Vestník MZ SR, bod 11, sa choroba z povolania uznáva a hlási v spojení s bodom 13 k dátumu, kedy sa zistila.

Ďalej namietal, že skutkový a právny omyl správneho orgánu spočíva v tom, že nerozlišuje chorobu najprv ako všeobecné ochorenie, ktorá ešte nespĺňa kritéria pre priznanie choroby z povolania a chorobu z povolania ako profesionálne ochorenie, ktoré už spĺňa kritéria pri priznanie choroby z povolania. Dôkazom pre toto tvrdenie je MP_CHzP_2005 platný v čase priznania choroby z povolania žalobcovi dňa 16.03.2005, pretože predmetom odškodňovacieho je iba profesionálne ochorenie a nie ochorenie všeobecného charakteru s poukazom na citovanie úpravy v tomto metodickom pokyne. Žalobca dôvodil, že chorobu z povolania mal priznanú v roku 2005. Správne na lekárskom posudku v súlade so zákonom mal byť uvedený aj dátum 16.03.2005 a to v súlade s zákona, podľa ktorého lekársky posudok vydaný podľa obsahuje dátum vzniku poškodenia na zdraví, ak ide o chorobu povolania, dátum priznania choroby z povolania. Ak tak tomu nebolo v roku 2005, tento nedostatok na strane správneho orgánu, ktorý bol povinný vydať zákonné rozhodnutie, nemôže mať vplyv na spochybnenie nového lekárskeho posudku zo dňa 20.12.2012 (správne 20.12.2011), lebo je vydaný v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ide o podobný prípad progresie, ako v citovanom judikáte R 47/2010.

Poukázal na to, že zákon v druhej časti rozlišuje

1/ poskytovanie zdravotnej starostlivosti

2/ služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Konštatoval, že táto činnosť je odborne pomenovaná ako tzv. ambivalentná (orientovaný na dve strany, zdvojená, dvojstranná) činnosť, pri ktorej v prípade zistenia choroby (ochorenia) klinický pracovný lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa § 4 ods. 3, ale v prípade, že je podozrenie, resp. je už zistené, že toto ochorenie alebo poškodenie zdravia vzniklo v pracovnom procese, potom vo verejnom záujme pri aplikácii príslušného právneho predpisu poskytne službu podľa § 13 písm. g/, podľa § 16 zákona ako výsledok lekárskeho posudzovania - lekársky posudok, ktorý ako vyplýva z dôvodovej správy k § 16 tohto zákona, nie je zdravotnou starostlivosťou, keďže nijako neprispieva k zdravotnému stavu osoby. Ide o službu, ktorú vykonáva lekár na žiadosť alebo so súhlasom príslušnej osoby a odsek 1 stanovuje okruh takýchto posudkov.

Uviedol, že výsledok lekárskeho posudzovania v jeho prípade, napríklad podľa predloženého algoritmu je spojený iba s dátumom 16.03.2005, teda konštitutívnym účinkom, kedy mal žalobca priznanú chorobu z povolania. Podľa jeho názoru jednou zo súčasti základného práva na ochranu pred nesprávnym postupom správneho orgánu zahŕňa aj právo na dostatočné odôvodnenie správneho rozhodnutia a je povinnosťou správneho orgánu sa vyrovnať v správnom konaní s argumentami účastníka konania. Ak sa s nimi správny orgán dostatočne nevyrovná, takéto rozhodnutie musí byť zrušené pretože ide o porušenie základného práva rovnako ako v prípade súdneho rozhodnutia. Ak správny orgán odmietne nejaký argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Uviedol, že povrchné rozhodnutia správneho orgánu nezodpovedajú uvedeným kritériám a tak, ako v súdnom konaní, aj v správnom konaní za arbitrárne zaoberanie sa argumentami možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že argumenty účastníka konania sú nesprávne alebo irelevantné a to bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, pretože ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Možno tiež konštatovať, že čím je dôkladnejšia a podrobnejšia (hlbšia) argumentácia účastníka konania, tým musí byť dôkladnejšia argumentácia súdu, ak chce súd tieto argumenty vyvrátiť alebo spochybniť (citácia z publikácie Peczenik, A.: On Law and Reason; Springer, 2008, s. 113-114).

Žalobca namietal, že argumentoval a tvrdí, že obsah jeho podania je v súlade s platnou právnou úpravou a záverom o chorobe z povolania zo dňa 16.03.2005 a je úplne nesprávny a nezákonný postup správneho orgánu, ktorý dokonca obvinil pracovné lekárstvo z toho, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je vydaný v rozpore so zákonom. Poukázal tiež na to, že podľa nálezu Ústavného súdu bol naznačený príklon k téze, že právo je argumentatívny fenomén, to znamená, že k tomu, čo je právom, t.j. čo je významom právneho predpisu - právnou normou, sa dopracovávame procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na názore, že postup sociálnej poisťovne pobočky bol správny s tým, že žalobcovi bola zistená choroba z povolania dňa 06.05.2003 ako ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín dlhodobého nadmerného jednostranného zaťažovania u zodpovedného zamestnávateľa BETATEX, s.r.o., so sídlom v Prešove. Žalobca predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.12.2011 vydaný podľa a posudzujúcim lekárom MUDr. K. D., lekárkou Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A.A., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené položkou IV/67 - choroby šliach, svalových úponov z DNJZ - 1000 bodov. Uvedenému posudku predchádzal lekársky posudok zo dňa 05.04.2005, v ktorom bolo žalobcovi hodnotené podľa časti prílohy vyhlášky č. položkou 107 - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia - 400 bodov, s využitím vyhlášky č. , podľa ktorého pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia) a táto odchýlka môže byť najviac 20% ustanovenej sadzby.

Poukázala na to, že rozhodnutím zo dňa 18.05.2005 č. 11950214719, 300-185/2005/Gb. bola priznaná suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 28.800,-- Sk, teda 955,99 EUR, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2005 a priznaná suma bola poukázaná na účet žalobcu 30.06.2005.

Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa u žalobcu vzhľadom k dátumu zistenia choroby z povolania dňa 06.05.2003 posudzuje podľa ustanovenia vyhlášky č. . Žalovaná ďalej konštatovala, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodeného na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodenie, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Žalovaná uviedla, že v upravuje hodnotu jedného bodu 60,-- SK, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,-- Sk, z toho poškodenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-- Sk. Výška bodu v sume 60,-- Sk bola pri rozhodovaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe žiadosti poškodeného zo dňa 26.04.2005 určená v súlade s vyhlášky č. v znení vyhlášky č. s účinnosťou od 01.04.1999 do 31.07.2004, keďže choroba z povolania bola poškodenému zistená dňa 06.05.2003. Sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené chorobou z povolania podľa vyhlášky č. sa odškodňuje jednorázovo.

Žalovaná poukázala na to, že podľa má poškodený, ktorým je podľa zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa a fyzická osoba uvedená v , ak utrpeli pracovný úraz, alebo ak sa u nich zistila choroba z povolania, nárok a náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení , ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro.

Zo a to vyplýva, že na sťaženie spoločenského uplatnenia, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred 01.08.2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy a to . Žalobcom predložený posudok zo dňa 20.12.2011 je vydaný v rozpore so a nerešpektuje s.1 tohto právneho predpisu. Žalobcovi bol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo zistenej choroby z povolania odškodnený rozhodnutím zo dňa 18.05.2005 maximálnym počtom bodov 400 a podľa vyhlášky zvýšený o 20%. Žalovaná uviedla, že sa nezaoberala otázku stanovenia súdneho znalca z odvetvia choroby z

povolania z dôvodu pretrvávajúcich pochybností o správnosti vystaveného lekárskeho posudku, pretože túto otázku považuje za právnu otázku a nie medicínsku.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 21.03.2012 pod č. 9281-4/2012-PO ako príslušná na rozhodovanie podľa tretieho bodu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodla tak, že podľa ... pán C. L., nar.... v súvislosti so zistenou chorobou z povolania dňa 06.05.2005 nemá nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie Zákona o sociálnom poistení, , poukázal na podklady, z ktorých vychádzal. Konštatoval predchádzajúce konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia zo dňa 18.05.2005 č. 11050214719, 300-185/2005/Gb.. S námietkami žalobcu, ktoré tento uviedol aj v žalobe, sa prvostupňový správny orgán vyrovnal tak, že ak sám poškodený poukazuje na právne predpisy, ako aj na rozhodnutia súdov, ako napr. judikát R 47/2010, teda rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2009, postup sociálnej poisťovne pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa sadzieb stanovených vyhláškou č. s poukazom na lekársky posudok zo dňa 05.04.2005 je správny a nie je v rozpore s platnou legislatívou ani s jeho námietkami. Poukázal na IV. časť prílohy vyhlášky č. s tým, že lekársky posudok zo dňa 20.12.2011 - 1000 bodov bol posudzujúcou lekárkou MUDr. K. D. a potvrdením MUDr. N. E. vydaný v rozpore so , keďže poskytnutie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa a použitie sadzieb bodového hodnotenia pre sťaženie spoločenského uplatnenia podľa prílohy č. 1 k vylučuje ustanovenie . Sociálna poisťovňa, pobočka v Prešove uzavrela, že nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol poškodenému dňa 06.05.2003, ktorý je určeným dňom zistenia choroby z povolania. Táto skutočnosť vyplýva a je preukázaná hlásením choroby z povolania, ktoré vydalo príslušné zdravotnícke zariadenie dňa 05.03.2005. Dátum zistenia choroby z povolania nie je možné pre účely poskytnutia sťaženia spoločenského uplatnenia zamieňať, resp. nahrádzať dátumom priznania choroby z povolania. Takýto postup neprichádza do úvahy vzhľadom na ustanovenie , v ktorom je výslovne uvedené, že ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Na základe odvolania žalobcu, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti ako v žalobe, vo veci rozhodla napadnutým rozhodnutím žalovaná ako príslušná na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení tak, že podľa Zákona o sociálnom poistení odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

Rozhodnutie založila na rovnakej argumentácii ako vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená dňa 06.05.2003, preto nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa u žalobcu posudzuje podľa ustanovení vyhlášky č. . Akcentovala, že podľa vyhlášky č. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorázovo s poukazom na Zákona o sociálnom poistení, za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred 01.08.2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy a to vyhláška . Vzhľadom na tú skutočnosti, že žalobcovi ako poškodenému bol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo zistenej choroby z povolania odškodnený rozhodnutím zo dňa 18.05.2005 a maximálnym počtom bodov 400 zvýšený podľa vyhlášky o 20%, preto jeho odvolanie nepovažovala za dôvodné.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove a Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave podľa druhej hlavy piatej časti , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa , - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca v zmysle intencií ustanovení , nesprávnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov vidí v tom, že nesprávne vec skutkovo a právne posúdila vo vzťahu k zisteniu choroby z povolania, rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené.

Z predloženého spisu Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove je nesporné, že žalobca žiadosťou o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola pobočke doručená dňa 26.04.2005, si uplatnil nárok podľa a prílohou žiadosti bol aj posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobe z povolania vypracovaný dňa 05.04.2005 Nemocnicou s poliklinikou J.A.A., Oddelenie pracovného lekárstva a klinickej toxikológie podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca mal dňa 06.05.2003 zistenú chorobu z povolania a to choroby šliach, šľachových pošiev a svalových úponov končatín - inpingement sy omae 1.dx, bursitis subacromialis 1.dx, sy canalis carpi prevažne vpravo a v tomto posudku okrem iného uvádza (citácia): „Kolektív lekárov Oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v D. dňa 16.03.2005 po vyšetrení zdravotného stavu menovaného s prihliadnutím na event. vývin ochorenia hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky IV/107, tabuľka č. IV. prílohy k vyhláške č. 31/65 Zb., v znení neskorších predpisov, počtom bodov 400 + 20%.“ Tento posudok bol odôvodnený tým, že (citácia): „Pán L. pracoval ako strihač 17 rokov. Naposledy 3,5 roka v uvedenom pracovnom zaradení vo fy Betatex. Pri tejto činnosti pravá horná končatina je vo vynútenej polohe buď v predpažení alebo upažení a ohnutá v lakti a často ňou pracuje aj na hranici dosahu. Pri používaní ručného elektrického náradia je PHK vystavená aj pôsobeniu vibrácií, ktorých hladina zrýchlenia sa pohybuje na hranici aj nad hranicou najvyššie prípustnej hodnoty zrýchlenia vibrácií prenášaných na ruky. Po zhodnotení klinického nálezu, konziliárnych vyšetrení a objektívnej pracovnej anamnézy zmenu zdravotného stavu hlásime ako chorobu z povolania.“ Tento posudok súčasne obsahoval poučenie podľa NR SR č. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, môže fyzická osoba do 15 dní odo dňa, kedy jej bol posudok, resp. rozhodnutie doručené, podať odvolanie. O odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia, pričom jeho rozhodnutie je konečné. Posudok je opatrený pečiatkou MUDr. K. D., MUDr. N. E..

Ak žalobca v žalobe namieta nesprávnosť postupu pri hlásení choroby z povolania s poukazom na metodické pokyny v žalobe citovanými, súd konštatuje, že metodický pokyn nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, pretože zákony prijaté parlamentom vykonáva vláda, ministerstvá a iné orgány štátnej správy prostredníctvom normatívnych právnych aktov, ktoré sú vykonávacími právnymi aktami. Vláda zákony realizuje nariadeniami, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy vykonávajú jej zákony vydané parlamentom formou vyhlášok, opatrení a výnosov.

v ustanovení čl. 1 prvá veta upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa SR - sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

v upravuje a upravoval, že poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Z vyhlášky č. o odškodňovaní, bolesti a spoločenského uplatnenia a to vyplývalo, že bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazovo.

Aj v súčasnosti platný o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v upravuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ako aj v upravovala, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Ak teda žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnej veci prichádza do úvahy tzv. dobodovanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, vyššie citované ustanovenie právneho predpisu tomuto tvrdeniu odporuje a je v rozpore aj s textom citovaného posudku zo dňa 05.04.2005. Podľa názoru súdu nie je relevantnou skutočnosťou, kedy bolo vydané rozhodnutie Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Prešove o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale deň, od ktorého podľa vypracovaného posudku mu bola zistená choroba z povolania a v predmetnej veci je to deň 06.05.2003. Ak žalobca v žalobe namieta, že v posudku z roku 2005 správne mal byť v súlade so zákonom uvedený aj dátum 16.03.2005, a že ide o nedostatok na strane správneho orgánu, súd sa s týmto názorom nestotožňuje.

Nič nebránilo žalobcovi v tom tak, ako je uvedené v poučení v citovanom posudku, podať proti posudku odvolanie, a ak tak neurobil, to znamená, že s týmto posudkom súhlasil a namietanie dátumu, kedy mala byť zistená choroba z povolania v rámci tzv. druhej žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd považuje za účelové. Rovnako mu nič nebránilo v tom, aby rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.05.2005 napadol riadnym opravným prostriedkom, prípadne domáhal sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej postupom podľa a nasl. ustanovení po využití riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu. Z vyhlášky č. , ale aj jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav poškodeného sa posudzuje v dobe, kedy tento zdravotný stav možno považovať za ustálený. Ak navrhovateľ takýto stav považoval za ustálený k 16.03.2005 a z posudku mu bolo nepochybne zrejmé, od keby mu bola priznaná choroba z povolania, nemôže teraz dodatočne tvrdiť, že je možné tzv. dobodovanie v dôsledku progresie choroby z povolania. Takýto záver jednoznačne vyplýva z ním citovaného rozsudku NS SR sp. zn.: , ktorý v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že „z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených doterajších predpisov, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.“

Žalobcom navrhovaný postup však by mal za následok revíziu rozhodnutia zo dňa 16.05.2005 postupom, ktorý nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Žalobca v žalobe nepoukázal na žiadne ustanovenie, či už o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, alebo iný relevantný právny predpis, ktorý by ním prezentovaný právny názor potvrdzoval. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je úrazovou dávkou, ktorá sa poskytuje jednorázovo, z čoho vyplýva, že neprichádza do úvahy takzvané dobodovanie. Z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. , ale aj je zrejmé, že zdravotný stav sa má posudzovať v dobe, kedy je už ustálený a spracovateľ posudku má už pri vypracovaní posudku prihliadnuť na ďalší vývin zdravotného stavu poškodeného.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

O náhrade trov konania rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.