Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/6/2013

Identifikačné číslo spisu: 8012200490 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200490.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: C., bytom D., zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Košice, Ul. Dávida Feju č.4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č.22619-4/2012-BA zo dňa 21.mája 2012, vydaného v konaní, o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.novembra 2012, č.k. -76, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.novembra 2012, č.k. -76, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 21.novembra 2012, č.k. -76, zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.22619-4/2012-BA zo dňa 21.05.2012, ktorou zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č.9281-4/2012-PO z 21.03.2012, ktorým táto podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená dňa 06.05.2003 a preto sa jeho nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje jednorazovo s poukazom na o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; keďže tento nárok bol žalobcovi odškodnený už rozhodnutím z 18.05.2005 maximálnym počtom bodov 400, zvýšeným o 20% (spolu 480 bodov) podľa vyhl.č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa nepovažovala jeho odvolanie za dôvodné.

Žalobca v žalobe namietal, že novou žiadosťou z 01.02.2012 si na pobočke Sociálnej poisťovne uplatnil nárok na priznanie „dobodovanej progresie“ a to na základe lekárskeho posudku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 20.12.2011, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia podľa prílohy č.1, časti IV, položky č.67 hodnotené v rozsahu maximálnych 1000 bodov. Uplatnil teda nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 520 bodov ako rozdielu hodnoty 1000 bodov a v minulosti uznaného rozsahu 480 bodov. Žalovaná i prvostupňový správny orgán preto nesprávne považovali jeho žiadosť za opakovanú žiadosť. Namietal i nezákonnosť záveru žalovanej, že nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vzhľadom na dátum zistenia jeho choroby z povolania dňom 06.05.2003 posudzuje podľa ustanovení vyhl.č., lebo žalovaná nesprávne zamieňa výraz „dátum prvého zistenia“ na tlačive Hlásenia choroby z povolania vydanom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky od 01.01.2004 s výrazom „dátum zistenia“, ktorý sa používal na tlačive do 31.12.2003. Ak v roku 2005 bol dátum zistenia choroby z povolania uvedený nesprávne, tento nedostatok nemôže mať vplyv na spochybnenie nového posudku z 20.12.2011.

Krajský súd mal z administratívneho spisu odporkyne za preukázané, že žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona o sociálnom poistení na pobočke žiadosťou z 26.04.2005. K žiadosti pripojil posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobe z povolania, vypracovaný dňa 05.04.2005 Nemocnicou s poliklinikou J.A.Remaina podľa vyhl.č., v ktorom sa okrem iného uvádza: „kolektív lekárov Oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Prešove dňa 16.03.2005 po vyšetrení zdravotného stavu menovaného s prihliadnutím na event. vývin ochorenia hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky IV/107, tabuľka č.IV. prílohy k vyhláške č. v znení neskorších predpisov, počtom bodov 400 + 20%“. Posudok súčasne obsahoval poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie. Nič preto žalobcovi nebránilo, aby proti tomuto posudku odvolanie podal. Ak tak neurobil, potom namietanie dátumu zistenia choroby z povolania v rámci tzv. druhej žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, považoval krajský súd za účelové. Rovnako žalobcovi podľa názoru krajského súdu nič nebránilo v tom, aby rozhodnutie zo dňa 06.05.2005 napadol riadnym opravným prostriedkom proti prvostupňovému rozhodnutiu, prípadne sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia postupom podľa a nasl. . Z vyhlášky č., ale aj zo jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav sa posudzuje v dobe, kedy tento zdravotný stav možno považovať za ustálený, pričom odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Tzv. dobodovanie je potom v rozpore s uvedeným právnym predpisom a je aj v rozpore s textom citovaného posudku z 05.04.2005. Ak navrhovateľ takýto stav považoval za ustálený k 16.03.2005 a z posudku mu bolo nepochybne zrejmé, odkedy mu choroba z povolania bola priznaná (06.05.2003), podľa názoru krajského súdu nemôže dodatočne tvrdiť, že je možné tzv. dobodovanie v dôsledku progresie choroby z povolania. Žalobcom navrhovaný postup by mal za následok revíziu rozhodnutia zo 16.05.2005, ktorý postup nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odolaním. Namietol, že krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Pokiaľ krajský súd vychádzal z toho, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a preto neprichádza do úvahy dobodovanie, takým záverom poprel možnosť v medicíne bežného zhoršenia zdravotného stavu a uplatnenia si nového nároku, čo je v rozpore aj so stabilnou judikatúrou súdov (R 28/70, R 9/1986, resp. judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky SJ 22/1998), z ktorej vyplýva záver o vzniku ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade pôvodne nepredvídaných následkov poškodenia zdravia.

Krajský súd podľa názoru žalobcu prehliadol, že „Hláseniu choroby z povolania“ zo dňa 16.03.2005 musí podľa zodpovedať aj lekársky posudok. Lekársky posudok z roku 2005 tejto požiadavke nezodpovedá. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -2 zo dňa 14.11.1995 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo záverov ktorých vyplýva, že „do doby, pokiaľ u pracovníka nie je odborným pracoviskom určené, že sa jedná o chorobu z povolania, nedá sa o chorobe z povolania v pravom zmysle hovoriť.

Podľa názoru žalobcu sa preto termín „dátum prvého zistenia“ nespája s dodatkom „choroby z povolania“. Vlastnosť profesionálneho ochorenia získa až jej priznaním, teda až keď o tom rozhodne klinický pracovný lekár - odškodniteľný stupeň ochorenia vyjadruje iba dátum 16.03.2005. Krajský súd nesprávne pochopil ustanovenie čo do termínu „ustálený“. Poukazovať na ustanovenie tohto zákona by bolo možné iba vtedy, ak by žalobca mal chorobu z povolania priznanú pred 01.08.2004 a súčasne by do tohto dátumu bol jeho zdravotný stav aj ustálený. Z toho dôvodu pokiaľ žalovaná i krajský súd považujú za rozhodujúci dátum zistenia choroby z povolania (06.05.2003), ich záver je nezákonný. Vzhľadom na to je správny lekársky posudok zo dňa 20.12.2011 a preto aj bodové hodnotenie progresie v ňom obsiahnuté je dôvodné. Na veci nič nemení skutočnosť, že žalobca v roku 2005 neuplatnil možnosť namietať nesprávnu výšku hodnoty za jeden bod.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako zostávajúci rozdiel 520 bodov (1000 - 480) x 15.38 €, teda v celkovej sume 7 998 €, dôvodne. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie choroby z povolania v odškodniteľnom stupni môže byť iba dátum 16.03.2005 a preto sa na jeho vec mal a má aplikovať a jeho príloha č.1, položka č.67 - ochorenia kostí, kĺbov a šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia, kde je stanovené bodové rozpätie od 300 do 1000 bodov.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že lekárskemu posudku z 20.12.2011 predchádzal lekársky posudok z 05.04.2005, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu hodnotené v súlade s vyhl.č. keďže choroba z povolania bola zistená dňa 06.05.2003. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobcovi odškodnený rozhodnutím zo dňa 18.05.2005 maximálnym počtom bodov 400, zvýšeným o 20% podľa vyhl.č. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s podrobne odôvodneným rozsudkom krajského súdu a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vyhovieť nemožno.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa (§ 219 ods.2 O.s.p ):

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom .

Poškodený má v zmysle zákona o sociálnom poistení nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa časti IV, položky 67 prílohy č.1 sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade ochorenia kostí, kĺbov, šliac h a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia dosahuje 300 až 1000 bodov.

Spôsob určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je ustanovený v Súčasne v ustanovení ustanovuje, že na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Ak ide chorobu z povolania zistenú pred 01.01.2004, vzťahuje sa na ňu teda o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania.

V zmysle vyhl.č. pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia), pričom odchýlka môže byť najviac 20% ustanovenej sadzby, takže obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia (ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia podľa časti B, IV, položky č.107 prílohy k tejto vyhláške predstavuje najviac 480 bodov z ustanoveného rozpätia 150 až 400 bodov.

Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca v roku 2005 požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu choroby z povolania. Podľa tlačiva „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ z apríla 2005 choroba z povolania (choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - choroby šliach, šľachových pošiev a svalových úponov z nadmerného preťaženia) bola prvýkrát zistená dňa 06.05.2003 a priznaná dňom 16.03.2005. Podľa posudku o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobe z povolania, ktorý dňa 05.04.2005 vypracoval kolektív lekárov Oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Nemocnice s poliklinikou J.A.Remaina v Prešove po vyšetrení zdravotného stavu menovaného s prihliadnutím na event. vývin ochorenia hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky IV/107, tabuľky IV. prílohy k vyhláške č.v znení neskorších predpisov počtom bodov 400 + 20%, slovom štyristoosemdesiat bodov za bolestivé operačné riešenie“.

Z uvedeného posudku vyplýva, že s prihliadnutím aj na eventuálny ďalší vývin ochorenia a teda prípadné ďalšie zhoršovanie zdravotného stavu bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v roku 2005 v lekárskom posudku ( ) maximálne prípustným počtom bodov v zmysle vyhl.č. Na tom základe Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím číslo 11052014719 z 18.05.2005 rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 28 800 Sk, určenej podľa vyhlášky č. za 480 bodov, pri hodnote 60 Sk za jeden bod. Uvedené rozhodnutie pobočky obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie, čo však žalobca nevyužil a v dôsledku toho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.06.2005.

Skutočnosť, že o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom v správnom konaní v roku 2005 bolo odškodnené sťaženie jeho spoločenského uplatnenia v maximálne možnom rozsahu 480 bodov (bez predpokladu akéhokoľvek ďalšieho „dobodovania“), bola podstatná aj pre rozhodovanie súdu pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej č. 22619-4/2012-BA zo dňa 21.05.2012.

Ak žalobca nesúhlasil s hodnotením sťaženia jeho spoločenského uplatnenia podľa maximálne prípustného bodovania ustanoveného vo vyhláške č., mohol a mal využiť možnosť podať

odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej z 21.05.2005 [ v spojení s zákona o sociálnom poistení] a teda namietať už v danom správnom konaní nesprávnosť postupu pri hodnotení jeho sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovení vyhlášky č. a domáhať sa aplikácie prílohy č.1, časti IV, položky č.67 , teda hodnotenia s bodovým rozpätím od 300 do 1000 bodov a inej hodnoty jedného bodu. V takom prípade mohol využiť i žalobu podľa druhej hlavy piatej časti

Pokiaľ však žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval, za rovnakých skutkových okolností (t.j. pri maximálnom obodovaní sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a teda 100% ohodnotení tohto sťaženia) sa potom už nemohol novou žiadosťou úspešne domáhať tzv. dobodovania do hodnoty 1000 bodov pre ďalšiu progresiu ochorenia predložením nového lekárskeho posudku z 20.12.2011. Ako totiž vyplýva z lekárskeho posudku z 05.04.2005, sťaženie spoločenského uplatnenia v ňom bolo hodnotené v plnom rozsahu, teda maximálnou prípustnou mierou a preto už nemohlo dôjsť k ďalšiemu odškodniteľnému sťaženiu spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu.

Vzhľadom na právoplatnosť predchádzajúceho rozhodnutia pobočky z 18.05.2005, číslo 11052014719, teda za situácie, že o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnom rozsahu (aj keď podľa iného právneho predpisu ako sa teraz žalobca domáha) bolo právoplatne rozhodnuté bez toho, aby žalobca využil možnosť odvolania v správnom konaní, resp. možnosť postupovať podľa druhej hlavy piatej časti , súd v správnom súdnictve nie je oprávnený pri preskúmavaní rozhodnutia o ďalšej (opakovanej) žiadosti o úplné odškodnenie vyhodnotiť ako nezákonné rozhodnutie z 18.05.2005, z ktorého vychádza rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne z 21.marca 2012 ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej i jej záver, že lekársky posudok z 20.12.2011 je vydaný v rozpore so a nerešpektuje ustanovenie tohto zákona.

Ak žalobca v prípade rozhodnutia z 18.05.2005 považoval svoj zdravotný stav za ustálený ku dňu 16.03.2005 a z lekárskeho posudku (z 05.04.2005) mu bolo nepochybne zrejmé, že mu sťaženie spoločenského uplatnenie bolo ohodnotené maximálnym bodovým hodnotením podľa vyhl.č. (480 bodov), nemôže dodatočne, v neskoršom správnom konaní a v následnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti úspešne tvrdiť, že mu patrí maximálne bodové hodnotenie 1000 bodov z rozpätia 300 až 1000 bodov, určené podľa iného predpisu (); pripustenie takého názoru by malo za následok revíziu rozhodnutia zo 16.05.2005 postupom, ktorý v právnom poriadku Slovenskej republiky nemá oporu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa v spojení s ,

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.