Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (143)Rozsudok_7C-16-2011.pdf
PDF · 102.87 KB
No categories available
7C/16/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00313271, zastúpený Advokátskou kanceláriou GEREG & partneri, JUDr. Ján Gereg, advokát, Dolná 36, Banská Bystrica, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 1 455 029,16 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 455 029,16 Eur so 7 % ročným úrokom z omeškania od 04. 06. 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 18. 01. 2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 1 455 029,16 Eur so 7 % úrokom z omeškania. Svoj nárok uplatnil v súlade s § 5 ods. 1 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.. Škoda mu bola spôsobená tým, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 02. 2006 sp. zn. 12CoE 69/2005, ktorým došlo k zmene I. stu pňového rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 09. 2005 č. k. 1Er 254/2001-144 tak, že návrh navrhovateľa (v exekučnom konaní povinného) na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným, na základe čoho došlo k pokračovaniu v exekúcii proti Mestu Banská Bystrica a odpísaniu čiastky 1 455 029,10 Eur z jeho účtu. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 69/2005 bolo zrušené rozhodnutím NSSR sp. zn. 5Cdo/2/2007 zo dňa 30. 07. 2008 v časti, ktorým bolo zmenené I. stupňové rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. 09. 2005 č. k. 1Er 254/2001-144 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa zamieta a vec bola vrátená v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. 12. 2008 rešpektujúc názor NSSR potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom Mičinská 35, Banská Bystrica pod sp. zn. EX 198/02 proti povinnému - Mesto Banská Bystrica za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 07. 2009. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 02. 2006 sp. zn. 12CoE 69/2005 a následným nesprávnym úradným postupom so súhlasom súdov do 16. 12. 2008 a stiahnutím finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa, ktoré boli odoslané oprávnenému TIKKA INVESTMENTS LIMITED. Poukázal na to, že v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím krajského súdu došlo k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa a teda k vzniku reálnej škody. Navrhovateľ sa nemohol domáhať nároku voči tomu, komu boli finančné prostriedky
v rámci exekučného konania vydané, nakoľko ubehla objektívna premlčacia lehota. Navrhovateľ upresnil návrh tak, že žiadal, aby bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania od 01. 12. 2010.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, poukázal na to, že uplatnená suma nepredstavuje škodu spôsobenú navrhovateľovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľovi vznikol voči oprávnenému v exekučnom konaní (TIKKA INVESTMENTS LIMITED) záväzok vydať bezdôvodné obohatenia, nakoľko oprávnenému v exekučnom konaní bolo plnené bez právneho dôvodu. Navrhovateľ tak voči oprávnenému z exekúcie disponuje pohľadávkou, ktorej uspokojenia sa môže domáhať mimosúdnou i súdnou cestou a oprávnený v exekučnom konaní má záväzok toto obohatenie vydať. Na strane odporcu teda nedošlo k vzniku škody, až v prípade bezúspešného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane navrhovateľa. Odporca poukázal na to, že pokiaľ ide o premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto začať plynúť navrhovateľovi najskôr odkedy boli poukázané finančné prostriedky. Zároveň poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám.
Prvostupňový súd rozhodnutím zo dňa 17. 10. 2011 rozhodol tak, že návrh zamietol.
Súd I. stupňa zistil, že navrhovateľ v žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podanej na MSSR, uviedol skutkové dôvody nároku titulom existencie nezákonného rozhodnutia, kde poukázal na to, že existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi týmto a nárokovanou škodou je daná nesprávnym právnym stanoviskom súdov...
Prvostupňový súd skonštatoval, že o existencii nezákonných rozhodnutí sa navrhovateľ dozvedel z rozhodnutia NSSR sp. zn. 5Cdo/2/2007, ktorým bolo zrušené nezákonné rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 02. 2006 sp. zn. 12CoE 69/2005. Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi 04. 10. 2008. Prvostupňový súd tiež zistil, že exekútor vyúčtoval vymoženú pohľadávku dňa 07. 03. 2006 tak, že pre oprávneného bola poukázaná suma 42 933 319 Sk a trovy exekúcie 900 889,50 Sk. Prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 361/09, v ktorom bolo uvedené, že nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť navrhovateľ iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. V súlade s názorom Ústavného súdu existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy. Je na navrhovateľovi, aby preukázal bezúspešné domáhanie sa vydania obohatenia (ako aj správanie v súlade s § 415 OZ) a tým vznik škody, bez takéhoto preukázania nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie samotnej škody (rozhodnutie NSSR sp. zn. 4CZ 110/84 a NSR sp. zn. 4Cdo 199/2005 z 31. 05. 2006). Škoda nevzniká okamihom splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (NSČR sp. zn. 25Cdo/105/2004). V danom prípade navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, napriek poučeniu súdu v súlade s § 120 ods. 1, 4 O. s. p. žiadne tvrdenia ani návrhy na vykonanie dokazovania nepredložil. Vzhľadom na uvedené I. stupňový súd nárok zamietol.
Rozhodnutie I. stupňového súdu bolo zrušené odvolacím súdom rozhodnutím č. k. 17Co/353/2011-99 zo dňa 16. 05. 2012, ktorý rozhodoval o odvolaní navrhovateľa voči I. stupňovému rozhodnutiu.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje Zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci taxatívne tak, že v nadväznosti na prejednávaný prípad týmito sú: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu; 2/ vznik škody; 3/ príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom; 4/ zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom; 5/ predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom; 6/ neuspokojenie nároku na náhradu škody príslušným orgánom do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené príslušným orgánom, ani skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vopred prerokoval s Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré zároveň jeho nároku na náhradu škody nevyhovelo v zákonnej lehote. Zvyšné dve podmienky zodpovednosti štátu za škodu (t. j. existencia škody a tým pádom aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody) podľa názoru okresného súdu splnené neboli s
poukazom na skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobený nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, keď platí, že škoda vzniká až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. S týmto názorom I. stupňového súdu sa odvolací súd nestotožnil. Poukázal na to, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálne právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Zákonodarca v § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci stanovil, že štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nemôže zbaviť. Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci taxatívne stanovuje podmienky zodpovednosti štátu za škodu, ich výpočet nie je možné rozširovať. Posudzovanie splnenia jednotlivých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu musí vychádzať zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Odvolací súd uviedol, že skutočná škoda spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného, jej vznik splýva s okamihom, kedy sa majetok poškodeného reálne zmenšil, v prejednávanom prípade teda s okamihom, kedy boli peňažné prostriedky z účtu navrhovateľa odpísané súdnym exekútorom. Nie je teda možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že škoda vzniká až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ voči oprávnenému z exekúcie právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého faktickú nevymáhateľnosť nepreukázal. Ustanovenia upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie majú totiž len subsidiárny charakter. Záver o subsidiárnom charaktere nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia formulovaným spôsobom, že „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody", bol formulovaný v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR, Cpj 37/78 z 21. 12. 1978 a iné. Vo všeobecnosti sa dá teda uviesť, že plnenie na základe bezdôvodného obohatenia možno považovať len vtedy, ak nemožno požadovať plnenie z iného titulu (uznesenia NSSR sp. zn. 2 Cdo 48/2010 a sp. zn. 2 Cdo 155/2011, rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo/123/2009). Odvolací súd uviedol, že judikatúra NSSR v skutkovo identických alebo analogických veciach nie je jednotná. Odvolací súd sa preštudovaním relevantnej judikatúry a literatúry priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska občianskoprávneho kolégia NSSR Cpj 37/78 z 21. 12. 1978 a z uznesenia NSSR sp. zn. 2 Cdo 48/2010 a 2 Cdo 155/2010, pretože zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil navrhovateľovi ako osobe, ktorá sa stala povinným v exekúcii na základe nezákonného rozhodnutia súdu, škodu, ktorá mu v priamej príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím vznikla. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému v exekúcii v čase podania návrhu vo veci samej, ale aj v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola premlčaná. Navrhovateľ by už v tomto čase bezpochyby zjavne bol neúspešný v prípade podania návrhu na bezdôvodného obohatenia, pričom by bol zaťažený poplatkovou povinnosťou vo výške 16 596,50 Eur. Okresným súdom prezentovaný názor by sa podľa odvolacieho súdu mohol stať účinným liberačným nástrojom štátu, čím by bolo porušené základné právo garantované Ústavou SR v článku 46 ods. 3, ako aj výslovné znenie § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Odvolací súd poukázal na to, že jednotlivé ustanovenia tohto zákona treba vykladať ústavne konformným spôsobom tak, aby mohlo byť právo jednotlivcov na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom aj účinne realizované. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení teda nemožno obmedziť uvedené právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom, keď zároveň platí, že zodpovednosť štátu za škodu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti. Najmä nie skutočnosť, či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia proti subjektu, ktorý je toto plnenie povinný vydať. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 23. 08. 2008, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, zexekvovaná pohľadávka v prospech oprávneného z exekúcie bola poukázaná na jeho účet dňa 07. 03. 2006 a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 07. 03. 2009.
Odvolací súd uložil okresnému súdu skúmať zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu len z hľadiska kritérií ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. a po zistení, že základ nároku je daný, zaoberať sa aj výškou škody.
Prvostupňový súd doplnil dokazovanie, a to predložením dôkazov navrhovateľom o odpísaní finančných prostriedkov z účtu Mesta Banská Bystrica z dôvodu exekúcie EX 198/02-I (vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er 254/2001) súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo v súvislosti s exekúciou vedenou Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er 254/2001 k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu Mesta Banská Bystrica v prospech oprávneného v exekúcii. Prvostupňový súd následne posudzoval vec na základe doplneného dokazovania a ustanovenia § 226 O. s. p.
Prvostupňový súd v súlade so Zákonom o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci opätovne preskúmal predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí, skúmal existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že došlo k existencii nezákonného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 12 CoE 69/2005 zo dňa 15. 02. 2006, ktoré bolo zrušené rozhodnutím NS Sr 5 Cdo 2/2007 zo dňa 30. 07. 2008.
Súd tiež skúmal skutočnosť - žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podanú na Ministerstvo spravodlivosti SR. V žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 11. 06. 2009, navrhovateľ žiadal náhradu škody, z dôvodu, že škodu spôsobil navrhovateľovi súdny exekútor nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 04. 01. 2010 oznámilo navrhovateľovi, že nezistilo nezákonnosť úradného postupu exekútora.
Následne navrhovateľ v liste zo dňa 04. 11. 2010 - označeným ako doplnenie podania o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody udáva, že doplňuje pôvodnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa 25. 06. 2009, ktorú odôvodňoval titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, poukazuje na to, že uplatňuje nárok v súvislosti s nesprávnym právnym stanoviskom súdov: Krajského súdu v Banskej Bystrici a súdov nižších stupňov, pričom tieto rozhodnutia museli byť zrušené pre mylný právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to rozsudkami NSSR 4 Cdo 232/2006 zo dňa 30. 09. 2008 a 5 Cdo/2/2007 zo dňa 30. 07. 2008. Tieto rozhodnutia hovoria o tom, že Krajský súd v Banskej Bystrici (4 Cdo 232/2006 NSSR) v konaní 17CoE 15/06 a 12CoE 69/2005 porušil zákon, ak nedôvodne použil analógiu pre posúdenie veci zániku príspevkovej organizácie s Obchodným zákonníkom. Do vyslovenia právneho názoru rozsudkom NSSR však došlo ku škode žiadateľovi Mestu Banská Bystrica, ktorá je predmetom tejto žiadosti, lebo boli z jeho účtu odpísané čiastky 1 455 029,16 Eur, 75 484,22 Eur a 3 025 807,39 Eur v prospech oprávneného. Ďalej poukázal na to, že takýto istý postup vznikol aj v ďalšej veci, kde nesprávny právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 02. 2006 sp. zn. 12CoE 69/2005 musel naprávať rozsudkom 5 Cdo/2/2007 z 30. 07. 2008.
Právny zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ ide o doplnené podanie má za to, že toto bolo podané 03. 12. 2010.
V konaní navrhovateľ jednoznačne uviedol, že si uplatňuje náhradu škody v súvislosti so škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s exekučným konaním vedeným Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 1Er 254/2001, a to nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 02. 2006 sp. zn. 12Co 69/2005, ktoré bolo zrušené rozhodnutím NSSR v konaní 5 Cdo/2/2007 zo dňa 30. 07. 2008 a následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením zo dňa 16. 12. 2008 rešpektujúc názor NSSR tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom pod sp. zn. EX 198/02 (1Er 254/2001-144) za neprípustnú.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd má za to, že navrhovateľ si žiadosťou, ktorú označil ako doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s náhradou škody spôsobenou nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom uplatnil nárok na náhradu škody, kde skutkovo uviedol, že škoda mu vznikla na základe konkrétneho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 15. 02. 2006 sp. zn. 12CoE 69/2005, ktoré bolo následne zrušené, v súvislosti s nezákonným rozhodnutím došlo k odpísaniu sumy 1 455 029,16 Eur z účtu navrhovateľa. Navrhovateľ si v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s náhradou škody spôsobenou nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom uplatňoval aj iné nároky, ktoré si však v tomto konaní neuplatnil. Súd má za to, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na MS SR bol podaný dňa 03. 12. 2012. Navrhovateľ nepredložil žiadny iný dôkaz o tom, že by bola podaná žiadosť skôr, zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o uplatnenie si nároku v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žiadosťou zo dňa 11. 06. 2009, v tejto si navrhovateľ neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale s nesprávnym úradným postupom exekútora. Súd teda konštatuje, že pokiaľ išlo o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne, tento bol uplatnený žiadosťou doručenou MSSR dňa 03. 12. 2010. Tiež bolo medzi účastníkmi nesporné, že MSSR neuspokojilo nárok navrhovateľa uplatnený v žiadosti na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ani neodpovedalo.
V ďalšom sa súd zaoberal preukázaním vzniku škody na strane navrhovateľa v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 02. 2006 sp. zn. 12Co 69/2005, pričom v konaní bolo preukázané a účastníci ani nenamietali, že v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er 254/2001 (exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom pod sp. zn. EX 198/02), v ktorej ako oprávnený vystupovala spoločnosť TIKKA INVESTMENTS LIMITED, boli z účtu navrhovateľa odpísané finančné prostriedky v sume 43 834 208,47 Sk a tieto dňa 07. 03. 2006 poukázaná vo výške 42 933 319 Sk oprávnenému a suma vo výške 900 889,59 SK na trovy exekúcie. Teda týmto dňom došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa v celkovej výške 1 455 029,16 Eur (43 834 208,50 Sk). Uvedená skutočnosť bolo preukázané listinným dôkazom, a to z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 198/02 č. l. 373, ako aj z výpisov z účtu navrhovateľa. Predmetná suma bola zúčtovaná v čase, keď bolo právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 69/2005 zo dňa 15. 02. 2006. Následne došlo k zrušeniu rozhodnutia sp. zn. 12CoE 69/2005 zo dňa 15. 02. 2006, na základe ktorého bolo v rámci exekučného konania poukázaná predmetná suma oprávnenému v konaní, a to na základe rozhodnutia NSSR sp. zn. 5 Cdo/2/2007 zo dňa 30. 07. 2008. Predmetné rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 04. 10. 2008. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici po vyslovení názoru NSSR v konaní 12CoE 91/2008 zo dňa 16. 12. 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 1Er 254/01-144 zo dňa 12. 09. 2005 vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom pod sp. zn. EX 198/02 proti Mestu Banská Bystrica za neprípustnú potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo doručené Mestu Banská Bystrica dňa 22. 12. 2008. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 1 455 020,16 Eur a táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoE 69/2005 zo dňa 15. 02. 2006. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi, a to v súlade s § 3, § 5 a § 6 zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania, pričom súd má za to, že odporcovi vznikla povinnosť plniť po uplynutí 6 mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Pričom v konaní nebolo preukázané, že by konkrétna žiadosť v súvislosti s nárokom na náhradu škody na základe tých skutkových okolností, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu, bola na príslušnom ministerstve podaná skôr ako 03. 12. 2010. Pokiaľ ide o predchádzajúcu žiadosť, táto neuvádzala skutkový stav, na základe ktorého by MSSR mohlo vyhovieť žiadosti na základe skutkového stavu tak, ako je uvedené v nároku uplatnenom navrhovateľom v tomto konaní. Zákon v § 16 ods. 1 č. 514/2003 Z. z. uvádza, že príslušný orgán má uspokojiť nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V prípade, že ju neuspokojí, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Súd má za to, že až po uplynutí 6 mesačnej lehoty sa dostáva odporca do omeškania. Preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania od 04. 06. 2011, v prevyšujúcej časti súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.