Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/232/2006

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v exekučnej veci

oprávneného T. Ltd., so sídlom 16. K., reg. č. H., zastúpeného JUDr. A. V., advokátkou so

sídlom v B., proti povinnému Mestu B., zastúpenému JUDr. J. G., advokátom, AK G., so

sídlom v B., o vymoženie sumy 812 130,47 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. apríla 2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 14. decembra 2005 č.k.

128 námietkam povinného, vzneseným proti exekúcii začatej pred súdnym exekútorom

Mgr. P. K. povereným vykonaním exekúcie vedenej pod sp.zn. EX X., vyhovel. Vychádzal zo

zistenia, že v návrhu na začatie exekučného konania je ako povinný označený Mesto B., hoci

exekučný titul – rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2002 sp.zn. 32 Cb

89/98 – zaväzuje k povinnosti I. útvar Mesta B. (ďalej len I. útvar), príspevkovú organizáciu,

zriaďovateľom ktorej je Mesto B.. V súlade s námietkami povinného v zmysle § 37 ods. 3

Exekučného poriadku skúmal, či bolo v konaní preukázané, že povinnosť z exekučného titulu

prešla na Mesto B.. Uviedol, že o rozpočtových pravidlách verejnej

správy (ďalej len ), ktorého ustanovenia je potrebné na danú vec

aplikovať, predpokladá prechod práv a povinností z príspevkovej organizácie na zriaďovateľa,

ak príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, pričom k prechodu

dochádza dňom jej zrušenia, ak osobitný zákon neustanoví inak (§ 21 ods. 13 citovaného

zákona). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že I. útvar nebol zatiaľ podľa

tohto zákona zrušený. Dospel preto k právnemu názoru, že subjekt označený v návrhu na

vykonanie exekúcie ako povinný, nie je právnym nástupcom odporcu zaviazaného

v exekučnom titule k povinnosti a teda, že na tento subjekt neprešla povinnosť z exekučného

titulu. Exekúcia sa vykonáva proti subjektu, ktorý nie je v tomto exekučnom konaní pasívne

legitimovaný, čo je neprípustné. Námietky povinného proti exekúcii považoval preto za

opodstatnene podané. K právnemu názoru oprávneného, podľa ktorého na danú vec je

potrebné analogicky použiť ustanovenie (Krajský

súd v Banskej Bystrici totiž uznesením z 29. apríla 2005 zrušil konkurz vyhlásený na I. útvar

z dôvodu, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzného konania)

uviedol, že zánik príspevkovej organizácie upravuje práve , a to

odlišne od právnej úpravy uvedenej v . Právna úprava zániku

obchodných spoločností uvedená v sa preto na zánik príspevkovej

organizácie nevzťahuje a nie je možné ju použiť ani na základe analógie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2006 sp.zn.

na odvolanie oprávneného uznesenie okresného súdu zmenil tak, že námietkam povinného

vzneseným proti exekúcii, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. P. K. pod sp.zn. EX

X., nevyhovel. Zhodne ako súd prvého stupňa sa riadil ustanovením § 37 ods. 3 veta prvá

Exekučného poriadku, podľa ktorého proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,

možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z

exekučného titulu podľa § 41. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že I. útvar,

ako príspevková organizácia, zanikol zrušením bez právneho nástupcu. Práva a povinnosti

z tohto subjektu prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa ( ),

ktorým je nepochybne Mesto B.. Exekúcia sa preto správne, v súlade so zákonom vykonáva

proti Mestu B., ako subjektu, na ktorého prešla povinnosť z exekučného titulu. Za základ

svojho rozhodnutia vzal zistenie, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. apríla

2005 sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2005, zrušil konkurz

vyhlásený na úpadcu I. útvar, označeného v exekučnom titule ako povinného z dôvodu,

že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzného konania. Z uvedeného

zistenia vyvodil, že v dôsledku tohto rozhodnutia súdu, dňom nadobudnutia jeho

právoplatnosti, „nastali účinky“ uvedené v ustanovení § 68 ods. 3 písm.d/ Obchodného

zákonníka, podľa ktorého sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok

úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Zákonný

predpoklad prechodu práv a povinností z príspevkovej organizácie na zriaďovateľa,

vyplývajúci z ustanovenia (zánik príspevkovej

organizácie zrušením bez právneho nástupcu), bol tak naplnený. Nestotožnil sa s

právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého ustanovenie § 68 ods. 3 písm.d/

sa vzťahuje výlučne na zrušenie a následný zánik obchodnej

spoločnosti. V tejto súvislosti uviedol, že aj Živnostenský zákon (I. útvar nie je spoločnosťou

zapísanou v obchodnom registri, ale v registri živnostenskom) reaguje v § 8 ods. 1, 2 na

prípady ukončenia konkurzu, resp. zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre

nedostatok majetku, a to zákazom prevádzkovať živnosť. I. útvar nebol teda oprávnený po

vydaní rozhodnutia, ktorým súd zrušil vyhlásený konkurz, živnosť naďalej prevádzkovať.

Vzhľadom na túto skutočnosť a pre jeho nemajetnosť zistenú v konkurznom konaní,

zriaďovateľ – Mesto B., bol povinný v zmysle túto

príspevkovú organizáciu zrušiť, čo však neurobil. Keďže (ne)zrušenie príspevkovej organizácie

v takomto prípade nemožno ponechať len na vôľu zriaďovateľa, mal za to, že na vec v

otázke zrušenia príspevkovej organizácie je možné aplikovať ustanovenie § 68 ods. 3 písm.d/

za použitia analógie. Odvolanie oprávneného považoval preto za

opodstatnene podané a v celom rozsahu mu vyhovel.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal včas dovolanie povinný. Navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym

názorom odvolacieho súdu, že vydaním rozhodnutia o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok

úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov, došlo k zrušeniu I. útvaru v zmysle § 68 ods. 3

písm.d/ , následne k jeho zániku a že dňom nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia prešli priamo zo zákona (zákona o rozpočtových pravidlách

verejnej správy) práva a povinnosti z tohto subjektu na Mesto B. ako jeho zriaďovateľa.

V tejto súvislosti uviedol, že v exekučnom titule zaviazaný povinný I. útvar je samostatnou

právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou na základe zriaďovateľskej listiny. Táto

príspevková organizácia, napriek predchádzajúcemu konkurzu, naďalej právne existuje (je

doposiaľ vedená v zozname príspevkových organizácií obcí vedenom Štatistickým úradom

Slovenskej republiky a tiež v zozname podnikateľských subjektov Slovenskej republiky,

ktorý vedie živnostenský register). Poukázal na to, že pri použití analógie je potrebné

zachovať základné princípy práva, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd na jednej

strane posúdil analogicky zrušenie príspevkovej organizácie podľa .

Na druhej strane, keďže tento právny predpis nepozná pri zrušení spoločnosti z dôvodu

zrušenia konkurzu prechod práv a povinností na iný právny subjekt, použil ustanovenie

zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čo je neprípustné. Zdôraznil, že právny

stav existencie I. útvaru, nech je hodnotený akokoľvek, nemožno preklenúť použitím zásady

„per analogium“ tak, ako keby ju zrušil zriaďovateľ. Ani súd nemôže prípadný nedostatok

zákona preklenúť rozhodovacou činnosťou. Súd totiž nie je oprávnený rozhodovať

o zániku príspevkovej organizácie a tým nahrádzať rozhodovanie Mestského zastupiteľstva

v B., ktorý orgán má jediný právo v zmysle zákona o obciach a o obecnom zriadení

vydávať takéto rozhodnutie. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je preto založený na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ v dovolaní, okrem iného, veľmi podrobne

rozviedol svoje námietky týkajúce sa zmluvy o postúpení pohľadávok spísanej vo forme

notárskej zápisnice z 23. januára 2003 č. N X., Nz X., namietal nezákonný postup zmluvných

strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky z S., s.r.o. na terajšieho oprávneného.

V súvislosti s oprávneným a jeho konaním poukázal na systém činnosti obchodných

spoločností, konajúcich prostredníctvom oprávneného vo vzťahu k nárokom uplatňovaným v

rôznych konaniach, vrátane predmetného konania. Vyslovil názor o nedostatku vecnej

legitimácie oprávneného, resp. o nedostatku jeho spôsobilosti byť účastníkom nielen

exekučného konania, ale aj iných aktivít vyvíjaných na území Slovenska, čo dokumentoval na

podrobnej analýze systému obchodných spoločností napojených na pôvodnú obchodnú

spoločnosť. Zdôraznil, že oprávnený je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou na území

Slovenskej republiky, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čo je

jednou z podmienok, aby zahraničná spoločnosť mohla vystupovať a podnikať ako právny

subjekt na území Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie povinného je dôvodné.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Týmto

osobitným o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok).

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je

v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla

povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

Ostatne citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že exekúciu

možno vykonať len na základe návrhu toho, kto je v exekučnom titule označený ako

oprávnený a iba proti tomu, kto je označený ako povinný. Predpokladom pre vykonanie

exekúcie v prospech inej osoby, resp. proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom

rozhodnutí je prechod práva alebo povinnosti vyplývajúci z exekučného titulu zo zaviazaného

subjektu (oprávneného alebo povinného) na subjekt iný, preukázanie tohto prechodu,

prípadne prechod práv a povinností vyplývajúci priamo zo zákona.

Vo všeobecnosti platí, že k prechodu práv a povinností dochádza na základe právneho

nástupníctva, ktorého následkom je buď to, že do všetkých práv a povinností pôvodného

subjektu nastupuje iná osoba (univerzálna sukcesia – prichádza do úvahy, ak právny

predchodca zaniká) alebo zmena subjektu nastáva len u niektorých práv a povinností

(singulárna sukcesia). K prechodu práv a povinností dochádza okamžikom, kedy nastala

právna skutočnosť pre ňu stanovená. Treba zdôrazniť, že v obidvoch prípadoch možno proti

inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný vykonať exekúciu len

za predpokladu, že právna skutočnosť vyvolávajúca prechod práv a povinností, nastala až

po vydaní exekučného titulu.

V posudzovanej veci exekučný titul, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. marca 2002 sp.zn. uložil povinnosť plniť I. útvaru Mesta B. (proti

Mestu B. žalobu zamietol). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

Mestu B.. Bolo preto potrebné skúmať, či práva a povinnosti prešli na tento subjekt

v dôsledku právneho nástupníctva, lebo len v takom prípade bolo možné viesť proti nemu

exekúciu.

Podľa veta druhá ak rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti

prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Citované zákonné ustanovenie upravuje právne nástupníctvo rozpočtovej alebo

príspevkovej organizácie v prípade jej zániku. Predpokladom prechodu práv a povinností

z týchto subjektov na zriaďovateľa je skutočnosť, že organizácia zaniká zrušením a to bez

právneho nástupcu. Okamžik, ku ktorému dochádza k prechodu práv a povinností, zákon

stanovil dňom zrušenia rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ak osobitný zákon

neustanovuje inak.

V posudzovanej veci krajský súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa

ktorého I. útvar zanikol zrušením bez právneho nástupcu vydaním rozhodnutia o zrušení

konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov v zmysle § 68 ods.

3 písm.d/ , čím bol naplnený predpoklad prechodu práv a povinností

z tohto subjektu na Mesto B. podľa veta druhá , pričom

v otázke zrušenia príspevkovej organizácie pripustil možnosť aplikácie vyššie citovaného

ustanovenia na základe analógie.

Podľa dovolacieho súdu s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu nemožno

súhlasiť.

Právna úprava subjektov verejnej správy a nimi zriadených rozpočtových

a príspevkových organizácií, sa vzhľadom na ich povahu (ide o subjekty, ktoré sú svojimi

príjmami a výdavkami napojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územného

celku), nachádza v o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jeho

predmetom, je okrem iného, aj právna úprava týkajúca sa zriaďovania rozpočtových

a príspevkových organizácií, hospodárenia týchto organizácií, včítane právnej úpravy ich

zrušovania ( v spojení s ). Na subjekty verejnej

správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové

organizácie sa zásadne vzťahuje tento zákon a len za predpokladu, že osobitný zákon

stanovuje inak, treba na tieto subjekty použiť tento osobitný zákon. Príspevkové organizácie

zriadené rozhodnutím obce (tak, ako tomu je v danej veci), možno zrušiť len rozhodnutím

zriaďovateľa (od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom

písomnom súhlase ministerstva financií), pričom v ustanovení § 21 ods. 12 zákona

č. sú taxatívnym spôsobom vymenované prípady, kedy zriaďovateľ

príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť.

Naproti tomu v v a nasl. sa nachádza právna úprava

obchodných spoločností, včítane ich zrušenia a zániku. V ,

okrem iného, podáva úplný výpočet obchodných spoločností, medzi ktoré patria verejná

obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová

spoločnosť. Príspevková organizácia sa v tomto výpočte nenachádza. Rovnako, aj právna

úprava uvedená v ustanovení , sa včítane jeho odseku 3, vzťahuje

len na obchodné spoločnosti (v odseku 3 sa výslovne uvádza, že „spoločnosť sa zrušuje“).

Z uvedeného je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v

v ustanoveniach § 56 a nasl. sa netýka právnických osôb – subjektov verejnej správy a teda sa

netýka ani príspevkových organizácií, akou v posudzovanej veci I. útvar nepochybne je. Na

tieto subjekty sa vzťahuje úplne iný právny predpis a to zákon o rozpočtových pravidlách

verejnej správy. Použitie ustanovení na subjekty, akými sú

príspevkové organizácie, neprichádza preto do úvahy ( v žiadnom zo

svojich ustanovení neuvádza, že by sa vzťahovali aj na subjekty verejnej správy).

Rovnako, nemožno na príspevkovú organizáciu (jej zrušenie), akou je I. útvar,

aplikovať ustanovenie ani na základe analógie,

ako to nesprávne urobil odvolací súd. Použitie analógie totiž predpokladá, že určitý právny

vzťah nie je právnym predpisom vôbec upravený. V danom prípade je však otázka

zriaďovania (vzniku), a zrušovania (zániku) príspevkových organizácií zákonom upravená

a je viazaná na vydanie rozhodnutia zriaďovateľa. Keďže v posudzovanom prípade I. útvar

je bezpochyby príspevkovou organizáciou zriadenou rozhodnutím obce, nie je naplnený

základný predpoklad prípustnosti analógie. Okrem toho použitie analógie predpokladá, aby

vzťah, ktorého sa týka, bol ovládaný rovnakými právnymi zásadami, ako ustanovenie zákona,

ktorý sa použije. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako to predznamenáva

jeho znenie, upravuje subjekty verejnej správy (nimi zriadené rozpočtové a príspevkové

organizácie), ktorých vznik, hospodárenie a tiež zánik sú ovládané úplne inými zásadami ako

subjekty, ktorých právna úprava sa nachádza v (sú napojené na

štátny rozpočet, zriaďujú sa a zrušujú zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa, príspevková

organizácia, ak vykonáva podnikateľskú činnosť, zapisuje sa do Živnostenského registra,

atď.). Aj z tohto dôvodu použitie ustanovení na základe analógie

v posudzovanej veci neprichádza do úvahy.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dôvodom pre použite analógie nemôže byť

skutočnosť, že právna úprava zániku príspevkovej organizácie neobsahuje skutkovú podstatu

jej zrušenia formou vydania rozhodnutia súdom o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok

úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov. Rovnako, analógiu nie je možné pripustiť ani

z dôvodu, že zriaďovateľ príspevkovej organizácie si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona a príspevkovú organizáciu nezrušil, hoci podmienky k tomu v zákone

stanovené boli splnené, ako to nesprávne urobil odvolací súd. V ostatne uvedenom prípade, ak

oprávnenému vznikla majetková ujma v dôsledku porušenia právnej povinnosti

zriaďovateľom, nemožno vylúčiť vznik iného záväzkového vzťahu (záväzkového vzťahu

zo spôsobenej škody).

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak odvolací súd pripustil v otázke

zrušenia I. útvaru, ako príspevkovej organizácie, možnosť aplikácie § 68 ods. 3 písm. d/

na základe analógie a následne dospel k záveru, že došlo v zmysle

ustanovenia k prechodu práv a povinností z I. útvaru na

Mesto B. a teda, že exekúcia sa preto správne, v súlade so zákonom vykonáva proti

povinnému Mestu B., ako subjektu, na ktorého prešla povinnosť z exekučného titulu, jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Povinný preto opodstatnene

namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm.c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ); právny názor dovolacieho súdu v tomto

rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( ).

Pokiaľ povinný v dovolaní namietal nedostatok vecnej legitimácie oprávneného treba

uviesť, že tieto tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, neboli pred súdmi nižšieho stupňa

povinným uvádzané. Súdy nižšieho stupňa ich preto nehodnotili a dôkazy nevykonali. Keďže

dovolací súd dokazovanie nevykonáva ( ), nemohol v rámci dovolacieho

konania preskúmať správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu s prihliadnutím na tieto nové

skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd sa s nimi bude musieť vyporiadať v ďalšom konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému bola vec vrátená, znova o trovách

pôvodného konania a tiež trovách dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová