Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-6-2023.pdf
PDF · 155.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu 1: G. Ž., U. XX.XX.XXXX, R. XXX L. XXX XX, žalobcu 2: B. Ž., U. XX.XX.XXXX, R. XXX L. XXX XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Arendacký advokát, so sídlom Železničiarska 13, 814 01 Bratislava, proti žalovanému: R. D. D. W. E., Q. H. D. A. O. K. E. D. Č.. XXXXXXXXX E. E. R. T. X, XXX XX D., W. A., konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: R. D. D. W. E., D. Q.U. R., B.: XXXXXXXX, L. X, R., právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver poskytnutý žalobcom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, uzatvorených medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným dňa 13.10.2017, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobca 1 a žalobca 2 majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2023 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že spotrebiteľský úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou je aj Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, uzatvorená medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným dňa 13. 10. 2017, je bezúročný a bez poplatkov a prizná žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzavreli spolu dňa 13.10.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ZoSÚ“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 39 000,00 eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 72 mesačných splátkach po 676,66 eura. Celková čiastka k zaplateniu pri základných údajoch úveru: úrok 5,90 %, poplatok za poistenie 4,99 % z mesačnej splátky, t. j. 33,77 eura, RPMN 6,06 %, odplata 5,90 %, priemerná RPMN 9,08 %, predstavuje sumu 46 404,00 eura. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Konečná splatnosť úveru je 15.11.2023. Súčasťou ZoSÚ je aj Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len ,,ZoRSÚ“). Základné podmienky revolvingového spotrebiteľského úveru sú: výška úverového rámca 5 000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca 900,00 eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur, úrok 27,48 %, RPMN 39,26 %, Odplata 31,13 %, poplatok za poistenie 5,29 %, t. j. 4,58 eur, poplatok za kreditnú kartu podľa Sadzobníka poplatkov, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška revolvingového úveru 900,00 eur, mesačná splátka 86,63 eura, poplatok za kreditnú kartu 2,99 eura,
počet mesačných splátok 12, celková čiastka k zaplateniu 1 072,45 eura, poistné nie je do výpočtu RPMN započítané, priemerná hodnota RPMN 21,50 %. V časti 1. bode 3. ZoSÚ - Splácanie Úveru - je stanovené: 3.1. Splatný riadny úrok a splatný poplatok za poistenie sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny Úveru. Splátka úveru pozostáva len z istiny Úveru. Táto časť zmluvy je nezrozumiteľná, pretože nie je zrejmé, či výška mesačnej splátky 676,66 eura uvedená v základných podmienkach ZoSÚ predstavuje len istinu alebo istinu spolu aj s úrokom alebo istinu spolu aj s úrokom a s poplatkom za poistenie. Žalovaný po uzatvorení zmluvy oznámil žalobcom, že výška mesačnej splátky je 682,34 eura. Mesačná splátka dohodnutá v základných podmienkach ZoSÚ v sume 676,66 eur sa tak zvýšila na sumu 682,34 eura, pričom nie je zrejmé, čo bolo dôvodom navýšenia mesačnej splátky o 5,68 eura. Nijakým výpočtom totiž nie je možné dospieť k sume 5,68 eura, o ktorú sa výška mesačnej splátky navýšila. Podľa základných podmienok ZoSÚ bolo stanovených 72 mesačných splátok po 676,66 eura. Podľa takto stanovených parametrov ZoSÚ bola v zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu 46 404,00 eur s údajom o RPMN vo výške 6,06 %. V zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu 46 404,00 eur a údaj o RPMN 6,06 % ale nezodpovedajú realite. Počet stanovených 72 mesačných splátok krát 676,66 eura mesačná splátka predstavuje skutočnú celkovú čiastku k zaplateniu 48 719,52 eur (72 x 676,66 eura) a RPMN má hodnotu 7,77 %. V zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu 46 404,00 Eur je tak uvedená o 2 315,52 eura nižšia než skutočná celková čiastka k zaplateniu 48 719,52 eura, tzn. že je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Rovnako údaj o RPMN uvedený v zmluve 6,06 % je nižší než skutočná výška RPMN 7,77 %, tzn. že je taktiež uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že súbor poistenia 4,99 % je vyžadovaný od spotrebiteľa ako záruka, ktorú musí spotrebiteľ poskytnúť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tzn., že podmienkou poskytnutia úveru bolo aj poistenie, ktoré malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN a do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Pravdepodobne navýšená suma mesačnej splátky (ktorú žalovaný žalobcom oznámil neskôr) a ktorá predstavuje sumu 682,34 eura už v sebe zahŕňa aj mesačný poplatok za poistenie. (Čo sa týka samotného poistenia, poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách.) Žalovaný, tak ako to vyplýva aj zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, bol teda povinný poplatok za poistenie zahrnúť do výšky splátky a do výpočtu RPMN už priamo v zmluve a ešte pred podpisom samotnej zmluvy žalobcami, nakoľko poistenie vyžadoval žalovaný od žalobcov ako záruku. Podľa základných podmienok ZoRSÚ bol aktuálny úverový rámec 900,00 eur, ktorý bol použitý aj pre výpočet RPMN. Na výpočet RPMN bol použitý predpoklad - úverový rámec 900,00 eur, 12 mesačných splátok, výška mesačnej splátky 86,63 eura, RPMN 39,26 %, priemerná RPMN 21,50 %, poplatok za poistenie 5,29 %, celková čiastka k zaplateniu 1 072,45 eura. Výpočet: počet mesačných splátok 12 x výška splátky 86,63 eura = 1 039,56 eura. Aj v tomto prípade je v zmluve uvedená nesprávna celková čiastka k zaplateniu 1 072,45 eura. Rovnako je nesprávny aj údaj o RPMN. Poistenie bolo povinné rovnako ako aj pri ZoSÚ. Potom skutočný výpočet celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN mal byť: počet mesačných splátok 12 x výška splátky s poistením 91,21 eura (86,63 eura + 4,58 eura) = celková čiastka k zaplateniu 1 094,52 eura. RPMN predstavuje hodnotu 40,53 %. Žalobcovia ale o revolvingový úver nemali záujem, o tento úver ani nežiadali. Z obsahu zmluvy o ZoSÚ a ZoRSÚ je zrejmé, že v nich uvedené údaje o Celkovej čiastke k zaplateniu a o RPMN nekorešpondujú s údajmi v zmluve (výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou úveru), resp. zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej splátky, počet pravidelných mesačných splátok, splátok náhrady poistného). Celková čiastka k zaplateniu a RPMN predstavujú celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, celková čiastka k zaplateniu a RPMN predstavujú celkové náklady úveru pre spotrebiteľa, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Celková čiastka k zaplateniu a RPMN sú dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak nie sú uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ako vyplýva z obsahu zmluvy, dlžník sa podpisom zmluvy zaväzuje platiť veriteľovi náhradu poistného, ktorú výšku stanovil sám veriteľ. Z obsahu zmluvy je teda zrejmé, že pokiaľ žalobcovia chceli získať úver nemohli odmietnuť poistenie. Uzatvorenie poistného bolo podmienkou pre získanie úveru a preto v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zák. č. 29/00 Z. z., náklady súvisiace s poistením museli byť zahrnuté do
výšky RPMN, čo v danom prípade splnené nebolo. V danom prípade zmluva o ZoSÚ a ZoRSÚ uzavretá medzi účastníkmi obsahuje nezodpovedajúce údaje o výške RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nutné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
3. Spolu so žalobou žalobcovia predložili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, Oznámenie o začatia realizácii odkladu splátok, Schválenie odkladu mesačných splátok, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - predžalobná výzva, Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, Informácie pre klientov čerpajúcich účelový úver.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na právoplatne skončené konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 30Csp/30/2021, v ktorom sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.10.2017 a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca sa v prejednávanej veci opätovne domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to aj napriek tomu, že o uvedenom už tunajší súd rozhodol v zmysle rozsudku a to tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na žalobu žalobcu, ktorá je totožná so žalobou, ktorou žalobca inicioval konanie na tunajšom súde pod spis. Z tohto dôvodu má za to, že by nemalo byť akýchkoľvek pochýb o tom, že na rozhodovanie o prejednávanej veci nie sú splnené procesné podmienky, nakoľko konanie trpí neodstrániteľnou vadou konania (prekážka právoplatne rozhodnutej veci). Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek počas konania. V konaní sa môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Takýmto neodstrániteľným nedostatkom je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 Civilného sporového poriadku, následkom čoho je zastavenie konania. Čo sa týka totožnosti strán, tak ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30Csp/30/2021, tak aj v prejednávanej veci vystupujú žalobca a žalovaný v rovnakom postavení. Z uvedeného dôvodu je totožnosť strán preukázaná. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, následne začatého sporu je ten istý nárok, ktorý už bol uplatňovaný vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté Totožnosť predmetu konania je teda totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Rovnaký názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorého sa okrem iného domáhal v právoplatne rozhodnutej veci na tunajšom súde pod spis. zn. 30Csp/30/2021, a o ktorom teda už právoplatne rozhodnuté bolo. Možno teda uzavrieť, že toto konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti trpí významným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a preto je potrebné konanie zastaviť s poukazom na ust. § 161 ods. Civilného sporového poriadku.
5. Spolu s vyjadrením k žalobe predložil aj Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu zo dňa 02.11.2021 (konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30Csp/30/2021 - pozn. súdu), rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19.09.2022, sp. zn. 30Csp/30/2021.
6. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa žalobcovia nevyjadrili. Výzva uznesením doručená právnemu zástupcovi žalobcov dňa 28.04.2023.
7. Na pojednávaní dňa 28.07.2023 právny zástupca žalobcov poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje povinnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - údaj o RPMN a údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V prípade, ak tieto údaje sú uvedené v správnej výške, má sa za to, že uvedené nie sú a vtedy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na to a písomné vyhotovenie žaloby má za to, že tieto údaje v predmetnej zmluvnej dokumentácii absentujú, a navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
8. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že naďalej pretrváva prekážka rozhodnutej veci súvisiaca s rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30Csp/30/2021 zo
dňa 19.09.2022. Žalovaný poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/71/2012, 3Cdo/111/2015, 5Cdo/120/2009, v zmysle ktorých bol skutkový stav neúplne posúdený, je prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa tvrdenia žalobcov časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľná, pretože nie je zrejmé, či výška mesačnej splátky 676,66 eura uvedená v základných podmienkach tejto zmluvy predstavuje len istinu alebo istinu spolu aj s úrokom alebo istinu spolu aj s úrokom a s poplatkom za poistenie. Výklad žalobcov je v tomto smere zmätočný a nedôvodne spochybňujúci. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bez pochýb zrejmé, že dojednaná výška mesačnej splátky je 676,66 eura, tak ako je uvedené v základných podmienkach tejto zmluvy. Citované ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere len bližšie špecifikuje splatnosť tej-ktorej konkrétnej časti mesačnej splátky (istiny, poistenia a úroku). Žalovanému nie je zrejmé, čo vôbec viedlo žalobcov k vytváraniu rozporov o tom, čo mesačná splátka v súhrne predstavuje, keďže je zrejmé, že časť mesačnej splátky sa započítava na istinu, úrok a poistenie. Žalobcovia mali kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia časti 1. bod 1.6. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právo bezplatne si vyžiadať výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, z ktorej sú namietané informácie celkom zrejmé. V čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ba dokonca ani počas jej trvania neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala, resp. sťažovala žalobcom oboznámiť sa s obsahom amortizačnej tabuľky. Žalovaný k výške mesačnej splátky 682,34 eura poukázal na dokument Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb zo dňa 13.10.2017, v zmysle ktorého vyplýva, že plnenie vo Výške 5,68 eura predstavoval poplatok za poistenie vo výške 5,68 eura. Uvedený dokument zachytáva rovnako súhlas žalobcov s poskytnutím poistenia, ktoré si dobrovoľne zvolili ako doplnkovú službu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tvrdí, že žalobcovia boli tak dostatočne oboznámení s výškou dojednaného doplnkového poistného a preto ich následne spochybňovanie považujeme za irelevantné. K žalobcom namietanej nesprávne uvedenej celkovej výšky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a nesprávne uvedenom údaji o výške RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne, avšak treba si uvedomiť, že v nej nie sú zahrnuté náklady súvisiace s poistením úveru. V tejto súvislosti poukázal na samotné znenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na tretiu časť zmluvy: Podľa časti 3. bod 1 . 1. druhá veta: „ Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ, (a) Základný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti alebo, (b) Štandardný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a poistenie spoludlžníka pre prípad pracovnej neschopnosti plnej a trvalej invalidity, smrti. Ak v ZOSÚ nevystupuje spoludlžník alebo tento nespĺňa podmienky pre vznik poistenia, toto poistenie spoludlžníka je automaticky nahradené poistením hospitalizácie v dôsledku úrazu, alebo (c) Rozšírený súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty zamestnania. Pre osoby, ktoré sú v čase vzniku poistnej udalosti samostatne zárobkovo činnými osobami, tento súbor nezahŕňa poistenie pre prípad straty zamestnania. V prípade pracovnej neschopnosti však majú takéto osoby nárok na poistné plnenie v dvojnásobnej výške, alebo (d) Súbor poistenia Senior - pre prípad smrti.“ Každý z vyššie uvedených súborov poistenia je spotrebiteľ oprávnený kedykoľvek ukončiť. Toto oprávnenie vyplýva z ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sa nachádzajú v časti 3. bod 1.8. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na uvedené je teda zrejmé, že v prípade poistenia sa jedná o samostatnú a dobrovoľne voliteľnú službu, ktorú si spotrebiteľ zvolil. Aj keby časom spotrebiteľ zistil, že o uvedenú službu záujem nemá, bolo možné toto poistenie bez sankcie zrušiť. Žalobcovia si konkrétnu variantu poistenia zvolili a nezrušili ju ani dodatočne. Možno teda uzavrieť, že o predmetnú doplnkovú službu mal skutočný záujem. Poistné tak bolo individuálne dojednané, pričom žalobcovia mali možnosť voľby, žalobcovia boli oprávnení kedykoľvek dojednané poistné ukončiť. Uvedené ustanovenie bolo žalobcom známe, keďže žalobcovia sa pred podpisom zmluvy oboznámili s jej obsahom, čo svojim podpisom aj potvrdili. Poistenie nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru za podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Práve z vyššie uvedených dôvodov sa poistné do ročnej percentuálnej miery (resp. do celkových nákladov spotrebiteľa na poskytnutý úver) nezapočíta. Poistenie sa do RPMN započíta iba v prípade, ak je podmienkou k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, a ak by jeho náklady musel spotrebiteľ znášať počas celej doby splácania úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že žalobcovia si poistenie zvolili a preto sa v takomto prípade do ročnej percentuálnej miery nákladov nezapočítava. Žalobcovia si dokonca zvolili dva druhy poistenia a to poistenie pravidelných platieb, kde poistné predstavovalo sumu vo výške 5,68 eura a štandardný súbor poistenia, kde poistné predstavovalo sumu vo výške 32,16 eura (4,99 % z výšky mesačnej splátky). Keďže ani jeden druh poistenia nebol podmienkou k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, mesačná splátka predstavovala sumu vo výške 644,50 eura, kde pri 72 mesačných splátkach tak celková čiastka k
zaplateniu predstavovala sumu vo Výške 46 404,00 eura, tak ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rešpektujúc § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach platí právny výklad spotrebiteľských zmlúv pre spotrebiteľa priaznivejší, je potrebné uviesť, že žalovaný mohol rozumne predvídať a v rámci výpočtu RPMN aj predvídal alternatívu, že žalobcovia ako spotrebitelia sa rozhodnú využiť svoje právo poistenie v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere vypovedať, a preto z uvedeného dôvodu žalovaný poistenie do RPMN rozumne nezahrnul, nakoľko v prípade jeho vypovedania by výška RPMN nereflektovala skutočný právny stav. Žalovaný teda pristúpil k vyššie uvedenému spôsobu výpočtu ročnej priemernej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľskej zmluvy v kontexte ustanovenia § 54 a nasl. OZ. K zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že zmluva nadobudla platnosť podpisom zmluvných strán tejto zmluvy, avšak jej účinnosť bola odložená až poskytnutím revolvingového úveru dlžníkovi. Uzavretím zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere teda práva a povinnosti žalobcom nevznikli, nakoľko k poskytnutiu revolvingového úveru žalobcom a k čerpaniu tohto úveru nikdy nedošlo. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ba dokonca medzičasom zanikla a to zmluvne predpokladaným spôsobom, kedy v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, ZoRSÚ zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou. Pokiaľ teda samotná Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty nenadobudla účinnosť, pretože nedošlo k naplneniu odkladacej podmienky, a to poskytnutiu, resp. k čerpaniu revolvingového úveru, považujeme žalobu žalobcu týkajúcu sa tejto zmluvy za nedôvodnú a bez právneho významu pre sporové strany. Žalovaný pre odstránenie rozporu poukázal na časť 2. bod 1.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sa jasne uvádza nasledovné: „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania Revolvingového úveru 900,00 EUR, s výškou mesačnej splátky 86,63 EUR, s poplatkom za kreditnú kartu 2,99 EUR a splatenie Revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia Revolvingového úveru. Dlžník je kedykoľvek oprávnený odvolať svoj súhlas s poistením Revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu: 1 072,45 EUR. Priemerná hodnota RPMN: 21,50%.“ Žalovaný ďalej poukázal aj na ďalšie mylné tvrdenia žalobcov, podľa ktorých dlžník podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere automaticky prijíma aj zmluvné podmienky k revolvingovému spotrebiteľskému úveru. Žalobcovia v tejto súvislosti rovnako uviedli, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že pokiaľ chcel žalobca získať spotrebiteľský úver, tento nemohol odmietnuť revolvingový úver, a teda uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bolo podmienkou pre získanie klasického spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere predložená žalobcom zo strany žalovaného ako návrh na uzatvorenie zmluvy pôsobila voči žalobcom odo dňa, kedy sa dostala do ich dispozičnej sféry a žalobcovia mali možnosť si návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Žalobcovia mali tak dostatok času sa rozhodnúť, či návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere príjmu alebo odmietnu. Ak žalobcovia nesúhlasili s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítali, mohli návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. V roku 2017 pôsobilo na bankovom trhu Slovenskej republiky viacero nebankových subjektov. Žalobca mal preto možnosť voľby uzatvoriť takú úverovú zmluvu, ktorá by vyhovovala jeho požiadavkám. Žalobcovia podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podpisom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere prejavili svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetných zmlúv, a preto ich tvrdenie o vnútenom právnom úkone neobstojí. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcov o údajnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú len účelové tvrdenia. Z konania žalobcov je nepochybné, že daný právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Tvrdenie žalobcov, že nemali vedomosť, že uzatvárajú aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, prípadne že im bol tento typ úveru nanútený, je potrebné považovať za účelovú obranu, keďže hneď na prvej strane zmluvy je uvedené o aké právne úkony sa jedná. Na strane 2 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa nachádza výrazné označenie 2. časti tejto zmluvy, pričom je zrejmé, že druhú časť predloženého dokumentu predstavuje zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru. Máme za to, že napriek tomu, že sa jedná v prípade žalobcu o spotrebiteľa, možno od neho spravodlivo očakávať, že si minimálne zmluvné dokumenty, ktoré podpisuje prečíta. Pokiaľ si žalobca text predloženej zmluvy aspoň prečítal, musel mat' vedomosť aj o uzavretí revolvingovej zmluvy. Návrh tejto zmluvy, totiž nebol žiadnym spôsobom v texte skrytý, práve naopak bol zvýraznený hrubým písmom a to nasledovne: Fakt, že žalobcovia realizovali podpis 2x fráz ako súhlas so spotrebiteľským úverom a druhýkrát ako súhlas so spotrebiteľským revolvingovým úverom) deklaruje, že právny úkon nanútený nebol a musel mat' o ňom vedomosť. Objektívne neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že sa žalovaný pokúsil žalobcom spotrebiteľský revolvingový úver nanútiť. Taktiež neexistujú skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že spotrebiteľ o takomto úkone nevedel.
V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere z dôvodu nedostatku vôle dlžníka. Žalovaný upozornil na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci V. C. D. K. H. D. D. E. W., E.. E. A.. O.., v ktorej Súdny dvor rozhodol nasledovne: „Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú” v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 0 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a norou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách”), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.“ Vzhľadom na prednesené skutočnosti má žalovaný za to, že bolo preukázané, že neexistujú dôvody na základe ktorých by mohlo byť konštatované, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, prípadne neplatná. Vzhľadom na uvedené navrhujeme súdu aby žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Na pojednávaní dňa 22.09.2023 právny zástupca žalobcov právom záverečnej reči uviedol, že sa v plnej miere pridržiava podanej žaloby. Poistenie úveru nebolo individuálne dojednané, ale bolo vyžadované zo strany veriteľa, o čom svedčí aj dokument Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde sa štandardný súbor poistenia uvádza medzi vyžadovanými zárukami, t. j. zárukami, ktoré bude musieť spotrebiteľ poskytnúť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poplatok za poistenie teda bolo nevyhnutné zahrnúť k výpočtu RPMN. Keďže sa tak nestalo, úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov. K spojeniu úverov sa spotrebitelia v danom prípade nevedia vyhnúť, keďže už prvým podpisom na zmluve prejavovali súhlas s celým obsahom zmluvy, s oboma úvermi. S poukazom na obsah žaloby a doterajšie vyjadrenia žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania.
10. Právny zástupca žalovaného právom záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie uvedenej súdnom spise. Žalovaný zotrváva na tom, že v konaní je prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a to v dôsledku skôr vydaného právoplatného a vykonateľného rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 30Csp/30/2021 pred Okresným súdom Trnava. V prípade, že sa súd nestotožní s uvedenou námietkou, má žalovaný to, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Poistné bolo individuálne dojednané, žalobcovia boli kedykoľvek a bezprostredne po uzatvorení vzťahu oprávnení bez akýkoľvek sankcií ukončiť poistný vzťah, a preto bola výška RPMN určená správne. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanie kreditnej karty ako aj rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb nikdy nenadobudli účinnosť a došlo aj k ich zániku, a preto v prípade týchto zmlúv nie je možné rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Súd vo veci na pojednávaní dňa 22.09.2023 vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, a prílohami, vyjadrením žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Žalobcovia ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 13.10.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (č.l. 6). Na základe zmluvy v Časti 1 žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 39 000,00 eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali vrátiť v 72 mesačných splátkach po 676,66 eura mesačne, splatnosť splátok bola 15. deň v mesiaci, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 46 404,00 eur, RPMN bola 6,06%, priemerná RPMN bola 9,08%, ročná úroková sadzba bola 5,9 %, poplatok za poistenie 4,99%. Na základe zmluvy v Časti 2 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom úver v úverovom rámci 900,00 eur. Podľa bodu 2.2 Časti 2 zmluvy je táto časť zmluvy platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi.
13. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu m medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 290 zákona CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17. Podľa 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4).
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
20. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
23. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti c) adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
26. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ aktuálnom znení. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
27. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
28. Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä (a)výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, (b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, (c) poistnú dobu, (c) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, (d) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, (e) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
29. Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
30. V prvom rade sa súd musel vysporiadať námietkou žalovaného, že sa v predmetnom spore jedná o vec právoplatne rozhodnutú, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30CSp/30/2021 (res iudicata). Súd uvádza, že v predmetnej veci nepôjde o vec právoplatne rozhodnutú, a to vzhľadom
na skutočnosť, že tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 30Csp/30/2021 žalobu zamietol, avšak len z procesných dôvodov - nedostatku petitu žaloby, kedy žalobcovia mali v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. voliť alternatívu výrokov a nie kumuláciu výrokov. Meritum veci nebolo súdom prejednané, pričom vo svojom rozhodnutí súd uvádza, že „žalobu zamietol v rozsahu určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľských úverov, ako aj neplatnosti úverových zmlúv bez toho, aby sa bližšie zaoberal obsahom týchto zmlúv.“ (bod 16 rozsudku). Skutkový a právny stav veci v konaní vedenom pod sp. zn. 30Csp/30/2021 nebol súdom ani len sčasti prejednaný. Skutočnosť, že súd žalobu zamietol z procesného dôvodu, nebráni podať novú žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov.
31. Žalobcovia sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, aby súd určil, že spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o žalobu v podanú v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, súd skúmal, či žalobcovia majú na rozhodnutí naliehavý právny záujem, resp. či naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu a preto nie je potrebné ho preukazovať. V predmetnom spore je týmto osobitným zákonom ZoSÚ, ktorý vo svojom ustanovení § 11 ods. 4 ustanovuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Preto nie je potrebné naliehavý právny záujem pri podaní žaloby osobitne preukazovať.
32. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (obidve časti zmluvy: Časť 1 a Časť 2, nakoľko žalovaný ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcovia ako spotrebitelia takto nekonali. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahuje i zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ" alebo "Zákon o spotrebiteľských úveroch") ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
34. Súd preto úverovú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje namietané náležitosti, ktoré sú vyžadované ustanoveniami ZoSÚ. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 13.10.2017 neobsahuje údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.
35. Zmluva neobsahuje namietanú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve (Časť 1) je uvedená výška mesačnej splátky 676,66 eura. Celkový počet splátok je 72. Celková čiastka, ktorú mali žalobcovia splatiť je tak 48 719,52 eura (676,66 eura x 72 splátok) a nie čiastka 46 404,00 eur, tak ako žalovaný uvádza v zmluve. Z uvedeného možno odvodiť aj nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov uvedenú v zmluve. Zároveň súd uvádza, že rozdiel v konečných čiastkach je 2 315,52 eura. Podľa názoru súdu sa jedná o značnú čiastku, ktorá môže ovplyvniť spotrebiteľa v jeho správaní a konečnej vôli napokon spotrebiteľskú zmluvu uzatvoriť. V zmluve (Časť 2) je uvedená výška mesačnej splátky 86,63 eura. Celkový počet splátok je 12. Celková čiastka, ktorú mali žalobcovia splatiť je tak 1 039,56 eura (86,63 eura x 12 splátok) a nie čiastka 1 072,45 eur, tak ako žalovaný uvádza v zmluve. Zmluva síce obsahuje údaj o tom, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením, avšak je zrejmé, že poistné je súčasťou zmluvy, a to vo výške 5,29 % -bez uvedenia konkrétnej sumy v eurách; (ak je možné súhlas len odvolať a nie aj poskytnúť súhlas s poistením). Možnosť zrušiť poistenie (kedykoľvek a hoci aj bezdôvodne), nie
je dôvodom na neuvádzanie sumy poistného do výšky splátky, tak ako to tvrdí žalovaný, aj vzhľadom na ustanovenie zákona, ktoré jednoznačne ustanovuje, že sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (uvádzané za bodkočiarkou v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ) . S poistením predstavovala mesačná splátka sumu 90,60 eura a celková čiastka, ktorú mali spotrebitelia zaplatiť bola 1 087,20 eura. Spotrebiteľ má právo už pri uzatváraní zmluvy vedieť presne, koľko bude mesačne platiť, t. j. koľko peňazí mesačne vynaloží na splatenie svojho dlhu z konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy. Už len pre úplnosť súd uvádza, že zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani v Časti 1, ani v Časti 2 zmluvy (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty, výber súboru poistenia klientom). Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a v konaní nebola predložená žiadna písomná poistná zmluva so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum). Žalovaný tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplývali nároky poistné.
36. Súd ďalej uvádza, že žalovaný v písomnom vyjadrení uvádza, že poistné predstavovalo sumu 32,16 eura, ktoré však nebolo povinné, preto je výška mesačnej splátky 644,50 eura (676,66 eura-32,16 eura). V zmluve je však uvádzaná výška mesačnej splátky 676,66 eura. Ak teda uvádza v zmluve výšku splátky aj s poistným ako uvádza žalovaný (čo vlastne nie je možné ani spoľahlivo určiť vzhľadom na nedodržanie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ), mal aj do RPMN, a aj do celkovej čiastky k zaplateniu uviesť 72 - násobok splátky vo výške 676,66 eura, t. j. 48 719,52 eura, nakoľko sa pri výpočte musia uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Tvrdenie žalovaného o tom, že poistené bolo dobrovoľné, kedykoľvek bolo možné ho zrušiť, a preto ho do RPMN nezapočítal neobstojí, keď v rámci toho istého vyjadrenia žalovaný vyjadruje presvedčenie, že žalobcovia o poistenie mali záujem, keď si zvolili až dva druhy poistenia. Aj v rámci záverečnej reči bolo tvrdené, že poistné bolo dohodnuté individuálne. Logicky tak nie je možné prijať ani argument žalovaného, keď v rámci výpočtu RPMN predvídal alternatívu, že žalobcovia sa rozhodnú využiť svoje právo a poistenie vypovedať. (č. l. 72) a preto ho do výpočtu RPMN nezapočítal.
37. V závere k poisteniu súd uvádza, že žalovaný ani jednoznačne nevysvetlil, prečo po uzatvorení zmluvy ešte mali žalobcovia platiť sumu 5,68 eura (č. l. 71) (poplatok za poistenie) k sume 676,66 eura, keď už táto suma bola započítaná v mesačnej splátke (č. l. 72), ako uvádza žalovaný.
38. Súd zároveň uvádza, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb považoval za jeden dokument, pričom podpisom už prvej časti zmluvy boli žalobcovia viazaní aj druhou časťou zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere však mala odloženú len účinnosť, nie však platnosť. Trvanie Zmluvy o revolvingovom úvere bolo stanovené na dobu neurčitú, kedy neboli dodržané ďalšie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. V tomto dokumente navyše neboli ani osobitné miesta pre podpisy dlžníkov - žalobcov smerujúce k akceptovaniu len Časti 1 zmluvy, alebo akceptácii len Časti 2 zmluvy. Podpísaním dokumentu na jeho konci súhlasili s celým predloženým dokumentom bez možnosti úpravy tohto dokumentu.
39. Obsahové nedostatky Zmluvy špecifikované v bodoch 35 a 36 odôvodnenia zakladajú záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) a ods. 2 ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov.
40. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo výroku I. určil, že úver poskytnutý žalobcom dňa 13.10.2017 špecifikovaný vo výroku rozhodnutia je bezúročný a bez poplatkov, keď určenie tejto právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z.
41. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (A. F. V.. Š.U. Q. X. N. XXXX, E. K., Č.. XXX-K., E..XX, §. XX; T. R. V.. Š. Q. X. N. XXXX, E. K., Č.. XXX-R.; I. V.. I. Q. XX. G. XXXX; T. V.. W. Q. XX. W. XXXX). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
42. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Súd plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
45. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalovanému, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.