Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Csp/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 2. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, obaja zastúpení: E. na ochranu práv občana - F., R.: XX XXX XXX, so sídlom V. B. 9, Z., proti žalovanému: Z. B. B. J. SA, zapísaná v parížskom L. obchodu a spoločností pod č. XXXXXXXXX so sídlom Z. K. 1, XXX XX B., J. republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Z. B. B. J. SA, pobočka zahraničnej banky, R.: XXXXXXXX, N. 2, Z., o určenie neplatnosti zmluvy, t a k t o

rozhodol:

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená k zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 33,3%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava XX.XX.XXXX sa žalobca 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) domáhajú určenia, že spotrebiteľský úver a revolvingový spotrebiteľský úver zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným dňa XX.XX.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov, určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb ako i dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ZoSÚ“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške XX XXX,XX eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v XX mesačných splátkach po XXX,XX eura. Celková čiastka k zaplateniu pri základných údajoch úveru: úrok X,XX %, poplatok za poistenie X,XX % z mesačnej splátky, t. j. XX,XX eura, L. X,XX %, T. X,XX %, B. L. X,XX %, predstavuje sumu XX XXX,XX eur. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola XX. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. N. splatnosť úveru je XX.XX.XXXX. Súčasťou ZoSÚ je aj Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len ,,ZoRSÚ“). Základné podmienky revolvingového spotrebiteľského úveru sú: výška úverového rámca X XXX,XX eur, aktuálna výška úverového rámca XXX,XX eur, výška mesačnej splátky min. X % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok XXX,XX eur, úrok XX,XX %, L. XX,XX %, odplata XX,XX %, poplatok za poistenie X,XX %, t. j. X,XX eura, poplatok za kreditnú kartu podľa Sadzobníka poplatkov, splatnosť mesačnej splátky XX. deň v mesiaci, Splatnosť 1. mesačnej splátky XX. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Dodatočné

predpoklady pre výpočet RPMN: výška revolvingového úveru XXX,XX eur, mesačná splátka XX,XX eura, poplatok za kreditnú kartu X,XX eura, počet mesačných splátok XX, celková čiastka k zaplateniu X XXX,XX eura, poistné nie je do výpočtu RPMN započítané, priemerná hodnota L. XX,XX %. V časti 1. bode 3. ZoSÚ - Splácanie Úveru - je stanovené: X.X. Splatný riadny úrok a splatný poplatok za poistenie sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny Úveru. Splátka úveru pozostáva len z istiny Úveru. Túto časť zmluvy považujú žalobcovia za nezrozumiteľnú, pretože nie je zrejmé, či výška mesačnej splátky XXX,XX eura uvedená v základných podmienkach ZoSÚ predstavuje len istinu alebo istinu spolu aj s úrokom alebo istinu spolu aj s úrokom a s poplatkom za poistenie. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný po uzatvorení zmluvy oznámil žalobcom, že výška mesačnej splátky je XXX,XX eura. Mesačná splátka dohodnutá v základných podmienkach ZoSÚ v sume XXX,XX eura sa tak zvýšila na sumu XXX,XX eura, pričom nie je zrejmé, čo bolo dôvodom navýšenia mesačnej splátky o X,XX eura. Nijakým výpočtom totiž nie je možné dospieť k sume X,XX eura, o ktorú sa výška mesačnej splátky navýšila. Podľa základných podmienok ZoSÚ bolo stanovených XX mesačných splátok po XXX,XX eura. Podľa takto stanovených parametrov ZoSÚ bola v zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu XX XXX,XX eur s údajom o RPMN vo výške X,XX %. V zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu XX XXX,XX eur a údaj o L. X,XX % ale nezodpovedajú realite. Počet stanovených 72 mesačných splátok krát XXX,XX eur mesačná splátka predstavuje skutočnú celkovú čiastku k zaplateniu XX XXX,XX eur (XX x XXX,XX eur) a L. má hodnotu X,XX %. V zmluve stanovená celková čiastka k zaplateniu XX XXX,XX eur je tak uvedená o X XXX,XX eur nižšia než skutočná celková čiastka k zaplateniu XX XXX,XX eur, tzn. že je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Rovnako údaj o RPMN uvedený v zmluve X,XX % je nižší než skutočná výška RPMN X,XX %, tzn. že je taktiež uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia namietali aj súbor poistenia, pričom uviedli, že zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že súbor poistenia X,XX % je vyžadovaný od spotrebiteľa ako záruka, ktorú musí spotrebiteľ poskytnúť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. To podľa žalobcov znamená, že podmienkou poskytnutia úveru bolo aj poistenie, ktoré malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN a do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Pravdepodobne navýšená suma mesačnej splátky (ktorú žalovaný žalobcom oznámil neskôr) a ktorá predstavuje sumu XXX,XX eura už v sebe zahŕňa aj mesačný poplatok za poistenie. Sumu XXX,XX eura žalobcovia do prepuknutia pandémie Covid-19 riadne splácali. Skutočné parametre ZoSÚ potom predstavujú: počet splátok XX x XXX,XX eura mesačná splátka = celková čiastka k zaplateniu XX XXX,XX eura (XX x XXX,XX S.) a L. má hodnotu X,XX %. Žalobcovia uviedli, že o revolvingový úver nemali záujem, o tento úver ani nežiadali. Zmluvu koncipoval výlučne žalovaný, ktorý stanovoval nielen parametre jednotlivých úverov ale aj všetky zmluvné podmienky, vrátane zakomponovania revolvingového úveru do vopred formulovanej zmluvy, ktorej obsah žalobcovia nemali možnosť zmeniť. Ako vyplýva z obsahu zmluvy, dlžník podpisom zmluvy automaticky prijíma aj zmluvné podmienky k revolvingovému spotrebiteľskému úveru. Z obsahu zmluvy je teda zrejmé, že pokiaľ žalobcovia chceli získať úver nemohli odmietnuť revolvingový úver. Uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bolo podmienkou pre získanie klasického spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľský úver podľa časti 1. zmluvy je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej celkovej čiastke k zaplateniu a nesprávneho údaja o RPMN. Poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu neskúmania bonity žalobcov pred poskytnutím úveru, čo musí byť podrobené súdnemu prieskumu. Časť 1. zmluvy je neplatná pre klamanie spotrebiteľa, je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, a keďže z takto klamlivých a zavádzajúco koncipovaných podmienok spotrebiteľ nemôže byť ani schopný pochopiť ich hospodárske dôsledky, je zmluva v tejto časti v rozpore s požiadavkou dobrej viery a znevýhodňuje žalobcov vo vzťahu k žalovanému. Časť 2. zmluvy a podstatná časť 3. zmluvy sú absolútne neplatné nielen z dôvodu, že o tento produkt žalobcovia nepožiadali a nemali oň ani záujem (z praxe je preukázané, že žalovaný revolvingové úvery komponuje priamo do vopred formulárových zmlúv bez toho, či spotrebiteľ má alebo nemá záujem o takýto produkt), ale je neplatná aj pre jej nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť, spotrebiteľ nie je schopný pochopiť hospodárske dôsledky tak klamlivých a zavádzajúco koncipovaných podmienok, zmluva v časti 2. a 3. je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a znevýhodňuje žalobcov vo vzťahu k žalovanému. Naviac obsahuje prvky úžery v podobe úroku XX,XX % p.a. a L. až XX,XX %. Uvedenie nepravdivého údaja o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je nekalou obchodnou praktikou a klamanie spotrebiteľa. Žalobcovia majú za to, že ustanovenia v zmluvách spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Použitie podmienok, ktoré sú nečestné, neslušné a hrubo poškodzujúce spotrebiteľa zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Zmluvný

vzťah bol uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi (nepoctivý obchodný styk) a súd by ho mal vyhodnotiť ako neplatný právny úkon - . V takom prípade vznikol stav bezdôvodného obohatenia, a to bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov, ktoré sú žalobcovia povinní žalovanému vydať. Žalobcovia z dôvodu opatrnosti vzniesli námietku premlčania, kedy právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia sa premlčalo najneskôr dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom, ktorí sa až teraz dozvedeli o možných dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti ZoSÚ, príp. o možnej neplatnosti zmluvy ako celku, bol v čase vypuknutia pandémie COVID-19 žalovaným schválený odklad splátok na obdobie X mesiacov (od XX/XXXX do XX/XXXX). Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške XXX,XX eura, pričom mali platiť len XXX,XX eura, ku dňu schválenia odkladu splátok mali uhradených XX mesačných splátok v celkovej sume XX XXX,XX eura (od XX/XXXX do XX/XXXX). Žalobcovia pritom mali uhradiť len sumu XX XXX,XX eura, z čoho vyplýva, že v čase schválenia odkladu splátok mali uhradené už aj ďalšie splátky splatné až do novembra XXXX, t. j. XX splátok splatných do XX/XXXX a XX splátka splatná XX/XXXX bola uhradená v sume XXX,XX eura. T. splátok kvôli pandémii Covid-19 bol nedôvodný a nevýhodný, nakoľko v čase schválenia odkladu splátok mali uhradené už aj ďalšie splátky splatné až do novembra XXXX. Ďalším sporným bodom odkladu splátok je podľa žalobcov poplatok za poistenie vo výške XX,XX eura mesačne. Nie je zrejmé, čo bolo dôvodom zvýšenia poplatku za poistenie. V časti 3. zmluvy bode X.X písmena B je okrem iného dojednané poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. E. sa v dôsledku pandémie COVID-19 stal práce neschopným pre ošetrovanie maloletého dieťaťa a preto uplatnil poistné plnenie tak, ako to bolo zmluvne dojednané a ako je uvedené v poistných podmienkach. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcom, že poistná zmluva nezahŕňa poistenie pre prípad ošetrovania člena rodiny, nejedná sa o poistnú udalosť a z daného dôvodu im nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalobcovia majú za to, že zo zmluvy a z formulára o zmluvných podmienkach poistenia pravidelných platieb je zrejmé, že poistenie zahŕňa aj poistenie pravidelných platieb pre prípad pracovnej neschopnosti poisteného. Poskytnutie poistného plnenia bolo žalobcom odmietnuté v rozpore s dojednanými zmluvnými poistnými podmienkami. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovaný žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V predmetnom oznámení žalovaný uviedol, že žalobcom poskytol spotrebiteľský úver vo výške XX XXX,XX eura a súčasne vyzval žalobcov na úhradu sumy XX XXX,XX eura. Žalobcovia však majú splatenú sumu už vo výške XX XXX,XX eura a keďže žalovaný uviedol poskytnutie úveru vo výške XX XXX,XX eura, potom žalobcovia majú uhradiť len sumu XXX,XX eura. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal zamestnávateľa žalobcov o výkon zrážok zo mzdy za účelom umorenia dlhu vo výške XX XXX,XX eura bez príslušenstva. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru však žalovaný nemá nárok na uplatňovanú sumu XX XXX,XX eura bez príslušenstva. V rámci požadovaného výkonu zrážok zo mzdy žalovaný požaduje výkon zrážok zo mzdy aj na poplatok pre sporné poistenie, na ktoré žalovaný, resp. poistiteľ nemá nárok. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje vyhlásenie žalobcov, že žalobcovia udeľujú súhlas platcovi mzdy s výkonom zrážok zo mzdy len v tom prípade, ak meškajú so splácaním úveru viac ako X mesiac, t. j. nezaplatia minimálne X po sebe nasledujúce splátky úveru. Žalobcovia majú k dnešnému dňu uhradenú sumu XX XXX,XX eur, pričom mali uhradiť len sumu XX XXX,XX eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia majú uhradenú už aj splátku splatnú v novembri a v decembri XXXX. Z toho vyplýva, že nie sú splnené podmienky predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, žalobcovia nemeškajú so splácaním úveru viac ako X mesiac, tzn. že majú zaplatené všetky splátky úveru. Žalovaný porušil zmluvné dojednania a nemá právo žiadať od zamestnávateľa žalobcov výkon zrážok zo mzdy. Naviac, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neeviduje zmluvu a ani úver pod číslom XXXXXXXXXXXXXX a neeviduje ani dátum uzavretia zmluvy o úvere na základe čoho by zamestnávateľ mohol bez pochýb vykonávať zrážky zo mzdy. Zatiaľ nie relevantným spôsobom preukázané, že by predložená dohoda o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi bola relevantnou listinou pre bezpečný výkon zrážok zo mzdy. Zmluva o úvere nie je opatrená evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXX a teda zamestnávateľ nemôže posúdiť, či súhlas s výkonom zrážok zo mzdy udelili žalobcovia práve pre predloženú zmluvu o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou pre poskytnutie úveru, ktorá nebola individuálne dojednaná. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcovia považujú za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Poskytnutie právnej ochrany žalobcom formou nariadenia neodkladného opatrenia je jediným prostriedkom, ktorý môže upraviť pomery strán. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,

umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

3. K návrhu žalobca pripojil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX zaslanú žalovaným zamestnávateľovi žalobcov a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj “zmluva”), schválenie odkladu mesačných splátok zo dňa XX.XX.XXXX, list žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

4. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný ako veriteľ na strane jednej a žalobca ako dlžník a spoludlžník na strane druhej uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Žalovaný sa ako veriteľ Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal poskytnúť žalobcovi finančné plnenie v požadovanej výške a žalobca sa Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k splácaniu poskytnutého úveru. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nadobudla platnosť podpisom zmluvných strán tejto zmluvy, avšak jej účinnosť bola odložená až poskytnutím revolvingového úveru dlžníkovi. Uzavretím Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere teda práva a povinnosti žalobcom nevznikli, nakoľko k poskytnutiu revolvingového úveru žalobcovi a k čerpaniu tohto úveru nikdy nedošlo. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ba dokonca medzičasom zanikla a to zmluvne predpokladaným spôsobom, kedy v prípade, že po dobu dlhšiu ako X roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, ZoRSÚ zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou. Pokiaľ teda samotná Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty nenadobudla účinnosť, pretože nedošlo k naplneniu odkladacej podmienky, a to poskytnutiu resp. k čerpaniu revolvingového úveru, považuje žalobu žalobcu týkajúcu sa tejto zmluvy za nedôvodnú a bez právneho významu pre sporové strany. Žalobca svoju žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy oprel najmä o nasledovné argumenty: nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke k zaplateniu a RPMN, nedostatočné skúmanie bonity žalobcov, neplatné dojednanie zrážok zo mzdy, neplatnosť úverovej zmluvy a nanútenie revolvingového úveru. dostatočné skúmanie bonity. Žalobca uviedol, že jeho bonita nebola zo strany žalovaného ako veriteľa dostatočne preskúmaná. Žalovaný považuje vyššie uvedené konštatovanie za klamlivé a s týmto sa nestotožňuje. Žalovaný v postavení veriteľa v súvislosti so skúmaním bonity realizoval komplexné šetrenia, ktorými dospel k záveru, že bonita dlžníka a spoludlžníka je natoľko dostatočná, aby si tieto osoby mohli dovoliť čerpať poskytnutý úver. Ich finančné možnosti boli dostatočné. Nemožno však opomínať druhú stránku veci a to skutočný a úprimný záujem na plnení si záväzkov, ktorý však u žalobcov pravdepodobne absentoval. V rámci skúmania bonity žalobcov boli žalovanému predložené výplatné pásky žalobcov, pričom v tejto súvislosti bol realizovaný dopyt aj priamo na Sociálnu poisťovňu, kde bolo žalovanému potvrdené, že žalobcovia sú zamestnaní a sú poberateľmi príjmu v dostatočnej výške na poskytnutie požadovaného úveru. Žalovaný rovnako overoval u žalobcu druh pracovného pomeru jeho trvanie a skutočnosť, či je žalobcovi realizovaný výkon zrážok z jeho mzdy. Od žalobcu bol ďalej vyžadovaný aj výpis z bežného účtu, ktorý žalobca taktiež predložil a bol zo strany žalovaného preskúmaný. Keďže v tomto konkrétnom prípade bol žalobcom poskytnutý účelový úver na splatenie úverov, žalovaný sa pri poskytovaní úveru riadil aj bonitou zisťovanou v súvislosti s iným ďalším záväzkom a to Zmluvou o T. L. S. zo dňa XX.XX.XXXX a faktom, že existuje aj takýto záväzok žalobcov. Žalovaný taktiež realizoval lustrácie v dostupných bankových či nebankových registroch (napr. CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.). Žalovaný má za to, že pri vyhodnocovaní bonity mal veriteľ k dispozícii všetky potrebné podklady, z ktorých vyplývajú zákonom vyžadované informácie na posúdenie schopnosti splácať úver a to: čistý príjem spotrebiteľa (výplatné pásky), náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť (výpisy z účtu), výšku splátky spotrebiteľského úveru (vyplýva z uzavretej zmluvy), peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa (výpis z účtu). Všetky tieto získané informácie boli zo strany žalovaného aj riadne posúdené a zohľadnené s pozitívnym výsledkom a teda úver bol aj riadne poskytnutý. To, že žalobca poskytnutý úver napriek svojim finančným možnostiam prestal splácať nemožno vyčítať žalovanému v postavení veriteľa. Nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke k zaplateniu a RPMN Žalobca v žalobe poukázal na časť 1. bod 3.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej: „Banka a Klient sa dohodli, že riadny úrok počítaný z Úveru a poplatok za poistenie sa stávajú splatnými v deň predchádzajúci dňu splatnosti mesačnej splátky.

Splatný riadny úrok a splatný poplatok za poistenie sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny Úveru. Splátka Úveru pozostáva len z istiny Úveru.“ Podľa tvrdenia žalobcu je táto časť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezrozumiteľná, pretože nie je zrejmé, či výška mesačnej splátky XXX,XX eura uvedená v základných podmienkach tejto zmluvy predstavuje len istinu alebo istinu spolu aj s úrokom alebo istinu spolu aj s úrokom a s poplatkom za poistenie. Žalovaný v reakcii na tvrdenie žalobcu uviedol, že výklad žalobcu je v tomto smere zmätočný a nedôvodne spochybňujúci. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bez pochýb zrejmé, že dojednaná výška mesačnej splátky je XXX,XX eura, tak ako je uvedené v základných podmienkach tejto zmluvy. Vyššie citované ustanovenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere len bližšie špecifikuje splatnosť tej ktorej konkrétnej časti mesačnej splátky (istiny, poistenia a úroku). Žalovanému nie je zrejmé, čo vôbec viedlo žalobcu k vytváraniu rozporov o tom, čo mesačná splátka v súhrne predstavuje, keďže je zrejmé, že časť mesačnej splátky sa započítava na istinu, úrok a poistenie. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že žalobca mal kedykoľvek počas doby trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia časti 1. bod 1.6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právo bezplatne si vyžiadať výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, z ktorej sú namietané informácie celkom zrejmé. V čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ba dokonca ani počas jej trvania neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala žalobcovi oboznámiť sa s obsahom amortizačnej tabuľky. Žalobca ďalej v žalobe uvádza: „Žalovaný po uzatvorení zmluvy oznámil žalobcom, že výška mesačnej splátky je XXX,XX eura. Mesačná splátka dohodnutá v základných podmienkach ZoSÚ v sume XXX,XX eura sa tak zvýšila na sumu XXX,XX eura, pričom nie je zrejmé, čo bolo dôvodom navýšenia mesačnej splátky o X,XX eura. Nijakým výpočtom totiž nie je možné dospieť k sume X,XX eura, o ktorú sa výška mesačnej splátky navýšila.“ S vyššie uvedenými tvrdeniami sa žalovaný nestotožnil. Žalovaný poukázal na dokument Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého vyplýva, že plnenie vo výške X,XX eura predstavoval poplatok za poistenie vo výške X,XX eura. Uvedený dokument zachytáva rovnako súhlas žalobcu s poskytnutím poistenia, ktoré si tento dobrovoľne zvolil ako doplnkovú službu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca bol tak dostatočne oboznámený s výškou dojednaného doplnkového poistného a preto jeho následne spochybňovanie považujeme za irelevantné. Žalobca rovnako namieta nesprávne uvedenie celkovej výšky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výška RPMN je v zmluve uvedená správne, avšak treba si uvedomiť, že v nej nie sú zahrnuté náklady súvisiace s poistením úveru. Podľa časti 3. bod 1.1. druhá veta: „Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ, a to: a) Základný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti alebo, b) Štandardný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a poistenie spoludlžníka pre prípad pracovnej neschopnosti plnej a trvalej invalidity, smrti. Ak v ZoSÚ nevystupuje spoludlžník alebo tento nespĺňa podmienky pre vznik poistenia, toto poistenie spoludlžníka je automaticky nahradené poistením hospitalizácie v dôsledku úrazu, alebo c) Rozšírený súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty zamestnania. Pre osoby, ktoré sú v čase vzniku poistnej udalosti samostatne zárobkovo činnými osobami, tento súbor nezahŕňa poistenie pre prípad straty zamestnania. V prípade pracovnej neschopnosti však majú takéto osoby nárok na poistné plnenie v dvojnásobnej výške, alebo d) Súbor poistenia Senior - pre prípad smrti.“ Ďalej uviedol, že každý z vyššie uvedených súborov poistenia je spotrebiteľ oprávnený kedykoľvek ukončiť. Toto oprávnenie vyplýva z ustanovení Zmluvy o úvere, ktoré sa nachádzajú v časti 3. bod 1.8. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na uvedené je teda zrejmé, že v prípade poistenia sa jedná o samostatnú a dobrovoľne voliteľnú službu, ktorú si spotrebiteľ zvolil. Zároveň, je taktiež potrebné uviesť, že aj keby časom spotrebiteľ zistil, že o uvedenú službu záujem nemá, bolo možné toto poistenie bez sankcie zrušiť. Žalobca si konkrétnu variantu poistenia zvolil a nezrušil ju ani dodatočne. Možno teda uzavrieť, že o predmetnú doplnkovú službu mal skutočný záujem. Z vyššie uvedeného vyplývajú nasledujúce skutočnosti: Poistné bolo individuálne dojednané, pričom žalobca mal možnosť voľby, Žalobca bol oprávnený kedykoľvek dojednané poistné ukončiť. Uvedené ustanovenie bolo žalobcovi známe, keďže žalobca sa pred podpisom zmluvy oboznámil s jej obsahom, čo svojim podpisom aj potvrdil. Skutočnosť, že žalobca mal možnosť poistné podľa časti 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere kedykoľvek ukončiť potvrdzuje, že toto poistenie nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by tak žalovaný skutočne zamýšľal, nezapracoval by do Zmluvy možnosť ukončiť žalobcovi toto poistenie, a to kedykoľvek a bez akýchkoľvek sankcií. V zmysle uvedeného zmluvného dojednania mohol totiž žalobca poistenie ukončiť napríklad aj bezprostredne po podpise Zmluvy. Uviedol, že z činnosti žalovaného je známe množstvo prípadov, kedy sa spotrebiteľ rozhodne poistenie ukončiť bez uvedenia dôvodu, pričom za využitie tohto práva

nie je žiadnym spôsobom sankcionovaný. Uvedený postup sa v praxi bežne uplatňuje. Ďalej možno uviesť, že už z pohľadu charakteru poistenia je zrejmé, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že poistenie možno kedykoľvek ukončiť, že sa nejedná o záruku, ani zabezpečovací prostriedok. Práve z vyššie uvedených dôvodov sa poistné do ročnej percentuálnej miery (resp. do celkových nákladov spotrebiteľa na poskytnutý úver) nezapočíta. Poistenie sa do RPMN započíta iba v prípade ak je podmienkou k poskytnutiu spotrebiteľského úveru a ak by jeho náklady musel spotrebiteľ znášať počas celej doby splácania úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že žalobca si poistenie zvolil a preto sa logicky v takomto prípade do ročnej percentuálnej miery nákladov nezapočítava. Žalovaný uviedol, že žalobca si dokonca zvolil dva druhy poistenia a to Poistenie pravidelných platieb, kde poistné predstavovalo sumu vo výške X,XX eura a Štandardný súbor poistenia, kde poistné predstavovalo sumu vo výške XX,XX eura (X,XX % z výšky mesačnej splátky). Keďže ani jeden druh poistenia nebol podmienkou k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, mesačná splátka predstavovala sumu vo výške XXX,XX eura, kde pri XX mesačných splátkach tak celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu vo výške XX XXX eur, tak ako je uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rešpektujúc ust. , podľa ktorého v pochybnostiach platí právny výklad spotrebiteľských zmlúv pre spotrebiteľa priaznivejší, je potrebné uviesť, že žalovaný mohol rozumne predvídať a v rámci výpočtu RPMN aj predvídal alternatívu, že žalobca ako spotrebiteľ sa rozhodne využiť svoje právo poistenie v rámci Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vypovedať, a preto z uvedeného dôvodu žalovaný poistenie do RPMN rozumne nezahrnul, nakoľko v prípade jeho vypovedania by výška RPMN nereflektovala skutočný právny stav. Žalovaný teda pristúpil k vyššie uvedenému spôsobu výpočtu ročnej priemernej percentuálnej mieri nákladov spotrebiteľskej zmluvy v kontexte ust. a nasl. . Z vyššie prezentovaných dôvodov, teda nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov ako aj celková čiastka k zaplateniu je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená správne. Žalobca prezentuje obdobnú argumentáciu aj vo vzťahu k revolvingovému spotrebiteľskému úveru. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.” Podľa ustanovenia : „Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.“ Zmluva o spotrebiteľskom úvere predložená žalobcovi ako na uzatvorenie zmluvy pôsobila voči žalobcovi odo dňa, kedy sa dostala do jeho dispozičnej sféry a žalobca mal možnosť si na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Žalobca mal tak dostatok času sa rozhodnúť, či na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere príjme alebo odmietne. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítal, mohol na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. V roku XXXX pôsobilo na bankovom trhu Slovenskej republiky viacero nebankových subjektov. Žalobca mal preto možnosť voľby uzatvoriť takú úverovú zmluvu, ktorá by vyhovovala jeho požiadavkám. Žalobca podpisom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podpisom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetných zmlúv, a preto jeho tvrdenie o vnútenom právnom úkone neobstojí. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcu o údajnej neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú len účelové tvrdenia. Z konania žalobcu je nepochybné, že daný právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pre úplnosť si dovoľujeme poukázať na to, že hneď na prvej strane Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedené: ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE a ZMLUVA O REVOLVINGOVOM SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE A VYDANÍ KREDITNEJ KARTY A RÁMCOVÁ ZMLUVA O POSKYTOVANÍ PLATOBNÝCH SLUŽIEB“ Tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť, že uzatvára aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, prípadne že mu bol tento typ úveru nanútený je potrebné považovať za účelovú obranu, keďže hneď na prvej strane je uvedené o aké právne úkony sa jedná. Na strane 2 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa nachádza výrazné označenie 2. časti tejto zmluvy, pričom je zrejmé, že druhú časť predloženého dokumentu predstavuje Zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru. Máme za to, že napriek tomu, že sa jedná v prípade žalobcu o spotrebiteľa, možno od neho spravodlivo očakávať, že si minimálne zmluvné dokumenty, ktoré podpisuje prečíta. Pokiaľ si žalobca text predloženej zmluvy aspoň prečítal, musel mať vedomosť aj o uzavretí revolvingovej zmluvy. tejto zmluvy, totiž nebol žiadnym spôsobom v texte skrytý, práve naopak bol zvýraznený hrubým písmom a to nasledovne: „Časť 2. Zmluvné strany uzavierajú tiež ZMLUVU O REVOLVINGOVOM SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE A VYDANÍ KREDITNEJ KARTY (ďalej len ZoRSÚ“) podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ...“ Zároveň sa na strane 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nachádzajú nasledovné ustanovenia: „20. Banka a Klient potvrdzujú, že si ZoSÚ

prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpisujú“ Zároveň nižšie v Zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádza bod 21.: „21. Banka a Dlžník potvrdzujú, že si ZoRSÚ a RZ vrátene OPPS prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu ich podpisujú. Spoludlžník potvrdzuje, že si ZoRSÚ prečítal, porozumel jej a na znak súhlasu ju podpisuje.“ Pod obe tieto ustanovenia sa žalobcovia dobrovoľne podpísali a teda došlo k riadnemu vzájomnému uzavretiu: Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 20.), Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (bod 21.). Tvrdenie žalobcu, že jediným podpisom uzatvoril dve rôzne zmluvy, pričom o mal záujem len o jednu z nich nie je pravdivé a je hrubo zavádzajúce. Fakt, že žalobca realizoval podpis 2x (raz ako súhlas so spotrebiteľským úverom a druhý krát ako súhlas so spotrebiteľským revolvingovým úverom) deklaruje, že právny úkon nanútený nebol a musel mať o ňom vedomosť. Objektívne neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že sa žalovaný pokúsil žalobcom spotrebiteľský revolvingový úver nanútiť. Taktiež neexistujú skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že spotrebiteľ o takomto úkone nevedel. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere z dôvodu nedostatku vôle dlžníka. S poukazom na nami uvedenú argumentáciu máme za to, že tvrdenie žalobcu, že nemal vôľu a vedomosť o podpísaní Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je len účelové a nemožno ho akceptovať. Pokiaľ aj dôjde k porušeniu povinností na strane veriteľa, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výslovne v ustanovenia upravuje dôsledky z tohto plynúce a síce, že sa na uvedený úver uplatní sankčný mechanizmus bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nemá to však za následok neplatnosť celej zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca. Z tohto dôvodu považujeme argumentáciu žalobcu ohľadom neplatnosti celej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku za nesprávnu a s touto sa nestotožňujeme. Žalovaný záverom poukázal na bod 7. a 8. žaloby žalobcu, z ktorých je podľa mienky žalovaného zrejmý úmysel žalobcu vyhnúť sa splneniu povinností, ku ktorým sa v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dlžník zaviazal a to najmä riadne a včas splácať poskytnutý úver. Žalobca si prispôsobuje a určuje podmienky splácania poskytnutého úveru podľa svojho voľného uváženia, avšak opomína pri tom rešpektovať obsah zmluvných povinností, ktoré mu z tohto záväzkovo - právneho vzťahu vyplývajú. V žiadnom ohľade nemožno akceptovať prepočty žalobcu uvedené v žalobe, nakoľko tieto nemajú oporu v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, argumentáciu žalobcu ohľadom jeho výpočtov preto považujeme za nesprávnu, nezodpovedajúcu skutočnosti a prispôsobenú výlučne jeho vlastným potrebám, bez reálneho podkladu v právnom či skutkovom stave. Uvedené je preukázané okrem iného aj tým, že sám žalobca požiadal žalovaného o odklad splátok, ku ktorému žalovaný zaujal kladné stanovisko a požiadavke žalobcu vyhovel, keď odklad splátok schválil na obdobie X mesiacov (XX/XXXX-XX/ XXXX). Žalovaný následne žalobcu v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere informoval o dôsledkoch povolenia odkladu splátok listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca však na uvedený list žiadnym spôsobom nereagoval a voči dôsledkom plynúcich z odkladu splátok nemal žiadne výhrady. Ani v tomto prípade neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalobcovi znemožňovala resp. sťažovala sa s obsahom textu tohto listu oboznámiť, prípadne požiadať žalovaného o podrobnejšie vysvetlenie zmyslu týchto právnych dôsledkov. Žalobca až s odstupom značného plynutia času (po 11 mesiacoch) v žalobe rozporuje povinnosti, ktoré mu v dôsledku odkladu splátok dôvodne vznikli, pričom dovtedy nevzniesol u žalobcu žiadnu námietku. Žalobca namiesto toho, aby sa zaujímal resp. vyvinul aspoň elementárnu snahu vo vzťahu k svojmu záväzku, pristúpil k pomerne alibistickému riešeniu, v zmysle ktorého začal poskytnutý úver splácať splátkami vo výške, ktorú si svojvoľne určil nerešpektujúc pri tom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z konania žalobcu je podľa mienky žalovaného jednoznačne zrejmé, čo je skutočným úmyslom žalobcu a to vyhnúť sa splnenie svojho záväzku, ktorý mu vznikol poskytnutím úveru nie v zanedbateľnej výške XX XXX,XX eur. Pokiaľ teda žalobca porušuje svoju primárnu povinnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere splácať poskytnutý úver riadne a včas, a týmto konaním úmyselne opomína dôsledky z toho plynúce, tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo SR. Pokračujúc v uvedenom považujeme rovnako za dôležité dať do pozornosti súdu, že zo žaloby vyplýva, že žalobca doposiaľ žalovanému zaplatil sumu vo výške XX XXX,XX eura, pričom žalobca poskytol v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi spotrebiteľský úver až vo výške XX XXX,XX eur. Z uvedené je potom zrejmé, že žalobca doposiaľ nezaplatil žalovanému ani len istinu poskytnutého úveru. Ponecháme preto na úvahe súdu akú váhu prisúdi argumentom o tom, že sa žalobca údajne stal obeťou úžery, že sú voči nemu uplatňované neprimerané sankcie a podobne. K uvedenému si dovoľujeme uviesť, že poukazy žalobcu v bode 7. a 8. sú absurdné a osobu bežného spotrebiteľa posúva za prípustnú hranicu. Je potrebné si uvedomiť, že určitý stupeň ochrany spotrebiteľovi patrí, avšak táto ochrana nesmie byť bezbrehá. Aj ochrana musí mať svoje hranice a v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu

ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že „Vzhľadom na uvedené žalobcovia z opatrnosti vznášajú aj námietku premlčania, kedy právo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia sa premlčalo najneskôr dňa XX.XX.XXXX.“ Žalovaný predpokladá, že mal žalobca na mysli nárok žalovaného v postavení veriteľa. V tejto súvislosti uviedol, že predmetom tohto súdneho konania nie je peňažný nárok žalovaného, ktorý eviduje voči žalobcovi ako dlžníkovi. Z uvedeného dôvodu sa k tejto námietke ako aj výpočtom ohľadom jeho záväzku ďalej nevyjadril. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvára veriteľ s dlžníkom. Obsahom dohody je súhlas dlžníka i spoludlžníka (v tomto prípade žalobcov) s tým, aby sa im zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne sa poukazovali veriteľovi (v tomto prípade žalovanému). Podmienkou platnosti takejto dohody je, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená v písomnej podobe a taktiež vykonávané zrážky zo strany žalovaného ako veriteľa nikdy nepresiahli zákonom určený limit. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je súčasťou textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale predstavuje ju osobitná listina, ktorú žalobcovia podpísali. Z uvedeného vyplýva, že sa pri podpise zmluvných dokumentov museli žalobcovia aj osobitne týmto dokumentom zaoberať a dôsledne oboznámiť. Pokiaľ si žalobcovia tento dokument ani len neprečítali, nemôže to byť na ťarchu žalovaného. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovia prejavili súhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy podpisom tejto osobitnej listiny. Žalobca ako dlžník a spoludlžník akceptoval znenie dohody o zrážkach zo mzdy, pričom už zo samotného znenia tejto dohody je zrejmé, o aký zabezpečovací inštitút sa jedná a akým spôsobom tento inštitút bude aplikovaný. Jeho dodatočné spochybňovanie zo strany žalobcov teda možno hodnotiť len účelovo v snahe vyhnúť sa plneniu záväzku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vnútená a mali možnosť ju aj odmietnuť uzavrieť. Pokiaľ by nedošlo k osobitnému podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, bola by táto dohoda neúčinná a žalovaný ako veriteľ by nebol oprávnený tento zabezpečovací inštitút využiť, pričom samotná zmluva o úvere by bola naďalej platná a účinná. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy teda nie je, ani nebolo podmienkou platnosti zmluvy, či poskytnutia želaného úveru. Pokiaľ by aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, treba si uvedomiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dlžníkovi „skrytá“ v texte zmluvy, ale bola predložená na osobitnej listine. Teda spotrebiteľ na ňu musel byť osobitne upozornený a musel ju aj osobitne registrovať. Spotrebiteľ si teda mohol dôsledne zvážiť, či má naďalej o poskytnutie úveru záujem aj za týchto podmienok. Máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje osobitnú dohodu zmluvných strán, pričom žalobca ako dlžník mal možnosť odmietnuť jej uzavretie. Ďalej uvádzame, že dispozičné právo so mzdou žalobcov bolo obmedzené zákonom a bolo ho možné realizovať len do maximálne prípustnej zákonnej výšky. Dokonca je možné tvrdiť, že táto časť prostriedkov je viazaná na riadne splátky úveru, a tak nie je možné tvrdiť, že dochádza k jednostrannému dispozičnému obmedzeniu mzdy žalobcov. Žalovaný si uplatňovaním zrážok zo mzdy iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcov, na ktoré sa zaviazali uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je možné žalovaného obmedzovať v uplatnení jeho zmluvného oprávnenia, ktorým v skutočnosti len zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že zrážky zo mzdy žalobcov: boli osobitne dojednané na osobitnom dokumente, predstavujú len plnenie, na ktoré má žalovaný zmluvný nárok, boli realizované len v maximálnej zákonom dovolenej výške, reflektujú na neplnenie povinností žalobcov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca uviedol, že takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ustanovením považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naproti tomu je za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovaný napr. zabezpečovací prevod práva, ktorý taktiež predstavuje zabezpečovací inštitút. Ak by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako tvrdí žalobca, zákonodarca by ju za takúto podmienku označil priamo v zákone. Taktiež žalovaný poukázal na ustanovenie : „(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V prípade ak žalobcovia tvrdia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná, je potrebné k určeniu neplatnosti (neprijateľnosti) vyššie uvedenej zmluvnej podmienky preukázať, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcov). Použitie inštitútu zabezpečenia pohľadávky

prostredníctvom zrážky zo mzdy a iných príjmov v nadväznosti na neplnenie povinností žalobcov (neuhrádzanie mesačných splátok riadne a včas) nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach a určite nie značnú nerovnováhu, keďže žalovaný iba reaguje na neplnenie povinností žalobcu ako dlžníka, či spoludlžníka. Taktiež je potrebné uviesť, že výkonom zrážok sa predchádza ďalšiemu zbytočnému navyšovaniu príslušenstva záväzku žalobcov a teda na strane žalobcov nevzniká zbytočne vysoká pohľadávka. Skutočnosť, že žalobcovia nemohli ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je sama dôvodom k tomu, aby takáto podmienka bola považovaná za neprijateľnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Najmä ak, dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavovala podmienku uzavretia zmluvy alebo poskytnutia úveru. Za značnú nerovnováhu má byť považovaná len taká podmienka, ktorá spotrebiteľovi nedovoľuje alebo ho značne obmedzuje v uplatňovaní jeho práv a nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (zodpovednosť za vady, omeškanie či škodu). Za značnú nerovnováhu sa nepovažuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré je možné uplatniť len v prípade ak dlžník (žalobca)neplní svoj záväzok. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je to, že dodávateľovi (v tomto prípade žalovanému) priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi (v tomto prípade žalobcom). V praxi ide najmä o prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa. V tomto prípade však dochádza iba k uspokojovaniu žalovaného ako veriteľa v dôsledku neplnenia povinností žalobcu, čím sa zároveň predchádza k zväčšovaniu škody na strane spotrebiteľa (žalobcu). Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a taktiež nie je dôvod pochybovať o jej platnosti. Žalobca uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečovanej pohľadávky a zabezpečená pohľadávka nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná. Uviedol, že priamo v tejto dohode je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka vyplývajúca z úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý. Teda dohoda priamo odkazuje na text zmluvy o úvere. Tu je následne potrebné konštatovať, že táto pohľadávka je v zmluve riadne a určito vymedzená a teda spotrebiteľovi muselo byť zrejmé akej konkrétnej pohľadávky sa týka tento zabezpečovací inštitút. Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná platne a zaväzuje žalobcov v postavení dlžníkov. Zároveň je však potrebné uviesť, že aj v prípade ak by táto dohoda bola vyhodnotená ako neplatná, nespôsobovala by táto skutočnosť bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalovaný zdôraznil, že žalobný žalobcu je nezrozumiteľný a nejednoznačný. Žalobca na jednej strane tvrdí, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a na druhej strane navrhuje určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru z titulu chybne uvedených náležitostí v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia vyplýva, že náležitosťou žaloby je aj určenie veci, ktorej sa žaloba týka a taktiež čoho sa žalobca domáha, teda čo žalobou sleduje. Rozhodujúce skutočností, na podklade ktorých žalobca žiada určenie aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a súčasne aj neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere si však nemôžu vnútorne odporovať. Žalobca sa nemôže cestou podanej žaloby domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z titulu zle uvedených náležitostí v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a zároveň žiadať určiť, že táto zmluva je neplatná, keďže podmienkou aby bolo možné na poskytnutý úver uplatniť sankčný mechanizmus bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že daná zmluva je platná. Ani v prípadoch, kedy navrhovateľovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení , nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. ( ). Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiž jasné, o čom sa koná. To, čo je predmetom konania však v žiadnom prípade nemôžu určiť až výsledky súdneho dokazovania. Z ustanovenia vyplýva, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa ustanovení . Rozhodujúce skutočností tvrdené žalobcom v žalobnom majú zásadný význam nie len pre rozhodovanie súdu samotného, ale čo je rovnako dôležité, aj pre procesnú obranu žalovaného. Žalovaný má totiž v zmysle ustanovenia právo sa vyjadriť k tvrdeniam žalobcu uvedených v žalobnom . V prípade, že by súd akceptoval žalobný tak, ako ho predložil žalobca súdu, došlo by navyše k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný totiž vzhľadom na vnútornú nekonzistentnosť a rozpornosť žalobného nevie zvoliť vhodné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Tu je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský spor nezbavuje žalobcu povinnosti uvádzať v žalobe rozhodujúce skutočnosti, ani ho nezbavuje povinnosti uviesť v žalobe čoho sa vlastne domáha a na

akom skutkovom a právnom základe. Na preukázanie správnosti argumentácie žalovaného podporne poukazujeme aj na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.“. Pokiaľ sa teda žalobca domáha určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak takejto žalobe nemožno podľa mienky žalovaného vyhovieť. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobný žalobcu je nejednoznačný a nezrozumiteľný, navrhujeme súdu aby žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný k vyjadreniu predložil Osobný dotazník, Dodatok k osobnému dotazníku, Výpis z osobného účtu, Úverovú správu, prihlášku k poisteniu.

6. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že podstatné náležitosti žaloby sú uvedené v samotnej žalobe. Žiadal určiť, že zmluva o revolvingovom úvere ako časť spotrebiteľského úveru je neplatná. K poisteniu zotrvával na znení tak, ako to bolo uvedené v žalobe. Odmietnutie poistného plnenia bolo názoru splnomocneného zástupcu bezdôvodné. Žalovaný mal plniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá na sumu okolo XX XXX,XX eur (splnomocnený zástupca nevedel viesť presnú sumu - odkázal na znenie žaloby). Podľa strany žalobcov bola táto dohoda daná zamestnávateľovi predčasne. Navrhovali, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere sú a neplatné. Spotrebiteľský úver a revolvingový úver sú bezúročné a bez poplatkov, dohody zo zrážkach zo mzdy sú neplatné. Navrhli vykonať dôkazy, ktoré sú doložené do spisu.

7. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia a žalobu považujú za bezdôvodnú. Poukázal na nejednoznačnosť, kedy žalobca navrhol určiť, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, a zároveň neplatné, pričom zmluva musí byť platná, ak sa má určiť, že je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere zanikla, nie je dôvod rozhodovať o právnom úkone. K poisteniu uviedol, že nebolo podmienkou pre uzatvorenie zmluvy. K poistnému plneniu uviedol, že žalovaný ako pobočka zahraničnej banky neposkytuje poistenie. Preto sa žalobcovia musia obrátiť na poskytovateľa poistenia. W.S. toto poistenie žiadal v prihláške, ktorú podpísal, čím prejavil záujem. Na základe uvedeného právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoniec uviedol, že nie je pravdou, že žalobca spláca mesačne. Žalobcovia nemajú splatenú ani istinu úveru. Nenavrhoval žiadne vykonanie dôkazov.

8. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcami a predchodcom žalovaného bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo forme spotrebiteľského úveru (vo výške XX 000,00 eur) splatný v 72 mesačných splátkach ako aj vo forme revolvingu (Časť 2, v rámci ktorej bola obsiahnutá žiadosť žalobcov o poskytnutie úverového rámca vo výške X XXX,XX eur). Právny vzťah medzi sporovými stranami založený predmetnou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru zákon č. XXX/XXXX Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných zmluvných dojednaní.

9. Z listín predložených žalobcom má súd osvedčené, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcov o vykonávanie zrážok zo mzdy (podľa žiadosti o vykonávanie zrážok čl. 4), a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.10.2017, proti súčasnej vôli žalobcov. Žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok špecifikoval dlžnú sumu I. XX.XXX,XX eur (žiadosť o vykonávanie zrážok čl. 11) bez príslušenstva (úrokov z omeškania).

10. Podľa ČL. 2 ods. 1 (ďalej len „“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

15. Žalobcovia sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, aby súd určil, že spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov a zároveň zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú neplatné. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o žalobu v podanú v zmysle ustanovenia , súd skúmal, či žalobcovia majú na rozhodnutí naliehavý právny záujem, resp. či naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu a preto nie je potrebné ho preukazovať. V predmetnom spore je týmto osobitným zákonom ZoSÚ, ktorý vo svojom ustanovení ustanovuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Z predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v petite žaloby, alebo v žalobnom má spotrebiteľ zvoliť alternatívu a nie kumuláciu výrokov uvedených v ustanovení ZoSÚ.

16. Strana žalobcu - v danom prípade spotrebitelia a ich splnomocnený zástupca orientovaný v spotrebiteľskom práve, pripravili a podali žalobu s kumuláciou výrokov o neplatnosti zmlúv a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. Súd takto podanú žalobu zaslal na vyjadrenie žalovanej strane. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že žaloba alebo petit žaloby tak, ako je uvedený, je nezrozumiteľný a vnútorne rozporný. Žalovaný zároveň poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ. Z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ totiž jednoznačne vyplýva spôsob domáhania sa na súde a nie je v texte obsiahnutá žiadna výnimka, ani ustanovenie na výnimky nepoukazuje. Žalobcovia, napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného obdržali, resp. ich právny zástupca, petit žaloby nezmenili. Žalobca má pritom procesné možnosti, ako meniť petit žaloby počas konania. Žalobca tak neučinil. Pri prednese žaloby na pojednávaní dňa 19.09.2022 sa súd opýtal splnomocneného zástupcu žalobcu, aby uviedol, ako žiada, aby súd rozhodol. Nakoľko petit žaloby zostal aj po prednese žaloby nezmenený, súd preto nemal inú možnosť ako žalobu v bode I. a II. zamietnuť pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 11 ods. 4 ZoSÚ. Súd uvádza, že v danom spore nemal poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľom, nakoľko sú spotrebitelia zastúpení organizáciou na ochranu občana. Naproti tomu však súd pri prednese žaloby vyzval žalobcov, či trvajú na žalobe v takom znení, v akom bola podaná, s vedomím, že vyjadrenie žalovaného, a najmä námietku žalovaného na vnútorný rozpor petitu žaloby (výroku I. a výroku II.) museli čítať a zaregistrovať. Žalobcovia petit žaloby neupravili, trvali na žalobe tak ako bola podaná. Tvrdenia žalovaného ani nerozporovali, a ani naň nereagovali. Ďalej súd uvádza, že takto podanej žalobe súd nemohol vyhovieť. Súd je viazaný žalobným . Súd si nemôže, v prípade, že by chcel napriek všetkému rozhodnúť o žalobe, vyberať ktorému výroku dá prednosť, a ktorý výrok ako závislý zamietne. Nemôže takýmto spôsobom nahrádzať vôľu žalobcu vo všeobecnosti, a nemôže ani spotrebiteľovi, či už v konaní zastúpenému alebo nezastúpenému poskytnúť bezbrehú súdnu ochranu na úkor druhej strany. Takýmto spôsobom by prinajmenšom porušil rovnosť strán. Súd riadený vyššie uvedenými úvahami zamietol žalobu v rozsahu určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľských úverov, ako aj neplatnosti úverových zmlúv bez toho, aby sa bližšie zaoberal obsahom týchto zmlúv.

17. Podľa (ďalej len „“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa -3 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

19. Podľa -5 vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

20. Podľa -3 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

21. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

22. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

24. S poukazom na ustanovenie , možnosť žalobcov domáhať sa určenia právnej skutočnosti je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej postate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom čo je v prítomnosti. Právo domáhať sa neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva z ustanovenia ZoSÚ a preto žaloba v tejto časti dôvodná.

25. Žalobcovia nerozporovali tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy patrí medzi klasické zabezpečovanie inštitúty, ktorú možno uzavrieť už pri vzniku záväzku a nevylučuje to ani ustanovenie . V tejto dohode však musia byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej stany v právnom vzťahu. Je pravdou, že právna úprava v o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvila v ustanovení ,že je neprístupné, aby bolo uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, okrem prípadu, že sa táto nachádza na samostatnej listine a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, pričom mu bola daná možnosť túto odmietnuť. Súd však podotýka, že nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy musela byť uzavretá v súlade so zákonnými ustanoveniami . Dohodu o zrážkach zo mzdy súd považuje za zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uzavretú medzi dlžníkom a veriteľom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia a nasl. . Podľa majú zmluvné strany v občianskoprávnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov rovnaké postavenie.

V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda musí označovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok. Predmetná dohoda síce nebola súčasťou zmluvy, bola na osobitnom liste, avšak neobsahovala výšku zabezpečenej pohľadávky a neobsahovala ani jasnú výšku zrážok. Navyše v nej nebolo uvedené žiadne identifikačné číslo úverovej zmluvy a žiadny iný identifikačný znak, na základe ktorého by bolo možné túto dohodu priradiť k predmetnej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola ako formulár pripravená na podpis pre spotrebiteľa, spotrebiteľ nemal možnosť jej obsah ovplyvniť a nemal ani možnosť túto dohodu odmietnuť (absentovalo uvedenie možnosti, že dohodu je možné odmietnuť). Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná individuálne. Pod pojmom „individuálne“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, pri ktorom každá zo strán môže ovplyvniť obsah takejto dohody. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí spotrebiteľ vedieť, akú pohľadávku a v akej výške zabezpečuje predmetná dohoda. Dôležitosť určenia výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená je dôležitá z toho dôvodu, aby zamestnávateľ v prípade jej uplatnenia vedel dokedy má tieto zrážky vykonávať a v akom rozsahu. V opačnom prípade by zrážky zo mzdy mohli byť vykonávané až do času, kým veriteľ neoznámi zamestnávateľovi ukončenie zrážok. Dohoda o zrážkach nebola súčasťou textu úverovej zmluvy, a nebolo zjavné ani z textu dohody o zrážkach zo mzdy, že predmetom zabezpečenia je poskytnutý úver. Zo znenia dohody ani nevyplývalo, v akej výške bude pohľadávka zabezpečená a takisto nebolo jasné, v akej výške budú realizované zrážky zo mzdy. Iba za predpokladu, že výška pohľadávky je v dohode jasno a určito vymedzená a dlžníkovi, veriteľovi ako aj zamestnávateľovi je z jej obsahu zrejmé dokedy je možné vykonávať zrážky zo mzdy a v akej výške, je možné túto dohodu považovať za určitý právny úkon, ktorý nevytvára nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Zároveň z obsahu spisového materiálu žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobcovia mali možnosť zmeniť obsah dohody. Súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je potrebné ju považovať za neplatnú.

26. Súd vedený vyššie uvádzanými úvahami rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , pričom dospel k záveru, že žalobcovia mali hrubý úspech vo veci v rozsahu 33,3 % (boli úspešní v jednom výroku z troch) a naproti tomu bol žalovaný úspešný v rozsahu 66,6 % (súd zamietol dva výroky z troch). Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 33,3 % (66,6% - 33,3%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().