Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/47/2011

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/28/2013, 2Sžf/31/2013
„Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sžf/28-31/2013 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: J., L., zast. JUDr. Ivanom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa 1. júna 2011, č. I /225/8366-60330/2011/994136-r, č. I/225/8367-60554/2011/994136- r, č. I/225/8369-60557/2011/994136-r a č. I/225/8370-60559/2011/994136-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/47/2011–38 zo dňa 26. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/47/2011-38 zo dňa 26. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."
„Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sžf/28-31/2013 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: J., L., zast. JUDr. Ivanom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa 1. júna 2011, č. I /225/8366-60330/2011/994136-r, č. I/225/8367-60554/2011/994136- r, č. I/225/8369-60557/2011/994136-r a č. I/225/8370-60559/2011/994136-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/47/2011–38 zo dňa 26. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/47/2011-38 zo dňa 26. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu S. J., Q. XXX/XX, C. R. T., IČO: 33 272 921, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí bývalého Daňového riaditeľstva Banská Bystrica zo dňa 1. júna 2011, číslo: I/225/8366-60330/2011/994136-r, číslo: I/225/8367-60554/2011/994136-r, číslo: I/225/8369-60557/2011/994136-r, číslo: I/225/8370-60559/2011/994136-r v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu na základe žalôb takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 10.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (právneho predchodcu žalovaného, ďalej len žalovaného) zo dňa 1.6.2011, č. I/225/8366-60330/2011/994136-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 7.2.2011, č. /PižB, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2005 na základe v sume 9 621,32 Eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. .

Žalobou zo dňa 10.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.6.2011, č. I/225/8367-60554/2011/994136-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 7.2.2011, č. /PižB, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005 na základe v sume 12 719,64 Eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. .

Žalobou zo dňa 10.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.6.2011, č. I/225/83696-60557/2011/994136-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 7.2.2011, č. /PižB, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005 na základe v sume 3 962,78 Eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. .

Žalobou zo dňa 10.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.6.2011, č. I/225/8370-60559/2011/994136-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 7.2.2011, č. /PižB, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 na základe v sume 4 699,42 Eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. .

Krajský súd podľa v spojení s ustanovením (ďalej len ) na pojednávaní konanom dňa 26.10.2012 spojil veci vedené pod sp.zn. , , a na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp.zn. .

Všetkými štyrmi rozhodnutiami žalovaný ako príslušný odvolací orgán, na základe odvolaní žalobcu rozhodol tak, že podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ) odvolania pre ich nedôvodnosť zamietol.

V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že Daňový úrad Vranov nad Topľou v zmysle žalobcovi (ďalej len daňovému subjektu) oznámením zo dňa 18.8.2009, č. /Suk oznámil, že dňa 21.9.2009 začne u daňového subjektu výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2005 v priestoroch daňového subjektu. Toto oznámenie bolo doručené daňovému subjektu dňa 20.08.2009. Dňa 20.08.2009 daňový subjekt telefonicky požiadal, aby sa daňová kontrola vykonávala v priestoroch daňového úradu. Správca dane tejto žiadosti vyhovel a spísal o tom úradný záznam č. /Suk zo dňa 20.08.2009. Z úradného záznamu č. /Suk zo dňa 21.09.2009 vyplýva, že daňový subjekt sa v deň začatia daňovej kontroly dňa 21.09.2009 na daňový úrad nedostavil, ani nepožiadal o zmenu termínu začatia daňovej kontroly. Následne správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov č. /Suk zo dňa 7.10.2009, ktorou vyzval daňový subjekt na splnenie si povinnosti v zmysle tým, že v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predloží k výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2005 všetky účtovné doklady a iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady a evidenciu dane z pridanej hodnoty. Túto výzvu daňový subjekt prevzal dňa 20.10.2009, avšak v lehote určenej správcom dane vo výzve žiadne doklady ku kontrole nepredložil. Daňový subjekt na základe skutočnosti, že správca dane sa s ním pokúšal dňa 05.11.2009 skontaktovať, oznámil telefonicky, že dňa 06.11.2009 sa osobne dostaví na daňový úrad na oddelenie správy daní aj na oddelenie kontroly (úradný záznam č. /Suk zo dňa 05.11.2009). Pretože daňový subjekt sa dňa 06.11.2009 na Daňový úrad Vranov nad Topľou nedostavil a k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, správca dane mu zaslal opakovanú výzvu č. /Suk zo dňa 09.11.2009 na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2005. Aj keď uvedenú opakovanú výzvu na predloženie dokladov daňový subjekt dňa 23.11.2009 prevzal, žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložil. Keďže daňový subjekt ani na základe výziev nepredložil žiadne doklady k daňovej kontrole, správca dane posúdil takéto konanie ako neumožnenie vykonať daňovú kontrolu. Správca dane preto v zmysle pristúpil k určeniu dane podľa v znení neskorších predpisov podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii a spísal o tom úradný záznam č. /Suk zo dňa 03.12.2009.

Správca dane ďalej v zmysle požiadal listom č. 744/320/16859/2010/ Suk zo dňa 11.05.2010 Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Vranove nad Topľou v súvislosti s výkonom kontroly aj o predvedenie daňového subjektu dňa 25.05.2010. V odpovedi na túto žiadosť č. ORP-VT-25-151/2010 zo dňa 25.05.2010, ktorá bola správcovi dane doručená 31.05.2010 bolo oznámené, že predvedenie daňového subjektu nebolo vykonané z toho dôvodu, že bol v uvedenom čase v zahraničí.

Následne bol správcom dane vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok č. 744/320/22759/2010/ Suk zo dňa 23.06.2010, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 07.07.2010 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. /Suk zo dňa 24.06.2010. Z prerokovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.07.2010, spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Suk.

Na základe uvedeného vydal správca dane platobné výmery, ktorými bol daňovému subjektu podľa určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2005. Z rozhodnutí vyplýva, že tieto prvé rozhodnutia správcu dane boli zrušené rozhodnutiami odvolacieho orgánu a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie pre procesné pochybenia, pretože v nich správca dane uviedol také skutočnosti, ktoré neboli podkladom rozhodnutia. Následne vydal správca dane nové prvostupňové rozhodnutia. Proti týmto podal včas odvolania žalobca. Ďalej žalovaný v rozhodnutiach citoval , , , , , , , , , , , a reagoval na námietky uvedené v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam.

Zdôraznil, že z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že daňový subjekt prevzal oznámenie o výkone daňovej kontroly, ale začatia daňovej kontroly sa nezúčastnil, výzvy na predloženie dokladov prevzal, telefonicky sa kontaktoval so správcom dane a zúčastnil sa prerokovania protokolu, ako aj sám tvrdí v odvolaní, ale žiadne účtovné doklady, ani evidenciu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2005 k daňovej kontrole nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z a ani po výzvach správcu dane nepredložil k daňovej kontrole účtovné a iné doklady, ktoré by preukazovali hospodárske operácie a účtovné prípady, taktiež nepredložil požadovanú evidenciu dane z pridanej hodnoty a svojím konaním tak v skutočnosti neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Správca dane bol preto oprávnený z dôvodu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, v zmysle pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle .

Daňový subjekt namietal, že správca dane v odôvodnení potvrdil vykonanie daňovej kontroly a vzápätí to poprel. K tejto námietke odvolací orgán uviedol, že správca dane nepotvrdil vykonanie daňovej kontroly, pretože z obsahu protokolu o určení dane podľa pomôcok a z napadnutých platobných výmerov je zrejmé, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia, keďže žiadne doklady k daňovej kontrole nepredložil.

K námietke, že správca dane posúdil konanie daňového subjektu za také, ktoré znemožnilo výkon kontroly dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že nesplnil formálnu podmienku svojou neúčasťou na spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly odvolací orgán uviedol, že z vyplývajú pre daňový subjekt u ktorého bola začatá daňová kontrola presne stanovené práva a aj povinnosti. Daňový subjekt má okrem iných práv aj právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Povinnosťou daňového subjektu je však umožniť vykonať daňovú kontrolu, poskytovať požadované informácie sám alebo prostredníctvom ním určenej osoby, predkladať účtovné a iné doklady, zapožičať doklady, predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. V konkrétnom prípade si daňový subjekt túto povinnosť nesplnil, preto správca postupoval správne, keď sa z dôvodu neumožnenia vykonať daňovú kontrolu zo strany daňového subjektu rozhodol postupovať v konaní v zmysle .

Zo spisového materiálu vyplýva, že dôvodom pre tento postup správcu dane nebola len neúčasť daňového subjektu na začatí daňovej kontroly, ako sa nesprávne domnieva daňový subjekt, ale aj tá skutočnosť, že nereagoval na výzvy správcu dane na predloženie dokladov a nepredložil žiadne doklady ku kontrole dane z pridanej hodnoty a tým neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Daňový subjekt v odvolaní tvrdil, že Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Vranove nad Topľou listom zo dňa 25.5.2010 potvrdilo jeho neprítomnosť v mieste trvalého pobytu, a teda aj pravdivosť toho, že sa nemohol

zúčastniť na začatí daňovej kontroly. Z uvedeného listu však nevyplýva, že daňový subjekt sa nezdržiaval v deň začatia daňovej kontroly, t. j. dňa 21.9.2009 v mieste trvalého pobytu ale to, že dňa 25.5.2010 bola vykonaná previerka v mieste trvalého bydliska daňového subjektu, pri ktorej jeho manželka uviedla, že sa tohto času zdržiava v zahraničí, pretože pracuje ako vodič z povolania. Z uvedeného dôvodu nebolo vykonané jeho predvedenie dňa 25.5.2010 k správcovi dane. Zároveň k dôvodom odvolávajúceho sa, že súbeh služobných povinností a nedostupnosť dokladov spôsobili jeho pochybenie pri plnení povinností odvolací orgán uviedol, že v nie sú stanovené žiadne okolnosti alebo dôvody, ktoré by zbavili kontrolovaný daňový subjekt povinnosti umožniť vykonať daňovú kontrolu. V prípade, že nemohol rokovať so správcom dane, mal možnosť zvoliť si zástupcu v zmysle .

Odvolací orgán skúmal okrem dodržania zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok aj dodržanie postupu správcu dane podľa a zistil, že správca dane postupoval v súlade s uvedeným ustanovením. V procese určovania dane podľa pomôcok správca dane v nadväznosti na nezistil okolnosti z ktorých vyplývali výhody pre daňový subjekt, čo uviedol v protokole o určení dane podľa pomôcok č. 744/320/22759/2010/ Suk zo dňa 23.6.2010, ako aj v napadnutých platobných výmeroch.

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa použitia pomôcok, dokazovania skutočností pre správne určenie dane a k posúdeniu splnenia podmienok oslobodenia od dane odvolací orgán uviedol, že sú pre dané konanie nepodstatné, pretože odvolací orgán v zmysle pri odvolaní proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok skúma len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa . Konštatoval, že zo strany správcu dane boli dodržané zákonné podmienky na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a bol dodržaný aj postup podľa .

K námietke daňového subjektu týkajúcej sa rozdelenia dôkazného bremena uviedol, že v rámci dokazovania v zmysle je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a je jeho povinnosťou preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Správca dane na základe daňovej kontroly má zistiť a preveriť základ dane alebo iné skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt neopodstatnene namietal, že správca dane nedôsledne hodnotil dôkazy, pretože v prvom rade bol to práve on, ktorý žiadne skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane z pridanej hodnoty nepreukázal napriek tomu, že ho na to správca dane vyzýval a určil mu na to aj primeranú lehotu. Správca dane preto postupoval v súlade s a určoval daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii.

Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku, že správca dane zamlčal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. /Feč zo dňa 11.5.2006, ktorá spĺňala kritériá pomôcky. Zo zápisnice totiž vyplýva, že pri tomto miestnom zisťovaní správca dane zisťoval len dôvod vzniku nadmerného odpočtu za IV. štvrťrok 2005, nepreveroval reálnosť prijatých a uskutočnených zdaniteľných dokladov. Túto zápisnicu nepoužil ani ako pomôcku pri určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu že môže predložiť doklady preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane poukázal na § 15 ods. 2 zákona z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcku. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok. V konkrétnom prípade bol protokol o určení dane podľa pomôcok doručený dňa 27.7.2010, preto predloženie dokladov po tomto termíne je neúčinné.

K námietke týkajúcej sa nenaplnenia žalovaný uviedol, že z protokolu o určení dane podľa pomôcok aj z platobného výmeru jednoznačne vyplýva, podľa akých pomôcok a

na akom podklade správca dane vyrubil daň odlišne od dane uvedenej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2005.

Žalobca taktiež namietal, že zo strany správcu dane nebolo uskutočnené ďalšie konanie na základe rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2010. K tejto námietke žalovaný uviedol, že z rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že správca dane dodržal zákonné podmienky na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok, dodržal postup podľa , avšak uviedol v rozhodnutiach také skutočnosti, ktoré neboli podkladom rozhodnutia. Správca dane preto vo vyrubovacom konaní odstránil zistené procesné pochybenia a vydal platobné výmery, v ktorých určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom v nich uviedol tie skutočnosti, ktoré boli podkladom na ich vydanie a ktoré súviseli s uvedenými zdaňovacími obdobiami.

Včas podanými identickými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného. Tieto žiadal zrušiť spolu s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania. Namietal, že vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k niekoľkonásobnému porušeniu príslušných právnych predpisov. Poukázal na a na nález ÚS SR č. z ktorého vyplýva, že ak žalovaný skúmal len zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok, bolo jeho povinnosťou skúmať, či zo strany správcu dane došlo k naplneniu tohto zákona ktorý jednoznačne uvádza, že postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok musí predchádzať pokus o dohodu podľa zákona. Ďalej citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 9.3.2010 v ktorom najvyšší súd vykonal právnu analýzu ustanovení a vyslovil právny názor, že ustanovenie je nutné vykladať v tom duchu, že prelamuje zásadu oficiality riadneho a presného výberu daní a naopak, ponecháva správcovi dane na zváženie, či má dostatok pomôcok na určenie dane podľa ods. 6, že musí nielen zisťovať okolnosti z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, ale aj tieto okolnosti zohľadniť. Samotný pojem dodržanie zákonných podmienok je preto nutné vykladať tak, že odvolací orgán sa musí jasne a zrozumiteľne vysporiadať s postupom správcu dane, vzhľadom na uplatnenie možnosti uzavrieť daňovú dohodu. Ak sa teda v tomto prípade správca dane ani nepokúsil o dohodu o výške dane, aj napriek tomu vyrubil daň podľa pomôcok, potom porušil zásadu zákonnosti a na takúto vadu musí súd prihliadať ex offo a zrušiť napadnuté rozhodnutie.

Namietal aj postup správcu dane, keď po zrušení platobného výmeru a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, iba vydal platobné výmery. Nesprávnosť tohto postupu odôvodnil citáciou z nálezu ÚS SR č. , že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní ukrátený alebo obmedzený v uplatňovaní svojich procesných práv. V zmysle tohto záveru pre tento prípad malo byť žalobcovi umožnené v ďalšom konaní preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane tak, ako to vyplýva z , , a a to aj vzhľadom na to, že v odvolaní uviedol, že predloží všetky požadované doklady. Uvedeným postupom správcu dane mu bolo odňaté právo garantované v článku 48 ods. 2 .

V žalobách upriamil pozornosť súdu aj na skutočnosť, či určenie dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok je zákonné. Poukázal na článok 1 ods. 1, a a v tejto súvislosti zdôraznil najmä princíp právnej istoty, t.j. na základe právneho predpisu mať možnosť predvídať svoje práva a povinnosti. V zmysle rozsudku ES ĽP Sunday Times z roku 1978, ktorý vysvetľuje pojem „predvídané zákonom“, že musí byť dostatočná prístupnosť a predvídateľnosť zákona, žalobca konštatoval, že zákon ktorý tieto kritériá nespĺňa je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na podporu týchto tvrdení citoval nálezy ÚS SR č. PL 15/1998, 36/95, článok 1 Dodatku protokolu k Dohovoru a článok 11 Listiny základných práv a slobôd.

V žalobe ďalej citoval , , , až 6 . Najmä v súvislosti so zásadou zákonnosti uviedol, že táto zásada sa nemôže aplikovať výlučne iba pri vykonávaní dokazovania, keď správca dane má dbať na správne určenie daňovej povinnosti. Pri určení dane podľa pomôcok je podľa žalobcu úplne iná situácia, keď správca dane je oprávnený zaobstarať si pomôcky bez súčinnosti s daňovým subjektom. Ich hodnotenie však nemôže vykonať ľubovoľne, bez akejkoľvek kontroly. Nikým nekontrolované vyhodnotenie pomôcok správcom dane (žalovaný sa s odkazom na

cit. zákona odmietol týmto hodnotením zaoberať) malo za následok, že správca dane určil daň nesprávne (a uvádzal aj rozpor s o dani z pridanej hodnoty), čím závažným a neprípustným spôsobom zasiahol do procesných práv daňového subjektu. V kontexte s uvedeným ustanovením, v nadväznosti na žalobcom podané daňové priznania vyslovil žalobca názor, že daňovému priznaniu procesný predpis priznal charakter dôkazu, nie pomôcky, a tento procesný predpis priznal správcovi dane hodnotiť dôkazy, nie hodnotiť pomôcky. Nezákonnosť rozhodnutí spočíva podľa žalobcu aj v aplikácii . Kladie otázku - ako sa dá toto ustanovenie vykladať, či tak, že odvolací orgán sa pri jeho aplikácii obmedzí výlučne na skúmanie dodržania zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, alebo odvolací orgán okrem iného skúma aj dodržanie zákonných podmienok. Ak by sa mal zákona vykladať len podľa prvej alternatívy, dostal by sa do situácie, kedy by mu bolo zasiahnuté do základného práva podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd a článku 46 . Ak sa nesprávne a nepresné určenie daňovej povinnosti považuje za nezákonný zásah do základného práva pokojne užívať svoj majetok, potom určenie dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok nemôže byť zákonné.

Žalovaný navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 26.10.2012 sa písomne ospravedlnil.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul zástupcu žalobcu s tým, že podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a jednohlasne dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia, ktorými správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2005 v zmysle v spojení s (podľa pomôcok), lebo žalobca neumožnil vykonanie kontroly, nespolupracoval so správcom dane, nepredložil žiadne daňové doklady, účtovné a iné doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2005.

Na základe odvolaní žalobcu žalovaný podľa po tom, čo skoršie rozhodnutia zrušil a vrátil vec na ďalšie konania, tieto odvolania zamietol.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo potrebné skúmať, či boli splnené zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok a či bol dodržaný procesný postup pri vydávaní takýchto rozhodnutí.

Podľa v znení účinnom v čase rozhodovania správcom dane v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa prvá a druhá veta daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová

kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa ; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok ().

Podľa kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

- predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

Podľa ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane .

Podľa ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa , je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa . Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že správca dane dodržal postup podľa , lebo žalobcovi oznámil, že bude vykonaná daňová kontrola, vyhovel jeho žiadosti aby sa daňová kontrola vykonávala v priestoroch daňového úradu, po tom čo sa žalobca nedostavil na daňový úrad v čase začatia daňovej kontroly (21.9.2009), ani nepožiadal o zmenu termínu začatia daňovej kontroly, bol správcom dane vyzvaný (7.10.2009), aby v lehote 8 dní splnil svoju povinnosť v zmysle s uvedením konkrétnych dokladov, ktoré má predložiť. Žiadne doklady však nepredložil. Na daňový úrad sa nedostavil ani dňa 6.11.2009 tak, ako to telefonicky oznámil po tom, čo sa dňa 5.11.2009 s ním snažil telefonicky skontaktovať správca dane, preto mu správca dane zaslal opakovanú výzvu zo dňa 9.11.2009 na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly, ktoré nepredložil.

Je preto nesporné, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a tento bol oprávnený určiť daň podľa pomôcok postupom podľa v spojení s .

Námietky, že k nepredloženiu dokladov k daňovej kontrole nedošlo úmyselne, ale z dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti sú nedôvodné, lebo na takéto dôvody neumožňuje prihliadať. Okrem toho žalobcovi museli byť jeho povinnosti vyplývajúce z hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty známe, a teda mu museli byť známe aj následky spojené s nesplnením si týchto povinností, čo predstavuje aj nesplnenie si dôkaznej povinnosti.

Tak ako správne argumentoval žalovaný, žalobcovi nič nebránilo ustanoviť si zástupcu.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou, že určeniu dane podľa pomôcok mala predchádzať dohoda. Z vyplýva, že len v prípade, že si daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť určiť správne, je podmienkou určenia dane podľa pomôcok postup podľa citovaného zákona, t.j. takto určenej dani musí predchádzať úkon smerujúci k dohode o výške dane.

V konkrétnom prípade však dôvodom na určenie dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca s poukazom na daňovú kontrolu neumožnil.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že po prvom zrušení rozhodnutí správcu dane malo byť vykonané dokazovanie, a to aj vzhľadom na to, že žalobca v odvolaniach zo dňa 1.10.2010 uviedol, že v daňovom konaní predloží všetky doklady preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a takýmto postupom mu boli odňaté jeho procesné práva garantované v článku 48 ods. 2.

V novom konaní správca dane žiadne dokazovanie nevykonával, jeho úlohou bolo odstrániť procesné nedostatky rozhodnutí bez vykonania nejakých ďalších úkonov. Je bez právneho významu, že v odvolaniach zo dňa 1.10.2010 uviedol, že predloží všetky účtovné doklady potrebné pre správne určenie dane, keďže podľa možno prihliadať len na doklady predložené daňovým subjektom do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok. Protokol o určení dane podľa pomôcok bol žalobcovi doručený dňa 7.7.2010 a prerokovaný dňa 27.7.2010. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.7.2010, č. /Suk, ktorej predmetom bolo prerokovanie protokolu vyplýva, že žalobca v stanovenej lehote (8 dní) nepredložil žiadne vyjadrenie k protokolu, k protokolu nemal námietky, čo na znak súhlasu potvrdil svojím podpisom v zápisnici.

Nepochybil ani žalovaný, ak sa v odvolacom konaní zameral len na skúmanie dodržania zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, pretože takýto postup vyplýva zo zákonnej úpravy uvedenej v .

Z uvedených dôvodov krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa . Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.