Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. zastúpená: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom bolestné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -142 zo dňa 10.2.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -142 zo dňa 10.2.2023 v I. výroku zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 38.058,- eura v časti o zaplatenie istiny vo výške 572,- eur s príslušenstvom, v II. výroku uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 184,- eur, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.098,06 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 184,- eur od 19.10.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v III. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v IV. výroku priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že pri výpočte trov konania sa bude vychádzať z hodnoty predmetu konania v celkovej žalobkyni prináležiacej výške bolestného, ktorá sa v priebehu súdneho konania postupne znižovala s ohľadom na postupné plnenia žalovaného.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej z titulu bolestného sumu 43.026,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.10.2018 do zaplatenia nahradiť trovy konania, keďže jej pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na zdraví. Výšku bolestného žalobkyňa preukazovala lekárskym posudkom o bolestnom vypracovanom prim. F. G. H. dňa 5.6.2018 vo výške 2255 bodov. Pri určení výšky náhrady za bolesť žalobkyňa brala do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2018, kedy bolo ukončené jej liečenie, teda za jeden bod 19,08 eur. Žalobkyňa si uplatnila dňa 27.6.2018 u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok za bolestné vo výške 43.026,- eur.

3. Žalovaný namietal predčasnosť podanej žaloby, nakoľko v čase podania žaloby nebolo ukončené šetrenie, resp. likvidácia predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný sa počas šetrenia obrátil na znaleckú organizáciu za účelom posúdenia správnosti a adekvátnosti bodového hodnotenia bolestného žalobkyne, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že bodové ohodnotenie uvedené v lekárskom posudku

presahuje hodnotu 200 bodov a v prípade viacerých položiek konštatovaných v lekárskom posudku mal žalovaný pochybnosti o tom, či nedošlo k nedôvodnému a duplicitnému hodnoteniu totožného zranenia dvoma položkami. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade viacerých položiek došlo zo strany posudzujúceho lekára k maximálnemu možnému navýšeniu bodového hodnotenia daných položiek. Preverenie správnosti bodového ohodnotenia uvedeného v lekárskom posudku F. G. H. F. bolo v danom prípade podľa žalovaného nevyhnutné aj z dôvodu, že za škodu žalobkyni zodpovedá nepoistený škodca a v tejto súvislosti má žalovaný voči zodpovednej osobe nárok na náhradu toho, čo plnil, preto žalovaný navrhol doplniť dokazovanie predložením súkromného znaleckého posudku. Žalovaný po vypracovaní odborného vyjadrenia namietal tiež hodnotu bodu uplatneného žalobkyňou, pričom v tomto smere poukázal na to, že vychádzal z hodnoty bodu za rok 2016 z dôvodu, že žalobkyni vznikol nárok na bolestné v roku 2016, keď došlo k dopravnej nehode a zároveň aj znalecká organizácia forensic.sk uviedla vo svojom odbornom vyjadrení č. 87/2019, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie je možné konštatovať, že návrh bodového hodnotenia bolestného bolo možné vypracovať po prvýkrát k 2.12.2016.

4. Počas súdneho konania žalovaný plnil žalobkyni z titulu bolestného sumu 5.000,- eur dňa 6.11.2018, sumu 23.543,50 eur dňa 12.4.2019, sumu 9.514,50 eur dňa 19.11.201, spolu 38.058,- eur.

5. Súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie zistil skutkový stav:

- žalobkyňa bola dňa 31.8.2016 účastníčkou dopravnej nehody ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Honda Civic, ev. číslo I., pričom voči vodičovi - F. J. bolo uznesením OR PZ v Prešove zo dňa 10.1.2017, ČVS: ORP-179/DI-PO-2016 trestné stíhanie zastavené, nakoľko vodič na následky zranení zomrel;

- z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného F. G. H., F., primárom oddelenia úrazovej chirurgie FNsP G. K. L. dňa 5.6.2018 vyplýva × celkové ohodnotenie bolestného 2255 bodov × začiatok liečenia 31.8.2016 × ukončenie liečenia 8.3.2018 × poznámka: od 31.8.2016 bola opakovane v ústavnej zdravotnej starostlivosti OAIM, TRAUM, Národný ústav TPCH a hrudníkovej chirurgie × položky: 224 - pomliaždenie mozgu - počet bodov 150, 226 - subdurálne krvácanie a krvácanie do mezencefala - počet bodov 250, 227 - traumatické subarachnoidálne krvácanie - počet bodov 200,

- z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk č. 87/2019 zo dňa 14.3.2019 vyplýva: × dátum vyžiadania - 25.11.2018, × stotožnenie s bolestným podľa lekárskeho posudku F. G. H., F. s nasledovnými odchýlkami: položka 224 - vzhľadom na rozsah drobných okrskov hemoragických kontúzií znalecká organizácia hodnotila vo výške 100 bodov, položka 226 (subdurálne krvácanie do mezencefala) v rámci jej hodnotenia pod ňu znalecká organizácia zahrnula ako okrsky krvácania do mozgu, tak aj subarachnoidálne krvácanie, pričom túto položku hodnotila na hornej hranici bodového intervalu, t. j. 300 bodov; položka 227 - subdurálny hematóm a vzhľadom na jeho rozsah uplatnila bodové hodnotenie vo výške 100 bodov × celková výška bolestného 2155 bodov. × ustálenie zdravotného stavu - návrh bodového hodnotenia bolestného bolo možné vypracovať po prvýkrát k 2.12.2016 (prepustenie z Mineral - Slovakia s. r. o. )

- z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že bola po dopravnej nehode od 31.8.2016 do 12.9.2016 hospitalizovaná na oddelení ARO, od 12.9.2016 do 7.11.2016 na oddelení úrazovej chirurgie (traumatológie);

- z prepúšťacej správy Mineral - Slovakia, s. r. o., špecializovaná nemocnica zo dňa 1.12.2016 vyplýva, že žalobkyňa bola u nich od 23.11.2016 do 2.12.2016 hospitalizovaná za účelom rehabilitácie, pričom pri prepustení bola v zlepšenom funkčnom stave, kariopulmonálne stabilná, prepustená do ambulantnej starostlivosti;

- z lekárskej prepúšťacej správy Národného rehabilitačného centra vyplýva, že žalobkyňa bola u nich od 25.1.2017 do 5.4.2017 hospitalizovaná za účelom rehabilitácie;

- z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 25.4.2017 vyplýva, že žalobkyňa bola od 18.4.2017 do 25.4.2017 hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie za účelom operačného výkonu - ASK kolena,

- z prepúšťacích správ Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo I. M. zo dňa 2.5.2018, zo dňa 17.5.2018 a zo dňa 4.7.2018 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná na oddelení pneumológie a ftizeológie IV od 23.4.2018 do 2.5.2018, následne od 11.5.2018 do 17.5.2018 a napokon aj od 2.7.2018 do 4.7.2018 v súvislosti so sťažením dýchania a resekciou trachey po dilatácii restenózy,

- z listu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 27.6.2018 a k nemu pripojenej doručenky vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného vo výške 43.026,- eur za 2255 bodov vychádzajúc z hodnoty jedného bodu 19,08 EUR (hodnota bodu pre rok 2018, kedy bolo ukončené liečenie žalobkyne). List bol spolu s prílohami doručený žalovanému dňa 3.7.2018.

- z listu žalovaného zo dňa 13.7.2018 adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, že žalovaný žalobkyni oznámil, že vybavením škodovej udalosti poveril spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group.

- žalovaný dňa 6.11.2018 uhradil žalobkyni preddavkovo sumu 10.000,- eur, z ktorých 5.000,- eur pripadalo na plnenie bolestného, následne dňa 12.4.2019 uhradil na účet žalobkyne titulom bolestného sumu 23.543,50 eur a napokon dňa 19.11.2019 ešte sumu 9.514,50 eur, ktorá mala predstavovať pôvodné krátenie pre spoluvinu v rozsahu 25 %.

6. Na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , , , a , nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , až ods. 4, až 4, , , , , , a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a (ďalej len ako „CSP“).

7. Súd prvej inštancie v prvom rade zastavil konanie v časti o zaplatenie 38.058,- eur v časti istiny a tiež v časti o zaplatenie 572,- eur s príslušenstvom, a to z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby žalobkyňou, ku ktorým došlo ešte pred začatím pojednávania vo veci, avšak až po doručení žaloby žalovanému, a to v súlade s .

8. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebol sporný skutkový stav ohľadom škodovej udalosti (príčiny) a záveru, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody škodu na zdraví (následku v širšom slova zmysle) a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a následkom

- poškodením zdravia, taktiež nebola sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo v čase nehody poistené. Sporným medzi stranami sporu bola otázka bodového ohodnotenia položiek č. 224, č. 226 a č. 227 (ktoré spôsobujú rozdiel medzi bodovými hodnoteniami v lekárskom posudku oproti odbornému vyjadreniu o 100 bodov /lekársky posudok ohodnotil predmetné položky č. 224, č. 226 a č. 227 nasledovne: 150 b. + 250 b. + 200 b. a v odbornom vyjadrení sú predmetné položky ohodnotené: 100 b. + 300 b. + 100 b.) a hodnota bodu, ktorá sa má použiť pre výpočet sumy bolestného, keď podľa žalobkyne bolo potrebné použiť hodnotu bodu pre rok 2018, nakoľko k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v roku 2018, a to s poukazom na dátum ukončenia liečenia v lekárskom posudku a podľa žalovaného prvý návrh bodového hodnotenia bolo možné vypracovať ku dňu 2.12.2016, preto sa má použiť hodnota bodu pre rok 2016.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o sporných otázkach strán sporu tak, že žalobkyňa má nárok na bolestné pri celkovom bodovom hodnotení 2155 bodov vychádzajúc z hodnoty bodu pre rok 2016 vo výške 17,66 eur, okrem položky 70 - pre opakovanú operáciu dvojetažovaej stenózy trachey s resekciou a anastomózou v hodnote 130 bodov, pri ktorej vzhľadom na časové obdobie vykonaných operácií a liečenia vychádzal z hodnoty bodu pre rok 2018 vo výške 19,08 eur. Za smerodajné súd prvej inštancie považoval Odborné vyjadrenie č. 87/2019 ako úkon znaleckej činnosti smerujúci k prehodnoteniu/ posúdeniu bodového ohodnotenia v lekárskom posudku a znalecká organizácia sa tak pri stanovení bodového hodnotenia v odbornom vyjadrení musela konfrontovať aj s bodovým hodnotením v lekárskom posudku a zvážiť relevantnosť a ohodnotenie jednotlivých položiek. Súd prvej inštancie poukázal, že ani jedna zo strán sporu nenavrhla kontrolný znalecký posudok za účelom odstránenia sporných otázok - pochybností o bodovom hodnotení položiek č. 224, č. 226 a č. 227 a otázky dátumu (obdobia) ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Vzhľadom na zákonom stanovenú hierarchiu, že znalec môže posudzovať

lekársky posudok, avšak nie naopak, že by posudzujúci lekár (hoci odborník) mal posudzovať správnosť záverov znaleckej činnosti, súd prvej inštancie by výsledok znaleckej činnosti považoval za vhodnejší a výpovednejší dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Keďže súd môže vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním a odborným vyjadrením iba na návrh strany sporu, za daného stavu sa súd prvej inštancie priklonil k záverom odborného vyjadrenia č. 87/2019 zo dňa 14.3.2019 ako úkonu znaleckej činnosti tak do stanovenia bodového hodnotenia bolesti, ako aj do určenia času o ustálení zdravotného stavu žalobkyne. K námietke žalobkyne, že bodové hodnotenie bolesti preukázala zákonom predpísanou listinou - lekárskym posudkom, súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný zaobstaraním odborného vyjadrenia využil možnosť preskúmania bodového ohodnotenia bolesti v zmysle .

10. K určeniu hodnoty bodu súd prvej inštancie dodal, že zo znenia zák. č nevyplýva povinnosť posudzujúceho lekára vyznačiť na lekárskom posudku dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného pri jednotlivých nárokoch. Povinnosťou posudzujúceho lekára je vypracovať lekársky posudok vyhotoví posudzujúci lekár na žiadosť poškodeného, pričom , v prípade jeho predloženia ako dôkazného prostriedku v súdnom konaní, možno vychádzať zo zákonného predpokladu, že zdravotný stav je v čase vydania lekárskeho posudku ustálený, čo však neznamená, že ustálenie zdravotného stavu mohlo nastať aj s výraznejším časovým predstihom pred vyhotovením lekárskeho posudku. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného voči dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne za relevantnú s ohľadom na závery odborného vyjadrenia. Ustálenie zdravotného stavu nie je právnou otázkou, ale otázkou skutkovou, z čoho vyplynulo súdu prvej inštancie, že o nej neprináleží rozhodovať, keďže sa jedná o otázku, na ktorú sú potrebné odborné vedomosti.

11. Preto súd prvej inštancie celkové bolestné ustálil ako (2025 b. x 17,66 eur) + (130 b. x 19,08 eur), = 38.241,90 eur, po zaokrúhlení 38.242,- eur a po zohľadnení doposiaľ vykonaných úhrad zo strany žalovaného priznal žalobkyni doplatok bolestného v sume 184,- eur a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.

12. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného nároku na úrok z omeškania, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. , obe z 14.10.2021, ktoré zrušili rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , pričom pri posúdení tohto nároku tak vychádzal výkladu Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie aplikoval osobitnú úpravu v , a . Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa si nárok na bolestné vo výške 43.026,- eur uplatnila v podaní zo dňa 27.6.2018, ktoré žalovaný prevzal dňa 3.7.2018. Trojmesačná lehota na prešetrenie a komunikáciu so žalobkyňou tak v súlade s uplynula dňa 3.10.2018, pričom od tohto momentu začala žalovanému plynúť 15-dňová lehota na plnenie podľa , ktorá márne uplynula posledným dňom 18.10.2018, preto sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažného záväzku predstavujúceho nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného od 19.10.2018, kedy základná úrokov sadzba ECB k uvedenému dňu bola vo výške 0,00 %. Súd prvej inštancie zohľadnil postupné úhrady zo strany žalovaného a žalovaného zaviazal na úhradu kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.098,06 eur a tiež na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 184,- eur od 19.10.2018 do budúcna a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , a tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s dovetkom, že pri výpočte trov konania sa bude vychádzať z hodnoty predmetu konania v celkovej žalobkyni prináležiacej výške bolestného (38.242,- eur), ktorá sa ale v priebehu súdneho konania postupne znižovala s ohľadom na postupné plnenia žalovaného a čiastočné späťvzatia zo strany žalobkyne. Pritom súd prvej inštancie poukázal, že rozhodnutie súdu plne záviselo od výsledkov odborného posúdenia nároku, pričom od žalobkyne podľa názoru súdu nemožno požadovať, aby sa s absolútnou presnosťou „trafila“ do výsledkov odborného posúdenia už v čase podania žaloby a v takých prípadoch je je potrebné úspech žalobcu odvodiť od jeho úspechu v základe nároku.

14. V zákonom stanovenej lehote voči rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. a , a to voči III. výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolaním žalobkyňa poukázala, že jej nárok je krytý

povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou v mladom veku utrpela devastačné zranenia s trvalými následkami, pričom si u žalovaného uplatnila právo na náhradu škody z titulu bolestného podľa lekárskeho posudku, ktorý bolestné ohodnotil na 2 255 bodov, čo je 43.026,- eur, teda 19,08 eur za 1 bod. Žalobkyňa výšku škody z titulu ublíženia na zdraví teda preukázala zákonným spôsobom a to lekárskym posudkom vystaveným posudzujúcim lekárom, a to primárom oddelenia úrazovej chirurgie. Podľa žalobkyne žalovaný nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu z ust. , čo preukazuje aj list ním vystavený až dňa 15.01.2019, čo je pol roka od uplatnenia práva na náhradu škody, ktorým zároveň žalobkyni oznámil, že požiadal o vypracovanie znaleckého posudku. V priebehu súdneho konania teda žalovaný poskytol čiastočné plnenie podľa odborného vyjadrenia, ktoré si žalovaný nechal vypracovať a to celkovo za 2 155 bodov v hodnote 1 bodu 17,66 eur.

15. Žalobkyňa v odvolaní poukázala, že znalecká organizácia hodnotenie bolestného vykonala bez osobného vyšetrenia poškodenej a že vyžiadanie odborného vyjadrenia, ktoré vykonal žalovaný, nebolo nevyhnutné, lebo zákonom určený spôsob o poskytnutie náhrady z titulu bolestného je lekársky posudok a tento bol vypracovaný posudzujúcim lekárom, pričom zároveň žalobkyňa nepoprela, že ide o listinný dôkaz v zmysle , avšak odborné vyjadrenie nie je lekárskym posudkom, teda zákonom určenou listinou, na základe ktorej sa náhrada za bolesť poskytuje, ale ani znaleckým posudkom vydaným podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa pred súdom prvej inštancie dokazovanie doplnila predložením písomného podania posudzujúceho lekára, ktorý potvrdil ohodnotenie bolestného vo svojom lekárskom posudku a uviedol, že zdravotný stav u žalobkyne bol ustálený dňa 05.06.2018, a teda uplatnená náhrada za bolesť a jej rozsah bola poukázaná zákonným spôsobom.

16. Nesprávne právne posúdenie veci súdu prvej inštancie žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie považoval za smerodajné pre určenie náhrady za bolesť odborné vyjadrenie, ktoré však nie je lekárskym posudkom a ani znaleckým posudkom, pričom nezohľadnil to, že nie je zákonom určenou listinou. Takisto podľa žalobkyne doplnením dokazovania, a to listom posudzujúceho lekára, bol rozsah hodnotenia bolestného v lekárskom posudku potvrdený a tento dôkaz súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Taktiež nesprávne právne posúdenie žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie vychádzal zo stanoviska žalovaného, ktorý využil možnosť preskúmania bodového ohodnotenia bolesti, hoci ani z jedného ustanovenia nevyplýva využiť možnosť preskúmania, pričom z ustanovenia vyplýva len to, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného, môže poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku, ak mu poškodený dá súhlas.

17. V ďalšom bode odvolania žalobkyňa za nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje to, že súd pre určenie hodnoty bodu vyňal položku 70 hodnotenú na 130 bodov z celkového hodnotenia bolesti v lekárskom posudku na samostatné určenie hodnoty za body pre určenie náhrady škody a nevychádzal z celkového počtu bodov, ktorými bola bolesť hodnotená v lekárskom posudku. Takisto čo sa týka výšky hodnoty jedného bodu žalobkyňa poukázala, že limitujúci je rok, kedy vznikol nárok, čo neznamená, že je to rok vzniku škody, teda vznik dopravnej nehody, ale je to čas, kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnú dobu liečenia a nesúhlasí s tým, že hodnotenie bolestného mohlo byť vypracované k 02.12.2016, ako to uvádza odborné vyjadrenie, pričom v písomnom podaní posudzujúceho lekára sa uvádza, že zdravotný stav je ustálený dňa 05.06.2018. Preto žalobkyňa v závere poukázala, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie je aj to, že pre určenie roku, kedy bol zdravotný stav ustálený, nevychádzal zo skutočnej doby liečenia u poškodenej a teda nevychádzal z ust. a .

18. Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 4 968,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania id 19.10.2018 a aby jej priznal náhradu trov konania.

19. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal, že jeho povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť vyplýva priamo zo , pričom šetrením v prípadoch nároku na náhradu škody spôsobenú na zdraví je preverenie predloženého lekárskeho posudku spôsobilými osobami, ktorými sú v týchto prípadoch lekári, preto oslovil znaleckú organizáciu Forensic, ktorá vypracovala odborné vyjadrenie a hoci nejde

o znalecký posudok, ide o úkon znaleckej činnosti, ktorá forma je postačujúca pri otázkach, na ktoré treba odborné znalosti a zároveň ide o hospodárnejší úkon znaleckej činnosti ako znalecký posudok. Žalovaný tiež vo vyjadrení poukázal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď relevantným spôsobom nespochybnila závery odborného vyjadrenia a preto je toho názoru, že súd prvej inštancie zvolil správny postup, keď sa priklonil k záverom odborného vyjadrenia znaleckej organizácie, ktorá riadne odôvodnila svoje závery o priznanom počte bodov za bolestné, ako aj stanovenom dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, pričom dodala, že tvrdenia žalovaného, že pri otázka preukázania náhrady škody z titulu bolestného a pri otázke ustálenia zdravotného stavu neuniesla dôkazné bremeno, je tvrdením žalovaného plne účelovým.

21. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nepredložili.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

23. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujcej časti zamietol, a preto ostatné výroky rozsudku v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.

24. Žalobkyňa odvolanie podala z dôvodov podľa ust. a , podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. V prejednávanom prípade je predmetom sporu nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ktorú si uplatňuje podľa ust. , teda žiada odškodniť bolesti. Medzi stranami sporu, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody žalobkyňa utrpela zranenia, a tiež nebolo sporné, že pre absenciu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorého vodič bol vinníkom dopravnej nehody, podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovaný bol povinný poskytnúť z poistného garančného fondu poistné plnenie. Žalobkyňa si uplatnila nárok na bolestné voči žalovanému podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 5.6.2018 listom, ktorý si žalovaný prevzal dňa 3.7.2018, pričom žalovaný oznámil žalobkyni, že vybavením škodovej udalosti poverila podľa ust. § . svojho člena – zástupcu žalovaného. Zároveň si žalobkyňa nárok na bolestné uplatnila žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.8.2018. Z obsahu súdneho spisu je tiež zrejmé, že žalovaný nárok žalobkyni prešetroval, pričom si nechal vypracovať odborné vyjadrenie znaleckou organizáciou Forensic – Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., podľa ktorého následne žalovaný pri výplate poistného žalobkyni postupoval.

26. Vzhľadom na rozdiely medzi lekárskym posudkom a odborným vyjadrením v súdnom konaní medzi stranami sporu ostali sporné otázka bodového ohodnotenia položiek č. 224, č. 226 a č. 227 (ktoré spôsobujú rozdiel medzi bodovými hodnoteniami v lekárskom posudku oproti odbornému vyjadreniu o 100 bodov) a otázka hodnoty bodu, ktorá sa má použiť pre výpočet sumy bolestného a s ňou súvisiaci čas ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. V podstate žalobkyňa v odvolaní namieta, že pri týchto otázkach súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože súd prvej inštancie vychádzal z odborného vyjadrenia predloženého žalovaným, pričom podľa žalobkyne mal súd prvej inštancie vychádzať z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou.

27. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

28. Podľa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa ust. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa ust. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 (poškodený, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

29. Podľa ust. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

30. Judikatúra súdov v obdobných veciach dospela k jednoznačnému názoru, od ktorého odvolací súd nemá dôvod sa odchyľovať, a z ktorého vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára (pozri R 68/2003 – rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M , zo dňa 28.6.2001, tiež závery potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 21.6.2016). Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil, ale aj otázky samotného bodového hodnotenia bolesti, sú závisle od odborného posúdenia, preto si o týchto skutkových otázkach nemôže súd urobiť úsudok sám.

31. Vzhľadom k uvedenému sa spor o skutkových otázkach preniesol do sporu ohľadom posúdenia vykonaného dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne vtedy, ak zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor.

32. Čo sa týka hodnotenia dôkazov upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení o

dokazovaní. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

33. V zmysle aktuálnej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Tieto zásady spočívajú v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

34. Žalobkyňa tvrdila, že celkové bodové hodnotenie bolesti je 2 255 bodov a jej zdravotný stav bol ustálený dňa 5.6.2008. Uvedené tvrdenia žalobkyňa preukazovala lekárskym posudkom a odpoveďou posudzujúceho lekára F. G. H. F. (č. l. 134). Žalovaný tvrdil, že celkové bodové hodnotenie bolesti je 2 155 bodov a návrh bodového hodnotenia bolestného bolo možné vypracovať prvýkrát k 2.12.2016, k čomu žalovaný predložil odborné vyjadrenie č. 87/2019 vyhotovené znaleckou organizáciou Forensic – Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o..

35. Keďže iné dôkazy resp. návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom odstránenia rozporov v skutkových tvrdeniach strany sporu nepredložili a ani nenavrhli vykonať, odvolací súd nemôže konštatovať inak ako súd prvej inštancie, že v danom prípade došlo k stretu dvoch odborných názorov. Odvolací súd sa preto stotožnil tiež so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny, že znalec môže posudzovať lekársky posudok, avšak nie naopak, že by posudzujúci lekár (hoci odborník) mal posudzovať správnosť záverov znaleckej činnosti. Preto závery odborného vyjadrenia o bolestnom a ustálení zdravotného stavu žalobkyne sú akceptovateľné pre účely civilného sporového konania, k čomu odvolací súd poukazuje, že podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania sa v zmysle ust. a 207 sprísnili, kedy dôkaz znaleckým dokazovaním a odborným vyjadrením môže súd nariadiť iba na návrh strany sporu.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania navrhnutého a vykonaného na návrh strán sporu rešpektujúc ich vôľu nenavrhnúť a ani nepredložiť iný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý odstrániť rozpory v otázke ustálenia skutkového stavu a bodového hodnotenia bolesti.

37. K námietke žalobkyne, že odborné vyjadrenie nie je , odvolací súd dodáva, že žalovaný je povinný začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie ( ) a ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, je oprávnený požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu ( ). Žalovaný svoje dôvodné pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia odôvodnil nielen samotnou výškou bodového hodnotenia nad 200 bodov a maximálnym navýšením položiek uvedených zranení, ale mal pochybnosti, či nedošlo k duplicitnému hodnoteniu totožného zranenia.

38. Uvedené oprávnenie (požiadanie o vydanie znaleckého posudku) podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vykladať tak, že oprávnené osoby môžu požiadať aj o iný úkon znaleckej činnosti, teda nielen znalecký posudok. Podľa ust. druhá veta úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie, pričom druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, za výber

ktorého zodpovedá znalec a navyše v každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť ( )

39. Odvolací súd pre úplnosť primerane a podporne poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe (R 4/1969, R 1/1981) od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa ) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, ale súd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz používaný v rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Uvedené platí aj čo sa týka hodnotenia odborného vyjadrenia ako výsledku znaleckej činnosti, preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, prečo dal prednosť záverom vyplývajúcich z odborného vyjadrenia a svoje úvahy aj presvedčivo odôvodnil.

40. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalobkyňa nedôvodí správne, že pri výkone tohto oprávnenia sa vyžaduje súhlas poškodeného, keďže tento súhlas poškodeného sa podľa ust. vyžaduje len vtedy, ak o vydanie lekárskeho posudku žiada aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, pričom v tomto prípade žalovaný nežiadal o vydanie lekárskeho posudku, ktorý už ošetrujúcim lekárom žalobkyne vydaný bol.

41. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

42. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalobkyne uvádza, že súd prvej inštancie správne použil právnu úpravu, ktorú vo svojom odôvodnení aj citoval, a túto právnu normu aj správne na zistený skutkový stav aplikoval. Žalobkyňa za nesprávne právne posúdenie považovala to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky hodnoty bodu hodnotenia bolestného. K uvedené odvolací súd uvádza, že nárok na bolestné vzniká dňom, ku ktorému je možné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený. Tak ako už bolo konštatované vyššie, ustálenie zdravotného stavu je otázkou skutkovou, preto bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený. Rozpor strán sporu ohľadom dňa ustálenia zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených listinných dôkazov (lekársky posudok, odpoveď posudzujúceho znalca, odborné vyjadrenie) nebol odstránený, preto súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov sa priklonil k záverom odborného vyjadrenia ako výsledku znaleckej činnosti. Preto odvolací súd je toho názoru, že aj v tejto otázke týkajúcej sa určenia hodnoty bodu súd prvej inštancie postupoval správne zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že došlo aj k opakovanej operácii v dňoch 22.1.2018 a 2.5.2018, kedy vychádzal pri položke 70 z hodnoty bodu stanovenej pre rok 2018.

43. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne teda neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok preto nemožno považovať ani za nepresvedčivý.

44. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

45. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podľa potvrdil.

K trovám odvolacieho konania

46. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

47. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania pr

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.