Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/206/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM,

v právnej veci navrhovateľa : U. E., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Č. L. XXX, zast. JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi : D. L., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Č. L. Č.. XXX, zast. JUDr. Vladimír Haládik, advokát, Clementisove Sady 1616, Galanta, o určenie vlastníckeho práva vydržaním nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3 802,87 eur, k rukám advokáta odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej zo dňa 23.11.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva J..Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 5808 m2 a parc.č. XXXX/XX orná pôda vo výmere 14.192 m2, k.ú. Čierny Brod, evidované X. Z. Č.. XXXX Správy katastra Galanta, a to titulom vydržania.

Navrhovateľ svojím podaním zo dňa 23.02.2010 zobral návrh späť v časti o určenie vlastníckeho práva k J..Č.. XXXX/XX S. pôda vo výmere 14.192 m2, k.ú. Čierny Brod. Tunajší súd uznesením č.k. -154 zo dňa 08.04.2010 preto konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo určenie vlastníckeho práva k J..Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 5808 m2 k.ú. Čierny Brod, evidované na Z. Č.. XXXX R. katastra Galanta.

Odporca žiadal návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov - D. E., A.. Y. F., E.. E. L., H.. S. O.C., L. C., C. C., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - kúpnou zmluvou zo dňa 28.08.1992, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 25.10.1996, výzvou zo dňa 28.10.2008, Kúpnou zmluvou zo dňa 18.06.2009, výpisom z katastra nehnuteľností Z. Č.. XXXX Správy katastra Galanta, potvrdením Obce Čierny Brod zo dňa 05.02.2010 a 04.03.2010, vyjadrením geodetickej kancelárie, pripojenými spismi Správy katastra Galanta, rovnako sa oboznámil aj s obsahom ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že dňa 28.08.1992 uzavrel so Semenárskym majetkom, š.p. Sládkovičovo, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť o výmere 20.000 m2 B. J..Č.. XXXX/ X J. XXX podľa vyznačenia na mape tvoriacej neoddeliteľnú prílohu zmluvy, kúpna cena vo výške 140.840,- Sk bola zaplatená. Podľa čl. V. dohody predávajúci mal zariadiť vklad vlastníckeho práva na kupujúceho a registráciu kúpnej zmluvy na bývalom štátnom notárstve, navrhovateľ bol preto v domnení, že predávajúci si túto povinnosť splnil, až neskôr zistil, že sa tak nestalo. Následne bola predmetná časť parcely formou reštitúcie vydaná L. C., ktorá ju predala odporcovi, vklad bol povolený Správou katastra Galanta pod č. Y. XXXX/XX. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť užíval oprávnene od kúpy v roku 1992 až do 28.10.2008, t.j. po dobu minimálne 16 rokov, pričom nedošlo k žiadnemu bráneniu užívania predmetnej nehnuteľnosti, čím boli splnené zákonné podmienky vydržania. Predmetná nehnuteľnosť bola aj v roku 1994 oplotená na základe súhlasu Obce Čierny Brod. Listinné dôkazy preukazujú, že vtedajší predávajúci Semenársky majetok, š.p. bol oprávneným prevodcom. Čo sa týka predmetu kúpnej zmluvy, medzi predávajúcim a kupujúcim nebolo sporné a bolo nepochybné aká časť parcely Č.. XXXX/ X je predmetom kúpy, táto bola vyčlenená aj na tvare miesta a navrhovateľ ako kupujúci sa spoľahol, že vtedajší právnik predávajúceho zabezpečí vyhotovenie geometrického plánu a následne registráciu zmluvy na štátnom notárstve. V roku 1992 ľudia ešte nemali také právne povedomie a navrhovateľ sa jednoducho spoľahol, že predávajúci si splní svoju povinnosť. Výpovede svedkov J.. C., J.. C. považuje za účelové a nevierohodné, navrhovateľ a jeho manželka odmietajú, že by sa niekedy v minulosti s nimi stretli, prvý krát ich videli až na pojednávaní.

Navrhovateľ uviedol, že po r. 1989 sa aj s manželkou rozhodol podnikať, a tak nadobudli vlastníctvo tabakovej sušiarne a za účelom prístupu k sušiarni, dohodli sa s predávajúcim Semenárskym majetkom š.p. Sládkovičovo na odpredaji predmetnej časti J. XXXX/X S. Y. XXXXX H.. Navrhovateľ sa spoľahol, že predávajúci zabezpečí registráciu zmluvy na štátnom notárstve, predmetnú nehnuteľnosť odvtedy riadne užíval ako vlastnú, bola tam divoká skládka, tú vyčistili, v r. 1994 oplotili celý areál tabakovej sušiarne a aj spornej nehnuteľnosti, rozšírili pôvodnú betónovú komunikáciu a vybudovali parkovacie miesta, po oplotení vysadili rastliny a stromy. Tabaková sušiareň sa nachádza na parc.č XXXX/X, túto nadobudli v dražbe, J..Č. XXXX/XX sa nachádza hneď vedľa, a teda tvorí prístup k tabakovej sušiarni tak ako je to zrejmé aj na geometrickom pláne. Predmetná sporná nehnuteľnosť ako aj tabaková sušiareň sa využíva na podnikateľskú činnosť spol. AGRONET s.r.o.. Predmetnú spornú nehnuteľnosť, bezprostredne susediacou s tabakovou sušiarňou, navrhovateľ užíval už aj pred uzavretím kúpnej zmluvy, po uzavretí kúpnej zmluvy pokračoval v užívaní tejto nehnuteľnosti. Doklady preukazujú výdavky z titulu zhodnotenia spornej nehnuteľnosti, ktoré boli v celkovej výške okolo 1.000.000,- Sk, uskutočnili sa stavebné úpravy vo veľkom rozsahu. Navrhovateľ sa po uzavretí kúpnej zmluvy nezaujímal o to, či bola zmluva zaslaná na registráciu štátnemu notárstvu, dôveroval predávajúcemu. Navrhovateľ si kúpnu zmluvu z 28.08.1992 riadne prečítal a z nej vyplynula povinnosť pre predávajúceho, že zabezpečí registráciu zmluvy na štátnom notárstve.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že podľa J. XXX bol vlastníkom nehnuteľnosti Čsl. štát

- operatívna správa Štátny majetok, n.p. Galanta, nebol preukázaný prechod vlastníctva na Semenársky majetok, š.p. Sládkovičovo. Kúpna zmluva z 28.08.1992 je od začiatku absolútne neplatná, nakoľko predávajúci nebol oprávneným vlastníkom, je tiež neurčitá, keďže nehnuteľnosť je špecifikovaná len voľným zakreslením na mape bez vyhotovenia geometrického plánu, a teda by ani nebola spôsobilá na registráciu notárstvom. V tom čase si už k predmetnej nehnuteľnosti uplatňovali svoje právo reštituenti a následne bola nehnuteľnosť aj vydaná reštituentke p. C.. Ak by aj zmluva bola platná, nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko nebol podaný návrh na jej registráciu štátnym notárstvom, a teda podľa § 47 Obč. zákonníka platí, že účastníci od tejto zmluvy odstúpili. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol byť oprávnený ani dobromyseľný pri užívaní, keď neznalosť zákona neospravedlňuje a to, že sa navrhovateľ spoľahol na splnenie povinnosti predávajúceho bez toho, že by si overil túto skutočnosť, nemôže byť na ujmu odporcu. Predmetnú nehnuteľnosť odporca kúpil na základe kúpnej zmluvy v r. 2009 od pôvodnej vlastníčky p. C., nakoľko pri podnikateľskej činnosti už od nej kúpil viaceré nehnuteľnosti, ona ponúkla na predaj aj túto nehnuteľnosť. J. C. bola zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti v LV, preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že by mali byť nejaké nezrovnalosti ohľadom tejto nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu z 18.06.2009 odporca uzavrel na základe návrhu zo strany predávajúcej, a preto odporca akceptoval predkupné právo, ktoré požadovala predávajúca, pričom sa nezaujímal o dôvod tohto predkupného práva. Podľa vedomostí odporcu navrhovateľ v čase, keď už bola ako vlastníčka spornej parcely zapísaná L. C., zaujímal sa o možnosť odkúpenia tejto spornej parcely u p.

C., preto je namieste otázka, z akého dôvodu to robil, keď tvrdí, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ musel od r. 1996, resp. 1997 vedieť, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti sa stala L. C., ktorá spolu so synom bola v kontakte s navrhovateľom a jeho manželkou. Navrhovateľ teda jednoznačne nemohol byť dobromyseľným oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že svedkov C. videl prvý krát na minulom pojednávaní, túto považuje za účelovú, navrhovateľ mal túto námietku uplatniť pri ich výsluchu, aby sa svedkovia k tomu mohli vyjadriť.

Svedkyňa D. E., manželka navrhovateľa, k veci uviedla, že po r. 1989 začali s manželom podnikať, a preto sa im hodila budova tabakovej sušiarne, ktorú aj nadobudli do vlastníctva a doteraz ju využívajú ako sklad a administratívne priestory. Dohoda s predávajúcim bola taká, že keď vyplatia kúpnu cenu za tabakovú sušiareň, čo sa aj zrealizovalo, tak im oni predajú aj časť z parc. č. XXXX/X, aby mali zabezpečený aj prístup k tabakovej sušiarni, následne bola uzavretá kúpna zmluva z 28.08.1992 na časť parc.č. XXXX/X o výmere 20000m2, túto aj odvtedy riadne užívali a cítili sa byť jej vlastníkmi, nakoľko bola zaplatená kúpna cena, spoľahli sa, že podnikový právnik predávajúceho vybaví všetky formality. Predmetná sporná parcela sa využíva na podnikanie spol. Agronet s.r.o, vybudovali tu spevnenú plochu, vysadili rastliny a stromy, areál oplotili. Presne dňa 30.10.2008 bola na meno svedkyne doručená výzva od p. C., resp. od jej právnika, že jej má vydať nehnuteľnosť, ktorú užíva, následne sa aj stretli a spolu rokovali, advokát však hovoril o nejakej inej parcele, nedospeli k žiadnej dohode. Svedkyňa s navrhovateľom vždy spornú parcelu užívali v dobrej viere, pripúšťa jedinú mieru zavinenia, že sa nestarala o registráciu kúpnej zmluvy až do konca, že sa spoľahli na právnika predávajúceho. V súvislosti s podnikaním nikdy nepotrebovali list vlastníctva k spornej parcele, preto sa nikdy nezaujímali kto je zapísaný na liste vlastníctva, to sa dozvedeli až v r. 2009, keď sa dozvedeli, že je tam zapísaný už odporca. Svedkyňa sa nikdy nepokúšala s p. C. dohodnúť na odkúpení spornej parcely, oni stále tvrdili, že sa nevedia jednoznačne vyjadriť v tej veci, naťahovali stále čas, preto nepovažovali za potrebné už vtedy podávať žalobu voči nej. Čo sa týka podávania daňového priznania a platenia dane, navrhovateľ a svedkyňa platili daň aj za túto nehnuteľnosť, a to tak, že pripojili kúpnu zmluvu a vyznačili, že platia daň za časť parc.č. XXXX/X vo výmere 20.000 m2.

Svedok A.. Y. F., k veci uviedol, že v rokoch 1991-1995 bol riaditeľom š.p. Semenársky majetok š.p. Sládkovičovo, vo vtedajšom období prebiehali malé privatizácie a dražby, začal platiť aj reštitučný zákon, bolo to hektické obdobie, uzatváralo sa množstvo zmlúv, úlohou bolo transformovať š.p. a zbaviť sa nepotrebného majetku a v tejto súvislosti aj navrhovateľ v dražbe získal tabakovú sušiareň a následne navrhovateľ prejavil tiež záujem o odkúpenie vedľajších pozemkov, kde bola vtedy divoká skládka, nijako inak sa nevyužívali. Štátny podnik mal zamestnaného vlastného právnika, ktorý sa špeciálne zaoberal zmluvami a reštitúciami a teda v jeho náplni bola celá právna agenda, teda mal na starosti aj prípravu kúpnej zmluvy, ktorú svedok následne za š.p. podpísal, viac sa o celú vec nezaujímal. Nevie sa preto vyjadriť k tomu, prečo zmluva nebola daná na registráciu štátnemu notárstvu, tieto veci mal na starosti právnik štátneho podniku. Vo vzťahu k spornému pozemku nebol do r. 1995 uplatnený žiaden reštitučný nárok. Všetky predaje boli konzultované s právnikom a ten povedal, že sa jedná o pozemok susediaci s tabakovou sušiarňou, v skutočnosti nemal povahu ornej pôdy, slúžil na prístup k tabakovej sušiarni, preto bol toho názoru, že sa môže tento pozemok predať.

Svedok E.. E. L., k veci uviedol, že jeho advokátska kancelária poskytovala právne služby p. L. C., ktorá v 90.-tych rokoch v reštitúcii nadobudla viaceré nehnuteľnosti. Čo sa týka predmetnej spornej parcely v k.ú. Čierny Brod, aj túto nadobudla do vlastníctva, jednalo sa o jednu veľkú parcelu, celú túto veľkú parcelu prenajala tretej osobe, pričom ak časť tejto veľkej parcely užíval navrhovateľ, nemohla byť už s ním uzavretá ďalšia samostatná nájomná zmluva. Časť tejto parcely užíval navrhovateľ, p. C. bola s ním v kontakte a bol medzi nimi taký vzťah, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť užíval a za to dával p. C. nejakú zeleninu a ovocie. P. C. bola vlastníčkou jednej veľkej parcely, z ktorej len časť užíval navrhovateľ. P. C. svedkovi hovorila, že je v kontakte s navrhovateľom a že nie sú medzi nimi nejaké problémy a že následne si dal navrhovateľ zrejme okolo r. 2003 vypracovať geometrický plán a p. C. požiadal o odkúpenie predmetnej časti jej parcely. K dohode však nedošlo, následne zrejme medzi nimi prestala fungovať komunikácia, preto p. C.Á. svedka poverila vyzvať navrhovateľa na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, jednalo sa o výzvu z 28.10.2008. Následne kancelária komunikovala s viacerými záujemcami o predaji, resp. kúpe predmetnej nehnuteľnosti, rokovali aj s navrhovateľom a jeho

manželkou a ich právnym zástupcom H.. O., to bolo v r. 2009 a následne bola uzavretá kúpna zmluva s odporcom. Čo sa týka komunikácie s navrhovateľom a jeho manželkou, vždy bolo jasné, že z ich strany bol záujem o kúpu predmetnej časti nehnuteľnosti, ktorú vlastnila p. C., za týmto účelom dal sám navrhovateľ vyhotoviť aj geometrický plán. Z geometrického plánu zo dňa 06.06.2003 jasne vyplýva, že je v ňom uvedená J.. Č.. XXXX/XX, ktorú mala nadobudnúť p. D. E.. Tento plán svedkovi predložila p. C., je logické, že ho dali vyhotoviť navrhovateľ, resp. jeho manželka, za účelom prevodu predmetnej parcely. Jednoznačne môže svedok potvrdiť, že v rámci rokovaní medzi p. C. a navrhovateľom sa vždy hovorilo o odpredaji predmetných nehnuteľností. Medzi p. C. a navrhovateľom bola dlhodobá komunikácia a ich vzťahy neboli zlé, a to až do r. 2008, resp. v r. 2008 prestal navrhovateľ komunikovať, p. C. však nemala záujem na podávaní žaloby.

Svedkyňa L. C., F. Y. N., Ž. Y. K.. XXXX X. G. Y. B. V. K. J..Č.. XXXX/X Y. F..Ú.. Č. L., jednalo sa o jednu veľkú parcelu, ktorá následne bola prenajatá, a to dvom subjektom, spol. Agrofruct (p. H.) a spol. Fyzokov (p. F.). Svedkyňa sa bezprostredne po nadobudnutí vlastníctva, niekedy v r. stretla s navrhovateľom a jeho manželkou, oni vedeli o tom, že svedkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, svedkyňa vedela, že oni užívali časť jej parcely, spolu dobre vychádzali, preto súhlasila s tým, aby oni užívali túto časť parcely, za to jej dávali nejaké ovocie a zeleninu. Bavili sa aj o tom, že navrhovateľ s manželkou by mali perspektívne záujem o kúpu tejto časti a následne aj dali vyhotoviť geometrický plán, nebola však konkrétne ponuka kúpnej ceny, a preto teda ani nedošlo k dohode. Následne sa na svedkyňu obrátilo viac záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, predajom poverili advokátsku kanceláriu E.. L.. Svedkyni užívanie spornej nehnuteľnosti navrhovateľom neprekážalo, bola s tým uzrozumená, nešlo o nejakú veľkú parcelu, preto ani nebola zaujímavá otázka, či prišla o nejaké peniaze, mali dobré, až familiárne vzťahy. Čo sa týka geometrického plánu z r. 2003, predložili ho navrhovateľ s manželkou, svedkyňa ho vyhotovovať nedávala. Svedkyňa nepodala žalobu na vypratanie, pretože mala s navrhovateľom a jeho manželkou dobré vzťahy, nemala záujem s nimi viesť súdny spor, myslela, že sa v dobrom dohodnú.

Svedok H.. S. O., k veci uviedol, že ho ako advokáta navrhovateľ kontaktoval za účelom poskytnutia právnych služieb 10.02.2009 a následne sa zúčastnil jedného rokovania s E.. L. G.ňa 17.03.2009, ktorého podnetom bola výzva na vypratanie nehnuteľnosti z 28.10.2008, tohto rokovania sa nakoniec nezúčastnila p. C., počas diskusie medzi G.. L. C. E.Ý. sa bavili hlavne o tom, že E. oplotili nejaký pozemok, o ktorý majú záujem L., potom sa bavili o betónovej ceste, ohľadne ktorej bol nejaký konflikt medzi E. C. L., nehovorilo sa na tomto stretnutí o pozemku, ktorý bol predmetom výzvy na vypratanie nehnuteľnosti. Svedok vedel, že ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti je zapísaná L. C., navrhovateľ s manželkou mu však predložili listiny, podľa ktorých oni nadobudli túto nehnuteľnosť, predložili aj kúpnu zmluvu z 28.08.1992, preto predpokladal, že predmetom rokovania 17.03.2009 bude práve otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Zo strany Juhászových nebola žiadna ponuka na kúpu spornej nehnuteľnosti.

Svedok C. C., R. L. C., k veci uviedol, že jeho matka sa v r. 1996 stala ako reštituentka vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. Čierny Brod, išlo o jednu parcelu č. XXXX/X, súčasťou ktorej bola aj časť užívaná navrhovateľom a jeho manželkou, ďalšiu časť užívali manželia L.. V priebehu r. 1997-1998 matka s otcom upovedomili navrhovateľa a jeho manželku, že matka sa stala vlastníčkou predmetnej celej veľkej parcely, z ktorej časť užívajú aj E. a keďže celá veľká parcela bola prenajatá, nebolo možné uzavrieť s E. nájomnú zmluvu, vlastne ich časť nemala samostatné ani parcelné číslo, nebola odčlenená, matka akceptovala ich užívanie, za čo jej E. z vďaky dávali naturálie. Bavili sa aj o tom, že E. by prípadne mali záujem o odkúpenie časti, a to viackrát, pričom v r. 2003 aj bol vypracovaný geometrický plán, kde bola odčlenená parc.č. XXXX/XX, F. N. E., oni však mali záujem aj o odkúpenie celej betónovej cesty, s čím však moja matka nesúhlasila, a preto nedošlo k dohode. V priebehu r. 2008-2009 oslovil so záujmom o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti p. L., poverili odpredajom nehnuteľnosti advokáta E.. L., ktorý aj zabezpečil predaj tejto nehnuteľnosti. Čo sa týka komunikácie s navrhovateľom a jeho manželkou, táto komunikácia prebiehala intenzívne asi od r. 2000, kedy matka chcela doriešiť celú spornú vec. Čo sa týka nájomného vzťahu s E., V. nebol nijako riešený, nakoľko celá parcela bola prenajatá a E. nemali odčlenenú svoju časť, išlo relatívne o malú zanedbateľnú časť, preto ani moja matka osobitne neriešila nejakú nájomnú zmluvu, uspokojila sa s tým, že mali medzi sebou dobré vzťahy.

Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a to doplnením výsluchu svedkyne C., R. E., R. H.. S. O. C. R. C.. Aj po takto doplnenom dokazovaní a po vykonaní konfrontácie medzi svedkyňami C. C. E. súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vyhovieť žalobnému návrhu. Svedkovia zotrvali na svojich dovtedajších výpovediach a ich svedecké výpovede nesmerovali k zisteniu nových pre vec podstatných skutočností, nakoľko dobromyseľnosť navrhovateľa bolo podľa názoru súdu potrebné preukazovať už od samého počiatku, t.j. od roku 1992, pričom ako neskôr súd uvedie v tomto rozsudku bola dobromyseľnosť navrhovateľa z dôvodu právneho omylu vylúčená, preto by svedecké výpovede aj po ich opätovnom zhodnotení a vyhodnotení nemohli zmeniť nič na právnom názore, ktorý vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR v zmysle ktorej je existencia právneho omylu na strane domnelého nadobúdateľa nehnuteľnosti skutočnosťou vylučujúcou jeho dobromyseľnosť, pričom následné hodnotenie skutkových okolností nemôže zmeniť nič na existencii právneho omylu.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1992 Československý štát - Semenársky majetok š.p. Sládkovičovo ako predávajúci predal navrhovateľovi ako kupujúcemu časť o výmere 2 ha = 20.000 m2 z nehnuteľnosti zapísanej ako J..Č.. XXXX/X J. XXX, pôvodne parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 320.508 m2, k.ú. Čierny Brod zapísanej na Z. Č.. XXX. Časť parc.č. XXXX/X S. pôda o výmere 2 ha = 20.000 m2 je vyznačená v mape, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu k tejto zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 140.840,- Kčs. Predmet kúpy už kupujúci užíva. Podľa čl. V. zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudne kupujúci registráciou na Štátnom notárstve v Galante, ktorú zariadi predávajúci.

V tejto súvislosti taktiež súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že uvedenú Kúpnu zmluvu zo dňa 28.8.1992 je potrebné považovať za neplatnú aj z dôvodu jej nedostatočnej špecifikácie predmetu zmluvy, pretože podľa názoru súdu pre platnosť takéhoto právneho úkonu nepostačuje, keď je na katastrálnej mape svojvoľne vyznačená časť parcely, ktorú majú zmluvné strany úmysel previesť. Pre dostatočnú špecifikáciu predmetu zmluvy bolo preto podľa názoru súdu potrebné vykonať riadne zameranie časti prevádzanej parcely geodetom a jej následné riadne odčlenenie od pôvodnej parcely tak, aby bolo možné predmet prevodu riadne špecifikovať a kvantifikovať. Aj o tejto skutočnosti mal mať navrhovateľ v danom čase jednoznačnú vedomosť, nakoľko už aj v minulosti nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosti.

Podľa Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 25.10.1996 uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako prevodcom a L. C. ako nadobúdateľkou, sa na nadobúdateľkou bezodplatne previedlo vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXX F..Ú.. Č. L. J..Č.. XXXX/X orná pôda o výmere 316.850 m2, vklad bol povolený dňa 02.12.1996 pod č. V 3350/1996.

Výzvou zo dňa 28.10.2008, adresovanou manželke navrhovateľa, právny zástupca p. L. C. vyzval na vysporiadanie užívania pozemku - uvoľnenie parc.č. XXXX/XX o výmere 5.808 m2.

Podľa F. B. B. G. XX.XX.XXXX L. C. ako predávajúca predala odporcovi ako kupujúcemu okrem iného nehnuteľnosť - novovytvorený pozemok parc.č. XXXX/XX - S. J. Y. Y. X.XXX H., evidovaný Správou katastra Galanta na Z. Č.. XXX J. F..Ú.. Č. L., za dohodnutú kúpnu cenu 8.300,- eur.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností nehnuteľnosť J..Č.. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 5808 m2, k.ú. Čierny Brod, evidovaná X. Z. Č.. XXXX Správy katastra Galanta, je zapísaná vo výlučnom vlastníctve odporcu, titul nadobudnutia Kúpna zmluva č. Y. XXXX/XX B. 24.06.2009.

Dňa 01.02.2010 zaslal právny zástupca odporcu navrhovateľovi výzvu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva odporcu k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve - J..Č.. XXXX/XX - S. J. Y. Y. XXXX H., J..Č.. XXXX/XX - S. plocha vo výmere XXX H., F..Ú.. Č. L., Y. X. Z. Č.. XXXX Správy katastra Galanta, aby predmetné pozemky ihneď, najneskôr v lehote do 05.02.2010 do 12,00 hod. sprístupnil, t.j. odomkol bránu a umožnil otvoriť. Pokiaľ tejto výzve nevyhovie, bude brána otvorená odporcom, ktorý si u navrhovateľa uplatní náhradu škody.

Podľa potvrdenia Obce Čierny Brod zo dňa 05.02.2010 a 04.03.2010 navrhovateľ ani jeho manželka nie sú daňovými dlžníkmi, daň z nehnuteľností platia od roku 1992 vždy riadne a včas, a to aj za neidentifikovanú parcelu vo výmere 20.000 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1992 na parc.č. 1183/1.

Na dopyt súdu na Geodetickú kanceláriu C. L., Geodet konzorcium, 29. augusta 10, Galanta, kto dal objednávku na vyhotovenie geometrického plánu Č.. XX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, geodet oznámil, že doklady z roku 2003 už neeviduje.

Podľa § 47 ods. 1 Obč. zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 2 Obč. zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 133 ods. 2 Obč. zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 10.10.2002 oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným.

Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne i omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností. Platný , na rozdiel od Všeobecného občianskeho zákonníku z roku 1811, nedeklaruje zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ani nestanovuje pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto zásady, pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. I keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, naďalej platí, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere“ aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je. Pokiaľ sa teda ujal niekto v roku 1974 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto

nehnuteľnosti, i keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka registrácie zmluvy bola v jasne a jednoznačne vymedzená.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 12.08.2004 prevod nehnuteľnosti je závažný právny úkon, je vo všeobecnom povedomí, že na takýto prevod sú potrebné úradné náležitosti. Konštantná judikatúra vychádza z toho, že právny omyl držiteľa je ospravedlniteľný, ak sa mu držiteľ nemusel vyhnúť ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti prípadu od každého požadovať. Aj keď sa účastníci zmluvy o prevode nehnuteľností dohodnú na tom, že úradné náležitosti vybaví jeden z nich, pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, platí, že druhý účastník sa o splnení týchto náležitostí presvedčí, ak mu v tom nebránia závažné okolnosti (choroba a pod.). Tvrdenie, že „pre drvivú väčšinu populácie bola požiadavka registrácie neznámym pojmom“ je v rozpore s poznatkami súdnej praxe, ktorá sa s prípadmi prevodu nehnuteľností bez potrebnej registrácie štátnym notárstvom stretáva len veľmi ojedinele.

Súd v danom prípade považoval za preukázané, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne.

V danej veci bol predmetom sporu zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ svoj návrh podal ako určovaciu žalobu, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súd preto v prvom rade skúmal danosť naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorý je v zmysle nevyhnutnou podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu na začatie konania. V katastri nehnuteľností je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný odporca, na základe kúpnej zmluvy. Vzhľadom na navrhovateľom tvrdený rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a skutočným vlastníctvom týchto nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v zmysle , vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000 , keď bez takéhoto určenia sa navrhovateľ inak účinne nemôže domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva, jeho právne postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by bolo neisté.

Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť právnym titulom držby. Inštitút držby je upravený v § 129 a nasl. Obč. zákonníka. Ustálený výklad a konštantná judikatúra definujú oprávnenú držbu, ako jednu z nevyhnutných podmienok (conditio sine qua non) nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako so svojou, v dobrej viere (bona fidae), že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené tri základné zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t.j. všetky súčasne, a nesplnením čo i len jednej z nich nie je možné považovať držbu za oprávnenú. Týmito podmienkami sú : 1./ faktické ovládanie veci, tzv. panstvo nad vecou, 2./ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, t.j. správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, 3./ dobrá viera, že vec držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci.

Súd teda po zhodnotení všetkých pre vec podstatných skutočností dospel k názoru, že v zmysle citovaných ustanovení § a ods. 1 je oprávneným držiteľom ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov, právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu, že neznalosť

zákona neospravedlňuje, ktorá vyplýva zo samej podstaty práva, je právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby neospravedlniteľný. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná, nakoľko pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade právneho omylu ktorý je omylom neospravedlniteľným, nie je potrebné pri rozhodovaní vo veci zisťovať následné skutkové okolnosti a vykonávať o tom dokazovanie, nakoľko navrhovateľ už od samého počiatku, nakoľko sa dopustil neospravedlniteľného právneho omylu, nemohol byť považovaný za dobromyseľného držiteľa. Uvedené stanovisko súdu pritom jednoznačne vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR, ktorá je obsiahnutá v jeho uzneseniach a rozsudkoch spisových značiek , , , , a .

Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno síce priamo dokázať, možno však o nej usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, aj patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ veci. Strata dobromyseľnosti držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vzbudiť pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu vydržania je oprávnená držba po dobu 10 rokov, tak ako to ustanovuje § 134 ods. 1 Obč.zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 28.08.1992 navrhovateľ ako kupujúci uzavrel s vtedajším vlastníkom, ktorým bol Československý štát - Semenársky majetok š.p. Sládkovičovo, ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou predal navrhovateľovi ako kupujúcemu časť o výmere 2 ha = 20.000 m2 z nehnuteľnosti zapísanej ako J..Č.. XXXX/X J. XXX, J.Ô. J..Č.. XXXX, S. J. S. Y. XXX.XXX H., F..Ú.. Č. L. B. X. Z. Č.. XXX. Podľa čl. V. zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudne kupujúci registráciou na Štátnom notárstve v Galante, ktorú zariadi predávajúci. Predávajúci si svoju povinnosť zjavne nesplnil a nepodal návrh na registráciu zmluvy na vtedajšom štátnom notárstve. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Vzhľadom na to, že registrácia kúpnej zmluvy na štátnom notárstve neprebehla, kúpna zmluva nenadobudla účinnosť a na jej základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na navrhovateľa. V katastri nehnuteľností tento prevod teda ani nemohol byť vyznačený a vlastníkom zostal štát.

Navrhovateľ teda nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1992. Pre úplnosť súd poznamenáva, že otázka platnosti predmetnej kúpnej zmluvy je pre posúdenie splnenia podmienok vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva bezpredmetná. Ak by aj súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, bez ďalšieho by to neznamenalo, že neprichádza o úvahy splnenie podmienok vydržania.

Súd skúmal splnenie podmienok oprávnenej držby navrhovateľa, pričom podstatnou otázkou bolo, či je na jeho strane splnená podmienka dobromyseľnosti ako nevyhnutná podmienka pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako už bolo konštatované vyššie, základným rozlišujúcim kritériom dobromyseľnosti a nedobromyseľnosti je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, aj patrí.

Podľa citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 10.10.2002 a sp.zn. zo dňa 12.08.2004 oprávnená držba sa zakladá na omyle

držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Držiteľ, ktorý drží vec na základe omylu, ktorý nie je ospravedlniteľný, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia , platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný nie je. Je vo všeobecnom povedomí, že na prevod nehnuteľností sú potrebné úradné náležitosti. Aj keď sa účastníci zmluvy o prevode nehnuteľností dohodnú na tom, že úradné náležitosti vybaví jeden z nich, pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, platí, že druhý účastník sa o splnení týchto náležitostí presvedčí, ak mu v tom nebránia závažné okolnosti (choroba a pod.). Tvrdenie, že „pre drvivú väčšinu populácie bola požiadavka registrácie neznámym pojmom“ je v rozpore s poznatkami súdnej praxe, ktorá sa s prípadmi prevodu nehnuteľností bez potrebnej registrácie štátnym notárstvom stretáva len veľmi ojedinele.

Pokiaľ sa teda ujal navrhovateľ v roku 1992 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, i keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka registrácie zmluvy bola v jasne a jednoznačne vymedzená.

Okolnosti daného prípadu boli dané tým, že navrhovateľ nenadobúdal vlastnícke právo k nehnuteľnosti prvý krát, keď sám uviedol, že uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 28.08.1992 predchádzalo vydraženie budovy tabakovej sušiarne, teda mohol vedieť, že prevod vlastníctva k nehnuteľnosti podlieha určitému formalizovanému procesu. Navrhovateľ a aj jeho manželka potvrdili, že vedeli o povinnosti registrácie zmluvy na štátnom notárstve, spoľahli sa však na to, že túto vybaví predávajúci. Nevyvinuli však žiadnu aktivitu na to, aby sa presvedčili, či došlo k registrácii zmluvy a či bol v katastri nehnuteľností vyznačený prevod vlastníctva. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v období pred rokom 1989 bolo právne vedomie značne deformované, a to najmä vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva. Predmetná kúpna zmluva však bola uzatvorená v roku 1992, navrhovateľ ju uzatváral v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, preto možno dôvodne predpokladať a očakávať od neho určitý stupeň právneho vedomia, súčasťou ktorého bolo poznanie, že prevod nehnuteľností podlieha určitým formálnym podmienkam.

Pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od navrhovateľa požadovať, mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, aj patrí, a to najmä s ohľadom na všeobecný princíp pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorému nedochádza uzavretím zmluvy, ale až povolením vkladu príslušným orgánom, kedy zmluva nadobúda účinnosť. I keď podľa čl. V. dohody predávajúci mal zariadiť vklad vlastníckeho práva na kupujúceho a registráciu kúpnej zmluvy na bývalom štátnom notárstve, minimálna opatrnosť mala viesť navrhovateľa k tomu, aby si preveril, či aj skutočne došlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva. Už rímskemu právu bola známa zásada iura vigilantibus, non dormientibus prosunt, t.j. právo ochraňuje bdelých.

Dobromyseľnosť navrhovateľa bola jednoznačne vyvrátená aj svedeckými výpoveďami Berty Altdorfferovej, Alberta Altdorffera, JUDr. Júliusa Brichtu, ktorí jednoznačne potvrdili, že p. Berta Altdorfferová potom, ako v roku 1996 nadobudla vlastníctvo aj k spornej nehnuteľnosti, najneskôr v priebehu roku 1997 kontaktovala navrhovateľa a jeho manželku, oznámila im, že je vlastníčkou nimi užívanej nehnuteľnosti. Navrhovateľ teda ešte pred uplynutím 10-ročnej vydržacej doby mal vedomosť o tom, že vlastníkom ním užívanej nehnuteľnosti je niekto iný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k jednoznačnému a spoľahlivému záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej vydržacej doby, nemohol sa stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a preto bolo potrebné jeho žalobný návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť.

Súd nemohol prihliadnuť ani na argumentáciu navrhovateľa spočívajúcu v dlhodobom nerušenom užívaní nehnuteľnosti, preukázaní zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, platenia daní, v poukazovaní na spornosť rokovania v kancelárii E.. L. v roku 2009, či dojednaní predkupného práva v kúpnej zmluve odporcu, keď tieto skutočnosti nemohli mať žiaden zásadný vplyv na vyššie uvedené právne posúdenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keď odporcovi ako v konaní úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania v celkovej výške 3 802, eur, a to ako trov právneho zastúpenia za 14 úkonov po 253,94 eur a z 2 x 1 úkonu za 63,49 eur - vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu, t.j. hodnoty spornej nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009 vo výške 8.300,- eur (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 03.02.2010 a 13.05.2010, účasť na pojednávaní presahujúceho dve hodiny dňa 25.02.2010 a 13.04.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.05.2010, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.7.2010, pojednávanie pred KS v Trnave dňa 27.6.2011, pojednávanie pred I. st. súdom presahujúce 2 hodiny dňa 3.4.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 13.4.2012 a pojednávanie zo dňa 27.7.2012, 1 hodnoty úkonu za účasť na pojednávaniach bez meritórneho prejednania veci a to v dňoch 26.1.2012 a 29.6.2012). K hodnote úkonov právnej pomoci taktiež prináleží hodnota režijných paušálov a to 7 x po 7,21 eur, 1x za 7,41 eur a 5 x po 7,63 eur. K trovám právneho zastúpenia taktiež prináleží náhrada za stratu času právneho zástupcu navrhovateľa za účasť na jeho pojednávaní pred odvolacím súdom a to dňa 27.6.2011 v rozsahu 2 polhodín po 12,35 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- 5 -

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.