Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/50/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D. – D., zastúpená JUDr. JCLic. B. A., C., E., so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 52 858 774, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti určenia, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E – KN parc. č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 8 020 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod poradovým č. 4 a v časti určenia, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E – KN parc. č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 4 648 m2, v katastrálnom území D., obec D. – D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod poradovým č. 4, z a s t a v u j e. II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2022 domáhal určenia, že je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 1001/8 - trvalý trávny porast o výmere 8 020 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4, spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 1001/9 - trvalý trávny porast o výmere 4 648 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. X, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4, spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 210 - orná pôda o výmere 14 682 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 75/30720 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 15, spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 235 - orná pôda o výmere 9 351 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/160 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 21, spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 213 - orná pôda o výmere 7 756 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 5/144 zapísaného na Liste vlastníctva č. 991 v časti B pod por. č. 8, spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 328 - trvalý trávny porast o výmere 773 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 5/144 zapísaného na Liste vlastníctva č. 991 v časti B pod por. č. 8. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1 Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovaná je v súčasnosti evidovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemkov parcely E – KN č. 1001/8, č.

XXXX/X, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX v katastrálnom území D., obec D. – D., okres Košice I. Žalobca ďalej uviedol, že vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch žalovaná nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. D/56/69 a titulom osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov N 2/93. Žalobca konštatoval, že podľa vyjadrenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 9.1.2017 bola parcela E – KN č. XXXX/X v minulosti evidovaná ako pozemnoknižná parcela 515,525,604,605/8 a parcela E - KN č. XXXX/X bola v minulosti evidovaná ako pozemnoknižná parcela 515,525,604,605/9. Žalobca v žalobe ďalej argumentoval tým, že vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985 boli vyššie uvedené parcely vyvlastnené v prospech štátu. Na základe vyššie uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia sa vlastníkom žalovaných pozemkov vo vyvlastnených podieloch stal Československý štát v zastúpení Zoologickej záhrady Košice, ktorej bol zriaďovateľom. Uviedol, že podľa ust. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešla na neho zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice a v súlade s ust. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci prešlo na neho vlastnícke právo k žalovaným pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege), t.j. ku dňu 1.5.1991 nadobudol priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam v žalovaných podieloch. Žalobca poukázal, že podľa Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného medzi Zoologickou záhradou Košice – Kavečany ako odovzdávajúcim a ním ako preberajúcim prešli žalované pozemky dňom 1.5.1991 do vlastníctva mesta Košice, avšak tento podľa žalobcu mal už len deklaratórny charakter. Zhrnul tak svoju argumentáciu do tvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom na základe ust. o majetku obcí, a to dňom účinnosti tohto zákona t.j. dňom 1.5.1991. 2.2 Žalobca však uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom, že jeho právny predchodca (Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných podieloch na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto podľa neho alternatívne nadobudol vydržaním vlastníckeho práva k týmto pozemkom, keďže do dobromyseľnej držby predmetných pozemkov vstúpil dňom nadobudnutia účinnosti o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991 a vydržacia doba tak uplynula dňom 1.5.2001. 2.3 K otázke naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že tento je daný z dôvodu, že nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek tomu, že by ním mal byť, a teda pokiaľ nebude súdom určené jeho vlastnícke právo, a pokiaľ nebude vykonaný zápis vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom do katastra nehnuteľností v jeho prospech, bude jeho vlastnícke právo ohrozené, resp. bez určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je jeho právne postavenie neisté. Ako ďalší dôvod naliehavosti právneho záujmu žalobca označil skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II (pozn. súdu v súčasnosti pred Mestským súdom Košice) pod sp. zn. sa žalovaná v procesnej pozícii žalobkyne domáha od neho zaplatenia sumy 11.057,05 Eur s príslušenstvom ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov, a teda v prípade jej úspechu v uvedenom súdnom konaní, by bol povinný poskytnúť jej náhradu za ich užívanie aj napriek tomu, že je ich vlastníkom. 2.4 Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy: Vyvlastňovacie rozhodnutie Obvodného národného výboru, odboru výstavby ÚPaA č. výst. 9860/2617/84 – Go zo dňa 4.1.1985, výpisy z pozemkovej knihy č. 152, č. 197, č. 329, Protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle o majetku obcí zo dňa 23.8.1993, vyjadrenie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, oddelenia technického, dokumentácie a poskytovania informácií zo dňa 9.1.2017, Výpis z Listu vlastníctva č. XXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. zo dňa 22.11.2022, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. zo dňa 22.11.2022, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. zo dňa 22.11.2022, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. zo dňa 22.11.2022.

3.1 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.12.2022 túto žiadala zamietnuť a priznať jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poprela tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom sporných nehnuteľnosti, rovnako poprela tvrdenia, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto nehnuteľností. Vo svojom vyjadrení poukázala tiež na skutočnosť, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ani nemá vedomosť, či boli pozemky vyvlastnené a predovšetkým nemá vedomosť, komu mali byť pozemky vyvlastnené, v akým spoluvlastníckych podieloch boli vyvlastnené, nakoľko len stroho uvádza, že tieto boli vyvlastňovacím rozhodnutím bývalým vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) vyvlastnené v prospech Československého štátu. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že pozemky, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nikdy neboli vyvlastnené a ani odkúpené žalobcom, pretože spoluvlastníkom týchto parciel bola vždy žalovaná alebo jej právni predchodcovia. 3.2 Žalovaná k parcelám č. 1001/8 a č. 1001/9 uviedla, že tieto sú predmetom súdneho konania pod sp.zn. prebiehajúceho na Okresnom súde Košice I (poznámka súdu v súčasnosti na Mestskom súde Košice) o určenie vlastníckeho práva, a teda v tejto časti žaloby žalovaná poukázala na prekážku litispendencie, t.j. prekážku veci už skôr začatej. 3.3 K parcelám č. 235 a č. 210 žalovaná uviedla, že predmetné parcely nadobudla po predchodkyni I. J., K. F., zomrelej dňa 20.2.1985, a to na základe vydaného uznesenia Okresného súdu Košice I pod sp.zn. zo dňa 9.9.2004 (po ktorej prebehli pôvodné dedičské konania pod č. D 535/85 a D 2240/91), a v súvislosti s uvedeným tak poukázala na skutočnosť, že táto jej právna predchodkyňa bola v čase vyvlastňovacieho rozhodnutia mŕtva a jej nástupcovia boli známi, lebo dedičské konanie prebehlo už v roku 1985, a teda nemohlo sa konať s neznámymi dedičmi po nebohej I. J., a má tak za to, že nemohlo dôjsť k účinnému vyvlastneniu. 3.4 Žalovaná k ďalším sporným parcelám č. XXX I. H. XXX uviedla, že spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek vydaného pod sp.zn. D 56/69 zo dňa 15.6.1969 po nebohom L. J., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a po ktorom prebehlo dedičské konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie z roku 1969, a teda po zomrelom poručiteľovi boli známi dedičia, a preto aj v tomto prípade je vyvlastňovacie rozhodnutie voči nej neúčinné. 3.5 Uviedla, že nemala, a ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí. Nikdy im toto vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručené, a ani im nebola zaplatená žiadna odplata za údajne vyvlastnený pozemok. Z uvedeného dôvodu tak vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to už vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Naviac podľa žalovanej takéto rozhodnutie nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie o vyvlastnení je rozhodnutím, s ktorým sa spája prevod vlastníckeho práva, a preto ho nebolo možné vydať vo forme verejnej vyhlášky a doručovať ho verejnou vyhláškou. Konštatovala, že nemôže byť účinné rozhodnutie o vyvlastnení, keď sa konalo s mŕtvou osobou, alebo neznámymi dedičmi, ktorí boli známi, alebo z osobou zdržujúcou sa na neznámom mieste, ktorá bola známa. Úmyselne zlý postup bol v tom, že štátny orgán vychádzal z pozemkových kníh, kde zápisy skončili v roku 1964. Štátny orgán, zneužívajúc svoje postavenie, nezisťoval skutočných vlastníkov, nezisťoval na štátnom notárstve či osoba zomrela, či prebehlo dedičské konanie, nezisťoval pobyty cez políciu, alebo register obyvateľov. Štátny orgán nezisťoval o koho ide, teda o akú osobu z pozemkovej knihy, len zapísal, že je to osoba zdržujúca sa na neznámom mieste, pričom išlo o osobu, ktorá bola evidovaná v evidencii obyvateľov a zdržovala sa na známom mieste. V súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou žalovaná vyslovila pochybnosť, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo skutočne vyvesené na úradnej tabuli, teda spôsobom v mieste obvyklým. Podľa žalovanej žalobca ani nepreukázal, že doručovanie verejnou vyhláškou sa skutočne realizovalo, a že rozhodnutie bolo vyvesené, a rovnako nepreukázal ani kde bolo vyvesené a po aký dlhý čas bolo vyvesené. V neposlednom rade žalovaná namietala vadu vyvlastňovacieho rozhodnutia v označení subjektu, v prospech ktorého boli nehnuteľnosti vyvlastnené, t.j. označenie štátu, nakoľko v tom čase neexistoval subjekt s názvom čsl. štát, ale oficiálny názov štátu bol Československá socialistická republika (skratka ČSSR). 3.6 žalobcovi tvrdenému vydržaniu žalovaná uviedla, že s týmto tvrdením sa nemôže stotožniť a poprela, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Argumentovala, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázala na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), a preto nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Uviedla, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, lebo neboli splnenie podmienky vydržania, a to z dôvodov, že žalobca nebol dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, a ani nenakladal s nehnuteľnosťou ako vlastník. Podľa názoru žalovanej žalobca objektívne nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom nehnuteľnosti, lebo štát ani štátna organizácia nebola evidovaná ako vlastník sporných pozemkov v evidencii nehnuteľnosti, a teda v čase nadobudnutia účinnosti , ani v čase podpísania delimitačného protokolu vlastníctvo štátu nevyplývalo z evidencie nehnuteľností. V tejto súvislosti argumentovala, že svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných parcelách riadne zdedila na základe dedičských rozhodnutí, jej vlastníctvo potvrdil notár ako súdny komisár, a teda možno konštatovať, že spoluvlastnícke podiely nadobúdala v dobrej viere v rámci dedičských konaní. Dôležitým faktom podľa žalovanej, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný je aj skutočnosť, že Zoologická záhrada Košice platila vlastníkom pozemkov v areáli Zoo nájomné za užívanie ich pozemkov. Preto má za to, že ak by sa žalobca cítil ako vlastník, Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková organizácia) by nájomné zmluvy neuzatvárala a neplatila by nájomné. O tom, že mesto Košice nebolo v žiadnom prípade dobromyseľné svedčí podľa žalovanej aj ďalšia skutočnosť, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 4.2.2014 podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení schválil Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území D., obec A. H. D. – D., a zároveň okresný úrad zapísal údaje registra v zmysle ust. do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázala, že žalobca sa ani v rámci tohto konania nedomáhal svojho údajného vlastníckeho práva, neuvádzal, že malo dôjsť k vydržaniu, neuvádzal, že bol dobromyseľný, a zároveň ani po vydaní tohto rozhodnutia nepodával žaloby o určenie vlastníckeho práva na príslušné súdy. Uviedla, že žalobca začal podávať žaloby o určenie vlastníckeho práva až ako reakciu na správanie vlastníkov, ktorí sa začali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vydania odplaty za užívanie nehnuteľností. 3.7 V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná pripojila a predložila listinné dôkazy: rozhodnutie Štátneho notárstva Košice – vidiek zo dňa 18.6.1969 po nebohom poručiteľovi L. J., uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004 vydané pod sp.zn. , v dedičskej veci po nebohej poručiteľke I. J., K. F., zápisnicu o pojednávaní uskutočnenom pred Okresným súdom Košice II zo dňa 2.2.2022 sp.zn. vo veci žalobkyne M. N. proti Mesto Košice, kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcou I. O. a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 28.8.2009, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom P. O. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom L. K. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 20.11.2007 a zo dňa 28.9.2017, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom A. Q. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom L. Q. a Zoologickou záhradou Košice ako nájomcom zo dňa 19.12.2007, oznámenie žalobcu vo veci majetkovo právneho vysporiadania pozemkov zo dňa 30.4.2010 adresované A. R. a F. B., žiadosť P. O., A. O. a L. Q. o majetkovo právne vysporiadanie adresované žalobcovi zo dňa 23.5.2013, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 4.2.2014 o schválení Registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území D., oznámenie žalobcu adresované R. G. zo dňa 5.12.2016 o skutočnosti, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom Košice I., odborom výstavby, ÚPaA č. Výst. 10863/2865/84/85 – Go zo dňa 5.2.1985 sa v archíve mesta Košice vo fonde ObNV Košice I. nenachádza, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2021, sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2010 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2016, sp.zn. , rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 31.5.2022 vydaný pod sp.zn. .

4. Replika zo strany žalobcu a duplika zo strany žalovanej podané neboli.

5. Na pojednávaní súdu konanom dňa 12.10.2023 žalobca na otázku súdu aby uviedol, ktoré parcely boli nadobudnuté na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, a ktoré na základe kúpnej zmluvy vzhľadom na všeobecnú formuláciu týchto skutočností v žalobe, žalobca predniesol, že sporné parcely E-KN č. XXX I. H. XXX boli nadobudnuté na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto sú aj uvedené na vyvlastňovacom rozhodnutí, kedy na strane 21 a strane 27 rozhodnutia je uvedená F. I., a tieto parcely tak boli vyvlastnené voči právnej predchodkyni žalovanej a v prípade parciel č. XXX I. H. XXX dochádzalo k výkupu, ale nie ohľadom právnej predchodkyne žalovanej, čiže v tejto časti odvodzuje svoje vlastníctvo titulom vydržania. 6. Ako prvú súd skúmal otázku existencie neodstrániteľnej vady konania v podobe prekážky litispendencie. 7. Súd prvej inštancie lustráciou v súdnom registri zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.11.2022 domáhal proti žalovanej určenia, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra E-KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 8 020 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. G., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4 a rovnako že je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 4 648 m2, v katastrálnom území D., obec D. - D., F. D. X, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/9 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX v časti B pod por. č. 4. Konanie o tejto žalobe žalobcu je vedené na Mestskom súde Košice pod sp.zn. .

8.1 Mestský súd Košice v konaní vedenom na súde pod sp.zn. o tejto žalobe meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 13.6.2023 tak, že žalobu zamietol (I. výrok rozsudku) a žalovaným v 1., 2., 3., a 4. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8.2 Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania žalobcom, o ktorom nebolo odvolacím súdom doposiaľ rozhodnuté.

9. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby žalobcom na súd dňa 23.11.2022, bolo na tunajšom súde vedené konanie o tej istej veci, ktoré nie je právoplatne skončené. 10. Podľa ust. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“). 11. Podľa ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Podľa ust. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. 13. Podľa ust. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 14. výslovne konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na na strane súdu, na strane strán (strany) sporu, vecné a negatívne . Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“ 15. Medzi negatívne zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci (rei iudicatae) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie). 16. Litispendencia - prekážka veci začatej, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie. v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ide vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania, tých istých strán sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Totožnosť sporových strán je zachovaná aj v prípade, ak vystupujú v opačnom procesnom postavení. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. 17. V prejednávanom spore súd zistil, že na tunajšom súde pod sp.zn. sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom registra E – KN parc. č. XXXX/X I. H. XXXX/X medzi tými istými stranami sporu, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. 18. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom v prejednávanom spore na súd, t.j. dňa 23.11.2022 na tunajšom súde už prebiehalo konanie o tej istej veci, medzi tými istými sporovými stranami a jedná sa tiež o skutkovú a právnu totožnosť veci. 19. Na základe uvedeného predstavuje skôr začaté konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. vo vzťahu ku konaniu sp.zn. prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle ust. . Nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. .

20. Na okraj súd uvádza, že žalobca síce vzal žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom registra E – KN parc. č. 1001/8 a č. 1001/9 späť z dôvodu duplicitného podania, súd však najskôr musel skúmať konania, a nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie vedené na súde pod sp.zn. v tejto časti musel prioritne zastaviť pre prekážku veci začatej, a nie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. 21. Následne súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

22.1 Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná je aktuálne zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E KN, parcelné číslo 210, druh pozemku orná pôda o výmere 14 682 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 75/30720, zapísaného na liste vlastníctva v časti B pod poradovým číslom 15 a ako právny titul nadobudnutia je uvedené uznesenie , . 22.2 ovnako je zrejmé z Listu vlastníctva č. XXXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D., že žalovaná je aktuálne zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E KN, parcelné číslo 235, druh pozemku orná pôda o výmere 9 351 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/160, zapísaného na liste vlastníctva v časti B pod poradovým číslom 21 a ako právny titul nadobudnutia je uvedené uznesenie , .

23. Z Listu vlastníctva č. XXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. vyplýva, že žalovaná je aktuálne zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku registra E KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 7 756 m2 a pozemku registra E KN, parcelné číslo XXX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 773 m2 vo výške spoluvlastníckyh podielov 5/144, zapísaných na liste vlastníctva v časti B pod poradovým číslom 8 a ako právny titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o schválení ROEP C – 15/2014 – Bal z 4.2.2014, Z 1048/2014, pvz. 44/2014 PKV 7, rozhodnutie D 56/69, Pol. VZ – 74/92, vl. č. 7, LV č. XXX.

24. Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2004 vydaného v dedičskej veci vedenej na súde pod sp.zn. , (poznámka súdu – predmetom dedičstva bol novoobjavený majetok, ktorý podľa ust. vtedy platného a účinného v pôvodných dedičských konaniach vedených pod sp.zn. , D 2240/91 nebol pojatý do dedičstva) je zrejmé, že vyššie uvedený pozemok registra E KN, parcelné číslo 210, druh pozemku orná pôda o výmere 14 682 m2 a pozemok registra E KN parcelné číslo 235, druh pozemku orná pôda o výmere 9 351 m2 boli predmetom dedičského konania po poručiteľke I. J., K. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D., D. XXX a zomrelej dňa 20.2.1985. Z predmetného uznesenia vyplýva, že žalovaná ako dcéra poručiteľky prejednané dedičstvo nadobudla po 1 - ine v pomere k dedičstvu.

25. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice – vidiek v Košiciach z roku 1969 (poznámka súdu – deň a mesiac vydania rozhodnutia nie sú na rozhodnutí čitateľné) vydaného pod sp.zn. D 56/69 vo veci prejednania dedičstva po nebohom L. J., zomrelom dňa 19.12.1968 súd má za preukázanú skutočnosť, že predmetom prejednania dedičstva bol aj pozemok registra E KN, parcelné číslo 213, druh pozemku roľa o výmere 1 kj. 376 s. štv. a pozemok registra E KN parcelné číslo 328, druh pozemku lúka o výmere 121 s. štv., ktoré v rovnakom podiele ako ostatní dedičia nadobudla tiež žalovaná ako dcéra poručiteľa.

26.1 Z výpisu z pozemkovej knihy - vložky č. 197 zo dňa 22.4.1982 a vložky č. 152 zo dňa 23.8.1984 súd zistil, že právna predchodkyňa žalovanej I. F. bola podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 235 „Roľa Pod Borky“ a parcely č. 210 „Roľa Banisko“. 26.2 Z výpisu z pozemkovej knihy - vložky č. 329 zo dňa 8.8.1984 je tiež zrejmé, že právny predchodca žalovanej L. J. (ženatý s I. F.) bol podielovým spoluvlastníkom parcely č. 1001/8, ktorá v minulosti bola evidovaná ako pozemnoknižná parcela 515, 525, 604, 605/8 „Pasienok Do Dubovej, Sviboda Dzurova“ a podielovým spoluvlastníkom parcely č. 1001/9, ktorá v minulosti bola evidovaná ako pozemnoknižná parcela 515, 525, 604, 605/9 „Pasienok Do Dubovej, Sviboda Dzurova“, pričom vykonanie tejto evidenčnej zmeny pri zakladaní novej evidencie právnych vzťahov na listoch vlastníctva z pozemnoknižných vložiek k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. vyplýva aj zo žalobcom predloženého vyjadrenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 9.1.2017.

27.1 Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 verejnou vyhláškou vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti v katastrálnom území D. – Kavečany od neznámych dedičov po vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností a od vlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste. Z rozhodnutia je zrejmé, že predmetným rozhodnutím bola vyvlastnená parcela č. 210 o výmere 14 682 m2 za náhradu vo výške 57,35 Kčs zapísaná v pôvodnej pozemkovej knihe č. 152, parcela č. 235 o výmere 7 275 m2 za náhradu vo výške 72,80 Kčs zapísaná v pôvodnej pozemkovej knihe č. 197 a to voči vlastníčke – právnej predchodkyni žalovanej I. F. (str. 21, str. 27 vyvlastňovacieho rozhodnutia), ktorá sa mala zdržiavať na neznámom mieste. O vydaní rozhodnutia bola upovedomená G. L. A., ktorej malo byť rozhodnutie doručené dňa 11.3.1985. 27.2 Z vyvlastňovacieho rozhodnutia však nevyplýva, že predmetom vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia boli aj pozemky registra E - KN parc. č. 213 a parc. č. 328, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva domáhal žalobca spočiatku titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia, neskôr na pojednávaní konanom dňa 12.10.2023 titulom ich odkúpenia, resp. vydržania. Navyše žalobca na pojednávaní ani neuviedol, kedy a od koho mali byť pozemky odkúpené, a ani nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie.

28. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne: 29. Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa ust. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. 31. Podľa ust. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 32. odľa ust. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. 33. Podľa ust. o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. 34. Podľa ust. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa a tohto zákona nestáva majetkom obce. 35. Podľa ust. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. 36. Podľa ust. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. 37. Podľa ust. o majetku obcí obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku. 38. Podľa ust. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 39. Podľa ust. , a právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 40. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 41. Podľa ust. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 42. Podľa ust. v znení účinnom do 30.6.1988 vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť. 43. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991 kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má – pokiaľ nie je ustanovené inak – obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. 44. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. 45. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). 46. Podľa ust. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. XX. Podľa ust. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 48. Podľa ust. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 49. Podľa ust. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 50. Podľa ust. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 51. Podľa ust. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). XX. Podľa ust. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 53. Podľa ust. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 54. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, pričom žalobca odvodzuje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu (Československého štátu), ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby, ÚPAaD č. Výst. 9860/2617/84 – Go zo dňa 4.1.1985 s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985, a následne malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu ex lege v súlade s ust. zákona ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. ku dňu 1.5.1991). Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2023 žalobca uviedol, že v prípade sporných parciel E-KN č. 210 a č. 235, tieto boli nadobudnuté na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto sú aj uvedené na vyvlastňovacom rozhodnutí, kedy na strane 21 a strane 27 rozhodnutia je uvedená F. I., a boli tak vyvlastnené voči právnej predchodkyni žalovanej a v prípade parciel č. 213 a č. 328 dochádzalo k výkupu, ale nie ohľadom právnej predchodkyne žalovanej, čiže v tejto časti odvodzuje svoje vlastníctvo titulom vydržania. 55. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha, keďže naliehavý právny záujem v prejednávanom spore nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

56. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. , pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni spory medzi stranami. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase vyhlásenia rozhodnutia. 57. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené resp. jeho právne postavenie neisté, pretože v katastri nehnuteľností je na príslušných Listoch vlastníctva č. XXXX, H. XXXX I. H. XXX pre okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D. ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností evidovaná žalovaná, pričom zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať. 58. Medzi stranami sporu je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania boli pozemky registra E – KN parc. č. 210 a č. 213, a ktoré sú aj predmetom tohto sporu. 59. Spornými sa stali otázky, či došlo k účinnému vyvlastneniu predmetných nehnuteľností, a ak nie, tak či žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním, teda či sú splnené podmienky vydržania, či všeobecný súd okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt, môže preskúmavať aj to, či tento akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, či bolo možné právnej predchodkyni žalovanej ustanoviť vo vyvlastňovacom konaní opatrovníka, otázka riadneho doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia a spornou v konaní strany sporu učinili aj otázku vedomosti resp. nevedomosti právnej predchodkyne žalovanej o vyvlastňovacom rozhodnutí, otázku vyplatenia náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a otázku či žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním aj k ďalším sporným pozemkom registra E – KN parc. č. 213 a č. 328, ktoré neboli predmetom vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia. 60. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná je právnou nástupkyňou po poručiteľke I. J., K. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D., D. XXX a zomrelej dňa 20.2.2085 (poznámka súdu – v pozemkovej knihe – vložke č. 152 a č. 197 je uvedená ako I. F., rovnako tak vo vyvlastňovacom rozhodnutí na str. 21 a str. 27). 61. Aj keď žalobca do konania nepredložil rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, súdu prvej inštancie ako aj stranám sporu je z iných obdobných konaní známe, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania a architektúry svojím rozhodnutím zo dňa 10.11.1984 vydaným pod č. Výst. 9860/2617/84 – Go ustanovil účastníkom vyvlastňovacieho konania - neznámym dedičom po vlastníkoch nehnuteľností (uvedení pod bodom 1. až 169.) a účastníkom konania, ktorí sa zdržujú na neznámom mieste (uvedení pod bodom 1. až 180.) opatrovníka v osobe G. L. A., bytom D. XX S. D.. 62. Nestalo sa v spore sporným, že Obvodný národný výbor Košice I., odbor výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go vyvlastnil v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice, Alejová 2 nehnuteľnosti - parcelu č. 210 o výmere 14 682 m2 zapísanú v pôvodnej pozemkovej knihe vložke č. 152 a parcelu č. 235 o výmere 7275 m2 zapísanú v pôvodnej pozemkovej knihe vložke č. 197 a to voči vlastníčke – právnej predchodkyni žalovanej I. J., K. F. (str. 21 a str. 27 vyvlastňovacieho rozhodnutia), ktorá sa mala v tom čase zdržiavať na neznámom mieste. O vydaní rozhodnutia bola upovedomená G. L. A., ktorej bolo rozhodnutie doručené dňa 11.3.1985, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca na pojednávaní súdu dňa 12.10.2023. 63. Za nepochybnú tak súd prvej inštancie považuje skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovanej I. J., K. F., zomrelá dňa 20.2.1985, v čase vydania uznesenia o ustanovení opatrovníka a v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia žila, zdržiavala sa v tom čase na známom mieste – v mieste svojho bydliska v D., D. XXX, a aj napriek tejto skutočnosti jej správny orgán ustanovil v rámci vyvlastňovacieho konania opatrovníka ako osobe zdržujúcej sa na neznámom mieste v osobe G. L. A.. Na tomto vadnom a nesprávnom postupe správneho orgánu nemení nič ani tá skutočnosť, že v čase vyvesenia vyvlastňovacieho rozhodnutia a doručovania vyvlastňovacieho rozhodnutia ustanovenej opatrovníčke, bola právna predchodkyňa žalovanej už mŕtva. 64. Dokazovaním v spore bolo tiež zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi – vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov podľa údajov zistených z pozemkovej knihy, v ktorej sa zápisy prestali vykonávať už v roku 1964. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že v niektorých prípadoch úrad konal vo vyvlastňovacom konaní aj s osobami, ktoré boli vedené v pozemkovej knihe ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia boli mŕtvi, a teda správny orgán konal s osobami, ktoré v tom čase nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj nemali spôsobilosť byť účastníkmi takéhoto konania, resp. ustanovil v konaní opatrovníka žijúcim osobám, ktorých pobyt bol známy. 65. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôrazňuje, že opatrovníka bolo možné aj v čase vyvlastňovacieho konania ustanoviť len účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy; alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, a ktorý si neustanovil zástupcu; ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu. Jeho ustanovenie tak nemohlo v žiadnom prípade prichádzať do úvahy u fyzickej osoby, ktorá žila a zdržiavala sa na známom mieste, tak ako to bolo aj v tomto prejednávanom prípade. 66. Keďže právna predchodkyňa žalovanej zomrela dňa XX.X.XXXX t.j. v čase po vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia, ale pred jeho doručením verejnou vyhláškou resp. doručením ustanovenej opatrovníčke (rozhodnutie vydané dňa 4.1.1985, doručované verejnou vyhláškou t.j. vyvesením na obvyklom mieste dňa 11.3.1985 podľa vtedy platného a účinného ust. o správnom konaní (správny poriadok), resp. doručované ustanovenej opatrovníčke dňa 11.3.1985), súd prvej inštancie musí tiež poukázať na všeobecné zásady dedenia, a to najmä na tú skutočnosť, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, preto k zmene vlastníka dochádza dňom smrti pôvodného vlastníka. Pochybil aj potom správny orgán, keď pri doručovaní rozhodnutia nedodržal svoju zákonnú povinnosť zistiť okruh právnych nástupcov po pôvodnej vlastníčke a s týmito následne nekonal a nedoručoval im rozhodnutie, pričom okruh dedičov po nebohej právnej predchodkyni bol známy, nakoľko títo dedili na základe dedičského rozhodnutia v pôvodnom dedičskom konaní vedenom pod č. D 535/85. 67.1 Súd tak dospel k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go nielenže nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a to ani na základe doručenia ustanovenej opatrovníčke, ale došlo k takej vade, ktorá je tak závažná, že vyvlastňovacie rozhodnutie je potrebné považovať za nulitný akt a nemohlo nadobudnúť právne účinky. Právna predchodkyňa žalovanej totiž v čase vydania rozhodnutia o ustanovení opatrovníka a vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia žila, zdržiavala sa na známej adrese tak, ako bola evidovaná v registri obyvateľov, keďže každý občan musel byť prihlásený na trvalý pobyt, pričom nemala žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí, ani o konaní, ktoré mu predchádzalo, nikdy jej nebolo vyvlastňovacie rozhodnutie doručené, a ani jej nebola vyplatená žiadna náhrada za vyvlastnený pozemok. Za ďalšiu relevantnú okolnosť súd považuje, že správny orgán pochybil, ak opomenul spoľahlivo zistiť okruh právnych nástupcov po zomrelej pôvodnej vlastníčke a nepribral ich do vyvlastňovacieho konania, a teda po smrti právnej predchodkyne žalovanej nekonal s vlastníkmi predmetných nehnuteľností – právnymi nástupcami po pôvodnej vlastníčke, ktorí dedičstvo nadobudli okamihom smrti poručiteľky. 67.2 V rámci súdneho prieskumu správneho aktu platí, že ak správny orgán nekonal s vlastníkom, ktorému nebolo ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti.

XX. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zásade pre všetky správne rozhodnutia platí tzv. prezumpcia správnosti. To znamená, že správne rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie, ktoré vyvolá právom predpokladané účinky, pokiaľ sa zákonom stanoveným spôsobom nestane neplatným (je zrušené alebo zmenené). 69. Súdna prax ale ustálila, že prezumpcia správnosti neplatí pre nulitné rozhodnutia, ktoré majú tak závažné chyby, že to spôsobuje ich neexistenciu od samotného počiatku. Nulitné správne rozhodnutie nemôže vyvolať žiadne právne účinky a nikoho žiadnym spôsobom nezaväzuje. Ak súd zistí, že správny orgán vydal nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa prípadnými ďalšími námietkami, pretože možno skúmať len zákonnosť aktu, ktorý existuje. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané alebo, že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. Nulita je dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nemožno hovoriť. V prípade nulity aktu nemožno vôbec uvažovať o prezumpcii správnosti aktu. 70. Povaha účinkov správnych rozhodnutí (aktov) teda závisí od rozlišovania chybných (vadných) a nulitných správnych aktov, hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný alebo tzv. paakt), nevznikajú z neho žiadne právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov. 71. K ďalším sporným otázkam súd uvádza, že súdna prax tiež ustálila, že všeobecné súdy sú oprávnené skúmať, či správny akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

72. Za ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky možnosti (a povinnosti) všeobecných súdov /okrem skúmania, či sa jedná o nulitný (ničotný) správny akt/ zároveň preskúmavať aj to, či tento akt nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, súd poukazuje na judikatúru: 73. R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´ cˇeskoslovensky´ch su´dov, z ktore´ho vyply´va, zˇe „su´d nie je opra ´vneny´ sku´matˇ merito´rnu spra´vnostˇ spra´vneho aktu, ale z aktu same´ho sku´ma, cˇi ide o spra´vny akt (na rozdiel od tzv. pseudoaktu), cˇi je vydany´ v medziach pra´vomoci dotycˇne´ho u´radu a cˇi je pra ´voplatny´ alebo vykonatelˇny´“. 74. Z rozsudku Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že „Mimo ra´mec spra´vneho su´dnictva vsˇeobecny´ su´d nie je opra´vneny´ sku´matˇ vecnu´ spra´vnostˇ spra ´vneho aktu; mo^zˇe ho presku´mavatˇ len so zretelˇom na to, cˇi ide o akt nulitny´ (nicˇotny´). Nulitny´m aktom je spra´vny akt, vydany´ tzv. absolu´tne vecne nepri´slusˇny´m spra´vnym orga´nom, z ktore´ho nevznikaju´ zˇiadne pra´vne na´sledky, na rozdiel od aktu neplatne´ho, pri ktorom sa uplatni´ prezumpcia jeho spra´vnosti azˇ do doby zrusˇenia jeho u´cˇinkov (zrusˇeni´m alebo zmeneni´m. Okrem povinnostˇ sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paktom) a cˇi ide o akt vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty ´m, cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´ (R 220/1950 Zbierky rozhodnuti´ cˇeskoslovensky´ch su´dov)“. 75. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. dovolaci´ su´d konsˇtatoval, zˇe „vsˇeobecne´ su´dy su´ opra´vnene´ sku´matˇ, cˇi spra´vny akt je vo^bec spra´vnym aktom, cˇi nejde o akt nicˇotny´, cˇi nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. V ra´mci su ´dneho prieskumu spra´vneho aktu potom prirodzene plati´, zˇe ak sa nekonalo so skutocˇny´m vlastni ´kom a nebolo mu ani dorucˇene´ rozhodnutie o vyvlastneni´, toto rozhodnutie nemohlo nadobudnu ´tˇ pra´voplatnostˇ, v do^sledku cˇoho nemohlo do^jstˇ v pra´vnom slova zmysle ani k vyvlastneniu nehnutelˇnosti. Iny´mi slovami povedane´, vlastni´k nemohol stratitˇ vlastni´ctvo k veci na za´klade rozhodnutia vydane´ho v konani´, ktore´ho u´cˇastni´kom nebol“ (rozhodnutie bolo publikovane´ pod cˇ. 48/2003 ZSP). 76. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dnˇa 14.10.2008 okrem ine´ho vyslovil: „K presku´matelˇnosti spra´vnych aktov Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky povazˇuje za potrebne´, okrem do^vodov uva´dzany´ch odvolaci´m su´dom, uviestˇ, zˇe vsˇeobecne´ su ´dy nie su´ opra´vnene´ sku´matˇ ich platnostˇ cˇi za´konnostˇ (nejde totizˇ o pra´vny u´kon) mimo ra´mca spra´vneho su´dnictva, ale za´sadne len so zretelˇom na to, cˇi isˇlo o akty nulitne´ (nicˇotne´), teda o akty, ktory´ch vady su´ tak za´vazˇne´ (cˇo do za´pornej kvality vady), zˇe sa neuplatni´ prezumpcia ich spra ´vnosti. Take´ akty nevyzˇaduju´ zvla´sˇtny proces na odstra´nenie vady (alebo aktov samy´ch), ale nikto ich nemusi´ resˇpektovatˇ a od zacˇiatku sa na ne hlˇadi´ ako na akty neexistuju´ce. Mimo povinnostˇ sku´matˇ, cˇi predpokladany´ spra´vny akt vo^bec je spra´vnym aktom (cˇi nie je paaktom) a cˇi ide o akt vydany´ v medziach pra´vomoci pri´slusˇne´ho orga´nu, su´ su´dy rovnako povinne´ zaoberatˇ sa ty´m, cˇi spra´vny akt nadobudol pra´voplatnostˇ a cˇi je vykonatelˇny´. Pri katego´rii aktov, ktore´ su´ len vecne chybne´ alebo neza´konne´ plati´ prezumpcia ich spra´vnosti, pokialˇ nie su´ vymedzeny´m postupom opravene´ alebo zrusˇene´ a musia bytˇ povazˇovane´ za bezchybne´, maju´ pra´vne u´cˇinky a su´ pre su´dy v zmysle za´va¨zne´.“ 77. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení je ničotným (nulitným) aktom a aj po jeho vydaní zostalo zachované vlastnícke právo dedičov zomrelej pôvodnej vlastníčky I. J., K. F. k sporným pozemkom registra E – KN parc. č. 210 a č. 235. 78. Vzhľadom na tento záver, že československý štát neúčinne vyvlastnil sporné pozemky a vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (z nepráva nemôže vzniknúť právo), ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu s poukazom na ust. o majetku obcí v znení neskorších zmien a doplnkov. 79. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.2.2010, sp.zn. , ktorý v ňom poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ispe habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. 80. Súd ďalšiu argumentáciu žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom registra E – KN parc. č. 210 a č. 235 nepovažoval tiež za dôvodnú. Žalobca uvádzal, že vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu - štátu, a teda ani o vadách vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku mal za to, že vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca (čsl. štát), a to dňom nadobudnutia účinnosti , t.j. dňom 1.5.1991, kedy jeho dobromyseľnosť je potrebné odvodzovať od citovaného zákona ako titulu vstupu do držby. 81. Podľa názoru súdu bolo potrebné v prvom rade posúdiť dobromyseľnosť žalobcu v čase vstupu do držby, teda či žalobca bol vo vzťahu k všetkým okolnostiam presvedčený o oprávnenosti vstupu do držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočností, na základe ktorých sa strana sporu, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva, získala vec do držby - svojej faktickej moci, t.j. či sa žalobca so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou vlastnou. Žalovaná namietala skutočnosť, že žalobca žiada určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe domnelého titulu, ktorým bolo neúčinné vyvlastňovacie rozhodnutie a tiež nedodržanie ust. a ust. o majetku obcí. Žalobca argumentoval tým, že s vecou nakladal ako s vlastnou, vynakladal na ňu náklady a nebol rušený v jej užívaní. 82. Podľa názoru súdu žalobca si nemôže započítať držbu svojho právneho predchodcu, pretože ten ako štát nebol dobromyseľný v čase vstupu do držby, keďže štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, nemožno toto rozhodnutie považovať za právne akceptovateľný titul vstupu do držby (uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). 83. Súd sa preto osobitne zaoberal, či bol žalobca dobromyseľný v čase vstupu do držby, a teda či vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností, než jeho právny predchodca (čsl. štát), a to dňom nadobudnutia účinnosti , t.j. či dňom 1.5.1991 došlo k začatiu plynutia vydržacej doby. Keďže štát nebol v čase nadobudnutia účinnosti o majetku obcí vlastníkom uvedených parciel, nemohol ich ani žalobca podľa uvedeného zákona od neho, ako nevlastníka, platne nadobudnúť. 84. Dôkazné bremeno o dobrej viere a že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol vlastnícke právo) v danom prípade zaťažovala žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech. Aj odvolací Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. vychádzal pri svojom rozhodovaní z úvahy, že vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, kedy poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. V prípade, ak nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu), je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú vieru posudzovať ešte prísnejšie. Súd poukazuje na odôvodnenie bodu 82 citovaného rozhodnutia odvolacieho krajského súdu sp. zn. , kde podľa odvolacieho súdu je potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné od žalobcu požadovať) zahrnúť požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo. Pre nadobudnutie takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, či štát bol v čase nadobudnutia účinnosti o majetku obcí vlastníkom sporných nehnuteľností a disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom k nehnuteľnostiam a zároveň či boli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca tak nedisponuje právnym titulom na vstup do držby, na základe ktorého by bolo možné ho považovať za dobromyseľného držiteľa. 85. Žalobca pri bežnej opatrnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia účinnosti bol vlastníkom nehnuteľností a že disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom k sporným nehnuteľnostiam, nemohol teda nadobudnúť presvedčenie, že na neho prešlo ex lege vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca mohol mať aspoň pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva, keďže osoby uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí neboli riadne identifikované, a niektoré osoby dokonca boli v tom čase mŕtve. Dobromyseľnosť žalobcu tiež spochybňuje to, že sa nesprával ako vlastník nehnuteľnosti, a ani si nedal zapísať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa cítil žalobca ako vlastník, uvedená povinnosť mu vyplývala aj z ust. o majetku obcí. Z tohto dôvodu ani Protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle o majetku obcí nemohol byť domnelým titulom pre vstup žalobcu do dobromyseľnej držby. 86. Vzhľadom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd právne uzavrel, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov registra E – KN parc. č. 210 a č. 235, ktoré sú predmetom sporu a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. 87. Vo vzťahu k pozemkom registra E – KN parc. č. 213 a č. 328 žalobca odvodzoval spočiatku svoje vlastnícke právo titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I., odboru výstavby, územného plánovania a architektúry zo dňa 4.1.1985 číslo Výst. 9860/2617/84 – Go, a až neskôr v priebehu konania zrejme z dôvodu, že pozemky neboli predmetom vyvlastňovacieho konania a vyvlastňovacieho rozhodnutia, žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo titulom vydržania a uvádzal, že v prípade týchto parciel dochádzalo k ich odkúpeniu od pôvodných vlastníkov. Žalobca však na pojednávaní nešpecifikoval, kedy a od koho mali byť pozemky odkúpené, a ani nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie. 88. Ako už súd vyššie uviedol v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia jedným z predpokladov pre nadobudnutie veci či práva vydržaním (predpoklady vydržania) je existencia oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Pre potreby preukázania oprávnenosti držby je potrebný nadobúdací právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý). Tento nadobúdací právny titul tu musí byť pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul nemusí existovať ku dňu, kedy vydržanie nadobudne účinnosť (uplynutím vydržacej doby), ale mal by existovať ku dňu vstupu do držby. Ak teda ku dňu nadobudnutia veci vydržaním (alebo ku dňu vedenia súdneho konania, v rámci ktorého sa oprávnenosť držby posudzuje) už nadobúdací právny titul neexistuje, je potrebné ho preukázať iným spôsobom (výsluchom svedkov, iným písomným dôkazom a pod.). Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť aj v súlade s ustálenou judikatúrou, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) pričom dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby zaťažuje vždy toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. 89. V súlade s vyššie uvedeným ak žalobca opieral svoje vlastnícke právo k pozemkom o kúpnu zmluvu (prípadne kúpne zmluvy), ktorá nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu titulu, aj keď len domnelého, na základe ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, od ktorého by mohol odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí byť naplnená. 90. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by sporné pozemky registra E – KN parc. č. 213 a č. 328 resp. spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkoch nadobudol kúpou, resp. ich nadobudol kúpou Československý štát, a vzhľadom na absenciu právneho titulu preto nie je naplnená základná podmienka vydržania, a to oprávnená držba. Podporne súd uvádza, že žalobca nemohol byť dobromyseľný aj z dôvodu, že žalovaná je ako podielová spoluvlastníčka predmetných pozemkov riadne evidovaná v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXX, okres D. G., F. D. – D., katastrálne územie D., a to na základe Rozhodnutia štátneho notárstva Košice – vidiek vydaného v konaní pod sp.zn. D 56/69 po nebohom poručiteľovi L. J., ktorý bol rovnako evidovaný v pozemkových knihách vo vložke č. 7 ako podielový spoluvlastník sporných pozemkov. 91. Vzhľadom na uvedené dôvody súd právne uzavrel, že žalobca nie je vlastníkom ani pozemkov registra E – KN parc. č. 213 a č. 328 a žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol. 92. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 93. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 94. Podľa ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 95. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 96. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 97. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 98. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom. 100. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. v spojení s ust. , pretože žalovaná bola úspešná nielen v časti zamietnutia žaloby, ale aj v časti zastaveného konania. 101.1 Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa ust. totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania. 101.2 Žalobca podaním žaloby dvakrát v tej istej veci zavinil zastavenie konania o určenie vlastníckeho práva k pozemkom registra E – KN parc. č. 1001/8 a č. 1001/9, a teda má povinnosť žalovanej nahradiť v tejto časti trovy konania.

102. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené ,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).