Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 445 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (458)76f/372249.8371ca.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
2Cdo/8/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 8/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkýň 1/ G. M.,
bývajúcej v K., 2/ M. B., bývajúcej v K., žalobkyne 1/, 2/ zastúpené JUDr. J. V., advokátom
vo V., proti žalovanému R., so sídlom v Ž., o určenie neplatnosti závetu, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 126/2008, o dovolaní žalobkýň 1/, 2/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 13. novembra 2008 sp. zn. 10 Co 243/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý
konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Vyslovil,
že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Stotožnil sa s postupom súdu
prvého stupňa, keď tento konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. pre neodstraniteľný
nedostatok podmienky konania zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobkyne 1/, 2/ dovolanie
s odôvodnením, že postupom Okresného súdu Žilina im bola odňatá možnosť konať pred
súdom, pretože im bola uložená nesplniteľná podmienka žalovať neexistujúci subjekt na
preukázanie svojich práv ohľadne neplatnosti závetu a nebolo im uložené žiadnym
spôsobom žalovať taký subjekt, ktorý je označený v závete. Toto pochybenie nenapravil ani
odvolací súd. Navrhujú, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo
uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm. b/ O.s.p. alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Uznesenie o zastavení konania, ktoré žalobkyne napadajú dovolaním, nie je v týchto
ustanoveniach uvedené. Ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa
§ 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.
Vzhľadom na námietku dovolateliek a tak isto s prihliadnutím na ustanovenie § 242
ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú
procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ktoré by
v prejednávanom prípade neboli splnené, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je
prípustné podľa § 237 O.s.p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd sa pritom osobitne
zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateliek, že v prejednávanej veci im súdom
bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatie možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Z ustanovenia § 5 O.s.p. vyplýva, že súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemajú, ak účastník je zastúpený
advokátom.
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Z ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právnickými
osobami sú a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci [podmienky konania (§ 103 O.s.p.)].
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd
postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104
ods. 1 O.s.p.).
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto
vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že pri nesplnení
procesných podmienok konania treba rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo
neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok
právomoci súdu (§ 7 O.s.p.), litispendencia (§ 83 O.s.p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.),
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Neodstrániteľné nedostatky
podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí
konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p., prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za
odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie
konania (§ 42, § 79 O.s.p.), nedostatok príslušnosti súdu (vecnej, miestnej, § 9 a nasl., § 84
a nasl. O.s.p.), procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20 O.s.p.), nedostatok zastúpenia
účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky podmienky konania majú tie dôsledky, že súd
sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu
nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu
a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že v žalobe z 30.6.2008 je ako žalovaný označený
R., L., ktorý však nemôže mať spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže nemá právnu
subjektivitu, t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 19 O.s.p.), takýto subjekt ani
neexistuje. Predmetnú skutočnosť súdy správne ustálili a preto námietky žalobkýň uvádzané
v dovolaní nie sú v tejto časti dôvodné. Nebolo povinnosťou prvostupňového a ani
odvolacieho súdu poučiť o tejto skutočnosti žalobkyne v zmysle § 5 O.s.p. a postupovať
podľa § 43 O.s.p. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je totiž neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť
ani opravou podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti
alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p., pretože v žalobe
označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto
vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania). Treba
poukázať aj na skutočnosť, že poučenie žalobkýň o tom, koho by mali podľa hmotného práva
žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so
zásadou rovnosti účastníkov konania. Išlo by totiž už o poučenie, koho má žalobca podľa
hmotného práva žalovať, teda o otázku tzv. pasívnej vecnej legitimácie. V sporových
konaniach, ku ktorým prináleží aj žalobkyňami uplatnený nárok a ktoré možno začať iba na
základe žaloby, je žalovaný ten, koho žalobca v žalobe na začatie konania ako účastníka
konania takto označil (§ 90 O.s.p.). Neobstojí ani námietka dovolateliek, že boli viazané
uznesením Okresného súdu Žilina z 8. apríla 2008 sp. zn. 21 D 1035/2006 D not 13/2007
podať žalobu proti R., keď ustanovenie § 175k ods. 2 O.s.p. pojednáva, že ak však
rozhodnutie v dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd
uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu.
Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nepojednáva o tom, voči komu má
svoje právo uplatniť dedič žalobou, poučenie súdu prvého stupňa je teda nadbytočné,
nezaväzujúce, bez procesných dôsledkov.
Nedošlo preto k porušeniu procesných práv žalobkýň a k odňatiu im možnosti konať
pred súdom v príčinnej súvislosti s postupom prvostupňového alebo odvolacieho súdu.
Za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe odvolacieho súdu,
ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nesprávnosť, v dôsledku ktorej by
bola účastníkovi konania (žalobkyniam) odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Vzhľadom na už uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. a preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkýň odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný.
V dovolacom konaní neboli žalobkyne úspešné a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, keďže
nemá právnu subjektivitu ani spôsobilosť na práva a povinnosti, ako subjekt práva neexistuje
a teda vyslovil, že účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva (§ 243b ods. 5
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: