Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/8/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkýň 1/ G. M.,

bývajúcej v K., 2/ M. B., bývajúcej v K., žalobkyne 1/, 2/ zastúpené JUDr. J. V., advokátom

vo V., proti žalovanému R., so sídlom v Ž., o určenie neplatnosti závetu, vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkýň 1/, 2/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 13. novembra 2008 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý

konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Vyslovil,

že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Stotožnil sa s postupom súdu

prvého stupňa, keď tento konanie podľa veta prvá pre neodstraniteľný

nedostatok podmienky konania zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobkyne 1/, 2/ dovolanie

s odôvodnením, že postupom Okresného súdu Žilina im bola odňatá možnosť konať pred

súdom, pretože im bola uložená nesplniteľná podmienka žalovať neexistujúci subjekt na

preukázanie svojich práv ohľadne neplatnosti závetu a nebolo im uložené žiadnym

spôsobom žalovať taký subjekt, ktorý je označený v závete. Toto pochybenie nenapravil ani

odvolací súd. Navrhujú, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo

uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ (, ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ). Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Uznesenie o zastavení konania, ktoré žalobkyne napadajú dovolaním, nie je v týchto

ustanoveniach uvedené. Ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

§ 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

Vzhľadom na námietku dovolateliek a tak isto s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1 druhá veta ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v , sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ktoré by

v prejednávanom prípade neboli splnené, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd sa pritom osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateliek, že v prejednávanej veci im súdom

bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatie možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Z ustanovenia vyplýva, že súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich

procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemajú, ak účastník je zastúpený

advokátom.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Z ustanovenia vyplýva, že právnickými

osobami sú a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci [podmienky konania ( )].

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104

ods. 1 ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto

vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že pri nesplnení

procesných podmienok konania treba rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo

neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok

právomoci súdu ( ), litispendencia ( ), res iudicata ( ),

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ). Neodstrániteľné nedostatky

podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí

konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za

odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie

konania (, ), nedostatok príslušnosti súdu (vecnej, miestnej, a nasl.,

a nasl. ), procesná nespôsobilosť účastníka ( ), nedostatok zastúpenia

účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky podmienky konania majú tie dôsledky, že súd

sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu

nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu

a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že v žalobe z 30.6.2008 je ako žalovaný označený

R., L., ktorý však nemôže mať spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže nemá právnu

subjektivitu, t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti ( ), takýto subjekt ani

neexistuje. Predmetnú skutočnosť súdy správne ustálili a preto námietky žalobkýň uvádzané

v dovolaní nie sú v tejto časti dôvodné. Nebolo povinnosťou prvostupňového a ani

odvolacieho súdu poučiť o tejto skutočnosti žalobkyne v zmysle a postupovať

podľa Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je totiž neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť

ani opravou podľa , pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti

alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa , pretože v žalobe

označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto

vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania). Treba

poukázať aj na skutočnosť, že poučenie žalobkýň o tom, koho by mali podľa hmotného práva

žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so

zásadou rovnosti účastníkov konania. Išlo by totiž už o poučenie, koho má žalobca podľa

hmotného práva žalovať, teda o otázku tzv. pasívnej vecnej legitimácie. V sporových

konaniach, ku ktorým prináleží aj žalobkyňami uplatnený nárok a ktoré možno začať iba na

základe žaloby, je žalovaný ten, koho žalobca v žalobe na začatie konania ako účastníka

konania takto označil ( ). Neobstojí ani námietka dovolateliek, že boli viazané

uznesením Okresného súdu Žilina z 8. apríla 2008 sp. zn. 21 D 1035/2006 D not 13/2007

podať žalobu proti R., keď ustanovenie pojednáva, že ak však

rozhodnutie v dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd

uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako

menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu.

Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Uvedené ustanovenie nepojednáva o tom, voči komu má

svoje právo uplatniť dedič žalobou, poučenie súdu prvého stupňa je teda nadbytočné,

nezaväzujúce, bez procesných dôsledkov.

Nedošlo preto k porušeniu procesných práv žalobkýň a k odňatiu im možnosti konať

pred súdom v príčinnej súvislosti s postupom prvostupňového alebo odvolacieho súdu.

Za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe odvolacieho súdu,

ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nesprávnosť, v dôsledku ktorej by

bola účastníkovi konania (žalobkyniam) odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Dovolací súd nezistil ani žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali

prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na už uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a ani z ustanovenia a preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkýň odmietol podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný.

V dovolacom konaní neboli žalobkyne úspešné a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, keďže

nemá právnu subjektivitu ani spôsobilosť na práva a povinnosti, ako subjekt práva neexistuje

a teda vyslovil, že účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: