Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/65/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 308,09 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 308,09 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 5.9.2019 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 308,09 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9567542397 predstavovala sumu vo výške 3 974,83 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výšky 3 055,62 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 308,09 eur.

3. Neuhradená pohľadávka vo výške 308,09 eur, bola poškodeným, ktorým je Hypo – broker db, s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2019.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 22.4.2021 platobným rozkazom sp.zn. -0, v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 308,09 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia).

7. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

8. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutiam (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , )

9. V prejednávanej veci žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, z ktorého by mal nárok na vyplatenia poistného plnenia zo strany žalovaného, nakoľko v čase podania žaloby nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla.

10. Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla, ktoré žalovaný predkladá v prílohe tohto podania vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ale iba držiteľom osvedčenia o jeho evidencii.

11. Žalobca užíval predmetné motorové vozidlo iba ako leasingový nájomca.

12. „Na základe Leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu však zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie.“

13. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola, v čase škodovej udalosti, spoločnosť: ČSOB Leasing, a.s. Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713.

14. Z dôvodu, že spol. ČSOB Leasing, a.s. bola majiteľom vozidla t.j. vinkulovaného predmetu na základe Zmluvy č. LZF/16/55725, je spol. ČSOB Leasing, a.s. jediným subjektom, ktorý je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému, a taktiež jediným subjektom, ktorý je oprávnený postúpiť pohľadávku na inú osobu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je aj neplatným postúpenie pohľadávky zo strany postupcu: Hypo - broker db, s.r.o. Letná 10/41, 040 01 Košice, IČO: 36 581 658 na postupníka, ktorým je žalobca, nakoľko postupca nemôže postúpiť na iného inú osobu právo, ktorým sám nedisponuje.

16. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30.09.2008:

17. „Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však žalobca nie je aktívne legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodnou udalosťou. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby.“

18. „Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky.“

19. Z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré by mu vyplývalo z hmotnoprávnych predpisov, súd je povinný žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

21. Žalovaný podaním v elektronickej podobe zo dňa 18.10.2023, ktoré bolo prevzaté 18.10.2023 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 20.10.2023 z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj kolízie konaní a to s pojednávaním nariadeným na OS Spišská Nová Ves sp.zn. na deň 20.10.2023 o 9.00 hod. V dôsledku nedostatočných personálnych kapacít, žalovaný nie je schopný zabezpečiť účasť na všetkých nariadených pojednávaniach. Ďalej žalovaný uviedol, že súhlasí s uskutočnením súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti a odkazuje na svoje predchádzajúce písomné podania.

22. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

23. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

24. Dňa 12.07.2019 na ulici Štúrova v Košiciach došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle OPEL ASTRA, EČV: A. (ďalej len „motorové vozidlo“), a to poškodenému: Hypo – broker db, s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3B, 040 01 Košice, IČO: 36 581 ako „poškodený“).

25. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, EČV: A., ktorého vlastník v čase nehody: B. C., (ďalej ako „vinník nehody“), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s..

26. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.9567542397.

27. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. Hypo – broker db, s.r.o., dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, konajúca prostredníctvom: Margaréta Mydliarová – konateľ, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka: 20786/V, t.j. u žalobcu.

28. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3 974,83 eur. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2019166.

29. Na základe Oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 21.08.2019 bolo oznámené, že dňa 20.08.2019 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 3 055,62 eur.

30. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9567542397 predstavovala sumu vo výške 3 974,83 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výšky 3 055,62 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 308,09 eur.

31. Neuhradená pohľadávka vo výške 308,09 eur, bola poškodeným, ktorým je Hypo – broker db, s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2019.

32. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

33. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

34. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

36. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

37. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

38. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

39. Podľa ust. , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania tým nie sú dotknuté.

40. Je potrebné zdôrazniť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej.

41. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa právo alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod na iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť existuje a či skutočne prešlo, bolo prevedené.

42. Všetky námietky žalovaného sú preto v tomto smere nedôvodné. Žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu predloženými Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2021 a 21.6.2021, ktorými reagoval na námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.9.2019.

43. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.5.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu z postupcu ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713 na poškodeného tj. Hypo- broker db, s.r.o., IČO: 36 581 658.

44. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2021 uzavretou medzi poškodeným Hypo- broker db, s.r.o., IČO: 36 581 658 ako postupcom a žalobcom H Point, s.r.o. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu.

45. Z obsahu uvedených Zmlúv o postúpení pohľadávky plynie, že predmetom postúpenia bol nárok voči žalovanému spočívajúci v doplatení kráteného poistného plnenia a práve tento nárok bol predmetnými Zmluvami postúpený žalobcovi.

46. „Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania.“ (Uznesenie NS SR, sp. zn.: zo dňa 31.05.2013, rovnako viď. Rozhodnutie NS SR, sp. zn.: zo dňa 25.09.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. )

47. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.“

48. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. )

49. „Dovolací súd má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil žalobcu s tým, že žaloba sa javí byť nedôvodná z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, avšak neuviedol konkrétne hmotnoprávne ustanovenie, ktoré bude aplikovať, bol tento postup súdu nesprávny, nakoľko súd má povinnosť subsumovať významné skutkové okolnosti pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia, avšak týmto nesprávnym procesným postupom nebolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca bol súdom na pojednávaní oboznámený o tom, že mu v spore chýba aktívna vecná legitimácia a preto mohol v ďalšom konaní predkladať dôkazy, ktoré by predmetnú skutočnosť vyvrátili.“ (Rozhodnutie NS SR, sp. zn.: zo dňa 25.09.2019)

50. „Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, odvolací súd mu prisvedčil v tom, že v čase podania žaloby žalobkyňa túto legitimáciu nemala. Avšak vzhľadom k tomu, že dňa 21.09.2005 sa žalobkyňa stala vlastníčkou motorového vozidla, ktorú skutočnosť potvrdila na dotaz prvostupňového súdu spoločnosť T., s. r. o. B., pričom žaloba bola podaná dňa 26.06.2009, tento nedostatok bol odstránený. Od 21.09.2005 žalobkyňa už bola nositeľkou práv a povinností k predmetnému vozidlu, a teda mala aj vecnú legitimáciu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

51. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania.“ (Uznesenie NS SR, sp. zn.: zo dňa 31.05.2013)

52. V zmysle vyššie uvedeného ako aj z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávky je aktívna legitimácia na strane žalobcu daná. Totiž v zmysle citovaných rozhodnutí je žalobca oprávnený v spore predkladať dôkazy, ktoré preukážu, že je aktívne vecne legitimovaný, čo žalobca v predmetnom konaní preukázal. Otázkou aktívnej vecnej legitimácie sa má súd zaoberať až v samotnom závere konania. Z uvedeného tak možno explicitne vyvodiť záver, že žalobca má až do toho času, teda do rozhodnutia vo veci samej možnosť preukázať, že je resp. sa stal nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide.

53. Na základe uvedeného ako aj predložených Zmlúv o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalobca predložením Zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2021 a 21.06.2021 odstránil nedostatok namietaný žalovaným.

54. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému / okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný

konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

55. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

56. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

57. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

58. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo poistnej udalosti, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.

59. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

60. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.

61. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

62. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,

na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.

63. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

64. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

65. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

66. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

67. Žalovaný rozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.

68. Žalovaný len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na samotnú kvalitu a vybavenie servisu ako také, či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis má predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca, ako servis vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených motorových vozidiel.

69. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.

70. Žalovaný krátil nárok na poistné plnenie z nasledovných dôvodov: Podľa žalovaného „Zrážka – cena práce priznaná vo výške 20,00 eur bez DPH.“

71. Žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na náhradu škody je dôvodný.

72. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok predložením faktúry a žalovaný odmietol plniť tento preukázaný nárok bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody.

73. Žalobca predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za 1 normohodinu prác vo výške 32,00 eur bez DPH je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná.

74. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi nárok na náhradu škody v plnom rozsahu, čoho následkom má byť jeho neúspech v spore.

75. Lakovacie a mechanické práce na poškodenom motorovom vozidle boli vykonávané, tak aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že ním uznané náklady sú dôvodné a len do takej výšky majú byť priznané.

76. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie sa poukázali cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. Pričom obvyklá znamená, že sa nachádza v rozpätí medzi najvyššou cenou a najnižšou cenou, nie priemer cien.

77. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

78. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

79. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.

80. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

81. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

82. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

83. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

84. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 308,09 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 5.9.2019 až do zaplatenia.

85. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).