Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-2297-2023.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2297/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – Karlova Ves proti povinnému: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava – Staré Mesto o vymoženie 1.957,42 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.957,42 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Bratislava IV vydaného pod sp. zn. 10C/65/2019 dňa 01.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023 a vykonateľnosť dňa 09.01.2023.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
7. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie v časti E) uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z trov súdneho konania vo výške 1.957,42 EUR.
8. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.10.2023 spolu s jeho prílohami zistil, že oprávnený predložil súdu exekučný titul – uznesenie Okresného súdu Bratislava IV vydané pod sp. zn. 10C/65/2019 dňa 01.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2023 a vykonateľnosť dňa 09.01.2023.
9. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho výrokom bola žalobcovi (FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, správca úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (oprávnenému v exekučnom konaní) náhradu trov konania vo výške 1.957,42 EUR.
10. Výsledkom preskúmania exekučného titulu bolo zistenie, že žalobca ako osoba povinná splniť povinnosť podľa tohto súdneho rozhodnutia je iný subjekt než je uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, a teda iná osoba od ktorej oprávnený je oprávnený požadovať splnenie nároku podľa exekučného titulu návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.10.2023. Z výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava IV vydaného pod sp. zn. 10C/65/2019 dňa 01.12.2022 totižto vyplýva, že „žalobca je povinný zaplatiť žalovanému...“ pričom ako žalobca je v záhlaví tohto uznesenia označený: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, správca úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemal preukázaný ani prevod alebo prechod práv a povinností zo žalobcu na povinného. Na základe uvedeného súd konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda že oprávnený na základe uvedeného exekučného titulu nebol oprávnený požadovať splnenie nároku od povinného v tomto exekučnom konaní.
11. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
13. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo
prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
14. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“), ktorý upravuje, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku s tým, že správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z pohľadu hmotného práva sa konanie správcu javí ako konanie mandatára, teda ako priame zastúpenie, keď právny úkon robí síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Aj z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s účasťou správcu v súdnom konaní namiesto úpadcu má správca konkurznej podstaty postavenie účastníka konania „sui generis“, pretože na konaní sa zúčastňuje úplne z iných dôvodov ako strana sporu v zmysle CSP, pričom jeho účasť, postavenie a aj odvolanie upravuje osobitný zákon (zákon č. 8/2005 Z.z.). V zmysle zákonnej úpravy je jeho povinnosťou v prípade potreby iniciovať napr. incidenčné konanie prípadne súhlasiť s pokračovaním súdnych konaní, ktoré by mohli priniesť aktíva do konkurznej podstaty úpadcu, a to pod následkom aj trestnej zodpovednosti. Je potrebné zdôrazniť, že správca v súdnom konaní nenahrádza úpadcu, nemá osobný záujem na výsledku sporu a ani z neho nijak priamo neprofituje. Všetky procesné či hmotnoprávne úkony v rámci súdneho konania robí správca „v mene“ a čo je podstatnejšie „na účet“ úpadcu, čo tiež znamená, že tieto úkony svojimi účinkami dopadajú priamo na úpadcu. Úspech či neúspech v spore tak nie je úspechom či neúspechom správcu, ale samotného úpadcu. Tieto závery súdu podporuje aj poukázanie napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 z 24. februára 2010.
15. V prípade správcu konkurznej podstaty sa jedná o akéhosi zákonného zástupcu úpadcu. Totiž, vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zaniká úpadcovi procesná spôsobilosť, t. j. zaniká jeho schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona na zákonného zástupcu, teda na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na základe ZoKR (k uvedenému napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 8/2008 z 31. marca 2008). V tejto súvislosti si ale ďalej treba uvedomiť, že správca konkurznej podstaty koná za úpadcu len počas zákonom vymedzenej doby, t. j. počas trvania konkurzu. V situácii, kedy by počas súdneho konania (iného než toho, ktorý by bol vyvolaný samotným konkurzom) došlo k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu, a teda správca by stratil oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu, tak práve v takomto prípade by stranou sporu (účastníkom konania) zostal sám úpadca, pretože zrušením konkurzu by sa obnovila jeho procesná subjektivita. Podľa názoru súdu oprávnený účelovo inicioval začiatok exekučného konania práve voči správcovi konkurznej podstaty z dôvodu, aby sa domohol vymoženia povinnosti práve voči správcovi konkurznej podstaty, keďže v prípade samotného úpadcu vzhľadom na vyhlásený konkurz (v tomto čase už aj zrušený) možno mať pochybnosti o jeho bonite.
16. Prezentovaný výklad súdu podporuje i odborná literatúra - Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 432, ktorá uvádza, že: „Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a výrazne, ak ide o nakladanie s majetkom. Zákon „vnútil“ úpadcovi v záujme veriteľov „zákonného zástupcu“, ktorým je správca, ktorý koná v mene úpadcu a na jeho účet. Konanie správcu má hmotnoprávne účinky v prospech a na ťarchu úpadcu. Ak napríklad správca vymôže určité plnenie, jeho vlastníkom sa stáva úpadca, aj keď toto plnenie alebo výťažok z jeho predaja sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Platí to, samozrejme, aj opačne, ak je správca zaviazaný na určité plnenie. Uspokojenie takejto pohľadávky je možné len z konkurznej podstaty s výnimkou prípadov, keď je pohľadávka vylúčená z uspokojenia ako napríklad trovy konania súvisiacich s konkurzom a pod. (§ 100 ods. 2). Po skončení konkurzu sú pohľadávky, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu, vymáhateľné len proti dlžníkovi, nikdy nie proti osobe, ktorá vykonávala funkciu správcu.“ „Správca by bol zaviazaný osobne len vtedy, ak by bol žalovaný za výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.“
17. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že pasívne legitimovaným v zmysle exekučného titulu nie je povinný ako správca konkurznej podstaty, ale je ním priamo úpadca, teda A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., za ktorú „len“ konal povinný ako správca konkurznej
podstaty. Teda nie je priamo povinným subjektom z exekučného titulu. V základnom súdnom konaní neboli žiadne pochybnosti o tom, kto vystupoval na strane žalobcu. Exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu by tak mala byť správne vedená a postihovať majetok úpadcu.
18. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
19. Exekúciu teda možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „povinný“, podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nie je osobou, od ktorej možno požadovať splnenie toho, čo jej predmetný exekučný titul ukladá.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
25. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 EUR za zaplatený súdny poplatok. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.