Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdo/4/2009

Najvyšší súd 2 M Obdo 4/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85

Bratislava z 20. augusta 2009 pod č. VI/2 Pz 306/09-9 proti rozsudku Okresného súdu

v Banskej Bystrici z 15. mája 2008, č. k. -75, v časti tykajúcej sa náhrady trov

konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2008,

č. k. -102, v právnej veci navrhovateľa Ing. J.Ž., PhD.,

ul. P.B., správcu konkurznej podstaty úpadcu A.., a. s.

„v konkurze“, so sídlom B.Ž., IČO: X., zastúpeného

JUDr. G.M., PhD., advokátkou, so sídlom ul. P.B. proti odporcovi Ing. E.B.,K., zastúpeného

advokátkou JUDr. O.P.,C.D., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky podané pod č. VI/2 Pz 306//09-9, podané proti rozsudku Okresného

súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2008, č. k. -75, v časti tykajúcej sa náhrady

22 M Obdo 4/2009

trov konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2008,

č. k. -102, z a m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Navrhovateľ sa návrhom proti odporcovi, doručeným okresnému súdu 21. januára

2008, domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - vzájomného započítania záväzkov

a pohľadávok medzi účastníkmi konania A.., a. s. a Ing. E.B. podľa Z.

z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ako aj

neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2007.

Okresný súd rozsudkom z 15. mája 2008, č. k. -75, návrh zamietol,

pričom odporcovi právo na náhradu trov tohto konania nepriznal. Svoje rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil tým, že postupoval podľa ust. , v zmysle

ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať.

Za dôvody hodné zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty

je povinný preskúmať dlžníkove právne úkony s odbornou starostlivosťou a posúdiť ich

z hľadiska ich možnej odporovateľnosti a v prípade ich spornosti v záujme ochrany

majetkových nárokov konkurzných veriteľov tieto uplatniť aj súdnou cestou. Znášanie trov

konania správcom v prípade konaní o sporných právnych úkonoch by bolo v rozpore

so zásadou objektívneho zistenia a zabezpečenia konkurznej podstaty a v konečnom dôsledku

na úkor záujmov konkurzných veriteľov. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd náhradu

trov nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania podal odporca odvolanie,

v ktorom argumentoval, že vo veci mal plný úspech a tieto mu mali byť v plnej výške

priznané. Súčasne poukázal na skutočnosť, že aj správca konkurznej podstaty pri podávaní

návrhu musí si byť vedomý svojej zodpovednosti za výsledok, a teda aj povinnosti uhradiť

trovy konania v prípade neúspechu. Aplikácia bola neprimeraná.

V odôvodnení rozhodnutia vyslovil právny záver, že pokiaľ by súd vychádzal

pri rozhodovaní o náhrade trov konania z princípu úspechu vyjadreného v ,

32 M Obdo 4/2009

nie je možné dosiahnuť účel rozhodovania o náhrade trov konania, ktoré im vznikli účasťou

v konaniach súvisiacich s konkurzným konaním vylúčené z uspokojenia v konkurze.

To znamená, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty, ktorý je oprávnený podľa § 40

ods. 2 počas konkurzu uspokojovať zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú

podstatu veriteľov len v súlade so , by nemohol uloženú povinnosť splniť. Z týchto

dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania podľa § 219

ako vecne správne potvrdil. Z tých istých dôvodov rozhodol o náhrade trov konania

s poukazom na tak, že ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal.

Generálny prokurátor v postupe oboch súdov namieta porušenie zákona.

Poukázal na procesné ustanovenie , , a , ktorými

sa súdy neriadili.

Ďalej poukázal na to, že podľa z uspokojenia v konkurze

sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní

a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky

veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie

postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení

konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestom konaní.

Podľa súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení

konečného rozvrhu výťažku.

Procesne činné súdy nepostupovali v prejednávanej veci v súlade s citovanými

právnymi predpismi.

Ďalej uviedol, že aplikácia ustanovenia musí vždy zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Nepriznanie

náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia nemožno odôvodniť všeobecným

záverom, že správca konkurznej podstaty je povinný preskúmať všetky dlžníkove právne

úkony s odbornou starostlivosťou a v prípade ich spornosti tieto uplatniť aj súdnou cestou

a následné znášanie trov konania správcom v prípade zistenia a zabezpečenia konkurznej

podstaty. Aj správca konkurznej podstaty pri podávaní návrhov je povinný vyhodnotiť mieru

ich dôvodnosti a zvážiť možnú úspešnosť v konaní.

42 M Obdo 4/2009

Uvedený výklad prvostupňového súdu by umožňoval správcom podávať zjavne

neopodstatnené návrhy bez toho, aby niesli zodpovednosť za výsledok sporu v tom smere,

že by nemuseli znášať trovy konania, čo zjavne znevýhodňuje účastníka konania.

Takýto postup súdu prvého stupňa je v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou

dovolacích súdov, súdnou judikatúrou, v zmysle ktorej má ustanovenie slúžiť

k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania.

Nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí zodpovedať

zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba v prvom rade

prihliadať na majetkové, sociálne a osobné pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,

ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia (najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR

MCdo 14/99).

V konkrétnom prípade ešte poukázal už na samotný návrh obsahujúci alternatívny

petit, postoj správcu konkurznej podstaty ku konaniu, keď bez zjavného dôvodu ospravedlnil

neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejedaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj na návrh

v prípade neúspechu nepriznať náhradu trov konania podľa

Taktiež nemožno prisvedčiť právnemu záveru odvolacieho súdu, ktorý svoje

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania oprel o záver, že takýto nárok by nebolo

možné ako pohľadávku uspokojiť v konkurznom konaní, resp., že sú vylúčené z uspokojenia

v konkurze ( ).

Tento záver by mal opodstatnenie vtedy, pokiaľ by každé konkurzné konanie malo

skončiť zrušením spoločnosti úpadcu bez predpokladov na vykonanie jej likvidácie, lebo

po ukončení konkurzného konania úpadcovi nezostal žiaden majetok - § 68 ods. 4 alinea

druhá . Ak by taký výsledok konkurzu bol nevyhnutný, tak priznaním

nároku na náhradu trov v konaní, ktoré sa skončilo v priebehu konkurzu, by súdnym

rozhodnutím o trovách v prospech úspešného účastníka vznikla nevymožiteľná pohľadávka,

ktorú by nebolo možné úspešne uplatňovať v konkurze s cieľom jej uspokojenia.

Okolnosť, že právo na náhradu trov konania priznané úspešnému účastníkovi v konaní

ako dôsledok ustanovenia neznamená však, že taká pohľadávka

by nemohla byť uspokojená po skončení konkurzného konania, po splnení rozvrhového

52 M Obdo 4/2009

uznesenia alebo v rámci likvidácie spoločnosti úpadcu, teda v prípade, že po skončení

konkurzu by jej zostal majetok. V takom prípade je možné prihlásiť pohľadávku z titulu

súdom priznanej náhrady trov konania po vstupe spoločnosti do likvidácie v zmysle

ustanovenia a je nemožno považovať to za neoprávnené,

nakoľko z hľadiska hmotného práva nezanikajú a je ich možné uspokojiť v súdnom alebo

inom konaní za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok.

V konkurznom konaní zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré

im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom. To však neznamená, že náhradu

trov v takých konaniach nemožno priznať, pretože o ich náhrade súd nerozhoduje podľa

ustanovení , ale podľa ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

4 Obo , sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005).

Zhodný právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach,

sp. zn. Obdo V 23/2003, sp. zn. 1MObdo V 5/2007, sp. zn. 1MObdo v 13/2006, sp. zn.

1 M Obdo V 8/2006.

Taktiež považoval za nutné uviesť, že základnou otázkou teda je, či keď z ustanovenia

vyplýva, že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli

v konaniach súvisiacich s konkurzom sú z uspokojenia vylúčené, znamená, že toto

ustanovenie vylučuje priznanie návrhu na náhradu trov konania. Je nesporné, že obsah

citovaného ustanovenia nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v ktorom prípade

sú trovy z uspokojenia vylúčené.

Odpovede na otázky, či po skončení konkurzného konania zostane spoločnosti úpadcu

nejaký majetok alebo či dôjde ku skončeniu konkurzu s dôsledkom, že sa spoločnosť úpadcu

pre nemajetnosť bude zrušovať bez likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu,

nemožno v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu vopred prejudikovať. Záver

mimoriadneho dovolania vyznel v tom, že okolnosť, že prípadne priznaná náhrada trov

konania nebude uspokojená v konkurznom konaní, nie je dôvodom, ani dôvodom

výnimočnosti prípadu v zmysle pre rozhodovanie o nepriznaní náhrady trov

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po tom,

čo dal možnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť ( ),

62 M Obdo 4/2009

po zistení, že sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal napadnuté rozhodnutia

súdov v rozsahu, v ktorom boli ich výroky napadnuté, zistil, že mimoriadne dovolanie bolo

podané nedôvodne, preto ho zamietol ( v spojení s ).

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, použitie

pripúšťa len v obmedzenej miere. Doslovne upravuje,

že „Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie

o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia

“.

Tomuto ustanoveniu ani súdy ani mimoriadne dovolanie nevenovali patričnú

pozornosť. Nemožno miešať odlišnú právnu úpravu v zákone č s úpravou

v , keď v týchto zákonoch je priamo upravené, ktorý z nich

má prioritu, ktorý treba použiť. Je nepochybné a ani medzi účastníkmi nesporné, že prioritu

má , pretože ide o spor vyvolaný konkurzom. Podľa úpravy v tomto

zákone, odhliadnuc od toho, ktorý zákon bol citovaný v rozhodnutiach súdov. Nepovažuje

za potrebné dovolací súd sa tým bližšie zaoberať, pretože úprava ohľadne náhrady trov

konania v tomto zákone je odcitovaná v mimoriadnom dovolaní a aj v tomto rozhodnutí.

Z neho možno vyvodiť, že náhrada trov konania žalovaným neprislúcha.

Je mylné stanovisko, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania (trebárs

aj incidenčného). Správca konkurznej podstaty sa zúčastňuje na konaní úplne z iných

dôvodov ako účastník podľa , jeho účasť, postavenie a aj odvolanie upravuje osobitný

zákon. Predtým, ako sa stane správcom, podriaďuje sa osobitnej príprave a zloží sľub,

že svoju funkciu bude vykonávať čestne a bude dodržiavať zákony. Nemá osobný záujem

na výsledku sporu, ani z neho priamo neprofituje a nemá voči protistrane nárok na náhradu

trov (okrem hotových výdavkov). Ak by sme vychádzali z názoru v mimoriadnom dovolaní,

okrem iných povinností je jeho povinnosťou, ak dôjde k názoru, že je to potrebné, podávať

v prípade potreby aj incidenčné žaloby, a to pod následkom aj trestnej zodpovednosti.

Výsledok konania nemôže predvídať nielen správca podstaty, ale ani účastníci. Preto dovolací

súd považuje za nedôstojné v mimoriadnom dovolaní uvádzať, že „.... výklad prvostupňového

súd by umožňoval správcom podávať zjavne neopodstatnené návrhy bez toho, aby niesli

zodpovednosť za výsledok sporu v tom smere, žeby nemuseli znášať trovy konania, čo zjavne

znevýhodňuje účastníka konania.“

72 M Obdo 4/2009

Vychádzať z toho, že správca bude konať v rozpore so svojím poslaním, že bude

podávať neodôvodnené návrhy, by mohlo spôsobiť postup veriteľov, prípadne jeho odvolanie

a výmenu podľa , prípadne .

Pri nezohľadnení uvedeného a považovaní správcu konkurznej podstaty za účastníka

konania podľa , ako je to uvedené v mimoriadnom dovolaní, by bola porušená ústavná

zásada rovnosti účastníkov zabezpečená v

Súdy aj napriek tomu, že neaplikovali správne právny predpis, rozhodli správne.

S poukazom na ustanovenie 242 ods. 1 dovolací súd neprihliadol na vady konania

nižších súdov, pretože nešlo o vady podľa ani neboli v mimoriadnom dovolaní

uplatnené, keďže nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 druhá veta

).

Dovolací súd považuje k tejto veci a záverom mimoriadneho dovolania uviesť,

že rozhodnutie o náhrade trov konania tvorí súčasť rozhodnutia vo veci samej a úprava

v je taká, že pri bežných mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré závisia

od účastníkov právoplatne skončeného konania (obnova konania a dovolanie), samostatne

tieto rozhodnutia nemožno takým spôsobom napadnúť (pokiaľ ide o dovolanie § 239 ods. 3).

Zákonodarca neprikladal tejto časti rozhodnutia takú dôležitosť, aby sa o nej rozhodovalo

nad rámec dvojinštančného konania. Už spomínaná zásada rovnosti účastníkov konania

je tým porušená, pretože mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor zabezpečuje viac,

ako inému účastníkovi poskytuje zákon v riadnom konaní a aj z toho pri podávaní

mimoriadneho dovolania by bolo potrebné vychádzať.

Výklad v mimoriadnom dovolaní nemožno prijať. Procesná úprava

trov konania (§ 137 a nasl.) umožňuje súdu rozhodnúť o tejto časti rôzne, teda aj tak, že keď

účastník mal v spore plný úspech, výnimočne mu nemusí náhradu trov priznať.

Súd tu vychádza z celého spisu, kde sa rozhodovalo vo veci samej, keďže ide o závislú časť

rozhodnutia. Izolovaným podnetom to nemožno nahradiť. Výklad príslušných ustanovení

spadá do právomoci súdu a nikoho iného. Súd pri takomto rozhodnutí zákon neporušuje,

pretože tak rozhodnúť môže. Nanajvýš by bolo možné polemizovať o tom, či zákon správne

vyložil. Ďalej sa prvostupňovému súdu vytýka, že jeho postup „je v rozpore s konštantnou

rozhodovacou praxou dovolacích súdov (správnejšie senátov, pozn.) súdnou judikatúrou,

v zmysle ktorej má ustanovenie slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti...“

82 M Obdo 4/2009

Pre odvolací sud je pojem „konštantná rozhodovacia prax“ nezrozumiteľná

a nielen zákon, ale ani odborná literatúra ju nepozná. Mimoriadne dovolanie sa opiera

o množstvo judikátov, ktoré cituje. Treba poznamenať, že súdy postupujú podľa zákona

(ktorý pri rozhodovaní vykladajú), keďže máme kodifikovaný právny poriadok, na rozdiel

od anglo-amerického sudcovského práva „Common law“. V týchto systémoch je podstatný

rozdiel. V našom právnom poriadku sudcovia sú viazaní zákonom a nie judikátmi, nimi si len

zdokonaľujú svoje právne vedomie a tak ako judikát vyslovený v tomto rozhodnutí

je nezáväzný, tak ani judikáty citované v mimoriadnom dovolaní.

Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd mimoriadne dovolanie zamietol.

Úspešnému navrhovateľovi náhradu odvolacích trov nepriznal, pretože mu

nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová