Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/56/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. februára 2023 č. k. -426 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia vzájomnej žaloby žalovaného (III.) a výroku o náhrade trov konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec Kamenín, okres Nové Zámky, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 6478/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavba na nej so súpisným č. 14 (rodinný dom) (výrok I.). Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti vcelku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanému sumu 5 891,67 eura do 40 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (II.). Súd vzájomnú žalobu žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle zamietol (III.). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (IV.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , a uviedol, že z LV č. XXXX pre kat. územie C., obec C., E. D. F., vedeného Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. registra „C“ č. 6478/12 a stavby na nej so súpisným č. 14 (rodinný dom) sú strany sporu (žalobca v podiele 5/6 a žalovaný v podiele 1/6 k celku). Zo znaleckého posudku č. 73/2021, vyhotoveného G. H. I. súd zistil, že znalec všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určil na sumu 33 200,- eur. Zo znaleckého posudku č. 35/2022, vyhotoveného G. C. I. súd zistil, že znalkyňa všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určila na sumu 37 500,- eur. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 12. 1977 medzi J. C. ako predávajúcou a K. B. a jeho manželkou J. B. ako kupujúcimi súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol dom č. súp. 7 a parcela 6478/12 o výmere 539 m2.

1.2. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení

i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo, aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov.

1.3. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa vety tretej nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (, ). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa veta tretia , ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach ( ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa , a , , , ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa , pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012 sp. zn. ). Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaloží investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci (uznesenie NS SR z 21. 11. 2018).

1.4. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou

tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto, kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

1.5. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie dôkazu vypočutím si nahrávky jeho rozhovoru s matkou, tento súd nevykonal a návrh na jeho vykonanie zamietol, pretože jej vykonaním by došlo k porušeniu práv svedkyne B. na súkromie, nakoľko išlo o nahrávku vyhotovenú bez jej súhlasu a bez jej vedomia, so zverejnením ktorej nedala súhlas. Vykonanie takého dôkazu by bolo v rozpore s , podľa ktorého súd nemôže zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, okrem prípadu, že ich vykonanie je odôvodnené uplatnením , t.j. ide o skúmanie princípu proporcionality medzi dvoma chránenými záujmami.

1.6. Test proporcionality v tomto prípade znamená skúmanie toho, či je právo žalovaného na vykonanie uvedeného dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a ochrana práva žalovaného na spravodlivý proces silnejšie, než právo svedkyne B. (ktorej sa nahrávky získaná protizákonne týka) na ochranu jej prejavu a ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu by však vykonaním tohto dôkazu došlo k porušeniu zásady proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Žalovaný by musel preukázať, že jeho právo na spravodlivý proces je proporčne silnejšie než právo svedkyne na ochranu osobnosti. Takýto záver však súd prijať nemohol, pretože v prípade týchto dvoch ústavných práv ide podľa názoru súdu o totožne významné práva. Súd námietku žalobcu o premlčaní nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou považoval za dôvodnú a aj z tohto dôvodu vzájomnú žalobu zamietol, preto vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, keďže tento nárok žalobcu súd zamietal.

1.7. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti sa prikážu vcelku do výlučného vlastníctva žalobcu, mal súd za to, že došlo k dohode o tomto zákonom preferovanom spôsobe vyporiadania. Zo zhodných vyjadrení strán sporu o tom, že sa dokážu zhodnúť na hodnote predmetných nehnuteľností spriemerovaním hodnôt zistených týmito znaleckými posudkami, súd určil, že trhová hodnota predmetných nehnuteľností je 35 350,- eur. Spoluvlastnícke podiely strán sporu na týchto nehnuteľnostiach podľa LV č. XXXX pre kat. územie C. je 5/6 z celku v prospech žalobcu a 1/6 z celku v prospech žalovaného. Taktiež týmto spôsobom došlo k dohode o hodnote podielu žalovaného, ktorú mu z uvedeného dôvodu má žalobca vyplatiť a to na sumu 5 891,67 eura. Takéto rozhodnutie je zároveň v súlade so zachovaním účelného využitia predmetných nehnuteľností a to s prihliadnutím na to, že podielový spoluvlastník, ktorému sa nehnuteľnosť prikazuje (žalobca) je väčšinovým spoluvlastníkom (5/6 k celku) a tiež tým zo spoluvlastníkov, ktorý nehnuteľnosti užíva a to za splnenia podmienky, že je schopný nárok žalovaného na zaplatenie hodnoty jeho podielu splniť v primeranej lehote. Dohodu strán sporu na všeobecnej cene nehnuteľnosti uvedenú vyššie súd prevzal do svojho rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle bolo nutné z nižšie uvedených dôvodov zamietnuť. Zároveň súd určil žalobcovi lehotu na splnenie jeho povinnosti vyplatiť žalovanému hodnotu jeho podielu na 40 dní, ktorú považoval súd za primeranú a to predovšetkým na výšku sumy, ktorú má žalobca uhradiť, ako aj s prihliadnutím na to, že o tejto svojej budúcej povinnosti vie prinajmenšom od začatia tohto konania (teda viac ako rok), keďže ju sám navrhol.

1.8. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a konštatoval, že tento nie je dôvodný, a preto sa súd prípadnou existenciou týchto investícií a ani ich výškou nezaoberal, nakoľko je túto vzájomnú žalobu žalovaného nutné aj bez toho zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že investície do predmetnej nehnuteľnosti vykonal v rokoch 2000 - 2018 a tiež listinné dôkazy, ktoré predložil, pochádzajú z ním uvádzaného obdobia, z listín, ktoré žalovaný súdu predložil, je zrejmé, že všetky žalovaným tvrdené investície pochádzajú z obdobia pred 30. 12. 2018, časovo poslednou ním preukazovanou investíciou je pokladničný lístok o nákupe drezovej umývadlovej steny zo dňa 02. 08. 2018. Investície, ktoré žalovaný do nehnuteľnosti vykonal teda mali byť vykonané v rokoch 2000 - 2018. Vzájomnú žalobu na ich vyporiadanie žalovaný na súde podal dňa 30. 12. 2021, pričom pokiaľ ide o premlčanie, vzťahuje sa na tento nárok všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odvtedy, keď sa právo

mohlo vykonať prvý raz (ktorý okamih nastal uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty od vynaloženia tej- ktorej investície), teda pri podanej vzájomnej žalobe dňa 30. 12. 2021 sú premlčané všetky tieto nároky vzniknuté pred 30. 12. 2018. Keďže všetky žalovaným tvrdené investície mali byť vynaložené pred uvedeným dátumom, sú všetky premlčané. Z tohto dôvodu sa nimi súd bližšie (pokiaľ ide o ich dôvodnosť, výšku, či skúmanie toho, či boli vynaložené z prostriedkov žalovaného) nezaoberal. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, že investície žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti mali byť podľa tvrdenia jeho samotného vykonané v rokoch 2000 - 2018, teda v čase, kedy žalobca nebol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (tým sa stal až v roku 2020, resp. 2021), mal súd za to, že takýto nárok žalovaný môže uplatniť aj voči žalobcovi ako univerzálnemu právnemu nástupcovi predchádzajúcich spoluvlastníkov, po ktorých do vlastníckych práv vstúpil dedením a darovaním, čím vstúpil do všetkých ich práv a povinností vrátane povinnosti nároku na zaplatenie náhrady investícií iného spoluvlastníka, avšak úspešne tak môže urobiť len do márneho uplynutia premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie proti výrokom III., IV. napadnutého rozsudku, odôvodniac ho ustanoveniami , , a a tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s názorom, v zmysle ktorého ním uplatnený vzájomný nárok v tomto konaní je premlčaný. Žalovaný sa dohodol so svojimi rodičmi na budúcom prevode sporných nehnuteľností do jeho vlastníctva, z čoho vyplýva základ vzájomnej žaloby. Premlčanie nároku uplatneného vzájomnou žalobou žalovaného je jediným dôvodom zamietnutia vzájomnej žaloby. Napriek tomu, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal, nevyslovil svoj právny názor, a preto ani nevyhodnotil procesnú obranu žalovaného uvedenú v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 03. 02. 2022 ohľadne premlčania nároku žalovaného. Poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , na ktoré v tomto vyjadrení poukázal a podľa ktorého: „Dostatočným právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je aj ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej budúcom prevode, na základe ktorej bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia odpadne, ako náhle vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá. Subjektívna premlčacia doba podľa začne plynúť najskôr so začiatkom objektívnej doby podľa .“ V odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvedené vyjadrenie, ani uvedená procesná obrana žalovaného ani nespomína. Tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na žalovaným citované stanovisko najvyššieho súdu, konal a rozhodol v rozpore s ustanovením článku 2 ods. 2 . Na uvedené podanie žalovaného zo dňa 03. 02. 2022 nadväzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 14. 09. 2022, keď uviedol, že žaloba spočíva v tom, že ten prísľub, o ktorom hovorili, preukážu. Poukázal na jeho vyjadrenie z 30. 12. 2021 a 03. 02. 2022, pričom dostatočným právnym dôvodom na vloženie investícií je aj ústna dohoda o budúcom prevode nehnuteľností a to až do doby, kedy právny dôvod takého plnenia odpadol, resp. dokedy vlastník svoj prísľub odvolá. V tomto prípade došlo k úmrtiu vlastníka nehnuteľnosti, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a tým aj k tomu, že svoj prísľub už naplniť nemohol. Vtedy tento dôvod odpadol a zároveň ho uplatnil do dvoch rokov. Tento svoj nárok voči žalobcovi uplatnili ako dlh jeho otca voči žalovanému vzniknutý z dôvodu prísľubu, za ktorý zodpovedá žalobca ako dedič. Súd prvej inštancie nereagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku ani na uvedené skutkové tvrdenia, zostali mimo jeho vyhodnocovacej pozornosti, čím došlo ku porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Tým, že súd prvej inštancie rozsudok riadne neodôvodnil, odňal žalovanému právo konať pred súdom a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal pritom na stanovisko Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. , rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Poukázal tiež na právny názor Ústavného súdu uvedený v náleze .

Uviedol, že žalovaný svojou výpoveďou, výpoveďou svojej družky H. C., ako aj výpoveďou svedka F. L. preukázal existenciu ústnej dohody o budúcom prevode sporných nehnuteľností uzavretej medzi rodičmi strán sporu a žalovaným. Žalobca to chcel preukázať aj vypočutím zvukových záznamom rozhovorov, v ktorých matka strán sporu potvrdila existenciu uvedenej dohody o budúcom prevode nehnuteľností. Súd prvej inštancie tento dôkaz zamietol nesprávne. S dôvodmi zamietnutia tohto návrhu uvedenými v odsekoch 22. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné súhlasiť. Opätovne tým súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a to odňatím práva žalovaného konať pred súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. , tento záver nie je možné použiť v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní vypočuť sa majúce nahrávky neboli vyhotovené v úmysle svedkyňu - matku strán sporu - poškodiť. Nejednalo sa ani o nekalé a neetické nahrávanie súkromných rozhovorov, nakoľko z písomného podania žalovaného zo dňa 27. 09. 2022 vyplýva, že ústne prejavy svedkyne boli urobené jednak na dedičskom pojednávaní po nebohom otcovi strán sporu za prítomnosti notárky, a jednak pri oceňovaní sporých nehnuteľností za prítomnosti znalkyne. Uvedené rozhovory neboli vyjadrenia súkromného charakteru. Nie je možné súhlasiť ani s názorom, podľa ktorého zvukovú nahrávku je možné použiť iba v trestnom konaní na ochranu žalovaného pred trestným činom. Tento dôkaz je zároveň ničím nespochybniteľným dôkazom, a preto jediným objektívnym dôkazom ohľadne dohody rodičov strán sporu a žalovaným o budúcom prevode sporných nehnuteľností. Týmto chcel žalovaný preukázať svoju pravdu. Test proporcionality uvedený v článku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku bol vykonaný súdom prvej inštancie nesprávne. Nemôže predsa požívať ochranu lož uvedená svedkyňou na súdnom pojednávaní, ktorú by uvedené nahrávky vyvrátili. Na uvedených nahrávkach svedkyňa uvádza pravdu. Jednoznačne preto jej svedecká výpoveď na súde bola urobená pod vplyvom žalobcu. Matka strán sporu je podľa žalovaného ovplyvniteľná z dôvodu, že so žalovaným sa hádajú, majú rozpory a nedorozumenia iba od smrti otca strán sporu. Nehnuteľnosť, v ktorej žalobca býva, a ktorý zdedila matka strán sporu, dostal od matky strán sporu s podmienkou, že sporná nehnuteľnosť bude tvoriť vlastníctvo žalovaného, čomu bolo tak až dovtedy, kým otec strán sporu nezomrel. Dovtedy žiadne problémy neboli. Súd prvej inštancie bral do úvahy iba skutočnosti uvedené žalobcom, skutočnosti uvedené žalovaným nie. Žalobca nepreukázal, že by on, či rodičia strán sporu disponovali sumami potrebnými na vykonanie preukázaných investícií. Žalovaný preukázal svoju solventnosť, či už listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov H. C. a F. L.. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, nakoľko žalovaný od počiatku, t.j. už počas mimosúdnej korešpondencie, ako aj počas súdneho konania súhlasil so žalobou. Uplatňoval si iba vzájomný nárok. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu, jeho závery považuje za správne a zákonné a predovšetkým zodpovedajúce dôkaznej situácii v tomto konaní. Žalobca popiera, že by žalovaný bol s rodičmi dohodnutý na darovaní spornej nehnuteľnosti, takémuto tvrdeniu nezodpovedá ani vzťah medzi rodičmi a žalovaným, tiež ani skutočnosť, že žalovaný začal už v období, z ktorého pochádzajú niektoré doklady o investíciách, stavať vlastnú nehnuteľnosť. Nezodpovedá teda pravde, že by investoval z dôvodu očakávaného daru, skôr zapovedá pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaný v spornej nehnuteľnosti býval a pomáhal ju upravovať, ktorú skutočnosť žalovaný ani nepopieral. Bez ohľadu na uvedené, tvrdenia žalovaného zaťažovali dôkazným bremenom žalovaného. Žalovaný však uzavretie dohody s rodičmi nepreukázal, pričom v tomto smere sa nestotožnil s názorom súdu o tom, že nahrávka rozhovoru žalovaného a jeho matky bola v konaní vyhodnotená ako dôkaz získaný v rozpore so zákonom a tento dôkaz nebol vykonaný. V tomto smere poukázal žalobca na citované uznesenie ÚS ČR , ale aj na samotný , a to na a na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. V každom prípade je nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi zabezpečiť si nahrávku telefonického rozhovoru, pokiaľ druhý účastník o nahrávaní nemá vedomosť, už samotný takýto postup je potrebné hodnotiť ako zásah do osobnostných práv dotknutej osoby. Podporovanie takéhoto konania tým, že sa nahrávka pripustí ako dôkaz, by preto nebolo ani zákonné, ani etické, a to najmä v konaniach, kde niet slabšej strany, kde strany sporu sú si rovnocenné, každá má možnosť zabezpečiť si dôkazy pre svoje tvrdenia, a teda v tomto konaní niet slabšej strany, na ktorú by bolo potrebné prihliadať. Súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu teda vyhodnotil správne a žiaden iný dôkaz na preukázanie tvrdení žalovaného o prísľube darovania žalovaný neprodukoval. Žalobca je toho názoru, že súd správne vyhodnotil otázku premlčania nároku žalovaného. Žalobca okrem toho, že namietal premlčanie nároku žalovaného, tvrdil tiež skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by zo svojich vlastných

prostriedkov investoval do spoločnej nehnuteľnosti, mal k dispozícii doklady o úhradách niektorých materiálov, avšak nepreukázal ani skutočnosť, že boli použité v súvislosti s prerábkou spoločného domu a ani skutočnosť, že boli vynaložené z prostriedkov žalovaného. Žalobca sa pridržiava svojho názoru o tom, že náhradu za investície si môže uplatniť žalovaný len voči tomu, kto bol spoluvlastníkom v čase vynakladania investícii. K otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, prípadne k nárokom investujúceho spoluvlastníka existuje konštantná judikatúra, na ktorú poukázal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012 sp. zn. ). Pokiaľ žalovaný namieta, že súd sa s niektorými argumentami žalovaného nevysporiadal, má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, a pokiaľ dôvod na zamietnutie vzájomnej žaloby vzhliadol v premlčaní nároku žalovaného, nebolo potrebné, aby sa zaoberal ďalšími skutočnosťami. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca oslovil žalovaného pred podaním žaloby, avšak jeho reakcia neumožnila uzavretie dohody, v dôsledku ktorej by sa žalobca nemusel so žalovaným súdiť. Žalovaný nebol ochotný uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bez toho, aby sa žalobca nezaviazal na náhradu investícii, ktoré žalovaný požadoval a žalobca neuznával. Nemožno preto hovoriť o tom, že nie žalovaný vyvolal tento spor, naopak, bol to on, kto odmietol uzavrieť dohodu z dôvodu svojich vlastných domnelých nárokov. Žalobca bol teda v konaní plne úspešný a náhrada trov konania mu v rozsahu 100% právom patrí. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že so svojimi rodičmi bol dohodnutý na tom, že sporné nehnuteľnosti budú patriť jemu. Inak by do nich nebol investoval a nepodával by vzájomnú žalobu. S otcom mal žalovaný veľmi dobrý vzťah, s matkou nemal zlý vzťah, no žalobca bol matkiným obľúbencom, čo sa po smrti otca niekoľkokrát znásobilo. Po smrti otca sa vzťah matky so žalovaným dostal do bodu nula. Ak by žalovaný nemal dobré vzťahy s rodičmi, tak by do nehnuteľností neinvestoval a ani by mu to nedovolili. Žalobca s matkou mali pred otcom rešpekt, doslova sa ho báli, nikdy by si mu nedovolili odporovať. Ak by otec žil, tento súdny proces by nedopustil. Stavať začal týždeň po smrti otca. Poukázal na obsah listín stavebného úradu. Žalovaný si nezabezpečil nahrávky telefonického rozhovoru, ale rozhovoru na notárskom úrade a pri oceňovaní sporných nehnuteľností. Urobil ich z opatrnosti a v predtuche nekalých úmyslov žalobcu s matkou vyplývajúcich zo zlých vzťahov. Nemorálne by to mohlo byť v prípade, ak by tým žalovaný mal v úmysle docieliť niečo zlé. Žalovaný však nechcel docieliť nič iné, iba to, aby sa zistila pravda, a to nemorálnym nie je. Natíska sa opačná otázka, prečo matka nedala súhlas s prehraním nahrávok? Logicky jediným dôvodom môže byt', a tým aj je, skutočnosť, že preukáže investície žalovaného a dohodu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností na žalovaného. Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal svoju finančnú solventnosť. Svedeckými výpoveďami preukázal investície. Ani žalobca a ani rodičia na to peniaze nemali, preto nemohli investovať a ani solventnosť preukázať. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že investície je možné si uplatniť výlučne voči tomu, kto bol spoluvlastníkom v čase vynakladania investícií. V rozpore s týmto tvrdením je ustanovenie . Je preto tiež irelevantné, či pohľadávka bola uplatnená v dedičskom konaní, alebo nie. Žalovaný si neuplatňuje svoj nárok v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko si uplatňuje dlh otca strán sporu vzniknutý investíciami žalovaného a nesplnením prísľubu otca s matkou previesť sporné nehnuteľností do vlastníctva žalovaného. Na druhej strane, vzájomnou žalobou je možné uplatniť v podstate akúkoľvek pohľadávku.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( – ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec Kamenín, okres Nové Zámky, ktoré sú vedené

Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 6478/12

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavby na nej so súpisným č. 14 (rodinný dom). Navrhoval vyporiadať toto spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže nehnuteľnosti v celku do jeho výlučného vlastníctva s tým, že titulom vyporiadania bude zaviazaný zaplatiť žalovanému hodnotu jeho podielu. Žalovaný si vo vyjadrení k žalobe uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou investície do predmetnej nehnuteľnosti, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovaného je práve výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby predmetom prieskumu odvolacím súdom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (výrok I. a II.) sú už právoplatné.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úroku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy konal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti.

10. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite a skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na túto judikatúru nie je potrebné zdôvodňovať každý argument strán sporu, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky podstatné argumenty prednesené stranami, ktoré uviedli v konaní. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na právne závery účastníkov.

11. V súlade s musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné. Také (arbitrárne) rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.

12. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne, alebo tým skôr, pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť (). Pokiaľ by takto súdy postupovali, založili by tým nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z ().

14. Jedným z odvolacích dôvodov v danej veci bolo to, že napriek tomu, že premlčanie nároku uplatneného vzájomnou žalobou žalovaného je jediným dôvodom zamietnutia vzájomnej žaloby, súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal obranou žalovaného v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 03. 02. 2022 ohľadne premlčania nároku žalovaného. Odvolací súd po preskúmaní danej veci považoval tento odvolací dôvod za dôvodný. Po doručení žaloby žalovanému na vyjadrenie žalovaný už vo vyjadrení zo dňa 30. 12. 2021 uvádzal, že do nehnuteľnosti vykonal investície, ktoré už v tomto vyjadrení uviedol a uviedol tiež, že nárok žalovaného nemôže byť premlčaný s poukazom na ústnu dohodu rodiny strán sporu, v zmysle ktorej bolo rodičmi strán sporu žalovanému prisľúbené, že sporná nehnuteľnosť bude prevedená do jeho vlastníctva, preto za počiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň úmrtia otca strán sporu dňa 4. januára 2020. Následne po vyjadrení žalobcu v ďalšom vyjadrení zo dňa 03. 02. 2022 uviedol, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 30. decembra 2021 ohľadne prísľubu rodičov strán sporu previesť sporné nehnuteľností do vlastníctva žalovaného. S jeho tvrdením o premlčaní nároku žalovaného však nie je možné súhlasiť, pretože k nemu nemohlo prísť, a to s poukazom na právny názor vyslovený v konaní vedenom NS ČR sp. zn. . Uviedol tiež, že si voči žalobcovi uplatňuje nie investície, ale dlh otca strán sporu vzniknutý investíciami žalovaného a nesplnením prísľubu otca previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. Za právny základ nároku považoval ustanovenie . Na tejto argumentácii žalovaný zotrval aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Napriek tomu sa súd prvej inštancie touto argumentáciou žalovaného vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju, preto týmto jeho postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a k odňatiu žalovaného konať pred súdom. Súd prvej inštancie neuviedol, či mal žalovaným tvrdenú dohodu o prísľube otca previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného za preukázanú, na základe akých skutkových tvrdení a z akých dôkazov k svojmu záveru dospel, neuviedol, či by prípadné preukázanie uzavretia takejto dohody malo vplyv na dôvodnosť vzájomnej žaloby žalovaného a na posúdenie námietky premlčania. V súvislosti s preukázaním tejto dohody je potrebné sa zaoberať tým, či je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žalovaným navrhovaného dôkazu – vypočutím zvukových záznamov rozhovorov správny a dostatočne odôvodnený, čo tiež bolo namietané žalovaným v odvolaní.

15. K nezákonne získaným dôkazom je potrebné uviesť, že takýmto dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi sa najčastejšie jedná o také dôkazy, pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia a nasledujúcich , teda nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky. Pri hodnotení takéhoto dôkazu je potrebné vychádzať z článku 16 ods. 2 , podľa ktorého súd pri prejednaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3 ods. 1. Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný a na takéto dôkazy sa hľadí, akoby vôbec neboli uplatnené. však v článku 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla, a tak celkom výnimočne môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené v konkrétnom prípade ako silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených skutočností, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. Ďalším krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu, teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo iba

navrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi. Na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu do práv dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je potrebné teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu.

16. Vychádzajúc z uvedeného, v zásade platí, že nezákonne získaný dôkaz - nahrávka, či fotografia je neprípustná. Ak však nastane situácia, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadať aj na takýto dôkaz. V takom prípade musí posúdiť, ktoré ústavné právo je pri vzájomnej kolízii silnejšie a preváži. Takýto dôkaz sa pripustí najmä v prípade, ak ho predloží tzv. slabšia strana, teda spotrebiteľ, zamestnanec, osoba, ktorá bola diskriminovaná a pod. Aj tu však musí súd zistiť to, či bol zásah do súkromia osoby legitímny a nevyhnutný, teda, či slabšia strana nemala k dispozícii iný dôkaz. Je dôležité dodať, že ide o procesnú rovinu. Porušenie práva na ochranu súkromia a právo žiadať zadosťučinenie sa pripustením nezákonného dôkazu nekonvaliduje. Inak povedané, z hmotnoprávneho hľadiska pôjde stále o porušenie práva na ochranu súkromia dotyčnej osoby a tá môže od osoby, ktorá záznam osobnej povahy vyhotovila, žiadať primerané zadosťučinenie.

17. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal žalovaným uvedeným dôkazom. Test proporcionality nevykonal dôsledne, keď v prvom rade nevyhodnotil, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, pretože ak navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených skutočností, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. V ďalšom kroku je potrebné posúdiť potrebu vykonania tohto dôkazu, teda posúdiť to, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom. Ak by bolo možné skutkové tvrdenia žalovaného dokázať aj zákonnými dôkazmi, nezákonný dôkaz by sa nevykonal. Až následne na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu do práv dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je potrebné teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň, či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, je jeho záver o zamietnutí takéhoto dôkazu predčasný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom nevyplýva ani to, či sa s týmto dôkazom oboznámil a zistil z neho nejaké skutkové tvrdenia. Odvolací súd k tomu dodáva, že odvolací súd po oboznámení sa s týmito nahrávkami konštatuje, že ich kvalita neumožňovala sa s nimi riadne oboznámiť. Pre vyhodnotenie tohto dôkazu, pokiaľ žalovaný zotrvá na jeho zohľadnení, bude preto potrebné predložiť žalovaným doslovný prepis týchto nahrávok, a pokiaľ sú v cudzom jazyku, bude potrebné zabezpečiť aj preklad tohto doslovného znenia tak, aby bolo možné tento dôkaz riadne zhodnotiť.

18. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za nedostatočne odôvodnené, a preto predčasné, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (391 ods. 2 ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).