Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. O., bývajúcej v B., proti

ţalovanej H. K., bývajúcej v T., zastúpenej A., s.r.o., so sídlom v B., o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 sp. zn.

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. augusta 2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom

z 13. januára 2010 č.k. z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému

súdu Ţiar nad Hronom.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom v poradí druhým rozsudkom z 13. januára 2010 č.k.

-315 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k pozemkom parc.

22

č. CKNX. . o výmere 97m-zast. plochy a nádvoria, prac. č. CKN X. o výmere 243 m-zast.

2

plochy a nádvoria, parc. č. CKN . o výmere 2055 m-TTO ako aj k rodinnému domu súp. č.

X. postavenom na pozemku parc. č. CKNX. . všetko v kat. úz. x vedené na LV č. X. Správy

katastra Banská Štiavnica a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne.

Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu

8 132,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovanej v tej istej lehote zaplatiť

ţalobkyni sumu 229,10 Eur a nahradiť jej aj trovy konania vo výške 682 Eur a trovy právneho

zastúpenia na účet JUDr. E. P. v sume 974,57 Eur a na účet JUDr. J. R. v sume 487,68 Eur.

Vychádzal zo zistenia, ţe ani jedna účastníčka netrvala na zotrvaní v podielovom

spoluvlastníctve a obe sa domáhali jeho zrušenia. Prikázanie nehnuteľností do vlastníctva

ţalobkyne odôvodnil tým, ţe ona uţíva predmetné nehnuteľnosti, zabezpečuje ich chod,

2

údrţbu, má tam vedený trvalý pobyt od apríla 2006 a prejavila záujem ich uţívať aj do

budúcnosti. Záujem ţalovanej bol len verbálny, nikdy nehnuteľnosti neuţívala, nehradila

výdavky súvisiace s rodinným domom a záujem ich uţívať spochybnil aj jej manţel. Právo

matky účastníčok vyplývajúce z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam zostáva

zachované a môţe sa kedykoľvek do domu vrátiť. Násilné správanie sa ţalobkyne k nej

nebolo preukázané. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal

zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. A. R., ktorý určil cenu nehnuteľnosti

sumou 490 000,-- Sk (16 265 Eur). Z dôvodov širšieho vyporiadania uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobkyni rozdiel na vloţených investíciách vo výške 229,10 Eur, pričom

výšku vloţených investícií ţalobkyne (46 121,20 Sk – 1530,94 Eur) aj ţalovanej (39 219,-- Sk

– 1301,83 Eur) vyčíslil znalec v znaleckom posudku. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením a úspechom ţalobkyne v konaní.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 31. augusta 2010

sp. zn. , potvrdil rozsudok okresného súdu podľa ako vecne

správny, keď zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe neboli preukázané dôvody

osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Za správny

povaţoval záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobkyňa nezačala nehnuteľnosti uţívať svojvoľne

a nebolo preukázané ani tvrdenie ţalovanej, ţe ţalobkyňa zaobchádzala s ich matkou

spôsobom, pre ktorý by prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Povaţoval za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal

z kritéria účelného vyuţitia nehnuteľnosti a preto je dôvodné, aby nehnuteľnosť bola

prikázaná do výlučného vlastníctva ţalobkyni. Za správny povaţoval rozsudok súdu prvého

stupňa aj v časti týkajúcej sa hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti a povinnosť ţalobkyne

vyplatiť ţalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel a tieţ v časti širšieho vyporiadania,

keďţe v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie a ţalovaná závery znaleckého

posudku nenamietala. Napokon za správne povaţoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa

v časti týkajúcej sa trov konania a sám rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom

na , tak, ţe ţalobkyni ich náhradu nepriznal.

Proti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu

ţalovanej s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/, c/

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému

3

súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázania do svojho výlučného vlastníctva.

V návrhu uviedla, ţe si uplatňuje nárok na započítanie investícií do rodinného domu

na vybudovanie WC. Z obsahu petitu je však zrejmé, ţe si neuplatnila samostatný nárok

na náhradu týchto investícií, ale ich odpočítala od hodnoty nehnuteľnosti z ktorej mala

ţalovanej vyplatiť spoluvlastnícky podiel. Z obsahu spisu naviac vyplýva, ţe účastníčky sa

mali dohodnúť, ţe investície mali byť nimi vloţené do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných

nárokov. Aj keď ani jedna z účastníčok do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa

výslovne samostatným návrhom neuplatnila kompenzáciu vynaloţených investícií

do nehnuteľnosti, súd znaleckým dokazovaním zisťoval ich výšku a na základe toho rozhodol

o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu predstavujúcu rozdiel vynaloţených

nákladov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej povinnosť ţalovanej zaplatiť

ţalobkyni 229,10 Eur je tak nezákonné, nepredvídateľné a tieţ nepreskúmateľné, pretoţe nie

je moţné zistiť, akými úvahami sa súd pri tzv. širšom vyporiadaní spravoval, prečo

nezohľadnil aj ďalšie ţalobkyňou vynaloţené investície a prečo nepostupoval rovnakým

spôsobom aj voči ţalovanej a jej nárok zostal súdom nepovšimnutý. Súd naviac pochybil, keď

ţalovanej uloţil rozdiel investícií zaplatiť v plnom rozsahu, čím zvýhodnil ţalobkyňu, pretoţe

túto sumu mal rozdeliť na polovicu. Rovnako nepredvídateľne postupoval pri vyhodnotení

plynutia premlčacej doby. Konštatovanie súdu prvého stupňa, ţe účastníkmi nebola vznesená

námietka premlčania voči investíciám sa javí nedôvodná, pretoţe ani jedna z účastníčok si

voči druhej právo na ich zaplatenie v konkrétnej sume neuplatňovala (ţalovaná tak urobila aţ

v podanom odvolaní). Neexistoval preto racionálny dôvod vznesenia námietky premlčania

a ţalovaná sa o existencii „pohľadávky“ dozvedela aţ z dôvodov rozhodnutia súdu. Aţ

v tomto štádiu konania mohla vzniesť námietku premlčania. Nesprávny postup odvolacieho

súdu potom spočíval v tom, ţe mal na námietku premlčania vznesenú ţalovanou v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, prihliadať. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj

v tom, ţe uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu jej spoluvlastníckeho podielu

v sume 8 132,50 Eur dvoma totoţnými za sebou nasledujúcimi výrokmi a to napriek tomu, ţe

podľa zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa bola takáto povinnosť uloţená ţalobkyni

len jedenkrát. Vychádzajúc z obsahu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol v celom rozsahu

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, zaťaţil odvolací súd svoje rozhodnutie

nezákonnosťou z totoţných dôvodov ako prvostupňový súd. Ďalej generálny prokurátor

uviedol, ţe aţ vzhľadom na nepredvídateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní

nároku ţalobkyni z vynaloţených investícií, ţalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku

4

premlčania tohto nároku a súčasne uplatnila svoju pohľadávku vo výške 650,915 Eur

predstavujúcu polovicu ňou vznesených investovaných prostriedkov. Odvolací súd však

na tieto námietky ţalovanej vôbec nereagoval. Z jeho rozhodnutia je evidentné, ţe

nepostupoval v zmysle a , čím odňal účastníkom moţnosť konať

pred súdom, konanie zaťaţil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a vec nesprávne právne posúdil. Mimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, ţe týmito

rozhodnutiami bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe ho povaţuje za

nesprávne a nestotoţňuje sa s ním. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie,

zaoberal sa všetkými skutočnosťami dôleţitými pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodol

správne, o čom svedčí aj rozsudok krajského súdu, ktorý sa s jeho závermi stotoţnil.

Ţalovaná nevyuţila svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia pojednávania ( v spojení s )

preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi ( v spojení s

ods. 2 ). Obligatórne ( v spojení ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe konanie na súdoch niţších

stupňov je postihnuté vadou konania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/

5

, tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

písm. b/ ) a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

mimoriadneho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov

nebola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe

k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s § 157

ods. 2 rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v otázke tzv. širšieho vyporiadania, pretoţe

neuviedol výslovne, ţe pri vyporiadaní spoluvlastníctva postupoval podľa ,

pričom jeho povinnosťou bolo dôsledne sa zaoberať všetkými skutkovými zisteniami

súvisiacimi s vyporiadaním účastníkov a svoje závery náleţite odôvodniť. Nijako nezdôvodnil

prečo nepriznal ţalobkyni aj ďalšie investície vloţené do nehnuteľnosti a nevysporiadal sa

s investíciami vloţenými ţalovanou.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších

6

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou účastníkom realizáciu ich

procesných práv.

Pokiaľ generálny prokurátor tvrdí, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nevyhovuje

poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého

procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzuje z toho, ţe

absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia bola účastníkom odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia , dovolací súd poukazuje na to,

ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003

„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný objasnený skutkový

a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania, preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces.“ Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005

podľa ktorého „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v “ Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe namietané rozhodnutie súdu prvého

stupňa zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci a výsledky vykonaného dokazovania a prijaté právne závery primerane vysvetlil. Pokiaľ

ide o konkrétne namietané tzv. širšie vyporiadanie, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe

podkladom pre rozhodnutie bol znalecký posudok v ktorom znalec vyčíslil investície vloţené

do nehnuteľnosti tak ţalobkyňou ako aj ţalovanou a spôsob výpočtu z odôvodnenia rozsudku

vyplýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotoţnil s námietkou generálneho

prokurátora o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa tzv.

7

širšieho vyporiadania, ktorým postupom mal súd odňať účastníkom moţnosť konať

pred súdom a zaloţiť tým vadu konania podľa , zakladajúcu tak dovolací

dôvod podľa

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal tieţ inú vadu, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a to v časti tzv.

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov a v časti ukladajúcej ţalobkyni

povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah

mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Nakoľko

z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe súdy pochybili najmä v časti

týkajúcej sa tzv. širšieho vyporiadania spoluvlastníctva, dovolací súd pri zisťovaní existencie

tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich postup pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova.

Podľa , spoluvlastníci sa môţu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva

nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší

spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne

pritom na veľkosť podielov a na účelné vyuţitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre moţné,

prikáţe súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne

pritom na to, aby sa vec mohla účelne vyuţiť a na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec ţiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd

nariadi jej predaj a výťaţok rozdelí podľa podielov.

Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, ţe so zrušením podielového spoluvlastníctva je

nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením

8

spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej

nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel,

ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi

v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto

vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada

aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť

investíciami, príp. iným spôsobom.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je moţné vykonať

na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (,

). O návrhu (vzájomnom návrhu) poţadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu

širšieho vyporiadania je však vţdy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len

v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, ţe pohľadávka z dôvodu zaplatenia

náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká aţ na základe právoplatnosti rozsudku vo veci

samej.

Ţalobkyňa uţ v ţalobe uviedla (por. ), ţe si uplatňuje aj investície,

ktoré vloţila do nehnuteľnosti vo výške 46 196,60 Sk (1 533 44 Eur – por. č.l. 2), pričom tieto

skutočnosti uvádzala v priebehu celého konania. Vloţenie investícií do nehnuteľnosti tvrdila

v konaní aj ţalovaná, ktorých výšku vyčíslila sumou 44 601,-- Sk (1 480 49 Eur – por. č.l.

20).

Pretoţe ţalobkyňa poţiadavku na náhradu vloţených investícií v petite ţaloby vyjadrila

len ako odpočítateľnú poloţku v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, bolo úlohou súdu

odstrániť pochybnosti ( ), či ţalobkyňa na tvrdené investície poukazuje len ako

na argumenty odôvodňujúce prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, alebo sa

domáha náhrady nákladov na tieto investície a v kladnom prípade (aţ po prípadnom

odstránení nedostatkov návrhu na začatie konania podľa ) o tejto časti

samostatným výrokom rozhodnúť. Rovnako bolo potrebné postupovať aj vo vzťahu

k ţalovanej, či jej podanie zo 6. februára 2007 (č.l. 20) treba chápať aj ako vzájomný návrh

z titulu širšieho vyporiadania spoluvlastníctva.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníčky konania sa domáhali náhrady investícií

vynaloţených do nehnuteľnosti za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Súd prvého stupňa

9

v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe majetkové práva (investície vloţené

spoluvlastníčkami do nehnuteľnosti – pozn. dovolacieho súdu) podliehajú premlčaniu, avšak

účastníčky nevzniesli námietku premlčania. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe by súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu zisťoval o aké investície v prejednávanej veci išlo, resp., ţe by

týmto skutočnostiam venoval akúkoľvek pozornosť a to napriek vyjadreniu ţalovanej, ţe

investície mali byť do nehnuteľnosti vloţené bez ďalších vzájomných nárokov. Pritom

v prípade, ţe by tomu tak nebolo (dokazovanie v tomto smere súd nevykonal), pre správne

posúdenie premlčacej lehoty bolo by potrebné predovšetkým zistiť o aké investície išlo.

Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa

veta tretia , ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh

účastníka, je totiţ treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi

nákladmi na nutnú opravu a údrţbu veci a nákladmi na opravu a údrţbu veci, ktoré neboli

nevyhnutné, medzi nákladmi v beţnej záleţitosti a v ostatných záleţitostiach (§ 139

), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo

ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaloţené bez tohto súhlasu. Treba tieţ zisťovať, či za

trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady

týchto nákladov, pretoţe aţ vtedy by bolo moţné správne posúdiť aj prípadnú námietku

premlčania (ktorú ţalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu

potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému

spoluvlastníkovi podľa , a ,, ,

ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa , pre ktorej

počiatok je rozhodujúca doba vynaloţenia nákladov na opravu a údrţbu, alebo o právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môţe uplatňovať investujúci spoluvlastník uţ za

trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho

zákonníka v súvislosti s vynaloţením nákladov na opravu alebo údrţbu, alebo o právo

na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého

spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí

v dvojročnej premlčacej dobe podľa od zániku tohto

spoluvlastníctva.

Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ by súd v prejednávanej veci rozhodoval o riadnom

návrhu na náhradu nákladov vynaloţených na opravy a úpravy nehnuteľnosti, bolo by

potrebné podrobne zistiť charakter týchto opráv či úprav, predovšetkým, či išlo o nevyhnutné

opravy alebo údrţbu, či boli beţnou záleţitosťou alebo nie a v zápornom prípade, či

10

účastníčky dali k ich vykonaniu súhlas a či tieţ došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto

nákladov. Dovolací súd dáva do pozornosti súdom niţších stupňov skutočnosť, ţe ţalovaná

uţ vo vyjadrení zo 6. februára 2007 uviedla, ţe malo dôjsť k dohode, ţe investície vkladajú

do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných nárokov (por. č.l. 19), čo však oba súdy ponechali

celkom bez povšimnutia, pričom v rámci odvolacieho konania ţalovaná vzniesla

s prihliadnutím na uloţenú jej povinnosť aj námietku premlčania a zároveň vyčíslila

konkrétnu poţiadavku na náhradu ňou vloţených investícií.

Generálny prokurátor ďalej namietal pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý písomným

vyhotovením rozsudku uloţil povinnosť ţalobkyni zaplatiť ţalovanej náhradu za jej

spoluvlastnícky podiel dvoma totoţnými výrokmi. Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom

generálneho prokurátora, ţe toto pochybenie nebolo moţné napraviť postupom podľa § 164

Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môţe odloţiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

Podľa , za podmienok môţe odvolací súd nariadiť aj opravu

napadnutého rozhodnutia.

Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu v prípade zistenia, ţe rozhodnutie

súdu prvého stupňa má chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, aj keď to

účastník v odvolaní nenamieta, nariadiť súdu prvého stupňa, aby tieto nedostatky vo svojom

rozhodnutí opravil podľa

Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa z 13. januára 2010, na ktorom

došlo aj k vyhláseniu rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa v treťom výroku vyhláseného

rozsudku uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho

podielu sumu 8 132, 50 Eur (por. č.l. 313). V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvého

stupňa však túto povinnosť uloţil ţalobkyni dvoma totoţnými za sebou nasledujúcimi

výrokmi (tretí a štvrtý výrok písomného vyhotovenia rozsudku – por. č.l. 315 a 316 spisu).

11

Nebolo moţné nemať pochybnosti o tom, ţe išlo o zjavnú chybu v písaní a povinnosťou

odvolacieho súdu bolo nariadiť súdu prvého stupňa postupom podľa zosúladiť

ústne vyhlásený rozsudok (por. ustanovenie ) s jeho písomným

vyhotovením. Odvolací súd však ponechal toto pochybenie celkom bez povšimnutia

a rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil napriek tomu, ţe aţ po odstránení tejto zjavnej

nesprávnosti mohol rozhodnúť o podanom odvolaní.

Keďţe odvolací súd takto nekonal a vo veci vydal konečné rozhodnutie, takýmto

postupom a tieţ tým, ţe rovnako bez povšimnutia ponechal pochybenie súdu prvého stupňa

spočívajúce v neujasnení si predmetu konania v otázke tzv. širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, zaťaţil konanie vadou podľa

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe generálny prokurátor

Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

v spojení s ). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia

neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe

rozhodnutia niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 :0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

12

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová