Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 47 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)4d5/383469.f4abf0.pdf
PDF · 200.01 KB
No categories available
4MCdo/12/2011
Najvyšší súd 4 M Cdo 12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. O., bývajúcej v B., proti
ţalovanej H. K., bývajúcej v T., zastúpenej A., s.r.o., so sídlom v B., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom
pod sp. zn. 13 C 7/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 sp. zn.
14 Co 89/2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 31. augusta 2010 sp. zn. 14 Co 89/2010 a rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom
z 13. januára 2010 č.k. 13 C 7/2007 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému
súdu Ţiar nad Hronom.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom v poradí druhým rozsudkom z 13. januára 2010 č.k.
13 C 7/2007-315 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k pozemkom parc.
22
č. CKNX. . o výmere 97m-zast. plochy a nádvoria, prac. č. CKN X. o výmere 243 m-zast.
2
plochy a nádvoria, parc. č. CKN . o výmere 2055 m-TTO ako aj k rodinnému domu súp. č.
X. postavenom na pozemku parc. č. CKNX. . všetko v kat. úz. x vedené na LV č. X. Správy
katastra Banská Štiavnica a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne.
Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu
8 132,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovanej v tej istej lehote zaplatiť
ţalobkyni sumu 229,10 Eur a nahradiť jej aj trovy konania vo výške 682 Eur a trovy právneho
zastúpenia na účet JUDr. E. P. v sume 974,57 Eur a na účet JUDr. J. R. v sume 487,68 Eur.
Vychádzal zo zistenia, ţe ani jedna účastníčka netrvala na zotrvaní v podielovom
spoluvlastníctve a obe sa domáhali jeho zrušenia. Prikázanie nehnuteľností do vlastníctva
ţalobkyne odôvodnil tým, ţe ona uţíva predmetné nehnuteľnosti, zabezpečuje ich chod,
údrţbu, má tam vedený trvalý pobyt od apríla 2006 a prejavila záujem ich uţívať aj do
budúcnosti. Záujem ţalovanej bol len verbálny, nikdy nehnuteľnosti neuţívala, nehradila
výdavky súvisiace s rodinným domom a záujem ich uţívať spochybnil aj jej manţel. Právo
matky účastníčok vyplývajúce z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam zostáva
zachované a môţe sa kedykoľvek do domu vrátiť. Násilné správanie sa ţalobkyne k nej
nebolo preukázané. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal
zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. A. R., ktorý určil cenu nehnuteľnosti
sumou 490 000,-- Sk (16 265 Eur). Z dôvodov širšieho vyporiadania uloţil ţalovanej
povinnosť zaplatiť ţalobkyni rozdiel na vloţených investíciách vo výške 229,10 Eur, pričom
výšku vloţených investícií ţalobkyne (46 121,20 Sk – 1530,94 Eur) aj ţalovanej (39 219,-- Sk
– 1301,83 Eur) vyčíslil znalec v znaleckom posudku. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a úspechom ţalobkyne v konaní.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 31. augusta 2010
sp. zn. 14 Co 8/2010, potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny, keď zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe neboli preukázané dôvody
osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Za správny
povaţoval záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobkyňa nezačala nehnuteľnosti uţívať svojvoľne
a nebolo preukázané ani tvrdenie ţalovanej, ţe ţalobkyňa zaobchádzala s ich matkou
spôsobom, pre ktorý by prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Povaţoval za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal
z kritéria účelného vyuţitia nehnuteľnosti a preto je dôvodné, aby nehnuteľnosť bola
prikázaná do výlučného vlastníctva ţalobkyni. Za správny povaţoval rozsudok súdu prvého
stupňa aj v časti týkajúcej sa hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti a povinnosť ţalobkyne
vyplatiť ţalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel a tieţ v časti širšieho vyporiadania,
keďţe v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie a ţalovaná závery znaleckého
posudku nenamietala. Napokon za správne povaţoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa trov konania a sám rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom
na § 151 ods. 1,2 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni ich náhradu nepriznal.
Proti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu
ţalovanej s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/, c/
O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe ţalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázania do svojho výlučného vlastníctva.
V návrhu uviedla, ţe si uplatňuje nárok na započítanie investícií do rodinného domu
na vybudovanie WC. Z obsahu petitu je však zrejmé, ţe si neuplatnila samostatný nárok
na náhradu týchto investícií, ale ich odpočítala od hodnoty nehnuteľnosti z ktorej mala
ţalovanej vyplatiť spoluvlastnícky podiel. Z obsahu spisu naviac vyplýva, ţe účastníčky sa
mali dohodnúť, ţe investície mali byť nimi vloţené do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných
nárokov. Aj keď ani jedna z účastníčok do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa
výslovne samostatným návrhom neuplatnila kompenzáciu vynaloţených investícií
do nehnuteľnosti, súd znaleckým dokazovaním zisťoval ich výšku a na základe toho rozhodol
o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu predstavujúcu rozdiel vynaloţených
nákladov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej povinnosť ţalovanej zaplatiť
ţalobkyni 229,10 Eur je tak nezákonné, nepredvídateľné a tieţ nepreskúmateľné, pretoţe nie
je moţné zistiť, akými úvahami sa súd pri tzv. širšom vyporiadaní spravoval, prečo
nezohľadnil aj ďalšie ţalobkyňou vynaloţené investície a prečo nepostupoval rovnakým
spôsobom aj voči ţalovanej a jej nárok zostal súdom nepovšimnutý. Súd naviac pochybil, keď
ţalovanej uloţil rozdiel investícií zaplatiť v plnom rozsahu, čím zvýhodnil ţalobkyňu, pretoţe
túto sumu mal rozdeliť na polovicu. Rovnako nepredvídateľne postupoval pri vyhodnotení
plynutia premlčacej doby. Konštatovanie súdu prvého stupňa, ţe účastníkmi nebola vznesená
námietka premlčania voči investíciám sa javí nedôvodná, pretoţe ani jedna z účastníčok si
voči druhej právo na ich zaplatenie v konkrétnej sume neuplatňovala (ţalovaná tak urobila aţ
v podanom odvolaní). Neexistoval preto racionálny dôvod vznesenia námietky premlčania
a ţalovaná sa o existencii „pohľadávky“ dozvedela aţ z dôvodov rozhodnutia súdu. Aţ
v tomto štádiu konania mohla vzniesť námietku premlčania. Nesprávny postup odvolacieho
súdu potom spočíval v tom, ţe mal na námietku premlčania vznesenú ţalovanou v odvolaní
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, prihliadať. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj
v tom, ţe uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu jej spoluvlastníckeho podielu
v sume 8 132,50 Eur dvoma totoţnými za sebou nasledujúcimi výrokmi a to napriek tomu, ţe
podľa zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa bola takáto povinnosť uloţená ţalobkyni
len jedenkrát. Vychádzajúc z obsahu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol v celom rozsahu
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, zaťaţil odvolací súd svoje rozhodnutie
nezákonnosťou z totoţných dôvodov ako prvostupňový súd. Ďalej generálny prokurátor
uviedol, ţe aţ vzhľadom na nepredvídateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní
nároku ţalobkyni z vynaloţených investícií, ţalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku
premlčania tohto nároku a súčasne uplatnila svoju pohľadávku vo výške 650,915 Eur
predstavujúcu polovicu ňou vznesených investovaných prostriedkov. Odvolací súd však
na tieto námietky ţalovanej vôbec nereagoval. Z jeho rozhodnutia je evidentné, ţe
nepostupoval v zmysle § 154 a § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal účastníkom moţnosť konať
pred súdom, konanie zaťaţil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a vec nesprávne právne posúdil. Mimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, ţe týmito
rozhodnutiami bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených
záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe ho povaţuje za
nesprávne a nestotoţňuje sa s ním. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie,
zaoberal sa všetkými skutočnosťami dôleţitými pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodol
správne, o čom svedčí aj rozsudok krajského súdu, ktorý sa s jeho závermi stotoţnil.
Ţalovaná nevyuţila svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe konanie na súdoch niţších
stupňov je postihnuté vadou konania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p., tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p., t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť
mimoriadneho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov
nebola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe
k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s § 157
ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v otázke tzv. širšieho vyporiadania, pretoţe
neuviedol výslovne, ţe pri vyporiadaní spoluvlastníctva postupoval podľa § 153 ods. 2 O.s.p.,
pričom jeho povinnosťou bolo dôsledne sa zaoberať všetkými skutkovými zisteniami
súvisiacimi s vyporiadaním účastníkov a svoje závery náleţite odôvodniť. Nijako nezdôvodnil
prečo nepriznal ţalobkyni aj ďalšie investície vloţené do nehnuteľnosti a nevysporiadal sa
s investíciami vloţenými ţalovanou.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou účastníkom realizáciu ich
procesných práv.
Pokiaľ generálny prokurátor tvrdí, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nevyhovuje
poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého
procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzuje z toho, ţe
absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia bola účastníkom odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd poukazuje na to,
ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003
„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný objasnený skutkový
a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania, preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí
na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces.“ Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005
podľa ktorého „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.“ Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe namietané rozhodnutie súdu prvého
stupňa zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci a výsledky vykonaného dokazovania a prijaté právne závery primerane vysvetlil. Pokiaľ
ide o konkrétne namietané tzv. širšie vyporiadanie, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe
podkladom pre rozhodnutie bol znalecký posudok v ktorom znalec vyčíslil investície vloţené
do nehnuteľnosti tak ţalobkyňou ako aj ţalovanou a spôsob výpočtu z odôvodnenia rozsudku
vyplýva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotoţnil s námietkou generálneho
prokurátora o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa tzv.
širšieho vyporiadania, ktorým postupom mal súd odňať účastníkom moţnosť konať
pred súdom a zaloţiť tým vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcu tak dovolací
dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal tieţ inú vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a to v časti tzv.
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov a v časti ukladajúcej ţalobkyni
povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah
mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Nakoľko
z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe súdy pochybili najmä v časti
týkajúcej sa tzv. širšieho vyporiadania spoluvlastníctva, dovolací súd pri zisťovaní existencie
tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich postup pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môţu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné vyuţitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre moţné,
prikáţe súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne vyuţiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec ţiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd
nariadi jej predaj a výťaţok rozdelí podľa podielov.
Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, ţe so zrušením podielového spoluvlastníctva je
nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením
spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej
Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel,
ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto
vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada
aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom.
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je moţné vykonať
na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1,
§ 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) poţadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu
širšieho vyporiadania je však vţdy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len
v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, ţe pohľadávka z dôvodu zaplatenia
náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká aţ na základe právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.
Ţalobkyňa uţ v ţalobe uviedla (por. § 41 ods. 1 O.s.p.), ţe si uplatňuje aj investície,
ktoré vloţila do nehnuteľnosti vo výške 46 196,60 Sk (1 533 44 Eur – por. č.l. 2), pričom tieto
skutočnosti uvádzala v priebehu celého konania. Vloţenie investícií do nehnuteľnosti tvrdila
v konaní aj ţalovaná, ktorých výšku vyčíslila sumou 44 601,-- Sk (1 480 49 Eur – por. č.l.
20).
Pretoţe ţalobkyňa poţiadavku na náhradu vloţených investícií v petite ţaloby vyjadrila
len ako odpočítateľnú poloţku v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, bolo úlohou súdu
odstrániť pochybnosti (§ 5 O.s.p.), či ţalobkyňa na tvrdené investície poukazuje len ako
na argumenty odôvodňujúce prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, alebo sa
domáha náhrady nákladov na tieto investície a v kladnom prípade (aţ po prípadnom
odstránení nedostatkov návrhu na začatie konania podľa § 43 ods. 1 O.s.p.) o tejto časti
samostatným výrokom rozhodnúť. Rovnako bolo potrebné postupovať aj vo vzťahu
k ţalovanej, či jej podanie zo 6. februára 2007 (č.l. 20) treba chápať aj ako vzájomný návrh
z titulu širšieho vyporiadania spoluvlastníctva.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníčky konania sa domáhali náhrady investícií
vynaloţených do nehnuteľnosti za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe majetkové práva (investície vloţené
spoluvlastníčkami do nehnuteľnosti – pozn. dovolacieho súdu) podliehajú premlčaniu, avšak
účastníčky nevzniesli námietku premlčania. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe by súd prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu zisťoval o aké investície v prejednávanej veci išlo, resp., ţe by
týmto skutočnostiam venoval akúkoľvek pozornosť a to napriek vyjadreniu ţalovanej, ţe
investície mali byť do nehnuteľnosti vloţené bez ďalších vzájomných nárokov. Pritom
v prípade, ţe by tomu tak nebolo (dokazovanie v tomto smere súd nevykonal), pre správne
posúdenie premlčacej lehoty bolo by potrebné predovšetkým zistiť o aké investície išlo.
Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa
§ 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh
účastníka, je totiţ treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi
nákladmi na nutnú opravu a údrţbu veci a nákladmi na opravu a údrţbu veci, ktoré neboli
nevyhnutné, medzi nákladmi v beţnej záleţitosti a v ostatných záleţitostiach (§ 139
Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo
ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaloţené bez tohto súhlasu. Treba tieţ zisťovať, či za
trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady
týchto nákladov, pretoţe aţ vtedy by bolo moţné správne posúdiť aj prípadnú námietku
premlčania (ktorú ţalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu
potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému
spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej
počiatok je rozhodujúca doba vynaloţenia nákladov na opravu a údrţbu, alebo o právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môţe uplatňovať investujúci spoluvlastník uţ za
trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s vynaloţením nákladov na opravu alebo údrţbu, alebo o právo
na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého
spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí
v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto
spoluvlastníctva.
Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ by súd v prejednávanej veci rozhodoval o riadnom
návrhu na náhradu nákladov vynaloţených na opravy a úpravy nehnuteľnosti, bolo by
potrebné podrobne zistiť charakter týchto opráv či úprav, predovšetkým, či išlo o nevyhnutné
opravy alebo údrţbu, či boli beţnou záleţitosťou alebo nie a v zápornom prípade, či
účastníčky dali k ich vykonaniu súhlas a či tieţ došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov. Dovolací súd dáva do pozornosti súdom niţších stupňov skutočnosť, ţe ţalovaná
uţ vo vyjadrení zo 6. februára 2007 uviedla, ţe malo dôjsť k dohode, ţe investície vkladajú
do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných nárokov (por. č.l. 19), čo však oba súdy ponechali
celkom bez povšimnutia, pričom v rámci odvolacieho konania ţalovaná vzniesla
s prihliadnutím na uloţenú jej povinnosť aj námietku premlčania a zároveň vyčíslila
konkrétnu poţiadavku na náhradu ňou vloţených investícií.
Generálny prokurátor ďalej namietal pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý písomným
vyhotovením rozsudku uloţil povinnosť ţalobkyni zaplatiť ţalovanej náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel dvoma totoţnými výrokmi. Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom
generálneho prokurátora, ţe toto pochybenie nebolo moţné napraviť postupom podľa § 164
Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní
a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môţe odloţiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie
nenadobudne právoplatnosť.
Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., za podmienok § 164 môţe odvolací súd nariadiť aj opravu
napadnutého rozhodnutia.
Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu v prípade zistenia, ţe rozhodnutie
súdu prvého stupňa má chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, aj keď to
účastník v odvolaní nenamieta, nariadiť súdu prvého stupňa, aby tieto nedostatky vo svojom
rozhodnutí opravil podľa § 164 O.s.p.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa z 13. januára 2010, na ktorom
došlo aj k vyhláseniu rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa v treťom výroku vyhláseného
rozsudku uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho
podielu sumu 8 132, 50 Eur (por. č.l. 313). V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvého
stupňa však túto povinnosť uloţil ţalobkyni dvoma totoţnými za sebou nasledujúcimi
výrokmi (tretí a štvrtý výrok písomného vyhotovenia rozsudku – por. č.l. 315 a 316 spisu).
Nebolo moţné nemať pochybnosti o tom, ţe išlo o zjavnú chybu v písaní a povinnosťou
odvolacieho súdu bolo nariadiť súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. zosúladiť
ústne vyhlásený rozsudok (por. ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p.) s jeho písomným
vyhotovením. Odvolací súd však ponechal toto pochybenie celkom bez povšimnutia
a rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil napriek tomu, ţe aţ po odstránení tejto zjavnej
nesprávnosti mohol rozhodnúť o podanom odvolaní.
Keďţe odvolací súd takto nekonal a vo veci vydal konečné rozhodnutie, takýmto
postupom a tieţ tým, ţe rovnako bez povšimnutia ponechal pochybenie súdu prvého stupňa
spočívajúce v neujasnení si predmetu konania v otázke tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, zaťaţil konanie vadou podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe generálny prokurátor
Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom
chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia
neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe
rozhodnutia niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 :0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová