Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovu v spore žalobcu: QSCert, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 040 631, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 693,70 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 693,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 693,70 EUR od 04. 06. 2021 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výška bude vyčíslená súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného dňa 14. 07. 2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 693,70 EUR s príslušenstvom a to z titulu neoprávneného krátenia poistného plnenia. Žalobca odôvodnil návrh nasledovne. Žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Q. D., EČV: J. (ďalej len ,,OMV“). Žalobca ako poistník uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/ X, predmetom ktorej bolo poistenie OMV. Žalobca v listine označenej ako oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 17.05.2021 (ďalej len „oznámenie o vzniku škodovej udalosti“) oznámil žalovanému podrobný popis vzniku poistnej udalosti ako aj dátum, čas, miesto a podrobný popis vzniku škody. Likvidácia poistnej udalosti bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná udalosť“). Po poistnej udalosti uzavrel žalobca so spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o. zmluvu o oprave veci. Po oprave OMV vystavila spoločnosť VH Autoservis, s.r.o. žalobcovi faktúru č. V. XX zo dňa 11.05.2021, splatnú dňa 25.05.2021 na sumu 1.327,72 €. Žalobca poukázal na znenie čl. I ods. 1 písm. a) Osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel (ďalej len „OPP“), čl. II ods. 1 OPP, čl. III bod A) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie eurokasko, ktoré je súčasťou poistnej zmluvy a tvorí neoddeliteľný právny celok (ďalej len „zmluvné dojednania“), čl. IX ods. 1, čl. IX ods. 2 písm. a), čl. IX ods. 2 písm. b) zmluvných dojednaní. Žalobca faktúru č. V. XX zo dňa 11.05.2021 predložil žalovanému za účelom jej úhrady. Žalovaný listom označeným ako oznámenie o poistnom plnení datovaný ku dňu 20.05.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 19.05.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti, a že priznáva poistné plnenie za poškodené OMV nasledovne „rozdiel/ priznávame primerané náklady na opravu pre neznačkový a nezmluvný servis /prace vNH 20 € bez DPH, Lakovanie 100 % konšt.“ Po odpočítaní rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 693,70 € ako aj po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200 €, žalovaný priznal žalobcovi sumu vo výške 212,73 €. Ako vyplýva z oznámenia a z prílohy k oznámeniu, žalovaný nepriznal žalobcovi plnú náhradu za vykonanú prácu a plnú náhradu za lakovací materiál v celkovej výške 693,70 €. Následne poukázal na , a na čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní. Opravu OMV žalobcu vykonal neautorizovaný servis, nakoľko nebola dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis, resp. žalovaný nepoužil postup uvedený v čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní. Podľa žalobcu v žiadnom záväznom dokumente nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za 1 Nh vykonanej práce ani právo žalobcu krátiť, resp. znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla v neautorizovanom servise v prípade, ak žalovaný nevyužije možnosť určenia autorizovaného servisu v zmysle čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní. Žalobca má za to, že žalovaný bez akéhokoľvek relevantného vysvetlenia krátil poistné plnenie za položku výšky normohodiny, v oznámení o poistnom plnení neuviedol na základe ktorého konkrétneho ustanovenia zmluvy o havarijnom poistení, resp. príslušných zákonov žalovaný postupoval. Žalovaný podľa žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal a v oznámení o poistnom plnení žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by mal byť použitý lakovací koeficient 100 % namiesto použitého lakovacieho materiálu. Žalovaný nemal popierať výšku spôsobenej škody. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: , zo dňa 03.08.2016 a na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.09.2016, sp. zn.: . Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, pričom poukázal na , a na nariadenia vlády č.

2. Dňa 03. 08. 2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Úvodom odporu vzniesol žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti. Následne žalovaný vzniesol tiež námietku aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza, že je vlastníkom poškodeného OMV. Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný popiera. Predložil súdu osvedčenie o evidencii č. E. - časť II, z ktorého vyplýva, že vlastníkom OMV je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., a žalobca je len držiteľom predmetného OMV. V tejto súvislosti poukázal na . Žalovaný má za zrejmé, že právo na poistné plnenie má v danom prípade ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje, teda leasingová spoločnosť. Žalobca nie je oprávneným subjektom na poistné plnenie a v konečnom dôsledku na jeho procesnej strane chýba aktívna vecná legitimácia, a preto v predmetnom spore nemôže byť úspešný. Poukázal na , pričom uviedol, že škodu nemohol v danom prípade utrpieť žalobca, ktorý ako leasingový nájomca nebol vlastníkom poškodeného OMV, a to ani vo forme skutočnej škody, či ušlého zisku. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 29.11.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2008 a nálezu Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. . Podľa žalovaného z obsahu listín, ktoré sporové strany v priebehu sporu predložili je zrejmé, že žalobca nie je vlastníkom poškodenej veci (OMV), pričom žalobca do dnešného dňa nepredložil súdu a ani žalovanej žiadny dôkaz o opaku. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že ním predložené VPP, osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy, ktorú mal žalobca uzatvoriť so žalovaným. Uvedené poistné podmienky sú bežne dostupné na internetovej stránke žalovaného, preto z nich žalobca nemôže odvodzovať svoj nárok bez toho, aby preukázal, že tieto poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, na ktorú sa odvoláva, pričom poukázal na . Vzhľadom k tomu, že žalobca poistnú zmluvu v tomto konaní nepredložil, zostáva príslušnosť jednotlivých poistných podmienok k nej, len v rovine dohadov. Vo vzťahu k predloženej faktúre žalovaný uviedol, že táto podľa jeho názoru nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, a to najmä náležitosť uvedenú v ust. pís. f) o dani z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného ustanovenia musí faktúra obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Vo faktúre predloženej žalobcom sa vôbec neuvádza rozsah vykonaných prác, z ktorého dôvodu nie je možné si fakturáciu týchto jednotlivých položiek overiť. Podľa názoru žalovaného faktúra je nepreskúmateľná, pretože z nej nie je možné zistiť, ako žalobca dospel k fakturovanej sume 637,00 Eur za „karosárske práce“, k sume 168,00 Eur za „lakernicke práce“, rovnako ako nie je možné napr. zistiť, čo bolo fakturované pod pojmom lakovací materiál vo výške 168,78 Eur a pod pojmom náklady na opravu bez likvidácie odpadu vo výške 0,87 Eur. Žalobca nemal preukázať ani výšku vzniknutej škody. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania.

3. Dňa 26. 08. 2021 Okresný súd Banská Bystrica, na základe oprávnene vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti, postúpil spis na miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

4. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 14. 01. 2022 vyjadril k podanému odporu. K podanej námietke aktívnej vecnej legitimácie, žalobca uviedol, že namietané skutočnosti zo strany žalovaného nie sú pravdivé. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko je vlastníkom poškodeného osobného motorového vozidla, čo v rámci tohto vyjadrenia k odporu preukazuje oznámením o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 07.05.2021 zo strany spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a technickým preukazom. Oznámenie o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 07.05.2021 obsahuje oznámenie, že dňom 04.05.2021 si žalobca splnil voči spoločnosti VOLSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. svoj záväzok, na ktorý sa zaviazal. Úhradou splátok podľa splátkového kalendára v dohodnutej dobe splatnosti tak žalobca splnil rozväzovaciu podmienku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k OMV. Poukázal na právny názor Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.02.2019, sp. zn. . Žalobca uviedol, že námietku zo strany žalovaného ohľadne nepreukázania, že všeobecné poistné podmienky, osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania sú súčasťou uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení považuje za účelovú. Žalovaný čiastočne poskytol žalobcovi poistné plnenie, podľa názoru žalobcu je v tomto prípade sporná len skutočnosť ohľadne výšky poskytnutého poistného plnenia, keďže hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybný. Pokiaľ ide o poistné podmienky, ktoré žalobca spolu s podanou žalobou predložil, má sa jednať o poistné podmienky dostupné na webovej stránke žalovaného a žalobca má za to, že tieto sa vzťahujú na zmluvu o havarijnom poistení, ktorú so žalovaným uzatvoril. Žalobca uviedol, že v rámci tohto konania predložil riadne vystavenú faktúru, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti a ktorú mu vystavila spoločnosť zaoberajúca v predmete svojho podnikania opravou motorových vozidiel. Žalobca si mal splniť všetky jemu zákonom stanovené povinnosti a faktúra obsahuje riadne a zreteľné označenie jednotlivých položiek. Žalobca nedisponuje žiadnymi inými dokladmi od autoservisu, ktorý vykonával opravu jeho motorového vozidla. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, ktorý uvádza v oznámení o poistnom je logické, že takýto postup a dôvod krátenia poistného plnenia musí vychádzať len zo zmluvy o havarijnom poistení, poistných podmienok, či ustanovení príslušných zákonov. V prípade, že tomu tak nie je, jedná sa výlučné o svojvoľné a neoprávnené krátenie poistného plnenia.

5. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 06. 07. 2022 vyjadril k podaniu žalobcu. Podľa názoru žalovaného rozhodujúcim momentom pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je deň vzniku škodovej udalosti. Z dokumentov, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou jednoznačne vyplýva, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 12.04.2021. V tento deň bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla leasingová spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Žalovaný má za to, že ani z oznámenia o splnení záväzkov zo zmluvy nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal s leasingovou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a čo bolo jej obsahom. Žalovanému je známy rozdiel medzi uvedenými inštitútmi, to však nič nemení na skutočnosti, že škoda na veci môže vzniknúť len vlastníkovi tejto veci a nie tretej osobe, v tomto prípade držiteľovi osobného motorového vozidla. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal existenciu poistného vzťahu medzi ním a žalovaným a pokiaľ by aj existenciu uvedeného zmluvného vzťahu preukázal, tak žalovaný popiera, že by k predmetnej poistnej zmluve patrili zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou. Pokiaľ mala byť poistná zmluva medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená dňa 05.05.2017, tak ako to tvrdí žalobca, tak neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Poistnej zmluvy sú Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 911, pričom poukázal na čl. IX ods. 2 písm. b), čl. IX ods. 2 písm. c), čl. IX ods. 3 zmluvných dojednaní č. 911. Poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria neoddeliteľný právny celok a poistník svojím podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje ich prebratie. Vzhľadom na znenie zmluvne dohodnutých podmienok žalovaný uviedol, že naďalej trvá na rozsahu (výške) priznaného poistného plnenia, pričom pri likvidácií poistných udalostí poverený likvidátor danej poistnej udalosti štandardne postupuje v zmysle článku IX zmluvných dojednaní. Z faktúry, ktorú predložil žalobca, nie je vôbec možné vyčítať výšku normohodiny, ktorá bola fakturovaná. Žalovaný zdôraznil, že nie je povinný poškodenému priznať akúkoľvek výšku škody, avšak len výšku škody, ktorá je náležitým spôsobom preukázaná a ktorá súvisí s konkrétnou škodovou udalosťou, ktorá je poistnou zmluvou krytá. V súvislosti s predloženou faktúrou, žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.07.2021.

6. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 19. 12. 2022 vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalobca poukázal na to, že v zmysle čl. XV. ods. 13 zmluvných dojednaní, ktoré predložil žalobca, resp. aj čl. XII. ods. 12 zmluvných dojednaní, ktoré predložil žalovaný, v zmysle ktorého v prípade, ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia zmluvných dojednaní, týkajúce sa poisteného, aj na poistníka. Z uvedené vyplýva, že všetky nároky vzťahujúce sa na poisteného, a teda aj nárok na vyplatenia poistného plnenia, sa v zmysle citovaného ustanovenia zmluvných dojednaní vzťahujú aj na poistníka. Žalobca predložil spolu s podanou žalobou ako dôkaz potvrdenie o existencií poistnej zmluvy, teda o uzatvorení zmluvy o havarijnom poistení. Žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie vo výške 212,73 € a v oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.05.2021 sa odvoláva na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/X, na základe ktorej poistné plnenie poskytol. Z tohto dôvodu nemôže byť sporná tá skutočnosť, že medzi stranami sporu zmluva o havarijnom poistení bola uzatvorená. Žalobca poukázal na čl. XVI ods. 27 a 29 zmluvných dojednaní predložených žalovaným, z ktorých žalobca vyvodil, že nikdy nie je možné naplniť definíciu autorizovanej opravovne, a tým ani nezmluvnej opravovne, nakoľko žiadna obchodná spoločnosť zaoberajúca sa opravou motorových vozidiel nemôže mať ako predmet činnosti zapísaný predaj vozidiel značky Audi. Pokiaľ žalovaný odkazuje na príslušné ustanovenia zmluvných dojednaní, podľa ktorých postupoval, nie je možné tento spôsob postupu aplikovať v danom prípade, keďže definícia autorizovaného servisu v týchto predložených zmluvných dojednaniach je neurčitá a v podstate nesplniteľná. Žalovaný následne poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, pričom uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, že by žalobcu o nákladoch stanovených žalovaným akýmkoľvek spôsobom informoval. Pokiaľ žalovaný túto povinnosť nesplnil nie je možné akceptovať postup žalovaného, kedy svojvoľným spôsobom priznáva žalobcovi v rámci poistného plnenia normohodinu len vo výške 20,-€ bez DPH. Žalovaný nemal nikdy výhrady k predloženej faktúre, a to ani počas likvidácie poistnej udalosti a likvidáciu danej poistnej udalosti aj uskutočnil. Námietky k údajnej absencií zákonných náležitostí faktúry žalovaný začal účelovo spochybňoval len v rámci tohto súdneho konania.

7. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 26. 10. 2023 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

8. Súd vykonal dokazovanie v súlade s oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä poistka č. X XXX XXX XXX k havarijnému poisteniu MV - AUTO komplet zo dňa 24. 02. 2020, oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 17. 05. 2021, záznam o dopravnej dohode zo dňa 12. 04. 2021, faktúra č. V. XX, osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel 356, zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20. 05. 2021, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106, rozsudok OS BA I č. k. -76, rozsudok OS Zvolen č. k. -210, technický preukaz č. E. XXXXXX, oznámenie o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 07. 05. 2021, technický preukaz č. O. XXXXXX, havarijné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, kalkulácia nákladov na opravu zo dňa 12. 04. 2021.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,Z“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

10. Podľa , , 4 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

11. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

12. Podľa poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.

13. Podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 911: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.

14. Podľa čl. XII bod. 12 ZMLUVNCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 911 v prípade, ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia týchto zmluvných dojednaní, týkajúce sa poisteného, aj na poistníka.

15. Podľa čl. I VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY PRE HAVARIJNÉ POISTENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL poistníkom rozumie osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné a poisteným rozumie osoba, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

17. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,y“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

19. Podľa článku 8 v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa článku 15 odsek 1 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

21. Podľa článku 15 odsek 2 žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

22. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 12. 04. 2021 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Q. D., EČV: J., ktoré v danom čase bolo vo vlastníctve VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Žalovaný nesporoval ani skutočnosť, že žalobca dal opraviť vozidlo a následne bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 1.327,72 € EUR s DPH. Nesporným bolo aj nahlásenie poistnej udalosti žalobcom, ktorú žalovaný riadne zaevidoval pod číslom. XXXXXXXXXX. Rovnako nesporným je aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že mu vyplatí krátené poistné plnenie v sume 212,73 EUR z dôvodu, že ,,rozdiel/priznávame primerané náklady na opravu pre neznačkový a nezmluvný servis /prace vNH 20 € bez DPH, Lakovanie 100 % konšt.“

27. Sporným medzi stranami boli nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Žalovaný sporoval, že žalobca nepreukázal existenciu havarijného poistenia uzatvoreného medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom. Žalovaný taktiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Spornou bola taktiež oprávnenosť krátenia poistného plnenia a tiež použiteľnosť predloženej faktúry za opravu OMV.

28. Čo sa týka prvej spornej skutočnosti, teda žalovaným namietaného nepreukázania existencie havarijného poistenia, tak súd uvádza nasledovné. Súd má existenciu poistnej zmluvy, uzatvorenej medzi sporovými stranami, dostatočne preukázanú na základe k žalobe predloženej poistky č. X XXX XXX XXX k havarijnému poisteniu MV - AUTO komplet zo dňa 24. 02. 2020. Zároveň existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami uznal aj sám žalovaný keď žalobcovi priznal (a vyplatil) čiastočné poistné plnenie, čo je preukázané oznámením o poistnom plnení zo dňa 20. 05. 2021, pričom žalovaný v predmetnom oznámení výslovne odkazuje na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/X a zároveň v oznámení označuje žalobcu ako poisteného.

29. Druhou spornou skutočnosťou bola aktívna vecná legitimácia. Žalovaný odôvodňoval námietku aktívnej vecnej legitimácie skutočnosťou, že žalobca nebol v čase poistnej udalosti vlastníkom poškodeného OMV, ale len jeho držiteľom, pričom vlastníctvo k OMV nadobudol až po poistnej udalosti. V tejto súvislosti žalovaný považoval za rozhodný právny stav (vlastníctvo k OMV) ku dňu poistnej udalosti. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného z nasledovných dôvodov. Z oznámenia o splnení záväzkov zo zmluvy zo dňa 07. 05. 2021 mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. zmluvu o účelovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu poškodeného OMV, pričom na zabezpečenie záväzkov žalobcu bolo OMV dočasne prevedené do vlastníctva veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Z oznámenia o splnení záväzkov je nepochybné, že OMV bolo v čase poistnej udalosti vo vlastníctve poskytovateľa úveru. Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje absenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu z nasledovných dôvodov. Právna úprava poistnej zmluvy má prevažne dispozitívny charakter, čo sa v praxi prejavuje v tom, že k poistnej zmluve si zmluvné strany upravujú vzájomné vzťahy podrobne vo všeobecných poistných podmienkach a tiež osobitných podmienkach pre konkrétny typ poistenia. Zásadne platí, že právo na poistné plnenie v prípade, že nastane poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve má ten, na ktorého majetok (život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škodu) sa poistenie vzťahuje, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ( ). Táto osoba je označená v zmluve ako poistený. Z citovaného ustanovenia síce vyplýva, že právo na plnenie má ten, na ktorého majetok (život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody) sa poistenie vzťahuje, avšak nevylučuje kogentne, že by ním mohol byť aj iný subjekt, ako vlastník poisteného majetku, ak to je ustanovené inak v tomto zákone alebo v poistných podmienkach. Súd poukazuje na to že, v prejednávanej veci vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. XXX, sa podľa čl. 1 poistníkom rozumie osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné a poisteným rozumie osoba, na ktorú sa poistenie vzťahuje. V danom spore žalobcu so žalovaným poistnú zmluvu uzavrel žalobca so žalovaným s tým, že žalobca bol poistníkom a zároveň poisteným. V oznámení o poistnom plnení sám žalovaný v časti písomnosti „Základné informácie o poistnej zmluve“ ako poisteného uvádza žalobcu a v časti „Základné informácie o poistnej udalosti“ ako poškodeného uvádza opäť žalobcu. V predtlači žalobcu Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia je rovnako v kolónke A. Poistený uvedený v zátvorke údaj „v prípade leasingu nájomca“ - resp. v prejednávanom prípade držiteľ, ktorý dočasne previedol vlastnícke právo na iný subjekt. Poisteným aj napriek vlastníctvu predmetu financovania nebola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., ale žalobca a žalovaný nepreukázal v konaní opak. Naviac žalovaný pred podaním žaloby sám uznal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď mu nesporne čiastočne uhradil poistné plnenie, z čoho nepochybne vyplýva, že ho považoval za poisteného zo zmluvy o havarijnom poistení.

30. Na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie poukazuje súd na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: : ,,Základnou povinnosťou poisťovateľa je teda povinnosť poskytnúť poistné plnenie poistenému, ak nastane skutočnosť dojednaná v poistnej zmluve, na ktorú je povinnosť poskytnúť poistné plnenie viazaná. Ak sa poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového vozidla (havarijné poistenie) vzťahuje na škody spôsobené na poistenom vozidle alebo jeho výbave akoukoľvek v zmluve dojednanou udalosťou, poistné plnenie patrí subjektu, ktorému škoda vznikla, alebo ktorý znáša nebezpečenstvo škody na veci. Podľa odvolacieho súdu teda z citovaných zákonných ustanovení a ani zo zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného nevyplýva, že poisteným by mal (mohol) byť jedine vlastník vozidla a ani to, že by právo na poistné plnenie malo patriť výlučne vlastníkovi vozidla.“ Citovaný rozsudok bol vydaný v spore, kde bolo OMV financované prostredníctvom leasingovej zmluvy, avšak podľa názoru súdu je priamo aplikovateľný aj na prejednávané konanie, kde bolo OMV financované prostredníctvom účelového úveru, vzhľadom k tomu, že v oboch prípadoch bolo OMV v čase poistnej udalosti vo vlastníctve financujúcej spoločnosti. Tak isto možno poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. : ,,Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ustanovení upravujúcich poistnú zmluvu právo na poistné plnenie vzniká tomu, kto je vlastníkom poistenej veci. Zároveň však v ustanovení pripúšťa, aby sa poistenie vzťahovalo aj na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Z tejto úpravy poistenia je zrejmé, že poistná zmluva sa vzťahuje priamo na majetok inej osoby bez toho, aby bol na to potrebný súhlas tejto osoby. Ten, kto uzatvára poistnú zmluvu, tak môže dať poistiť aj majetok iného, ktorý je v jeho užívaní, a ak nastane poistná udalosť, plnenie dostane užívateľ tohto majetku, ktorý uzavrel poistnú zmluvu vo svoj prospech, a teda je aj poisteným. Druhá veta zákonného ustanovenia zároveň umožňuje, aby poistnými podmienkami bolo určené, kedy v prípade takéhoto poistenia nevznikne nárok na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej, tretej osobe.“

31. K súdnym rozhodnutiam, na ktoré poukázal žalovaný, odvolací súd uvádza, že nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. V prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: išlo o tzv. totálnu škodu na vozidle, nie vynaložené náklady na opravu držiteľovi morového vozidla, ktorý bol poistníkom aj poisteným.

32. Sporným bola aj oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Podľa oznámenia o poistnom plnení, žalovaný krátil poistné plnenie za primerané náklady na opravu pre neznačkový a nezmluvný servis Nh 20 € bez DPH a priznal lakovanie len v 100 % konštante. Súd považuje krátenie poistného plnenia žalovaným za nedôvodné a podanej žalobe vyhovel z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. XXX: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“

33. Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže v odpore sa k dôvodom krátenia poistného plnenia nevyjadril, pričom sa obmedzil len na spochybňovanie náležitosti predloženej faktúry za opravu. Uvedené nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia ). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (E., M.., T. Š., M.., Y., A.., K., B.., M., A.., K., B.., E., M.. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď E., M.., T. Š., M.., Y., A.., K., B.., M., A.., K., B.., E., M.. Q. C.. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).

34. Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil textom uvedeným v oznámení o poistnom plnení (1 N/h 20 EUR bez DPH a lakovacia konštanta 100 %), pričom žiadnym spôsobom nepoukázal na znenie čl. IX bod. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Súd poukazuje, že samotné odôvodnenie krátenia poistného plnenia je v rozpore s uvedeným ustanovením zmluvných dojednaní, keďže to priznáva výšku normohodiny na 25 EUR s DPH. V tejto súvislosti však súd predovšetkým konštatuje, že nemá za preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje.

35. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, neprináleží potom žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa žalobca rozhodol realizovať opravu vozidla v servise VH Autoservis, s.r.o., neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: ).

36. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 EUR s DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu práce/lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú. V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len konštatovaním o priznaní primeraných nákladov za cenu práce pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál, pričom vôbec neodkazuje na znenie zmluvných dojednaní. Súd uvádza, že nebola predložená ani žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovaného. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur s DPH, ani určovať výšku lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené by súd neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaný opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia, keďže skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný mal súdu, keďže ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považoval autoservisom účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur s DPH sumou primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že poškodený bol písomnou formou informovaných o kalkulácii primeraných nákladov na opravu tak, ako to vyžaduje čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní.

37. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Z prezentovaných dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 693,70 EUR.

38. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 04. 06. 2021 do zaplatenia, pričom k uvedenému dátumu bol žalovaný povinný uhradiť poistné plnenie. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,00% ročne, a to od 04. 06. 2021 až do zaplatenia a to v súlade s návrhom žalobcu, ktorého rozsahom bol súd viazaný. Podľa názoru súdu mali byť na výpočet úroku z omeškania aplikované ustanovenia v spojení s nariadenia vlády, avšak v rámci viazanosti žalobným petitom, rozhodol súd v súlade s návrhom žalobcu. Žalobca ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr dňa 20. 05. 2021, a teda bola povinný plniť do 15 dní od šetrenia poistnej udalosti.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.