Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: Z.. K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX L., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie sumy 469,38 -- € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 469,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne: -zo sumy 1.114,88 € od 19. 11. 2014 do 02. 06. 2016, -zo sumy 469,38 € od 03. 06. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania vo veci samej ako aj v zastavenej časti konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dna 11. 03. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného, zaplatiť mu sumu 1.014,88 € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Audi ev. č. L. XXX U.. Dňa 12. 08. 2014 došlo vo Zvolene k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca a ku ktorej došlo zavineným konaním vodiča motorového vozidla ev. č. L. XXX M. vo vlastníctve spoločnosti Hermes s. r. o. so sídlom Žiar nad Hronom. Vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému, s ktorým mala spoločnosť Hermes uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len PZP). V dôsledku dopravnej nehody bolo vozidlo žalobcu poškodené a nepojazdné, preto žalobca uzavrel so spoločnosťou VH Autoservis s. r. o. zmluvu o oprave na základe objednávky zo dňa 13. 08. 2014. Po oprave vozidla bola žalobcovi vystavená faktúra zo dňa 28. 08. 2014 na sumu 5650,46 € splatná 11. 09. 2014. V súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného, si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody a na preukázanie výšky škody predložil žalobcovi predmetnú faktúru. Žalovaný listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalobcovi, že mu uhradí škodu za poškodenie osobného motorového vozidla, vo výške 4353,58 €. Nepriznal žalobcovi náhradu za lakovací materiál, náhradné diely a prácu v celkovej výške 1114,88 €. Keďže z tohto vyjadrenia nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne položky žalovaný neuznal, žalobca e-mailom zo dňa 08. 11. 2014 žiadal o špecifikáciu týchto položiek. E-mailom zo dňa 12. 11. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť postúpil na oddelenie riešenia klientskych podnetov. E-mailom zo dňa 05. 12. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že rozsah prác aj lakovací materiál mu priznal na základe kalkulácie žalovaného s tým, že poškodenie, ktoré nie je uvedené alebo inak preukázané v zápise, nebude zahrnuté do výpočtu náhrady škody. Opravca motorového vozidla nevyžiadal doohliadku, ktorá by potvrdila rozsah kalkulovaný opravcom a taktiež nepreukázal a nezdokladoval výšku lakovacieho koeficientu na hodnotu 130 %. V prípade doloženia nadobúdacích dokladov za náhradné diely, môže žalovaný pristúpiť k prehodnoteniu výšky poistného plnenia. Na to žalobca e-mailom zo dňa 05. 12. 2014 vyzval žalovaného,

na detailnú špecifikáciu položiek, za ktoré mu nebola poskytnutá náhrada. Listom zo dňa 09. 02. 2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že pri posudzovaní primeranosti náklady na opravu vychádzal z noriem výrobcu na jednotlivé pracovné operácie a materiály, ako aj z cien určených výrobcom, respektíve dovozcom originálnych dielov, alebo dielov vyhovujúcej akosti. Do kalkulácie bol zahrnutý rozsah poškodenia a rozsah opráv, ktorý bol zdokumentovaný a potvrdený. Žalovaný uviedol, že u náhradných dieloch, v prípade ktorých existujú len originálne náhradné diely, tieto boli priznané vo výške fakturovanej opravcom. Keďže opravca nie je autorizovaným zmluvným servisom, pri oprave vozidla neboli použité originálne náhradné diely. Žalobca uviedol, že nepochybne pri dopravnej nehode mu bola spôsobená škoda a je na ňom, či nárok na náhradu škodu uplatní voči škodcovi teda poistenému, alebo proti poisťovateľovi, prípadne voči obom naraz. Žalobca mal za to, že predložením faktúry žiadal žalovaného o úhradu skutočnej škody, ktorá predstavuje ujmu spočívajúcu sa v zmenšení jeho majetku oproti stavu pred škodovou udalosťou. Celková fakturovaná suma 5560,46 € predstavovala majetkovú hodnotu, ktorej vynaloženie bolo nevyhnutné na uvedenie osobného motorového vozidla do predošlého stavu. Žalobca mal za to, že žalovaný bezdôvodne odmietol poskytnúť žalobcovi požadované plnenie a nemal a ani nemá kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto plnenia v plnej uplatnenej výške. Vo svojich vyjadreniach nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval jeho postup. Žalobca sa pred žalobou domáha uhradenia žalovanej sumy, spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, od 19. 11. 2014. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním zo dňa 21. 09. 2015 upravil výšku ročného úroku z omeškania na 5,05 % ročne.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.18C 95/2015-35 dňa 24. 09. 2015 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal včas žalovaný odpor s odôvodnením, že pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti je pravdou, že žalobca predložil ním uvádzanú faktúru v hodnote 5650,46 €. Žalovaný nepriznal náhradu za položky (lakovací materiál, náhradné diely, práca) v celkovej výške 1114,88 €. Zvyšná suma 4535,58 € bola žalobcovi zaplatená dňa 04. 11. 2014. Pri účtovaní žalovaný vychádzal z hodnoty normohodiny 33 € pri čom servis účtoval hodnotu normohodiny 54,996 €. Žalovaný stanovil rozsah prác na 202 časových jednotiek, pričom servis účtoval rozsah prác 219 časových jednotiek, čím rozdiel v cene práci činí 537,81 €. Rovnako za lakovacie práce žalovaný stanovil rozsah prác na 75 časových jednotiek, pričom servis účtoval len 70 časových jednotiek, avšak rozdiel v cene práce činí 137,48 €. Žalovaný stanovil cenu lakovacieho materiálu s DPH vo výške 447,76 € pričom servis účtoval cenu 514,50 €, rozdiel činí 66,74 €. Ďalej žalovaný vyčíslil rozdiel v cenách náhradných dielov a to za podblatník v hodnote 58,97 €, pričom servis účtoval 62,16 €, kde rozdiel činí 3,19 €, nárazník v hodnote 127,20 €, pričom servis účtoval 495,60 €, kde rozdiel činí 368,40 € a držiak nárazníka v hodnote 10,92 €, pričom servis účtoval 12,18 €, rozdiel činí 1,26 €. Uvedená poistná udalosť bola likvidovaná v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovým vozidlom, ktoré je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. ako aj Občianskym zákonníkom. V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci. V súlade s ustanovením § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri určovaní náhrady škody žalovaný postupuje na základe vykonanej obhliadky poškodeného vozidla, doložených dokladov a zároveň primeranosť nákladov na opravu posudzuje prostredníctvom kalkulácie nákladov na opravu ním vyhotovenej. Táto kalkulácia zohľadňuje normy výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály, predaný typ vozidla a región, zohľadňuje ceny stanovené výrobcom, respektíve dovozcom originálnych náhradných dielov, alebo dielov vyhovujúcej akosti. Náhradné diely, ktoré nemajú svoju alternatívu, t. j. existujú len originálne náhradné diely, nie sú zaradené do nelikviditných položiek a sú priznané vo výške fakturovanej opravcom. Keďže v tomto prípade opravu vykonával neautorizovaný nezmluvný servis, samotná faktúra nepreukazuje použitie originálnych náhradných dielov opravcom, t. j. nie je možné identifikovať, či opravca pri oprave použije originálne alebo akostné náhradné diely, preto náhradné diely, ktoré majú svoju alternatívu, boli v tomto prípade odškodnené len vo výške ceny alternatívnych dielov vyhovujúcej akosti. Žalobcovi bolo oznámené, že v prípade doloženia nadobúdacích dokladov za náhradné diely pristúpia k posúdeniu s možným prehodnotením výšky poskytnutého odškodnenia. Opravca nadobúdacie doklady k náhradným dielom nedoložil. Čo sa týka rozsahu prác a lakovacieho materiálu, tieto žalovaný priznal na základe vlastnej kalkulácie. Tu je uvedené, že poškodenie, ktoré ne je uvedené alebo inak preukázané v zápise, nebude zahrnuté do výpočtu náhrady škody. Opravca nevyžiadal doohliadku, ktorá by potvrdila rozsah kalkulovaný opravcom a taktiež nepreukázal a nezdokladoval použitie výšky lakovacieho koeficientu na hodnotu 130 %, čo žalovaný považuje za neprimerane vysoký koeficient. Pri výpočte ceny práce za normohodinu žalovaný s poukazom na to,

že opravca, u ktorého si žalobca nechal opraviť poškodené motorové vozidlo nie je autorizovaným servisom pre opravu a údržbu motorových vozidiel tejto značky Audi, vychádzal žalovaný z priemernej výšky normohodiny v neautorizovaných servisoch v danom regióne, t. j. zo sumy 33,-- € s DPH. Preto navrhol žalovaný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. K odporu sa žalobca písomne vyjadril dňa 15. 01. 2016 s tým, že žalovaný pri náhrade vychádzal z vlastnej kalkulácie, kedy zohľadňoval normy výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály, predaný typ a región, avšak tieto normy nijako nepreukázal, ani nedokázal výšku, o ktorú krátil plnenie žalobcu. Žalovaný tak jednostranne určil podmienky, za ktorých poskytol plnenie žalobcovi bez akéhokoľvek podkladu príslušných právnych predpisov. Čo sa týka preukazovania pôvodu náhradných dielov, žalobcovi takáto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Žalobca je vo vzťahu len s autoservisom, od ktorého môže žiadať tieto doklady, pokiaľ ich autoservis nedá, nemá, tento by ich musel žiadať od dodávateľa a tento dodávateľ ďalej od výrobcu tak, aby bolo možné zistiť pôvod náhradných dielov. Takýto právny názor by však viedol k absurdnému výkladu právnej povinnosti a takúto povinnosť žalobcu by nebolo možné splniť. Čo sa týka stanovenia ceny za normohodinu, jedná sa o jednostranné stanovenie ceny zo strany žalovaného, ktorá žiadnym spôsobom nebola preukázaná. Okolnosť, že opravu vozidla vykonal neautorizovaný servis, nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože nebola dohoda účastníkov o tom, že by opravu mal vykonávať len autorizovaný servis, resp. za cenu stanovenú žalovaným. Nárok žalobcu vzniká vznikom škodovej udalosti, nie až opravou a výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť len toľko, čo sám zaplatil za opravu poškodeného vozidla, t. j. žiada náhradu škody, ktorá mu skutočne vznikla. Preto žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej žalobe.

3. V priebehu konania na výzvu súdu došlo opravcom k predloženiu niektorých dokladov k náhradným dielom použitých pri oprave motorového vozidla žalobcu, na základe čoho žalovaný oznámil súdu e- mailovým podaním zo dňa 30. 05. 2016, že na základe dodatočne predložených dokladov k náhradným dielom od opravcu VH Autoservis a taktiež po priznaní normohodiny do výšky porovnateľnej triedy vozidiel u vozidiel Volkswagen Passat od roku 2010, t. j. 40,80 € s DPH, pre ktorý je opravca značkovým opravcom, taktiež po priznaní lakovacieho koeficientu 125 %, aký má opravca v súčasnosti, prehodnotil žalovaný nárok žalobcu a vyplatil mu doplatok náhrady škody v sume 645,50 € dňa 27. 05. 2016. Rozdiel v neuznaných položkách činí 469,38 €, ktorá zostala vo výške 1,26 € za vedenie (držiak nárazníka ALT) vo výške 3,19 € za podblatník, rozdiel v cene prác vo výške 459,22 €, pričom servis účtoval počet normohodín 28,9 a žalovaný priznal počet normohodín 27,7, a rozdiel ceny v lakovacom materiáli vo výške 5,70 €, kedy žalovaný priznal koeficient 125 % a opravca účtoval 130 %. Žalobca písomným podaním - doručené tunajšiemu súdu 10. 06. 2016 vzal žalobu v časti istiny vo výške 645,50 € späť, na základe čoho súd uznesením zo dňa 16. 06. 2016 zastavil konanie v časti o istinu 645,50 €, nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil písomným podaním - doručené tunajšiemu súdu 14. 06. 2016. Súd tak rozhodol v súlade s ustanovením § 96 ods.1, 2, 3 O. s. p.

4. O ostatnom nároku žalobcu súd vykonal dokazovanie a to výsluchom zástupcu žalovaného, svedka F. H., oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Zástupca žalovaného JUDr. Ivana Holešová na pojednávaní uviedla, že žalovaný nerozporuje skutočnosť, že dňa 12. 08. 2014 došlo k dopravnej nehode a pri nej k poškodeniu motorového vozidla žalobcu vodičom iného motorového vozidla zn. L. XXX M., ktorého vlastníkom bola spoločnosť Hermes. Škodca mal uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným, pričom sa jednalo o tzv. flotilovú poistnú zmluvu, jej predmetom bolo poistenie viacerých motorových vozidiel. Dňa 13. 08. 2014 bola škodová udalosť telefonicky oznámená samotným žalobcom prostredníctvom servisu ako aj poisteným. Následne zamestnanec žalovaného pán Š. vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla dňa 14. 08. 2014, o čom bol vykonaný zápis ako aj fotodokumentácia. Na základe ohliadky technik vykoná kalkuláciu opravy, to znamená predbežný výpočet nákladov na opravu, ktorý bol stanovený na sumu 4.044,50 €. Podkladom pre túto kalkuláciu je jednak ohliadka poškodeného motorového vozidla a následné údaje, ktoré sa zadávajú do programu Audatex, kde sa vychádza z cien dodávateľov výrobcov áut. Technik na základe ohliadky posúdi rozsah poškodenia dielov s tým, či je potrebná ich výmena alebo postačuje oprava, a na základe údajov robí predbežnú kalkuláciu ceny opravy. Následne celú vec postupuje na riešenie do oddelenia v Bratislave, kde sa vec posúdi a koriguje. Ak poškodený nedoloží faktúru za opravu, vychádza sa z tejto kalkulácie. Ak poškodený predloží faktúru za opravu vozidla, vychádza sa z nej, pričom sa posúdi, či je primeraná vo vzťahu k predmetnej kalkulácii. Toto posúdenie má na starosti odbor likvidácie neživotného poistenia a ich výstupom je, či sa uzná celá faktúra, ak sa neuzná, faktúra sa celá nepreplatí tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade.

Žalobcovi bol zaslaný oznamovací list, kde bola uvedená priznaná cena 4.535,58 €, ktorá bola dňa 04. 11. 2014 uhradená. Následne žalobca podal sťažnosť, ktorú riešil odbor kontroly. Vec bola opätovne predložená na posúdenie odboru likvidácie a na základe ich vyjadrenia bola daná žalobcovi odpoveď. Pokiaľ žalobcovi nebola priznaná celá fakturovaná čiastka, v prvom rade žalovaný poukázal na to, že bola posúdená neprimeraná výška ceny za normohodinu stanovená opravcom vo výške 54,96 € za normohodinu. Žalovaný pri kalkulácii vychádzal z ceny 33,-- € za normohodinu, obe ceny sú s DPH. Pri takto stanovenej cene žalovaný vychádza z prieskumu trhu, kedy má k dispozícii ceny za normohodinu autorizovaných servisov pre určité typy vozidiel. V tomto prípade však servis VH Autoservis nie je autorizovaný servis pre značku Audi, preto žalovaný vychádza z cien, ktoré nie sú pre autá zn. Audi tzv. neautorizovaných cien. Okrem toho žalovaný má uzavreté zmluvy s niektorými servismi, s ktorými dohaduje zmluvné ceny za opravu, avšak žalovaný pri kalkulácii nevychádza z takto stanovených zmluvných cien. Poškodení sú doporučení na tieto autoservisy, nakoľko žalovaný vtedy vie garantovať preplatenie ceny za opravu. Pokiaľ si však poškodený dá auto opraviť v nezmluvnom servise, žalovaný nevie garantovať preplatenie celej sumy opravy. Žalovaný však potvrdil, že ním predložené cenníky predstavujú ceny dojednané medzi autoservisom a žalovaným. Žalovaný pri prieskume vychádzal z cien za normohodiny od uvedených zmluvných servisov, kde je určená cena bez DPH 27,50 €, spolu s DPH 33,-- €. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnom kalkulačnom programe je štandardne určená cena 16,60 € za normohodinu, ktorá sa následne koriguje podľa typu vozidla, ako aj podľa servisu, ktorý opravu vykonáva. Tieto údaje zadávajú technici, ktorí robia výpočet škody. Žalovaný nemá zmluvne upravený výpočet škody, nakoľko sa jedná o povinné zmluvné poistenie, pri náhrade škody sa postupuje v zmysle Občianskeho zákonníka a to § 442, kedy sa určuje skutočná škoda. To znamená, že v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného nie je úprava postupu pri výpočte škody. Vnútorný odbor likvidácie žalovaného postupuje podľa interných predpisov. Čo sa týka ďalších rozdielov k priznanej náhrade, táto sa týkala aj nákladov na lakovací materiál, pretože opravca použil lakovaciu konštantu 130 %, pričom pri predbežnej kalkulácii žalovaný vychádzal z hodnoty 110 %. Lakovacia konštanta zahŕňa techniku lakovania, množstvo použitého materiálu, typ materiálu a podľa výpočtov žalovaného postačovala konštanta v rozsahu 110 %. Pokiaľ autoservis predloží celú receptúru použitého lakovacieho materiálu, žalovaný môže prehodnotiť svoje závery. Rovnako, pokiaľ bol stanovený rozdiel v cene náhradných dielov, u uvedených položiek žalovaný vychádzal z ceny alternatívneho dielu, t. j. nie z ceny originálneho dielu, pričom autoservis účtoval cenu za originálny diel. Pokiaľ by autoservis doložil nadobúdacie doklady k originálnym dielom, tak isto žalovaný vie tieto položky prehodnotiť. U cien

- podblatník a držiak nárazníka sa jedná len o nepatrný rozdiel, avšak v cene nárazníka sa jedná o rozdiel podstatný. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ sa oprava vykonáva v autorizovanom servise, má sa zato, že sú použité originálne náhradné diely, hoci nie vždy to musí platiť 100 %-ne, pretože aj autorizovaný servis musí akceptovať vôľu klienta, pokiaľ tento nechce originál, ale použije alternatívny náhradný diel. Cena normohodín u autorizovaných servisov je rovnaká, prípadne vyššia ako u neautorizovaných servisov, avšak ani toto nie vždy platí. Ak by poškodený predložil faktúru opravy vozidla vykonanú v autorizovanom servise, aj takáto faktúra sa preveruje.

6. Súd vypočul svedka F. H. na návrh žalovaného ako zamestnanca žalovaného, ktorý sa vyjadroval k postupu kalkulácie nákladov na opravu. Svedok pred súdom uviedol, že na kalkuláciu používa licencovaný program, v ktorom sú uvedené normy od jednotlivých výrobcov vozidiel. To znamená, že po ohliadke poškodeného vozidla on zadáva do programu poškodené diely a softvér vypočíta úkony a čas potrebný na odstránenie poškodenia. Následne zadá na výpočet vstupy ako je výška normohodiny alebo lakovací koeficient. Pri zadaní údajov o výške normohodín v tomto konkrétnom prípade vychádzal z údajov pre neautorizovaný servis, pretože opravu vykonával neautorizovaný servis. Údaje, ktoré má, vychádzajú z prieskumu trhu v širšom regióne a z cien obdobných autoservisov. Tento výpočet mu predkladá oddelenie metodiky, ktorého výstupom sú ceny normohodín pre jednotlivé kategórie vozidiel. Ich výstupom je tzv. vykonávací pokyn. Pri neautorizovaných servisoch bežne vychádzajú s používaním alternatívnych dielov, čo oproti použitiu originálnych dielov má výrazný vplyv na cenový rozdiel. Pokiaľ však opravca predloží nadobúdací doklad, že bol použitý originálny diel, túto okolnosť akceptujú a uhrádzajú maloobchodnú t. j. pultovú cenu. Pri autorizovaných servisoch akceptujú používanie originálnych náhradných dielov. To znamená, že aj v tomto konkrétnom prípade podľa predloženej faktúry u podblatníka, nárazníka a držiaka nárazníka (zapísaného ako vedenie) uvažovali o cene alternatívnych náhradných dielov, pričom servisom boli účtované ako originálne diely. Pokiaľ servis predloží nadobúdaciu faktúru, cenu podľa faktúry možno zohľadniť a akceptovať. U iných položiek, ktoré boli účtované ako originálne diely, pokiaľ k nim neexistuje alternatívny náhradný diel, je akceptovaná cena originálneho náhradného dielu. Čo sa týka lakovacieho koeficientu, rovnako používajú normy od

výrobcov, t. j. aké množstvo laku na určité diely sa má použiť. Je možné použiť maximálny koeficient 100 %, ak je však potrebné prekryť rôzne vady alebo medzery, tento koeficient sa navyšuje. Pri kalkulácii v tomto konkrétnom prípade bol navýšený koeficient o 10 %. Servis ho však navýšil o 30 %. Ak servis preukáže presnú receptúru a použitý typ lakovacieho materiálu, rozpočet môže byť prehodnotený. To znamená, ak lak obsahuje nejaké zložky, ktoré môžu navýšiť cenu lakovacieho materiálu. K určovaniu rozsahu a ceny normohodín svedok uviedol, že čas potrebný na opravu je vyčíslený programom na základe zadaných údajov o poškodení vozidla. V tomto konkrétnom prípade bol opravcom účtovaný väčší počet normohodín oproti predbežnej kalkulácii žalovaného, rozdiel vznikol pri posúdení výmeny zadnej bočnice. Pri kalkulácii sa vychádzalo z menšieho rozsahu výmeny zadnej bočnice, pričom servis účtoval výmenu väčšej časti. Z toho vyplýva, že podľa predbežnej kalkulácie by bol potrebný menší čas na výmenu tohto dielu. Či skutočne došlo k výmene v rozsahu účtovanom opravcom je možné vyhodnotiť kontrolnou ohliadkou vozidla po oprave a následne táto kalkulácia môže byť prehodnotená. Toto sa dá zistiť aj s odstupom času, pokiaľ predmetná časť nebola opätovne opravovaná. Na bližšie zdôvodnenie postupu žalovaného svedok uviedol, že zadná bočnica predstavuje veľkú časť zadného blatníka ako jednotný kus, ktorý je možné rezať vo viacerých miestach, pričom pri kalkulácii oni vychádzali z toho, že je potrebné vymeniť len menšiu časť. Prečo došlo k výmene zadnej bočnice vo väčšom rozsahu by sa vedel vyjadriť skôr opravca. Čo sa týka cien normohodín, v tomto konkrétnom prípade bola cena stanovená na 33,-- € s DPH na normohodinu. Takto určená cena vychádza z prieskumu trhu a je výsledným výstupom oddelenia metodiky, jedná sa o priemernú cenu pre neautorizované servisy. Pri autorizovaných servisoch je v cene zahrnutá celková technológia, ktorú servis je povinný dodržiavať vrátane určených postupov, pričom neautorizovaný servis takto postupovať nemusí. Preto cenu neautorizovaného servisu automaticky neakceptujú. Je pravdou, že každý servis si môže určiť cenu normohodiny podľa svojej úvahy, avšak je potrebné vychádzať z ceny primeranej. Práve preto sa preverujú ceny neautorizovaných servisov.

7. Písomným podaním - doručené súdu 05. 05. 2016 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie o určení výšky normohodiny s tým, že metodické oddelenie pri určovaní ceny normohodiny vychádza z výšky normohodiny zazmluvnených neautorizovaných servisov v rámci celého Slovenska, ktoré mali v zmluve vyselektované cenu normohodiny pre luxusné, SUV a motorové vozidlá s nadobúdacou cenou nad 40.000,-- €. Priemer týchto servisov za normohodinu bol stanovený po zaokrúhlení na 27,50 € bez DPH, cca 80 % z týchto servisov sú schopné opraviť vozidlo do výšky normohodiny v stanovenej sume.

8. K prehodnoteniu výšky normohodín v priebehu súdneho konania žalovaný uviedol, že po prehodnotení stanovil cenu vo výške 40,80 € za normohodinu, pričom vychádzal z ceny podľa Cenníka autoservisu VH Autoservis pri osobnom motorovom vozidle Volkswagen Passat, na ktoré je tento servis autorizovaný. Žalovaný poukázal na to, že vyššiu cenu si účtujú len autorizované servisy, ktoré musia spĺňať kritéria požadované výrobcom vozidiel. Čo sa týka rozsahu normohodín, žalovaný priznal rozsah vo výške 27,7 normohodiny, pričom autoservis účtoval rozsah 28,9 normohodín. Taktiež pri lakovacom materiáli na základe posúdenia prác a použitého materiálu, ktorý bol autoservisom doložený, priznali lakovací koeficient vo výške 125 %, pričom bol účtovaný koeficient v rozsahu 130 %. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka ceny normohodiny, v ďalšom túto výšku nemieni prehodnotiť v súlade s predloženou faktúrou. Na to právny zástupca žalobcu poukázal, že zo strany žalovaného dochádza k zneužitiu jeho postavenia, pretože žalobca nemá vedomosť o postupoch, ako žalovaný ako poisťovňa stanovuje ceny normohodín, pričom v tomto konkrétnom prípade bola spočiatku stanovená cena vo výške 27,- € a toho času je cena prehodnotená na 40,80 € s DPH, to znamená, že poisťovňa postupuje bez nejakých pevne stanovených mantinelov. Žalobca tiež poukázal na to, že aj v iných súdnych sporoch bola priznávaná súdmi cena podľa faktúr opravcu, pričom poisťovne sa v súdnych sporoch nebránili takýmto rozhodnutiam súdov. K tomu žalovaný uviedol, že sa jednalo o iné poisťovne v predmetných konaniach, pričom dôvod obrany poisťovní mohol byť aj dôvod hospodárnosti.

9. Po doložení nadobúdacích dokladov k ďalším sporným náhradným dielom žalobca písomným podaním zo dňa 27. 07. 2016 uviedol, že čo sa týka rozdielu ceny za držiak nárazníka vo výške 1,26 € s DPH, tento nárok žalobcu nenamietajú a považujú ho za dôvodný. Nadobúdací doklad k podblatníku však nemá súvis s poistnou udalosťou, nakoľko sa jedná o doklad k prednému podblatníku, ktorý pri poistnej udalosti poškodený nebol. Pokiaľ žalobca, resp. opravca predložil rozpis zložiek farby lakovacieho materiálu, podľa výpočtu žalovaného v programe Standowin, ktorý podľa kódu vypočíta zloženie a množstvo farby, je rozpis množstva farby zo servisu navýšený cca o 12 % oproti uvedenému výpočtu žalovaného, preto rozdiel v lakovacom materiáli vo výške 5,70 € žalovaný neuznáva. Rovnako

zostal sporný počet časových jednotiek na prácu, kedy servis účtoval 28,9 normohodín a žalovaný priznal 27,7 normohodiny ako aj rozdiel medzi účtovanou výškou normohodiny, kedy servis účtoval 55,-- € s DPH a žalovaný priznal 40,80 € s DPH. Preto žalovaný zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a neuznáva celkovú čiastku 468,12 € uplatňovanú žalobcom.

10. Na to žalobca vo svojom písomnom vyjadrení - doručené súdu 28. 07. 2016 uviedol, že žalovaný v priebehu súdneho konania prehodnotil na základe vlastného uváženia výšku ceny normohodiny, keď z pôvodne priznanej sumy vo výške 16,60 € za normohodinu, túto následne priznal v sume 40,80 € za normohodinu s DPH. Uvádzal, že pri tom vychádza z Cenníka opravcu pre opravy motorového vozidla zn. Passat do roku výroby 2010. Žalovaný však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo vychádza z predloženého cenníka a prečo použil cenu vzťahujúcu sa na vozidlo Volkswagen Passat a nie vozidlo zn. Audi, ktoré má žalobca. Okrem toho predložený Cenník bol vyhotovený v roku 2014 až po vzniku škodovej udalosti, pričom Cenník prác pre vozidlo zn. Audi v tomto Cenníku stanovuje cenu pre vozidlá zn. Audi vo výške 55,-- € za normohodinu bez DPH. Žalovaný pri tom postupoval bez zmeny akýchkoľvek skutkových a právnych okolností a sám stanovil cenu za normohodinu vo výške 40,80 € za primeranú. Žalobca od žalovaného uplatňuje len skutočnú škodu, ktorá predstavuje rozdiel v hodnote jeho majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Je nesporné, že žalobca uhradil spoločnosti VH Autoservis sumu v celkovej výške 5.650,-- €, pričom za túto škodu je zodpovedný poistenec žalobcu. Žalobca ďalej uvádza, že na predmetnom vozidle zn. Audi žalobcu došlo neskôr opätovne k škodovej udalosti, ktorú likvidovala spoločnosť Kooperatíva poisťovňa, a ktorá obdobne ako žalovaný znížila cenu normohodiny na 25,-- € bez DPH s odôvodnením, že ide o cenu primeranú. Žalobcovi však bola vystavená faktúra za opravu, kde bola cena za jednu normohodinu vo výške 55,-- €. Pokiaľ sa so svojim nárokom obrátil na Okresný súd Banská Bystrica, tento súd rozsudkom sp. zn. 15C 33/2016 zo dňa 31. 05. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 07. 2016 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalobca tak má zato, že žalovaný ako aj spoločnosť Kooperatíva poisťovňa ako dominantný poisťovatelia na trhu vychádzajú z rovnakých podkladov a postupov pri určovaní výšky cien normohodín, avšak ide o postup, ktorý nemá oporu v zákonných ustanoveniach.

11. Medzi sporovými stranami neboli sporné skutočnosti, že došlo k škodovej udalosti, kde došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, a že škodcom bol v tomto prípade poistenec žalovaného, a teda že žalobcovi vznikol priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému (viď Poistná zmluva čl. 89 až 93, Hlásenie škodovej udalosti čl. 75 až 83). Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si dal vykonať opravu motorového vozidla u opravu - VH Autoservis, s. r. o. so sídlom Zvolen, za čo mu bola vystavená faktúra č. DF14986 na celkovú sumu 5.650,46 € s DPH, splatná dňa 11. 09. 2014 (zákazkový list a faktúra čl. 6 až 10).

12. Podľa Všeobecných poistných podmienok žalovaného schválených dňa 25. 05. 2011 (čl. 12 až 15) článok 3, bod 2, písm. b/, má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením. Podľa článku 12, bod 1, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priam proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa bodu 2, poistné plnenie, t. j. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Podľa bodu 3, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-tich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa - poskytnúť poistné plnenie. Podľa bodu 4 je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť danú týmto ustanovením, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa príslušných ustanovení OZ. Podľa bodu 5, uplatnené a preukázané nároky poisťovateľ uhradí v rozsahu a výške podľa § 442 OZ. Škoda sa uhrádza v peniazoch maximálne do výšky limitu poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve.

13. Listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že z povinného zmluvného poistenia poistenca mu bude poukázaná náhrada škody za poškodenie vozidla vo výške 4.535,58 € na účet opravcu. Bolo vyčíslené, že predložená faktúra za opravu bola na sumu 5.650,46 €, nepriznané položky (lakovací materiál, náhradné diely a práca boli vo výške - 1.114,88 € a poistné plnenie činí

4.535,58 €). E-mailom zo dňa 08. 11. 2014 žalobca žiadal žalovaného o presnejšiu špecifikáciu, ktoré konkrétne položky v lakovacom materiáli, náhradných dieloch a prácach mu neboli priznané a z akého konkrétneho dôvodu, pretože zotrváva na náhrade škody v celom uplatnenom rozsahu. E-mailom zo dňa 12. 11. 2014 bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosť bola postúpená na oddelenie riešenia klientskych podnetov. E-mailom zo dňa 05. 12. 2014 bolo žalobcovi oznámené, že pri určovaní náhrady škody žalovaný posudzoval rozsah zdokumentovaného poškodenia, doložené doklady a primeranosť nákladov na opravu prostredníctvom vlastne kalkulácie nákladov na opravu, kde sa zohľadňujú normy výrobcov na jednotlivé pracovné operácie a materiály pre daný typ vozidla a región. Bolo uvedené, že žalovaný postupoval na základe vlastnej kalkulácie, kde je okrem iného uvedené, že poškodenie, ktoré nie je uvedené alebo inak preukázané v zápise, nebude zahrnuté do výpočtu náhrady škody. Zo strany opravcu nebola vyžiadaná doohliadka, ktorá by potvrdila rozsah kalkulovaný opravcom. Opravca nepreukázal úpravu výšky lakovacieho koeficientu na hodnotu 130 %. V prípade doloženia nadobúdacích dokladov za náhradné diely žalovaný pristúpi k posúdeniu s možným prehodnotením výšky poistného plnenia. Žalobca obratom žiadal žalovaného, aby presne špecifikoval konkrétne položky fakturovanej opravy, ktoré neboli uhradené, nakoľko z predmetnej odpovede toto nevyplýva. Poukázal na znenie Všeobecných poistných podmienok žalovaného, na základe ktorých je povinný poskytnúť mu písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu znížil poistné plnenie. Následne bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 09. 02. 2015 ako odpoveď na jeho e-maily z 11. 01. a z 05. 02. 2015, že žalovaný pri riešení poistne udalosti postupuje na základe licencovaného kalkulačného programu, pričom vychádza z noriem výrobcu na jednotlivé pracovné operácie a materiály cien stanovené výrobcom, resp. dovozcom originálnych náhradných dielov a dielov vyhovujúcej akosti. Náhradné diely, ktoré nemajú svoju alternatívu, t. j. existujú len v origináli, neboli zaradené do nelikviditných položiek a boli priznané v plnej výške fakturovanej opravcom. Keďže opravu vykonával neautorizovaný nezmluvný servis, samotná faktúra nepreukazuje použitie originálnych náhradných dielov opravcom (čl. 11, 17 až 23).

14. Žalovaný predložil kalkuláciu opravy (čl. 67 až 71), ktorá bola vyčíslená na celkovú sumu s DPH 4.044,50 €, pričom ako vstupnú hodnotu ceny práce bola suma 16,60 € na hodinu, pričom bol vyčíslený rozsah prác na 202 časových jednotiek (10 ČJ = 1 hodina), t. j. 20,2 normohodín a rozsah prác a lakovanie na 75 časových jednotiek, t. j. 7,5 normohodiny, čo spolu činí 27,7 normohodiny. K rozdielu v počte normohodín svedok žalovaného doložil výtlačok zobrazenia opravy motorového vozidla, kde na zadnej bočnici zakreslil časť dielu, ktorý bol v kalkulácii predpokladaný potrebný vymeniť, pričom zároveň zakreslil aj časti, ktoré boli vymenené opravcom, čím došlo k rozdielu počtu normohodín u opravcu na 28,9 normohodín (čl. 60).

15. K podkladom pre určenie výšky normohodiny žalovaný predložil súdu cenníky zmluvných servisov a to Auto Pola, s. r. o. Bratislava zo dňa 30. 07. 2010 ako zmluvného servisu, kde je uvedená cena normohodiny pre neautorizovaný servis vo výške 16,60 € bez DPH, Autolakovňa Ľuboš Brečka Banská Bystrica zo dňa 11. 11. 2013, kde je uvedená cena normohodiny pre neautorizovaný servis u osobných motorových vozidiel všetky značky 24,-- € bez DPH, Auto Slovák, s. r. o. Zvolen zo dňa 04. 04. 2014, cena normohodiny pre všetky neautorizované značky od 16,45 € do 24,82 € bez DPH (čl. 52 až 54). Vo všetkých prípadoch sa jednalo o zmluvné servisy, s ktorými má uzavretú žalovaný zmluvu o spolupráci. Následne žalovaný predložil súdu ďalšie sadzobníky a to servisov Autounicom Zvolen, s. r. o. z 30. 04. 2014, kde bola cena normohodiny pre neautorizované značky 22,-- € bez DPH, Autoservis Euromotor, s. r. o., ktorý je autorizovaným servisom pre značky Ford, Volvo a Škoda, kde je uvedená cena normohodiny pre ostatné značky vo výške 26,-- € bez DPH, Tempus Bavaria, s. r. o., cena normohodiny u neautorizovaných značiek vo výške 26,-- € bez DPH, rovnako sa jedná o zmluvné servisy (čl. 72 až 74). K samotnému výpočtu žalovaný doložil vnútornú smernicu pre likvidáciu škodových udalostí (čl. 113 až 114), kde podľa bodu 4.11.1.1 likvidácia podľa dokladov za opravu motorového vozidla v nezmluvnom servise je stanovený podľa písm. a), postup likvidátora, ktorý je povinný porovnať sumu nákladov na opravu uvedenú vo faktúre od opravcu so sumou nákladov na opravu kalkulácie od technika ASP. Ak je suma na faktúre menšia alebo rovná ako suma kalkulácie od technika, použije likvidátor pre výpočet náhradu škody náklady na opravu v zmysle vystavených dokladov od opravcu z faktúry. Podľa písm. b), ak je suma na faktúre väčšia ako suma nákladov na opravu v kalkulácii technika, likvidátor overí vo faktúre výšku normohodiny a účtovanie DPH podľa pravidiel stanovených samostatnou internou normou (čl. 113 až 115). Túto inú normu však žalovaný už súdu nepredložil. K postupu, kedy žalovaný pristúpil k prehodnoteniu ceny za normohodinu na 40,80 €, predložil Cenník prác VH Autoservisu ako autorizovaného servisu pre zn. Volkswagen, kde za typ vozidla Volkswagen Passat do roku 2010 podľa Cenníka platného od 11. 11. 2015 je uvedená cena za normohodinu 40,80 € s DPH.

16. Žalovaný doložil súdu zistené ceny normohodín, kedy oslovil niekoľko autoopravovní na oznámenie ceny normohodiny týkajúcej sa opravy vozidla značky Audi A6 a podľa odpovede spoločnosti Euromotor, s. r. o. Banská Bystrica mu bola oznámená cena 54,-- € s DPH (apríl 2016), spoločnosť Galimex, s. r. o. Žilina, cena normohodiny 60,-- € s DPH (august 2015), spoločnosť Araver, a. s. Nitra, cena normohodiny 68,04 € vrátane DPH (august 2015 - jedná sa o autorizovaný servis), Autonovo, a. s. Banská Bystrica

- autorizovaný servis, cena 56,-- € bez DPH (apríl 2016 - čl. 61 až 66). Žalovaný predložil Cenník prác VH Autoservis, s. r. o. Zvolen platný od 11. 11. 2014 na vozidlách zn. Audi A6 od roku 2005 vo výške 66,-- € s DPH (čl. 187).

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnej od 01.02.2013, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 19.11.2014 bola vo výške 0,05 %.

18. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel. Predmetom posúdenia v tomto prípade bolo určenie rozsahu poistného plnenia, ktoré mal žalovaný poskytnúť žalobcovi na základe škodovej udalosti. Tak ako bolo vyššie uvedené, medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti, a že žalobca má priamy oprávnený nárok proti žalovanému na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia uzavretého medzi škodcom a žalovaným. Súd preto dokazovanie zameral na určenie rozsahu poistného plnenia. Na základe platnej právnej úpravy je nepochybné, že v tomto konkrétnom prípade žalovaný ako poisťovateľ má povinnosť z povinného zmluvného poistenia nahradiť škodu vzniknutú poškodenému, ktorú spôsobil škodca, t. j. poistený klient žalovaného. Rovnako z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Žalobca ako poškodený preukazoval svoj nárok na náhradu škody predloženou faktúrou, ktorou mu bola vyúčtovaná cena opravy poškodeného motorového vozidla zn. Audi. Žalovaný na základe interných predpisov posúdil opodstatnenosť uplatneného nároku a dospel k záveru, že takto uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal počet uplatnených normohodín a výška ceny za jednu normohodinu, ako aj výška upraveného koeficientu za lakovanie a napokon cena náhradných dielov, kedy žalobca vychádzal z fakturovanej ceny, kde vo faktúre mu bola fakturovaná cena originálov náhradných dielov, žalovaný uvádzal, že neuznal takto vyčíslenú cenu a priznal len cenu vo výške alternatívneho náhradného dielu z dôvodu, že zo strany žalobcu ani opravcu nedošlo k zdokladovaniu, že skutočne došlo k výmene dielov za originálne náhradné diely. Vo vzťahu k náhradným dielom tak žalovaný v priebehu konania uviedol, že neuznáva jediný rozdiel pri podblatníku vo výške 3,19 €, rozdiel u držiaka nárazníku vo výške 1,26 € uznáva s tým, že v ostatnom ohľadne ceny náhradných dielov v priebehu konania došlo k vyporiadaniu medzi sporovými stranami. Žalovaný svoj postup zdôvodňoval zákonnými ako aj zmluvnými ustanoveniami, na základe ktorých je práve žalobca ako poškodený povinný preukázať skutočnú výšku škody. Tu súd poukazuje na to, že žalobca podľa názoru súdu preukázal skutočnú výšku škody, ktorá mu bola spôsobená a to predložení faktúry za vykonanú opravu. Je treba povedať, že žalovaný nespochybnil ani jednu

z fakturovaných položiek ako účtovanú neoprávnene, spochybnil len cenu jednotlivých položiek. Z uvedeného vyplýva, že rozsah vykonanej opravy spočíval v odstránení škody spôsobenej predmetnou poistnou udalosťou. Čo sa týka účtovania cien medzi zákazníkom a autoservisom, súd konštatuje, že v danom prípade sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti zmluvných strán aj čo do tvorby ceny za prácu i materiál. Je preto vecou zmluvných strán, v tomto konkrétnom prípade žalobcu, či pristúpi na cenu opravy ponúknutú zo strany opravcu ( vychádzajúc z cenníka opravcu ). V prípade, že vstúpi do zmluvného vzťahu, je jeho povinnosťou uhradiť cenu opravy v súlade s vyúčtovaním predloženým opravcom. Je však pravdou, že aj táto zmluvná vôľa nie je bezmedzná a má isté hranice, pretože v opačnom prípade by poskytovateľ služby bol oprávnený žiadať akúkoľvek aj zjavne neprimeranú cenu za svoju službu a klient tejto služby by nemal žiadnu možnosť brániť sa takto neprimerane stanoveným cenám. V tomto kontexte môže súd cenu posudzovať jedine v medziach § 3 Občianskeho zákonníka, t. j. súlad s dobrými mravmi. V týchto intenciách je potom podľa názoru súdu dané právo aj žalovanému ako poisťovateľovi preskúmať nárok uplatnený škodcom a pokiaľ sa mu javí ako zjavne neprimeraný, má právo pristúpiť k poistnému plneniu v rozsahu skutočnej škody, t. j. škody, ktorú by poškodený bol povinný plniť, pokiaľ by sa s náležitou starostlivosťou staral o svoje oprávnené nároky. Súd však konštatuje, že pri cene náhradných dielov, ktoré zostali predmetom sporu, resp. jedného dielu v rozsahu rozdielu 3,19 €, sa o takýto prípad nemôže jednať. Pokiaľ právnym predpisom ani zmluvne nie je upravený postup žalovaného, ktorý by ho oprávňoval na takéto krátenie uplatnených nárokov, žalovaný postupuje výslovne v zmysle interných predpisov. Tieto interné predpisy však nie sú záväzné vo vzťahu k tretím osobám, sú výslovne záväzné len pre zamestnancov žalovaného. Súd je toho názoru, že pokiaľ uplatnené nároky žalobcu podstatne neprevyšujú bežné nároky v obdobných prípadoch, nie je dané oprávnenie žalovaného, nepriznať mu poistné plnenie v uplatnenom rozsahu. Súd konštatuje, že uvedené sa celkom isto týkalo náhradných dielov a to podblatníka a držiaka nárazníka, rovnako tak rozsahu použitého lakovacieho materiálu, kedy žalovaný uznal rozsah koeficientu vo výške 125 %, pričom žalobca preukázal vynaložený náklad pri použití koeficientu 130 %, rovnako sa to týka aj rozsahu normohodín, kde žalovaný neuznal 1,2 normohodiny prác. Takéto účtovanie nákladov opravcom nevykazuje znaky neprimeraných nárokov. Čo a týka ceny nárazníka, je pravdou, že bol podstatný rozdiel medzi cenou, z ktorej vychádzal žalovaný (127,20 €) a cenou účtovanou servisom (495,60 €). V tomto prípade podľa názoru súdu žalovaný bol oprávnený preveriť oprávnenosť uplatnenej položky, avšak tu je treba poukázať, že žalovaný vo svojej prvotnej komunikácii so žalobcom až do podania žaloby vôbec nešpecifikoval jednotlivé položky, ktoré neuznal z predloženej faktúry a rovnako nešpecifikoval, ktoré konkrétne podklady potrebuje pre prehodnotenie svojich záverov pri likvidácii škodovej udalosti. Žalobca tak bez svojho zavinenia nemohol splniť požadovanú povinnosť žalovaným, t. j. preukázať oprávnenosť takto účtovanej položky. Žalovaný až v podanom odpore presne špecifikoval, ktoré konkrétne položky z vyúčtovanej faktúry neboli priznané, v akom rozsahu a z akého dôvodu. Je však treba prisvedčiť aj námietkam žalobcu, že žalovaný nijako nepreukázal žalobcovi, na základe čoho stanovil ním určené ceny ako ceny primerané. Žalobcovi tak nebolo umožnené relevantným spôsobom uplatniť a preukázať svoj oprávnený nárok na náhradu škody, pričom žalovaný tak konal výslovne v rozpore so svojimi vlastnými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré mu túto povinnosť ukladajú. Všeobecné vyjadrenia uvádzané žalovaným v predložených odpovediach požiadavku odôvodnenia nepriznaného plnenia v žiadanom rozsahu rozhodne nespĺňajú. Súd preto konštatuje, že postup žalovaného týkajúci sa nepriznania rozdielu v cene podblatníka vo výške 3,19,-- €, nepriznania rozdielu vo výške koeficientu lakovacieho materiálu vo výške 5 %, na základe čoho potom rozdiel v cene lakovacieho materiálu činí 5,70 €, ako aj rozdiel v počte normohodín nebol oprávnený a teda žalovaný nepreukázal nijakým spôsobom oprávnenosť tohto postupu.

19. Ďalej sa súd zaoberal určením ceny normohodiny, nakoľko podľa stanoviska žalovaného, pri likvidácii škodovej udalosti určil cenu normohodiny vo výške 33,-- €, avšak opravca podľa predloženej faktúry žalobcom účtoval cenu 54,99 €, čím rozdiel vo vyúčtovaní ceny práce v celkovom vyčíslení presahoval 660,-- €. Žalovaný uvádza, že pri určení ceny normohodiny vychádza z licencovaného programu, pričom predložil súdu predbežnú kalkuláciu opravy v tomto konkrétom prípade, t. j. týkajúcu sa žalobcu, kde cena jednej normohodiny bola stanovená štandardnou sumou 16,60 €, pričom pri následnom posúdení škodovej udalosti žalovaný určil výšku normohodiny na 33,-- € s DPH. Uviedol, že táto cena predstavuje priemernú cenu normohodiny jeho zmluvných partnerov pre opravy vykonávané autoservismi ako neautorizovanými autoservismi, k čomu doložil prehľad zmluvných cien. Tu je treba poukázať na to, že predložený prehľad cenníkov žalovaným bol z období rokov 2010 až 2014 a vzťahoval sa na zmluvné autoservisy, t. j. zmluvných partnerov žalovaného. Na základe toho nie je celkom zrejmé, či predmetné cenníkové ceny sú výsledkom zmluvných jednaní medzi žalovaným a jeho zmluvným partnerom, pretože

v danom prípade tieto ceny týchto zmluvných partnerov žalovaný garantuje, pokiaľ poškodení využijú služby práve týchto autoservisov. Žalovaný nijako nezdokladoval, či tieto ceny uvedené autoservisy garantujú aj pre klientov, ktorí si nebudú uplatňovať náhradu škody práve od žalovaného, t.j. že sa jedná o bežné ceny. Takýmto postupom potom žalovaný nepreukázal, že sa jedná hodnoverne o priemerné ceny na trhu v danom čase a v danom regióne. Je treba povedať, že cenotvorbu určuje trh, t. j. ponuka opravárenských podnikov ako aj dopyt zákazníkov, pričom je na zákazníkoch, ktorí majú absolútnu voľnosť vybrať si opravárenský servis. Žalobca nepostupoval v rozpore so žiadnym ustanovením či zmluvným dojednaním, prípadne s verejne známymi obchodnými podmienkami žalovaného, keď oslovil servis nie na základe doporučení žalovaného, ale podľa vlastného výberu. Čo sa týka určovania ceny normohodiny žalovaným, žalovaný predložil súdu interný postup, podľa ktorého pri oprave motorového vozidla v nezmluvnom servise sa porovnávajú náklady na opravu uvedenú vo faktúre s nákladmi na opravu podľa predbežnej kalkulácie žalovaného. Ak uvedená faktúra znie na menšiu sumu alebo rovnakú ako v kalkulácii technika žalovaného, pri náhrade škody sa vychádza z faktúry od opravcu. Pokiaľ je však táto suma vyššia, je povinnosťou likvidátora najmä overiť výšku normohodiny a účtovanie DPH podľa samostatnej internej normy, ktorú však súdu žalovaný nepredložil. Pokiaľ žalovaný v predbežnej kalkulácii určil normohodinu podľa neho štandardnú 16,6é a následne po predložení faktúry žalobcu túto prehodnotil na výšku 33,-- €, pričom vychádzal len z podkladov o výške normohodín svojich zmluvných partnerov, nepostupoval objektívne. V priebehu súdneho konania žalovaný upravil oprávnený nárok žalobcu čo do výšky normohodiny a priznal mu nárok, ktorý bol vyčíslený hodnotou normohodiny 40,80 € s DPH. Pri stanovení tejto výšky žalovaný vyhádzal z Cenníka opravcu, ktorý opravu vykonával, avšak vychádzal z ceny, ktorú má tento opravca určenú ako autorizovaný servis pre vozidlá zn. Volkswagen Passat, pričom vychádzal z ceny normohodiny za opravu vozidla zn. Volkswagen Passat do roku 2010 VH Autoservisu - ceny platné od 11. 11. 2015. Nijako nezdôvodnil, prečo použil práve túto cenu, keď v konkrétnom prípade sa jednalo o opravu vozidla zn. Audi A6. Je pravdou, že opravca VH Autoservis nie je autorizovaným servisom pre motorové vozidlá zn. Audi. Žalobca predložil súdu Cenník prác na vozidlách Audi autoservisu VH Autoservis, s. r. o. platný od 11. 11. 2014, ktoré sú vo výške 55,-- € bez DPH, 66,-- € s DPH. To znamená, že t. času predmetný opravca má stanovené vyššie ceny za opravu motorových vozidiel zn. Audi než aké boli účtované vo faktúre predloženej žalobcom v prejednávanej veci. Súd konštatuje, že rozdiel v cene, ktorú uznáva žalovaný 40,80 € s DPH a rozdiel medzi cenou účtovanou opravcom a uplatnenou žalobcom ako náhradu škody vo výške 55,-- € s DPH, nepredstavuje taký podstatný rozdiel, kedy by boli pochybnosti o neprimeranosti takto účtovanej ceny, hoci v celkovom vyčíslení vzhľadom na rozsah prác sa jedná o čiastku neuznaného rozdielu vo výške 459,22 €. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej výške náhrady škody, ktorú preukazoval predloženou faktúrou, pokiaľ žalovaný neuznal takto uplatnené nároky, pretože ich považoval za neprimerané, nepreukázal pred súdom oprávnenosť tohto postupu. Žalovaný vychádzal z cien, ktoré dojednáva so svojimi zmluvnými partnermi, čo nemožno považovať za primerané vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému, ktorý ani sám nie je klientom žalovaného. Pokiaľ následne žalovaný vychádzal z ceny opravcu, ktorý vykonával opravu predmetného motorového vozidla žalobcu, avšak použil cenu pre iný typ motorového vozidla, nepreukázal dôvodnosť tohto postupu. Súd preto uzatvára, že žalobca preukázal vznik škody v celkovej výške vyčíslenej faktúrou za opravu motorového vozidla v sume 5.650,46 € a žalovaný bol povinný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uhradiť takto vzniknutú škodu žalobcovi v celkovej výške. Pokiaľ plnil len čiastočne, konal v rozpore s právnymi predpismi a žalobca má oprávnený nárok na uplatnený zvyšok plnenia vo výške 469,38 €. Súd mal preukázané, že žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami bol povinný poskytnúť plnenie poškodenému do 15-tich dní od skončenia šetrenia, pričom listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a poukázanie krátenej náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie najneskôr dňa 03. 11. 2014 a bol povinný škodu nahradiť v lehote do 15-tich dní, t. j. do 18. 11. 2014. Pokiaľ tak neurobil nasledujúcim dňom, od 19. 11. 2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto patrí žalobcovi aj uplatnený nárok na úrok z omeškania v uplatnenej výške v súlade s predpismi civilného práva, kde bola zohľadnená platba dňa 02. 06. 2016 v priebehu súdneho konania. Súd uložil žalovanému povinnosť - zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).

20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1, § 256 ods.1 C. s. p. Vo veci samej mal žalobca plný úspech, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Čo sa týka trov zastavenej časti konania, súd má zato, že procesnú zodpovednosť nesie žalovaný a hoci je pravdou, že až v priebehu súdneho konania opravca predložil doklady, na základe ktorých žalovaný prehodnotil svoj postoj a priznal žalobcovi sumu,

o ktorú došlo následne k späťvzatiu žaloby, súd konštatuje, že v čase pred podaním žaloby žalobca z dôvodu konania žalovaného nemal možnosť preukázať svoj nárok, nakoľko žalovaný až do súdneho konania nešpecifikoval, v čom neuznal nárok žalobcu a aké konkrétne doklady vyžaduje od žalobcu na prehodnotenie plnenia. Súd má zato, že takýmto postupom žalovaný zavinil, že žalobca si musel celý svoj nárok uplatňovať podaním žaloby na súd a preto nesie vinu na zastavení časti konania o istinu vo výške 645,50 €. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.