Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-12Er/413/2006

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Y., o vymoženie sumy 356,50 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 241/06, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie vo výške 101,59 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamieta.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 5040/2005, NZ 48236/2005, NCRLs 47618/2005 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v notárskom úrade so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 dňa 15.10.2005 (ďalej len notárska zápisnica). Okresný súd Topoľčany udelil dňa 2.8.2006 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 356,50 eur (10740,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 356,50 eur (10740,- Sk) od 29.7.2005 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 20,22 eur (609,- Sk), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 52,28 eur (1575,- Sk), trov súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,60 eur (500,- Sk), poplatku za zasielanie upomienok vo výške 6,97 eur (210,- Sk) a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania.

Oprávnený podal vo veci návrh na pripustenie zmeny súdneho exekútora s tým, že žiadal, aby bol vykonaním exekúcie ďalej poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár si uplatnil trovy exekúcie vo výške 144,41 eur.

Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. -38 zo dňa 28.9.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie vo výške 136,49 eur a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie súdu I. stupňa č. k. -38 zo dňa 28.9.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle intencií odvolacieho súdu exekučný súd opätovne preskúmal exekučný titul v tejto veci.

Exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica, v ktorej S.. Y. H., advokát so sídlom v Bratislave, konajúci na základe splnomocnenia povinného (tvorí súčasť notárskej zápisnice) uznal v mene povinného (dlžníka) dlh voči oprávnenému (veriteľovi) v celkovej výške 496,98 eur (14972,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavoval sumu 356,50 eur (10740,- Sk), s tým, že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 29.7.2005 do zaplatenia. Podľa notárskej zápisnice celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.

Skutkovým a právnym základom exekučného titulu vo veci je zmluva o úvere číslo 4061833 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 11.10.2004 (ďalej len zmluva o úvere), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úveru (ďalej len VOP). Zmluvou o úvere sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej osobe (povinnému) ako dlžníkovi úver v sume 531,10 eur (16000,- Sk) a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,74 eur (9060,- Sk), t. j. celkove čiastku 831,84 eur (25060,- Sk) a to v 7-ich mesačných splátkach po 118,83 eur (3580,- Sk), počnúc dňom 11.11.2004. Zároveň povinný ako dlžník podľa zmluvy splnomocnil advokáta S.. Y. H. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva a zaviazala sa uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné).

Podľa Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 4 exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo inak postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa , a o advokácii advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný pracovník advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe, b) ak je splnomocnencom právnická osoba.

Podľa z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule je potrebné skúmať, či povinná osoba, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (S.. Y. H.), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či teda povinnú osobu takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.

Inštitút zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Z možnosti zastupovať sú niektoré osoby vylúčené, okrem iného sú to osoby, ktoré samé nie sú spôsobilé na právny úkon, o ktorý ide, ani osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( ). Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v sú v zmysle neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie, podľa ktorého sa dal zastúpiť pri právnom úkone spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu - teda aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vrátane určenia konkrétneho zástupcu vopred pripravil oprávnený a povinný ho nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať a to vrátane oprávneným pripravených zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane VOP). Z rozhodovacej činnosti súdu vzhľadom na väčší počet obdobných vecí, ktoré súd prejednáva, je zrejmé, že splnomocnenec povinného S.. H. súčasne vystupuje (resp. vystupoval) opakovane ako splnomocnenec rôznych povinných pri spisovaní notárskych zápisníc v ďalších veciach toho istého oprávneného. To potvrdzuje aj záver súdu, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určil mu ho práve oprávnený, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu a je pre neho (ako jeho splnomocnenec) neznáma. Okrem toho sa navodzuje záver, že splnomocnenec povinného sa dozvedel o pohľadávkach oprávneného voči povinným (vrátane povinného v tejto veci) a ich výškach, ktoré treba uznať, od oprávneného a zrejme aj konal na pokyn (žiadosť) oprávneného, aj keď oficiálne bol splnomocnený na zastupovanie povinného. Osoba splnomocnenca určená oprávneným, ktorú povinný ako splnomocnený ani nepozná, nemôže konať v záujme povinného, ale naopak v záujme oprávneného a na jeho žiadosť, bez toho, aby hájila záujmy povinného. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že zástupca uznal v mene povinného aj záväzky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (minimálne v

časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne, ktorý je potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za neprimeranú sankciu za nesplnenie záväzku povinným). Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v záujme zástupcu, ktorým je advokát, čo je aj tento prípad, je spísanie notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje, keďže za zastúpenie pri tomto právnom úkone si účtuje trovy právneho zastúpenia. Povinnému sa naopak spísaním notárskej zápisnice zvyšujú náklady spojené so splácaním úveru a súčasne notárska zápisnica umožňuje oprávnenému uplatniť splnenie uznaného záväzku v exekučnom konaní aj bez toho, aby o povinnosti povinného ako dlžníka rozhodoval nezávislý súd, z čoho vyplýva, že záujmy zástupcu a zastúpeného sú diametrálne odlišné. Súd má zato, že zástupca povinného v konečnom dôsledku vlastne hájil záujmy oprávneného a nie povinného. Treba tiež uviesť, že S.. H. bol v minulosti aj zástupcom oprávneného. Túto skutočnosť súd zistil z inej exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. , v ktorej S.. H. zastupoval oprávneného na základe plnomocenstva udeleného mu dňa 2.1.2003. Plnomocenstvo bolo oprávneným udelené S.. H. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a súdnymi exekútormi. S.. H. až dňa 5.9.2011 predložil súdu výpoveď uvedeného plnomocenstva zo dňa 26.9.2003 (zapísaná bola pod sp. zn. Spr 757/2011) s tým, že k výpovedi došlo s účinnosťou od 31.10.2003. Táto skutočnosť tiež podporuje záver, že S.. H. bol zástupcom povinného iba formálne, ale prakticky hájil záujmy oprávneného.

Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Vo veci bolo zistené, že notárska zápisnica, ktorá je podkladom pre vykonanie exekúcie, je neplatným právnym úkonom, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd tak postupoval aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -37 z 13.4.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. , , a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30.4.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 30.4.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa vyhlášky č. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa vyhlášky č. (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 EP tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 101,59 eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 7,97 eur (odmena za 1 začatú hodinu po 6,64 eur zvýšená o daň z pridanej hodnoty: odmena 6,64 eur + daň z pridanej hodnoty 1,33 eur = 7,97 eur, § 14 ods. 1, 2 vyhlášky účinnej do 30.4.2008), z paušálnej odmeny vo výške 23,88 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, t. j. odmena za 6 úkonov zvýšená o daň z pridanej hodnoty: odmena za jeden úkon 3,32 + daň z pridanej hodnoty 0,66 eur = 3,98 eur x 6 úkonov = 23,88 eur, § 14 ods. 1, 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky účinnej do 30.4.2008), náhrady hotových výdavkov vo výške 22,09 eur (poštovné, § 22 vyhlášky), náhrady cestovného vo výške 42,12 eur (130 km x 0,27 eur/km = 35,10 eur + 20% daň z pridanej hodnoty, t. j. + suma 7,02 eur = 42,12 eur, § 22 vyhlášky) a náhrady za stratu času vo výške 5,53 eur (náhrada za jednu začatú polhodinu 0,66 eur + daň z pridanej hodnoty = 0,79 eur x 7 začatých polhodín = 5,53 eur, a vyhlášky). Trovy exekúcie priznal súd súdnemu exekútorovi podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, o cestovných náhradách a opatrenia MPSVaR SR č. Odmenu podľa počtu hodín vynaložených na exekúcie si exekútor uplatnil aj za žiadosť o udelenie poverenia (30 minút), upovedomenie o začatí exekúcie (40 minút), žiadosť o súčinnosť dopravnému inšpektorátu (20 minút), príkaz na začatie exekúcie (30 minút), exekučný príkaz (30 minút), ktorá mu nebola priznaná, pretože odmena za túto činnosť exekútora je odmenená paušálnou odmenou - za získanie poverenia, doručenie upovedomenia, príkazu na začatie exekúcie resp. exekučného príkazu a za zisťovanie majetku povinného. Odmena podľa počtu hodín bola exekútorovi priznaná iba za prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu, nie však v rozsahu 60 minút, ale iba 40 minút a tiež za upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí, nie však v rozsahu 40 minút, ale iba 20 minút. Súd za uvedené dva úkony posúdil účelne vynaložený čas iba v rozsahu 60 minút a to s poukazom na ich rozsah a náročnosť. Hodinovú odmenu si exekútor uplatnil aj za spracovanie vzniknutých trov exekúcie, túto činnosť exekútora súd nepovažuje za účelne vynaloženú na vykonávanie exekúcie (nejde o úkon potrebný na účelné vymáhanie nároku), preto exekútorovi táto odmena nebola priznaná. Exekútorovi nebola priznaná ani náhrada za spotrebovaný materiál (obálky, papier, spisový obal), nakoľko náhrada za administratívnu činnosť je podľa vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Náhrada cestovného a náhrada za stratu času bola exekútorovi priznaná za cestu do miesta bydliska povinného (Šaľa - Topoľčany a späť) za účelom zistenia a spísania hnuteľných vecí povinného. Trovy exekúcie hradí podľa EP povinný. Oprávnený môže byť zaviazaný zaplatiť náhradu trov exekúcie iba v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. EP) a v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením (§ 203 ods. 1 EP). Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neplatného právneho úkonu - notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná na jeho podnet (sám vopred pripravil splnomocnenie v zmluve o úvere a následne na základe neho požiadal advokáta, ktorého sám povinnému určil o spísanie notárskej zápisnice, ktorému tento advokát vyhovel). Exekúcia bola teda zastavená zavinením oprávneného, ktorý bol preto zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi (II. výrok).

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol analogicky podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktorá bola zastavená (III. výrok). Súd tak rozhodol z dôvodov už spomínaných v časti odôvodňujúcej náhradu trov exekúcie. Oprávnený právo na náhradu trov konania nemá, pretože jeho zavinením došlo k zastaveniu exekúcie a povinnému v konaní trovy nevznikli.

Podľa § 44 ods. 9 EP oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 30 EP exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 4 EP Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

Podľa § 5 EP v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. 1) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Exekútor je štátom splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Zákonné postavenie exekútora má zmiešanú povahu. V Slovenskej republike vykonávajú súdnu moc súdy ( ). Štát však zákonom preniesol časť svojich mocenských oprávnení (oprávnenia na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí), ktoré inak prislúchajú všeobecným súdom, na neštátny orgán, čo bolo zvýraznené aj tým, že sa exekútorovi priznalo postavenie verejného činiteľa. Súčasne však exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné právnické povolenie (exekútora vyberá oprávnený, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod.). Postavenie exekútora je vymedzené len zákonom. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Nezávislosť exekútora vyjadruje predovšetkým to, že je viazaný , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Zárukou nezávislosti a nestrannosti exekútora je aj nezlučiteľnosť funkcie exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z EP. Nestrannosť exekútora osobitne zvýrazňuje požiadavka zákona, že výber exekútora uskutočňuje výlučne oprávnený. Napriek tomu exekútor musí vykonávať exekúciu ako tretí subjekt nepodriadený iným než ústavným a zákonným kritériám výkonu svojej funkcie. Exekútor nielenže musí byť nestranný, ale musí sa ako nestranný javiť pre účastníkov a aj pre externé prostredie, v ktorom pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí pôsobí. Základným prostriedkom na zabezpečenie nestrannosti exekútora je inštitút zaujatosti ( EP). Z vykonávania exekúcie je vylúčený exekútor, u ktorého sú už pochybnosti o jeho nezaujatosti (nevyžaduje sa zaujatosť exekútora dokazovať). Dôvody zaujatosti súdneho exekútora môžu byť rôzne. Jedným z dôvodov zaujatosti exekútora je jeho pomer k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom. Takýmto pomerom môže byť napr. priateľský alebo naopak nepriateľský vzťah, či už k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Súdny exekútor je povinný oznámiť súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie, bezodkladne potom,

ako sa o nich dozvie (§ 30 ods. 3 EP). Rovnako účastníci konania sa majú právo vyjadriť k osobe exekútora a uplatniť voči nemu námietku zaujatosti (do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený - § 30 ods. 4, 5 EP).

Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora s tým, že ďalším vykonaním exekúcie navrhol poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -37 zo dňa 13.4.2011 súd zistil, že JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, čo ústavný súd s poukazom na § 3 a 4 EP posúdil za okolnosť, vylučujúcu ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP. Rovnako exekučný súd je toho názoru, že zamestnanecký pomer k účastníkovi konania, v tomto prípade oprávnenému, aj keď tento už skončil, vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora, a to aj s poukazom na ďalšie skutočnosti. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že na návrh oprávneného sa proti rôznym povinným vedie väčší počet exekučných konaní. Ide o konania, v ktorých boli na základe návrhu oprávneného poverení vykonaním exekúcie rôzni exekútori, pričom po vymenovaní JUDr. Krutého za súdneho exekútora, vo väčšom počte týchto konaní oprávnený navrhol zmenu exekútora s tým, aby bol ďalším výkonom exekúcie poverený JUDr. Krutý. Okrem toho po vymenovaní JUDr. Krutého za súdneho exekútora, oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie prevažne (ak aj nie výlučne) práve u JUDr. Krutého. Skutočnosť, že oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie u toho istého exekútora, sama o sebe neznamená, že sú pochybnosti o nezaujatosti exekútora. Keď sa však k tejto skutočnosti pridá aj ďalšia okolnosť majúca základ mimo exekučného konania, napr. predchádzajúci zamestnanecký vzťah exekútora u oprávneného, súd je toho názoru, že týmto prepojením je nestrannosť exekútora narušená - minimálne sú o tom pochybnosti. Je totiž predpoklad, že medzi oprávneným (jeho spoločníkmi, štatutárnym orgánom, inými zamestnancami) a exekútorom vznikol počas zamestnaneckého pomeru priateľský vzťah. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (IV. výrok), pretože dospel k záveru, že u JUDr. Krutého, ktorého oprávnený navrhol poveriť ďalším vykonaním exekúcie, existujú dôvody na vylúčenie z exekúcie. Súd tak rozhodol aj bez vznesenej námietky zaujatosti. Postupoval tak v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 a 58 ods. 1 EP, z ktorých vyplýva, že súd je v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, exekúciu zastaviť. Ak by súd povolil zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril oprávneným navrhnutého exekútora JUDr. Krutého, ďalší výkon exekúcie by bol nezákonný (vyplýva to aj z už uvádzaného nálezu Ústavného súdu SR). Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (IV. výrok) je skutočnosť, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená - zastavením exekúcie sa exekučné konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.