Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-32-2020.pdf
PDF · 140.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. C. XXXX/XX, zast. JUDr. Ján Chmelo, advokát, Piešťany, Royova 9, proti žalovanému: D. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. – F. G., H. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Hajnalka Zöld – advokátka, s.r.o., Nové Zámky, P. Várdayho 13, IČO: 50410695, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I., J. K. L., kat. územie I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 4305/17 – vodná plocha o výmere 372 m2 a parc. reg. „C“ č. 4308/12 – orná pôda o výmere 674 m2.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území I., G. I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 4289/17 ( správne malo byť č. 4305/17 ) – orná pôda o výmere 372 m2 a parc. reg. „C“ č. 4308 – orná pôda o výmere 674 m2, ku ktorým nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľností evidované duplicitné vlastníctvo. Argumentoval tým, že žalobca má naliehavý právny záujem na tejto žalobe, ktorým chce odstrániť chybný duplicitný zápis v katastri. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal že by predmetné pozemky nadobudol právne relevantným spôsobom a keď tvrdí, že ich nadobudol v dobrej viere, poukazuje na rozhodnutie NS SR 5Cdo/36/1999, podľa ktorého majú reštitučné zákony prednosť pred OZ. Tvrdil tiež, že až po tom, čo podľa § 15 odsek 2 zákona č. 230/91 boli žalobcovi a jeho právnym predchodcom pridelené náhradné užívanie pozemkov, resp. až po jeho zrušení, títo zistili, kde sú tieto parcely, pričom išlo o veľkú výmeru a že obvodný úrad Šurany, ktorý vydal prídelovú listinu, nemal na to oprávnenie, navyše ju vydal na mŕtve osoby nemajúce právnu subjektivitu. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktorý práve v takejto veci uzavrel a to v bode 84, že na základe neplatného právneho úkonu nie je možné vlastnícke právo nadobudnúť ani v prípade, že na jeho podklade vznikol zápis do katastra, že nikto nemôže previesť na iného viac práva než sám má, teda nie osoba, ktorá je vedená ako vlastník na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ďalej na to, že dobrá viera nadobúdateľa má vplyv na vznik vlastníckeho práva len ak to zákon v taxatívnych prípadoch upravuje a tiež to, že evidencia v katastri sama o sebe nezakladá dobrú vieru v to, že ten kto je ako vlastník zapísaný, vlastníkom je. Právny predchodca žalovaného podľa neho nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom neoprávnene a v rozpore so zákonom a rovnako tak aj žalovaný sám. Vydržanie je možné v takejto situácii len v zákonom vymedzených prípadoch, napr. podľa § 486 OZ. Pokiaľ by bol príslušný štátny úrad postupoval v zmysle zákona č 229, mal byť právnym predchodcom žalovaného vydaný náhradný pozemok z dôvodu prekážky.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že napriek tomu, že sa im nepodarilo dohľadať pôvodný výmer, je dostatočne preukázané, že starý otec žalovaného bol ako vlastník evidovaný, po ňom sa stal vlastníkom jeho otec a to dedením a ten v roku 2000 daroval predmetné nehnuteľnosti žalovanému. Tvrdil preto, že predmetné nehnuteľnosti boli prídelom vrátené jeho starým rodičom, po ktorých je on právnym nástupcom, resp. že tí vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržali. Pre prípad, že by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, tvrdil, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržal a to za splnenia všetkých zákonných predpokladov tým, že od roku 2000, kedy mu tieto boli darované jeho otcom, ich dobromyseľne užíval až do podania tejto žaloby na súde, teda do roku 2020, pričom nebol vo svojom vlastníctve nijako a nikým rušený.
3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/32/2020-262 zo dňa 6.5.2022 žalobu zamietol, keď konštatoval, že síce prídelová listina, ktorou v roku 1992 právni predchodcovia žalovaného nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je neplatná ( pretože prídelcovia v tom čase už nežili a navyše ju vydal orgán, ktorý nemal oprávnenie vydať ju ), avšak žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 2000 ako svoje, vlastníctvo nadobudol darovaním od svojho otca, ktorý tieto nehnuteľnosti zdedil a užíva ich bez toho, aby bol v ich užívaní ako vlastník kýmkoľvek rušený a preto vlastnícke právo nadobudol vydržaním v roku 2010.
4. Krajský súd Nitra uznesením 25Co/65/2022-303 zo dňa 28.2.2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uviedol: Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa vôbec nezaoberal splnením tejto podmienky, nevyhodnotil naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. 7.2. Žalobca musí svoj naliehavý právny záujem jednoznačne preukázať. V danom prípade žalobca dôvodil v podanej žalobe tým, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v liste vlastnícke je duplicitne zapísané vlastnícke právo jeho a žalovaného. Aj z už ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) na určení že je vlastníkom nehnuteľností, resp. aj na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (napr. R 31/2019) a zároveň sa tým odstráni aj neistota medzi stranami sporu (napr. R 47/2020). Z uvedených dôvodov preto nepochybne vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Keďže však súd prvej inštancie vec v merite veci prejednal, vo veci rozhodol rozsudkom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení má. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcu odôvodnil jednoznačne tým, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol vydržaním. Odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného. Predmetom konania v danej veci však bola žaloba žalobcu, ktorou sa on domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, uvádzajúc titul nadobudnutia tohto vlastníckeho práva. Týmito skutočnosťami, ktoré sú samotným predmetom konania, sa súd prvej inštancie vôbec, absolútne, žiadnym spôsobom nezaoberal, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil, nespochybnil a neuviedol dôvody, pre ktoré považuje tieto nadobúdacie tituly za platné, resp. neplatné právne úkony. Súd prvej inštancie úplne odignoroval predmet tohto sporu, nezaoberal a nevyhodnotil podstatnú skutočnosť tohto sporu, a to Rozhodnutie Pozemkového úradu Nové Zámky č.j. 1355/92/T zo dňa 16. 07. 1993, ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu a to M. L. a G. B.. Následne absolútne tiež odignoroval kúpnu a darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a predávajúcou, resp. darkyňou. Súd prvej inštancie teda tie skutočnosti a okolnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu, vôbec nevyhodnotil a ani sa nimi nezaoberal, vyhodnotenie týchto dôkazov v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné. Na druhej strane súd prvej inštancie sa venoval iba potvrdeniu tvrdení žalovaného a jeho obrane. S jeho tvrdeniami sa v plnom rozsahu stotožnil napriek tomu, že skonštatoval, že prídelová listina z roku 1992 je absolútne neplatná, napriek tomu skonštatoval vydržanie vlastníckeho práva žalovaného dôvodiac, že od roku 2000 je oprávneným držiteľom, nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, preto od roku 2010 je vlastníkom sporných nehnuteľností. 9.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti prídelovej listiny z roku 1992. Táto listina je skutočne absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola vydaná osobám, ktoré nemal právnu spôsobilosť (boli mŕtvi), bola vydaná orgánom, ktorý nemal oprávnenie ju vydať. Žalovaný platnú listinu (prídelovú listinu), od ktorej odvodzuje vlastnícke právo svojich právnych predchodcov a následne aj jeho, nepredložil. Za tejto situácie potom vyvstáva otázka, na základe akého titulu mohli
tieto nehnuteľnosti patriť do dedičstva po právnych predchodcoch žalovaného (jeho starých rodičoch), na základe akého titulu ich mohol zdediť otec žalovaného a v konečnom dôsledku, či mohol platne darovať otec žalovaného žalovanému tieto nehnuteľnosti. Odvolací súd iba poznamenáva, že konečný prídelový plán nie je listinou, na základe ktorej možno odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva (touto by bola iba platná prídelová listina, ktorú však žalovaný nepreukázal). Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie už vôbec nezaoberal. Za situácie, že doteraz nebol v konaní preukázaný prvotný nadobúdací titul právnymi predchodcami žalovaného (platná prídelová listina, resp. iný nadobúdací titul starých rodičov žalovaného), nie je možné hovoriť o platnom zdedení predmetných nehnuteľností otcom žalovaného a o oprávnenom držiteľovi žalovaného a o jeho dobromyseľnosti na základe darovacej zmluvy a následne o jeho platnom vydržaní sporných nehnuteľností. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu „nemo plus iuris“, podrobne rozobratú v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp.zn. 1Vdo/2/2020, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí čiastočne aj citoval, avšak je potrebné toto rozhodnutie v danej veci aplikovať komplexne a nie iba poukázať na niektoré jeho časti, ktoré boli vyhovujúce pre dané rozhodnutie. Podstatou tohto rozhodnutia je záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie v prvom rade bude zaoberať predmetom tohto samotného konania, nároku žalobcu uplatneného žalobou, t.j. vyhodnotí dôkazy predložené žalobcom, vyhodnotí, ujasní si nadobúdací titul, na základe ktorého sa žalobca domáha odstránenia duplicitného zápisu vlastníckeho práva a určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Až následne sa bude zaoberať obranou žalovaného a v prípade jeho zotrvania na svojom tvrdení, že vlastnícke právo nadobudol titulom vydržania, vyzve strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany s tým, že žalovaný musí svoje tvrdenie o oprávnenom držiteľovi a jeho dobromyseľnosti na základe nadobúdacieho titulu a okamihu vstupu do držby, preukázať. Až následne vo veci opätovne rozhodne, pričom v rozhodnutí sa bude zaoberať i tvrdeniami a námietkami tak žalobcu uvedených v podanom odvolaní, ako aj žalovaného, uvedených v podanom vyjadrení k odvolaniu. Za situácie, že na súde prvej inštancie prebiehajú aj ďalšie konania žalobcu, vychádzajúce z rovnakého právneho základu, aj keď voči iným stranám sporu, z dôvodu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí, súd prvej inštancie ich porovná tak po skutkovej, ako aj právnej stránke s rozhodnutím v danej veci. Rozhodnutie riadnym spôsobom, spĺňajúc náležitosti a podmienky ustanovenia § 220 CSP odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z LV č. XXXX pre kat. územie I. súd zistil, že ako vlastníci parc. č. 4305/17 o výmere 372 m2 a parc.č . 4305/12 o výmere 674 m2 sú evidovaní žalobca vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol titulom kúpy z 18.2.2003 ( V 2245/2003 ) a žalovanému svedčí vlastnícke právo k totožným nehnuteľnostiam titulom darovania na základe darovacej zmluvy zo dňa 31.8.2000 ( V 1730/2020 ), pričom je zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve je spochybnená pre evidenciu duplicitného vlastníctva.
7. Z LV č. XXXX pre kat. územie I., ktorý predložil žalobca, súd zistil, že k dátumu 7.4.2014 bol ako vlastník parc. č. 3102/9 o výmere 20 000 m2 evidovaný žalobca a to na základe darovacej zmluvy z 31.8.2000. túto skutočnosť je možné tiež zistiť z príslušného LV platného ku dňu 22.5.2020.
8. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Nové Zámky D 4179/92-3 zo dňa 13.10.1992 súd zistil, že výlučným dedičom po I. A., zomrelým dňa 14.6.1989 bol D. D. A. ( otec žalovaného ), pričom zdedil po ňom parcely č. 3148/5, č. 3149, č. 3150, č. 3102/9 a č. 1685/19 v kat. území I. v rozsahu 1/2.
9. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Nové Zámky D 4171/92 zo dňa 13.10.1992 súd zistil, že jediným dedičom po C. A., zomrelej 18.4.1979 bol D. D. A. ( otec žalovaného ), pričom zdedil po nej parcely č. 3148/5, č. 3149, č. 3150, č. 3102/9 a č. 1685/19 v kat. území I. v rozsahu 1/2.
10. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Nové Zámky 1355/92/T zo dňa 16.7.1993 súd zistil, že ním bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 6 ods. 1 písm b)
oprávnených osôb M. B., bytom C., C. C. XX a G. B., bytom, C., C. C. XX, na základe ktorej boli okrem iných vydané parc. č. 3099, č. 3100 a č. 3101 nachádzajúce sa v kat. území I. a zapísané na LV č. XXXX.
11. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky 00888-99/002745 zo dňa 24.5.1999 súd zistil, že ním bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území I. podľa vytyčovacieho plánu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia.
12. Z konečného prídelového plánu skonfiškovaného majetku v kat. území I. po bývalom vlastníkovi H. J. a spol., Morgov zo dňa 30.9.1957 súd zistil, že pod bodom 27 sú ako prídelcovia uvedení I. A. a C. A., N. J. ( starí rodičia žalovaného ), ktorým bola pridelená parc. č. 3102/9 o výmere 2 ha.
13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Nové Zámky D 1513/89-9 zo dňa 30.10.1990 súd zistil, že dedičmi po I. A., zomrelým dňa 14.6.1989 boli rovnakým dielom O. A. a D. D. A. ( otec žalovaného ), pričom zdedili stavebný pozemok na parc. č. 1398 a záhradu na parc. č. 1399 v kat. území I. ( EN: č. EL 1172 ).
14. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Nové Zámky D 895/79 zo dňa 30.7.1979 súd zistil, že po C. A., zomrelej dňa 18.4.1979 ako jediný dedič dedil jej manžel I. A. a to jej podiel na domovej nehnuteľnosti a tam uvedených parcelách.
15. Z prídelovej listiny Obvodného úradu Šurany po bývalom vlastníkovi H. J. a spol., Morgov zo dňa 29.4.1992 vydanej pre I. A. a C. A. súd zistil, že ním bolo potvrdené, že prídelcovia majú úplne vyplatenú nehnuteľnosť parc. č. 3102/9 – roľa o výmere 2 ha.
16. Z LV č. XXXX pre kat. územie I. zo dňa 23.12.2002 súd zistil, že parc. reg. E č. 3099, č. 3100/1 a č. 3101 boli zapísané vo vlastníctve M. L. a G. B., obe bytom C., C. C. XX.
17. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. L. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa 11.2.2003 súd zistil, že ňou žalobca nadobudol podiel 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území I. – parc. č. 2978, č. 2986, č. 2987 a č. 2997 zapísaným na LV č. XXXX.
18. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi G. B. ako darcom a žalobcom ako obdarovaným dňa 11.2.2003 súd zistil, že ňou žalobca nadobudol vlastníctvo k tam uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz, Šurany.
19. Z LV č. XXXX pre kat. územie I. zo dňa 6.11.2013 súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu bol zapísaný žalobca, pričom v poznámke je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra je v prípade parc. č. 3013 spochybnená, nakoľko tá je evidovaná i na LV č. XXXX.
20. Zo žalovaným predložených dokladov o platbách dane z nehnuteľností súd zistil, že žalovaný za roky 2002, 2008, 2010 – 2015, 2017, 2018 a 2020 platil daň z nehnuteľností podľa platobných výmerov ornú pôdu o výmere 20 000 m2.
21. Podaním zo dňa 29.9.2023 žalobca upresnil označenie parcely č. 4305/17 o výmere 372 ( ktorú predtým označil nesprávne ako parc. č. 4289/17 s rovnakou výmerou ).
22. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa
zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu,11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; § 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
23. Podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2. Okresným úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v) je Okresný úrad Kežmarok.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.
25. Podľa § 7 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
26. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
28. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
29. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte ) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ( princíp nemo plus iuris ). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom ( katastrálnom ) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv účastníka konania. ( I. ÚS 549/2015 ). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva treťou osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä otázkou dobrej viery ( dobromyseľnosti ) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv ( vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa ) a individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.
30. Dobrá viera nadobúdateľa má právny význam len vtedy, ak to uvádza zákon Uvedené znamená, že v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa významná v prípade
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa § 486 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od predávajúceho podľa § 446 Obchodného zákonníka (len v prípade hnuteľných vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci v konkurze podľa § 93 ods. 3 ZKR, v prípade nadobudnutia cenného papiera podľa § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a v prípade nadobudnutia veci v exekúcii podľa § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. v prípade vydraženia nehnuteľnosti v exekúcii, ak do začatia dražby nebolo preukázané právo inej osoby nepripúšťajúce dražbu podľa § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. V iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri nárokoch podľa ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých sa však nadobúdateľ v dobrej viere - ktorý sa nestal vlastníkom veci s poukazom na zásadu nemo plus iuris - nemôže domáhať voči skutočnému vlastníkovi veci. 83. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia sa tak stotožňuje s právnym názorom prezentovaným v judikatúre najvyššieho súdu, podľa ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto sa veľký senát obchodnoprávneho kolégia prikláňa k tej časti judikatúry najvyššieho súdu - ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - prezentovanej uznesením z 27. januára 2016, sp. zn. 1Cdo/146/2012, rozsudkami z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo/144/2010 a z 26. januára 2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016 a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. 5MCdo/12/2011. 83.1. Naopak veľký senát obchodnoprávneho kolégia nesúhlasí s menšinovými právnymi názormi vyskytujúcimi sa v judikatúre najvyššieho súdu, ktoré v prípade absencie vlastníckeho práva na strane prevodcu (z dôvodu neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) pripúšťali ochranu nadobúdateľa s poukazom na jeho dobrú vieru, že osobe zapísanej v katastri nehnuteľnosti svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez definície limitov, v ktorých by prichádzalo do úvahy prelomenie princípu ochrany pôvodného vlastníka (uznesenie z 27. februára 2013, sp. zn. 6Cdo/71/2011); resp. ktoré pripúšťali nadobudnutie vecného práva k nehnuteľnostiam osobou konajúcou v dobrej viere v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, aj keď osoba v katastri zapísaná nebola v skutočnosti nositeľom prevádzaného vecného práva (uznesenia z 27. júna 2019, sp. zn. 4Cdo/102/2017 a z 29. januára 2020, sp. zn. 4Cdo95/2019 a rozsudky z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Cdo/142/2019 a z 21. októbra 2020, sp. zn. 4Cdo/28/2020). 83.2. Pri predmetnom konštatovaní veľký senát obchodnoprávneho kolégia poukazuje na to, že právna úprava de lege lata neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti, ale len v prípade taxatívne upravených výnimiek. Vyvodenie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa zo strany súdu rozhodujúceho v civilnom sporovom konaní pritom nie je možné ani s poukazom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností, keďže katastrálny zákon priamo pripúšťa spochybnenie hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností preukázaním opaku, čo znamená, že osoba, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností, v skutočnosti vlastníkom evidovaných nehnuteľností nie je, ak sa preukáže, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je niekto iný. Preto táto osoba zapísaná ako „vlastník“ ani nedisponuje oprávnením s týmito nehnuteľnosťami ďalej nakladať. 84. Vzhľadom na vyššie uvedené veľký senát obchodnoprávneho kolégia uzatvára, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník ( Rozhodnutie NS SR 1VObdo/2/2020 z 27.4.2021 ).
31. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe, súd konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) na určení že je vlastníkom nehnuteľností, resp. aj na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (napr. R 31/2019) a zároveň sa tým odstráni aj neistota medzi stranami sporu (napr. R 47/2020). Z uvedených dôvodov preto nepochybne vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.
32. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané ( z príslušných listov vlastníctva a správy katastra Nové Zámky ), že žalobca je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX a to ako parc. č. 3103, keď svoje vlastnícke právo k nim nadobudol kúpnou a darovacou zmluvou v roku 2003. Taktiež to, že žalovaný je evidovaný ako vlastník týchto nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom v poznámke je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra je v prípade parc. č. 3013 spochybnená.
33. Je teda zrejmé, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, je evidované duplicitné vlastníctvo žalobcu i žalovaného. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom kúpy z roku 2003 ( na základe zmlúv uvedených v bode 17 a 18 tohto rozsudku ) a žalovanému svedčí vlastnícke právo k totožným nehnuteľnostiam titulom darovania na základe darovacej zmluvy zo dňa 31.8.2000 ( V 1730/2020 ), pričom na LV č. XXXX pre kat. územie I. je zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve je spochybnená pre evidenciu duplicitného vlastníctva.
34. Duplicitný alebo viacnásobný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností znamená, že výlučné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti (alebo k jej časti) svedčí viacerým osobám. Kataster nehnuteľností sa v súčasnosti vyznačuje zásadou materiálnej publicity, podľa ktorej platí, že údaje katastra nehnuteľnosti sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Uvedené okrem iného súvisí s tým, že ak orgán katastra zistí, že niektorej z nehnuteľností svedčí duplicitné, resp. viacnásobné vlastníctvo, je povinný o tejto skutočnosti informovať. Robí to tak, že na liste vlastníctva - v časti B zapíše tzv. poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra ( poznámka spornosti ). V prípade, ak sa duplicitní vlastníci nevedia dohodnúť, je nutné, aby niektorý z nich podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva. Pre odstránenie duplicity je relevantné niektoré z nasledujúcich rozhodnutí: rozhodnutie, ktorým súd určí, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, rozhodnutie, ktorým súd určí, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby (z meritórnych dôvodov) o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, uznesenie súdu o schválení zmieru. Právoplatné rozhodnutie orgán katastra zapíše záznamom, čím sa odstráni duplicita.
35. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak súd postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte ) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ( princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má ). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv ( čo platí aj pre tento prípad ), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
36. Súd pokiaľ ide o prídel z roku 1992, resp. nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami konštatuje, že je potrebné stotožniť sa s tvrdeniami žalobcu o tom, že prídel v prospech starých rodičov žalobcu bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko prídelcovia ( I. A. a maž. Petronela ) v tom čase už nežili, nemali právnu spôsobilosť na práva a povinnosti ( § 7 OZ ), pretože tá už predtým ich smrťou zanikla a nemohli byť prídelcami, následne preto ani otec žalovaného nemohol platne zdediť predmetné nehnuteľnosti po nich. Preto odvodenie jeho vlastníckeho práva od prídelu nie je možné.
37. Súd konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol darom od svojho otca v roku 2000, ktorý bol ako vlastník predmetných nehnuteľností v tom čase zapísaný v katastri. Od uvedenej doby je žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, správa sa k týmto nehnuteľnostiam ako vlastník a platí za ne dane. Je zrejmé, že žalovaný od nadobudnutia vlastníctva týchto nehnuteľností v roku 2000 najmenej až do roku 2020 kedy bola na súde podaná táto žaloba, nebol žiadnym spôsobom v jeho vlastníctve rušený a to napriek tomu, že i žalobcovi muselo byť už v roku 2003 ( pri zachovaní dostatočnej obozretnosti pri kúpe predmetných nehnuteľností ) zrejmé, že k nehnuteľnostiam, ktoré kupuje a ktoré prijíma darom je evidované duplicitné vlastníctvo. Taktiež je zrejmé, že žalovaný v čase darovania predmetných nehnuteľností v roku 2000 mohol byť a bol dobromyseľný v tom, že tieto nehnuteľnosti patria jeho otcovi, ktorý mu ich platne daroval. Súd má za preukázané, že žalovaný je od roku 2000 oprávneným držiteľom, nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
38. Vychádzajúc však zo záverov rozsudku uvedeného v bode 4 tohto rozsudku súd konštatuje, že právni predchodcovia žalovaného ( jeho starí rodičia, po ktorých dedil otec žalovaného, ktorý následne predmetné nehnuteľnosti v roku 2000 žalovanému daroval ) sa nemohli stať platnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností a to z dôvodov uvedených v bode 37 tohto rozsudku. Platí preto, že prídelová listina z roku 1992 je absolútne neplatná, táto listina je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola vydaná osobám, ktoré nemal právnu spôsobilosť ( boli mŕtvi ), bola vydaná orgánom, ktorý nemal oprávnenie ju vydať. Žalovaný platnú listinu (prídelovú listinu), od ktorej odvodzuje vlastnícke právo svojich právnych predchodcov a následne aj jeho, navyše žalovaný v konaní nepredložil.
39. Je treba uviesť, že nie je zrejmé na základe akého titulu mohli tieto nehnuteľnosti patriť do dedičstva po právnych predchodcoch žalovaného ( jeho starých rodičoch ), na základe akého titulu ich mohol zdediť otec žalovaného a či ich mohol platne darovať otec žalovaného žalovanému. Konečný prídelový plán nie je listinou, na základe ktorej možno odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva ( touto by bola iba platná prídelová listina, ktorú však žalovaný nepreukázal ). Za situácie, kedy nebol v konaní preukázaný prvotný nadobúdací titul právnymi predchodcami žalovaného ( platná prídelová listina, resp. iný nadobúdací titul starých rodičov žalovaného ), nie je možné hovoriť o platnom zdedení predmetných nehnuteľností otcom žalovaného a o oprávnenom držiteľovi žalovaného a o jeho dobromyseľnosti na základe darovacej zmluvy a následne o jeho platnom vydržaní sporných nehnuteľností.
40. Právni predchodcovia žalobcu teda v súlade so zákonom nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, čo nemožno konštatovať na strane žalovaného. Je treba poukázať na zásadu „nemo plus iuris“, podrobne rozobratú v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp.zn. 1Vdo/2/2020, ktorého podstatou je záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
41. Pokiaľ ide o rozhodnutie Pozemkového úradu Nové Zámky č.j. 1355/92/T zo dňa 16. 07. 1993 ( uvedená v bode 10 tohto rozsudku ), ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu a to M. L. a G. B., súd konštatuje, že tento nárok si oprávnené osoby uplatnili podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. a na to oprávnený štátny orgán konštatoval splnenie zákonných náležitostí pre vydanie uvedených pozemkov na základe reštitučného nároku, pričom nezistil žiadnu prekážku, pre ktorú by nebolo možné tieto vydať ( napriek tomu, že dňa 29.4.1992 Obvodný úrad Šurany vydal prídelovú listinu ).
42. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, súd poukazuje na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 18.2.2003 ( V 2245/03 ) a darovaciu zmluvu ( V 2249/03 ), ktorými žalobca nadobudol výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré zápisy
následne boli na základe geometrických plánov vykonané v zhode s overením parciel. Uvedené tituly nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom sú platné a neboli nikdy spochybnené.
43. V uvedenej situácii teda súd konštatuje, že pri zápise duplicitného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je na základe vyššie uvedeného nutné konštatovať, že je potrebné poskytnúť ochranu žalobcovi.
44. Je nepochybné, že právni predchodcovia žalobcu postupovali pri reštitúcii predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom, nadobudli spôsobom uvedeným vyššie každá z nich 1 vlastníckeho podielu k nim, následne od nich darovaním a kúpou tieto podiely nadobudol žalobca, ktorého vlastníctvo nikdy spochybnené nebolo.
45. Naopak, u žalovaného, resp. najmä u jeho právnych predchodcov ( starých rodičov ) nemožno takýto záver prijať a to s poukazom na závery uvedené v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku. Ako takému nemožno žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi súdnu ochranu priznať.
46. Na základe týchto záverov súd konštatuje, že žalobca preukázal, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a na strane druhej žalovaný nepreukázal nydobudnutie svojho vlastníckeho práva k nim ( ani darovaním, ani vydržaním – z dôvodov uvedených vyššie ) a súd preto v plnom rozsahu žalobe vyhovel.
47. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 29.9.2023, považuje súd za potrebné uviesť, že z priebehu konania bolo počas jeho celého trvania zrejmé, že sa týka určenia vlastníckeho práva k parc. č. 4305/17 a č. 4308/12 nachádzajúcim sa v kat. území I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, o týchto parcelách sa i konalo a to napriek tomu, že prvá z nich v petite žaloby nebola označená správnym číslom ( správne však bola uvedená jej výmera i druh pozemku a aj v odôvodnení žaloby sa uvádza správne číslo ), je teda zrejmé, ktorej parcely sa konanie týkalo a upresnenie jej označenia vykonané žalovaným, hoci po skončení dokazovania, považuje súd len za odstránenie písacej chyby a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby, nakoľko ku zmene v obsahu žaloby nedošlo, predmetom konania je stále totožná parcela.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.