Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/65/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: B.. B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Jánom Chmelom, advokátom, Royova 9, Piešťany, IČO: 42 290 716, proti žalovanému: C.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXA, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou Hajnalka Zöld - advokátka, s.r.o., P. Várdayho 13, Nové Zámky, IČO: 50 410 695, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 06. mája 2022 č.k. -262, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., G. H., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ číslo XXXX/XX - orná pôda o výmere 372 m2 a parcela registra „C“ č. XXXX - orná pôda o výmere 674 m2, ku ktorým nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľností evidované duplicitné vlastníctvo. Argumentoval tým, že žalobca má naliehavý právny záujem na tejto žalobe, ktorým chce odstrániť chybný duplicitný zápis v katastri. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX a to ako parc. č. XXXX, vlastnícke právo k nim nadobudol kúpnou a darovacou zmluvou v roku XXXX. Žalovaný je evidovaný ako vlastník týchto nehnuteľností na LV č. XXXX, pričom v poznámke je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra je v prípade parcele číslo XXXX spochybnená. Je teda zrejmé, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, je evidované duplicitné vlastníctvo žalobcu i žalovaného. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom kúpy z roku 2003 a žalovanému svedčí vlastnícke právo k totožným nehnuteľnostiam titulom darovania na základe darovacej zmluvy zo dňa XX. 08. 2000, pričom na LV č. XXXX pre kat. územie H. je zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve je spochybnená pre evidenciu duplicitného vlastníctva. 1.1.1. Otec žalovaného po svojom otcovi v roku 1992 zdedil nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území H. v podiele 1. Podiel 1 zdedil otec žalovaného aj po matke v roku 1992. 1.1.2. Dňa 16. 07. 1993 bola rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky č. 1355/92/T schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu oprávneným osobám, a to K. L. a G. L., na základe ktorej boli okrem iných, vydané aj nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXXX. 1.1.3. Súd prvej inštancie mal z konečného prídelového plánu skonfiškovaného majetku v katastrálnom území H. po bývalom vlastníkovi T. O. zo dňa XX. XX. XXXX preukázané, že pod bodom 27 sú ako prídelcovia uvedení H. B. a D. B. (starí rodičia žalovaného), ktorým bola pridelená parcela číslo XXXX/X

o výmere dva hektáre. Vyplatenie prídelovej ceny mal súd prvej inštancie preukázané z prídelovej listiny vydanej Obvodným úradom H. dňa XX. XX. XXXX pre H. B. a D. B.. 1.1.4. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zapísaných na LV č. XXXX kúpnou zmluvou uzavretou medzi K. Q. ako predávajúcou a žalobcom, ako kupujúcim dňa 11. 02. 2003. G. L. uzavrela so žalobcom darovaciu zmluvu dňa 11. 02. 2003, na základe ktorej nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H.. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , zákona číslo o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona číslo ), , , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov). 1.3. Po vyhodnotení dôkazov súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že prídel v prospech starých rodičov žalobcu bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko prídelcovia (H. B. a maž. D.) v čase jeho vydania už nežili, nemali právnu spôsobilosť na práva a povinnosti ( ), pretože tá už predtým ich smrťou zanikla a nemohli byť prídelcami. Následne potom ani otec žalovaného nemohol platne zdediť predmetné nehnuteľnosti po nich. Preto odvodenie jeho vlastníckeho práva od prídelu nie je možné. Uvedené súd prvej inštancie konštatoval i napriek tomu, že podľa prídelovej listiny sa môže javiť ako dôvodné tvrdenie žalovaného, že im vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v minulosti patriť mohlo. 1.4. Na druhej strane konštatoval, že žalovaný vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol darom od svojho otca v roku 2000, ktorý bol ako vlastník predmetných nehnuteľností v tom čase zapísaný v katastri. Od uvedenej doby je žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, správa sa k týmto nehnuteľnostiam ako vlastník a platí dane. Je zrejmé, že žalovaný od nadobudnutia vlastníctva týchto nehnuteľností v roku 2000 najmenej až do roku 2020, kedy bola na súde podaná táto žaloba, nebol žiadnym spôsobom v jeho vlastníctve rušený a to napriek tomu, že i žalobcovi muselo byť už v roku 2003 (pri zachovaní dostatočnej obozretnosti pri kúpe predmetných nehnuteľností) zrejmé, že k nehnuteľnostiam, ktoré kupuje a ktoré prijíma darom je evidované duplicitné vlastníctvo. Taktiež je zrejmé, že žalovaný v čase darovania predmetných nehnuteľností v roku 2000 mohol byť a bol dobromyseľný v tom, že tieto nehnuteľnosti patria jeho otcovi, ktorý mu ich platne daroval. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný je od roku 2000 oprávneným držiteľom, nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Pri naplnení 10 ročnej vydržacej doby sa preto žalovaný v roku 2010 stal vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním i napriek tomu, že vlastníctvo jeho právnych predchodcov k týmto nehnuteľnostiam je z dôvodu sporného prídelu spochybnené. To však nič nemení na tom, že nadobudnutie vlastníctva žalovaného vydržaním pri zachovaní jeho dobromyseľnosti v tom, že mu vec, ktorá mu bola darovaná, patrí, má prednosť pred právnou zásadou, že “nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“ (zhodne s rozhodnutím NS SR z 27.4.2021). Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 1.5.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (zákon číslo , ďalej len „CSP“) a žalovanému, v konaní plne úspešnému, priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), nesprávne vec právne posúdil ( ). 2.1. Namieta, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmetné nehnuteľností užíva, že na predložených daňových listinách nie je označenie sporných pozemkov. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že JUDr. C. B., otec žalovaného, nemohol platne zdediť predmetné nehnuteľností, lebo jeho rodičia H. B. zomr. XX. XX. XXXX a manž. D. zomrela XX. XX. XXXX, sa stali na základe absolútne neplatnej listiny z roku 1992 prídelcami a na druhej strane odvodzuje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného práve od jeho otca C.. C. B.. 2.2. Ďalej dôvodí, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a úvah súdu prvej inštancie je na strane žalobcu nadobudnutie vlastníckeho práva v zhode so zákonom a na strane žalovaného je nadobudnutie vlastníctva na základe nemožnosti platne nadobudnúť sporné pozemky po jeho starých rodičoch a ani po otcovi, ktorý nemohol zdediť tieto pozemky po svojich rodičoch, ktorí sa nestali prídelcami. Táto nemožnosť mala byť konvalidovaná darovacou zmluvou C.. C. B. svojmu synovi, žalovanému v roku 2000. Tomuto tvrdeniu súdu prvej inštancie neprekáža, že išlo o absolútne neplatný právny úkon, pretože otec žalovaného sa nestal vlastníkom sporných pozemkov po svojich rodičoch.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne následky, a to ani v prípade, ak na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ani samotná dobrá viera nadobúdateľa spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatná (rozhodnutie NS SR č.k ). Súd prvej inštancie vytvoril z nepráva právo, preto citoval aj ďalej z tohto rozhodnutia NS SR. 2.3. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobe žalobcu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol v súlade s príslušnými ustanoveniami o vydržaní, najneskôr v priebehu roku 2010, resp. skôr. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že otec žalovaného nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, prípadne, že nebola vydaná riadna a platná prídelová listina. Skutočnosť, že táto prídelová listina neexistuje, nemôže byť v neprospech žalovaného. Celá žaloba žalobcu bola postavená iba na úvahách a dohadoch, žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, pričom žalovaný preukázal, že starí rodičia užívali už od roku 1949 predmetné nehnuteľnosti a prídelová listina z roku 1949 v minulosti musela existovať. 3.1. Výklad rozhodnutia NS SR sp.zn. je účelový, vychádza z nepochopenia, nakoľko právne vety obsahujúce toto rozhodnutie potvrdzujú právny názor žalovaného vo vzťahu k inštitútu vydržania a poukazuje na dobrú vieru nadobúdateľa. 3.2. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu jeho predčasného vydania, pre nesprávne právne posúdenie, nevykonanie dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a to z dôvodu duplicitného zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Argumentoval tým, že má naliehavý právny záujem na tejto žalobe, ktorým chce odstrániť chybný duplicitný zápis v katastri. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal že by predmetné pozemky nadobudol právne relevantným spôsobom. Obvodný úrad H., ktorý vydal prídelovú listinu, nemal na to oprávnenie, navyše ju vydal na mŕtve osoby nemajúce právnu subjektivitu. Právny predchodca žalovaného podľa neho nadobudol vlastníctvo k predmetným pozemkom neoprávnene a v rozpore so zákonom a rovnako tak aj žalovaný sám. Vydržanie je možné v takejto situácii len v zákonom vymedzených prípadoch, napr. podľa , mal byť právnym predchodcom žalovaného vydaný náhradný pozemok z dôvodu prekážky. 5.1.Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že napriek tomu, že sa im nepodarilo dohľadať pôvodný výmer, je dostatočne preukázané, že starý otec žalovaného bol ako vlastník evidovaný, po ňom sa stal vlastníkom jeho otec a to dedením a ten v roku 2000 daroval predmetné nehnuteľnosti žalovanému. Tvrdil preto, že predmetné nehnuteľnosti boli prídelom vrátené jeho starým rodičom, po ktorých je on právnym nástupcom, resp. že tí vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržali. Pre prípad, že by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, tvrdil, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržal a to za splnenia všetkých zákonných predpokladov tým, že od roku 2000, kedy mu tieto boli darované jeho otcom, ich dobromyseľne užíval až do podania tejto žaloby na súde, teda do roku 2020, pričom nebol vo svojom vlastníctve nijako a nikým rušený. 5.2. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. 5.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca dôvodiac, že právni predchodca žalovaného nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo po svojich právnych predchodcoch, nakoľko

nepreukázal platnú prídelovú listinu v ich prospech a na základe absolútne neplatného právneho úkonu (prídelovej listiny z roku 1992) nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo.

6. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku predčasného vydania, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, nie je správne, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. V danom prípade je predmetom žaloby určovacia žaloba. v ustanovení upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 7.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa vôbec nezaoberal splnením tejto podmienky, nevyhodnotil naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. 7.2. Žalobca musí svoj naliehavý právny záujem jednoznačne preukázať. V danom prípade žalobca dôvodil v podanej žalobe tým, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v liste vlastnícke je duplicitne zapísané vlastnícke právo jeho a žalovaného. Aj z už ustálenej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem ( ) na určení že je vlastníkom nehnuteľností, resp. aj na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (napr. R 31/2019) a zároveň sa tým odstráni aj neistota medzi stranami sporu (napr. R 47/2020). Z uvedených dôvodov preto nepochybne vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Keďže však súd prvej inštancie vec v merite veci prejednal, vo veci rozhodol rozsudkom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení má.

8. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcu odôvodnil jednoznačne tým, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol vydržaním. Odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného. Predmetom konania v danej veci však bola žaloba žalobcu, ktorou sa on domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, uvádzajúc titul nadobudnutia tohto vlastníckeho práva. Týmito skutočnosťami, ktoré sú samotným predmetom konania, sa súd prvej inštancie vôbec, absolútne, žiadnym spôsobom nezaoberal, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil, nespochybnil a neuviedol dôvody, pre ktoré považuje tieto nadobúdacie tituly za platné, resp. neplatné právne úkony. Súd prvej inštancie úplne odignoroval predmet tohto sporu, nezaoberal a nevyhodnotil podstatnú skutočnosť tohto sporu, a to Rozhodnutie Pozemkového úradu U. č.j. 1355/92/T zo dňa 16. 07. 1993, ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu a to K. a G. Následne absolútne tiež odignoroval kúpnu a darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a predávajúcou, resp. darkyňou. Súd prvej inštancie teda tie skutočnosti a okolnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu, vôbec nevyhodnotil a ani sa nimi nezaoberal, vyhodnotenie týchto dôkazov v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné.

9. Na druhej strane súd prvej inštancie sa venoval iba potvrdeniu tvrdení žalovaného a jeho obrane. S jeho tvrdeniami sa v plnom rozsahu stotožnil napriek tomu, že skonštatoval, že prídelová listina z roku 1992 je absolútne neplatná, napriek tomu skonštatoval vydržanie vlastníckeho práva žalovaného dôvodiac, že od roku 2000 je oprávneným držiteľom, nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, preto od roku 2010 je vlastníkom sporných nehnuteľností. 9.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti prídelovej listiny z roku 1992. Táto listina je skutočne absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola vydaná osobám, ktoré nemal právnu spôsobilosť (boli mŕtvi), bola vydaná orgánom, ktorý nemal oprávnenie ju vydať. Žalovaný platnú listinu (prídelovú listinu), od ktorej odvodzuje vlastnícke právo svojich právnych predchodcov a následne aj jeho, nepredložil. Za tejto situácie potom vyvstáva otázka, na základe akého titulu mohli tieto nehnuteľnosti patriť do dedičstva po právnych predchodcoch žalovaného (jeho starých rodičoch), na základe akého titulu ich mohol zdediť otec žalovaného a v konečnom dôsledku, či mohol platne darovať otec žalovaného žalovanému tieto nehnuteľnosti. Odvolací súd iba poznamenáva, že konečný prídelový plán nie je listinou, na základe ktorej možno odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva (touto by bola iba platná prídelová listina, ktorú však žalovaný nepreukázal). Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie už vôbec nezaoberal. Za situácie, že doteraz nebol v konaní preukázaný prvotný nadobúdací titul právnymi predchodcami žalovaného (platná

prídelová listina, resp. iný nadobúdací titul starých rodičov žalovaného), nie je možné hovoriť o platnom zdedení predmetných nehnuteľností otcom žalovaného a o oprávnenom držiteľovi žalovaného a o jeho dobromyseľnosti na základe darovacej zmluvy a následne o jeho platnom vydržaní sporných nehnuteľností.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu „nemo plus iuris“, podrobne rozobratú v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp.zn. , ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí čiastočne aj citoval, avšak je potrebné toto rozhodnutie v danej veci aplikovať komplexne a nie iba poukázať na niektoré jeho časti, ktoré boli vyhovujúce pre dané rozhodnutie. Podstatou tohto rozhodnutia je záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

11. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie v prvom rade bude zaoberať predmetom tohto samotného konania, nároku žalobcu uplatneného žalobou, t.j. vyhodnotí dôkazy predložené žalobcom, vyhodnotí, ujasní si nadobúdací titul, na základe ktorého sa žalobca domáha odstránenia duplicitného zápisu vlastníckeho práva a určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Až následne sa bude zaoberať obranou žalovaného a v prípade jeho zotrvania na svojom tvrdení, že vlastnícke právo nadobudol titulom vydržania, vyzve strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany s tým, že žalovaný musí svoje tvrdenie o oprávnenom držiteľovi a jeho dobromyseľnosti na základe nadobúdacieho titulu a okamihu vstupu do držby, preukázať. Až následne vo veci opätovne rozhodne, pričom v rozhodnutí sa bude zaoberať i tvrdeniami a námietkami tak žalobcu uvedených v podanom odvolaní, ako aj žalovaného, uvedených v podanom vyjadrení k odvolaniu. Za situácie, že na súde prvej inštancie prebiehajú aj ďalšie konania žalobcu, vychádzajúce z rovnakého právneho základu, aj keď voči iným stranám sporu, z dôvodu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí, súd prvej inštancie ich porovná tak po skutkovej, ako aj právnej stránke s rozhodnutím v danej veci. Rozhodnutie riadnym spôsobom, spĺňajúc náležitosti a podmienky ustanovenia odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

12.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).