Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-31-2023.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/31/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XX, C. D., zastúpenej advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, Pázmáňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XX, C. D., zastúpeného advokátom: Mgr. Pavol Dudík, Jilemnického 2, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 30. mája 2023 č. k. 26C/14/2020-157, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku (II.) o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zastavil konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O náhrade trov konania rozhodol druhým výrokom tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil späťvzatím žaloby žalobkyňou, v dôsledku ktorého dispozitívneho úkonu konanie zastavil. V súvislosti s náhradou trov konania žalobkyňa tvrdila, že bola istým spôsobom nútená podať žalobu, vzhľadom na plynutie trojročnej lehoty od rozvodu manželstva, pričom žila v nehnuteľnosti tvoriacej podstatnú časť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželovo (ďalej len „BSM“). S prihliadnutím na značné množstvo exekúcií spôsobených žalovaným, mala obavu o ďalšie fungovanie seba a svojich detí, preto sa obrátila na Centrum právnej pomoci, ktoré ustálilo podanie žaloby o vyporiadanie BSM. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobkyni opakovane navrhoval viaceré spôsoby mimosúdneho vyporiadania veci, na ktoré žalobkyňa nereagovala kladne, prípadne vôbec. Z pohľadu výsledku konania a právneho účinku na majetkové vyporiadanie strán sporu, predmetné konanie nemalo žiaden význam a zmysel. Nebolo by preto spravodlivé, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.
2. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP sa zaoberal zavinením strán na zastavení konania. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, otázku či išlo o dôvodne podanú žalobu bolo nevyhnutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobkyne (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/225/2010). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie konanie zavinila výlučne žalobkyňa, ktorá v priebehu konania usúdila, že v konaní nechce pokračovať a žalobu vzala v plnom rozsahu späť. Konanie alebo nečinnosť žalovaného na rozhodnutie žalovanej vplyv nemali. Súčasne súd prvej inštancie skonštatoval, že skutkové a právne okolnosti daného sporu nepreukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bola daná aplikácia ustanovenia § 257 CSP. Žalovanému bola preto priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa v časti o náhrade trov konania, navrhujúc jeho zmenu nepriznaním žalovanému náhradu trov konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Nepoprela, že k zastaveniu konania došlo z jej iniciatívy a preto súd prvej inštancie mohol podľa § 256 ods. 1 CSP priznať náhradu trov žalovanému. Vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Bolo zrejmé, že žalovaný svojim márnotratným životom zadlžil spoločný majetok sporových strán, čo viedlo až k ich rozvodu a spôsobil, že na nehnuteľnostiach bolo vedené množstvo exekúcií. Z dôvodov ohrozenia svojej existencie bola žalobkyňa nútená obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré jej odporučilo podať žalobu o vyporiadanie BSM a za týmto účelom jej pridelilo advokáta. Už v žalobe bolo uvedené, že žalovaný počas manželstva podnikal v cestnej doprave pod podnikateľským menom E. E. - E. F.. Svojou činnosťou spôsobil množstvo dlhov (voči štátnym inštitúciám, nebankovým subjektom, či dodávateľom). V čase podania žaloby na LV č. XXXX bolo zapísaných celkovo 30 exekučných záložných práv a daňových exekučným záložných práv. Žalobkyňa komunikovala so všetkými exekútormi a celková výška dlhov, ktoré boli zabezpečené exekučnými záložnými právami, značne prevyšovala sumu 100.000 eur a o viac než 50 % hodnotu nehnuteľností v BSM.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Žalobkyňa podala žalobu a neskôr ju vzala späť. V priebehu súdneho konania nevykonala procesný alebo iný úkon smerujúci k ukončeniu súdneho konania iným spôsobom, resp. vyporiadaniu BSM mimosúdnou dohodou. Žalobkyňa tak zavinila vznik trov konania podaním žaloby a následnou pasivitou pri snahe o vyporiadanie BSM. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný navrhol žalobkyni viaceré spôsoby vyporiadania, avšak ani jedna z možností nebola z jej strany akceptovaná, prípadne sama nenavrhla iný spôsob vyporiadania. K existencii dlhov z podnikateľskej činnosti žalovaný uviedol, tieto dlhy nie sú predmetom vyporiadania BSM a nie je možné ich započítať na vyrovnací podiel žalovaného z domu, ako to navrhovala žalobkyňa. Ide o dlhy z podnikania, z ktorého príjmu žalovaného bola nehnuteľnosť postupne prerábaná, chodilo sa na dovolenky. Žalobkyňa nevysvetlila akým spôsobom mala byť údajne donútená podať žalobu o vyporiadanie BSM. Uvádzané skutočnosti nie je preto možné subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). Preto ak zobral žalobca návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť žalovanej strane jej trovy (porov. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008).
9. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť však len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým
ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
10. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP nie je pritom možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012). Strane, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, možno tak nepriznať náhradu trov.
11. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu alebo zásady zavinenia v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí pritom ísť o výnimočný prípad a výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019).
12. Pri posudzovaní týchto okolností hodných osobitného zreteľa je prihliadané na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Berú sa pritom do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale je treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Zvažujú sa okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či od neho možno spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
13. Ustanovenie § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
14. Odvolací súd po zohľadnení vyššie uvedených východísk dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola daná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, pretože boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na výnimočné okolnosti daného prípadu.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s navrhovaným spôsobom vyporiadania, ku ktorej sa žalovaný písomne vyjadril, pričom súhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania pokiaľ ide o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne a súhlas vyjadril aj s úpravou pasív. Žalovaný nenavrhol žalobu zamietnuť, naopak vyjadril so žalobou čiastočný súhlas. V ďalšom priebehu konania obidve strany sporu žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní (konanie bolo prerušené) a na ďalšom pojednávaní obidve strany opäť zhodne navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM (pretože sa nedohodli na osobe znalca, s tým, že obidve strany budú znášať preddavky na znalecké dokazovanie, a naďalej medzi stranami prebiehajú rokovania). Stranám konania bola následne uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktorá nebola splnená, v dôsledku čoho bolo stranám konania oznámené, že znalecké dokazovanie nebude vykonané. Následne žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odročenie pojednávania, keďže po neuhradení preddavku na trovy dôkazu sa strany dohodli, že si zabezpečia súkromný znalecký posudok. Túto dohodu obidve strany aj dodržali, žalobkyňa sprístupnila nehnuteľnosť, žalovaný zabezpečil znalca, náklady uhradia spoločne (č. l. 101). Znalec viaceré termíny nedodržal a preto žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že bez znaleckého posudku a zistenia hodnoty nehnuteľností je nemožné ďalej vo veci postupovať (najmä z pohľadu žalobkyne, ktorá potrebuje poznať hodnotu nehnuteľnosti, aby vedela, či bude mať prostriedky na vyplatenie žalovaného zo spoločného majetku). Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odročením pojednávania vyjadrila súhlas.
16. Po predložení znaleckého posudku strany sporu, prostredníctvom svojich právnych zástupcov, opätovne požiadali o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnych rokovaní (súd konanie prerušil na dobu 3 mesiacov). Na návrh žalovaného na pokračovaní v konaní (s poukazom na nevyjadrenie sa žalobkyne k navrhovaným možnostiam a riešeniam vyporiadania BSM), súd rozhodol o pokračovaní v konaní a na pojednávaní dňa 30.05.2023 žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, vzala žalobu späť v celom rozsahu.
17. Z vyššie uvedeného postoja strán konania v prebiehajúcom spore, ako aj ich procesných úkonov, bol preukázaný záujem obidvoch strán na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaným tvrdená procesná a všeobecná pasivita žalobkyne pri snahe o vypriadanie BSM preukázaná nebola. Naopak strany sporu v procesnej zhode reagovali počas daného sporu, s cieľom dospieť k dohode (predovšetkým mimosúdnej dohode) o vyporiadaní BSM. Skutočnosť, že žalobkyňa neprijala navrhované spôsoby vyporiadania žalovaným a že k vyporiadaniu nedošlo, nemožno vyhodnotiť výlučne v neprospech žalovanej, keďže vyporiadanie BSM ovplyvňovala závažná skutočnosť, ktorú privodil žalovaný. Ten potvrdil enormné množstvo exekučných konaní, vedených v dôsledku dlhov z jeho podnikania, ktorými zaťažil rozhodujúcu časť majetkového substrátu manželov. Práve v týchto okolnostiach prípadu boli tiež vzhliadnuté dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých bolo potrebné postupovať podľa § 257 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania.
18. V kontexte uvedeného nebolo potom významné, že dlhy by predmetom vyporiadania BSM neboli, ale práve existencia neštandardného množstva tiarch na spoločnom majetku manželov, v dôsledku dlhov žalovaného. Skutočnosť, že z výkonu podnikania žalovaného boli financované potreby rodiny (prerábanie nehnuteľnosti alebo dovolenky), nemala vplyv na tieto závery, pričom dlhové zaťaženie sa vzťahovalo práve na nehnuteľnosti predstavujúce obydlie rodiny (týkalo sa teda existenčných otázok rodiny). Žalobkyňa sa v dôsledku uvedeného snažila podaním žaloby o vyporiadaní BSM vzniknutú situáciu riešiť, s ktorou žalovaný čiastočne súhlasil (s doplnením svojej predstavy vyporiadania).
19. Ďalšou významnou nespornou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa sa nachádzala v podmienkach materiálnej núdze, preukázanou rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 6.9.2019 Č. sp. KaNR 26122/2018, ČRZ: 132330/2019 (po vyhodnotí príjmovej a majetkovej situácie žalobkyne). Odvolací súd preto prihliadal aj na tieto nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ktoré predstavujú okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Žalovaný na rozdiel od žalobkyne podmienku materiálnej núdze netvrdil, ako ani nepreukázal (na rozdiel od žalobkyne, ktorej bol príslušným úradom ustanovený advokát na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný bol zastúpený na základe ním udeleného splnomocnenia advokátovi).
20. Na základe posúdenia individuálnych okolnosti prípadu, a to na strane toho, v prospech koho malo byť dotknuté ustanovenie použité t. j. žalobkyne, ale aj na strane žalovaného, ktorému inak patriaci nárok na náhradu trov nebol priznaný, bol daný dôvod konštatovať, že bolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu žalobkyňou.
21. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by nepriznaním náhrady trov konania bol vo svojich majetkových pomeroch neprimerane dotknutý, pričom okolnosti prípadu, na ktoré by malo byť prihliadané v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania podľa § 257 CSP (na ktoré žalovaný poukazoval), neboli dané.
22. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že hoci žalobkyňa vzala žalobu späť, a teda zavinila zastavenie konania, nemožno v tomto prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať len zásadu zodpovednosti za zavinenie, ale je potrebné prihliadnuť na súhrn všetkých vyššie uvedených okolností prípadu a pomery strán konania, predstavujúcich dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých je spravodlivé, aby každá sporová strana znášala svoje trovy konania sama bez ich náhrady (nepriznaním náhrady trov konania žalovanému).
23. Podľa § 388 CSP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v odvolacom konaní neúspešnému. Žalobkyňa si však náhradu trov konania voči žalovanému v odvolacom konaní neuplatňovala. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.