Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-122-2022.pdf
PDF · 193.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/122/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.09.2014, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.09.2014, uvedená v časti 2., odseku 5. Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, v bode 5.3. v znení: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi, rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Rajská 15/A, Bratislava, ktorý bol zriadený podľa §67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa §12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Slovenskou bankovou asociáciou ku dňu 1.7.2003.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.09.2014, uvedená v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, odseku 2. Splácanie Úveru/ Revolvingového úveru, v bode 2.3., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.08.2022 domáhal, aby súd určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.09.2014 je bezúročný a bez poplatkov, ako aj určil tri ním označené zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jednalo sa o nasledujúce zmluvné podmienky:
- v časti 2., odsek 5. Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, bod 5.3., v znení: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi, rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Rajská 15/A, Bratislava, ktorý bol zriadený podľa §67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa §12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Slovenskou bankovou asociáciou ku dňu 1.7.2003.“;
- v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, odsek 2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru, bod 2.3., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“,
- v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, odsek 10., a to v časti v znení: „Ak Klient uhradil na účet Cetelemu sumu presahujúcu všetky jeho záväzky zo ZoSÚ/ZoRSÚ a tie v dôsledku takého plnenia zaniknú, je Cetelem oprávnený započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči E..“. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., uzatvoril dotknutú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 4 000 EUR, s počtom splátok 36 vo výške 141,92 EUR. V zmluve bola uvedená úroková sadzba 11,89 %, RPMN 12,56 %, priemerná RPMN 18,01 % a konečná splatnosť úveru 15.10.2017. Z dôvodu, že sa žalobcovi nezachovali doklady o splácaní úveru navrhol, aby žalovaný predložil kompletnú platobnú históriu všetkých platieb prijatých žalovaným na predmetný úver, bez ohľadu na účel, na ktorý platbu žalovaný zaúčtoval a sumár, koľko doposiaľ žalobca na úver splatil. Poukázal na to, že disponuje iba potvrdením o splatení veru, pretože za prehľad platieb si žalovaný účtuje od 01.01.2021 poplatok za vyhotovenie dokladu súvisiaceho s úverom na základe žiadosti klienta až 70 EUR. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, mal za to, že zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a teda neobsahovala dobu trvania zmluvy a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Údaj o celkovej čiastke bol v zmluve síce uvedený, ale podľa názoru žalobcu nesprávne. Namiesto správne uvedenej sumy 5 109,12 EUR (počet splátok 36 x výška splátky 141,92 EUR = 5 109,12 EUR) bola v zmluve uvedená suma 4 775,40 EUR. Taktiež mal za to, že v zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN na úrovni 12,56 %, keď podľa kalkulačky Ministerstva financií z Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR zistil, že RPMN by mala byť na úrovni 16,65 %. Mal pritom za to, že nesprávne uvedená RPMN má ten istý dôsledok ako jej neuvedenie. Čo sa týka neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok, s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože ide o dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodli riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom a toto rozhodcovské rozhodnutie by malo následne slúžiť ako exekučný titul. Takáto rozhodcovská doložka podľa žalobcu spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Mal za to, že takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, pričom nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/5/2021, zo dňa 16.09.2021; sp. zn. 8Csp/198/2019, zo dňa 14.08.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16CoCsp/13/2020, zo dňa 31.05.2021; sp. zn. 16Csp/73/2020, zo dňa 06.10.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoCsp/55/2020, zo dňa 10.06.2021, ktorými bola za neprijateľnú určená obdobná zmluvná podmienka. Navyše, poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol
príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Čo sa týka druhej zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za dohľadanie chybne označenej splátky, žalobca mal za to že je neprimerané a racionálne neodôvodnené požadovať od spotrebiteľa poplatok za uvedenie variabilného symbolu. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú považoval aj tú časť zmluvnej podmienky, kde sa v neprospech spotrebiteľa zavádza prezumpcia, že iba splátka opatrená správnym variabilným symbolom sa považuje za uhradenú. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky rozhodla aj Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí č. C./2012, zo dňa 10.09.2012, pričom toto rozhodnutie obchodnej inšpekcie potvrdil rozsudkom Krajský súd v Bratislave, č.k. 5S/2342/2012-193, zo dňa 02.12.2014. Čo sa týka obdobnej zmluvnej podmienky iného dodávateľa poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/90/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/26/2017 zo dňa 04.04.2018, pričom citoval aj vyhlásenú neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený spoločnosťou. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami“. Uzavrel, že dodávateľ s ním ani žiaden poplatok za dohľadanie splátky individuálne nedojednal a tento bol zakomponovaný do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany dodávateľa, pričom on ako spotrebiteľ ho nemal možnosť ovplyvniť. Považoval za neprijateľné, aby znášal akékoľvek výdavky žalovaného, ktoré mu môžu vzniknúť s administráciou pohľadávky, pričom sám dodávateľ ich určil vopred pevnou sumou. Napokon za neprijateľnú považoval žalobca aj zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania možného preplatku na úhradách. Poukázal na to, že aj o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky rozhodla Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí č. SK/0488/99/2012, zo dňa 10.09.2012, pričom toto rozhodnutie obchodnej inšpekcie potvrdil rozsudkom Krajský súd v Bratislave, č.k. 5S/2342/2012-193, zo dňa 02.12.2014.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2022 navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. K skutkovému stavu uviedol, že na základe dotknutej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý iba klasický spotrebiteľský úver (Zmluva o spotrebiteľskom úvere – časť 1). Považoval to za dôležité z dôvodu, že keďže žalobca sa podľa neho domáha aj posudzovania zmluvných podmienok revolvingového úveru, keďže žiaden revolvingový úver žalobca nečerpal, nemôže mať naliehavý právny záujem na posúdení jeho zmluvných podmienok, pretože nemohlo ani dôjsť k zásahu do jeho práv. Mal tiež za to, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem ani na určení neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere (časť 1), pretože k splateniu úveru došlo ku dňu 17.10.2017, a teda pred 5 rokmi. Všetky prípadné súvisiace nároky (bezdôvodné obohatenie) sa premlčali v lehote troch rokov od ukončenia úveru, respektíve od splatenia úveru a tak premlčacia doba uplynula najneskôr 18.10.2020. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 mal za to, že je v rozpore so zásadou efektivity stanovenia začatia plynutia premlčacej doby pre spotrebiteľské nároky na deň, kedy skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z dotknutého rozhodnutia však nemá vyplýva, že by trojročná premlčacia doba bola krátka, nevyhovujúca alebo nebodaj v rozpore s právom Európskej únie, práve naopak Súdny dvor EÚ ju považoval za dostatočnú. Má však z neho vyplýva, že v spotrebiteľských nárokoch v prípade zmlúv o úvere je vzhľadom na ich dlhodobý charakter v rozpore so zásadou efektivity, ak sa na tieto spotrebiteľské nároky vzťahuje premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa žalovaného súladné s predmetný rozsudkom je riešenie premlčacej doby nárokov spotrebiteľov viazať začiatok plynutia premlčacej doby buď na okamih ukončenia úverovej zmluvy (ak došlo k jej ukončeniu) alebo na okamih právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak došlo k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok pred ukončením zmluvy). Žalovaný tak mal za to, že v danom prípade začala žalobcovi plynúť premlčacia doba pre jeho nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa splatenia úveru. Začiatok plynutia premlčacej doby naviazaný na právoplatnosť rozhodnutia súdu sa uplatní iba v prípade, že spotrebiteľ podal žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky pred ukončením úverovej zmluvy, alebo ak sa dozvedel o neprijateľnosti zmluvnej podmienky z rozhodnutia o podnete. Ak by sa aplikovali aj ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, tak začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby by bol okamih, kedy sa spotrebiteľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Začiatok objektívnej lehoty by bol naviazaný buď na okamih ukončenia úverovej zmluvy alebo na okamih právoplatnosti rozhodnutia súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čo sa týka absencie obligatórnych náležitostí, mal za to, že výška, počet a termíny splátok poplatkov a povinnosť ich úhrady bola zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy o psotrebiteľskom úvere, pretože zmluva obsahuje informáciu o počte mesačných splátok (36) a výške mesačných splátok (141,92 EUR), ako aj o termínoch mesačných splátok (vždy k 15. dňu v mesiaci). Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že súčasťou splátky vo výške 141,92 EUR je
aj poistné vo výške 6,99 %, t.j. 9,27 EUR. Splátka poistného predstavuje sumu 132,65 EUR (141,92 – 6,99). Následne ak sa vynásobí počet splátok výškou splátky bez poistenia (36 x 132,65), výsledkom je celková čiastka 4 775,40 EUR a RPMN 12,56 %. Preto považoval tvrdenia žalobcu o nesprávnej výške RPMN za nepravdivé. Mal za to, že žalobca zjavne vychádzal z predpokladu, že súčasťou RPMN by mala byť aj výška poistného. V zmysle judikatúry súdneho dvora RÚ platí, že poistné musí byť súčasťou RPMN iba za predpokladu, že uzavretie poistnej zmluvy je podmienkou poskytnutia úveru (rozsudok súdneho dvora EÚ C-377/14). V danom prípade však uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, čo vyplýva z 3. časti čl. 1 bod 1.6 zmluvy. Navyše žalobca bol kedykoľvek oprávnený ukončiť dojednané poistenie aj bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcií. Záverom k neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti 3. zmluvy uviedol, že nie sú neprijateľné, nakoľko nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že nie každá nerovnováha v právach a povinnostiach spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ale iba ak sa jedná o nerovnováhu značnú.
3. Žalobca v replike zo dňa 13.10.2022 zotrval na podanej žalobe. Žalobu považoval za efektívny procesný prostriedok pre neho ako spotrebiteľa, aby mu bola zabezpečená ochrana ohrozených alebo porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa uvádzať v zmluve všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Konštatovanie žalovaného, že žaloba o určenie NZP je neprípustná, považoval za popieranie jeho práva na prístup k súdu a mal za to, že vyjadruje celkový vzťah žalovaného k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj princípu ochrany spotrebiteľa. Posúdenie úverového vzťahu súdnou mocou je pre žalobcu významné, odôvodnené a opodstatnené. Podľa žalobcu má žaloba nielen individuálny význam, ale aj generálny. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná bez ohľadu na to, či a kedy by sa spotrebiteľ jej určenia domáhal a naliehavý právny záujem nemusí preukazovať. Platí to rovnako pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.4.2016 č.k. 20Co/295/2014-151. Predmetná žaloba je podľa žalobcu účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Citoval čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázala aj na § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so spotrebiteľskou zmluvou. Citoval tiež ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prípustnosť žaloby odvodzovala od § 137 CSP, § 298 CSP, s poukazom aj na § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj na § 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.01.2018. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017, sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Uviedol tiež, že na dôvodnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá žiaden vplyv, či úver už bol, alebo nebol splatený a poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 10Co/30/2018, z 09.04.2019, z ktorého citoval. Pozornosť súdu upriamil aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Ndc/1/2017 zo dňa 06.03.2017. Mal za to, že inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách podľa § 301 a nasl. CSP netvorí žiadnu prekážku pre individuálne súdne konanie. Poukázal na početnú judikatúru v určovacích žalobách týkajúcich sa či už určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, prípadne neplatnosti celej úverovej zmluvy a citoval jednotlivé pasáže rozhodnutí odvolacieho súdu, kde sa vysporiadaval s prípustnosťou takýchto žalôb. Pre podporu svojich tvrdení citoval aj rôznu odbornú literatúru, z ktorej vyplývala prípustnosť skúmania zmluvných podmienok na podklade individuálnej žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. K námietke žalovaného, že nemožno určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neprijateľnosť zmluvných podmienok z dôvodu premlčania, mal za to, že pokiaľ žalovaný nepredložil platobnú históriu k úveru, nemôže ani tvrdiť, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo iný reštitučný nárok by bol premlčaný. Výklad rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 považoval za svojvoľný. Uviedol, že pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z neprijateľných zmluvných podmienok začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, začína premlčacia doba plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K samotnej veci uviedol, že v zmluve mu nebola daná možnosť odmietnuť poistenie úveru, formulár počítal s predvoleným poistením. Preto mal za to, že poistenie bolo povinné a malo byť zahrnuté do celkových nákladov a celkovej čiastky,
a teda aj do výpočtu RPMN. Zotrval tak na tvrdení, že celková čiastka úveru mala byť správne uvedená v sume 5 109,12 EUR. Čo sa týka zmluvných podmienok, považoval za rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Považoval za alibistické tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala len k zmluve o revolvingovom úvere, ktorá vraj nebola so žalobcom uzatvorená. Mal za to, že uzatvorené boli všetky tri zmluvy v rámci daného formulára. Čo sa týka posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázal aj na odbornú literatúru, potrebu aplikácie § 53a Občianskeho zákonníka. Záverom dodal, že žalovaný nepredložil v konaní jediný dôkaz o spôsobe vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, pretože súd ani nemá ako dospieť k záverom, ktoré prezentoval žalovaný. Mal za to, že dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 27.10.2022 opätovne poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah založený dotknutou zmluvou zanikol ku dňu 17.0.2017, v dôsledku čoho už nemôžu vzniknúť ani nastať žiadne povinnosti či práva žiadnej zo zmluvných strán. Vyhovenie žalobe by nemalo žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa a nie je spôsobilé odstrániť domnelý stav právnej neistoty v jeho právnom postavení. Vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, nie je rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvných podmienok spôsobilé posilniť, či inak zmeniť postavenie žalobcu. Opätovne poukázal aj na premlčanie prípadných nárokov, v dôsledku čoho mal za to, že i preto žalobca neuplatňuje v žalobe žiadne plnenie. Zmluvné podmienky, ktoré označil žalobca, neboli voči nemu nikdy aplikované. V súvislosti s premlčacou dobou a zásadou efektivity poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 a v spojených veciach C-698/18 a C-699/18 a prezentoval výklad odlišný od žalobcu. Argumentáciu žalobcu ohľadom dotknutých rozhodnutí považoval za irelevantnú. Čo sa týka poistenia, mal za to, že sám žalobca si zvolil rozšírený spôsob poistenia, pričom dodal, že žalobca mal možnosť okrem výberu poistenia aj poistenie úveru odmietnuť. Mal tiež možnosť poistenie kedykoľvek ukončiť. Doba trvania zmluvy sa v zmluve nachádza v časti 1., čl. 2. Trvanie ZoSÚ, bod 2.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čo sa týka rozhodcovskej doložky poukázal na záverečné znenie doložky, ktoré žalobca neuvádza, a to v znení „Prípadný nesúhlas označí krížikom ( ).“ S poukazom na uvedené mal za to, že žalobca mal možnosť výberu pri uplatňovaní svojich práv súdnou cestou a tak dôvodil, že rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 80/2020 zo dňa 26.07.2018. Čo sa týka zmluvnej podmienky ohľadom chybne označenej splátky, akcentoval, že nesprávne uvedenie VS pri splátke nemalo za následok neuhradenie splátky. Poplatok za dohľadanie splátky nebol navyše počas trvanie zmluvného vzťahu nikdy účtovaný. Uviedol, že poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky pritom predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom a možnosť jeho uplatňovania nie je vylúčená žiadnym predpisom. Mal za to, že je pochopiteľné, že v prípadne nesprávneho VS by pri dohľadaní splátky vznikli veriteľovi náklady, pričom nemožno spravodlivo požadovať od veriteľa, aby takýto dodatočný náklad znášal on. Napokon zastával názor, že účtovanie takéhoto poplatku nie je spôsobilé založiť, resp. spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil pojem značnú nerovnováhu a mal za to, že istá nerovnováha je prípustná, nesmie byť však značná. V súvislosti so žalobcom označeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/2342/2012 zo dňa 02.12.2014 uviedol, že sa prejednávala iná zmluvná podmienka, ktorú nemožno stotožňovať s preskúmavanou zmluvnou podmienkou. Ohľadom poslednej zmluvnej podmienky mal za to, že ani žalobca sám nekonkretizuje, v čom má spočívať neprijateľnosť zmluvnej podmienky o započítaní preplatkov, iba poukazuje na rozhodnutie obchodnej inšpekcie, ktoré nemá s prejednávanou vecou súvis a nie je pre strany záväzné.
5. Súd požiadal Národnú banku Slovenska o kontrolný prepočet hodnoty RPMN na základe dostupných listín – zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výpisu z úverového účtu, pričom požiadal o viaceré varianty prepočtu s ohľadom na rôzne vstupujúce údaje – s poistením alebo bez poistenia, so splatnosťou od 15.10.2014 alebo od 15.11.2014.
6. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa 15.08.2023 uviedla, že pri kontrolnom prepočte postupovali podľa § 19 a Prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Čo sa týka RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere vychádzajúc zo základných podmienok dotknutej zmluvy považovala za nejednoznačné, k akému dňu bol, resp. mal byť úver čerpaný. Posledná mesačná splátka mala byť splatná dňa 15.10.2017, počet splátok mal byť 36 a súčasne splatnosť prvej mesačnej splátky mal byť 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver načerpaný. Na základe týchto parametrov a v súlade so zákonným dodatočným predpokladom podľa písm. f) ods. 2 časti II. Prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. pre výpočet RPMN o najkratšom intervale medzi prvou
splátkou a čerpaním úveru by Národná banka Slovenska určila ako dátum čerpania na 31.10.2014 a deň prvej splátky 15.11.2014. Národná banka ďalej uviedla, že nevedia posúdiť, či bolo poistenie povinné pre získanie daného spotrebiteľského úveru alebo pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Uskutočnili viaceré varianty výpočtu RPMN s poistením a bez poistenia, s dátumom čerpania úveru 31.10.2014, 30.09.2014 alebo 01.10.2014 a dátumom prvej splátky 15.11.2014 alebo 15.10.2014, pričom dospeli k nasledovným hodnotám:
- RPMN 18,58 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 31.10.2014, splátka 141,92 EUR vrátane poistenia, prvá mesačná splátka 15.11.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.10.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 5 108,76 EUR (141,92 x 36);
- RPMN 12,96 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 31.10.2014, splátka 132,65 EUR bez poistenia, prvá mesačná splátka 15.11.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.10.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 4 775,40 EUR (132,65 x 36);
- RPMN 18,58 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 30.09.2014, splátka 141,92 EUR vrátane poistenia, prvá mesačná splátka 15.10.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.09.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 5 108,76 EUR (141,92 x 36);
- RPMN 12,96 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 30.09.2014, splátka 132,65 EUR bez poistenia, prvá mesačná splátka 15.10.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.10.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 4 775,40 EUR (132,65 x 36);
- RPMN 17,47 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 01.10.2014, splátka 141,92 EUR vrátane poistenia, prvá mesačná splátka 15.11.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.10.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 5 108,76 EUR (141,92 x 36);
- RPMN 12,21 % pri predpokladoch – čerpanie úveru 4 000 EUR k 31.10.2014, splátka 132,65 EUR bez poistenia, prvá mesačná splátka 15.11.2014, ostatné mesačné splátky k 15. dňu v mesiaci s tým, že posledná splátka je splatná dňa 15.10.2017, pri počte splátok 36, celková čiastka by bola 4 775,40 EUR (132,65 x 36). Pre objasnenie uviedla, že hodnota RPMN uvedená v zmluve vo výške 12,56 % je vypočítaná pre časové intervaly v trvaní presne jeden mesiac, vrátane prvého časového intervalu od načerpania úveru po prvú splátku, t.j. od 15.10.2014 do 15.11.2014 rovnako tiež pre časový interval od 15.09.2014 do 15.10.2014. Pre dĺžku intervalov a RPMN platí, že čím je prvý časový interval od načerpania úveru po prvú splátku kratší (pri ostatných nezmenených parametroch úveru), tým je hodnota RPMN vyššia. Napríklad, ak by za podmienok v zmluve jednoznačne vyplývalo, že čerpanie úveru nastane presne ku dňu podpisu zmluvy (18.09.2014 a prvá splátka by bola v zmluve dohodnutá na dátum 15.10.2014, a ak by splátky zahŕňali aj náklady na poistenie, tak by hodnota RPMN bola 18,11 %. Ak by bolo zrejmé, že čerpanie úveru nastane ku dňu podpisu zmluvy 18.09.2014 a prvá splátka by bola v rmluve dohodnutá na 15.10.2014 a ak by splátky nezahŕňali náklady na poistenie, tak by hodnota RPMN bola 12,65 %. V ďalšom texte sa ešte vyjadrila k hodnote RPMN pri revolvingovom úvere.
7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 06.10.2023. Predmetné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, iba za účasti ich právnych zástupcov, ktorí zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii. Právny zástupca žalobcu ale doplnil, že aj z vyjadrenia NBS vyplýva, že v zmluve absentujú všetky predpoklady pre výpočet RPMN, keď v zmluve absentuje uvedene dátumu čerpania úveru, ktorý je nevyhnutným údajom pre doplnenie do vzorca pre výpočet RPMN. Právny zástupca žalovaného nepovažoval za potrebné vyjadriť sa stanovisku NBS, nakoľko toto nie je právne záväzné.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 5 zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.09.2014, na čl. 8 sadzobník poplatkov BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA – zahraničnej banky platný od 01.01.2021, na čl. 9 potvrdenie o splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 22.11.2021, na čl. 10 výsledok výpočtu RPMN v interaktívnej kalkulačke na výpočet RPMN, na čl. 11 rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/5/2021 zo dňa 16.09.2021, na čl. 27 rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/198/2019 zo dňa 14.08.2020, na čl. 32 rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/73/2020 – 39 zo dňa 06.10.2020, na čl. 37 nález Ústavného súdu sp. zn.
3ÚS/438/2018 zo dňa 11.06.2019, na čl. 45 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5S/2342/2012 – 139 zo dňa 02.12.2014, na čl. 80 potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 23.09.2022, na čl. 81 potvrdenie o prijatí splátok, resp. o úhradách zo dňa 23.09.2022, na čl. 82 výpis z úverového účtu žalobcu, na čl. 114 stanovisko k RPMN Národnej banky Slovenska zo dňa 15.08.2023), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca uzavrel so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 18.09.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej mu bol zo strany uvedenej spoločnosti poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4 000 EUR za nasledovných podmienok: úroková sadzba 11,89 % fixná, počet mesačných splátok 36, zvolený súbor poistenia – rozšírený, poplatok za poistenie 6,99 %, výška mesačnej splátky 141,92 EUR, RPMN 12,56 %, celková čiastka 4 775,40 EUR, priemerná RPMN 18,01 %, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti 15.10.2017, spôsob čerpania úveru – jednorazovo bezhotovostne. V časti 1. bode 2. Trvanie ZoSÚ sa uvádza, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ. Žalobca čerpal úver dňa 01.10.2014 v celom rozsahu. Zmluvný vzťah zanikol splnením – splatením úveru – dňa 16.10.2017, pričom žalobca na splatenie úveru celkovo zaplatil sumu 5 109,12 EUR (vrátane poistenia, 36 x 141,92 EUR). V zmluve sa okrem iného nachádzajú aj nasledovné zmluvné dojednania:
- v časti 2., odsek 5. Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, bod 5.3., v znení: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa prípadné spory, ktoré vzniknú z RZ alebo vzniknú pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi, rozhodovali v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Rajská 15/A, Bratislava, ktorý bol zriadený podľa §67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa §12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Slovenskou bankovou asociáciou ku dňu 1.7.2003.“;
- v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, odsek 2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru, bod 2.3., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“,
- v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, odsek 10., a to v časti v znení: „Ak Klient uhradil na účet Cetelemu sumu presahujúcu všetky jeho záväzky zo ZoSÚ/ZoRSÚ a tie v dôsledku takého plnenia zaniknú, je Cetelem oprávnený započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči E..“. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla v dôsledku zlúčenia so žalovaným 30.06.2016 (vychádzajúc z výpisu z obchodného registra).
10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. j) ZoSÚ úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru sa rozumie úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ na poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmlúv (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
24. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 a2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 567 ods.1 OZ dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
28. Podľa § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
30. Predmetnú úverovú zmluvu súd vzhľadom na povahu zmluvných strán považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah nebola medzi stranami ani sporná. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný (resp. jeho právny predchodca) už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy – jednotlivé zmluvné dojednania ohľadom práv a povinností zmluvných strán – žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnil.
31. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
32. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dotknutá zmluva skutočne neobsahuje uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN. K uvedenému záveru súd dospel po tom, čo ani súd, ani Národná banka Slovenska a v konečnom dôsledku ani strany sporu neoznačili, resp. nevedeli označiť, kde v zmluve sa uvádza údaj potrebný pre výpočet RPMN, a to deň čerpania úveru. Súd akceptuje, že v zmluve nemusí byť stanovený deň čerpania úveru iba jedným konkrétnym dátumom a môže byť čerpanie úveru umožnené aj v nejakom časovom intervale. V danom prípade, by ale mala zmluva ozrejmovať, z akých predpokladov sa pri výpočte RPMN vychádzalo. V danom prípade súd nenašiel v zmluve žiadne usmernenie ohľadom toho, kedy presne bude úver poskytnutý, prípadne časový interval, v ktorom bude jednorazovo poskytnutý. Za daných okolností tak možno bez pochýb uzavrieť, že zmluva neobsahuje všetky predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, a teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, čo má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
33. Súd taktiež dospel k záveru, že zo zmluvy nie je možné dostatočne jednoznačne uzavrieť, že by poistenie nebolo povinné. Žalovaný nepredložil žiadnu predzmluvnú dokumentáciu, prípadne žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorých by vyplývalo, že spotrebiteľovi bola daná skutočne aj možnosť nepoistiť úver. Z formulácia zmluvných podmienok týkajúcich sa poistenia skôr vyplýva, že spotrebiteľovi bola daná iba možnosť vybrať si zo štyroch súborov poistenia, bez možnosti nepoistiť úver. S ohľadom na uvedené sa potom javí ako nesprávne uvedená aj celková čiastka a v nadväznosti na to aj nesprávne vypočítaná hodnota RPMN. Absencia oboch týchto náležitostí, ktoré sú obligatórne v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. má taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako to už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku.
34. Čo sa ale týka obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., súd má za to, že táto je v zmluve dostatočne určito uvedená. S ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 69/2020 z 30.11.2021, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod číslom judikátu R 16/2022, sa judikatúra súdov zjednotila
v závere, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. doby trvania zmluvy. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v zmluve je dostatočným spôsobom vyjadrená doba trvania zmluvy, resp. termín konečnej splatnosti, keď zmluva obsahuje údaje o splatnosti splátok, splatnosti prvej splátky, i termíne konečnej splatnosti a napokon aj vyjadrenie, že zmluva bude trvať po dobu určitú, do trvania záväzkov zo zmluvy (bod. 2.1. časti 1 zmluvy). Údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti tak, ako sú uvedené v zmluve, sú v zmysle eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 písm. f) ZoSÚ i s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR dostatočne určité.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov.
36. K posúdeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žiada úvodom uviesť, že spotrebiteľské zmluvy v zmysle platnej právnej úpravy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
37. Čo sa týka prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, opodstatnenosti a premlčania nároku žalobcu domáhať sa tohto určenia aj po piatich rokoch od ukončenia zmluvného vzťahu, súd pripúšťa, že názory žalovaného majú v mnohom svoje racio a je možné prisvedčiť, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez vízie, či identifikácie následkov a potenciálneho prínosu, ktoré môžu reálne mať svoj pôvod v rozhodnutí súdu, sa môže javiť ako neúčelné a neopodstatnené. Súd však vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v čl. 2 ods. 2 CSP nasledujúc právne závery vyšších súdov, dospel k záveru o prípustnosti a opodstatnenosti žaloby žalobcu. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v každom prípade je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľov na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho, aby ho bolo potrebné osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z citovaného § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (obdobne viď. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017, ktorý pripustil, že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A nakoniec súd poukazuje na § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), v zmysle ktorého môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 19Co/199/2017 zo dňa 5.6.2018 uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti. Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“ Napokon tiež súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6Cdo 27/2018, v ktorom najvyšší súd uvádza, že „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu
neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. S poukazom na uvedené právne ustanovenia a citovanú judikatúru súd uzatvára, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy sa spotrebiteľ domnievajúci sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v ním uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve môže bez ďalšieho(predovšetkým bez potreby naliehavého právneho záujmu, či uplatňovania iných práv, ktorých uplatnenie by malo svoj základ v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky) domáhať voči dodávateľovi ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 53 ods. 1, 4 a 5, Občianskeho zákonníka, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 CSP.
38. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať aj vzťahovanie dôsledkov premlčania všetkých potenciálnych práv zo zmluvy a na to nadväzujúcu nedôvodnosť žaloby (nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení) za neopodstatnenú námietku. Žiada sa dodať, že samotný nárok na určenie neprijateľných zmluvných podmienok sa nepremlčuje, hoci premlčaniu podliehajú majetkové práva, ktoré si ale v danom prípade žalobca neuplatnil. Slovenská republika sa pritom zaviazala zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.
39. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
40. Súd podrobil žalobcom označené zmluvné podmienky prieskumu s ohľadom na § 53 Občianskeho zákonníka, pričom konštatuje, že dotknuté zmluvné podmienky nie sú vylúčené z prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, nakoľko nepredstavujú hlavný predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Ako už súd uviedol, žalobca nemal možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania v uzatváranej zmluve, nakoľko boli predtlačené vo formulári, preto je možné konštatovať, že všetky tri zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, tieto splývajú s ostatnými zmluvnými podmienkami v rámci všetkých zmluvných dojednaní daného zmluvného vzťahu a nie sú žiadnym spôsobom zvýraznené alebo oddelené.
41. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2 OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).
42. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvné podmienky neboli voči žalobcovi uplatnené, súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne voči spotrebiteľovi uplatnil.
43. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).
44. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
45. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej ? teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
46. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky označenej žalobcom – rozhodcovskej doložky, súd ju posúdil ako neprijateľné zmluvné dojednanie v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré v hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa bez potrebného objasnenia zmluvnej podmienky, zvýraznenia
jej závažnosti, začlenením v rámci bežných zmluvných dojednaní upravujúcich úverový vzťah, núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom vybraným rozhodcovským súdom. V zhode so žalobcom súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca mal možnosť vyznačiť krížikom svoj nesúhlas, súd považuje takúto jeho obranu za absolútne účelovú. Je zrejmé, že spotrebiteľ v spleti zmluvných podmienok miniatúrny priestor pre vyznačenie krížika (ktorým sa zrejme myslí priestor medzi dvoma zátvorkami o rozmere asi cca 1 mm) prehliadne. Súd opäť považuje za vhodné poukázať aj na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neskôr včlenená do demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí byť obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade sa však skutočne jednalo o zmluvnú podmienku včlenenú do textu zmluvy ako rádovej zmluvnej podmienky. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky bolo opakovane rozhodnuté súdmi – napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/198/2019 zo dňa 14.08.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/13/2020 zo dňa 31.05.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/73/2020 zo dňa 06.10.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10.06.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/145/2021 zo dňa 08.09.2022, Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/254/2019 zo dňa 25.09.2020, právoplatným dňa 27.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/54/2020 zo dňa 29.11.2021 a ďalšie. Súd sa plne stotožňuje so závermi uvedených rozhodnutí, na ktoré plne odkazuje.
47. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa poplatku za dohľadanie chybne označenej splátky súd taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, vytvárajúcu v rámci spotrebiteľskej zmluvy značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Predovšetkým sa súdu javí ako zjavne nerovnovážne, že spotrebiteľovi sa už i pri bežnom omyle za dohľadanie splátky môže účtovať poplatok, ktorého výška ani nie je v zmluve zrejmá a v priebehu času sa môže zmeniť. Naopak pre veriteľa samotného nevyplýva žiadna sankcia za prípadné chyby pri zúčtovávaní splátok, alebo prípadné chybné výzvy, či upomienky. Podľa názoru súdu beztak, ani na strane spotrebiteľa, ani na strane veriteľa v oboch týchto prípadoch nevznikajú žiadne relevantné náklady, ktoré by potrebovali vynahrádzať obdobnými sankciami, či poplatkami. Na strane veriteľa sa jedná maximálne o administratívne úkony, ktoré jeho pracovníci tak či onak vykonávajú a sú nevyhnutné pre výkon jeho podnikateľskej činnosti, keďže súčasťou poskytovania úverov je aj následná potreba administratívneho zúčtovania došlých platieb.
48. Napokon tretiu zmluvnú podmienku, týkajúcu sa možnosti započítania preplatku úveru na iné splatné pohľadávky, súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd v zhode so žalovaným mal za to, že dotknutá zmluvná podmienka nespôsobuje značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, keďže i bez uvedenia takejto zmluvnej podmienky má veriteľ v zmysle § 580 a 581 Občianskeho zákonníka právo započítania vzájomných pohľadávok – v danom prípade by jednou z týchto pohľadávok bola pohľadávka spotrebiteľa voči veriteľovi na vydanie bezdôvodného obohatenia – preplatku a na strane veriteľa by šlo o splatnú peňažnú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi, napríklad z inej zmluvy. Súd nevidí dôvod na vyhlásenie dotknutej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Samozrejme, ak by došlo k započítaniu takéhoto preplatku úveru na nároky veriteľa, ktoré by vychádzali z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. by boli neoprávnené, spotrebiteľ by sa následne mohol brániť voči zadržiavaniu jeho nároku na bezdôvodné obohatenie, avšak jeho obrana by sa vzťahovala a musela by odôvodňovať neprijateľnosť alebo neoprávnenosť nároku veriteľa, oproti ktorému bol jeho preplatok na úvere započítaný.
49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd druhým a tretím výrokom určil dve neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v štvrtom výroku žalobu
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Žiada sa dodať, že dôsledkom neprijateľnosti predmetných zmluvných dojednaní je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ich neplatnosť.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, tak, že prevažne úspešnejšiemu žalobcovi (v troch výrokoch zo štyroch navrhovaných, kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, t.j. v troch štvrtinách, a teda 75 % úspech) priznal nárok na náhradu trov konania voči menej úspešnému žalovanému (v jednom zamietnutom výroku, kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, zo štyroch žalobcom uplatnených, t.j. 25 % úspech), a to v rozsahu 50 % (75 % - 25 % = 50 % miera úspechu žalobcu oproti žalovanému). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.