Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/216/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: G. Q., bytom F. O. 4, W. W., zastúpený BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., J. Kozáčeka 13E, Zvolen, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska ulica č. 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 10. apríla 2019, č. k. -339, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 10. apríla 2019, č. k. -339, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. apríla 2019, č. k. -339 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia škody (pôvodne) vo výške 102.901,15 Eur s príslušenstvom z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci exekučného konania vedeného pod sp. zn. . Uviedol, že ako oprávnený v exekučnom konaní podal dňa 11.8.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému G.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 1, W. W. (ďalej len „povinný z exekúcie“), o vymoženie pohľadávky vo výške 127.796,59 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -11 zo dňa 22.06.2006. Návrh oprávneného došiel dňa 14.08.2006 súdnemu exekútorovi U.. H. S., so sídlom C. dlhá XX, H., ktorý dňa 18.09.2006 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúceho sa v obytnej budove súp. č. XXXX, k. ú. H., okres W. W. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/XXX (ďalej len „byt“). Predmetný byt bol v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho bývalej manželky G.. P. Q. (ďalej len „manželka povinného“). Súdny exekútor určil deň dražby predmetného bytu na deň 11.09.2007. Dňa 07.09.2007 podala manželka povinného návrh na odklad exekúcie a taktiež návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.06.2006, právoplatným dňa 26.06.2006, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nemohol uskutočniť nariadenú

dražbu. Následne dňa 21.09.2007 napriek zákazu nakladania s nehnuteľnosťou, manželka povinného predložila súdu Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.09.2007, v zmysle ktorej sa manželia dohodli na vysporiadaní vlastníckeho práva k predmetnému bytu tak, že jeho vlastníkom sa stali povinný a jeho manželka, každý v podiele 1/2. O návrhu manželky povinného rozhodol súd uznesením zo dňa 31.10.2007 tak, že vyhlásil exekúciu vykonanú predajom spoluvlastníckeho podielu predmetného bytu o veľkosti 1/2 (spoluvlastníckeho podielu patriaceho bývalej manželke povinného) za neprípustnú, a v tejto časti výkon exekúcie zastavil. Uvedené uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.5.2009 s poukazom na . Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemohla byť v prebiehajúcom exekučnom konaní právne významnou skutočnosťou z dôvodu, že táto ešte ani v čase odvolacieho konania nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, t. j. nebola právne účinná. Okresný súd v Banskej Bystrici následne uznesením zo dňa 24.05.2010 opätovne vyhlásil exekúciu v časti 1/2 spoluvlastníckeho podielu za neprípustnú z dôvodu, že ku dňu tohto rozhodnutia uplynutím trojročnej lehoty došlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ex lege. Uvedené uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 31.8.2010. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v dôsledku nesprávneho a nezákonného procesného rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2007, ako aj v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní pred prvoinštančným aj odvolacím súdom, môže byť exekúcia vedená len na spoluvlastnícky podiel povinného vo výške1/2 predmetného bytu, pričom povinný nedisponuje žiadnym iným hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, ktorý by kryl vymáhanú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, a zároveň nikto neprejaví záujem o vydraženie 1/2 bytu. Súdny exekútor je súčasne povinný predmetný spoluvlastnícky podiel povinného prednostne ponúknuť bývalej manželke povinného, ako podielovej spoluvlastníčke, a to iba za znaleckú cenu (nie trhovú). Žalobcovi tak postupom exekučných súdov vznikla škoda predstavujúca rozdiel medzi ponúknutou trhovou cenou za predmetný byt a pripadajúcou sumou výťažku z predaja bytu manželke povinného v rámci exekúcie, určenou na uspokojenie žalobcu.

3. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenia istiny vo výške 27.381,15 Eur späť z dôvodu odrátania dohodnutej odmeny súdneho exekútora vo výške 20 % z vymáhanej sumy, vrátane 20 % DPH a tiež nákladov trov exekučného konania. Súd uznesením č. k. -73 zo dňa 07.05.2012, právoplatným dňa 09.06.2012, konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 27.381,15 Eur v zmysle zastavil.

4. Na pojednávaní dňa 18.01.2013 žalobca spresnil, že pokiaľ v podanej žalobe označil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007 za nezákonné, v konaní sa náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia nedomáha. Žalobu špecifikoval ako nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. a Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. . Za nesprávny úradný postup súdov v exekučnom konaní označil prieťahy v konaní od 31.10.2007 do 24.5.2010, t. j. od vydania uznesenia Okresným súdom Banská Bystrica č. k. - 44 do vydania uznesenia č. k. - 179. Za škodu vzniknutú mu týmito prieťahmi označil sumu 75.520 Eur, ktorú mohol získať dražbou celej nehnuteľnosti povinného, ak by počas tohto prieťahu nedošlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného (dňa 26.6.2009), keďže v čase plánovanej prvej dražby existoval záujemca na celú draženú nehnuteľnosť, ktorý bol ochotný za ňu zaplatiť 102.901,15 Eur a žalobca z tejto sumy odpočítal sumu rozvrhu výťažku dražby súdneho exekútora, o ktorú zobral návrh späť (102.901,15 Eur - 27.381,15 Eur = 75.520,- Eur).

5. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Namietala, že súd v tomto konaní nemôže preskúmavať nesprávny úradný postup súdu v inom konaní. Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní a prejavil tak vôľu o urýchlené konanie vo veci. V exekučnom konaní bol pritom kvalifikovane právne zastúpený. Žalobca nevyužil ani možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v zmysle SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v SR, je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR. Namietala tiež nesplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa . Na pojednávaní dňa 18.01.2013 vzniesla tiež námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody, z dôvodu, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel dňa 08.12.2007, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi oznámené, že dražba bytu plánovaná na 08.01.2008 sa neuskutoční.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. - 156 zo dňa 19.2.2014 tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/ 2003 Z. z. z titulu nesprávneho úradného postupu, nemá právomoc skúmať prieťahy v inom súdnom konaní. Poukázal na SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov s tým, že o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd podľa článku 127 ods.1 SR rozhoduje len Ústavný súd SR. K ďalším podmienkam zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom: vzniku škody a príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom uviedol, že tieto dôvody už v konaní z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tieto podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené kumulatívne. Dodal však, že podľa jeho názoru, žalobcom označená škoda nie je škodou skutočnou, ale hypotetickou. Žalobca v konaní za škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prieťahoch v uvedených súdnych konaniach označil sumu 75.520,- Eur, ktorú mohol získať dražbou celej nehnuteľnosti povinného, ak by počas namietaného prieťahu v súdnych konaniach nedošlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného (dňa 26.06.2009), keďže v čase plánovanej prvej dražby dňa 11.09.2007 existoval záujemca na celú draženú nehnuteľnosť, ktorý bol ochotný za ňu zaplatiť 102.901,15 Eur a žalobca z tejto sumy odpočítal sumu rozvrhu výťažku dražby súdneho exekútora, o ktorú zobral návrh späť (102.901,15 Eur - 27.381,15 Eur = 75.520,- Eur). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie exekučné konanie nebolo právoplatne skončené a nebolo preto vylúčené, že žalobca môže byť v ňom úspešný, keď sám uviedol, že povinný je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, podľa obchodného registra je spoločníkom, členom dozornej rady a konateľom v troch obchodných spoločnostiach. Pretože podľa názoru súdu nebola v konaní preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu ani škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nemôže existovať ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č. k. - 189 zo dňa 27.04.2018, právoplatným dňa 21.06.2018, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že žalobca nevyužil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti alebo podaním sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní u predsedov príslušných súdov, a z toho vyvodil záver, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučných súdov spočívajúcich v prieťahoch v konaní a sám nemá právomoc skúmať prieťahy v inom súdnom konaní a zjavne tak aplikoval znenie zákona § 9 ods. 2 účinného od 1.1.2013 bez akéhokoľvek odôvodnenia a nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu o existencii zbytočných prieťahov v exekučných konaniach, o dopade takéhoto nesprávneho úradného postupu na majetkovú sféru žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi zbytočnými prieťahmi a vznikom škody. Uviedol, že v čase podania žaloby o náhradu škody voči štátu (16.9.2011) neukladal žalobcovi ako poškodenému povinnosť namietať zbytočné prieťahy v konaní exekučných súdov vznesením námietky u predsedu súdu ani využitím inštitútu ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR ako predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa tohto zákona. Uložil preto súdu prvej inštancie v ďalšom konaní ustáliť otázku nesprávneho úradného postupu v časti avizovaných zbytočných prieťahov v exekučných konaniach (vychádzajúc zo skutkovej námietky existencie prieťahov v týchto konaniach). Podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní otázky porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by mal súd prvej inštancie v zmysle judikatúry ESĽP a ÚS SR skúmať právny a faktickú zložitosť veci, o ktorej súdy rozhodovali a povahu preskúmavanej veci, správanie žalobcu v exekučnom konaní ako poškodeného a postup samotných exekučných súdov. V prípade kladného ustálenia otázky nesprávneho úradného postupu, riadne preskúmať otázku vzniku škody, či prieťahy spôsobili škodu uplatnenú žalobou a otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konanie oprávneného G. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, W. W. (žalobcu), proti povinnému G.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. 1, W. W., začalo dňa 14.08.2006 doručením návrhu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi U.. H. S.. Exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 22.06.2006, ktorým bol povinný zaviazaný na úhradu 3.850.000,- Sk spolu so 6 %

úrokom ročne od 02.05.2004 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 12.750,- Sk, trov konania 272.990,- Sk pozostávajúcich zo súdneho poplatku 227.862,- Sk a trov právneho zastúpenia 45.128,- Sk do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti zaplatenia zmenkovej sumy, 6 % úroku a odmeny 08.07.2006 a v časti trov konania, dňa 20.07.2006. Okresný súd Banská Bystrica výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora U.. H. S., poverením č. 5601-023234 zo dňa 30.08.2006. Dňa 27.11.2006 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený podnet G.. P. Q. , manželky povinného, na zastavenie exekúcie. Dôvodom tohto návrhu bolo, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. - 20 zo dňa 08.06.2006, právoplatným dňa 26.06.2006, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo povinného G.. U. Q. a G.. P. Q.. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 18 z 26.03.2007, právoplatným dňa 8.8.2007, tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Dňa 07.09.2007 G.. P. Q. požiadala Okresný súd Banská Bystrica o odklad exekúcie. Tento odôvodnila tým, že exekútor vydal vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti (bytu), ktorá sa mala konať dňa 10.09.2007. Ten istý deň (07.09.2007) G.. P. Q. požiadala Okresný súd Banská Bystrica aj o zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti, a dňa 21.09.2007 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica dohodu o vysporiadaní BSM s povinným. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 44 z 31.10.2007 vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 ( vlastnícky patriacej manželke povinného), za nepripustenú z dôvodu dohodou vysporiadaného BSM zo dňa 21.09.2007. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného (žalobcu) dňa 20.11.2007, ktorý dňa 29.11.2007 podal voči nemu odvolanie. Dňa 27.12.2007 exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu G.. P. Q.. Okresný súd Banská Bystrica odvolanie oprávneného dňa 06.03.2009 dal na vyjadrenie a na odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici vec prevzal dňa 08.04.2009. Oprávnený dňa 07.05.2009 požiadal o zmenu exekútora. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. - 120 zo dňa 19.05.2009, právoplatným dňa 18.06.2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Okresnému súdu Banská Bystrica bola vec vrátená dňa 03.06.2009 a ten realizoval doručovanie uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.6.2009. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 147 zo dňa 09.12.2009, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a výkonom exekúcie poveril JUDr. S. W.. Voči tomuto uzneseniu sa pôvodný exekútor, U.. H. S., odvolal dňa 31.12.2009 a zároveň podal návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu G.. P. Q.. Dňa 18.03.2010 oprávnený opätovne požiadal o zmenu exekútora, späť na U.. H. S.. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 172 zo dňa 02.04.2010, právoplatným dňa 06.05.2010, vydaným sudcom, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 24.04.2009 zamietol s tým, že exekúciu bude vykonávať U.. H. S. pod sp. zn. Ex 1254/2006. Dňa 20.04.2010 súd požiadal exekútora U.. H. S. o kompletný exekútorský spis pre ďalší postup. Ten bol súdu doručený dňa 06.05.2010. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 179 zo dňa 24.05.2010 vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej bývalej manželke povinného, za nepripustenú z dôvodu zákonného vypriadania BSM. Na odvolanie exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. - 229 zo dňa 31.08.2010, právoplatným 20.10.2010, odvolanie súdneho exekútora odmietol. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 235 zo dňa 19.11.2010 exekúciu 1/2 predmetnej nehnuteľnosti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.12.2010. Okresný súd Banská Bystrica uznesením, č. k. - 241 zo dňa 30.12.2010 právoplatným 24.01.2011, neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnosti na LV XXXX kat. úz. H. k 20.11.2007 G.. P. Q., keďže k tomuto dňu patrila do BSM. Dňa 16.5.2011 súdny exekútor doručil súdu návrh na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu G.. P. Q. z dražby 15.06.2011, resp. zložení ceny spoluvlastníckeho podielu pred dražbou. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 306 schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľnosti na LV XXXX kat. úz. H. z povinného na G.. P. Q., ktorá dňa 05.05.2011 založila do pokladne súdneho exekútora sumu (23.400 Eur) tohto spoluvlastníckeho podielu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.07.2011. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 29.09.2011 súd zistil, že výťažok z predaja spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti LV XXXX kat. úz. H. dražbou bol 23.400 Eur, trovy súdneho konania prestavovala 9.078,20 Eur a boli uspokojené pomerne vo výške 4.148,82 Eur, trovy exekúcie predstavovali 42.136,66 Eur a boli uspokojené pomerne vo výške 19.251,18 Eur, pohľadávky záložného veriteľa podľa spolu predstavovali 275.115,97 Eur a neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov, pohľadávky podľa - Sociálnej poisťovne a Daňového úradu Banská Bystrica II, predstavovali 9.765,57 Eur a neboli uspokojené pre

nedostatok finančných prostriedkov. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 317 zo dňa 05.01.2012 neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti. Na odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. - 317 potvrdil, a to uznesením č. k. - 479 zo dňa 12.02.2013. Zo znaleckého posudku č. 34/2011 G.. W. S. zo dňa 13.04.2011 vyplynula všeobecná cena 1/2 nehnuteľnosti LV XXXX kat. úz. H., a to vo výške 23.400 Eur. Zo znaleckého posudku č. 60/2007 toho istého znalca zo dňa 06.07.2007 vyplynula všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti LV XXXX kat. úz. H. , a to vo výške 1.110.000,- Sk. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 21.03.2013 súd zistil, že výťažok z predaja spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti LV XXXX kat. úz. H. dražbou bol 23.400 Eur, súdne trovy oprávneného vymáhané v exekučnom konaní EX 1254/2006 vo výške 9.078,20 Eur boli uspokojené celkom, trovy exekúcie EX 1254/206 vykonávanej v prospech oprávneného boli uplatnené vo výške 7.999,96 Eur a boli uspokojené celkom, pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským, exekučným zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti vcelku podľa vzniku záložného práva prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľnosti spolu predstavovali 220.074,33 Eur z čoho pohľadávka oprávneného zabezpečená exekučným záložným právom predstavovala 127.796,59 Eur a bola uspokojená vo výške 6.321,84 Eur, ostatné pohľadávky neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov, pohľadávky podľa - Sociálnej poisťovne a Daňového úradu Banská Bystrica II, predstavovali 9.765,57 Eur a neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. -666 zo dňa 11.11.2013, právoplatným dňa 06.12.2013, schválil rozvrh výťažku z dražby spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, na LV č. XXXX pre kat. územie H., vlastnícky patriacej do podielového spoluvlastníctva povinného v podiele 1, a to k bytu č. XX, 5. poschodie, vchod č. 1, bytového domu súp. č. XXXX na W. ul. X v W. W., postaveného na parcele č. XXXX/XXX o výmere 657 m2 -zast. plocha a k nemu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 7227/442128, ku ktorým bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -306 zo dňa 11.07.2011 schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti, ktorý zložil dňa 05.05.2011 v hotovosti do pokladne súdneho exekútora U.. U. S. sumu vo výške 23.400 Eur, ktorý rozvrh výťažku bol uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 21.03.2013 súdnym exekútorom U.. H. S. nasledovne:

- súdne trovy predchádzajúce trovy predchádzajúceho súdneho konania a trovy exekúcie oprávneného predstavujúce súdny poplatok za vydanie poverenia - 9.078,20 Eur,

- trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH -7.999,96 Eur,

- pohľadávka oprávneného vymáhaná v tejto exekúcii vo výške 127.796,59 Eur s príslušenstvom uspokojená čiastočne vo výške - 6.321,84 Eur, spolu: 23.400 Eur.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 43 zo dňa 21.03.2016, právoplatným dňa 30.03.2016, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. W. XX a otvoril malý konkurz.

9. Z pripojeného spisu U.. H. S. súdneho exekútora sp. zn. EX 1254/2006 súd zistil, že žalobca, ako oprávnený dňa 14.08.2006 doručil Exekútorskému úradu U.. H. S. návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, W. 1, W. W., ku ktorému pripojil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 11 zo dňa 22.6.2006 právoplatný dňa 8.7.2006, ktorým bol G.. U. Q. zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy 3.850.000,- Sk spolu so 6 % úrokom ročne od 2.5.2004 do zaplatenia, spolu s odmenou vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy t. j. 12.705,- Sk a trov konania vo výške 272.990,- Sk právnej zástupkyni žalobcu. Okresný súd Banská Bystrica vydal súdnemu exekútorovi U.. H. S. poverenie na vykonanie exekúcie dňa 30.8.2006. Upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 18.9.2006 súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 5.10.2006 súdny exekútor upovedomil spoločnosť VMV Desing s. r. o. o vymožení pohľadávky oprávneného vo výške 3.850.000,- Sk a jej príslušenstva 1.974.715,29 Sk a úrokov z omeškania vo výške 6 % odo dňa 17.10.2006 zo sumy 3.850.000,- Sk do zaplatenia postihnutím obchodného

podielu povinného. Žalobca dňa 23.10.2006 doručil súdnemu exekútorovi súhlas na predaj nehnuteľnosti povinného zapísanej na LV č. XXXX kat. územie H., zapísané v jeho vlastníctve a P. P., nar. X.XX.XXXX a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX kat. územie F. W.. Exekučným príkazom sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 24.10.2006 súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. územie H. a na LV č. XX kat. územie F. W.. Žalobca dňa 30.10.2006 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. územie H. a na LV č. XX kat. územie F. W.. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 31.10.2006 súdny exekútor upovedomil povinného o vymožení pohľadávky oprávneného vo výške 3.850.000,- Sk a jej príslušenstva 863.378,56 a úrokov z omeškania vo výške 6 % odo dňa 31.10.2006 zo sumy 3.850.000,- Sk do zaplatenia zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. územie H. a na LV č. XX kat. územie F. W.. Upovedomením o oceňovaní nehnuteľností sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 18.1.2007, 5.3.2007, 30.5.2007 súdny exekútor upovedomil oprávneného, povinného i P. Q., rod. P. o uskutočnení ohliadky nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územie H. za účelom jej ocenenia. Uznesením č. k. - 18 zo dňa 26.3.2007 Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh manželky povinného (P. Q. rod. P., nar. X.XX.XXXX) na zastavenie exekúcie. Exekučným príkazom sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 6.6.2007 súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie H. a na LV č. XX kat. územie F. W.. Znaleckým posudkom č. 60/2007 zo dňa 6.7.2007 znalec G.. W. S. určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. vo výške 1.110.000,- Sk. Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 12.7.2007 súdny exekútor oznámil konanie dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. dňa 11.9.2007. Dňa 10.9.2007 P. Q. doručila súdnemu exekútorovi oznámenie o podaní návrhu na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Z úradného záznamu súdneho exekútora zo dňa 11.9.2007 vyplynulo, že dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, ktorá sa mala konať 11.9.2007 sa nekonala z dôvodu podaného návrhu na odklad exekúcie. Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2007 súdny exekútor oznámil konanie dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. v podiele 1/2 dňa 8.1.2008. Zo zápisnice o zložení ceny spoluvlastníckeho podielu zo dňa 26.11.2007 vyplynulo, že do začatia dražby dňa 20.11.2007 zložila na účet súdneho exekútora G.. P. Q. rod. P. - spoluvlastník draženej nehnuteľnosti, sumu výšky podielu na nehnuteľnosti, ktorá sa mala dražiť, a to podľa znaleckého posudku G.. W. S. č. 60/2007 zo dňa 6.7.2007 vo výške 550.000,- Sk. Oznámením súdneho exekútora zo dňa 26.11.2007 súdny exekútor oznámil, že dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. v podiele 1, ktorá sa mala konať dňa 8.1.2008 sa neuskutoční z dôvodu, že spoluvlastník nehnuteľnosti zložil na účet súdneho exekútora sumu vo výške podielu nehnuteľnosti, ktorá sa mala dražiť, a tým zabránil jej predaju. Súdny exekútor dňa 3.12.2007 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. v podiele 1/2 G.. P. Q. rod. P. nar. X.XX.XXXX. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 12.7.2010 súdny exekútor upovedomil povinného o vymožení pohľadávky oprávneného vo výške 3.299.9999,90 Sk a jej príslušenstva 1.717.262,10 Sk postihnutím obchodného podielu povinného. Príkazom na začatie exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo 12.7.2010 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím na obchodný podiel povinného v spoločnosti REVACO s. r. o. v likvidácii. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k.

- 241 zo dňa 30.12.2010 právoplatným 24.1.2011, neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnosti na LV XXXX kat. úz. H. k 20.11.2007 G.. P. Q., keďže k tomuto dňu patrila do BSM. Upovedomením o oceňovaní nehnuteľností sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 23.3.2011 súdny exekútor upovedomil oprávneného, povinného i P. Q., rod. P. o uskutočnení ohliadky nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územie H. za účelom jej ocenenia. Znaleckým posudkom č. 34/2011 zo dňa 13.4.2011 znalec G.. W. S. určil všeobecnú hodnotu 1/2 nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. vo výške 23.400 Eur. Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 2.5.2011 súdny exekútor oznámil konanie dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. dňa 15.6.2011. Príkazom na začatie exekúcie sp. zn. EX 1254/2006 zo 4.5.2011 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Exekučným príkazom sp. zn. EX 1254/2006 zo dňa 4.5.2011súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného. Zo zápisnice o zložení ceny spoluvlastníckeho podielu zo dňa 5.5.2011 vyplynulo, že do začatia dražby dňa 5.5.2011 zložila na účet súdneho exekútora G.. P. Q. rod. P. - spoluvlastník draženej nehnuteľnosti, sumu výšky podielu na nehnuteľnosti, ktorá sa mala dražiť, a to podľa znaleckého posudku G.. W. S. č. 34/2011 zo dňa 13.4.2011 vo výške 23.400 Eur. Oznámením súdneho exekútora zo dňa 5.5.2011 súdny exekútor oznámil, že dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. v podiele 1, ktorá sa mala konať dňa 15.6.2011 sa neuskutoční z dôvodu, že spoluvlastník nehnuteľnosti zložil na účet súdneho exekútora

sumu vo výške podielu nehnuteľnosti, ktorá sa mala dražiť a tým zabránil jej predaju. Súdny exekútor dňa 5.5.2011 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. H. v podiele 1/2 G.. P. Q. rod. P., nar. X.XX.XXXX. Z výpisu z LV č. XXXX kat. územie H. zo dňa 17.3.2012 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti: byt č. 20, 5. poschodie, vchod č. 1, bytového domu súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/XXX o výmere 657 m2 -zast. plocha, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 7227/442128 je G.. P. Q. v podiele 1/1, titulom nadobudnutia - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -306 zo dňa 11.7.2011.

10. Z písomnej svedeckej výpovede súdneho exekútora U.. H. S. zo dňa 23.01.2019 súd zistil, že súdny exekútor vykonáva dražbu nehnuteľnosti v zmysle § 134 až 153 exekučného poriadku. Exekučné konanie predajom nehnuteľnosti je vykonávané výlučne so súhlasom oprávneného na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a špecifikáciou nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom predaja. Ako súdny exekútor pristúpil k predaju nehnuteľnosti a vydaniu vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 12.7.2007 po splnení všetkých predpokladov a úkonov smerujúcich k predaju nehnuteľnosti a to v zmysle vyššie uvedených paragrafov Exekučného poriadku. Trhová cena zistená znaleckým posudkom bola stanovená vo výške 1.100.000,- Sk, ktorá bola zároveň aj najnižším podaním. Priebeh dražby a účasť dražiteľov nie je možné predpokladať dopredu. Výšku zábezpeky je možné zložiť na účet súdneho exekútora pred začatím dražby. Dražiteľ je povinný preukázať úhradu dražobnej zábezpeky výpisom z účtu alebo zloženkou pred začiatkom dražby. Nie je teda možné dopredu stanoviť množstvo účastníkov na dražbe nehnuteľnosti, až tesne pred začatím dražby. Teda v danom prípade počet dražiteľov bolo možné stanoviť až o 11,00 hod., kedy dražba mala začať. Zároveň podotkol, že tak ako nie je nemožné stanoviť počet účastníkov na dražbe - teda dražiteľov, nie je možné ani možné dopredu určiť cenu za ktorú bude nehnuteľnosť vydražená. Logicky však vyplýva, že ak je účastníkom dražby jeden dražiteľ, výška za ktorú sa nehnuteľnosť vydraží bude najnižšie podanie. Na druhej strane, v prípade viacerých účastníkov dražby, cena vydraženej nehnuteľnosti môže narásť v závislosti od ochoty dražiteľov prihadzovať k najnižšiemu podaniu. Súdny exekútor tieto skutočnosti nevie ovplyvniť a ani dopredu predvídať. Zároveň súdu oznámil, že iné skutočnosti okrem tých ktoré vyplývajú z dokumentov ním vydaných, uviesť nevie, nakoľko dražba danej nehnuteľnosti mala prebehnúť pred viac ako 11 rokmi. Za tento čas vykonal niekoľko stoviek dražieb a nie je možné, aby si okolnosti každej dražby pamätal.

11. Z pripojeného spisu U.. F. O. súdneho exekútora sp. zn. EX 68/2016 súd zistil, že exekučné konanie oprávneného G. Q., nar. XX.X.XXXX, F. O. 4, W. W. od povinného G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, W. 1, W. W., na základe exekučného titulu č. k. - 11 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.6.2006, bolo zastavené zo zákona podľa na základe vyhláseného konkurzu na majetok povinného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.3.2016.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2007, predloženej žalobcom bez označenia zmluvných strán, súd zistil, cenu 3-izbového bytu č. X na 1. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, orientačným č. 1, na ulici T. v W. W., o výmere 67,41 m2 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a na pozemku v podiele 6741/92058, vo výške 2.450.000,- Sk (81.325,10 Eur).

13. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2010 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle o náhradu škody spôsobenú mu prieťahmi v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde banská Bystrica sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. vo výške 102.901,15 Eur. Žiadosť bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 20.12.2010. Ministerstvo spravodlivosti SR konečným stanoviskom vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 20.7.2011, žiadosti žalobcu nevyhovelo.

14. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 10.4.2019, po oboznámení obsahu pripojených spisov Okresného súdu Banská Bystrica č. k. , U.. H. S. súdneho exekútora EX 1254/2006, U.. F. O. súdneho exekútora EX 68/2016, uviedol, že v období od 23.11.2007, kedy bolo podané odvolanie vo veci exekúcie, do 6.3.2009, kedy bolo toto odvolanie odoslané, Krajský súd v Banskej Bystrici cez svojho právneho zástupcu zisťoval, kde sa predmetný spis nachádza. On bol z Bratislavy, preto sám telefonoval na Okresný súd Banská Bystrica, kde nevedeli spis nájsť, preto bol v roku 2008 na Okresnom súde Banská Bystrica zisťovať, kde sa spis nachádza. Tu mu povedali, že spis je na Krajskom súde v Banskej

Bystrici, že tam bol odoslaný. Asi o 2 mesiace to bol overiť na Krajskom súde v Banskej Bystrici, kde mu povedali, že tam spis ešte nie je. Znovu o 1-2 mesiace bol na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde mu povedali, že spis dávno odoslali.

15. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici skutočne v čase od 29.11. 2007, kedy žalobca podal odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. - 44 z 31.10.2007, ktorým súd vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu k bytu o veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej manželke povinného, za nepripustenú z dôvodu dohodou vysporiadaného BSM (dňa 21.9.2007) do 6.3.2009, kedy súd dal toto odvolanie na vyjadrenie povinnému a vec predložil odvolaciemu súdu, nevykonal vo veci po dobu 15 mesiacov žiaden úkon (a teda existencia prieťahov v konaní v žalobcom označenom období od 31.10.2007 do 24.5.2010 bola daná). Napriek tomu podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné žalobe vyhovieť.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , účinného v čase podania žaloby. Poukázal na to, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovanej zaplatenia škody vo výške 75.520 Eur podľa z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup žalobca označil postup Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. a Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. , v ktorých došlo k prieťahom v konaní v čase od 31.10.2007 do 24.5.2010, t. j. v čase od vydania uznesenia Okresným súdom Banská Bystrica č. k. - 44 do vydania uznesenia Okresným súdom Banská Bystrica č. k. - 179, keď počas tohto obdobia došlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného a predmetom exekúcie nemohla byť preto celá nehnuteľnosť.

17. Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou, sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobcom uplatnený nárok je/nie je premlčaný. Dospel k záveru, že nárok premlčaný nie je. Podľa , účinného v rozhodnom období, sa žalobca mohol domáhať náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom v lehote tri roky, odo dňa keď sa o škode dozvedel. V danom prípade sa podľa názoru súdu žalobca o vzniku škody, za ktorú označil škodu vo výške 75.520 Eur ako rozdiel medzi sumou, ktorú mohol získať dražbou celej nehnuteľnosti za sumu 102.901,15 Eur po odpočítaní rozvrhu výťažku dražby súdneho exekútora vo výške 27.381,15 Eur, dozvedel dňa 21.12.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 235 zo dňa 19.11.2010, ktorým bola zastavená exekúcia 1/2 predmetnej nehnuteľnosti. Preto keď žalobca nárok na náhradu škody uplatnil na súde dňa 16.9.2011, uplatnil nárok v 3 ročnej premlčacej lehote, teda včas.

18. Následne súd skúmal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa Podľa štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že žalobcovi vznikla škoda, 3. že škoda žalobcu je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

19. Čo sa týka existencie nesprávneho úradného postupu uviedol, že v pôvodnom rozsudku č. k. - 156 zo dňa 19.2.2014 dôvodil, že nemal právomoc skúmať prieťahy v inom súdnom konaní, nakoľko táto, podľa článku 127 ods.1 SR, podľa jeho názoru patrila len Ústavnému súdu SR. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil a uznesením č. k. - 189 zo dňa 27.4.2018 tento rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd pri opätovnom rozhodovaní vo veci bol v zmysle viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a pripojením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorého súčasťou je aj spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , posudzujúc právnu a faktickú zložitosť veci, dospel k záveru, že Okresný súd Banská Bystrica sa v konaní v čase od 29.11. 2007, kedy žalobca podal odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. - 44 z 31.10.2007, ktorým súd vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej manželke povinného, za nepripustenú z dôvodu dohodou vysporiadaného BSM do 6.3.2009, kedy súd dal toto odvolanie na vyjadrenie povinnému a vec predložil odvolaciemu súdu, dopustil zbytočných prieťahov, pretože žalobcom podané odvolanie po dobu 15 mesiacov nepredložil odvolaciemu súdu a

vo veci bezdôvodne nevykonal žiaden úkon. Tým podľa názoru súdu bola v konaní preukázaná prvá z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škodu podľa , a to podmienka nesprávneho úradného postupu súdu.

20. Pokiaľ išlo o vznik škody (ako druhú z podmienok pre vznik žalovaného nároku), súd uviedol, že žalobca za škodu, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu prieťahov v konaní Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. a Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. , označil sumu 75.520 eur, ktorú mohol získať nebyť zistených prieťahov v konaní Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. a Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. , predajom bytu povinného v exekučnom konaní do zákonného vysporiadania BSM povinného. Súd na základe vykonaného dokazovania, spisom Okresného súdu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. mal za preukázané, že uvedené exekučné konanie sa viedlo na základe exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 22.6.2006, ktorým bol G.. U. Q. zaviazaný na úhradu 3.850.000,- Sk spolu so 6 % úrokom ročne od 2.5.2004 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 12.750,- Sk, trov konania 272.990,- Sk pozostávajúcich zo súdneho poplatku 227.862,- Sk a trov právneho zastúpenia 45.128,- Sk do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti zaplatenia zmenkovej sumy, 6 % úroku a odmeny 8.7.2006 a v časti trov konania, dňa 20.7.2006. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601-023234 zo dňa 30.8.2006, poveril súdneho exekútora U.. H. S., výkonom exekúcie. Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti súdneho exekútora U.. H. S. sp. zn. EX 1254/2006 mal súd za preukázané, že dňa 11.9.2007 o 11,00 hod. sa mala v Exekútorskom úrade Rožňava, Čučmianska dlhá 26, konať dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území H., obec W. W., zapísanej na LV č. XXXX, byt č. XX, 5. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, vchod 1, pozemok p. č. XXXX/XXX o výmere 657 m2-zast. plocha, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 7227/442128 v trhovej cene 1.100.000,- Sk, ktorá bola zároveň najnižším podaním a ktorých vlastníkom bol G.. U. Q. a P. Q. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Manželka povinného, G.. P. Q., však dňa 7.9.2007 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica podnet na zastavenie exekúcie a predložila mu rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 20 zo dňa 8.6.2006, právoplatný dňa 26.6.2006, ktorým bolo zrušené jej bezpodielové spoluvlastníctvo s povinným. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 18 zo dňa 26.3.2007, právoplatným dňa 8.8.2007, návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Dňa 7.9.2007 manželka povinného, G.. P. Q. požiadala Okresný súd Banská Bystrica o odklad exekúcie aj o zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti, a dňa 21.9.2007 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica dohodu o vysporiadaní BSM s povinným. Okresný súd Banská Bystrica uznesením, č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007, vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej manželke povinného, za neprípustnú. Žalobca dňa 29.11.2007 podal voči tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré Okresný súd Banská Bystrica predložil povinnému a odvolaciemu súdu až dňa 6.3.2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. - 120 zo dňa 19.5.2009, právoplatným dňa 18.6.2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Okresnému súdu Banská Bystrica bola vec vrátená dňa 3.6.2009 a ten následne rozhodoval o návrhoch žalobcu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 7.5.2009 a dňa 18.3.2010 uznesením č. k. - 179 zo dňa 24.5.2010 vyhlásil exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej bývalej manželke povinného, za neprípustnú z dôvodu zákonného vypriadania BSM. K zákonnému vysporiadaniu BSM povinného došlo dňa 26.6.2009. Zo znaleckého posudku č. 34/2011 G.. W. S. zo dňa 13.4.2011 vyplynula všeobecná cena 1/2 nehnuteľnosti LV XXXX kat. úz. H., a to 23.400 eur a zo znaleckého posudku č. 60/2007 toho istého znalca zo dňa 6.7.2007 vyplýva všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti LV č. XXXX kat. úz. H., 1.110.000,- Sk. Žalobca na pojednávaní dňa 18.1.2013 uviedol, že v konaní uplatnená škoda 75.220 Eur predstavuje sumu, ktorú bol ochotný zaplatiť záujemca za draženú nehnuteľnosť povinného v celosti 102.901,15 Eur, znížená o pripravený rozvrh výťažku exekútorom a odmenu exekútora. Na pojednávaní dňa 3.10.2018 žalobca potvrdil, že v rámci exekúcie mu bola vyplatená suma 6.321,84 Eur, ktorú však od uplatneného nároku neodpočítal. Podľa názoru súdu žalobcom uplatnená škoda 75.220 Eur nie je škodou, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére, ale je len škodou hypotetickou. Žalobca v konaní nepreukázal, že v čase súdom konštatovaných prieťahov od 29.11.2007 do 6.3.2009, existoval záujemca ochotný zaplatiť za nehnuteľnosť povinného sumu 102.901,15 Eur, keď v čase súdom konštatovaných prieťahov od 29.11.2007 do 6.3.2009 sa ani žiadna dražba nekonala.

21. Pokiaľ išlo o existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou žalobcu a zisteným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní č. k. spočívajúcom v prieťahoch v konaní v čase od 29.11.2007 do 6.3.2009 (ako tretej podmienky pre vznik žalovaného nároku), súd uviedol, že ani nevymedzujú pojem príčinnej súvislosti. Túto otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávaného úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody). Podľa názoru súdu v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní č. k. spočívajúcom v prieťahoch v konaní v čase od 29.11.2007 do 6.3.2009 a žalobcom označenou škodou z dôvodu, že žalobca v konaní vznik škody nepreukázal a k vysporiadaniu BSM povinného zo zákona nedošlo počas súdom konštatovaných prieťahov v konaní Okresného súdu Banská Bystrica č. k. . Zákonná lehota na vypriadanie BSM podľa predstavuje 3 roky, t. j. 36 mesiacov z čoho prieťahy v konaní Okresného súdu Banská Bystrica č. k. trvali 15 mesiacov. Súd z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa , žalobu zamietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa .

23. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že súd, čo sa týka prvej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody (existencia nesprávneho úradného postupu), mal za preukázané, že skutočne v žalovanom období, v čase od 29.11.2007, kedy žalobca podal odvolanie voči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007, ktorým súd vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 za neprípustnú, do 06.03.2009, kedy súd dal toto odvolanie na vyjadrenie povinnému a vec predložil odvolaciemu súdu, nevykonal po dobu 15 mesiacov žiaden úkon (a teda existenciu nesprávneho úradného postupu mal za preukázanú). Čo sa týka druhej podmienky, a to vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd prvej inštancie mal za to, že žalobcom uplatnená škoda 75.220 eur (správne 75.520 eur) nie je škodou, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére, ale škodou hypotetickou. Podľa súdu žalobca nepreukázal, že by v čase súdom konštatovaných prieťahov od 29.11.2007 do 06.03.2009, existoval záujemca ochotný zaplatiť za nehnuteľnosť povinného sumu 102.901,15 eur, keď v čase súdom konštatovaných prieťahov od 29.11.2007 do 06.03.2009 sa ani žiadna dražba nekonala. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil ako nepreukázané, aj splnenie tretej podmienky a to, že škoda žalobcu je v príčinnej súvislosti s týmto úradným postupom. V tomto smere súd uviedol, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody preukázaná nebola z dôvodu, že žalobca v konaní vznik škody nepreukázal a k vysporiadaniu BSM povinného zo zákona nedošlo počas súdom konštatovaných prieťahov v konaní Okresného súdu Banská Bystrica č. k. , ktoré trvali 15 mesiacov a zákonná lehota na vysporiadanie BSM predstavuje 3 roky. Súd zároveň uviedol, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, výsluchom svedka U. M. rod. č. XXXXXX, pretože podľa vykonaného šetrenia tento zomrel a nevykonal ani znalecké dokazovanie na určenie ceny, za akú sa v r. 2007 predávali byty v Banskej Bystrici a určenie hodnoty pohľadávky žalobcu s ohľadom na hodnotu predmetného bytu v mieste a v čase v rokoch 2007 - 2009. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane jeho vyššie zhrnutého odôvodnenia, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie dôvodí, že žalobca nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca je toho názoru, že napádaný rozsudok si v zásadných otázkach aj odporuje. Na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že v čase od 29.11.2007, kedy žalobca podal odvolanie voči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007, ktorým súd vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 za neprípustnú, do 06.03.2009, kedy súd dal toto odvolanie na vyjadrenie povinnému a vec predložil odvolaciemu súdu, nevykonal po dobu 15 mesiacov žiaden úkon (teda po deviatich rokoch sporu konečne konštatuje nesprávny úradný postup a prieťahy v posudzovanom súdnom konaní po dobu 15 mesiacov), na strane druhej uvádza, že žalobca nepreukázal vznik škody nakoľko nepreukázal, že v posudzovanom období nepreukázal záujemcu ochotného zaplatiť za nehnuteľnosť povinného sumu 102.901,15 eur, naviac v posudzovanom období sa žiadna dražba nehnuteľnosti ani nekonala. Pritom zo súdneho spisu je zrejmé, že v posudzovanom exekučnom konaní sa mala dňa 11.09.2007 uskutočniť súdnym exekútorom organizovaná dražba, ktorá

sa neuskutočnila iba v dôsledku nezákonného návrhu na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.09.2007, o ktorom bolo rozhodnuté práve Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007, voči ktorému podal odvolanie žalobca, ktoré nezákonne až do 27.03.2009 „ležalo“ na Okresnom súde Banská Bystrica. Žalobca hodlal súdu preukázať záujemcu, ktorý bol ochotný predmetný byt vydražiť už 11.09.2007.V posudzovanom období sa žiadna ďalšia dražba nehnuteľnosti ani nemohla uskutočniť, a to práve nakoľko nebolo rozhodnuté o odvolaní proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007 a to len z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica odvolanie 15 mesiacov nepredložil povinnému na vyjadrenie a následne odvolaciemu Krajskému súdu Banská Bystrica. Vychádzajúc zo spisu preukázanej dĺžky odvolacieho konania, ktoré napokon, po tom čo odvolaciemu Krajskému súdu v Banskej Bystrici bolo dňa 27.03.2009 s predkladacou správou Okresného súdu Banská Bystrica predložené odvolanie, tento vo veci v prospech žalobcu rozhodol svojim Uznesením č. k. - 120 už dňa 19.05.2019 (teda ani nie po dvoch mesiacoch), kde správne konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť v tom čase ešte bola v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho bývalej manželky, t. j. exekúciou mohla byť postihnutá predmetná nehnuteľnosť v celom rozsahu, v podiele 1/1. Teda vychádzajúc z uvedeného, v prípade ak by Okresný súd Banská Bystrica konal zákonne a bez prieťahov a odvolanie žalobcu voči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007 by predložil odvolaciemu súdu v zákonnej (ústavne konformnej) lehote, a nie po 15 mesiacoch, vo veci by bol, vzhľadom na uvedenú dĺžku rozhodovania odvolacieho súdu (cca 2 mesiace), dostatočný časový priestor na to, aby bolo možné vykonať dražbu celej nehnuteľnosti ešte pred zákonným vysporiadaním BSM, ktoré nastalo až dňa 26.06.2009. Tu žalobca podotkol, že je významný rozdiel speňažovať 1/2 bytu predajom za všeobecnú cenu druhému spoluvlastníkovi a dražiť celý byt v podiele 1/1 za trhovú cenu. Argumenty súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik škody s poukazom, že sa nekonala dražba, za situácie, kde sa dražba ani konať nemohla (vzhľadom na nezákonné Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. Er 1220/2006- 44 z 31.10.2007, ktorým bola vyhlásená exekúcia v časti 1/2 za neprípustnú) sú absurdné. Naviac žalobca už v žalobe predložil dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že v prípade zákonného postupu a dražby celého bytu by bola dosiahnutá porovnateľná suma ako vyplývala jednak z inzerátov na predaj bytov v posudzovanom období, ktoré predložil žalobca v priebehu konania (vrátane tých ktoré predložil už spolu so žalobou). Žalovaná suma vyplývala nielen z inzerátov, ale aj z reálne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako dôkaz v konaní predložil a na ktorej je príslušnou Správou katastra Banská Bystrica vyznačené aj číslo vkladu vlastníckeho práva V 3747/2007. Uvedenou kúpnou zmluvou bola dosiahnutá kúpna cena za porovnateľný predmet 2.450.000,-Sk. Súd prvej inštancie sa naviac s týmito dôkazmi vôbec nevyporiadal, čím má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď odôvodňuje, že žalobca nepreukázal vznik škody. Škodu v zmysle ustanovení , ako aj v zmysle možno vnímať a uhrádzať nielen ako škodu skutočnú, ale aj ako ušlý zisk, dokonca sa v zmysle uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné ju uspokojiť inak. Žalobcom označená škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a teda zbytočných prieťahov v uvedených exekučných konaniach. Na tomto mieste žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2003, spis. zn. , v zmysle ktorého charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Žalobca má zato, že v danom prípade nesprávny úradný postup a zbytočné prieťahy súdu v čase plánovanej dražby mali vplyv na to, že došlo k poklesu ceny draženej nehnuteľnosti a pohľadávky žalobcu. Nesprávnym úradným postupom a zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach došlo k zníženiu hodnoty pohľadávky žalobcu, pretože v dôsledku takéhoto nezákonného postupu po dobu 15 mesiacov (minimálne od novembra 2007 do konca marca 2009) sa znemožnilo dražiť celý byt, ktorého dražba, nebyť uvedených súdnych prieťahov, by sa určite stihla uskutočniť do zákonného vysporiadania BSM dňa 26.06.2009. Popritom, práve obdobie od podania odvolania v novembri 2007 až do 26.06.2009 bolo kritické, kedy bolo možné dražiť celú nehnuteľnosť, celý byt. Argumentácia súdu, že prieťahy netrvali po celú dobu 3 rokov od zrušenia manželstva, je vo vzťahu k doteraz uvedenému, nepodstatná a irelevantná. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal ani žalobcom navrhované znalecké dokazovanie na určenie ceny za akú sa v r. 2007 predávali obdobné byty v Banskej Bystrici a zároveň keď nevykonal znalecké určenie hodnoty pohľadávky žalobcu s ohľadom na hodnotu predmetného bytu v mieste a v čase v rokoch 2007

- 2009, zároveň je to dôvod na prípustnosť týchto ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aj v odvolacom konaní, preto tieto dôkazy žalobca v zmysle ust. navrhol vykonať v odvolacom konaní. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v dôsledku doteraz popísaného nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal tieto navrhované dôkazy, čo je v zmysle ust. samostatným dôvodom na zrušeniu napádaného rozsudku a podľa ust. dôvodom na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Žalobca ďalej ako za nepreskúmateľný, označil záver súdu prvej inštancie, čo do odôvodnenia neexistencie príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom (prieťahmi v konaní), keď súd prvej inštancie nezrozumiteľne, zmätočne a nesprávne hodnotí a uvádza, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody preukázaná nebola z dôvodu, že žalobca v konaní vznik škody nepreukázal a k vysporiadaniu BSM povinného zo zákona nedošlo počas súdom konštatovaných prieťahov v konaní Okresného súdu Banská Bystrica č. k. , ktoré trvali 15 mesiacov a zákonná lehota na vysporiadanie BSM predstavuje 3 roky. Rovnako za nepreskúmateľný, označil záver súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o nevykonanie žalobcom navrhnutého znaleckého dokazovania na určenie ceny (hodnoty, trhovej hodnoty) za akú sa v r. 2007 predávali byty v Banskej Bystrici a určenie hodnoty pohľadávky žalobcu s ohľadom na hodnotu predmetného bytu v mieste a v čase v rokoch 2007 - 2009.

25. Žalobca v odvolaní (pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup - zbytočné prieťahy v konaní) poukázal na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici v poradí svojím druhým Uznesením zo dňa 31.10.2007, č. k. - 44, vyhlásil exekúciu na spoluvlastnícky podiel bývalej manželky povinného o veľkosti 1/2 predmetnej nehnuteľnosti za neprípustnú, pričom konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko neskúmal, či Dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 20.09.2007 mohla byť platne uzavretá, a či táto Dohoda nadobudla právnu účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností. V čase, keď bývalá manželka povinného podala v poradí svoj druhý návrh na odklad a zastavenie exekúcie, síce už došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to na základe Rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.06.2006, č. k.

- 20, avšak toto nebolo ku dňu podania návrhu žiadnym zákonným spôsobom vyporiadané, a preto predmetná nehnuteľnosť v tom čase ešte bola v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho bývalej manželky, t. j. exekúciou mohla byť postihnutá predmetná nehnuteľnosť v celom rozsahu. Toto skonštatovanie vyplýva zo záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici, vysloveným v jeho Uznesení zo dňa 19.05.2009, č. k. - 120, a tiež z odôvodnenia Uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.12.2010, č. k. -241. Bývalá manželka povinného podala v poradí svoj druhý návrh na odklad a zastavenie exekúcie dňa 07.09.2007, teda v čase, keď už bol vydaný Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom predmetnej nehnuteľnosti, a tiež zákaz nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Teda povinný a jeho bývalá manželka v tom čase nemohli platne uzavrieť Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej by bola úprava vlastníckeho práva k nehnuteľnosti postihnutej výkonom exekúcie. Okrem toho, prvoinštančný exekučný súd neskúmal, či táto Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudla právnu účinnosť, t. j. či zmena vlastníckeho práva bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Zmena vlastníckeho práva v čase rozhodovania prvoinštančného exekučného súdu a ani v čase rozhodovania odvolacieho exekučného súdu, nebola do katastra nehnuteľností zapísaná a teda k zmene vlastníckeho práva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nedošlo. Nehnuteľnosť postihnutá výkonom exekúcie v tom čase ešte stále bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a teda mohla byť postihnutá výkonom exekúcie v celom rozsahu. Navyše, bývalá manželka povinného svoj návrh na odklad a zastavenie exekúcie podala 4 dni pred určeným termínom dražby, v dôsledku čoho sa dražba vypísaná na deň 11.09.2007 nemohla uskutočniť. V zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 19.05.2009, č. k. - 120, uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2007, č. k. - 44, zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 24.05.2010, č. k. - 179, opätovne vyhlásil exekúciu na spoluvlastnícky podiel manželky povinného o výške 1/2 predmetnej nehnuteľnosti za neprípustnú a to z dôvodu, že uplynutím trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k jeho vysporiadaniu zo zákona. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31.08.2010, č. k. - 229, predmetné uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.05.2010, č. k.: - 179 ako vecne správne potvrdil. Uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.05.2009, č. k. -120, bolo vydané po viac ako 1 roku a 6 mesiacov od uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2007, č. k. - 44, a to napriek tomu, že sa nejednalo o právne zložitú vec, a kde predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie právnej otázky, či exekúcia predajom nehnuteľnosti bola oprávnene začatá a vykonávaná na celú predmetnú nehnuteľnosť, resp. či exekúciou mohla byť postihnutá celá predmetná nehnuteľnosť, alebo len spoluvlastnícky podiel povinného vo výške 1/2 predmetnej nehnuteľnosti. Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici z 24.5.2010, č. k. - 179, bolo vydané až po 1 roku od vyhlásenia zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.05.2009, č. k. - 120, a to napriek tomu, že neexistoval taký objektívny právny dôvod, aby Okresný súd v Banskej Bystrici, po vrátení veci z odvolacieho súdu, kde bol zároveň viazaný jeho právnym názorom, rozhodoval ďalej o danej veci po dobu 12 mesiacov. Z vyššie opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že o návrhu bývalej manželky povinného na odklad a zastavenie exekúcie sa s konečnou platnosťou rozhodlo až uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici z 24.5.2010, č. k. - 179, pričom v kritickom období do vyporiadania BSM 26.06.2019 predovšetkým vec 15 mesiacov „stála“ zbytočne na prvoinštančnom súde, čím došlo zbytočným prieťahom v konaní. Rozhodovanie o tomto návrhu pritom vzhľadom na ustálenú súdnu prax nevyžadovalo skutkovo a právne zložité skúmanie a analyzovanie, z hľadiska spravodlivého súdneho konania bolo neprimerané a neakceptovateľné. Jedná sa o významné prieťahy v konaní, nakoľko do času právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na odklad a zastavenie exekúcie v kritickom období do 26.06.2019, nemohla byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená vykonaním exekúcie predajom celej predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že v tom čase existoval reálny záujemca o kúpu celej nehnuteľnosti, ktorého ponúkaná kúpna cena vo výške cca. 102.000 Eur, by bola pokrývala skoro celú pohľadávku žalobcu; pričom aj trhová cena za ponúkanú nehnuteľnosť, v danom čase a mieste, zodpovedala takejto ponuke. Ani prejednávaný návrh na odklad a zastavenie exekúcie zo skutkového a ani z právneho hľadiska nespĺňal pojmovú definíciu právne zložitej veci. V dôsledku zbytočných prieťahov v konaní došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, z tohto dôvodu mohla byť uskutočnená exekúcia len na spoluvlastnícky podiel povinného o výške 1/2 predmetnej nehnuteľnosti. Takýmto spôsobom bolo zmarené uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní, nakoľko v súčasnosti povinný nedisponuje takým hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, ktorý by kryl vymáhanú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Navyše, súdny exekútor mal povinnosť predmetný spoluvlastnícky podiel povinného prednostne ponúknuť bývalej manželke povinného, ako podielovej spoluvlastníčke, v dôsledku čoho došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 na bývalú manželku povinného len za všeobecnú znaleckú hodnotu, t. j. za sumu 23.400 eur. Žalobca opätovne zdôraznil, že v konaní exekučných súdov skutočne došlo k prieťahom, ďalej že uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. - 44, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 nehnuteľnosti za neprípustnú bolo vydané dňa 31.10.2007. Dňa 27.11.2007 podal žalobca (oprávnený) na Okresnom súde v Banskej Bystrici odvolanie voči predmetnému uzneseniu. Až dňa 06.03.2009, t. j. cca. až po roku a troch mesiacov od doručenia odvolania žalobcu (oprávneného) dala konajúca sudkyňa do spisu úpravu, aby bolo doručené odvolanie dané na vyjadrenie a predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Exekučný spis bol predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na odvolacie konanie až dňa 27.03.2009, t. j. po viac než roku a štyroch mesiacov od podania odvolania. Je teda zrejmé, že v posudzovanom kritickom období a teda od 31.10.2007 do 19.05.2009 v konaní exekučných súdov dochádzalo k prieťahom, nakoľko prvoinštančný exekučný súd rok a 3 mesiace nekonal, napriek tomu, že mu v tom nič nebránilo.

26. K vzniku škody žalobca uviedol, že za prieťah, z titulu ktorého mu vznikla vyššie špecifikovaná škoda, označuje predovšetkým obdobie od 31.10.2007 do 19.05.2009, t. j. obdobie, kedy Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie č. k. - 44 do rozhodnutia č. k. - 120, taktiež aj následné obdobie do vydania rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. - 179, zo dňa 24.05.2010. Predovšetkým do 26.06.2009. Toto je totiž obdobie, kedy došlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného. Ak by nedošlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného, mohla by sa dražiť celá nehnuteľnosť, pričom v skutočnosti došlo k predaju len 1/2 nehnuteľnosti povinného druhému podielovému spoluvlastníkovi s dosiahnutým výťažkom 23.400 Eur. V exekučnom konaní bol napokon schválený rozvrh výťažku, v zmysle ktorého na uspokojenie vymáhanej pohľadávky žalobcu pripadla suma vo výške 6.321,84 Eur. Vzhľadom na doteraz uvedené, žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcom označená škoda nie je škodou skutočnou, ale hypotetickou. Žalobca v predmetnom konaní za škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným postupom

spočívajúcom v prieťahoch v súdnych konaniach označil sumu 75.520 eur, ktorú mohol získať dražbou celej nehnuteľnosti, ak by počas namietaného prieťahu v súdnych konaniach nedošlo k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného, keďže v čase plánovanej prvej dražby dňa 11.09.2007 existoval záujemca na celú nehnuteľnosť, ktorý bol ochotný za ňu zaplatiť cca. 102.000 eur. Aj pohľadávka žalobcu stratila hodnotu práve v dôsledku príčinnej súvislosti zbytočných prieťahov, počas ktorých (nebyť ich) mohla byť uspokojená z hodnoty celého bytu v danom mieste a čase, a ktorá mohla byť dosiahnutá až do 26.06.2009.

27. K existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou uviedol, že v danom prípade predovšetkým nesprávny úradný postup a zbytočné prieťahy súdu, v kritickom čase, kedy bola a mohla byť plánovaná dražba celej nehnuteľnosti mali vplyv na to, že došlo k poklesu ceny draženej nehnuteľnosti. Nesprávnym úradným postupom a zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach došlo k zníženiu hodnoty pohľadávky žalobcu, pretože v dôsledku takéhoto nezákonného postupu došlo k zákonnému vysporiadaniu vlastníctva k predmetnému bytu, a to uplynutím troch rokov, počas ktorých, najmä v období od novembra 2007 do konca marca 2009, ak by súd postupoval včas a zákonne, súdny exekútor by mohol dražiť celý byť. Pričom v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu a prieťahov v exekučných konaniach, exekútor speňažil len polovicu bytu, v dôsledku čoho vymáhaná pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená len vo výške 6.321,84 Eur. Nesprávny úradný postup, ktorého znaky sú definované vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení, má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní, ako dôsledok nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie pred Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v je zabezpečenie účelnej a efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ktorým bola nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci spôsobená škoda. V súlade so zásadou práva na spravodlivý súdny proces a princípom právnej istoty, je nevyhnutné, aby orgán rozhodujúci o oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu škody mohol komplexne skúmať a vyhodnotiť splnenie všetkých kumulatívnych podmienok zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú činnosťou štátnych orgánov.

28. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

29. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil ( ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2023. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

30. V danej veci nebolo sporným (v tomto smere túto skutočnosť strany nenamietali), že prvoinštančný Okresný súd v Banskej Bystrici (ako súd exekučný) sa dopustil zbytočných prieťahov v konaní, keďže po dobu viac ako 1 roka a štyroch mesiacov (teda v období, kedy tento súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu bytu vo veľkosti 1, vlastnícky patriacej manželke povinného, uznesením č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007, do predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, dňa 6.3.2009), nevykonal v predmetnej exekučnej veci žiaden procesný úkon (a v tomto období procesné úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky žalobcu nemohol vykonávať ani poverený exekútor). Existencia nesprávneho úradného postupu (ako jedného z predpokladov vzniku žalovaného nároku) preto v konaní spornou nebola. Sporným však zostala existencia samotnej škody, resp. existencia priamej príčinnej súvislosti uplatnenej škody s označeným nesprávnym úradným postupom. Inak povedané, či práve žalobcom označený nesprávny úradný postup Okresného súdu v Banskej Bystrici (ním spôsobené zbytočné prieťahy v konaní v období od 31.10.2007 do 6.3.2009) bol príčinnou vzniku žalovanej škody u žalobcu. Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobcom označený nesprávny úradný postup nebol sám o sebe dôvodom vzniku škody na majetku žalobcu a teda v danej veci absentovala priama príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a deklarovaným nesprávnym úradným postupom.

31. Vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou sa v právnej teórii označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.06.2010 sp. zn. ).

32. Najvyšší súd v uznesení z 31.01.2012 sp. zn. uviedol, že ,,príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva, ktoré právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu. Podľa týchto princípov, ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy."

33. NS SR v rozhodnutí z 30.04.2011 sp. zn. vyslovil, že ,,Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola."

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 24.02.2011 skonštatoval, že ,,Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú."

35. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie existencie príčinnej súvislosti ako základného predpokladu zodpovednosti žalovanej za náhradu majetkovej škody. Ani podľa názoru odvolacieho súdu tento predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu splnený nebol. Žalobca nepreukázal, že ním tvrdený nesprávny úradný postup mal priamy a bezprostredný vplyv na ujmu (škodu) mu vzniknutú. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou žalobcu by bola daná, ak by bez zavinenia žalovanej, t. j. prieťahov v konaní v označenom období, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáhal náhrady škody, nedošlo k ním tvrdenému škodlivému následku. Odvolací súd nepopiera, že označené prieťahy sú samo o sebe nesprávnym úradným postupom, avšak zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že tieto prieťahy neboli priamou a podstatnou príčinou vzniknutej škody.

36. O existencii príčinnej súvislosti je možné hovoriť len vtedy, ak by zistené fakty preukazovali, že nebyť nesprávneho úradného postupu teda pri riadnom behu udalostí, by ku škode žalobcu nedošlo. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky

právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (, pozri aj R 21/1992, , , ). Žalobca potom v konaní nepreukázal, že celkový (celý) priebeh exekučného konania (vrátane postupu súdneho exekútora) bol bezproblémový, promptný (bezprieťahový) a že iba ním označené prieťahy v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici potom mali za následok, že mu vznikla škoda na majetku tým, že nebolo možné zexekvovať celý byt, ale len jeho spoluvlastnícky podiel (1/2). Inak povedané, žalobca z celého exekučného konania selektívne (izolovane) vyňal iba určitú jeho časť (časť, kedy súd bol nečinný pri predkladaní veci odvolaciemu súdu a teda sa dopustil prieťahov v konaní, ktoré možno považovať za jeho nesprávny úradný postup) a túto potom označil za jedinú príčinu vzniku škody. Neuvedomil si pritom skutočnosť, že exekučné konanie bolo potrebné vyhodnotiť ako celok, a že v tomto exekučnom konaní nastali aj iné obdobia, kedy napr. súdnemu exekútorovi nič nebránilo speňažiť celý byt ešte v čase pred označenými prieťahmi konania (pred samotným nesprávnym úradným postupom) a v čase pred tým, než došlo zo zákona k vyporiadaniu BSM povinného a jeho manželky ( ).

37. Predovšetkým predmetné exekučné konanie oprávneného (žalobcu) začalo dňa 14.8.2006 doručením návrhu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi U. H. S.. Okresný súd Banská Bystrica výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora U.. H. S., dňa 30.8.2006. Dňa 18.9.2006 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie (námietky proti exekúcii neboli povinným vznesené). Dňa 23.10.2006 žalobca doručil súdnemu exekútorovi súhlas na predaj nehnuteľnosti (bytu) povinného. Dňa 24.10.2006 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom bytu (od tohto okamihu mohol exekútor realizovať výkon rozhodnutia predajom bytu). Dňa 30.10.2006 žalobca doručil súdnemu exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva k bytu. Dňa 31.10.2006 súdny exekútor upovedomil povinného o vymáhaní pohľadávky oprávneného zriadením exekučného záložného práva k bytu. Dňa 27.11.2006 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený podnet G.. P. Q., manželky povinného, na zastavenie exekúcie. Dôvodom tohto návrhu bolo, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. - 20 zo dňa 8.6.2006, právoplatným dňa 26.6.2006, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo povinného G.. U. Q. a G.. P. Q. (návrh na zastavenie exekúcie nebol dôvodom pre nepokračovanie v exekúcii, tak ako tomu bolo v prípade návrhu na odklad exekúcie, kde podľa § 56 ods. 5 v tom čase účinného EP „do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného“ - pozn. odvolacieho súdu). Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 18 z 26.3.2007, právoplatným dňa 8.8.2007, tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Dňa 7.9.2007 manželka povinného požiadala Okresný súd Banská Bystrica o odklad exekúcie (až tento návrh vyvolal to, že do rozhodnutia súdu o ňom, mohol exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného). Tento odôvodnila tým, že exekútor vydal vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti (bytu), ktorá sa mala konať dňa 10.9.2007. Ten istý deň (7.9.2007) G.. P. Q. požiadala Okresný súd Banská Bystrica aj o zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 21.9.2007 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica dohodu o vysporiadaní BSM s povinným. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 44 z 31.10.2007 vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 (vlastnícky patriacej manželke povinného), za neprípustnú z dôvodu dohodou vysporiadaného BSM zo dňa 21.9.2007. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného (žalobcu) dňa 20.11.2007, ktorý dňa 29.11.2007 podal voči nemu odvolanie. Okresný súd Banská Bystrica odvolanie oprávneného dňa 6.3.2009 dal na vyjadrenie a na odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici vec prevzal dňa 8.4.2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. - 120 zo dňa 19.5.2009, právoplatným dňa 18.6.2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 44 zo dňa 31.10.2007 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Okresný súd Banská Bystrica následne uznesením č. k.

- 179 zo dňa 24.5.2010 vyhlásil predmetnú exekúciu vykonávanú predajom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 vlastnícky patriacej bývalej manželke povinného, za neprípustnú z dôvodu zákonného vypriadania BSM. Na odvolanie exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.

- 229 zo dňa 31.8.2010, právoplatným 20.10.2010, odvolanie súdneho exekútora odmietol. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 235 zo dňa 19.11.2010 exekúciu 1/2 predmetnej nehnuteľnosti zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.12.2010. K zákonnému vysporiadaniu BSM povinného a jeho manželky došlo dňa 26.6.2009.

38. Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov v exekučnej veci žalobcu potom vyplýva, že súdnemu exekútorovi v čase od 24.10.2006 (od vydania exekučného príkazu) do 7.9.2007 (doručenia návrhu na odklad exekúcie bývalou manželkou povinného), teda takmer 11 mesiacov, nič nebránilo (žiadna zákonná prekážka) zrealizovať výkon rozhodnutia predajom označeného bytu (a to v jeho celosti, nakoľko k zákonnému vysporiadaniu BSM povinného a jeho manželky došlo až 26.6.2009). Aj podľa § 145 ods. 2 vtedy účinného Exekučného poriadku platilo, že „ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, súd môže na návrh účastníka konania alebo exekútora exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti zastaviť (§ 57 ods. 2)“. Doba 11 mesiacov bola teda pre súdneho exekútora dostatočná na to, aby predal nehnuteľnosť (byt) na dražbe (a to v celosti), keďže sám Exekučný poriadok dobu presahujúcu 1 rok považoval za takú, že zakladala oprávnenie (účastníka príp. exekútora) na zastavenie samotnej exekúcie.

39. Možno teda uzavrieť, že v danej veci nebolo dostatočne preukázané, že práve nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici (pri predkladaní odvolania odvolaciemu súdu) vznikla žalobcovi deklarovaná škoda, keď nebolo zároveň v konaní preukázané, že by súdnemu exekútorovi vo vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti (bytu, a to v jeho celosti) v období od 24.10.2006 do 7.9.2007 bránila iná zákonná prekážka. Ak by súdny exekútor v danom čase dražbu bytu vykonal, následne spôsobené prieťahy Okresným súdom v Banskej Bystrici by boli (z pohľadu vzniku škody) irelevantné. Od októbra 2006 do septembra 2007 teda mohla prebehnúť dražba celej nehnuteľnosti (bytu), keďže tomu nič nebránilo (aj prvý návrh manželky povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý). Až v roku 2009 (septembri) podala manželka povinného v poradí druhý návrh na zastavenie (aj odklad) exekúcie s odôvodnením, že došlo k vysporiadaniu BSM dohodou. Išlo však o nový a samostatný dôvod na zastavenie exekúcie na 1 bytu. Napokon až v roku 2010 súdy vyhlásili exekúciu za neprípustnú z dôvodu uplatnenia fikcie vysporiadania BSM ( ). Žalobca potom nesprávne uvádza, že sa o návrhu manželky povinného v podstate rozhodovalo od roku 2007 do 2010 a medzičasom došlo k naplneniu fikcie vysporiadania BSM. Uvedené nie je pravdou, keďže sa tu rozhodovalo o dvoch samostatných návrhoch na zastavenie exekúcie (prvý bol len návrhom na jej zastavenie, druhý bol návrhom na jej zastavenie spolu s návrhom na jej odklad), pričom prvý návrh na jej zastavenie bol exekučným súdom zamietnutý a to ešte v dobe, kedy BSM k bytu existovalo a teda exekútorovi nič nebránilo vykonať dražbu celého bytu (ako už bolo uvedené podanie návrhu na zastavenie exekúcie nebolo samé o sebe dôvodom pre nepokračovanie v exekúcii). V tomto smere druhá podaná žiadosť (s novým právnym dôvodom) na zastavenie a odklad exekúcie nič nemohla ovplyvniť. Nešlo tu teda o jedno súvislé konanie o zastavenie exekúcie, ale o dva samostatné návrhy (každé z iného právneho dôvodu - raz z dôvodu zrušenia BSM rozhodnutím súdu, druhý raz - z dôvodu uzavretej dohody o vysporiadaní BSM), o ktorých súdy rozhodovali samostatne. Nemožno teda spájať tieto dva samostatné návrhy manželky povinného o zastavení exekúcie a vnímať ich ako jedno súvislé konanie (ako to robí žalobca). V danom prípade od vydania exekučného príkazu až do podania návrhu na odklad exekúcie (iba ktorá skutočnosť znemožnila exekútorovi až do rozhodnutia súdu o tomto návrhu pokračovať v exekúcii) uplynulo 11 mesiacov (kedy mohol exekútor dražbu bytu zrealizovať) a preto spôsobené prieťahy Okresného súdu v Banskej Bystrici nemohli byť sami o sebe príčinou vzniku žalovanej škody.

40. Navyše (ak by sme aj prijali názor žalobcu, že ku vzniku škody mohlo dôjsť z dôvodu ním označených prieťahov v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici) vyvstáva tu otázka, či skutočne dôvodom pre nemožnosť zrealizovať dražbu na celý byt bolo to, že súd sa dopustil prieťahov v konaní, a či ním nebola práve skutočnosť, že ohľadne vysporiadania BSM povinného a jeho manželky medzičasom došlo k uplatneniu fikcie podľa (jej uplatneniu totiž nebolo možné zabrániť). Navyše s ohľadom na zistený skutkový stav sa núka i ďalšia otázka, a teda či mohli byť príčinou vzniku škody prieťahy v konaní (nečinnosť súdu pri predkladaní odvolania odvolaciemu súdu) alebo ním mohlo byť samotné nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu manželky povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uzavretia Dohody o vysporiadaní BSM (teda samotná rozhodovacia činnosť súdu)? Podala by manželka povinného odvolanie, ak by súd prvej inštancie jej návrhu v tomto smere nevyhovel? Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že BSM povinného bolo zrušené súdom až v čase existencie pohľadávky žalobcu (manželka povinného si „narýchlo“ vybavila živnostenské oprávnenie, aby súd mohol rozhodnúť o zrušení jej BSM s povinným), následne v tomto smere (nepochybne so snahou „uchrániť“ spoločný byt pred exekúciou) podala na exekučný súd návrh (viaceré návrhy) na zastavenie exekúcie (odôvodnené raz zrušením BSM súdom, raz uzavretím dohody o vysporiadaní BSM). Mohla si byť aj vedomá svojho neúspechu v tomto smere, avšak jej snahou mohlo byť spoliehať sa na to,

že kým súd o jej návrhoch rozhodne (aj keby neboli dôvodnými), medzičasom dôjde k uplatneniu fikcie vysporiadania BSM podľa (a teda úmyslom manželky povinného bolo zrejme „naťahovať“ exekučné konanie, resp. zabrániť dražbe spoločného bytu až do času uplatnenia fikcie vysporiadania BSM zo zákona). Nie je teda vinou povinného a jeho manželky, že zavdali dôvody na to, aby súd musel rozhodovať o návrhoch manželky povinného na zastavenie exekúcie a tým exekúciu „natiahnuť“ až do času zákonného vysporiadania BSM? Ak ku zrušeniu BSM rozhodnutím súdu došlo ešte v roku 2006 (26.6.2006) a exekútor o tom získal vedomosť už v novembri 2006 (doručený podnet manželky povinného na zastavenie exekúcie), mohol súdny exekútor „očakávať“ obranu manželky povinného v tomto smere až po možnosť uplatnenia fikcie vysporiadania BSM, a teda mohol v tomto smere byť pro predaji bytu promptnejší? V tomto smere ide síce len o možné dohady, avšak tvrdiť, že exekúcia dražbou bytu mohla prebehnúť až po rozhodnutí súdov o zastavení exekúcie je selektívne vybratie si časového úseku vyhovujúcemu žalobcovi na uplatňovanie nároku na náhradu škody. Ako však už bolo uvedené, v danom prípade bolo potrebné zohľadniť celý priebeh exekúcie, nielen jeho vybranú časť. Iba v prípade, že by práve táto selektívne vybraná časť exekučného konania (kedy sa Okresný súd v Banskej Bystrici dopustil zbytočných prieťahov) znemožnila exekútorovi vydražiť byt v celosti (pričom v ostatných časových úsekoch exekučného konania by súdny exekútor postupoval promptne a bez prieťahov), bola by splnená existencia priamej príčinnej súvislosti tohto nesprávneho úradného postupu a vzniku deklarovanej škody. Ak tu však prichádza do úvahy aj iné obdobie, kedy bolo možné byt v jeho celosti vydražiť - v danom prípade obdobie až 11 mesiacov, navyše išlo o obdobie, ktoré predchádzalo vzniku nesprávneho úradného postupu - avšak k tomu nedošlo (hoci exekútorovi v tom nebránila žiadna zákonná prekážka), nemožno konštatovať, že práve žalobcom označený nesprávny úradný postup súdu bol jedinou a priamou príčinnou vzniku žalovanej škody. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie nemožno teda vyvodiť, že príčinou vzniku škody na majetku žalobcu boli výlučne ním označené prieťahy v konaní, čím nebola preukázaná existencia kauzálneho nexusu, a teda jednej z podmienok pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu podľa

41. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil ( ).

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).