Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne: G.. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Martin Hudák, advokát, so sídlom Hálkova 32, 831 03 Bratislava

- Nové Mesto, IČO: 42 267 552 proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, so sídlom Školská 19, 922 31 Sokolovce, IČO: 37 836 80, zastúpená: Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi sporovými stranami skončil 31.03.2020.

III. Žalovaná je povinná žalobkyni ako náhradu mzdy v zmysle príslušných ustanovení zaplatiť: 1. 1.214,55 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.214,55 Eur od 10.01.2017 až do zaplatenia, 2. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2017 až do zaplatenia, 3. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2017 až do zaplatenia, 4. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.04.2017 až do zaplatenia, 5. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.05.2017 až do zaplatenia, 6. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.06.2017 až do zaplatenia, 7. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.07.2017 až do zaplatenia, 8. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 p. a. % z 1.670 Eur od 10.08.2017 až do zaplatenia, 9. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2017 až do zaplatenia, 10. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2017 až do zaplatenia, 11. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2017 až do zaplatenia, 12. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2017 až do zaplatenia, 13. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.01.2018 až do zaplatenia, 14. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2018 až do zaplatenia, 15. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2018 až do zaplatenia, 16. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.04.2018 až do zaplatenia, 17. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.05.2018 až do zaplatenia, 18. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.06.2018 až do zaplatenia, 19. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.07.2018 až do zaplatenia, 20. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.08.2018 až do zaplatenia, 21. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2018 až do zaplatenia, 22. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2018 až do zaplatenia, 23. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2018 až do zaplatenia, 24. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2018 až do zaplatenia, 25. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.01.2019 až do zaplatenia, 26. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.02.2019 až do zaplatenia,

27. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.03.2019 až do zaplatenia, 28. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.04.2019 až do zaplatenia, 29. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.05.2019 až do zaplatenia, 30. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.06.2019 až do zaplatenia, 31. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.07.2019 až do zaplatenia, 32. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.08.2019 až do zaplatenia, 33. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.09.2019 až do zaplatenia, 34. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.10.2019 až do zaplatenia, 35. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.11.2019 až do zaplatenia, 36. 1.670 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z 1.670 Eur od 10.12.2019 až do zaplatenia.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2017, po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.02.2018 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné alebo pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne podľa príslušných ustanovení odo dňa 12.12.2016 až do času, keď žalovaná umožní pokračovať žalobkyni v práci, ako aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou (ako zamestnankyňou) a žalovanou (ako zamestnávateľom) vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy od 01.04.2015. Pracovnú zmluvu žalovaná nevyhotovila v písomnom znení ani napriek výzvam žalobkyne. Žalobkyňa pracovala u žalovanej ako riaditeľka školy. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru a žiada, aby súd určil, že pracovný pomer trvá. Dňa 09.12.2016 doručila žalovaná (prostredníctvom zriaďovateľa) žalobkyni odvolanie z funkcie, na základe ktorého malo dôjsť k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky žalovanej z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to konkrétne zákona o ochrane nefajčiarov a zákona o slobode informácií. Podľa textu odvolania z funkcie sa mal týmto odvolaním skončiť aj pracovný pomer. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa žalovanej ako aj zriaďovateľovi žalovanej oznámenie o tom, že žalobkyňa trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu. Dňa 13.12.2016 odpovedal zriaďovateľ žalovanej, že pracovný pomer skončil a že žalobkyňa nie je oprávnená ani vstupovať do budovy žalovanej (školy). Podľa odvolania z funkcie mal skončiť pracovný pomer dňa 09.12.2016. V odvolaní z funkcie sa len konštatuje, že dôvodom odvolania je závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak nie je v ňom slovom napísané, ako, kedy, kde a v akej intenzite (závažnosti) konkrétne mala žalobkyňa porušiť zákon o ochrane nefajčiarov a zákon o slobode informácií. Závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle zákona o štátnej správe v školstve však musí byť skutkovo vymedzené, aj v zmysle musí byť každý dôvod výpovede skutkovo vymedzený. Vzhľadom na to, že v odvolaní z funkcie absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie konania žalobkyne, je odvolanie z funkcie neurčité, a teda neplatné a neplatné je aj skončenie pracovného pomeru. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Skutkové vymedzenie závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle zákona o štátnej správe v školstve predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odvolanie riaditeľa školy, čo konštatoval aj Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp. zn. . U žalovanej mala žalobkyňa plat vo výške 1.670,- Eur od 01.09.2016, o ktorý prišla, zo dňa na deň sa stala nezamestnaná a nevie, či sa môže uchádzať o prácu u iného zamestnávateľa. Na základe uvedeného sa žalobkyňa nachádza v stave právnej neistoty a je tak daný naliehavý právny záujem na vyriešenie tohto stavu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018. Vo vyjadrení uviedla, že predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými žalobkyňa argumentačne podporuje svoje tvrdenia, nie je možno aplikovať na tento spor, pretože ide o odlišné skutkové stavy. Odvolanie z funkcie riaditeľky zo dňa 09.12.2016 je odlišné v tom, že obsahuje zadefinovanie konkrétneho konania

(fajčenie) a konkrétneho opomenutia (nezverejňovanie každej písomnej zmluvy), ako aj dobu (celé funkčné obdobie žalobkyne). Predmetné závažné porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov starosta obce zistil na základe podnetu zamestnancov Základnej školy s materskou školou starostovi obce zo dňa 30.11.2016, ktorý bol postúpený dňa 06.12.2016 obci na prešetrenie. Vyplýva z neho jasne porušenie oboch citovaných zákonov ako i konkretizácia konkrétneho konania a opomenutia. Fajčenie žalobkyňou bolo preukázané nielen v areáli základnej školy, ale aj priamo v budove školy, kde prebieha vyučovací proces a kde sa pohybujú žiaci základnej školy a zamestnanci základnej školy. Na základe týchto skutočností starosta obce Sokolovce žiadosťou zo dňa 07.12.2016 požiadal Radu školy pri Základnej škole s materskou školou, Školská 19, 922 31 Sokolovce o vyjadrenie k odvolaniu riaditeľky (žalobkyne). Dňa 08.12.2016 sa Rada školy pri Základnej škole s materskou školou na svojom zasadnutí uzniesla na tom, že za vhodné riešenie porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon a zákon ) riaditeľkou školy doporučujú jej odvolanie z funkcie riaditeľa školy. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu predkladajú prehľad povinne zverejňovaných zmlúv a povinne zverejňovaných údajov, z ktorého jednoznačne vyplýva, aká zmluva a kedy bola Základnou školou s materskou školou uzavretá alebo aký údaj a kedy mal byť zverejnený a kedy reálne boli tieto povinne zverejňované zmluvy i zverejnené, a tým splnená, resp. nesplnená povinnosť štatutárnym orgánom (žalobkyňou) ako jediného, oprávneného a najmä povinného k zverejňovaniu zmlúv a údajov v lehotách podľa v znení najmä v období žalobkyne. Z týchto dôvodov došlo tak k platnému odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky a preto žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. -102 tak, že prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , a vecne tým, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná v tomto súdnom spore.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podala v zmysle nasledovných právnych predpisov, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej je nesprávny. Žalovaná je zamestnávateľ žalobkyne - Základná škola s materskou školou Sokolovce. Poukázala na , , , z ktorých vyplýva, že v sporoch o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je v prípade, ak žalobu podáva zamestnanec, čo je v tomto konaní žalobkyňa, pasívne vecne legitimovaný zamestnávateľ, čo je v tomto konaní subjekt, ktorý bol zamestnávateľom žalobkyne. Poukázala na zákona o štátnej správe v školstve. Žalobkyňa bola riaditeľkou u žalovanej, svedčí o tom medzi iným menovací dekrét zriaďovateľa žalovanej s účinnosťou od 1.4.2015 do 31.3.2020, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.9.2016, a fakt, že táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie prvostupňového rozsudku v bode 28.

7. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 19. decembra 2018 sp. zn. potvrdil odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti, reagujúc aj na dôvody odvolania, uviedol ďalšie dôvody.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Jeho prípustnosť' vyvodzuje z ustanovenia tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tou otázkou podľa žalobkyne je: „Kto je pasívne vecne legitimovaný (zamestnávateľom) v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kde žalobcom (zamestnancom) je - riaditeľ školy, ktorej zriaďovateľom je obec.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 17.09.2020 sp. zn. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2018 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu

Piešťany zo 7. marca 2018 č. k. -102 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Pri posúdení otázok vznikajúcich v okolnostiach danej veci bolo podľa dovolacieho súdu potrebné, uplatňujúc zásadu lex specialis derogat legi generali, aplikovať a správne vyložiť ustanovenia právnych predpisov upravujúcich vznik a skončenie pracovného pomeru riaditeľa školy, pri tomto výklade dôsledne rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy, a to rovinu funkčnú, t. j. funkčný vzťah riaditeľa v škole a k obci (zriaďovateľovi), a rovinu pracovnoprávnu, t. j. pracovnoprávny vzťah riaditeľa k škole.

11. Podľa riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „“).

12. Podľa zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu 4) v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. 5) (v poznámke pod čiarou k bodom 4) a 5) sú uvedené ustanovenia , a v znení neskorších predpisov, resp. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

13. Podľa o výkone práce vo verejnom záujme (ktorý zákon sa podľa vzťahuje aj na zamestnancov základných a stredných škôl zriadených obcou), na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa prvá veta právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil.

15. Podľa so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

16. Podľa o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce.

17. Z uvedených zákonných ustanovení podľa dovolacieho súdu vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa (v jeho mene, a nie teda v mene jeho ) starosta obce. Rovnako, pracovnoprávne úkony, ktoré inak voči podriadeným zamestnancom robí v mene zamestnávateľa riaditeľ školy, bude voči riaditeľovi školy robiť starosta. Pôjde pritom o úkony v mene školy. Ak je štatutárny orgán právnickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu, je zamestnancom tej právnickej osoby, ktorú riadi; nie je teda zamestnancom .

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výkon práv rozhodne nie je možné zamieňať s výkonom práv zamestnávateľa a pri úvahe o existencii pasívnej legitimácie v prípade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru treba dôsledne rozlišovať medzi vznikom a výkonom funkcie riaditeľa školy a jeho pracovným pomerom na jednej strane a skončením výkonu funkcie riaditeľa odvolaním a medzi skončením jeho pracovného pomeru na strane druhej, ako pomerne zložitými vzťahmi vyplývajúcimi z dvojakého postavenia riaditeľa školy, v ktorom sa spája výkon funkcie s pracovným pomerom. Podľa dovolacieho súdu, je potrebné rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy, a to rovinu funkčnú, t. j. funkčný vzťah riaditeľa k škole a k obci, a rovinu pracovnoprávnu, t. j. pracovnoprávny vzťah riaditeľa v škole. Teda v prípade zániku funkcie riaditeľa treba vyriešiť osobitne aj otázku zániku jeho pracovného pomeru.

19. Majúc na zreteli vyššie uvedené dovolací súd za zjavne nesprávnu považuje aj záver odvolacieho súdu, že „Obec Sokolovce okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou, čo je potrebné vyvodiť s posledného odseku odvolania z funkcie zo dňa 9.12.2016, v ktorom sa uvádza, že „odvolaním z funkcie sa končí aj Váš pracovný pomer u vášho zamestnávateľa Základná škola s materskou školou Sokolovce, keďže tento bol viazaný na dobu výkonu funkcie riaditeľa školy“. Odvolaním z funkcie pracovný pomer nekončí. Skončenie pracovného pomeru, keďže ani neustanovuje inak, upravuje ( a nasl.).

20. Individuálnym pracovnoprávnym sporom na účely sa rozumie spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vyplýva z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov ( ); nejde teda o spor medzi zamestnancom a tým, ktorý konal v mene zamestnávateľa.

21. Okresný súd Trnava, po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, pričom bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola menovaná do funkcie riaditeľky ZŠ s MŠ v Sokolovciach s účinnosťou od 1.4.2015 do 31.3.2020.

23. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „“). (2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Návrh rady školy je pre záväzný, ak tento zákon v odseku 12 neustanovuje inak. (3) Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu 4) v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. 5) Podľa , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

24. Keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy v zmysle bola zmluva uzatvorená, len čo sa účastníci (strany) dohodli na jej obsahu./ kontexte platí, že ak ustanovuje formu ako písomnú, ale bez doložky „inak je neplatná“, nepoužitie písomnej formy je porušením , ale nemá za následok neplatnosť' právneho úkonu. Z tohto hľadiska je teda platná aj ústna pracovná zmluva. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR (sp. zn. ); „V danom prípade, vzhľadom k tomu, že medzi sťažovateľom a žalovaným došlo k dohode o podstatných (esenciálnych) náležitostiach pracovnej zmluvy, bol žalovaný povinný v zmysle ustanovenia vydať sťažovateľovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.“ Vzhľadom na to, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť druh práce, na ktorý je zamestnanec prijímaný, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, pracovná zmluva je uzatvorená v okamihu, keď sa účastníci dohodli na obsahu týchto podstatných (esenciálnych) náležitostí. K tomuto môže dôjsť tak písomne, ako aj ústne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Pracovná zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzavretá len ústne, prípadne iba konkludentne. V danom prípade zo strany účastníkov išlo o prejav vôle urobený nielen ústne, ale aj konkludentnými činmi a tento prejav je ich vôľu takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybností o tom, že ide o prejav vôle smerujúci k uzavretiu pracovnej zmluvy.

25. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že aj keď pracovná zmluva v zmysle nebola uzatvorená písomne, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a v zmysle predmetného ustanovenia zákona má súd za to, že bola uzatvorená na dobu funkčného obdobia riaditeľky školy od 1.4.2015 do 31.3.2020, a teda medzi stranami konania vznikol pracovný pomer na dobu funkčného obdobia riaditeľky t. j. od 1.4.2015 do 31.3.2020.

26. Vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.9.2020, ktorého právnym názorom je súd viazaný, súd uvádza, že v pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy má za zamestnávateľa starostu obce. Rovnako, pracovnoprávne úkony, ktoré inak voči podriadeným zamestnancom robí v mene zamestnávateľa riaditeľ školy, robí voči podriadeným zamestnancom v mene zamestnávateľa riaditeľ školy, robí voči riaditeľovi školy starosta. Ide pritom o úkony v mene školy. Ak je štatutárny orgán právnickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu, je zamestnancom tej právnickej osoby, ktorú riadi; nie je zamestnancom . V danom prípade ide o vzťahy vyplývajúce z dvojakého postavenia riaditeľa školy, v ktorom sa spája výkon funkcie s pracovným pomerom. Je potrebné rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy, a to rovinu funkčnú, t. j. funkčný vzťah riaditeľa k škole a k obci, a rovinu pracovnoprávnu, t. j. pracovnoprávny vzťah riaditeľa

k škole. V prípade zániku funkcie riaditeľa treba vyriešiť osobitne aj otázku zániku jeho pracovného pomeru. Bolo nesporné, že dňa 9.12.2016 bolo žalobkyni doručené „Odvolanie z funkcie“, na základe ktorého malo dôjsť' k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky školy a zároveň z textu listiny vyplýva, že odvolaním z funkcie končí aj pracovný pomer žalobkyne, keďže tento je viazaný na dobu výkonu funkcie riaditeľky školy.

27. Súd uvádza, že odvolaním z funkcie pracovný pomer nekončí. Skončenie pracovného pomeru, keďže ani neustanovuje inak, upravuje ( a nasl.).

28. Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

29. Podľa , pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

30. Súd sa v konaní nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, keďže predmetom konania bol výlučne pracovný pomer žalobkyne, jeho skončenie a nároky plynúce z jeho neplatného skončenia. Keďže v odvolaní z funkcie v časti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom nie je výslovne uvedené, o ktorý spôsob rozviazania pracovného pomeru ide, súd podľa skutkového opísania v texte, prípadne z okolností, za ktorých bol prejav vôle zamestnávateľa urobený posúdil, ktorým zo spôsobov uvedených v bol pracovný pomer rozviazaný.

31. Podľa , (1) Výpoveďou môže skončiť Pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

32. Podľa , (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

33. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

34. Keďže žalovanej po doručení predmetnej listiny nebolo umožnené vykonávať ďalej pracovnú činnosť, súd by túto listinu podľa okolností mohol posúdiť ako okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže žalovaná po doručení tejto listiny odmietla žalobkyni prideľovať prácu, a teda nedošlo k plynutiu výpovednej doby.

35. Či by už išlo o výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, v oboch prípadoch musí byť v skončení pracovného pomeru uvedený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Keďže je v ňom len konštatované údajné porušenie právnych predpisov zo strany žalobkyne, avšak nie je zrejmé kedy a čím konkrétne sa týchto porušení mala dopustiť, ani nie je uvedené, či ich žalovaný považuje za porušenie pracovnej disciplíny a akej intenzity súd má za to, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Vzhľadom na neuvedenie konkrétnych dôvodov nie je možné posúdiť ani dodržanie lehoty na doručenie takéhoto skončenia pracovného pomeru zamestnankyni, ktorej nedodržanie by bolo taktiež dôvodom jeho neplatnosti.

36. Keďže žalobný návrh bol formulovaný alternatívne, a to buď, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 19.12.2016 je neplatné alebo, že pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá, súd vzhľadom na uvedené okolnosti, ktoré sú dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj vzhľadom na to, že má za to, že pracovný pomer uplynutím funkčného obdobia skončil, rozhodol, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné. Vzhľadom na vzájomnú žalobu žalovaného, ktorý sa domáhal určenia, že pracovný pomer skončil, ako aj spornosť trvania predmetného pracovného pomeru, súd posúdil tento žalobný návrh za dôvodný a výrokom dva rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami konania skončil dňa 31.3.2020.

37. K spôsobu skončenia pracovného pomeru súd uvádza, že pracovný pomer nebol skončený ani jedným zo spôsobov, ktorý pripúšťa a preto má za to, že žaloba v časti neplatného skončenia pracovného pomeru je dôvodná.

38. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu mzdy súd vykonal dokazovanie predovšetkým oboznámením osobného spisu žalobkyne ako zamestnanca a výsluchom strán, ako aj navrhnutých svedkov.

39. K trvaniu pracovného pomeru má súd za to, že aj keď pracovná zmluva nemala písomnú podobu, v zmysle , mali byť dohodnuté na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve. Takže súd má za to, že vzhľadom na predmetné ustanovenie mala byť pracovná zmluva uzatvorená na funkčné obdobie, teda do 31.03.2020.

40. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru: § 77 Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

41. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

42. Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

43. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

44. Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrť roka, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Sporným zostal podľa len celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi (žalovanej) poskytnúť náhrada mzdy presahujúca 12 mesiacov, najviac však 36 mesiacov. V tomto prípade je však potrebné pripomenúť, že tu ide o hranice voľnej úvahy, ktorými je limitovaný súd pri svojom rozhodovaní a je úlohou súdu aby túto úvahu riadne odôvodnil.

46. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2011 sp. zn. vyplýva, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov

primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením , by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Takýto výklad ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania, a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia, a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

47. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2019 sp. zn. I.ÚS/331/2019 súd vyslovil, že ak zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa , je hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v až d) a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

48. Súd v súlade s predmetným nálezom taktiež v tejto súvislosti poukazuje i na odbornú právnickú literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že „Výšku nároku na náhradu mzdy môže zamestnávateľ minimalizovať dvoma spôsobmi, a to buď čím skôr, ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní zamestnancovi pracovať, alebo môže v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, alebo môže požadovať, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom). Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym následkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Na ten účel má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho k tomu, aby nastúpil do práce. Zamestnávateľ je potom povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných podmienok. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, i deo voľnú úvahu súdu.“ (Friedmannová, D., Masár, B., Matejka, O., Tkáč, V. . Komentár.Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2014. s. 389 - 390).

49. Súd sa preto pri svojej úvahe týmito rozhodnutiami riadil a vychádzal tiež z nasledovných skutočností: Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná nevydala žiadne iné rozhodnutie o výške a zložení funkčného platu žalobkyne ako to, ktoré predložila žalobkyňa zo dňa 02.09.2016, ktorým jej bol určený s účinnosťou od 01.09.2016 funkčný plat v celkovej výške 1.670,- Eur. Zároveň v Oznámení o výške a zložení funkčného platu bolo uvedené, že vyplácanie doteraz ustanoveného funkčného platu bolo žalobkyni zastavené dňa 31.08.2016. Z predloženej listiny vyplýva, že žalovaná neurobila žiadny úkon smerujúci k úprave výšky funkčného platu žalobkyne, preto súd vychádzal z tohto jediného predloženého listinného dôkazu zo strany žalobkyne, nakoľko zo strany žalovanej nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výšku priznanej náhrady platu. Zároveň k všetkým produkovaným dôkazom žalovanou, ktoré smerovali k preukázaniu konania žalobkyne v rozpore so zákonom, resp. jej povinnosťami ako riaditeľky základnej školy, porušovanie zákona o ochrane nefajčiarov súd uvádza, že tieto dôvody sú subsumované ako dôvody pre odvolanie z funkcie riaditeľky a nesúvisia s pracovnoprávnym vzťahom žalobkyne a žalovanej. Nakoľko súd mal za nesporné, že k odvolaniu z funkcie riaditeľky došlo platne a

ani strany sporu túto skutočnosť nerozporovali, nie je potrebné, aby sa v ďalšom závermi dokazovania v tomto smere zaoberal.

50. Súd pri určovaní dĺžky náhrady vyhodnotil správanie žalovanej, ako aj navrhnuté vykonanie dokazovania, v ktorom chcela preukázať konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a ako aj v záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej bolo uvádzané, že požadoval nepriznať náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov z dôvodu, že toto jej prináležalo maximálne do 21.05.2017, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu vymenovania novej riaditeľky na jediné miesto žalovaného, rovnako poukazoval na konanie žalobkyne, ktorým mala porušovať zákon na ochranu nefajčiarov, neplniť si povinnosť zverejňovať povinne zverejňované zmluvy a rovnako tak namietal pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom Základná škola Červeník, ktorý bol ukončený zo strany žalobkyne dohodou a spochybnil jej nárok na náhradu mzdy od žalovaného za obdobie, počas ktorého bola v pracovnom vzťahu so zamestnávateľom ZŠ Červeník. Spochybňoval tiež jej pracovnú náplň, ako aj pravosť listín a navrhoval vykonať znalecké dokazovanie v tomto smere. Uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko z vyššie uvedeného odôvodnenia rozhodnutia, ako aj doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovanej platne nedošlo. V ďalšom už len súd odkazuje na uznesenie a právne posúdenie veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. . Záverom súd poznamenáva, že žalovaná produkovala množstvo dôkazov, či už výsluchom svedkov, resp. listinami, ktoré však neboli spôsobilé a nemali vplyv na skutočnosť, že určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý môže uplatniť na súde a od ktorého sa potom odvodzujú aj ďalšie peňažné nároky s tým súvisiace. Keďže v tomto prípade, tak ako je uvedené vo výroku I., bola žalobkyňa úspešná čo do právneho základu, t. j. čo do určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vznikol jej v tomto prípade zákonný nárok na náhradu mzdy. Rozhodnutie o výške náhrady mzdy závisí od úvahy súdu, ktorý posúdi v tej časti dôvodnosť uplatňovaného nároku na náhradu mzdy čo do jeho výšky a na základe konkrétnych skutkových zistení týkajúcich sa danej veci.

51. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

52. Súd v tomto poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

53. treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy Z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením , by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že . nemôže byt' aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

54. Ďalej súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že v súčasnosti účinný ustanovuje, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Podľa týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013. V citovanom zákonnom ustanovení je obsiahnuté moderačné (zmierňovacie) oprávnenie súdu, ktoré mu umožňuje v konkrétnom prípade znížiť náhradu mzdy tak, aby bola primeraná, avšak bez bližšej úpravy kritérií, podľa ktorých možno pristúpiť k zníženiu, resp. nepriznaniu tejto náhrady mzdy.

55. Skutočnosť, že zamestnanec je starobným dôchodcom a popri mzde poberá starobný dôchodok, nemožno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu, resp. za takú, ktorá zamestnanca pre účely rozhodnutia súdu podľa nedôvodne zvýhodňuje oproti ostatným zamestnancom toho istého zamestnávateľa, resp. oproti zamestnávateľovi, keďže starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia.

56. Pokiaľ žalobkyni trvá pracovný pomer u žalovaného v zmysle , obdobie výplaty dávky v nezamestnanosti nie je v upravenou prekážkou pre priznania nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo priznanie takéhoto nároku len v časti. Povinnosť žalovaného zamestnávateľa nahradiť žalobkyni mzdu v súvislosti s neplatne rozviazaným pracovným pomerom žalobkyne nesupluje Sociálna poisťovňa, pokiaľ žalovaný zamestnávateľ neplatne rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou, ktorá bola schopná vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Vzťah žalobkyne a Sociálnej poisťovne v súvislosti s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti je vzťahom upraveným v , ktorý upravuje aj povinnosti poberateľa dávky a jeho zodpovednosť. Iná je situácia v prípade pracovnej neschopnosti žalobkyne, kedy za čas pracovnej neschopnosti by žalobkyni nepochybne nevznikol nárok na náhradu mzdy. Náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru patrí aj zamestnancovi, ktorý je starobným dôchodcom, pretože skutočnosť, že mu bol priznaný starobný dôchodok neznamená, že nie je schopný a ochotný vykonávať prácu, na ktorú sa podľa pracovnej zmluvy zaviazal. Navyše, povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy je určená druhou vetou .

57. Keďže o znížení, resp. nepriznaní tejto náhrady môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa, má dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto prípadné rozhodnutie zamestnávateľ. Žalovaná splnenie takýchto podmienok nepreukázala, a preto k zníženiu náhrady mzdy, resp. jej nepriznaniu nedošlo.

58. Trvať treba totiž i na tom, že ak o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy podľa môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa, dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto prípadné rozhodnutie má zamestnávateľ. Žalovaná splnenie týchto podmienok síce tvrdila, avšak nepreukázala rozpornosť uplatňovaných nárokov žalobkyne s dobrými mravmi. Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s uvedeným , pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy. Podľa Z. o odmeňovaní ods. 1, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľa a zamestnancov podľa obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona. Ods. 2, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľa a zamestnancov podľa , obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Ods. 4 pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia , a , a , , až 124, až 3, , a .

59. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí a ostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti plynúce mu z . Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

60. Žalobkyňa bola u žalovanej zamestnaná ako pedagogický zamestnanec v súlade so o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre účely určenia náhrady mzdy súd vychádzal z funkčného platu, lebo podľa , , , o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase dania

výpovede sa na výpočet náhrady mzdy použije funkčný plat priznaný zamestnancovi podľa , až 6 a v danom prípade sa pri výpočte náhrady mzdy nepoužije a .

61. Je taktiež zrejmé, že priznaný mzdový nárok žalobkyne je v hrubej mzde, z ktorej žalovaná vykoná odvody odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v príslušnom v mesiaci a žalobkyni vyplatí čistú mzdu vrátane úrokov z omeškania z čistej mzdy, pričom úroky z omeškania sú príjmom oslobodeným od dane.

62. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí žalobkyni v sume funkčného platu mesačne odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo bolo v tomto prípade dňa 13.12.2016. Z oznámenia o výške a zlození funkčného platu zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že funkčný plat žalobkyne bol od 01.09.2016 až do momentu neplatného skončenia pracovného o pomeru v sume 1.670 Eur (č.l. 13).

63. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bol medzi žalobkyňou a žalovanou dohodnutý termín výplaty mzdy, a tak súd postupoval v zmysle a splatnosť mzdy bola do konca nasledujúceho mesiaca, a tak do omeškania s výplatou mzdy sa žalovaná dostala od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, od ktorého dňa súd žalobkyni priznal uplatnené úroky z omeškania. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku zamestnanca na úroky z omeškania zo žalovanej sumy vychádzal konajúci súd z právneho názoru, ktorý už dlhodobo ustálila súdna prax. Tomu nasvedčuje ustálená súdna judikatúra najvyšších súdnych autorít (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , a tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn zo dňa 9. októbra 2013, sp. zn. zo 4. júla 2017).

64. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo jednotlivých súm (t.j. deň nasledujúci po dni v ktorom bol dohodnutý výplatný termín) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadenia vlády č. .

65. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koní, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

68. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

69. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa rozhodol aj o náhrade trov konania a pretože žalobkyňa bola v konaní úplne úspešná a strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , rozhodol, že žalobkyňa má podľa proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.