Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/89/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Koczán, so sídlom Ľ. Štúra 33, Levice, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I.XX, J., I., v konaní zastúpená žalobcom 1/, proti žalovaným: 1/ G. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. M. XXX/XX, 2/ A. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: advokátska kancelária AKPF s.r.o., Dúbravská cesta 2, Bratislava, o určenie neplatnosti závetov, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -451 zo dňa 15. júna 2022, vo výrokoch II., III. a IV. takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok voči žalobcovi 1/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd návrh žalobcov na prerušenie konania zamieta. II. Súd návrh žalobcov na určenie neplatnosti závetu spísaného dňa 28.11.2004 a závetu spísaného dňa 03.08.2013 F. B. zamieta. III. Súd určuje, že závet F. B., nar. XX.XX.XXXX, datovaný dňa 18.09.2013 v Trnave, vyhlásený notárom JUDr. Jozefom Opatovským v Trnave, v konaní , je absolútne neplatný. IV. Súd priznáva žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, , a , , , , , , a , , , a , – 3, , , a , a .

3. Vecne argumentoval tým, že „predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcov na vyslovenie absolútnej neplatnosti závetov poručiteľa F. B., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a to závetu 1 zo dňa 28.11.2004 a závetu 2 zo dňa 03.08.2013. Závet 1 bol napísaný vlastnou rukou, je datovaný dňa 28.11.2004 o 23.hod vo K., podpísaný F. B.. V uvedenej listine poručiteľ deklaruje zámer rozhodnúť o svojom majetku. Za svojho hlavného dediča majetku označuje F. G. B., narodeného XX. X. XXXX. Ďalej vydeďuje svoju dcéru F. B., A. B., z dôvodu, že obe tieto jeho deti o neho neprejavili žiadny záujem od roku 1995. Závet 2 je písaný na stroji, datovaný dňa 3. 8. 2013, podpísaný dvoma svedkami a poručiteľom. V zmysle tohto závetu všetok majetok odkazuje v prípade smrti synovi G. F. a družke

N. O.. V závete zároveň vydeďuje syna A. B. a dcéru F. z hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorí o neho neprejavujú záujem. Dôvodnosť žalobného návrhu odôvodňujú žalobcovia tým, že dôvody, ktoré sú označené v oboch listinách ako dôvody vydedenia, neobstoja, pričom obaja súrodenci mali mať s otcom relatívne dobrý vzťah, čo preukážu na pojednávaniach. Následne v podaní doručenom súdu dňa 09.11.2015 predložil zástupca žalobcov novoobjavený testament F. B., tretí v poradí - resp. jeho kópiu zo dňa 18.09.2013, doručený synovi A. B., pričom žalovaní vyslovili pochybnosti o pravosti uvedenej listiny, o tom, že bola spísaná poručiteľom. Žalobcovia následne podali žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu spísaného dňa 18. 9. 2013, zároveň podali trestné oznámenie zo dňa 11.02.2016 pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Vzhľadom na uvedený skutkový stav je tak predmetom konania určenie neplatnosti 3 závetov poručiteľa F. B., zomrelého XX.XX.XXXX. S prihliadnutím na ustanovenie , podľa ktorého neskorší závet ruší skorší platný závet, povinnosťou súdu bolo vysporiadať sa s platnosťou posledného závetu, t.j. závetu 3 datovaného dňa 18. 9. 2013, nájdeného v schránke domu vo K. synom A. B. a jeho matkou- p. H. B., bývalou manželkou poručiteľa. Nakoľko ide o strojom písaný závet, t.j. závet nenapísaný vlastnou rukou, tento musel spĺňať náležitosti stanovené v ust. , t.j. podpisy poručiteľa a dvoch svedkov. Skutočnosť, že závet zo dňa 18.09.2013 bol podpísaný svedkyňou p. D. P., nar. XX.XX.XXXX bola vyvrátená výsluchom uvedenej svedkyne, ktorý výsluch bol vykonaný prostredníctvom dožiadania súdom Amtsgericht Koblenz v Nemecku. Svedkyňa odpovedala, že vedome nikdy závet nepodpísala, nespomína si, či bola niekedy na podpis závetu vyzvaná, osobu s menom Q. I., ktorá mala byť druhým svedkom v označenom závete nepozná, uvedené meno počula prvýkrát. S F. B. sa stretávala vždy len za prítomnosti jej manžela, nejaký čas pred smrťou svojho manžela nemali žiaden kontakt s F. B.. Nakoľko jej manžel zomrel v roku 2010, z uvedeného vyplýva, že pri podpísaní závetu v roku 2013 nemohla sa stretnúť s F. B., keďže jej manžel už nežil. Rovnako vylúčila, že by v uvedenom čase bola vôbec v R., keďže na Slovensko chodila už veľmi zriedka. Ďalším spochybňujúcim argumentom o nepodpísaní závetu uvedeným svedkom bolo aj uvedenie, že svedkyňa sa na listiny podpisuje priezviskom. Pani P. mala v čase výsluchu 94 rokov, pri jej výsluchu bol prítomný jej syn p. J., ktorý uviedol, že napriek pokročilému veku je jeho matka duševne v poriadku a je schopná výsluchu. Z výsluchu pre súd vyplynul jednoznačný záver o tom, že svedok poprel podpísanie uvedeného závetu, nemal žiadnu vedomosť o pozostalostiach po F. B., nepoznala druhého svedka závetu, rovnako jej ďalšie odpovede vyvracali možnosť podpísania závetu v roku 2013 na Slovensku v R. (napr. smrť jej manžela, spôsob podpisovania). Samotná skutočnosť o tom, že poručiteľ si mal za svedkov zavolať osoby bližšie skôr jeho bývalej manželky- staršie dámy, na rozdiel od svedkov predošlého závetu ( jeho osobní priatelia) spísaného cca 2 mesiace pred tretím závetom, minimálne vzbudzuje pochybnosti a domnienky na zamyslenie sa o pohnútkach, ktoré ho k tomu viedli. Druhú svedkyňu uvedeného závetu 3 -pani I. nebolo možné vypočuť, nakoľko táto medzičasom zomrela. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/4452 vypracovaného v trestnej veci zločinu marenia spravodlivosti podľa a, a , neboli síce zistené žiadne charakteristické znaky svedčiace o technickom/mechanickom falšovaní (stopy po obťahovaní pretlačených kontúr, stopy po obťahovaní v priesvite, reprodukcia tlačou), avšak pri porovnaní podpisov na spornom materiáli - závet 3 (SM1, SM2) s podpismi na porovnávacom materiáli p. D. P., nar.XX.XX.XXXX nevyplynul jednoznačný záver o ich pravosti, iba „pravdepodobným záver o tom, že ide o pravé podpisy D. P.. Uvedené znalec vysvetľuje tým, že identifikačná hodnota zistených znakov, vysoká variabilita v porovnávacích podpisoch totožného pisateľa neumožňujú stanoviť jednoznačný záver. Závet 3 bol v posudku preskúmaný aj z hľadiska možnosti vyhotovenia bianko listiny, so záverom, že vzhľadom na podpis k menu a priezvisku ,,F. B.“, neboli zistené charakteristické znaky, ktoré by uvedené potvrdzovali, rovnako však ani také, ktoré by to jednoznačne vylučovali, pričom na vylúčenie tejto možnosti majú slúžiť podpisy k menám a priezviskám ,,D. P.“ a ,,I. Q.“, ktoré v prípade, že sú pravé, majú potvrdzovať účasť predmetných osôb pri podpisovaní závetu poručiteľom. Nakoľko však minimálne svedkyňa B. poprela podpísanie závetu, pričom nebol stanovený ani jednoznačný záver ohľadne pravosti podpisu p. P., nie je vylúčená ani možnosť spracovania závetu 3 ako bianko listiny. Zo znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie strojové písmo vyplýva, že závet 3 bol napísaný na mechanickom písacom stroji s nemeckou klávesnicou, pričom porovnaním sporného závetu a skúšok písma predložených písacích strojov od bývalej manželky poručiteľa Brother AX 290, Samsumg SQ-W1000 boli zistené rozdielne znaky, sporná písomnosť nebola napísaná na písacích strojoch predložených H. B.. Sporná písomnosť bola napísaná na druhovo zhodnom stroji ako „Majetkové priznanie za rok 1993“, ktoré bolo predložené ako porovnávací materiál. Pani B. síce pri výsluchu uviedla, že uvedené Majetkové priznanie za rok 1993 nepísala, avšak zároveň bolo ňou

samotnou v konaní deklarované, že administratívu a účtovníctvo ohľadne podnikania aj pre manžela vybavovala práve ona, tvrdenie o tom, že dané majetkové priznanie nenapísala tak vyznieva od uvedenej svedkyne nepresvedčivo a účelovo, čím spochybňuje pravdivosť jej odpovede. B. O. ako žalovaná 2 k uvedenému v konaní uviedla, že poručiteľ, s ktorým v čase spísania údajného závetu 3 žila v spoločnej domácnosti, v uvedenom čase nedisponoval mechanickým písacím strojom s nemeckou klávesnicou, mala za to, že išlo o stroj pani B.. Rovnako v písomnostiach od p. F. B. sa nachádzajú zmienky o tom, že majetkové priznania za neho od roku 1992 vyhotovovala jeho bývalá manželka. Pochybnosti ohľadne pravosti závetu 3 vyplývajú aj z Analyzovania sporného materiálu a posúdenia opticko - fyzikálnych vlastností papiera, na ktorom bol sporný závet, pričom z dokazovania vyplynulo: Papier 1. listu závetu je odlišný od papieru 2. listu závetu. Predmetné kancelárske papiere sa nevyznačujú takými identifikačnými znakmi, ktoré by umožňovali určiť ich pôvod. Listy papiera sa vzájomne odlišujú počtom skladov. Skutočnosť o tom, že závet bol spísaný na 2 rôznych listoch papiera rôzneho druhu vzbudzuje pochybnosť o pravosti listiny, avšak súd na takúto skutočnosť prihliada len ako na nepriamy dôkaz spochybňujúci pravosť závetu 3, rovnako tak ako na skutočnosti uvedené v odsekoch - 40. Ak teda jeden údajný svedok podpisu závetu 3 výslovne vyvrátil skutočnosť o tom, že uvedený závet podpísal, pričom pravosť a autentičnosť závetu bola spochybnená aj inými nepriamymi dôkazmi, súd tak skonštatoval, že závet 3 zo dňa 18.09.2013 je absolútne neplatný, a to z dôvodu chýbajúcich formálnych náležitostí v zmysle , a to absencia prítomnosti 2 svedkov a ich podpisov. Ako nadbytočné bolo zaoberať sa v rámci dokazovania inými zo strany žalovaných namietanými skutočnosťami (štylizácia prejavu pisateľa závetu - osobitná skladba vety, slovosledu, dodržiavanie gramatických pravidiel, pravidiel diakritiky, grafické rozdielnosti typu písma...), uvedené môže mať význam pre trestné konanie vedené v súvislosti s vyšetrovaním zločinu marenia spravodlivosti podľa a, a , avšak pre stanovenie záveru o neplatnosti závetu 3 postačuje preukázanie absencie uvedeného formálneho nedostatku. Na základe toho súd vo výroku I. rozsudku vyhovel protinávrhu žalovaných a určil, že závet F. B., nar. XX.XX.XXXX, datovaný dňa 18.09.2013 v Trnave, vyhlásený notárom JUDr. Jozefom Opatovským v Trnave, v konaní , je absolútne neplatný. Ak súd určil neplatnosť závetu 3, následne podrobil preskúmaniu platnosti skorší závet 2 zo dňa 03.08.2013, ktorého platnosť napádajú žalobcovia pôvodným žalobným návrhom. Ich námietky spočívajú v tom, že písomné vyjadrenie poručiteľa je nezrozumiteľné, ide skôr o jeho sugestívny pohľad na doposiaľ nerozdelený majetok bývalých manželov, namietajú neexistenciu dôvodov vydedenia žalobcov, ako aj skutočnosť, že nejde o skutočnú vôľu poručiteľa. Závet 2 v poradí je písaný na stroji, datovaný dňa 3. 8. 2013, podpísaný poručiteľom a svedkami - p. S. T. a p. B. T., v závete je určený dátum aj jeho miesto spísania. V zmysle závetu je podľa názoru súdu dostatočne určito vymedzený majetok, predmetom dedenia sú hnuteľný aj nehnuteľný majetok, peňažný dar od svojho otca v sume 330 000 DM zo dňa 18. 2. 1983, celý kožušnícky obchod aj s nábytkom, kožušnícke stroje, kométa na rezanie noriek, mašina na čistenie kožuchov a všetky stroje, aj finančný podiel po rozdelení BSM so svojou exmanželkou, všetky motorové vozidlá vedené na poručiteľovo meno kúpené z firmy MDT Gmbh, ďalej rodinný dom vo K. U. XXX na LV č. XXXX, rodinný dom v R., G. M. U. XX, LV č. XXXX, sociálno- administratívna budova vo K. LV č. XXXX, polyfunkčný dom v Nemecku v J., polyfunkčný dom v E. C. D. X. Všetok majetok odkazuje v prípade smrti synovi G. F. a družke N. O.. Uvedená listina je zároveň aj listinou o vydedení, pričom vydeďuje syna A. B. a dcéru F., ako dôvod uvádza skutočnosť, že od roku 1995 neprejavujú o neho žiaden záujem, nestarajú sa o neho, netelefonujú, nenapíšu ani na výročie, neprispievajú mu na živobytie, nezaujímajú sa o jeho zdravotný stav, oklamali ho, podviedli, okradli na majetku, správajú sa neúctivo a drzo. Žalobcovia namietali, že dôvody vydedenia neexistujú, tvrdia, že obaja súrodenci mali s otcom relatívne dobrý vzťah, otca si obe deti vážili, prejavovali mu patričný rešpekt, svojho otca podporovali aj finančne a podporujú jeho aktivity až doposiaľ. Vedeli, že má zdravotné problémy, vždy sa snažili jeho želania plniť. Problém vznikol, keď sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a začal žiť s milenkou N. O., ktorá ich neznášala, situácia sa zhoršila po narodení G. F.. Pripúšťali, že sa nevídali často, ale toto vyplýva z toho, že dcéra F. žije v Nemecku a na Slovensko chodí sporadicky. Súd má za to, že uvedené tvrdené skutočnosti o neexistencii dôvodov vydedenia neboli ničím preukázané, zostali len v rovine žalobcami tvrdených skutočností. Žalobca, obdobne tak bývalá manželka poručiteľa síce pri výsluchoch uviedli, že spoločne splácali úvery otca-poručiteľa z jeho neúspešného podnikania, že si pravidelne z firmy bývalej manželky vyberal peniaze, resp. kedykoľvek, keď potreboval, mu ich poskytli, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky za predaj auta syna zn. Cadilac, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázali (napr.

vzájomná komunikácia, spoločné fotografie, listy, sms-správy...), pričom strana žalovaných takúto pomoc popierala. Naopak, z listín predložených stranou žalovaných vyplýva zlý vzťah medzi poručiteľom a žalobcami, v liste zo dňa 11.11.2012 (č.l. 20) poručiteľ nazýva syna „bastardom“, vyčíta mu, že žije na jeho úkor v jeho dome, vyčíta mu, že nesplnil svoj sľub, je mu dlžný 20.000.000 Sk, urobil z otca žobráka, aj jeho zviera sa chová k nemu lepšie ako syn. V doplnení k výsluchu poručiteľa podanému OR PZ dňa 31.07.2008 (č.l. 270) poručiteľ uvádza, ako ho okradla bývalá manželka s pričinením syna A. B. 1, uvádza tiež, že od roku 1992 p. B. jeho menom podávala daňové priznania, aj ich za neho podpisovala. O narušených vzťahoch svedčí trestné oznámenie poručiteľa F. B. zo dňa 29.06.2013 (č.l. 313 spisu) na žalobcu 1 za neplnenie záväzku a obohacovania sa na jeho úkor, kde uvádza, že „za posledných 15 rokov sa syn o neho nezaujíma, či vôbec žije a ako žije, nereagoval ani na požiadavku, že potrebuje peniaze na živobytie, prestal s ním komunikovať za posledné roky, nepreberá jeho doporučenú poštu, nekontaktuje ho, nenavštevuje, netelefonuje, nemá voči nemu žiaden rešpekt ani úctivosť, ohlasuje sa mu už iba jeho právna zástupkyňa s absurdnými nárokmi“. Pri jarmoku v roku 2012 sa mu syn zatajil v dome, neskôr naňho zavolal políciu. V uvedenom tr. oznámení žiada od neho vrátiť hnuteľné veci (hodinky, kameru, nábytok atď). Zlý vzťah vyplýva aj z denníka poručiteľa ( č.l 321 a nasl.), v ktorom opätovne nazýva syna bastardom, vyčíta mu, že žije na jeho úkor v jeho dome ....v čase jeho pobytu v nemocnici sa mu nikto z detí z manželstva neozval, myslí si, že boli radi, že bol v nemocnici. V denníku poručiteľ opakovane nazýva žalobcu lenivým podvodníkom. Aj keď žalobcovia tvrdili, že uvedené dokumenty boli spísané p. F. B. pod tlakom jeho partnerky-p. O., toto nebolo preukázané, z predložených listín vyplývajú skutočnosti svedčiace o existencii dôvodov na vydedenie žalobcov, pričom žalobcovia súd o ich opaku nepresvedčili. O nedostatku záujmu žalobcov o poručiteľa podľa názoru súdu svedčí aj ten fakt, že v samotnom návrhu je nesprávne uvedený dátum úmrtia poručiteľa, žalobcovi nepoznali teda ani len správny dátum smrti svojho otca pri podaní žaloby, pričom ak tvrdili, že sa o neho zaujímali, je zarážajúce, že ak poručiteľ zomrel pred vianočnými sviatkami, a o jeho smrti sa dozvedeli až po niekoľkých týždňoch, z uvedeného vyplýva, že ho nekontaktovali ani počas vianočných sviatkov, pričom pri výsluchu tvrdili opak, teda, že si počas sviatkov volali, gratulovali a pod. Zámer poručiteľa rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti v zmysle závetu 2 potvrdil svojou výpoveďou v trestnom konaní aj svedok uvedeného závetu B. T., pričom šlo o dlhoročného priateľa tak podľa slov samotného svedka ako aj žalovaných, mali spoločné záujmy ohľadne áut, sám svedok sa považoval za „bútľavú vŕbu“ F. B.. Vzťah s jeho predošlou rodinou opísal svedok tak, že F. B. nemal pre nich pekné slovo, len sa na nich sťažoval, že ho okradli, že sa k nemu zle zachovali, aj sa zle chovajú, vyčítal im správanie voči nemu. Uvedený svedok potvrdil podpísanie závetu 2, vedel o úmysle poručiteľa zabezpečiť svoju družku a syna G., o tom, že im chcel všetko odkázať. Aj neskôr na uvedenom úmysle poručiteľ zotrval, nikdy to nemienil zmeniť. Aj po podpise závetu „nadával na neho“( syna A.) a bolo by veľkým prekvapením pre svedka, ak by F. B. zmenil svoj závet, ani si to nedokáže predstaviť, že by tak urobil. Svedok nazval poručiteľa „taká tvrdá škola“, ak niečo začal, tak to aj dokončil. O nie dobrých vzťahoch vypovedal svedok aj v tom smere, že žalobcovia p. F. B. napokon ani neprišli na pohreb, boli tam len svedok T., p. O. a jej syn. Závet zo dňa 3. 8. 2013 ako druhý v poradí, rovnako tak vydedenie v ňom obsiahnuté, podľa názoru súdu spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti - je datovaný, vlastnoručne podpísaný, podpísaný aj dvoma svedkami. Je v ňom jednoznačne vyjadrená vôľa poručiteľa rozhodnúť o všetkom jeho majetku. Je v ňom uvedený majetok poručiteľa, ako aj osoby povolané dediť (viď bod 33). Dôvody vydedenia uvedené poručiteľom možno subsumovať pod ust. , tzn. že o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Neexistencia dôvodov vydedenia nebola žalobcami preukázaná. Spresnenie majetku bude predmetom tak dedičského konania, ako aj prerušeného konania o vyporiadanie BSM. Na základe uvedeného súd návrh žalobcov na určenie neplatnosti závetov zo dňa 28.11.2004 a 03.08.2013 vo výroku 2 zamietol. Nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa osobitne dôvodmi neplatnosti závetu 1 z 28.11.2004, nakoľko ak súd považuje za platný neskorší závet, tento ruší závet predošlý v zmysle ust. . Neexistencia dôvodov vydedenia, ktoré by znamenali neplatnosť uvedeného úkonu vydedenia, nebola žalobcami žiadnym spôsobom preukázaná, súd má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a súd musel žalobu v uvedenej časti zamietnuť. Na základe tohto možno vyvodiť právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcov v otázke osvedčenia aktívnej legitimácie v konaní, tzn. nie je nositeľom práva, ktorého sa žalobou domáha. Nakoľko sa žalobcom v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, súd žalobný návrh v uvedenom rozsahu zamietol. Naopak,

žalovaným sa skutočnosti o neplatnosti závetu 3 preukázať podarili, svoje dôkazné bremeno ohľadne nimi tvrdených skutočností uniesli, súd ich protinávrhu preto vo výroku III. vyhovel. Súd nepripustil navrhnuté dôkazy zo strany žalobcov, a to výsluchy svedkov závetu 2, z dôvodu zákonnej koncentrácie konania, nakoľko na pojednávaní dňa 28.03.2022 boli strany konania vyzvané v sudcovskej lehote 1 mesiac na vyjadrenie sa k doterajšiemu dokazovaniu, pričom tak neučili. Zároveň súd dáva do pozornosti, že výsluch svedka závetu 2 pána T. bol vykonaný v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktorý súd považoval na účely tohto konania za dostatočný a v odôvodnení sa s ním vysporiadal, navyše nič nebránilo žalobcom prítomnosť iných svedkov na pojednávaní zabezpečiť. Odročiť konanie za účelom výsluchu svedkov, pričom žalobcovia ani neuvádzali tvrdenia, ktoré sa mali uvedeným dôkazným prostriedkom preukázať, súd považoval v konaní vedenom od roku 2015 za nehospodárne a neúčelné, preto ho nepripustil. Z totožného dôvodu súd neprihliadal ani na ďalšie dôkazy predložené žalovanými na poslednom pojednávaní v zmysle , nakoľko tieto neboli predložené v súlade so zásadou včasnosti, hospodárnosti a koncentrácie konania, žalovaní ich mohli predložiť skôr, ich predloženie na ostatnom pojednávaní nebolo tak hospodárne, súd sa nimi nezaoberal. Nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania podanom dňa 20.01.2016 (opätovne dňa 26.07.2016) do objasnenia kompetencie súdov, ako aj zistenia platnosti tretieho závetu, bolo potrebné sa uvedeným návrhom vysporiadať. Súd nepovažoval uvedený návrh za dôvodný, nakoľko všetky žalobcami uvedené dôvody (platnosť závetu 3, resp. objasnenie kompetencie súdu) si vedel konajúci súd vyriešiť v tomto konaní, preto uvedený návrh súd zamietol vo výroku I. V zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná, nakoľko poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Následne v zmysle namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním o dedičstve. Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Trnava je na prejednanie uvedeného sporu ( o neplatnosť závetov) príslušný, nebolo treba konanie prerušiť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle “.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca 1/ vo výrokoch II., III. a IV. Čo sa týka závetov F. B. zo dňa 28.11.2003 a 03.08.2013 súd nedostatočne zistil skutkový stav. Napriek návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov S. T. a B. T., títo v konaní vypočutí neboli. Súd tento dôkaz odmietol. Sú dôvodné pochybnosti o tom, že F. B. závet nepodpísal pred uvedený svedkami, o ktorej skutočnosti sa právny zástupca žalobcu 1/ dozvedel až tesne pred pojednávaním, na ktorom bolo rozhodnuté. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Pred súdom bolo preukázané, že žalobcovia s poručiteľom mali dobré vzťahy. Dôvody na ich vydedenie naplnené neboli. Bolo preukázané, že aj bývalá manželka vypočutá ako svedkyňa mala aj po rozvode s poručiteľom korektné vzťahy, dokonca finančne mu vypomáhali, preto nemal dôvod postupovať tak, že dôjde k vydedeniu žalobcov 1/ a 2/. Je zrejmé, že poručiteľ vyhotovil závet pod enormným psychickým tlakom, nebol prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Závet nebol poručiteľom podpísaný za prítomnosti 2 svedkov. V skutočnosti uvedené v týchto záveroch neodrážajú faktickej stav spolužitia a komunikácie so žalobcami, ktorý bol korektný a dobrý. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Odvolateľ má za to, že závet spísaný 18.09.2013 je platný, sud sa pri jeho posudzovaní uspokojil len s listinami získanými mimo konania, ktorý postup viedol k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu rozhodnutiu. Podpis svedkyne P. preverovaný v inom konaní nebol jednoznačne označený ako nepravý. Súd procesne pochybil tým, že doručoval do osobnej elektronickej schránky vedenej na meno B. J. a nie do schránky JUDr. Pavol Koczán, advokát a tiež rozsudok nedoručil splnomocnencovi žalobkyne 2/. V danom prípade teda súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd vyslovil, že závet spísaný dňa 28.11.2004 a závet spísaný 03.08.2013 F. B. sú neplatné a vyslovil, že závet F. B. nar. X.XX.XXXX datovaný 18.09.2013 v Trnave vyhlásený notárom JUDr. Jozefom Opatovským v Trnave v konaní , je platný respektíve navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu poukázali, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé docieliť zmenu vydaného rozsudku. Zároveň žalovaní sú názoru, že odvolanie bolo podané oneskorene, žiadajú, aby odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ odmietol. V prípade, že odvolací súd odvolanie neodmietne, žalovaní žiadajú, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Žalobca 1/ v odvolaní tvrdí, že súd zistil nedostatočne skutkový stav, pretože nevykonal dôkaz spočívajúci vo výsluchu svedkov S. T. a B. T.. Žalobca 1/ mal dostatok času na zabezpečenie účasti uvedených svedkov na pojednávaní, keďže súdne konanie prebieha od roku 2015. Odročenie pojednávania za účelom výsluchu svedkov v takom štádiu konania ako žiadali žalobcovia (zápisnica z pojednávania zo dňa 15.06.2022), pričom ani neuvádzali tvrdenia, ktoré sa mali uvedeným dôkazným prostriedkom preukázané, súd považoval v konaní vedenom od roku 2015 za nehospodárne a neúčelné, preto ho nepripustil. Žalovaní sa s týmto názorom plne stotožňujú a považujú ho za logický. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde v zmysle . Zároveň žalobca 1/ neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by malo byť týmto dôkazom preukázané, čo predstavuje nevyhnutnú podmienku dokazovania. Žalovaní odkazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. . Okrem toho, výsluch svedka závetu spísaného dňa 03.08.2013 pána T. bol vykonaný v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktorý súd považoval na účely tohto konania za dostatočný a v odôvodnení sa s ním vysporiadal. Žalobca 1/ v odvolaní tvrdí, že žalobcovia mali s poručiteľom dobré a korektné vzťahy. Tento argument žalobcov bol počas súdneho konania vyvrátený viacerými dôkazmi: denníkom poručiteľa písaným od roku 2002; skutočnosťou, že poručiteľ podal na žalobcu 1/ (svojho syna) viacero trestných oznámení; listom poručiteľa zo dňa 11.11.2012 adresovaným žalobcovi 1/; svedkom závetu zo dňa 03.08.2013 pánom B. T.. Z predmetného denníka poručiteľa je možné vyvodiť, že žalobcovia s poručiteľom nevedeli alebo nechceli korektne komunikovať, ich stretnutia sa končili hádkou a nebrali ohľad na zdravotný stav poručiteľa. V prípade trestných oznámení podaných poručiteľom sa žalobca 1/ ani nedostavil na výsluch, aby konfrontoval tvrdené skutočnosti. V doplnení k výsluchu poručiteľa podanému Okresnému riaditeľstvu PZ dňa 31.07.2008 poručiteľ uvádza, ako ho okradla bývalá manželka s pomocou syna (žalobcu 1/). V trestnom oznámení zo dňa 29.06.2013 poručiteľ uviedol, že „za posledných 15 rokov sa syn o neho nezaujíma, či vôbec žije a ako žije, nereagoval ani na požiadavku, že potrebuje peniaze na živobytie, prestal s ním komunikovať za posledné roky, nepreberá jeho doporučenú poštu, nekontaktuje ho, nenavštevuje, netelefonuje, nemá voči nemu žiaden rešpekt ani úctivosť, ohlasuje sa mu už iba jeho právna zástupkyňa s absurdnými nárokmi“. Svedok v poradí druhého závetu B. T. k vzťahom medzi poručiteľom a žalobcami uviedol, že: „poručiteľ nemal pre nich pekné slovo, len sa na nich sťažoval, že ho okradli, že sa k nemu zle zachovali, aj sa zle chovajú, vyčítal im správanie voči nemu.“ O nie dobrých vzťahoch vypovedal svedok B. T. aj v tom smere, že žalobcovia poručiteľovi napokon ani neprišli na pohreb. V liste zo dňa 11.11.2012, ktorý poručiteľ adresoval žalobcovi 1/, poručiteľ nazýva žalobcu 1/ „bastardom“ a vyčíta mu, že žije na jeho úkor v jeho dome. Zároveň mu vyčíta, že: „nesplnil svoj sľub, je mu dlžný 20.000.000 Sk, urobil z otca žobráka, aj jeho zviera sa chová k nemu lepšie ako syn.“ Z vyššie uvedených skutočností je evidentné, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami boli hlboko rozvrátené a veľmi negatívne, pričom žalobca 1/ v konaní nepreukázal jediným dôkazom opak. Samotný súd konštatoval, že o nedostatku záujmu žalobcov o poručiteľa podľa názoru svedčí aj ten fakt, že v samotnom návrhu je nesprávne uvedený dátum úmrtia poručiteľa. Tým pádom žalobcovia nepoznali ani len správny dátum smrti svojho otca pri podaní žaloby, pričom ak tvrdili, že sa o neho zaujímali, je zarážajúce, že ak poručiteľ zomrel pred vianočnými sviatkami, a o jeho smrti sa dozvedeli až po niekoľkých týždňoch, z uvedeného vyplýva, že ho nekontaktovali ani počas vianočných sviatkov, pričom pri výsluchu tvrdili opak, teda, že si počas sviatkov volali, gratulovali a pod. Taktiež aj tvrdenia žalobcu 1/ týkajúce sa finančnej výpomoci poručiteľovi sú nepravdivé a nepreukázané. Žalovaní sú toho názoru, že bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobcovia sa o poručiteľa nezaujímali, nebrali naňho ohľad a prechovávali voči nemu zášť. Žalobca 1/ namieta použitie dôkazov získaných v trestnom konaní a má za to, že tento postup viedol k neprávnym skutkovým zisteniam súdu. Žalovaní považujú tento argument žalobcu 1/ neudržateľný, keďže je všeobecne známe, že v zmysle za dôkaz môže

slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. V súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, v poradí tretí závet poručiteľa zo dňa 18.09.2013 je absolútne neplatný, a to z dôvodu chýbajúcich formálnych náležitostí v zmysle - absencia prítomnosti 2 svedkov a ich podpisov. Svedkyňa predmetného závetu pani D. P. jednoznačne poprela podpísanie v poradí tretieho závetu. Okrem toho deklarovala, že sa v čase spísania predmetného závetu nenachádzala na území Slovenskej republiky. Zároveň zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru vyplýva, že podpis pani P. na závete zo dňa 18.09.2013 nie je jednoznačne pravý. V predmetnom znaleckom dokazovaní nebolo dokonca vylúčené, že predmetný závet zo dňa 18.09.2013 bol vyhotovený ako bianco listina. Pochybnosti o pravosti závetu zo dňa 18.09.2013 vyplynuli aj zo skúmania opticko - fyzikálnych vlastností papiera, na ktorom bol sporný závet napísaný, pričom bolo konštatované, že papier 1. listu závetu je odlišný od papieru 2. listu závetu. O absolútnej neplatnosti predmetného závetu svedčia aj ďalšie dôkazy napríklad zo znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie strojové písmo vyplýva, že závet zo dňa 18.09.2013 bol napísaný na druhovo zhodnom stroji ako „Majetkové priznanie za rok 1993“, ktoré bolo predložené ako porovnávací materiál. Svedkyňa H. B. (bývalá manželka poručiteľa) pri výsluchu uviedla, že uvedené Majetkové priznanie za rok 1993 nepísala. Predmetné tvrdenie súd označil ako nepresvedčivé a účelové, keďže bolo danou svedkyňou deklarované, že práve ona vybavovala administratívu a účtovníctvo ohľadom podnikania poručiteľa. Navyše žalovaná 2/ rade v konaní uviedla, že poručiteľ daným písacím strojom ani nedisponoval. Žalovaní súhlasia s rozhodnutím súdu ohľadom zamietnutia návrhu na určenie neplatnosti závetu spísaného dňa 28.11.2004 a závetu spísaného dňa 03.08.2013 poručiteľom. Predmetné závety poručiteľa spĺňajú všetky zákonom požadované náležitosti a prejavujú poručiteľovu skutočnú vôľu. Žalovaní sú toho názoru, že dôvod vydedenia uvedený v ust. bol v konaní jednoznačne preukázaný a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, t.j. nepreukázali, že by takýto dôvod neexistoval. Odvolacie dôvody, ktoré žalobca 1/ uviedol v odvolaní nijakým spôsobom neodôvodnil, preto sa k predmetným odvolacím dôvodom nebudú vyjadrovať. Nestačí len uviesť odvolací dôvod, ale je nutné špecifikovať v čom daný odvolací dôvod spočíva. Žalobca 1/ vo svojom odvolaní uvádza, že súd procesne pochybil keď zaslal rozsudok do osobnej elektronickej schránky vedenej na meno B. J. (osobná elektronická schránka), a nie do schránky JUDr. Pavol Koczán, advokát. Žalovaní poukazujú na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky Plsn 1/2015, z ktorého vyplýva, že ak má fyzická osoba viac ako jednu elektronickú schránku (napr. elektronickú schránku fyzickej osoby a elektronickú schránku fyzickej osoby - podnikateľa, alebo advokát má elektronickú schránku fyzickej osoby a elektronickú schránku advokáta), písomné vyhotovenia rozhodnutí, iných úkonov a iných písomností sa musia doručovať do tej elektronickej schránky, ktorá zodpovedá povahe doručovaného dokumentu. V prípade, že písomnosť bola adresátovi doručená do „nevhodnej“ elektronickej schránky, možno ju považovať (aj s prihliadnutím na to, že disponovanie viacerými elektronickými schránkami nemá byť prostriedkom len na dodatočné a účelové napadnutie právoplatných súdnych rozhodnutí) za doručenú, ak bola doručená do „nevhodnej“ elektronickej schránky osobe, ktorá by s ohľadom na rozsah svojej pôsobnosti mala prístup k doručovanému dokumentu aj do „príslušnej“ elektronickej schránky, alebo adresátovi, ktorý je fyzickou osobou, alebo osobám oprávneným konať (konať) v spore alebo v inej právnej veci pred súdom v mene adresáta, ktorý je právnickou osobou, štátom, obcou alebo vyšším územným samosprávnym celkom. Z informácii známych žalovaným vyplýva, že odvolanie podané žalobcom 1/ bolo podané oneskorene. V prípade, že odvolací súd napriek uvedenému posúdi odvolanie ako prípustné, navrhujú odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu 1/ zamietol a žalovaním nárok na náhradu trov odvolacieho konania v konaní o odvolaní žalobcu 1/ vo výške 100%.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (, , , , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ods.

2 ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. ( ).

7. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na určenie neplatnosti závetu spísaného dňa 28.11.2004 a závetu spísaného dňa 3.8.2013 F. B. a požiadavka žalovaných na určenie neplatnosti závetu F. B. datovaného dňa 18.9.2013. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore bola preukázaná neplatnosť závetu datovaného 18.9.2013 (výrok III.) a zároveň bol zamietnutý návrh žalobcov na určenie neplatnosti závetu spísaného dňa 28.11.2004 a závetu spísaného 3.8.2013 (výrok II.) Žalobca 1/ nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní poukazoval najmä na nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože súd odmietol vypočuť svedkov S. T. a B. T., pretože závet nebol podpísaný pred svedkami; poručiteľ nemal dôvod k vydedeniu žalobcov; rozsudok je nepreskúmateľný; listiny získané mimo konania viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok nebol riadne doručený advokátovi žalobcu 1/. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu 1/ je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností; či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

9. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku vo veci samej, a žalovanými tvrdeného vzájomného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov vo veci samej, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím argumentom žalobcu 1/ sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Ako prvé považoval odvolací súd za potrebné zaujať stanovisko k námietke advokáta žalobcu 1/, že napadnutý rozsudok bol doručovaný do jeho súkromnej elektronickej schránky a nie do schránky JUDr. Pavol Koczán.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že proti predmetnému rozsudku podal odvolanie právny zástupca žalobcu 1/, odvolanie bolo podané oneskorene. Spis bol predložený odvolaciemu súdu 1.2.2023, pričom odvolací súd prípisom vec vrátil 1.3.2023 súdu prvej inštancie a to aj z dôvodu, že napadnutý rozsudok nebol doručený právnemu zástupcovi žalobcu 1/ advokátovi JUDr. Pavlovi Koczánovi, so sídlom Ľudovíta Štúra 33, Levice, ktorému bola udelená plná moc na zastupovanie v spore. Súd prvej inštancie doručil rozsudok 24.07.2023 B. J. elektronickými prostriedkami (ako identifikátor osoby prijímateľa je na doručenke uvedené V.://I._ J.), pričom podľa evidencie slovenskej advokátskej komory má advokát JUDr. Pavol Koczán adresu elektronickej schránky s prideleným identifikátorom ico://sk/36100463_20069, a preto súd prvej inštancie mal povinnosť doručiť rozsudok advokátovi žalobcu 1/ do správnej elektronickej stránky s týmto prideleným identifikátorom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie po vrátení spisu doručil napadnutý rozsudok, z elektronickej doručenky vyplýva, že písomnosť bola zástupcovi žalobcu 1/ doručená 30.04.2023, prijímateľ bol označený ico://sk/36100463_20069. Po tom ako bol správne doručený rozsudok advokátovi žalobcu 1/, žalobca 1/ odvolanie nepodal, v spise je založené odvolanie žalobcu 1/ zo dňa 3.8.2022 doručené súdu prvej inštancie 9.8.2022. Strana žalovaných namietala, že rozsudok odvolaním žalovaného 1/ bol podaný až po uplynutí odvolacej lehote lehoty a žiada, aby odvolací súd takto oneskorené odvolanie odmietol. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou včasnosti odvolania žalobcu 1/ proti rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané včas. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pokiaľ súd prvej inštancie doručil rozsudok do súkromnej elektronickej schránky zástupcovi žalobcu 1/ a nie do elektronickej schránky, ktorú má zriadenú v súvislosti s výkonom právnického povolania, ktorá adresa je verejne dostupná, tak pochybil, doručenie rozsudku nebolo vykonané v súlade so e- Govermente a nevyhovuje ani ustanoveniu . Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že lehota na podanie odvolania proti nemu žalobcovi 1/, pokiaľ rozsudok nebol správne doručený, ani nezačala plynúť (pozri R 36/2019). Následne však bolo potrebné vysporiadať sa s procesnou situáciou, že odvolanie žalobcu 1/ bolo podané ešte pred riadnym doručením rozsudku zástupcovi žalobcu 1/ a či takéto odvolanie vyvoláva právne účinky. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktoré proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak má strana zástupcu pre celé konanie ( a ) začína odvolacia lehota plynúť od doručenia rozhodnutia jeho zástupcovi. Zákon jednoznačne vymedzuje začiatok aj koniec lehoty na podanie odvolania, začiatok lehoty na podanie odvolania spája s doručením rozhodnutia osobe oprávnenej na jeho podanie. Účinky odvolania podaného pred doručením rozhodnutia ostávajú zachované, ak je odvolanie podané po jeho vyhlásení (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 4.10.2006). V danom prípade zástupca žalobcu 1/ podal odvolanie po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak ešte pred riadnym doručením napadnutého rozhodnutia, účinky podaného odvolania nastali. Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky na odmietnutie odvolania žalobcu 1/. Účinky doručenia rozsudku, odkedy začala plynúť odvolacia lehota, nenastali tak ako sa domnievajú žalovaní 1/ a 2/, pretože súd prvej inštancie nesprávne doručil napadnutý rozsudok do súkromnej schránky zástupcu žalobcu 1/. Odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ považuje za podané včas, pretože bolo podané pod po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie avšak ešte pred riadnym doručením zástupcovi žalobcu 1/.

13. Žalobca 1/ podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia d), , , a .

14. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom 1/ v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca 1/ s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody pre zamietnutie žaloby žalobcov a pre vyhovenie vzájomnej žaloby žalovaných.

16. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu 1/ týkajúcej sa skutkového stavu bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav tak neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca 1/ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení . Ak aj žaloba 1/ v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

18. Žalobca 1/ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy a to výpovede svedkov S. T. a B. T., ide o svedkov závetu spísaného 3.8.2013.

19. Súd prvej inštancie v bode 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nepripustil navrhnuté dôkazy zo strany žalobcov, a to výsluchy svedkov závetu 2, z dôvodu zákonnej koncentrácie konania, nakoľko na pojednávaní dňa 28.03.2022 boli strany konania vyzvané v sudcovskej lehote 1 mesiac na vyjadrenie sa k doterajšiemu dokazovaniu, pričom tak neučili. Zároveň súd dáva do pozornosti, že výsluch svedka závetu 2 pána T. bol vykonaný v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktorý súd považoval na účely tohto konania za dostatočný a v odôvodnení sa s ním vysporiadal, navyše nič nebránilo žalobcom prítomnosť iných svedkov na pojednávaní zabezpečiť. Odročiť konanie za účelom výsluchu svedkov, pričom žalobcovia ani neuvádzali tvrdenia, ktoré sa mali uvedeným dôkazným prostriedkom preukázať, súd považoval v konaní vedenom od roku 2015 za nehospodárne a neúčelné, preto ho nepripustil.

20. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

21. Odvolací súd nezistil dôvody pre ktoré by uvedený postup súdu prvej inštancie mal byť posúdený ako nesprávny. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov S. T. a B. T. bol podaný neskoro až po uplynutí lehoty poskytnutej súdom prvej inštancie. Žalobca 1/ mal možnosť takéto oneskorenie uplatnenia návrhu na vypočutie svedkov ospravedlniť, pričom takýto postup nepožadoval, preto súd prvej inštancie správne nepriznal procesnoprávne účinky týmto návrhom, teda ich nevykonal. Ani v podanom odvolaní žalobca 1/ neposkytol relevantné vysvetlenie prečo návrh na vypočutie svedkov podal neskoro. Súd prvej inštancie vychádzal z výpovedi navrhnutého svedka p. T. v trestnom konaní, ktorý plne postačoval pre účely tohto konania. Žalobca 1/ v odvolaní ani bližšie neuviedol v čom spočívajú dôvodné pochybnosti o tom, že poručiteľ pred svedkami závet nepodpísal.

22. S poukazom na dôvody podanej žaloby a vzájomnej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie neplatnosti závetu poručiteľa datovaného 18.9.2013 bolo rozhodujúcim zistenie, že údajná svedkyňa tohto závetu výslovne uviedla, že závet nepodpísala a pravosť a autentickosť závetu bola spochybnená aj nepriamymi dôkazmi a pre zamietnutie žaloby bolo rozhodujúce, že závet poručiteľa zo dňa 3.8.2013 spĺňa zákonom stanovené náležitosti a žalobcovia nepreukázali neexistenciu dôvodov vydedenia. K odvolacej námietke žalobcu 1/, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena žalobcami, založeného na nimi navrhnutých dôkazov, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu 1/ je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobcami tvrdená pravosť podpisu svedkyne P., nebola preukázaná a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Nebola opodstatnená odvolacia argumentácia, že pri posudzovaní pravosti podpisu sa súd uspokojil s dôkazmi mimo konania, žalobca 1/ opomenul, že svedkyňa P. bola vypočutá v tomto konaní.

23. K odvolaciemu dôvodu žalovanej podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol a vzájomnej žalobe vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru, že k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , súd prvej inštancie zhodnotil vykonané dokazovanie, pre záver o neplatnosti závet zo dňa 18.9.2013 považoval za rozhodujúce, že svedkyňa tohto závetu p. D. P. poprela podpísanie závetu, pravosť a autenticita závetu bola spochybnená nepriamymi dôkazmi podrobne zhodnotenými súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že žalobcovia nepreukázali, že neexistujú dôvody ich vydedenia tak ako sú popísané v závete poručiteľa zo dňa 18.9.2013, preto správne aplikoval .

24. Pokiaľ ide o uplatnené odvolacie dôvody podľa a , odvolateľ ich bližšie nekonkretizoval.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokmi. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom 1/ nie sú naplnené.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu 1/ odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu 1/ zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. , III. a IV. podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením do 60 dní po právoplatnom skončení veci

30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).