Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-10-2024.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, E. F. G., štátny občan SR, o vymoženie 2 499,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/410/2015-15 zo dňa 14.10.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/410/2015-15 zo dňa 14.10.2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že cit.: „Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; § 54 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
3. Konštatoval, že zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“) vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok však neobsahuje návrh banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu - rozhodcovskú doložku, bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom - klientom. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka a.s.) ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere, ktorá s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má povahu spotrebiteľskej zmluvy a to aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vyplývajúci z výpisu z obchodného registra, ako aj na skutočnosť, že právny predchodca oprávneného vystupoval v obdobných prípadoch opätovne. Vychádzajúc z okolností týkajúcich sa utvárania zmluvy a povahy zmluvných strán je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o vedení účtu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal za jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, z dôvodu ktorého je na právny vzťah medzi účastníkmi nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a to bez ohľadu na dohodu strán sú súčasťou obsahu záväzku. V tomto ohľade poukázal aj na
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého mal rozhodca na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu.
4. Uzavrel, že v posudzovanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by rozhodcovskému konaniu chcel zabrániť. Tým sa totiž spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný aj v predmetnom prípade nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, pričom povaha zmluvy je adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko je možné predpokladať, že by si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
5. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní ďalej vychádzal z toho, že na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky v súdenej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený právnym predchodcom oprávneného, ktorý zmluvy o úvere uzatváral rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Konštatoval, že záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť pritom môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, rozhodcovský súd síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, no podľa názoru súdu ich neaplikoval dôkladne. Fakticky nerovnovážny stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Podľa záverov súdu prvej inštancie tak dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami OZ, najmä § 52 a nasl. OZ, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý ho právne odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Namietal v ňom prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku pre skúmanie exekučného titulu a skúmaním rozhodcovskej doložky. Namietal tiež existenciu prekážky rozsúdenej veci, brániacej jej opätovnému posúdeniu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, ktorú odvodzoval z vylúčenia možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na to, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ a s tým spojené porušenie § 153 ods. 1 O.s.p., spočívajúce v absencii akýchkoľvek dôkazov pre právne závery uvedené v rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci, konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, aplikáciou sekundárneho práva a judikatúry Európskeho súdneho dvora. Namietal tiež porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora vyhovuje, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Povinný, ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. V konaní na súde prvej inštancie vydal rozhodnutie vyšší súdny úradník, preto keď postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. zákonný sudca odvolaniu nevyhovel, bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, hlavne či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Odvolací súd konštatuje, že vo veci bol súdom prvej inštancie zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo/207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory.
16. Rozhodcovskú doložku/zmluvu je tak potrebné skúmať z toho hľadiska, či nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, teda donucuje spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. V prípade, ak by pri súdnom prieskume takejto rozhodcovskej doložky/zmluvy bol prijatý záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, teda uvedená rozhodcovská doložka/zmluva nútila spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej nemohol byť vydaný vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť ani spôsobilým exekučným titulom, tzn. podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
17. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a tým, že ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol donútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by rozhodcovskému konaniu chcel zabrániť. S uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd.
18. Zaradenie rozhodcovskej doložky do záverečných ustanovení zmluvného formuláru odôvodňuje záver, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a doložky je pritom, vychádzajúc z § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím. Zo znenia rozhodcovskej doložky však nevyplýva, že by bol spotrebiteľovi predložený návrh, o ktorom by bolo možné jednať. Súhlas spotrebiteľa s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky pritom musí byť vyjadrený jasne a určito.
19. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
20. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, a aj bez návrhu musí takisto preskúmať nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s čl. 6 uvedenej smernice, a to hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / H. I., bod 50, 51).
21. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva obdobné právne účinky ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012).
22. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vidí odvolací súd tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 449 km (Vyšný Žipov - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.
23. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ustanovení OZ neplatná. Pokiaľ teda došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, na ktorého vydanie rozhodcovský súd nemal právomoc, ide o rozsudok materiálne nevykonateľný. So zreteľom na správny záver súdu prvej inštancie o neplatnej rozhodcovskej doložke odvolací súd už nepovažoval za opodstatnené zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nie sú v ďalšom konaní spôsobilé zvrátiť vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).