Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/115/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, IČO: 00 329 321, zastúpený: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, Zimná 62, Spišská Nová Ves, IČO: 42 099 595, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Kukuričná 1, Bratislava, IČO: 47 211 253, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 41 545,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -190 zo dňa 16.01.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -190 zo dňa 16.01.2023 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. -190 zo dňa 16.01.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“), v právnej veci žalobcu: Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, IČO: 00 329 321 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: Helske, s.r.o., Kukuričná 1, Bratislava, IČO: 47 211 253 (ďalej len ako ,,žalovaný“) rozhodol tak, že zastavil konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania takto: úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 329,68 eura od 22.01.2021 do 13.04.2022, vo výške 32,23 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 308,44 eura od 28.01.2021 do 13.04.2022, vo výške 29,75 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 629,37 eura od 02.03.2021 do 13.4.2022, vo výške 56,14 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 645,15 eura od 10.04.2021 do 13.04.2022, vo výške 52,04 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 450,28 eura od 11.05.2021 do 13.04.2022, vo výške 33,26 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 430,18 eura od 27.05.2021 do 13.04.2022, vo výške 30,27 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 441,08 eura od 02.07.2021 do 13.04.2022, vo výške 27,55 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9 025,25 eura od 31.01.2021 do 13.4.2022, vo výške 864,45 eura

- úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100,00 eur od 31.01.2021 do 13.04.2022, vo výške 9,58 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.08.2020 do 14.04.2022, vo výške 406,94 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.09.2020 do 14.04.2022, vo výške 386,12 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.10.2020 do 14.04.2022, vo výške 365,97 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eur od 16.11.2020 do 14.04.2022, vo výške 345,16 eur - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.12.2020 do 14.04.2022, vo výške 325,01 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.01.2021 do 14.04.2022, vo výške 304,19 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.02.2021 do 14.04.2022, vo výške 283,38 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo

sumy 1 343,02 eura od 16.03.2021 do 14.04.2022, vo výške 264,57 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.04.2021 do 14.04.2022, vo výške 243,76 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.05.2021 do 14.04.2022, vo výške 223,61 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.06.2021 do 14.04.2022, vo výške 202,80 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 343,02 eura od 16.07.2021 do 14.04.2022, vo výške 182,65 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 781,24 eura od 16.07.2020 do 14.04.2022, vo výške 109,07 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 000,73 eura od 16.08.2020 do 14.04.2022, vo výške 132,92 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 000,73 eura od 16.09.2020 do 14.04.2022, vo výške 126,12 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.10.2020 do 14.04.2022, vo výške 75,54 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.11.2020 do 14.04.2022, vo výške 71,24 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.12.2020 do 14.04.2022, vo výške 67,08 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.01.2021 do 14.04.2022, vo výške 62,79 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eur od 16.02.2021 do 14.04.2022, vo výške 58,49 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.03.2021 do 14.04.2022, vo výške 54,61 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.04.2021 do 14.04.2022, vo výške 50,31 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.05.2021 do 14.04.2022, vo výške 46,16 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.06.2021 do 14.04.2022, vo výške 41,86 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 632,38 eura od 16.07.2021 do 14.04.2022, vo výške 37,70 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 609,08 eura od 22.01.2021 do 13.04.2022, vo výške 59,54 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 666,46 eura od 28.01.2021 do 13.04.2022, vo výške 64,27 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 635,90 eura od 02.03.2021 do 13.04.2022, vo výške 56,73 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 559,60 eura od 10.04.2021 do 13.04.2022, vo výške 45,14 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 567,42 eura od 8.05.2021 do 13.04.2022, vo výške 42,28 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 487,51 eura od 27.05.2021 do 13.04.2022, vo výške 34,30 eura - úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 436,85 eura od 02.07.2021 do 13.04.2022, vo výške 27,29 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 781,24 eura od 16.07.2020 do 14.04.2022, vo výške 248,82 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1 000,73 eura od 16.08.2020 do 14.04.2022, vo výške 303,22 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 1 000,73 eura od 16.09.2020 do 14.04.2022, vo výške 287,71 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.10.2020 do 14.04.2022, vo výške 172,32 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.11.2020 do 14.04.2022, vo výške 162,52 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.12.2020 do 14.04.2022, vo výške 153,04 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.01.2021 do 14.04.2022, vo výške 143,23 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.02.2021 do 14.04.2022, vo výške 133,43 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.03.2021 do 14.04.2022, vo výške 124,58 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.04.2021 do 14.04.2022, vo výške 114,78 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.05.2021 do 14.04.2022, vo výške 105,29 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.06.2021 do 14.04.2022, vo výške 95,49 eura - zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 632,38 eura od 16.07.2021 do 14.04.2022, vo výške 86,00 eur paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vrátil mu aj súdny poplatok 970,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení , , , a (ďalej len ako „CSP“), a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo aj ako „ObZ“) a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj ako „“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 04.08.2021 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu v sume vo výške 41 545,01 eura spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu nájomného a služieb spojených s nájmom a zmluvnú pokutu na základe nájomnej zmluvy č. 23059/2017/OM/249 zo dňa 12.07.2017 spolu s prílohami (ďalej len ako „nájomná zmluva č. 23059“), nájomnej zmluvy č. 3780/2019/OM zo dňa 01.05.2019 (ďalej len ako „nájomná zmluva č. 3780“), nájomnej zmluvy č. 23975/OM/2017 zo dňa 31.07.2017 (ďalej len ako „nájomná zmluva č. 23975“), dodatok č. 2 k nájomnej zmluve č. 23975 zo dňa 28.02.2018, nájomnej zmluvy č. 23009/OM/2017 zo dňa 12.07.2017 (ďalej len ako „nájomná zmluva č. 23009“), a dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 k nájomnej zmluve č. 23009.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podaním zo dňa 13.01.2023 žalobca zobral späť žalobu do sumy žalovanej istiny v sume vo výške 41 545,01 eura, nakoľko žalovaný mu uhradil istinu v dňoch 13.04. 2022 a 14.04.2022, avšak napriek jeho výzvam mu neuhradil príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva z celkového nezaplateného úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm vo výške v sume 3 180,16 eura a z nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške v sume 2 130,44 eura, teda celkovo v sume vo výške 5 310,60 eura. Podaním zo dňa 13.01.2023 žalobca zobral žalobu späť do sumy istiny 41 545,01 eura z dôvodu, že žalovaný mu istinu uhradil a to v dňoch 13.04. a 14.04.2022. Napriek výzvam žalobcu, žalovaný mu neuhradil príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva z celkového nezaplateného úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm v sume vo výške 3 180,16 eura a z nezaplatenej celkovej zmluvnej pokuty v sume vo výške 2 130,44 eura, teda celkovo v sume vo výške 5 310,60 eura. S poukazom na ustanovenie , a , súd konanie v časti žalovanej istiny ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej. Predmetom žaloby po čiastočnom späťvzatí zostal úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol svoje námietky, avšak len veľmi všeobecne a nekonkrétne, keďže neuviedol ani to, či namieta kvalitu alebo kvantitu poskytnutého plnenia a teda v zmysle ustanovenia žiadne vlastné tvrdenia o namietaných skutkových okolnostiach neuviedol, a preto je jeho popretie neúčinné. Navyše v priebehu konania celú dlžnú istinu, ktorá pozostávala z neuhradeného nájomného podľa viacerých uzatvorených nájomných zmlúv a z neuhradených platieb za spotrebu médií a služieb spotrebovaných v predmete nájmu uhradil, čím uznal nárok žalobcu za nesporný. S poukazom na ustanovenia a , , nariadenia vlády , súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý po zaplatení istiny zostal samostatným predmetom konania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % z dlžnej sumy, a preto súd jeho nároku aj v časti výšky úrokovej sadzby v plnom rozsahu vyhovel. Nájomné podľa nájomnej zmluvy č. 23975 a nájomnej zmluvy č. 23009, bolo splatné do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a preto sa žalovaný nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Splatnosť nájomného v sume vo výške 9 025,25 eura bola dohodnutá v bode 4.2 nájomnej zmluvy č. 23059 vždy k 15. januáru kalendárneho roku, za ktorý sa nájomné platí. Podľa bodu 4.4 ak faktúra napriek osobitnej písomnej výzve prenajímateľa nie je uhradená v dodatočnej lehote nie kratšej ako 30 dní, vznikne nájomcovi povinnosť platiť úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, keďže žalovanému vzniklo omeškanie ku dňu 31.01.2021, uplatnil si ho žalobca podľa zmluvy k tomuto dátumu. Žalovaný účinne nepoprel nárok žalobcu týkajúci sa splatnosti vystavených faktúr v zmysle ustanovenia , uznal ho a nemal voči nemu žiadne námietky, a preto súd prvej inštancie žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca si popri nárokoch vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. 23009 uplatnil aj zmluvnú pokutu dohodnutú v článku IV vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, nakoľko žalovaný v rozpore s touto zmluvou neuhradil nájomné v dohodnutej lehote splatnosti, a preto súd prvej inštancie rozhodol o zmluvnej pokute podľa ustanovenia a ako aj článku IV nájomnej zmluvy č. 23009 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 0,05 % z jednotlivých dlžných súm. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nasl. a ich náhradu priznal v spore úspešnému žalobcovi. Podľa a ustanovenia nariadenia vlády súd prvej inštancie priznal žalobcovi paušálnu náhradu v sume vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. O vrátení súdneho poplatku za podanie žaloby v sume vo výške 970,80 eura, súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , zákona č. 71/92 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume vo výške 1 296 eur, po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom sporu istina v sume vo výške 5 310,60 eura, čomu zodpovedá súdny poplatok v sume vo výške 318,50 eura, a preto žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 970 eur. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný riadne a včas odvolanie dňa 21.02.2023 voči výrokom II. a III. a v ktorom namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia a vec nesprávne právne posúdil v zmysle , ďalej namietal neoprávnenosť vymáhaného nároku titulom úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca vychádzal pri ich vyčíslení z nesprávnych výpočtov a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne pri výpočte úrokov z omeškania, nakoľko žalobca si nesprávne započítal aj dni splatnosti faktúr a aj dni, kedy nájomné bolo pripísané na účet žalobcu. Ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepostačujúce, nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo považuje žalobcom predložené výpočty ohľadom príslušenstva pohľadávky za správne. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.04.2023 a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a dôvodil, že žalovaný nárok žalobcu uznal, či už v podanom odvolaní ako aj samotným zaplatením dlžnej sumy. Pokiaľ ide o určenie dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania, žalovaný nesprávne uvádza, že si žalobca započítal aj deň, kedy nastala splatnosť jednotlivých dlžných súm. Žalobca si uplatňoval jednotlivé sumy priamo na základe zmluvy, kde bola dohodnutá splatnosť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, preto prvým dňom, kedy sa dostal žalovaný do omeškania bol 16. deň. Pokiaľ išlo o neuhradené sumy z vystavených faktúr, tzn., že deň ich splatnosti nebol započítaný do omeškania, ale až nasledujúci deň. Keďže žalovaný uhradil dlžné sumy či už 13.04.2022, alebo 14.04.2022, žalobca má za to, že správne vypočítal úrok z omeškania ako aj zmluvnú pokutu ku dňu jednotlivých úhrad. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný mohol svoje výhrady uplatniť v prvostupňovom konaní, a preto nie je možné na tieto výhrady žalovaného prihliadať. Žalobca zároveň podotýka, že podané odvolanie žalovaného je všeobecné bez toho, aby presne špecifikoval nesprávne vyčíslené úroky z omeškania ako aj zmluvnú pokutu, a preto je potrebné ho považovať za odvolanie, ktoré nie je riadne odôvodnené. 6. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli súdu prvej inštancie doručené. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 9. Podľa Čl. 11 ods. 1 , úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 10. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 11. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 12. Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Podľa písm. a) , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, 14. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 15. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 16. Podľa , odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. 17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 21. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 22. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 23. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 24. Podľa nariadenia vlády SR č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a taktiež konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia , z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. 26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci ( ).

27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.

28. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku vo výroku II. a súvisiacemu výroku III., kde žalovaný namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania aj za dni, kedy ešte mohol nájomné riadne zaplatiť a tiež za deň, kedy dlžnú sumu zaplatil, teda kedy bola pripísaná na účet žalobcu, odvolací súd uvádza, že žalovaný túto námietku uviedol až v odvolacom konaní, pričom spôsob výpočtu úrokov z omeškania mu bol známy už zo samotnej žaloby. Odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozsudku, kde uviedol, že žalobcovi priznal uplatnený nárok na úroky z omeškania vyplývajúce v zmysle nájomných zmlúv č. 23975 a č. 23009 a to v zákonnej 8 % výške tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobcu t. j. príslušenstvo pohľadávky účinne nepoprel tak, ako to vyžaduje ustanovenie , v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy ).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ).

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa neoznačil a ani nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a teda účinným spôsobom nerozporoval dôkazy tvrdené žalobcom a teda nenamietal, v čom presne spočíva neoprávnenosť vymáhaného nároku žalobcu voči nemu ohľadom nesprávnych výpočtov úrokov z omeškania a ktorých konkrétnych zaplatených faktúr sa to týka a nárok žalobcu tak účinne nepoprel ( ). Preto skutkové tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné.

Podľa ustanovenia , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť ako novoty v odvolacom konaní, len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia vyplýva, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný aj prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak iba pri splnení taxatívne stanovených procesných podmienok zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa uvádza: „Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.“

V zmysle odvolací súd prihliadne na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolaní ako odvolací dôvod uvedené a teda je povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať iba v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky. Odvolací súd v tomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak nezistí procesnú vadu, ktorá sa týka procesných podmienok.

V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.11.2023, v ktorom sa uvádza:„... ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. , keď toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného v ust. ods. vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku II. a súvisiacieho výroku III. v intenciách ustanovenia , dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. nemá žiadnu procesnú vadu, a prijal záver, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol správne, pričom rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia a vec nesprávne právne posúdil v zmysle , odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky.

Úlohou súdu nie je nahrádzať povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových

otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného uvedené v podanom odvolaní v zmysle a sú uvedené len vo všeobecnej rovine, bez toho, aby ich dostatočne argumentačne konkretizoval, a preto nie sú spôsobilé spochybniť závery napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom z nich nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení , ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom prvej inštancie nenesú žiadne prvky arbitrárnosti, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. ).

Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

30. Vzhľadom na skutočnosť, žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti II. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % , o výške ktorých, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).