Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-58-2018.pdf
PDF · 244.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: JYSK s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 974 133, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o zaplatenie 4.331,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 175,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 39,80%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 13.813,89 eur a úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 13.813,89 eur od 28.10.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca si na nižšie uvedenom skutkovom základe uplatnil svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stavebného úradu, mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSP-Bb zo dňa 29.12.2014, ktorého nezákonnosť bola konštatovaná samotným žalovaným, ako aj Okresným úradom Prešov. Žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia vznikla škoda v podobe nemožnosti použitia stavby, na ktorú bolo vydané (nezákonné) stavebné povolenie (a to až do času, kedy mohol žalobca použiť stavbu na inej prevádzke), nákladov na prípravu miesta umiestnenia stavby, inštaláciu, stavebné práce, následné odinštalovanie a prevoz, ako aj ďalšie iné náklady, ktoré by žalobcovi nevznikli, pokiaľ by stavebný úrad vydal zákonné rozhodnutie. Žalobca si prostredníctvom tejto žaloby uplatňuje iba exaktné a nevyhnutné náklady, vynaložené/vzniknuté v dôsledku nezákonného rozhodnutia (t.j. ostatné súvisiace náklady, ako napr. ušlý zisk si žalobca v tejto žalobe neuplatnil). Žalobca zároveň považuje za spravodlivé a žiaduce, aby bol odškodnený aspoň v nevyhnutnej miere, nakoľko vzniknutá škoda je dôsledkom žalovaným konštatovaného porušenia zákona stavebným úradom v rámci preneseného výkonu štátnej správy a zároveň spomínané porušenie zákona stavebným úradom priamo zapríčinilo nemožnosť použitia stavby žalobcom, teda spôsobilo žalobcovi ďalšie náklady, ktoré by za iných okolností vynakladať nemusel. Žalobca odôvodnil žalované nároky nasledovne: Dňa 29.12.2014 vydalo Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutie č. 87351/9619/2014-OSP-Bb (ďalej len „Povolenie“), ktorým bola povolená stavba „Zdvíhacia plošina“ na pozemkoch parc. č. KN-C 2007/218, 2007/219 v k. ú. A. (ďalej len „stavba“), pre
žalobcu ako stavebníka. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015, pričom žalobca vykonal stavbu „Zdvíhacej plošiny“ v súlade s vydaným právoplatným Povolením, vrátane právnych predpisov a technických noriem. Spoločnosť MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891 (ďalej len „Merkury Market“) podala voči Povoleniu odvolanie (ďalej len „Podnet“). Nakoľko bolo odvolanie Merkury Market podané až potom, ako Povolenie nadobudlo právoplatnosť, Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) ako príslušný odvolací orgán posúdil dané podanie ako podnet na preskúmanie Povolenia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a začal konanie o preskúmanie zákonnosti Povolenia. Dôvodom podania podnetu/odvolania Merkury Market bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu za účelom prešetrenia realizácie stavby „Zdvíhacia plošina“, na základe ktorého bolo konštatované obmedzenie plynulosti cestnej premávky na účelovej komunikácii, kde sa predmetná stavba nachádza. Spoločnosť MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. bola účastníkom stavebného konania v predmetnej veci, v rámci ktorého nevzniesla žiadne námietky, ako ani nepodala voči vydanému Povoleniu odvolanie. Vo vyjadrení k Podnetu žalobca namietal, že vzhľadom na oneskorené oznámenie termínu, sa žalobca nemohol výkonu štátneho stavebného dohľadu zúčastniť, čím boli porušené jeho práva deklarované platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Čo sa týka námietok Merkury Market ohľadom plynulosti prevádzky, žalobca poukázal na to, že v mieste stavby je minimálna premávka motorových vozidiel a pohyb osôb, pretože ide o zázemie prevádzok, stavba bola zrealizovaná v zmysle Povolenia, zrealizovaním stavby sa žiadnym spôsobom nezmenilo užívanie a možnosť užívania a využitia komunikácie a „zázemia“ prevádzok, keďže aj do zrealizovania stavby sa „zázemie“ využívalo identickým spôsobom a realizácia stavby nemá na využívanie priestoru žiadny negatívny vplyv, práve naopak, inštalovaním stavby sa podstatne skrátil čas vykládky tovaru z dopravných prostriedkov – kamiónov, ktoré v čase zásobovania zaberajú malú časť priestoru „zázemia“ prevádzok vrátane komunikácie, pričom zásobovanie prevádzky žalobcu sa uskutočňuje maximálne 2x týždenne po dobu cca 1 hodiny, „Zdvíhacia plošina“ je v čase vykládky tovaru „zakrytá“ motorovým vozidlom, ktoré je rozmerovo ako aj objemovo niekoľkonásobne väčšie a v čase nepoužívania je zasunutá v komunikácii s tým, že je plnohodnotne prejazdná všetkými druhmi motorových vozidiel, preto stavba nemôže obmedzovať tak bezpečnosť a plynulosť premávky, ako aj bezpečnosť osôb. Vzhľadom na uvedené majú za to, že Podnet bol podaný spoločnosťou Merkury Market nedôvodne. Výsledkom preskúmania Povolenia a príslušného spisového materiálu v rámci mimo odvolacieho konania na okresnom úrade bolo zrušenie Povolenia rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2- 2015/26801/91474/ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015. V odôvodnení k uvedenému rozhodnutiu sa uvádza, že dôvodom zrušenia Povolenia je najmä absencia záväzného stanoviska cestného správneho orgánu – mesta Poprad podľa § 140a stavebného zákona, s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona, podľa ktorého na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom, alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (zvláštne užívanie) je potrebné povolenie cestného správneho orgánu. Okresný úrad taktiež odôvodnil zrušenie Povolenia rozporom s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a ust. § 46 správneho poriadku. V zmysle rozhodnutia teda Povolenie nebolo možné ponechať v platnosti, nakoľko „postup stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia nezodpovedal zákonu“. Voči rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015, ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené Povolenie žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že si žalobca v rámci konania o vydanie Povolenia splnil všetky povinnosti a predložil všetky podklady požadované mestom Poprad ako príslušným stavebným úradom, pričom nemal vedomosť o porušení zákona zo strany mesta Poprad spôsobujúcich nezákonnosť Povolenia. Ďalej zdôraznil, že správny orgán bol v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 62 ods. 3 Stavebného zákona povinný žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov, resp. zabezpečiť potrebné stanovisko a nakoľko sa tak nestalo (t.j. žalobca na doloženie/zaobstaranie inej dokumentácie vyzvaný nebol), mohlo ísť o nesprávny postup a rozhodnutie správneho orgánu. Poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v mimoodvolacom konaní musí byť riadne preukázané, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vydané v rozpore s hmotným právom, nie procesným alebo nesprávnym postupom správneho orgánu, nakoľko sa napadnuté rozhodnutie v mimo odvolacom konaní nezrušuje na ujmu účastníka konania preto, aby sa odstránili procesné pochybenia, zavinené prvostupňovým orgánom. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy (ďalej len „Ministerstvo“) v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci preskúmalo a rozhodlo tak, že rozhodnutie okresného úradu zrušilo a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 26864/2015/B625-SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015 (ďalej len „Rozhodnutie“). Ministerstvo v odôvodnení k Rozhodnutiu uvádza, že okresný úrad v rámci mimo odvolacieho konania
nezistil, že rozhodnutie stavebného úradu (Povolenie) bolo vydané v rozpore s hmotným právom a to porušením ust. § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 5, § 32 ods. 1 a ods. 2, § 46 správneho poriadku, § 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo zrušené Povolenie Ministerstvo uviedlo, že „Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu (Prešov) je nepresvedčivé, nepresné, nezrozumiteľné a svojim obsahom nezodpovedá správnemu poriadku, stavebnému zákonu a ani osobitným prepisom, najmä cestnému zákonu.“. Ministerstvo v rámci odvolacieho konania voči rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, ktorým bolo zrušené Povolenie, v nadväznosti na posúdenie zákonnosti Povolenia dospelo k nasledovným záverom: „S poukázaním na porušenie § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku stavebným úradom (mesto Poprad) možno konštatovať porušenie zásady materiálnej pravdy. Táto zásada vyjadruje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci a na tento účel si musí zaobstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľad na to, v prospech koho svedčia.“ „V danom konkrétnom prípade okresný úrad nezistil, že stavebný úrad (mesto Poprad) nesprávne posúdil žiadosť, náležitosti žiadosti, skutkový a právny stav veci. Stavebný úrad nezisťoval skutkový stav, oznámil listom č. 84093/9619/2014-OSP-Bp zo dňa 24.11.2014 začatie spojeného územného a stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania, z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.“ „Stavebný úrad nezistil, že v skutočnosti nejde o spevnené plochy, ale o účelovú komunikáciu, ako uviedol Okresný úrad Prešov.“ „Projektová dokumentácia počítala s búracími prácami telesa účelovej komunikácie a stavba je navrhnutá priamo v telese účelovej komunikácie. Stavebný úrad neskúmal ani právny stav veci, podľa LV priloženého k návrhu je pozemok parc. č. 2007/213 k. ú. A., zastavané plochy a nádvoria, označený spôsob využ. 22 – t.j. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“ „Stavebný úrad nesprávne posúdil návrh a povolil stavbu ako jednoduchú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona, ako všeobecný stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona.“ „Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil návrh ako novú stavbu a nie ako zmenu stavby účelovej komunikácie pozostávajúcej z pohyblivej vrchnej časti vozovky (osadením zdvíhacej plošiny), ktorú je oprávnený povoliť len špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, čo okresný úrad v mimoodvolacom konaní pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia nezistil a nekonštatoval. Stavebný úrad povolil uvedenú stavbu ako všeobecný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní, na povolenie ktorej nebol vecne príslušný.“ Vzhľadom na vyššie uvedené okresný úrad rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2- 2016/3522/11646/ŠSS- ZV zo dňa 26.01.2016 (ďalej len „Rozhodnutie o zrušení Povolenia“) opätovne rozhodol o Povolení, a nakoľko bol viazaný právnym názorom ministerstva, ktoré skonštatovalo, že vydaním Povolenia došlo k porušeniu zákona, okresný úrad Povolenie zrušil a v odôvodnení odkázal na právne závery v Rozhodnutí Ministerstva (č. 26864/2015/B625-SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015). Nakoľko ide v zmysle § 59 ods. 4 správneho poriadku o rozhodnutie odvolacieho orgánu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, Rozhodnutie o zrušení Povolenia je konečným (právoplatným) rozhodnutím. Pre účely uplatnenia náhrady škody podľa Zákona je nezákonným rozhodnutím rozhodnutie mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSP-Bb zo dňa 29.12.2014 - Povolenie (ďalej len „Nezákonné rozhodnutie“), ktoré bolo pre rozpor so zákonom rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-PO-OVBP2-2016/3522/11646/ŠSS-ZV zo dňa 26.1.2016 zrušené. Zákon pojem „nezákonné rozhodnutie“ nedefinuje, avšak v zmysle ustálenej judikatúry ide vo všeobecnosti o rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (t.j. je v rozpore s hmotnými alebo procesnými právnymi normami) a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom; žalobca poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 27/2011 zo dňa 20.03.2012. V súvislosti s podmienkou vyčerpania riadneho opravného prostriedku podľa § 6 ods. 2 Zákona Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 171/2009 zo dňa 29.04.2010 uviedol: „Je nepochybné, že veta druhá § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom a účinnom znení umožňuje výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov. ... To, čo treba chápať pod pojmom: „prípady hodné osobitného zreteľa“ ponechal v každej konkrétnej veci na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval
jeho podanie.“ Nakoľko nezákonné rozhodnutie (Povolenie) bolo vydané v prospech žalobcu, jeho nezákonnosť žalobca nezavinil, naopak, spoliehal sa na jeho správnosť a súlad so zákonom, a teda ako úspešný účastník spojeného územného a stavebného konania nemal dôvod podať voči nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, možno aj s poukazom na vyššie uvedený judikát Najvyššieho súdu SR potvrdiť, že skutkový stav vylučoval podanie opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu, a teda išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy možno upustiť od podmienky napadnutia nezákonného rozhodnutia opravným prostriedkom. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 333/2009 zo dňa 31.5.2011 konštatuje: „V situácii, keď žalobca vadnosť rozhodnutia o vydaní územného rozhodnutia nezavinil, a ako úspešný účastník územného konania nemal dôvod a ani možnosť podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, a keď vynaložením nákladov na zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania, pokiaľ tieto boli vynaložené po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na toto rozhodnutie, mu vznikla škoda, bolo potrebné ustanovenie § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. (nahradený zákonom č. 514/2003 Zb. ) vykladať tak, aby zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu v materiálnom zmysle sa mohla naplniť, t. j. tak, aby majetková ujma žalobcu mohla byť odčinená.“ Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že je potrebné vykladať ustanovenia Zákona súvisiace s podmienkami uplatnenia nároku poškodeného na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia s prihliadnutím najmä na účel zákona a v tomto zmysle posudzovať aplikáciu daného ustanovenia na konkrétny prípad. Účelom Zákona je v zmysle dôvodovej správy k Zákonu umožnenie uplatnenia zodpovednosti orgánov verejnej moci za každé porušenie zákona, alebo za ich každý nesprávny úradný postup, nakoľko ide o nežiaduci a spoločensky neprijateľný jav. Podmienku využitia riadnych opravných prostriedkov dôvodová správa odôvodňuje tým, že iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú. Boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Nakoľko Povolenie (nezákonné rozhodnutie) nadobudlo dňa 19.01.2015 právoplatnosť, žalobca si dal si na základe právoplatného stavebného povolenia zhotoviť stavbu „Zdvíhacia plošina“. Stavebné práce zabezpečoval pre žalobcu zmluvný partner, spoločnosť Rofox spol. s r.o., so sídlom Podhůrská 232, 500 03 Hradec Králové CZ, IČO:275 07 033 prostredníctvom organizačnej zložky ROFOX, spol. s r. o., organizačná zložka v Slovenskej republike a zariadenie „zdvíhacia plošina“ dodala žalobcovi spoločnosť Zvedací plošiny, s.r.o., so sídlom Vratimovská 624/11, 718 00 Ostrava 18, IČO: 258 50 547. Nakoľko pred inštaláciou zariadenia (zdvíhacej plošiny) je nevyhnutné pripraviť miesto, kde sa má zariadenie umiestniť, je ešte pred samotnou inštaláciou (a následne aj pri odinštalovaní) potrebné vykonať stavebné a technické práce (ako napr. vyhĺbenie jamy, zabezpečenie odvodu vody, prívodu elektriny a hydrauliky k agregátu plošiny, umiestnenie agregátu do budovy, a pod.). Pre lepšiu predstavu žalobca pripojil modelovú fotodokumentáciu z informatívnych materiálov o charaktere zariadenia, zobrazujúcu zdvíhaciu plošinu v mieste jej použitia. Vyššie, modelovo popísané stavebné práce pri realizácii stavby „Zdvíhacia plošina“ (t.j. príprave miesta na umiestnenie zariadenia) boli riadne realizované a cena za práce predstavuje sumu 7.291,52 eur bez DPH (t.j. 8.749,92 eur s DPH), v zmysle faktúry č. 220150007 zo dňa 06.05.2015, vystavenej spoločnosťou ROFOX, spol. s r.o., organizačná zložka. Príloha č. 1 k faktúre č. 220150007 obsahuje rozpis vykonaných prác, spolu s uvedením cien za jednotlivé úkony. Faktúra bola žalobcom riadne uhradená. Cena za dodanie a inštaláciu zariadenia „Zdvíhacia plošina“ predstavuje sumu 731,98 eur (19.000 CZK, čo je pri kurze EUR 1 = 25,957 CZK podľa NBS 731,98 EUR), podľa faktúry č. 715057, vystavenej dňa 3.4.2015 dodávateľom, spoločnosťou Zvedací plošiny, s.r.o., a splatnej dňa 3.5.2015. Predmetná faktúra č. 715057 bola vystavená na sumu 6.311,21 eur, avšak zvyšná suma (5.579,23 eur) predstavuje cenu zariadenia, ktorú si žalobca v rámci tejto žaloby neuplatňuje. Faktúra bola žalobcom riadne uhradená. V zmysle vyššie uvedeného možno škodu za vykonané stavebné práce v mieste umiestnenia zariadenia a inštaláciu zariadenia na základe Nezákonného rozhodnutia vyčísliť vo výške 9.481,90 eur (skutočná škoda podľa § 17 ods. 1 Zákona). Nakoľko bolo potrebné prispôsobiť miesto, kde má byť zariadenie umiestnené prostredníctvom stavebných prác a úprav a keďže je zariadenie potrebné následne nainštalovať, škoda, ktorá predstavuje žalobcom vynaložené náklady na stavebné a inštalačné práce v mieste umiestnenia zariadenia, je skutočná a preukázaná škoda, ktorá by žalobcovi nevznikla, pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ by aj žalobca následne samotné zariadenie využil na inej prevádzke, opätovne by sa na tejto ďalšej prevádzke museli vykonať stavebné a inštalačné práce na úpravu miesta umiestnenia zariadenia. Z daného dôvodu je zrejmé, že náklady na inštaláciu a stavebné práce (t.j. úpravu miesta umiestnenia stavby) sú priamou škodou, v dôsledku nezákonného rozhodnutia. V mieste zhotovenia stavby dochádza k vykládke tovaru z dopravných prostriedkov – kamiónov. Pri použití zdvíhacej plošiny pri vykládke tovaru nie je potrebné používať kamióny s vlastnou
(zabudovanou) zdvíhacou plošinou, teda používaním stavby by žalobca ušetril 40,- eur na každý dovoz tovaru, nakoľko náklady na použitie kamiónu s vlastnou zdvíhacou plošinou predstavujú o 40,- eur viac, ako v prípade použitia kamiónu bez zdvíhacej plošiny. Rozdiel medzi použitím kamiónov s a bez zdvíhacej plošiny vyplýva z potvrdenia o dodávkach z centrálneho skladu. V potvrdeniach sa pod položkou „lift“- zdvih, teda zdvíhacie zariadenie na vykládku tovaru, uvádza cena 40,- eur. Nakoľko v čase od 01.05.2015 (dátum, kedy malo byť vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu) do 31.04.2016 bolo zrealizovaných celkom 97 dodaní tovaru kamiónmi s vlastnou zdvíhacou plošinou, škoda žalobcu v súvislosti s nemožnosťou použitia stavby – „Zdvíhacej plošiny“ predstavuje sumu vo výške 3.880,- eur (t.j. 97 x 40,- eur). Prílohu tejto žiadosti tvorí aj doklad o vykonaných závozoch v období od 01.05.2015 do 31.04.2016. Žalobca si v rámci tejto žaloby uplatňuje iba reálne vynaložené náklady ako škodu v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Žalobou uplatnená škoda v dôsledku nemožnosti použitia stavby (dôsledkom vydania Nezákonného rozhodnutia) predstavuje 3.880,- eur. Žalobca poukázal na § 18 ods.2 zákona pričom v súvislosti s žiadosťou o vydanie stavebného povolenia bol žalobcom dňa 13.10.2014 do pokladne Mestského úradu Poprad uhradený správny poplatok vo výške 100,- eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad. Ďalej podľa § 18 ods. 3 zákona a § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: za Vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSB-Bb zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania, zo dňa 10.08.2015 - 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015); za Odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV, ktorým bolo zrušené Povolenie, zo dňa 14.09.2015 - 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015); za Vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia, zo dňa 02.12.2015 – 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015); za opätovnú Žiadosť o pokračovanie v kolaudačnom konaní, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia, zo dňa 26.01.2016 – 66,- eur (1/13 výpočtového základu za rok 2016). Celková suma za náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie predstavuje 259,59 eur + 20 % DPH (51,91 eur) + 3x režijný paušál za rok 2015 (3x 8,39 + DPH = 30,20 eur) + 1x režijný paušál za rok 2016 (8,58 +DPH = 10,29 eur), t.j. celkom 351,99 eur. Celková škoda uplatnená touto žalobou je vo výške 13.813,89 eur. Dňa 20.06.2016 si žalobca v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. podal písomnú žiadosť žalovanému 2016 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stavebného úradu, mesta Poprad, č. 87351/9619/2014-OSP-Bb zo dňa 29.12.2014. Žiadosť bola doručená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 01.07.2016. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 27.10.2016 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu. Vo vzťahu k odpovedi žalovaného na žiadosť si dovoľuje žalobca uviesť, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s jej závermi, a to práve z vyššie popísaných dôvodov. Má za to, že žalobou uplatnené nároky sú v celom rozsahu dôvodné a predstavujú iba minimálne odškodnenie klienta za celkovú vzniknutú škodu v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania. V predmetnej veci vznikala škoda v období od 19.01.2015 (nadobudnutie právoplatnosti Povolenia) a z uvedeného dôvodu je potrebné pre výpočet správnej úrokovej sadzby úroku z omeškania vychádzať z právnej úpravy úrokov z omeškania platnej a účinnej od 01.01.2015 (Nariadenie vlády SR č. 21/2013 ). Dátum začatia plynutia lehoty na uplatnenie nároku na úrok z omeškanie bol určený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. , a to dňom oznámenia žalovaným, že neuspokojí nárok na náhradu škody, t.j. 27.10.2016. Podaním zo dňa 25.06.2021 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu uvedeného v pôvodnom žalobnom návrhu žalobcu v časti určenia výšky úrokov z omeškania zo žalovanej sumy tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.813,89 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.813,89 eur od 28.10.2016 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2019 uviedol, že so žalobou sa v celom rozsahu nestotožňujú. Majú za to, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím stavebného úradu mesta Poprad nie je daná. Inštitút náhrady škody je koncipovaný ako prostriedok na náhradu ujmy utrpenej a preukázanej poškodeným. Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Pretože zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba v tejto súvislosti aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy - Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného. Do úvahy je potrebné brať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. K nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch v celkovej výške 9.481,90 eur vynaložených na realizáciu stavby „Zdvíhacia plošina“, ministerstvo uviedlo, že žalobca odôvodňuje vznik škody za realizované stavebné práce v sume 9.481,90 eur tým, že pre umiestnenie zdvíhacieho zariadenia bolo nevyhnutné prispôsobiť miesto pre umiestnenie zariadenia stavebnými prácami a úpravami pričom tvrdí, že ich realizáciou a následnou inštaláciou zdvíhacieho zariadenia by mu nevznikla škoda, keby nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. V spise sa nenachádzal doklad o tom, že stavebný úrad vydal rozhodnutie podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o nariadení na odstránenie predmetnej stavby, takže je dôvodné predpokladať, že predmetné zariadenie ostalo naďalej majetkom žalobcu na pôvodnom mieste. Nedostatky v rozhodnutí stavebného úradu, ktoré boli namietané v rozhodnutí okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO- OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015, v rozhodnutí MDVRR SR č. 26864/2015/B625- SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015 (právoplatnom dňa 04.01.2016) a konečnom rozhodnutí okresného úradu, na základe ktorých bolo predmetné rozhodnutie stavebného úradu zrušené, mohli byť odstránené v novom konaní o predmetnej veci, nakoľko v konaní nebolo skonštatované, že predmetné zariadenie na danom mieste nesmie byť umiestnené. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že prípadným získaním povolenia od príslušného špeciálneho stavebného úradu podľa osobitného predpisu a následným vydaním kolaudačného rozhodnutia žalobca bude môcť predmetné zrealizované zariadenie používať na daný účel. V tomto prípade nie je možné považovať škodu za preukázanú. Ministerstvo v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca podal dňa 16.08.2018 na ministerstvo ďalší návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.08.2018. V žiadosti žalobca tvrdil, že predmetné zariadenie zdvíhacej plošiny po zrušení stavebného povolenia dňa 29.09.2016 odinštaloval, dňa 03.10.2016 zrealizoval úpravu miesta, kde bolo zariadenie postavené, do pôvodného stavu a previezol zariadenie zdvíhacej plošiny do inej prevádzky v Považskej Bystrici z dôvodu zamedzenia finančných strát, za ktoré úkony si uplatňoval nárok na náhradu škody. Ministerstvo v tejto súvislosti konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že v súlade s vyššie uvedeným príslušný správny orgán nariadil stavebníkovi odstránenie predmetnej stavby, alebo vydal povolenie na odstránenie predmetnej stavby na základe návrhu stavebníka. Zároveň sa nejednalo o stavbu, ktorej odstránenie by si nevyžadovalo povolenie stavebného úradu. Ministerstvo preto konštatuje, že nakoľko predmetnú stavbu „Zdvíhaciu plošinu“ žalobca odstránil bez povolenia príslušného správneho orgánu, náklady ktoré vynaložil na jej vybudovanie ako aj odstránenie a súvisiace úkony nevznikli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím stavebného úradu, ale na základe rozhodnutia žalobcu v rámci jeho podnikateľskej aktivity. Ministerstvo konštatuje, že náhradu škody uplatnenej z titulu realizácie predmetnej stavby nemôže akceptovať vzhľadom na to, že jej výstavba nepredstavuje zníženie hodnoty majetku žalobcu. Ministerstvo uvádza, že aj keď stavba bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo neskôr zrušené, zo spisu vyplýva, že vo veci predmetnej stavby neprebehlo konanie podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o nariadení na odstránenie stavby. Predmetná stavba a zariadenie, až do vydania právoplatného rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby, zostávajú neporušené naďalej majetkom žalobcu. Škodu v sume 3 880,00 eur z dôvodu nemožnosti použitia stavby „Zdvíhacia plošina“ žalobca opiera o finančný rozdiel pri používaní drahšieho kamiónu s vlastnou zdvíhacou plošinou a lacnejšieho kamiónu bez zdvíhacej plošiny s použitím zdvíhacieho zariadenia predmetnej vlastnej stavby, ktorý mu mal vzniknúť za obdobie od 01.05.2015 do dňa 31.04.2016, kedy podľa údajov v spise mala začať plynúť nájomná zmluva na priestory pre podnikateľskú činnosť žalobcu. Ministerstvo predpokladá pisársku chybu v dátume, má byť do dňa 30.04.2016. Právoplatné stavebné povolenie na stavbu „Zdvíhacia plošina“ bolo napadnuté odvolaním spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA dňa 22.04.2015, teda pred termínom dňa 01.05.2015, kedy žalobca predpokladal vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ministerstvo poukazuje na to, že v stavebnom povolení bol určený termín dokončenia predmetnej stavby do dňa 31.12.2015. Na základe uvedeného žalobca nemohol s určitosťou vedieť, či mu k dátumu 01.05.2015 bude vydané kolaudačné rozhodnutie aj v prípade, že právoplatné stavebné povolenie by nebolo zrušené odvolacím orgánom. Ministerstvo má za to, že termín vydania kolaudačného rozhodnutia dňa 01.05.2015, od ktorého žalobca uplatňuje náhradu škody súvisiacu s počtom drahších dodávok tovaru, ktorými mu mala vzniknúť uplatňovaná škoda, žalobca iba predpokladal. Ministerstvo v súvislosti s uvedeným konštatuje, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že
mal zaistené predpoklady na užívanie predmetnej stavby v uvedenom/rozhodnom období, na základe ktorých by mohlo ministerstvo kvalifikovane posúdiť existenciu škody a relevantnosť výšky uplatneného nároku. Keďže žalobca využíval predmetnú predajňu aj v čase pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu, musel mať vyriešenú situáciu s vykladaní tovaru z kamiónov. Máme za to, že v období, za ktoré si žalobca uplatňuje uvedenú škodu vo výške 3.880,00 eur mohol na vykladanie tovaru využívať napr. vysokozdvižné vozíky. K sume 100,00 eur, ktorú žalobca vyčíslil ako škodu, ktorá mu vznikla zaplatením správneho poplatku v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia MDV SR uvádza, že zmysle poznámky č. 1 k položke č. 59 v piatej časti Stavebná správa cit. zákona, poplatok sa nevyberie, ak je územné konanie zlúčené so stavebným konaním a vydáva sa jedno rozhodnutie. V prípade žalobcu, nakoľko v stavebnom povolení bolo uvedené, že bolo vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní, mohol žalobca v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. uplatniť vrátenie správneho poplatku na príslušnom stavebnom úrade, ako bolo konštatované v odpovedi MDV SR č. 19068/2016/ B624- SV/66788 zo dňa 25.10.2016. Na základe uvedeného MDV SR považuje nárokovanú náhradu škody zo zaplatenia správneho poplatku v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia uvedenú v žalobe za nedôvodnú. K sume 351,99 eur, ktorú žalobca vyčíslil ako náhradu škody, ktorá mu vznikla z vynaložených trov právneho zastúpenia v priebehu konania MDV SR uvádza: V konaniach, ktoré orgány štátnej stavebnej správy vedú podľa stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. ) a správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. ), nemá účastník konania zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom. Pokiaľ účastník správneho konania využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia, preto nemožno za vzniknuté trovy vyvodzovať zodpovednosť štátu. Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania znáša účastník konania. Uvedené platí tak pri využití riadneho ako aj mimoriadneho opravného prostriedku. Na základe uvedeného ministerstvo považuje nárokovanú náhradu škody z vynaložených trov právneho zastúpenia uvedenú v žalobe za nedôvodnú. Ministerstvo uvádza, že nemá za dostatočne preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody, a to čo do výšky uplatnenej škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a rozhodovaním stavebného úradu a vznikom škody ako dôsledkom jeho konania (napr. náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu v súvislosti s prerušením kolaudačného konania). Žalovaný má za to, že v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi uvedeným rozhodnutím príslušného správneho orgánu a škodou, tak ako ju uvádza žalobca. Žalovaný preto žiada žalobu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietnuť.
4. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 24.04.2019 k otázke vzniku škody a príčinnej súvislosti uviedol, že ku škode, ktorá preukázateľne žalobcovi vznikla, žalovaný vo vyjadrení uvádza, že táto nepredstavuje škodu ako následok Povolenia. Podľa názoru žalovaného žalobca vynaložil náklady na vybudovanie a odstránenie stavby iba na základe vlastného uváženia (t.j. išlo o jeho podnikateľské rozhodnutie), pričom mohol počkať na vydanie ďalšieho stavebného povolenia. V tejto súvislosti upozornili, že žalobca si neuplatňuje náklady v súvislosti s odinštalovaním zdvíhacej plošiny, ale v súvislosti s vykonanými stavebnými prácami v mieste umiestnenia zdvíhacej plošiny a za inštaláciu zariadenia. Je celkom zrejmé, že pokiaľ by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie (Povolenie), žalobca by nevynaložil vyššie uvedené náklady na prispôsobenie miesta a inštaláciu zariadenia. Povolenie bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, čo znamená, že vyššie popísané peňažné prostriedky, ktoré žalobca do zariadenia investoval predstavujú priamu škodu v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ by aj žalobca mohol následne použiť zdvíhaciu plošinu na inej prevádzke, opätovne by musel vynaložiť náklady na prispôsobenie miesta umiestnenia plošiny a inštaláciu zariadenia, takže by tie isté náklady vynakladal v dôsledku nezákonného rozhodnutia zbytočne dvakrát. Skutočnosť, že zariadenie ostáva majetkom žalobcu, je podľa ich názoru v danej súvislosti bezpredmetná, nakoľko si žalobca nenárokuje náhradu ceny zdvíhacej plošiny, ale nákladov, ktoré by nebol vynaložil, pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia (Povolenia). Argumentácia žalovaného, že v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody (rozdiel pri použití „drahšieho“ a „lacnejšieho“ kamiónu) mohol žalobca použiť napr. vysokozdvižné vozíky rovnako neobstojí, nakoľko tieto sú vzhľadom na ich rozmery v danom prípade nevyužiteľné a je rovnako potrebné uviesť, že náklady na vysokozdvižné vozíky sú rádovo oveľa vyššie ako pri využití zdvíhacej plošiny. Je tiež zrejmé, že pokiaľ by žalobca mohol využiť výhodnejšiu alternatívu v rámci svojich podnikateľských aktivít, tak by sa nerozhodol pre inštaláciu a kúpu nákladného zariadenia (zdvíhacej plošiny). Účelom žalobcu je dosiahnutie zisku pri podnikaní a nie umelé vytváranie si nákladov pre prípadné budúce uplatnenie nároku na náhradu škody od štátu. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca súvisiacu argumentáciu žalovaného za absurdnú. Rozdiel medzi použitím kamiónu s a bez zabudovanej zdvíhacej plošiny v čase, kedy boli splnené všetky podmienky žalobcom na užívanie zdvíhacej plošiny (t.j. kedy
malo dôjsť k vydaniu kolaudačného rozhodnutia – 01.05.2015) do 30.04.2016 tak predstavuje škodu, ktorá by nebola vznikla, keby nedošlo k vydaniu Povolenia, ktorého nezákonnosť spôsobila, že žalobca nemohol zdvíhaciu plošinu používať a takto minimalizovať svoje náklady. V súvislosti s nákladmi na právne zastúpenie žalobcu si dovoľujú podotknúť, že tieto predstavujú minimálne sumy oproti reálnym nákladom žalobcu, pričom zastúpenie advokátom žalobca využil iba v priamej súvislosti s následkami, ktoré pre neho Povolenie a jeho nezákonnosť predstavovali a išlo o účelne vynaložené náklady na: Vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmanie zákonnosti Povolenia - rozhodnutia mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSB-Bb zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania; Odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV, ktorým bolo zrušené Povolenie; Vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia; opätovnú Žiadosť o pokračovanie v kolaudačnom konaní, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia v jeho snahe o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v priamej súvislosti s Povolením a jeho nezákonnosťou. V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.06.2021 v zmysle záverov z pojednávania dňa 27.5.2021 predložil ďalšie doklady preukazujúce nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. CENA ZA STAVEBNÉ PRÁCE - Doklad o úhrade faktúry č. 220150007 zo dňa 06.05.2015, vystavenej spoločnosťou ROFOX, spol. s r. o., organizačná zložka, Doklad o úhrade faktúry č. 715057 vystavenej dňa 03.04.2015 spoločnosťou Zvedací plošiny, s.r.o. (montáž a dodanie zdvíhacej plošiny) – výpis z účtu žalobcu preukazujúci uhradenie sumy 6.508,75 eur žalobcom, Doklad preukazujúci, že suma 731,98 eur v rámci faktúry č. 715057 bola vynaložená na práce súvisiace s dodaním a inštaláciou zdvíhacej plošiny. ŠKODA V DÔSLEDKU NEMOŽNOSTI POUŽITIA STAVBY - Doklady preukazujúce škodu na strane žalobcu pri použití kamiónov s vlastnou (zabudovanou) zdvíhacou plošinou (LIFT) pri zásobovaní danej predajne. Žalobca súdu v žalobnom návrhu už doložil (i) potvrdenie o dodávkach z centrálneho skladu a (ii) doklad o vykonaných závozoch v období od 01.05.2015 do 30.04.2016 (ďalej aj len ako „Dotknuté obdobie“) obsahujúce prehľad závozov tovaru kamiónmi s vlastnou (zabudovanou) zdvíhacou plošinou s vyčíslením sumy 40,- eur na každý dovoz tovaru. Žalobca v nadväznosti na vyššie uvedené, za účelom doplnenia dôkazných prostriedkov preukazujúcich vznik škody na strane žalobcu, predkladá súdu aj nasledujúce doklady. Zoznam predajní žalobcu v rámci SR obsahujúci označenie predajne prevádzkovanej žalobcom v Poprade – K907. Faktúry vystavené spol. DSV Road Sp. z o. o., so sídlom ul Poludniowa 2, Oltarzew, Poľská republika ako dopravcom za Dotknuté obdobie, ktorým spol. DSV Road fakturovala žalobcovi dopravu, mimo iného aj do jednotky K907 – Svitská 3, Poprad - Faktúra DSV Road z 30.06.2015, Faktúra DSV Road z 31.08.2015, Faktúra DSV Road z 16.11.2015, Faktúra DSV Road z 18.04.2016, Faktúra DSV Road z 30.04.2016, Faktúra DSV Road z 23.05.2016, Doklad o úhrade faktúr vystavených spol. DSV Road, Doklad o príplatku 40,- eur na zdvíhaciu plošinu umiestnenú na vozidlách zabezpečujúcich zásobovanie žalobcu - Príloha č. 3 a 6 k zmluve medzi materskou spoločnosťou žalobcu Jysk Sp. z o. o. a DSV Road Sp. z o. o. (PL), v ktorej je na strane 3. uvedené miesto vykládky Poprad, aj s uvedením označenia „truck with lift (preklad: kamión s plošinou)“ a na strane 9., v bode 2.1., v časti „dodatkowe oplaty do frachtu (preklad: ďalšie poplatky za prepravu)“ je uvedené, že odmena za „dodatek za winde (preklad: príspevok na plošinu)“ predstavuje 40,- eur. Z tohto je podľa žalobcu zrejmé, že za každú dopravu do miesta prevádzky žalobcu v meste Poprad uhrádzal žalobca dodatočný poplatok vo výške 40,- eur, fakturovaný dopravcom v rámci faktúr za vykonanú dopravu a uhradený žalobcom v rámci riadnych a včasných platieb za dané faktúry. TROVY KONANIA - Žalobca súdu predložil faktúry a doklady o úhrade faktúr osvedčujúce existenciu a úhradu trov právneho zastúpenia na strane žalobcu: • Vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSB-Bb zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania, zo dňa 10.08.2015 - 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015)
- 1. JYSK_FV20150600 - august 2015,
- 1. Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150600 - august 2015 • Odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV, ktorým bolo zrušené Povolenie, zo dňa 14.09.2015 - 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015)
- 2. JYSK_FV20150716 - september 2015
- 2. Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150716 - september 2015
• Vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia, zo dňa 02.12.2015 – 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015)
- 3. JYSK_FV20150889 - december 2015
- 3. Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150889 - december 2015 • Žiadosť o pokračovanie v kolaudačnom konaní, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia Povolenia, zo dňa 26.01.2016 – 66,- eur (1/13 výpočtového základu za rok 2016)
- 4. JYSK_FV20160045 - január 2016
- 4. Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20160045 - január 2016
6. Tunajší súd ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/58/2018 - 196 zo dňa 27.08.2021 tak, že konanie čiastočne zastavil o úrok z omeškania vo výške 1,05 % ročne zo sumy 13.813,89 Eur od 27.10.2016 do zaplatenia (výrok I.), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.813,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.10.2016 do zaplatenia (výrok II.) a v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok III.); žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný.
7. Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8Co/2/2022 - 247 zo dňa 23.03.2023, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., v časti o zaplatenie sumy 9.481,90 eura spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 28.10.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti tohto výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, t j. vo výroku IV., rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Súd druhej inštancie v citovanom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si uplatnil svoj nárok na základe nezákonného rozhodnutia mesta Poprad - stavebného povolenia vydaného dňa 29.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2015 a ktoré bolo pre nezákonnosť, rozhodnutím zo dňa 26.01.2016 príslušným orgánom - Okresným úradom Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zrušené (§ 5 ods. 1 , § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) Na základe tohto právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo neskôr zrušené, žalobca vybudoval tzv. zdvíhaciu plošinu s tým, že náklady na jej vybudovanie predstavovali sumu 9.481,90 eura (stavebné práce pri realizácií stavby v sume 8.749,92 eura a inštalácia zariadenia v sume 731,98 eura, t. j. spolu 9.481,90 eura). Žalovaný výšku týchto nákladov nerozporoval, poukázal však na to, že v danom prípade neexistuje priama príčinná súvislosť medzi predmetným nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Ohľadom príčinnej súvislosti citoval rozhodnutia Ústavného súdu, resp. Najvyššieho súdu SR týkajúce sa vysvetlenia pojmu príčinná súvislosť a taktiež poukázal na to, že žalobca nemal uviesť stavenisko do pôvodného stavu, ale mal požiadať stavebný úrad o odstránenie stavby. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca realizoval stavbu „zdvíhacej plošiny“ na základe právoplatného stavebného povolenia mesta Poprad a nemal žiaden dôvod predpokladať, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie. Tento záver s konečnou platnosťou vyplynul až z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.01.2016, ktorý zrušil toto stavebné povolenie bez toho, aby vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie príslušnému stavebnému úradu (mestu Poprad). Žalovaný poukázal na to, že náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výstavbou plošiny, resp. uvedením staveniska do pôvodného stavu, vznikli na základe podnikateľského rozhodnutia žalobcu a žalovaný za to nemôže niesť žiadne následky. Takáto argumentácia žalobcu ale nie je právne akceptovateľná, pretože náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výstavbou zdvíhacej plošiny boli vynaložené na základe právoplatného stavebného povolenia a žalobca konal v dobrej viere, že rozhodnutie stavebného úradu je zákonné a že na jeho základe môže realizovať výstavbu tohto zariadenia. Žalobca teda konal priamo a bezprostredne na základe tohto stavebného povolenia a v tejto súvislosti mu vznikli náklady na výstavbu tohto zariadenia, pričom keďže toto stavebné povolenie bolo následne zrušené bez možnosti jeho nového prejednania veci, nebolo možné na túto stavbu vydať kolaudačné rozhodnutie a žalobca teda nemohol realizovať zámer, ktorý realizáciou tejto stavby chcel dosiahnuť, a preto mu vznikla priama a bezprostredná škoda vo výške nákladov na vybudovanie tohto zariadenia, t.j. vo výške 9.481,90 eura. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v súvislosti s týmito nákladmi existuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.. Námietka žalovaného, že žalobca nemusel uvádzať stavenisko do pôvodného stavu nie je pre posúdenie nároku uplatneného v tomto právne relevantná,
keďže bez platného stavebného povolenia nemohol žalobca požiadať o kolaudačné rozhodnutie, bez ktorého nemohol toto zariadenie ani vôbec využívať.“ (bod 10.) „Priamu príčinnú súvislosť konštatoval súd prvej inštancie aj v časti ďalších nákladov, a to nákladov súvisiacich s potrebou zabezpečenia kamiónov so zdvíhacou plošinou, trov právneho zastúpenia, ako aj správneho poplatku. Odvolací súd sa ale nestotožňuje s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie, nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania sa nejaví existencia bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným stavebným povolením mesta Poprad a škodou z titulu potreby zabezpečenia kamiónov so zdvíhacou plošinou, resp. škodou, ktorá vznikla z titulu náhrady trov konania. Je nepochybné, že v predmetnej veci nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ale iba stavebné povolenie, ktoré bolo neskôr zrušené. Žalobca teda nemal žiaden podklad, ktorý by ho oprávňoval k legálnemu užívaniu tejto stavby a do času vydania kolaudačného rozhodnutia realizoval dovoz tovaru prostredníctvom kamiónov so zdvíhacou plošinou, tak ako to robil aj predtým, pretože až právoplatné kolaudačné rozhodnutie by ho oprávňovalo užívať zdvíhaciu plošinu, ktorú vybudoval. Pokiaľ by teda bolo zrušené kolaudačné rozhodnutie, ktoré by ho oprávňovalo užívať zabudovanú zdvíhaciu plošinu v dôsledku jeho nezákonnosti, tak až vtedy by mu, podľa názoru odvolacieho súdu, mohol vzniknúť nárok na takýto druh škody, a to v dôsledku toho, že by nemohol užívať zabudovanú zdvíhaciu plošinu, ale musel by to riešiť dovozom tovaru kamiónmi s pohyblivou zdvíhacou plošinou.“ (bod 11.) „Čo sa týka trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli v správnom konaní, tak je nepochybné, že aj tento nárok žalobcu musí byť v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, od ktorého žalobca odvodzuje tento svoj nárok, teda od stavebného povolenia vydaného mestom Poprad dňa 29.12.2014, a nie iných rozhodnutí. Javí sa teda, že túto podmienku spĺňa iba vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmaní zákonného rozhodnutia mesta Poprad zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania zo dňa 10.08.2015 a odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25.08.2015, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie. Ďalšie trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného rozhodnutia a opätovná žiadosť o pokračovanie v kolaudačnom konaní nemajú, podľa názoru odvolacieho súdu, priamu príčinnú súvislosť s už citovaným stavebným povolením mesta Poprad zo dňa 29.12.2014.“ (bod 12.) „V súvislosti so škodou z titulu zaplateného správneho poplatku v sume 100,- eur, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepochybne tento náklad vynaložil a pokiaľ samotný žalovaný poukazuje na to, že poplatok sa nevyberá ak je územné konanie zlúčené so stavebným konaním a vydá sa jedno rozhodnutie (poznámka č. 1 v položke 59 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch), tak bolo potrebné skúmať či žalobca požiadal o jeho vrátenie, resp. prečo tento poplatok nebol vrátený, pokiaľ nemal byť vyrubený. Tieto okolnosti resp. ani skutočnosť, či žalobca požiadal o vrátenie tohto poplatku, ale súd prvej inštancie neodôvodnil.“ (bod 13.) „Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, aj podľa názoru odvolacieho súdu, splnil všetky zákonné podmienky náhrady škody voči žalovanému z titulu nákladov na vybudovanie zdvíhacej plošiny v sume 9.481,90 eur, súd v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň v časti prevyšujúcej sumu 9.481,90 eura rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko tento sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa posúdenia bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným stavebným povolením a vzniknutou škodou, tak ako to už odvolací súd vyššie prezentoval, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou a v dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.“ (bod 14.) „Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť zostávajúcu časť nárokov žalobcu nad sumu 9.481,90 eura s poukazom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 CSP ) a s ohľadom na preskúmanie priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ktorým je stavebné povolenie mesta Poprad vydané dňa 29.12.2014, ktoré bolo pre svoju nezákonnosť zrušené, čo znamená, že všetky jednotlivé nároky na náhradu škody možno odvíjať iba od tohto rozhodnutia (nie iných rozhodnutí, resp. konaní, napr. kolaudačného konania, ktorého výsledok zo spisu ani nie je zrejmý, čo ale ani nebolo predmetom tohto konania).“ (bod 15.)
9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach pred rozhodnutím súdu druhej inštancie uviedol, že vo vzťahu k veci sa pridržiavajú svojich pôvodných vyjadrení v žalobnom návrhu ako aj vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. Poukazujú na to, že účelom žaloby nie je dosiahnuť obohatenie na úkor štátu,
ale dosiahnuť náhradu škody, ktorá bola reálne žalobcovi spôsobená. V tejto súvislosti uvádzajú aj to, že žalobca si mohol uplatniť omnoho vyššiu sumu ohľadne zvýšených nákladov žalobcu počas trvania nájomného vzťahu, keďže žalobca bol donútený nezákonným rozhodnutím, ktoré napádajú, využívať služby kamiónov so zdvíhacími plošinami, tieto náklady si však žalobca neuplatňuje. Zároveň je dôležité pripomenúť, resp. zdôrazniť, že žalobcovi nevznikla škoda na základe jeho konania, ale na základe toho, že nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu došlo k situácii, keď žalobcovi bolo vydané stavebné povolenie, ktoré žalobca využil tak ako mu prináležalo zo stavebného zákona a danú zdvíhaciu plošinu zhotovil. Čo sa týka náhrady škody, majú za to, že je primeraná, žalobca si uplatňuje naozaj iba reálne vzniknuté náklady spojené s napádaným nezákonným rozhodnutím, pričom všetky zákonom stanovené podmienky na priznanie náhrady škody žalobcovi v tejto veci boli v plnom rozsahu splnené. Pre upresnenie uvádzajú, že zvýšené náklady spojené s využívaním kamiónov so zdvíhacími plošinami si uplatňujú len za presne špecifikované obdobie uvedené v žalobnom návrhu a nie za celé obdobie, počas ktorého bol žalobca nútený takúto finančnú ujmu strpieť. Nie je pravdou, že si žalobca uplatňuje náklady na odstránenie stavby. Tak ako je uvedené v žalobnom návrhu, uplatňuje si náhradu za prípravné práce pri úprave terénu za účelom umiestnenia zdvíhacej plošiny, to je tá suma 8.749,92 eur, potom si uplatňujú náhradu za cenu za dodanie a inštaláciu zariadenia zdvíhacia plošina a chce iba upresniť, že je tu síce napísané, že cena za dodanie a inštaláciu zariadenia, ale pod tou prvou vetou je výslovne napísané, že si neuplatňujú cenu tohto zariadenia, ktorá bola vyčíslená vo výške 5.579,23 eur. Čo sa týka samotného odstránenia stavby, tu postupoval žalobca jednoznačne tak, aby predchádzal ďalším škodám, ktoré tu bezprostredne hrozili. Žalobca sa totiž ocitol v nejakom právnom vákuu. Mal právoplatné stavebné povolenie bez kolaudačného rozhodnutia, ku ktorému nedošlo práve z dôvodu samotného procesu odvolávania mimo odvolacieho konania tak ako je uvedené v spise. Čo sa týka čiastky 3.880,- eur, t. j. náhrady žalobcu v súvislosti s nemožnosťou použitia stavby za obdobie uvedené v žalobe, tu uvádzajú tú skutočnosť, že žalobca nemohol túto plošinu využívať, nakoľko nemal kolaudačné rozhodnutie. Takže neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca túto plošinu mohol využívať. Pričom za normálneho sledu skutkov by po právoplatnom stavebnom povolení, zhotovení zdvíhacej plošiny žalobcom došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, k čomu nedošlo, keďže pôvodné stavebné povolenie bolo zjavne vydané v rozpore so zákonom. V odpovedi na otázku, aké škody hrozili, pre ktoré muselo dôjsť k odstráneniu tej zdvíhacej plošiny, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa dostal do situácie, že mal zhotovenú stavbu, ktorá bola zhotovená nezákonne na základe neplatného stavebného povolenia. V súvislosti s takýmto stavom žalobca mal na výber. Buď tam stavbu nezákonne ponechať alebo ju odstrániť. Žalobca zvolil to riešenie, ktoré sa mu v danom čase zdalo preňho prijateľnejšie z hľadiska predchádzania vzniku prípadných škôd. O dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona nepožiadali preto, lebo žalobca to v tom čase vyhodnotil ako neefektívny postup a v tejto súvislosti uvádzajú to, že podľa ich názoru sú toto otázky, ktoré s prejednávanou vecou súvisia len veľmi okrajovo. Žalobcovi žiadny zákon neukladá, aby sanoval nečinnosť resp. nezákonný postup štátnych orgánov. Majú za to, že v tomto predmetnom konaní naozaj ide o tú skutočnosť, že štátny orgán postupoval nezákonne, vydal nezákonné rozhodnutie a v spojení s týmto nezákonným rozhodnutím bola žalobcovi spôsobená škoda.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po rozhodnutí súdu druhej inštancie uviedol, že sa s tvrdeniami odvolacieho súdu v časti vrátenej časti žaloby nestotožňujú, kde podľa ich názoru odporujú samotnému účelu a zmyslu zákona č. 514/2003 Z.z. , kde má tento zákon zabezpečiť, aby škoda spôsobená nesprávnym a nezákonným postupom orgánov verejnej správy bola poškodenému subjektu uhradená v plnom rozsahu. Predmetná stavba zdvíhacej plošiny bola žalobcom zhotovená v plnom rozsahu v súlade s podmienkami uvedenými v nezákonnom stavebnom povolení, v dôsledku čoho pri zákonnom nároku žalobcu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, pri odôvodnenom predpoklade súladu zhotovenia danej stavby zdvíhacej plošiny so stavebným povolením, je odôvodnené tvrdenie žalobcu, že mu nezákonným stavebným rozhodnutím vznikla škoda spočívajúca v nemožnosti využívať stavebnú plošinu, ktorú síce zhotovil, ale nemohol ju využívať v dôsledku nezákonného stavebného povolenia. Odôvodnený predpoklad, že by daná zdvíhacia plošina bola skolaudovaná potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalobca v rámci SR zhotovil viac ako 70 takýchto zdvíhacích plošín a ani pri jednej neboli žiadne problémy s ich kolaudáciou, tieto stavby boli skolaudované bez výhrad. Je preto podľa ich názoru odôvodnené predpokladať, že aj predmetná zdvíhacia plošina by bola skolaudovaná, k čomu však nedošlo a to v dôsledku nezákonného stavebného rozhodnutia, čoho priamym dôsledkom bolo vznik škody na strane žalobcu spočívajúcej vo zvýšených nákladoch špecifikovaných v žalobe a aj v nákladoch na vynaložených žalobcom na jeho právne zastúpenie. Zároveň poukázali na § 81 ods. 1 a § 81 b) Stavebného zákona. Postupom stavebného úradu a jeho nezákonným rozhodnutím bola žalobcovi
odňatá možnosť prevádzkovať danú stavbu a týmto nezákonným postupom stavebného úradu vznikla žalobcovi škoda žalovaná touto žalobou. Pokiaľ ide o správny poplatok žalobcovi tento vrátený nebol ani nebol vyzvaný na jeho prijatie, pričom žalobca nemá ani vedomosť o vydaní prípadného rozhodnutia správneho orgánu o vrátení poplatku žalobcovi. V ostatnom sa pridržiavali svojich predchádzajúcich podaní a vyjadrení. V odpovediach na otázky právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o správny poplatok preveroval túto skutočnosť u žalobcu avšak ten vzhľadom na odstup času nebol schopný toto zistiť, isté je, že tento správny poplatok vrátený nebol a nebolo ani vydané rozhodnutie o jeho vrátení, minimálne o ňom nemajú vedomosť. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v sume 351,99 Eur uviedol, že tieto spočívajú v 4 úkonoch:
- vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Poprad zo dňa 10.8.2015 vo výške 64,53 eur bez DPH + režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH, t. j. celkom 87,50 Eur;
- odvolanie voči rozhodnutiu ktorým bolo zrušené stavebné povolenie zo dňa 14.9.2015 vo výške 64,53 eur bez DPH + režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH, t. j. celkom 87,50 Eur;
- vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktoré bolo prerušené z dôsledku zrušenia stavebného povolenia z dňa 2.12.2015 vo výške 64,53 eur bez DPH + režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH, t. j. celkom 87,50 Eur;
- opätovná žiadosť o pokračovaní v kolaudačnom konaní, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia stavebného povolenia z dňa 26.1.2016 vo výške 66,- eur +DPH + režijný paušál 8,58 + DPH, t. j celkom: 89,49 Eur. V záverečnej reči sa právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení v tomto konaní a žiadal, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov v pomere 100 %. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
12. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní pred rozhodnutím súdu druhej inštancie uviedol, že sa pridržiavajú písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 29.03.2019. Táto stavba bola odstránená bez toho, aby bolo vôbec požiadané o jej odstránenie, že by bol stavebný úrad požiadaný o to, aby stavebníci mohli tú stavbu odstrániť. V tomto prípade majú za to, že išlo zo strany žalobcu o nezákonné konanie, pretože táto stavba ak podlieha stavebnému povoleniu, tak aj odstránenie musí podliehať povoleniu zo strany stavebného úradu. Pokiaľ si žalobca uplatnil náklady za nákup stavebnej plošiny, túto stavebnú plošinu žalobca potom využíval pri inej svojej prevádzke. Pokiaľ ide o škodu 3.880,- eur z dôvodu nemožnosti využitia tej zdvíhacej plošiny, žalovaný má za to, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov, ktorým bolo zrušené to stavebné povolenie mesta Poprad, to konečné, ktoré potom nadobudlo právoplatnosť, bolo 26.01.2016. Pokiaľ to rozhodnutie stavebného úradu bolo rozhodnutím právoplatným, čiže pokiaľ toto rozhodnutie nebolo právoplatne zrušené mimo odvolacieho konania, platila tam prezumpcia správnosti. Čiže rozhodnutie bolo právoplatné a na základe tohto rozhodnutia stavebného úradu mohol žalobca túto plošinu využívať. Namietajú príčinnú súvislosť aj výšku uplatnenej škody. Stavebné povolenie bolo zrušené, následne došlo k nezákonnému odstráneniu stavby zo strany žalobcu, pričom žalobca nepreukázal, aká škoda by hrozila v prípade, ak by tam túto stavbu ponechal, pretože táto stavba bola postavená na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo až dodatočne zrušené. Taktiež žalovaný namieta to, že žalobca mohol využiť inštitút dodatočného povolenia stavby, ktorý si on ale neuplatnil na základe jeho vlastného rozhodnutia.
13. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní po rozhodnutí súdu druhej inštancie konštatoval, že v rozsahu v ktorom odvolací súd vrátil na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu považujú uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, konkrétne v rozsahu nároku plateného v súvislosti s nákladmi na potrebu zabezpečenia kamiónov so zdvíhacou plošinou. Uvedený náklad považujú za nedôvodný pretože žalobcovi nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a teda takáto škoda nemohla vzniknúť. V rozsahu uplatneného nároku v rozsahu 100 eur za uhradený správny poplatok žalobca mal možnosť uplatniť si jeho vrátenie, to že tak neurobil nemôže byť na ťarchu žalovaného. Tento nárok považujú tiež za nedôvodný. Čo sa týka trov, tak tie považujú za dôvodné výhradne v rozsahu, v ktorom si ich žalobca uplatnil titulom vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania, o preskúmaní zákonného rozhodnutia Mesta Poprad zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania zo dňa 10.8.2015 a odvolanie voči rozhodnutiu Okresný úrad Prešov zo dňa 25.8.2015. V záverečnej reči uviedol, že zotrvávajú na svojich doterajších písomných vyjadreniach a prednesoch. Žiadal súd aby žalobu ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi uplatnené trovy nepriznal. Uplatnili si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
14. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav a právny stav.
15. Dňa 29.12.2014 vydalo mesto Poprad žalobcovi (stavebníkovi), ako príslušný stavebný úrad rozhodnutie č. 87351/9619/2014-OSP-Bb, ktorým bola povolená stavba „Zdvíhacia plošina“ na pozemkoch parc. č. KN-C 2007/218, 2007/219 v k. ú. A.; rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 19.01.2015. Žalobca na jeho základe zrealizoval stavbu „Zdvíhacej plošiny“. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia (povolenia) obchodná spoločnosť MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 891 podala voči nemu odvolanie. Dôvodom podania odvolania bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu za účelom prešetrenia realizácie stavby „Zdvíhacia plošina“, na základe ktorého bolo konštatované obmedzenie plynulosti cestnej premávky na účelovej komunikácii, kde sa predmetná stavba nachádza. Citovaná obchodná spoločnosť bola účastníkom stavebného konania v predmetnej veci, v rámci ktorého nevzniesla žiadne námietky, ako ani nepodala voči vydanému rozhodnutiu (povoleniu) odvolanie.
16. Nakoľko bolo odvolanie podané až po nadobudnutí právoplatnosti, Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán, posúdil dané podanie ako podnet na preskúmanie rozhodnutia (povolenia) v mimo odvolacom konaní podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a začal konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (povolenia) č. 87351/9619/2014-OSP-Bb. Výsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015 o zrušení rozhodnutia (povolenia). V odôvodnení sa uvádza, že dôvodom zrušenia rozhodnutia (povolenia) je najmä absencia záväzného stanoviska cestného správneho orgánu – mesta Poprad podľa § 140a stavebného zákona, s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestného zákona, podľa ktorého na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom, alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (zvláštne užívanie) je potrebné povolenie cestného správneho orgánu; poukázal tiež na rozpor s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a ust. § 46 správneho poriadku a na skutočnosť, že „postup stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia nezodpovedal zákonu“. Voči rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015 podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného poukázal na skutočnosť, že si v rámci konania o vydanie rozhodnutia (povolenia) splnil všetky povinnosti a predložil všetky podklady požadované mestom Poprad ako príslušným stavebným úradom, pričom nemal vedomosť o porušení zákona zo strany mesta Poprad spôsobujúcich nezákonnosť rozhodnutia (povolenia). Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy v odvolacom konaní voči rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ ŠSS-ZV zo dňa 25.08.2015 napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci preskúmalo a rozhodlo tak, že citované rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo okresnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 26864/2015/B625-SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015. Ministerstvo v odôvodnení uviedlo, že okresný úrad v rámci mimoodvolacieho konania nezistil, že rozhodnutie (povolenie) stavebného úradu bolo vydané v rozpore s hmotným právom a to porušením ust. § 3 ods. 1 , ods. 4 , ods. 5 , § 5 , § 32 ods. 1 a ods. 2 ods. 2 , § 46 správneho poriadku, § 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie (povolenie) ministerstvo uviedlo, že „Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu (Prešov) je nepresvedčivé, nepresné, nezrozumiteľné a svojim obsahom nezodpovedá správnemu poriadku, stavebnému zákonu a ani osobitným prepisom, najmä cestnému zákonu.“. Ministerstvo v rámci odvolacieho konania voči rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, ktorým bolo zrušené rozhodnutie (povolenie), v nadväznosti na posúdenie zákonnosti rozhodnutia (povolenia) dospelo k nasledovným záverom: „S poukázaním na porušenie § 3 ods. 5 , § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku stavebným úradom (mesto Poprad) možno konštatovať porušenie zásady materiálnej pravdy. Táto zásada vyjadruje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci a na tento účel si musí zaobstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľad na to, v prospech koho svedčia.“ „V danom konkrétnom prípade okresný úrad nezistil, že stavebný úrad (mesto Poprad) nesprávne posúdil žiadosť, náležitosti žiadosti, skutkový a právny stav veci. Stavebný úrad nezisťoval skutkový stav, oznámil listom č. 84093/9619/2014-OSP-Bp zo dňa 24.11.2014 začatie spojeného územného a stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania, z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.“ „Stavebný úrad nezistil, že v skutočnosti nejde o spevnené plochy, ale o účelovú komunikáciu, ako uviedol Okresný úrad Prešov.“ „Projektová dokumentácia počítala s búracími prácami telesa účelovej komunikácie a stavba je navrhnutá priamo v telese účelovej komunikácie. Stavebný úrad neskúmal ani právny stav veci, podľa
LV priloženého k návrhu je pozemok parc. č. 2007/213 k. ú. A., zastavané plochy a nádvoria, označený spôsob využ. 22 – t.j. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“ „Stavebný úrad nesprávne posúdil návrh a povolil stavbu ako jednoduchú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona, ako všeobecný stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona.“ „Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil návrh ako novú stavbu a nie ako zmenu stavby účelovej komunikácie pozostávajúcej z pohyblivej vrchnej časti vozovky (osadením zdvíhacej plošiny), ktorú je oprávnený povoliť len špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, čo okresný úrad v mimoodvolacom konaní pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia nezistil a nekonštatoval. Stavebný úrad povolil uvedenú stavbu ako všeobecný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní, na povolenie ktorej nebol vecne príslušný.“ Následne okresný úrad rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2- 2016/3522/11646/ŠSS-ZV zo dňa 26.01.2016 (proti ktorému nie je prípustné odvolanie – je právoplatné) opätovne rozhodol o rozhodnutí (povolení) a nakoľko bol viazaný právnym názorom ministerstva, ktoré skonštatovalo, že vydaním rozhodnutia (povolenia) došlo k porušeniu zákona, okresný úrad rozhodnutie (povolenie) zrušil a v odôvodnení odkázal na právne závery v rozhodnutí Ministerstva. Pre účely uplatnenia náhrady škody je nezákonným rozhodnutím rozhodnutie (povolenie) mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSP-Bb zo dňa 29.12.2014, ktoré bolo pre rozpor so zákonom rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-PO-OVBP2-2016/3522/11646/ŠSS- ZV zo dňa 26.01.2016 zrušené.
17. Nakoľko rozhodnutie (povolenie) nadobudlo dňa 19.01.2015 právoplatnosť, žalobca si dal si na základe právoplatného stavebného povolenia zhotoviť stavbu „Zdvíhacia plošina“. Stavebné práce zabezpečoval pre žalobcu zmluvný partner – obchodná spoločnosť Rofox spol. s r. o., so sídlom Podhůrská 232, 500 03 Hradec Králové CZ, IČO:275 07 033 prostredníctvom organizačnej zložky ROFOX, spol. s r. o., organizačná zložka v Slovenskej republike a zariadenie „zdvíhacia plošina“ dodala žalobcovi obchodná spoločnosť Zvedací plošiny, s.r.o., so sídlom Vratimovská 624/11, 718 00 Ostrava 18, IČO: 258 50 547. Uvedené stavebné práce pri realizácii stavby „Zdvíhacia plošina“ (t.j. príprave miesta na umiestnenie zariadenia) boli riadne realizované a vyúčtované faktúrou č. 220150007 zo dňa 06.05.2015 obchodnej spoločnosti ROFOX, spol. s r. o., organizačná zložka v sume 7.291,52 eur bez DPH (t.j. 8.749,92 eur s DPH); Príloha č. 1 k predmetnej faktúre obsahuje rozpis vykonaných prác, spolu s uvedením cien za jednotlivé úkony (čl.23). Faktúra bola žalobcom uhradená, o čom svedčí výpis z účtu (čl. 185) aj potvrdenie na kópii faktúry. Cena za dodanie a inštaláciu zariadenia „Zdvíhacia plošina“ predstavuje sumu 731,98 eur (19.000 CZK, čo je pri kurze EUR 1 = 25,957 CZK podľa NBS 731,98 EUR), podľa faktúry č. 715057 zo dňa 03.04.2015 splatnej dňa 03.05.2015 obchodnej spoločnosti Zvedací plošiny, s.r.o. (čl. 24) a podľa potvrdenia uvedenej obchodnej spoločnosti zo dňa 16.06.2021 (čl.163) Predmetná faktúra č. 715057 bola totiž vystavená na sumu 6.311,21 eur, avšak zvyšná suma (5.579,23 eur) predstavuje cenu zariadenia, ktorú si žalobca v rámci tejto žaloby neuplatňuje. Faktúra bola žalobcom uhradená, o čom svedčí výpis z účtu (čl.186) aj potvrdenie na kópii faktúry. Spolu cena za vykonané stavebné práce v mieste umiestnenia zariadenia a za práce spojené s dodaním a inštaláciou zariadenia predstavuje sumu 9.481,90 eur ( 8.749,92 eur + 731,98 eur). Pri použití zdvíhacej plošiny pri vykládke tovaru nie je potrebné používať kamióny s vlastnou (zabudovanou) zdvíhacou plošinou, v tomto prípade žalobca teda používal kamióny s vlastnou zdvíhacou plošinou, čo predstavuje o 40,- eur (na jeden kamión) viac, ako v prípade použitia kamiónu bez zdvíhacej plošiny. Rozdiel medzi použitím kamiónov s a bez zdvíhacej plošiny vyplýva z potvrdenia o dodávkach z centrálneho skladu (čl.26,27) - pod položkou „lift“- zdvih, teda zdvíhacie zariadenie na vykládku tovaru, sa uvádza cena 40,- eur. Nakoľko v čase od 01.05.2015 (dátum, kedy malo byť vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu) do 31.04.2016 bolo zrealizovaných celkom 97 dodaní tovaru kamiónmi s vlastnou zdvíhacou plošinou, suma, ktorú si žalobca uplatnil v súvislosti s nemožnosťou použitia stavby – „Zdvíhacej plošiny“ predstavuje 3.880,- eur (t.j. 97 závozov – doklad o vykonaných závozoch čl. 28,29 x 40,- eur). K tejto časti uplatneného nároku žalobca ďalej predložil zoznam predajní žalobcu v rámci SR obsahujúci označenie predajne prevádzkovanej žalobcom v Poprade – K907, faktúry vystavené spol. DSV Road Sp. z o. o., so sídlom ul Poludniowa 2, Oltarzew, Poľská republika ako dopravcom za dotknuté obdobie, ktorým spol. DSV Road fakturovala žalobcovi dopravu, mimo iného aj do jednotky K907 – Svitská 3, Poprad - Faktúra DSV Road z 30.06.2015, Faktúra DSV Road z
31.08.2015, Faktúra DSV Road z 16.11.2015, Faktúra DSV Road z 18.04.2016, Faktúra DSV Road z 30.04.2016, Faktúra DSV Road z 23.05.2016; doklad o úhrade faktúr vystavených spol. DSV Road; doklad o príplatku 40,- eur na zdvíhaciu plošinu umiestnenú na vozidlách zabezpečujúcich zásobovanie žalobcu - Príloha č. 3 a 6 k zmluve medzi materskou spoločnosťou žalobcu Jysk Sp. z o. o. a DSV Road Sp. z o. o. (PL), v ktorej je na strane 3. uvedené miesto vykládky Poprad, aj s uvedením označenia „truck with lift (preklad: kamión s plošinou)“ a na strane 9., v bode 2.1., v časti „dodatkowe oplaty do frachtu (preklad: ďalšie poplatky za prepravu)“ je uvedené, že odmena za „dodatek za winde (preklad: príspevok na plošinu)“ predstavuje 40,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že za každú dopravu uhrádzal žalobca dodatočný poplatok vo výške 40,- eur.
18. V súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia bol žalobcom dňa 13.10.2014 do pokladne Mestského úradu Poprad uhradený správny poplatok vo výške 100,- eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad (čl. 25) Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony: · za vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mesta Poprad č. 87351/9619/2014-OSB-Bb zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania, zo dňa 10.08.2015 - 64,53 eur (1/13 výpočtového základu za rok 2015) / JYSK_FV20150600 - august 2015, Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150600 - august 2015/ (čl.99,100,101) · za odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-PO-OVBP2-2015/26801/91474/ŠSS-ZV, ktorým bolo zrušené rozhodnutie(povolenie), zo dňa 14.09.2015 - 64,53 EUR (1/13 výpočtového základu za rok 2015) / JYSK_FV20150716 - september 2015, Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150716 - september 2015/ (čl.102,103,104) · za vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia rozhodnutia(povolenia), zo dňa 02.12.2015 – 64,53 EUR (1/13 výpočtového základu za rok 2015) /JYSK_FV20150889 - december 2015, Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20150889 - december 2015/ (čl.105,106) · za opätovnú žiadosť o pokračovanie v kolaudačnom konaní, ktoré bolo prerušené v dôsledku zrušenia rozhodnutia(povolenia), zo dňa 26.01.2016 – 66 EUR (1/13 výpočtového základu za rok 2016). /JYSK_FV20160045 - január 2016, Potvrdenie o úhrade faktúry č. FV20160045 - január 2016/ (čl.107,108) Celková suma predstavuje 259,59 eur + 20 % DPH (51,91 eur) + 3 x režijný paušál za rok 2015 (3 x 8,39 + DPH = 30,20 eur) + 1 x režijný paušál za rok 2016 (8,58 +DPH = 10,29 eur), t.j. celkom 351,99 eur. Celková uplatnená suma bola pôvodne pred rozhodnutím súdu druhej inštancie vo výške 13.813,89 eur.
19. Dňa 20.06.2016 žalobca v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. podal písomnú žiadosť žalovanému o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím(povolením) stavebného úradu, mesta Poprad, č. 87351/9619/2014-OSP-Bb zo dňa 29.12.2014. Žiadosť bola doručená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 01.07.2016. Žalovaný listom zo dňa 25.10.2016 doručeným žalobcovi dňa 27.10.2016 oznámil, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu.
20. Výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 13.813,89 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.10.2016 do zaplatenia. Rozsudkom súdu druhej inštancie bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené čo do sumy 9.481,90 Eur (spolu cena za vykonané stavebné práce v mieste umiestnenia zariadenia a za práce spojené s dodaním a inštaláciou zariadenia) s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.10.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti bolo predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušené a vrátené na ďalšie konanie, rovnako bol v celom rozsahu zrušený súvisiaci výrok o trovách konania. Predmetom konania teda zostala suma 4.331,99 Eur (pozostávajúca zo sumy 3.880,- Eur - rozdiel medzi použitím kamiónov s a bez zdvíhacej plošiny v sume 40,- Eur za 97 dodaní tovaru kamiónmi s vlastnou zdvíhacou plošinou za obdobie od 01.05.2015 do 31.04.2016; zo sumy 100,- Eur – správny poplatok za žiadosť o vydanie stavebného povolenia; 351,99 Eur – celková suma trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, pričom žalobca vychádzal z 1/13 výpočtového základu a to v roku 2015 za
3 úkony + režijný paušál a v roku 2016 1 úkon + režijný paušál) s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.10.2016 do zaplatenia ako aj rozhodnutie o trovách celého konania.
21. Súd druhej inštancie poukázal na skutočnosť, že v predmetnom správnom konaní bolo vydané iba stavebné povolenie, nie kolaudačné rozhodnutie (body 11. a bod. 15 predmetného rozsudku súdu druhej inštancie) a pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy touto sa súd druhej inštancie zaoberal predovšetkým v bodoch 12. a 13. predmetného rozsudku.
22. Podľa článku 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
23. Podľa článku 36 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.
24. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez možnosti liberácie; nemôže sa jej preto zbaviť, ak sú naplnené zákonné predpoklady jej vzniku.
27. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný týmto rozhodnutím tohto orgánu.
29. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca ako úspešný účastník spojeného územného a stavebného konania nemal dôvod podávať opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu (povoleniu), nakoľko bolo vydané v jeho prospech a v dobrej viere sa na dané rozhodnutie spoliehal a zhotovil stavbu „Zdvíhacia plošina“ v súlade s pokynmi stavebného úradu a podľa rozhodnutia(povolenia). Podanie opravného prostriedku by v tomto prípade nemalo racionálny ani zákonný základ a preto je potrebné aplikovať výnimku podľa citovaného § 6 ods. 2 druhá veta, nakoľko ide o prípad hodný osobitného zreteľa.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b ) Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky.
31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť “) s príslušným orgánom podľa § 4a 11.
32. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
34. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je vzniknuté zmenšenie majetku poškodeného, predstavuje vlastne majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu (ktoré si uplatnil žalobca v tomto prípade) prípadne na vyváženie dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu. Ušlý zisk si žalobca neuplatnil.
35. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
36. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
37. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
38. Podľa zákona NR SR č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch, V. časť Stavebná správa, Položka 59 písm. a) bod 2. návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o využití územia alebo rozhodnutia o zmene územného rozhodnutia pre právnickú osobu 100,- Eur. V bode 1. Poznámky je uvedené, že poplatok sa nevyberie, ak je územné konanie zlúčené so stavebným konaním a vydáva sa jedno rozhodnutie.
39. V Rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor Štátnej stavebnej správy číslo: 26864/2015/B625-SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015 je konštatované, že „s poukázaním na porušenie ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku stavebným úradom možno konštatovať porušenie zásady materiálnej pravdy. Táto zásada vyjadruje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci a na tento účel si musí zaobstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľadu na to, v prospech koho svedčia. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy,
z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. V danom konkrétnom prípade okresný úrad nezistil, že stavebný úrad nesprávne posúdil žiadosť, náležitosti žiadosti, skutkový a právny stav veci. Stavebný úrad nezisťoval skutkový stav, oznámil listom č. 84093/9619/2014-OSP-Bp zo dňa 24.11.2014 začatie spojeného územného a stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V sprievodnej správe predloženej projektovej dokumentácie projektant uvádza, že existujúce spevnené plochy areálu sú využívané ako manipulačné plochy priľahlých skladovacích objektov. Ďalej projektant v súhrnnej technickej správe uvádza, že osadená technológia zdvíhacieho zariadenia nebude narušovať existujúcu dopravnú a technickú infraštruktúru a lokálne demontovaná existujúca časť komunikácie bude na konci stavebných prác upravená do pôvodnej podoby. Stavebný úrad nezistil, že v skutočnosti nejde o spevnené plochy, ale o účelovú komunikáciu, ako uviedol Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii v liste č. OU-PO-OCDPK-2015/035008-02 zo dňa 23.07.2015. Projektová dokumentácia počítala s búracími prácami telesa účelovej komunikácie a stavba je navrhnutá priamo v telese účelovej komunikácie. Stavebný úrad neskúmal ani právny stav veci, podľa LV priloženého k návrhu je pozemok parc. č. 2007/219 k. ú. A., zastavané plochy a nádvoria, označený spôsob využ. 22 - t.j. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Stavebný úrad nesprávne posúdil návrh a povolil stavbu ako jednoduchú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona, ako všeobecný stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil návrh ako novú stavbu a nie ako zmenu stavby účelovej komunikácie pozostávajúcej z pohyblivej vrchnej časti vozovky (osadením zdvíhacej plošiny), ktorú je oprávnený povoliť len špeciálny stavebný úrad – obec, vrámci preneseného výkonu štátnej správy ako špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, čo okresný úrad v mimoodvolacom konaní pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia nezistil a nekonštatoval. Stavebný úrad povolil uvedenú stavbu ako všeobecný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní, na povolenie ktorej nebol vecne príslušný. Možno zhrnúť, že Ministerstvo a Okresný úrad Prešov ako príslušné orgány v odvolacom a mimo odvolacom konaní v rámci rozhodovania o predmetnom rozhodnutí (povolení) konštatovali nasledovné porušenie zákona:
- s poukázaním na porušenie § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku stavebným úradom (mesto Poprad) možno konštatovať porušenie zásady materiálnej pravdy,
- okresný úrad nezistil, že stavebný úrad (mesto Poprad) nesprávne posúdil žiadosť, náležitosti žiadosti, skutkový a právny stav veci,
- stavebný úrad neskúmal ani právny stav veci, podľa LV priloženého k návrhu je pozemok parc. č. 2007/213 k. ú. A., zastavané plochy a nádvoria, označený spôsob využ. 22 – t.j. pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti,
- stavebný úrad nesprávne posúdil návrh a povolil stavbu ako jednoduchú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona, ako všeobecný stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona, na povolenie ktorej nebol vecne príslušný,
- stavebný úrad nesprávne vyhodnotil návrh ako novú stavbu a nie ako zmenu stavby účelovej komunikácie pozostávajúcej z pohyblivej vrchnej časti vozovky (osadením zdvíhacej plošiny), ktorú je oprávnený povoliť len špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 cestného zákona.
40. „Aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“ (Uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 7 Cdo 27/2011 zo dňa 20.03.2012)
41. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Za predpoklady pre priznania takejto náhrady škody tak už uvádzaný § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011 ).
42. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, c) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, d) príčinná súvislosť medzi konaním príslušného orgánu, ktoré viedlo ku vzniku škody a samotnou škodou. K uvedeným predpokladom súd uvádza nasledovné: a) stavebný úrad (mesto Poprad) rozhodoval v stavebnom konaní v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, b) v zmysle vyššie uvedeného bola nezákonnosť povolenia (nezákonné rozhodnutie) potvrdená v rozhodnutí Ministerstva č. č. 26864/2015/B625-SV/76537 Ra zo dňa 17.12.2015 a v rozhodnutí Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2016/3522/11646/ŠSS-ZV zo dňa 26.01.2016, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie (povolenie) z dôvodu jeho rozporu so zákonom zrušené, a teda bol zároveň naplnený predpoklad podľa § 6 ods. 1 Zákona, c) žalobcovi vznikla skutočná škoda, tak ako je špecifikovaná a preukázaná listinnými dôkazmi pozostávajúca z ceny stavebných prác – o čom bolo už rozhodnuté - a čiastočne trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, d) pokiaľ ide o príčinná súvislosť, táto je priamou väzbou javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je možné vzhľadom na uvedené ustáliť priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť a tvrdiť, že žalobcovi namietaným nezákonným rozhodnutím (povolením) vznikla škoda, aj keď nie v ním uplatnenom rozsahu (výške).
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1. februára 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Dátum začatia plynutia lehoty na uplatnenie nároku na úrok z omeškanie bol určený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. , a to dňom nasledujúcim po doručení oznámenia žalovaným žalobcovi, že neuspokojí nárok na náhradu škody, t.j. od 28.10.2016.
46. Podľa § 215 ods. 1 , 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa citovaného zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.
47. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
48. Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, pretože nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, nakoľko ministerstvo a Okresný úrad Prešov ako príslušné orgány v rámci rozhodovania v odvolacom a mimo odvolacom konaní vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu (povoleniu) konštatovali porušenie zákona, súd má za to, že ide o nezákonné rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citovanú zákonnú úpravu súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9C/58/2018 -196 zo dňa 27.08.2021 v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie č.k. 8Co/2/2022 -247 zo dňa 23. 03.2023 žalobe vyhovel čo do sumy 9.481,90 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 28.10.2016 do zaplatenia (výrok II.) po čiastočnom zastavení konania, nakoľko žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do úrokovej sadzby (z 9,06 % na 8 % ročne) a pokiaľ ide o deň začiatku omeškania t.j. od 28.10.2016 (v žalobe uplatnil od 27.10.2016) – výrok I.;v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania (sadzby) súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca mal v zmysle citovanej právnej úpravy nárok na 5 % úrok z omeškania ročne (výrok III.). Pokiaľ ide o zostávajúcu sumu 4.331,99 Eur (špecifikovaná v bode 20.) s prísl., ktorá je ďalej predmetom konania súd uvádza nasledovné -
- vo vzťahu k sume 3.880,- Eur nie je daná priama príčinná súvislosť (vyššie citovaný bod 11. rozhodnutia Krajského súdu Prešov) nakoľko nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré by žalobcu oprávňovalo k legálnemu užívaniu tejto stavby a teda nemohlo byť ani zrušené, pričom až vtedy t.j. ak by bolo zrušené kolaudačné rozhodnutie v dôsledku jeho nezákonnosti až vtedy by žalobcovi mohol vzniknúť nárok na takýto druh škody;
- vo vzťahu k sume 100,- Eur na otázku či žalobca požiadal o vrátenie správneho poplatku 100,- Eur resp. prečo nebol vrátený, pokiaľ nemal byť vyrubený (poznámka č. 1 v položke 59 zák. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch) právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobcovi správny poplatok v tejto výške vrátený nebol, ale nevie sa vyjadriť k tomu či požiadal o jeho vrátenie resp. prečo nebol vrátený. Vzhľadom na uvedené tiež nie je daná priama príčinná súvislosť (vyššie citovaný bod 13. rozhodnutia Krajského súdu Prešov) a žalovanému nie je možné uložiť tým pádom povinnosť nahradiť tento poplatok žalobcovi, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti;
- vo vzťahu k sume 351,99 Eur žalobcovi patria iba trovy právneho zastúpenia, ktoré sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok t. j. stavebným povolením mesta Poprad zo dňa 29.12.2014 a nie iných rozhodnutí (vyššie citovaný bod 12. rozhodnutia Krajského súdu Prešov). Túto podmienku spĺňa vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia mesta Poprad zo dňa 29.12.2014 mimo odvolacieho konania, zo dňa 10.08.2015 v sume 64,53 Eur bez DPH (1/13 výpočtového základu za rok 2015) a odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25.08.2015 ktorým bolo zrušené stavebné povolenie zo dňa 14.09.2015 v sume 64,53 Eur bez DPH (1/13 výpočtového základu za rok 2015). Ku každému z týchto úkonov je pripočítaný režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 Eur bez DPH. Jeden úkon tak predstavuje sumu 64,53 eur + 8,39 Eur = 72,92 Eur + 20 % DPH t.j. 14,58 Eur, spolu 87,50 Eur; za dva úkony = 175,- Eur. Je pravdou, že žalobca nemal povinnosť byť zastúpený právnym zástupcom, avšak podstatné je, že mal na to právo. Ďalšie dva uplatnené úkony jeden za rok 2015 v celkovej sume 87,50 Eur a druhý za rok 2016 v sume 89,49 Eur súd žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepriznal (nepreukázanie existencie príčinnej súvislosti).
49. Na základe horeuvedených skutočností, vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady na právne zastúpenie, ktoré boli vynaložené účelne a iba v priamej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (povolením) v sume 175,- Eur spolu s uplatneným zákonnými úrokmi z omeškania za príslušné obdobie omeškania (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). 50. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03 , III. ÚS 209/04 , I. ÚS 117/05 ).
51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 , 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O náhrade trov konania medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté podľa zásady pomerného úspechu vo veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Podľa rozhodnutia súdu druhej inštancie rozhodoval súd prvej inštancie o trovách celého tohto konania a priznal pomerne úspešnejšiemu žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39,80 % - úspech žalobcu predstavuje celkom sumu 9.656,90 Eur ( 9.481,90 Eur + 175,- Eur) t.j. 69,90%, neúspech sumu 4.156,99 (13.813,89 – 9.656,90) t.j. 30,10%. ( Súd poznamenáva, že výroky v rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 9C/58/2018 -196 zo dňa 27.08.2021 o čiastočnom zastavení konania (výrok I.) a zamietnutí (výrok III.) sa týkali len minimálnych zákonných úrokov z omeškania.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
V Poprade, dňa 30. novembra 2023