Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-1048-2023.pdf
PDF · 126.62 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1048/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: StraFin s.r.o., IČO 52 481 018, so sídlom Nábrežná 1149/7, 968 01 Nová Baňa, právne zast.: ADIUVANTE s.r.o., IČO 52 341 046, so sídlom AK Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Juraj Orvan, advokát, IČO 33 352 097, so sídlom AK Sad SNP 8, 010 01 Žilina o vymoženie 11000 eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Kabáč, Exekútorský úrad Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín pod sp. zn. 75EX 221/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Kabáč, Exekútorský úrad Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín pod sp. zn. 75EX 221/23 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 177,35 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.04.2023 domáhal od povinného vymoženia 11000,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, sp. zn. N 500/2022, NZ 37049/2022, NCRIs 37858/2022, spísaná notárom JUDr. Ondrej Ďuriač, Notársky úrad Bratislava so sídlom Rajská 3, 811 08 Bratislava, dňa 09.11.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.04.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Kabáč vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1048/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 75 EX 221/23.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2023, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný vedenie tejto exekúcie považuje od počiatku za neprípustné a nezákonné. Uvádza, že predmetom exekúcie nie je nárok oprávneného na vymoženie dlhu, tak ako vyplýva z Notárskej zápisnice ako Exekučného titulu, ale ide o nárok oprávneného na vymoženie zmluvnej pokuty, ktorý nemá oporu v Notárskej zápisnici a jeho existencia vyplýva výlučne z čl. 3 Uznania dlhu z 09.11.2022. Povinnému nie je tiež zrejmé, akým spôsobom sa mal oprávnený dopracovať k sume pohľadávky vo výške 11.000,- €, ktorá má byť predmetom vykonania exekúcie, t.j. z akých zameškaných splátok, z akého právneho základu a v akej jednotlivej výške má celková suma pohľadávky pozostávať. Rovnako z Upovedomenia nie je možné relevantne zistiť o aké zameškané splátky sa má jednať, na vymoženie ktorých sa má exekúcia voči povinnému viesť. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Pod „inými skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“ sa rozumejú skutočnosti odlišné od ust. § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku. Ide najmä o: a) premlčanie
judikovanej pohľadávky, b) skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorý sa exekúcia vôbec nemala začať (kedy sa exekúcia od začiatku vedie neoprávnene), c) hmotnoprávna legitimácia a d) dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva. Exekúcia sa vedie na podklade Exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica. Notárska zápisnica je špecifická tým, že sa na nej nevyznačuje právoplatnosť a vykonateľnosť. To však neznamená, že notárska zápisnica ako exekučný titul nemusí spĺňať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti musí skúmať exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica obsahuje (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009). Materiálna vykonateľnosť nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici. Materiálna stránka vykonateľnosti tak spočíva predovšetkým v dodržaní náležitostí podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku a formálna vykonateľnosť dodržaním náležitostí uvedených v § 47 Notárskeho poriadku. Ak nie sú splnené predmetné predpoklady, t. j. neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, číslo konania IV. ÚS 183/2011-16). Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je, aby táto zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti); ďalšími podmienkami materiálnej vykonateľnosti je označenie oprávnenej osoby (spravidla veriteľa), povinnej osoby (spravidla dlžníka, ručiteľa a pod.), právneho dôvodu (uvedenie rozhodnej skutočnosti, ktorá zakladá plnenie), predmet (presný obsah a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba, v ktorej sa povinná osoba zaväzuje poskytnúť plnenie oprávnenej osobe) a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (In: Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/219/2008). Záväzok povinného uvedený v Notárskej zápisnici vznikol titulom poskytnutia peňažných prostriedkov oprávneným v celkovej sume istiny 58.000,- €, ktoré sa povinný zaviazal splatiť v 21 splátkach, v sumách tak ako vyplývajú z Notárskej zápisnice (ďalej len „Dlh“). Z povahy tohto Exekučného titulu vyplýva, že predmetná exekúcia sa môže týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky do celkovej výšky Dlhu, ktoré by neboli riadne a včas (t.j. v termínoch podľa Notárskej zápisnice) povinným splatené, ako aj prípadných úrokov z omeškania. Záväzok v Notárskej zápisnici sa rozhodne netýka zmluvných pokút (§ 45 ods. 3 Exekučného poriadku), avšak ako povinný dodáva, celková suma pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený touto exekúciou domáha, je podľa jeho názoru jednoznačne peňažné plnenie, ktoré má právny základ ako zmluvná pokuta podľa čl. 3 Uznania dlhu z 09.11.2022. Nakoľko obsahom Notárskej zápisnice nie je a nemôže byť nárok oprávneného na zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov s povinným, opísaných v texte Notárskej zápisnice, z ktorých Dlh vznikol, má povinný za to, že opísaná Notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti a ako taká nie je spôsobilým Exekučným titulom na vykonanie tejto exekúcie na také peňažné plnenie, ktoré má právny základ ako zmluvná pokuta v zmysle čl. 3 Uznania dlhu z 09.11.2022. Povinný ďalej dopĺňa, že pred iniciovaním tejto exekúcie s oprávneným vzájomne komunikovali vo veci omeškaných splátok zmluvných pokút a povinný s ohľadom na jeho aktuálnu finančnú situáciu navrhol oprávnenému splátkový kalendár na doplatenie splátok zmluvnej pokuty podľa čl. 3 bod 3.7 Uznania dlhu z 09.11.2022 v týždňových intervaloch, počnúc 24. týždňom roka 2023 s čím mal oprávnený údajne súhlasiť. Povinný preto nerozumie z akého dôvodu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže sú naďalej obchodnými partnermi, dokonca spoločne prepojenými, ktorí spolu naďalej obchodujú a aktívne komunikujú vo veci vzájomných pohľadávok a záväzkov. Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora. Povinný týmto v súlade s ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku informuje, že ešte pred doručením Upovedomenia uhradil dňa 18.05.2023 na účet exekútora splátku zmluvnej pokuty v sume 1.042,92 €. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby exekučný súd v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu voči povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., vedenú povereným súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, ml., so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín pod sp. zn. 075EX/221/23, na vymoženie pohľadávky vo výške 11.000,- € a trov exekúcie vo výške 371,17 €, v celom rozsahu zastavil.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Vo vyjadrení uviedol, že oprávnený mal niekoľko rokov postavenie „investora“ povinného pričom v tejto súvislosti povinnému poskytoval pôžičky, iné finančné výpomoci a podporoval jeho podnikanie. Oprávnený a povinný sa zároveň dohodli aj na tzv. spoločnom podnikaní, kde
oprávnený mal nadobudnúť časť obchodných podielov v obchodných spoločnostiach v majetku povinného. Dňa 10.02.2022 bola medzi oprávneným (ako budúcim nadobúdateľom) a povinným (ako budúcim prevodcom) uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej predmetom bol budúci prevod časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Tralia s.r.o. so sídlom Nerudova 3958/85, 821 04 Bratislava, IČO 50910621 na oprávneného ako nadobúdateľa (ďalej pre uvedenú zmluvu aj len „zmluva o prevode 1“). Zmluva o prevode 1 je zároveň súčasťou listín predložených oprávneným spolu so vzorom Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá sa mala v budúcnosti uzavrieť. Z ustanovenia bodu 3.2.4 zmluvy o prevode 1 vyplýva, že oprávnený uhradil povinnému sumu 23.000,- eur ako preddavok na kúpnu cenu, resp. odplatu za prevod časti obchodného podielu v zmysle zmluvy o prevode 1. Ako dôkaz oprávnený predložil výpis z účtu o vykonaní predmetnej transakcie, čím preukazuje reálnu úhradu a nie len fiktívne deklarovanie neexistujúceho stavu. Rovnako dňa 10.02.2022 bola medzi oprávneným (ako budúcim nadobúdateľom) a povinným (ako budúcim prevodcom) uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej predmetom bol budúci prevod časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Lumbia s.r.o., so sídlom J. Hertela 317/4, 028 01 Trstená, IČO 52023133 na oprávneného ako nadobúdateľa (ďalej pre uvedenú zmluvu aj len „zmluva o prevode 2“). Z ustanovenia bodu 3.2.4 zmluvy o prevode 2 vyplýva, že oprávnený uhradil povinnému sumu 30.000,- eur ako preddavok na kúpnu cenu, resp. odplatu za prevod časti obchodného podielu v zmysle zmluvy o prevode 2. Ako dôkaz oprávnený predložil výpis z účtu o vykonaní predmetnej transakcie, čím preukazuje reálnu úhradu a nie len fiktívne deklarovanie neexistujúceho stavu. Dňa 17.12.2021 oprávnený ešte povinnému uhradil sumu 5.000,- eur, ktorá mala byť rovnako neskôr započítaná na úhradu kúpnej ceny, resp. odplaty v zmysle zmluvy o prevode 1 alebo zmluvy o prevode 2. Ako dôkaz oprávnený predložil výpis z účtu aj o tejto platbe. Oprávnený po určitom čase zistil, že povinný porušuje viaceré svoje povinnosti zo zmluvy o prevode 1 ako aj zo zmluvy o prevode 2, pričom z uvedených dôvodov uskutočnil odstúpenie od zmluvy o prevode 1 a odstúpenie od zmluvy o prevode 2. Obe listiny o odstúpení od zmlúv o prevode (zo dňa 26.08.2022 a zo dňa 04.08.2022) spolu s výzvami na vydanie bezdôvodného obohatenia oprávnený predložil ako dôkaz. V zmysle uvedeného vyplýva, že uhradené kúpne ceny, resp. odplaty za prevod časti obchodných podielov v zmysle zmluvy o prevode 1 a zmluvy o prevode 2 (vrátane uhradenej sumy 5.000,- eur) v celkovej sume 58.000,- eur (23.000,- eur + 30.000,- eur + 5.000,- eur) odstúpením od zmluvy o prevode 1 a odstúpením od zmluvy o prevode 2 nadobudli právne postavenie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal povinný riadne vydať oprávnenému. Následne za účelom stanovenia postupu ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia v prospech oprávneného bola dňa 09.11.2022 uzavretá Dohoda o úhrade peňažného záväzku a uznanie dlhu (ďalej len „dohoda“), kde časť dohody ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 58.000,- eur bola rovnako potvrdená formou vykonateľnej notárskej zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Povinný taktiež v dohode a notárskej zápisnici rovnako potvrdzuje oprávnenosť odstúpenia od zmluvy o prevode 1 a zmluvy o prevode 2, ktoré uskutočnil oprávnený. V samotnej dohode sú síce uvedené aj zmluvné pokuty, pričom ale notárska zápisnica sa týka výlučne a len povinnosti povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 58.000,- eur a v žiadnom prípade v jednotlivých úhradách nie sú akékoľvek „skryté“ zmluvné pokuty, alebo iné peňažné plnenia, ktoré nemohli byť predmetom notárskej zápisnice v zmysle § 45 ods. 3 Exekučného poriadku účinného ku dňu vyhotovenia notárskej zápisnice. Vydanie bezdôvodného obohatenia (v prospech oprávneného) je v notárskej zápisnici rozdelené celkovo na 21 splátok, pričom pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie v tejto veci bola zo strany povinného dobrovoľne uhradená 1. splátka, 2. splátka a časť 3. splátky (v sume 1.000,- eur), teda spolu bola pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie z celkovej sumy 58.000,- eur uhradená suma 5.000,- eur. Oprávnený týmto návrhom na vykonanie exekúcie mal v úmysle v podstate najmä motivovať povinného, aby uhrádzal svoje peňažné záväzky. Tu mal za to, že v prípade, ak by v tomto konaní žiadal uhradiť celkovú sumu 58.000,- eur a povinný by túto sumu dobrovoľne neuhradil (keďže by na to s najväčšou pravdepodobnosťou nemal dostatok finančných prostriedkov), bolo by následne potrebné zo strany oprávneného podať návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného (čomu sa chcel oprávnený zatiaľ vyhnúť, keďže by to spôsobilo predčasnú splatnosť úveru financujúcej banky, ktorá má vo vzťahu k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo, a teda aj dražbu nehnuteľnosti povinného). Je totiž zrejmé, že povinný nemá iný speňažiteľný majetok a predaj obchodných podielov v majetku povinného by trval niekoľko rokov (už len ocenenie obchodných podielov by prinieslo súdnemu exekútorovi značné ťažkosti). Z uvedených dôvodov oprávnený v tomto konaní požadoval uhradenie len časti celkového dlhu a to v sume 11.000,- eur (ide o časť 3. splátky v sume 1.000,- eur až 8. splátku) pričom oprávnený mal za to, že povinný svoj dlh v exekučnom konaní uspokojí a ďalej začne dobrovoľne plniť svoje povinnosti voči oprávnenému
a začatie ďalšieho exekučného konania z titulu notárskej zápisnice už nebude potrebné. Na základe podania povinného (ktorým sa dožaduje zastavenia exekúcie), má oprávnený ale skôr za to, že povinný v konečnom dôsledku o plnenie svojich povinností nemá absolútne žiadny záujem a z jeho strany ide v tejto veci len o účelové konanie, resp. svojím návrhom na zastavenie exekúcie sa snaží len určitým spôsobom „oddialiť“ nútené splnenie povinnosti. V zmysle uvedeného oprávnený v tejto veci súdnemu exekútorovi už doručil aj návrh na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného. Na záver oprávnený poukazuje na aplikovateľnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená výlučne len na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu: pričom v exekučnom konaní nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t. j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (ak samozrejme nejde o spotrebiteľskú vec, čo v tomto prípade nie je splnené). K tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/191/2011, 5Cdo/193/2011, uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 41/2011. Aj napriek uvedenej judikatúre najvyšších súdnych autorít, oprávnený v tomto podaní súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu podrobne preukázal celkový hmotnoprávny nárok oprávneného a zároveň navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov konania.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 15.06.2023, pričom vyjadrenie oprávneného spolu s dôkazmi, ktoré predložil so svojím vyjadrením bolo súdu dodatočne doručené dňa 18.10.2023. Súdny exekútor zároveň uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote dňa 06.06.2023 a súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 06.06.2023. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 26.04.2023 a povinnému bolo doručené dňa 22.05.2023.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 351 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy..
13. Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
14. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), Notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
15. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
16. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
17. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku) spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13.07.2000 okrem iného do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
18. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [(§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku)] (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté.
19. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že mu nie je zrejmé akým spôsobom mal oprávnený dospieť k sume vymáhanej v exekučnom konaní vo výške 11.000,- eur a je toho názoru, že ide o peňažné plnenie, ktoré má právny základ v zmluvnej pokute podľa čl. 3 Uznania dlhu z 09.11.2022 pričom nárok oprávneného na zaplatenie zmluvných pokút nie je a nemôže byť obsahom notárskej zápisnice. Na základe namietaných skutočností povinným, súd opätovne ako pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul, ktorým je v tomto exekučnom konaní notárska zápisnica, sp. zn. N 500/2022, NZ 37049/2022, NCRIs
37858/2022 spísaná notárom JUDr. Ondrej Ďuriač, Notársky úrad Bratislava so sídlom Rajská 3, 811 08 Bratislava dňa 09.11.2022 spolu s Dohodou o úhrade peňažného záväzku a uznanie dlhu (záväzku) (ďalej len „dohoda“), ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 09.11.2022, a ktorá tvorí hmotnoprávny podklad pre domáhanie sa splnenia povinnosti obsiahnutej v notárskej zápisnici. Preskúmaním predmetnej dohody súd zistil, že v čl. 3 dohody je upravená zmluvná pokuta vo výške 10.000,- eur, ako tvrdí vo svojom návrhu povinný, ktorú si veriteľ (oprávnený) uplatnil voči dlžníkovi (povinnému) za porušenie vyhlásení, garancii a záruk v zmysle ustanovení vyššie uvedených zmlúv o prevode obchodného podielu, avšak tento nárok nie je obsiahnutý v notárskej zápisnici a nie je ani predmetom tohto exekučného konania.
20. Predmetom tejto dohody, je taktiež vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré upravuje čl. 2 tejto dohody. Povinný v rámci dohody uviedol, že akceptuje odstúpenie oprávneného od zmlúv o predaji obchodného podielu, pričom celkovo uznal svoj záväzok voči oprávnenému vo výške 58.000,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v nasledovných splátkach:1. splátka v sume 2000,- eur splatná do 13.12.2022, 2. splátka v sume 2000,- eur splatná do 20.12.2022, 3. splátka v sume 2000,- eur splatná do 27.12.2022, 4. splátka v sume 2000,- eur splatná do 03.01.2023, 5. splátka v sume 2000,- eur splatná do 10.01.2023, 6. splátka v sume 2000,- eur splatná do 17.01.2023, 7. splátka v sume 2000,- eur splatná do 24.01.2023, 8. splátka v sume 2000,- eur splatná do 31.01.2023, 9. splátka v sume 2000,- eur splatná do 07.02.2023, 10. splátka v sume 2000,- eur splatná do 14.02.2023, 11. splátka v sume 10.000,- eur splatná do 28.02.2023, 12. splátka v sume 2000,- eur splatná do 07.03.2023, 13. splátka v sume 2000,- eur splatná do 14.03.2023, 14. splátka v sume 2000,- eur splatná do 21.03.2023, 15. splátka v sume 2000,- eur splatná do 28.03.2023, 16. splátka v sume 2000,- eur splatná do 04.04.2023, 17. splátka v sume 2000,- eur splatná do 11.04.2023, 18. splátka v sume 2000,- eur splatná do 18.04.2023, 19. splátka v sume 10.000,- eur splatná do 25.04.2023, 20. splátka v sume 2000,- eur splatná do 02.05.2023, 21. splátka v sume 2000,- eur splatná do 09.05.2023. Právnym záväzkom obsiahnutým v exekučnom titule je práve uvedená časť dohody o úhrade peňažného záväzku a uznanie dlhu. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 14.04.2023, navrhol vykonať exekúciu na pohľadávku vo výške 11.000,- eur, ktorá pozostáva z nezaplatených splátok dlhu povinného, uvedených v exekučnom titule a to konkrétne: 3. splátku v sume 1.000,- EUR (časť v sume 1.000,- EUR povinný oprávnenému uhradil), ktorá je splatná do 27.12.2022, 4. splátku v sume 2.000,- EUR, ktorá je splatná do 03.01.2023, 5. splátku v sume 2.000,- EUR, ktorá je splatná do 10.01.2023, 6. splátku v sume 2.000,- EUR, ktorá je splatná do 17.01.2023, 7. splátku v sume 2.000,- EUR, ktorá je splatná do 24.01.2023, 8. splátku v sume 2.000,- EUR, ktorá je splatná do 31.01.2023, a teda neuhradené splátky dlhu povinného, ktoré už boli splatnými v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené teda neobstojí tvrdenie povinného, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá jednak nie je obsiahnutá v notárskej zápisnici a zároveň jej vymáhanie na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu by bolo neprípustné. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pokiaľ povinný uviedol, že dňa 18.05.2023, teda ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie uhradil na účet súdneho exekútora sumu vo výške 1042,92 eur, o čom predložil výpis s bankového účtu vedeného v F. F., súd na úhrady povinného v prospech exekúciou vymáhaného nároku oprávneného po začatí exekúcie neprihliada, inak povedané úhrada exekúciou vymáhaného nároku po začatí exekúcie nemôže mať za následok ani len čiastočné zastavenie exekúcie súdom v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť obsiahnutú v exekučnom titule nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
30. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty
výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 11.000,- eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 135,27 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 135,27 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2023 (1 x 12,52 eur) a 20% DPH (29,56 eur) tak predstavujú celkovo sumu vo výške 177,35 eur.
31. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.