Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-466-2023.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Subarea
23Ek/466/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúp.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinným : 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2.) D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/ XX, XXX XX F., o vymoženie 4.738,45 Eur s príslušenstvom,, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 23Ek/466/2023 zo dňa 13. júla 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/466/2023 zo dňa 13. júla 2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom vydal dňa 13.07.2023 uznesenie pod sp. zn. 23Ek/466/2023, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. V danom prípade sa jedná o opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, a to z dôvodu, že skôr začatá exekúcia bola po naplnení zákonom stanovených podmienok právoplatne zastavená. Uvedené bolo v konaní preukázané Upovedomením o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie z 18.10.2022, v ktorom sa uvádza, že došlo k ukončeniu exekučného konania sp.zn. 6Er/594/2006, EX 198/06.
2. V odôvodnení vydaného rozhodnutia vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.2.2023, domáhal od povinných vymoženia sumy 4.738,45 Eur s príslušenstvom, a to na podklade Notárskej zápisnice sp. zn. N 474/01, Nz 451/01 spísanej dňa 12.12.2001 notárkou JUDr. Evou Loumovou so sídlom v Prešove (ďalej len „exekučný titul“). Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený žiadal vykonanie exekúcie na vymoženie dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi povinnými ako dlžníkmi a právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) dňa 03.12.2001. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení zaoberal otázkou, či je možné viesť exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice, nakoľko táto iba opisuje predmet zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na podklade ktorej mali byť peňažné prostriedky poskytnuté povinným. Z exekučného titulu nevyplýva, akú sumu právny predchodca skutočne povinným poskytol, a najmä, aká je dlžná suma, ktorú sú povinní po odstúpení od zmluvy povinní vrátiť. V predloženej notárskej zápisnici je vyjadrené označenie oprávnenej osoby, označenie povinných osôb, právny dôvod (zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere), súhlas s vykonateľnosťou. Predmet a čas plnenia viažuci sa na predmet plnenia, nie je vôbec vyjadrený, čomu nasvedčuje aj bod 6. notárskej zápisnice, ktorý predmet plnenia ako jednu z náležitostí nevymenúva. Predmet plnenia má byť exekučným titulom tak určito vyjadrený, aby v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo nepochybné, v akej výške je nárok priznaný exekučným titulom
a v akej výške z priznaného nároku žiada oprávnený exekúciu vykonať. Napriek tomu, že prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj samotná Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá tvorí podklad pre notársku zápisnicu, vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nie je povinný skúmať iné prílohy než tie, na podklade ktorých sa má exekúcia vykonať, čo znamená, že je viazaný len samotným exekučným titulom. Ďalšie listiny nadväzujúce na zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, preukazujúce výšku pohľadávky, nie je exekučný súd povinný skúmať a prihliadať na ne. Nárok má vyplývať z exekučného titulu, nakoľko podstatou exekučného titulu (okrem preukázateľnej vykonateľnosti) je, že zaväzuje k povinnosti, priznáva právo alebo postihuje majetok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že exekučný titul vo forme notárskej zápisnice trpí vadou, ktorá bráni riadnemu nútenému výkonu a tento nedostatok spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť predloženej notárskej zápisnice. V závere vydaného uznesenia vyšší súdny úradník dodal, že notárska zápisnica bola spísaná v čase, keď ešte povinným neboli peňažné prostriedky poskytnuté (s poukazom na bod 5. notárskej zápisnice, kde sa uvádza: „ ..., ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu .....“). Zaviazané osoby teda uznali dlh (bod. 3 notárskej zápisnice), ktorý v čase spísania notárskej zápisnice ešte neexistoval. Uznaním dlhu sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že v čase uznania dlhu, dlh existoval. Ide o spôsob zabezpečenia záväzku, ktoré prichádza do úvahy až vtedy, keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi oprávnenie tento peňažný záväzok požadovať od dlžníka v prípade, keď sa stal záväzok splatným. Poukázal pritom aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti neraz uviedol, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. S poukazom na uvedené a v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s Exekučným poriadkom zamietol.
3. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 24.07.2023, podal oprávnený dňa 08.08.2023, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Oprávnený v sťažnosti žiadal, aby súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil a vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Poukazoval pritom na skutočnosť, že predložená notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňa všetky náležitosti a požiadavky, ktoré zákon (platný a účinný v čase jej spísania) požadoval. V predmetnej veci došlo k skúmaniu exekučného titulu už v minulosti zo strany Okresného súdu Prešov v „starej exekúcii“ pod sp.zn. 6Er/594/2006 kedy exekučný súd preskúma exekučný titul a dospel k opačnému záveru ako terajší exekučný súd konajúci v tejto veci, keďže udelil poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, ktorý konanie viedol pod sp.zn. EX 198/06. Oprávnený má za to, že v notárskej zápisnici je nepochybne vyjadrený nárok priznaný exekučným titulom a zároveň to, v akej výške z priznaného nároku žiada oprávnený vykonať, teda exekučný titul spĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový a procesný stav veci a z takto zisteného stavu urobil aj správny právny záver, a preto sťažnostný súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že návrhu na vykonanie nebolo možné vyhovieť práve z dôvodov, ktoré v napadnutom uznesení prezentoval vyšší súdny úradník, a teda že predložený exekučný titul trpí vadou materiálnej nevykonateľnosti, keď jeho obsah nespĺňa všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj keď sa sudca nestotožňuje s časťou argumentácie uvedenej v sťažnosťou napadnutom uznesení (konkrétne v bode 12., keďže táto vec sa týka zmluvy o úvere, nie o zmluvy o pôžičke na ktorú sa viaže prezentovaný výklad), nejedná sa o také skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre vyvodenie záveru o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a pre ktoré by bolo potrebné vydané uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť.
11. Vo všeobecnosti platí, že zákonnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu exekučný súd skúma v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, avšak s jedným obmedzením. Súd pri posudzovaní notárskych zápisníc musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) – nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 33/2020).
12. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods. 2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Jednak ZoUNEK, ako ani Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
13. V prvom rade je potrebné zohľadniť, že v prejednávanej veci sa jedná o notársku zápisnicu, ktorou povinné osoby jednostranným vyhlásením uznali svoj dlh voči oprávnenému, vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 03.12.2001, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 400.000,- Sk na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver sa zmení na stavebný úver vo výške 200.000,- Sk. Presná výška stavebného úveru sa bude rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola určená vo
výške 8,5 % ročne, pričom po transformácii mimoriadneho medziúveru na stavebný úver bude úroková sadzba 4,7 % ročne. V bode 2. notárskej zápisnice povinní vyhlásili, že splatia pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy uvedenej v bode 1. notárskej zápisnice, pričom sa zaviazali vložiť na účet zmluvy o stavebnom sporení minimálne 20 % cieľovej sumy. Súčasne sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške minimálne 7 promile cieľovej sumy, t.j. vo výške 2.800,- Sk do nasporenia polovice cieľovej sumy. Prvá splátka vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je splatná prvého v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa povinní zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.834,- Sk. Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Prvá splátka úrokov je splatná prvého v mesiaci, nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola vyplatená prvá výplata mimoriadneho medziúveru, v prípade, že sa mimoriadny medziúver vypláca po častiach. V bode 3. notárskej zápisnice sa povinní zaviazali po transformácii mimoriadneho medziúveru a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení uhrádzať stavebný úver (istinu) vrátane úroku vo výške 4,7 % ročne na základe písomného oznámenia oprávneného pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.800,- Sk, splatnými najneskôr 15. dňa každého kalendárneho mesiaca až do splatenia stavebného úveru. V rámci uznania tohto dlhu povinní v notárskej zápisnici zároveň súhlasili, aby v prípade neplnenia ich záväzkov z tejto zmluvy sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, a to na všetok majetok hnuteľný i nehnuteľný, a to aj v prípade, že by došlo zo strany oprávneného k odstúpeniu od zmluvy a na jeho písomnú výzvu nevrátia v stanovenej lehote predčasne a jednorázovo celý zostatok dlhu.
14. Je potrebné zdôrazniť, že základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 46 ods. 2 Exekučného poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je o.i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt“. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo.
15. Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
16. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
17. Súd prvej inštancie musí skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka správne uvádza, že v predloženej notárskej zápisnici nie je určený a ani určiteľný predmet a čas plnenia, ktorý je jednou z obligatórnych náležitostí vyžadovaných Exekučným poriadkom v § 45 ods. 2 písm. c) pre notársku zápisnicu a zároveň v nej chýba akýkoľvek podklad k zosplatneniu dlhu vyplývajúceho z poskytnutého úveru. Pre prijatie záveru o vykonateľnosti notárskej zápisnice v exekučnom konaní nestačí, že táto opisuje zmluvný vzťah medzi účastníkmi a odkazuje naňho čo sa týka napr. času plnenia, splatnosti dlhu, podmienok pre zosplatnenie a pod., ale samotná notárska zápisnica musí nevyhnutne tieto náležitosti obsahovať vo svojom texte. V súvislosti s posudzovaním hmotnoprávnych podmienok súkromných dohôd exekučným súdom je exekučný súd v rámci prieskumnej právomoci vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučného titulu oprávnený iba skúmať, či táto spĺňa predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 20/06 a I. ÚS 120/2012 pritom platí, že „tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu, nemôže ani – z hľadiska hmotného práva – preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titul“. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva.
18. Súd prvej inštancie na tomto mieste dodáva, že hoci bola predložená notárska zápisnica N 474/01 spísaná dňa 12.12.2001, teda v čase pred nadobudnutím účinnosti rozsiahlej novely Exekučného poriadku (zákonom č. 2/2017 Z. z.), ustanovenia upravujúce podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice pre účely exekúcie boli aj v roku 2001 totožné (v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2001 platilo, že „Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila“).
19. Po preskúmaní veci sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník správne pristúpil k hmotnoprávnemu prieskumu predloženej notárskej zápisnice a dospel k záveru, že táto z dôvodu absencie predmetu a času plnenia nie je materiálne vykonateľná. Sťažnostný súd si je vedomý toho, že rozhodnutie exekučného súdu sa oprávnenému môže javiť ako prísne formalistické, v danom prípade však absentovala obligatórna náležitosť zásadného významu, bez ktorej nie je možné v exekučnom konaní pokračovať, posúdiť uplatnený nárok a vyhodnotiť či sú splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Uvedenými úvahami sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti, a preto nemal inú možnosť ako sťažnosť oprávneného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/466/2023 zo dňa 13.07.2023 zamietnuť v celom rozsahu.
21. Nakoľko exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), a teda by nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania, súd prvej inštancie o trovách sťažnostného konania nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 11. decembra 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa