Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-36-2023.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/36/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. C., zastúpenému JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, o vymoženie pohľadávky v sume 1.308,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/121/2009-57 zo dňa 14.03.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) v znení účinnom do 31.10.2013, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 a čl. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení rozhodnutia súd tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/219/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/146/2011, sp. zn. 3Cdo/164/1996, sp. zn. 5Cdo/205/2011, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2011, sp. zn. III. ÚS 254/2012 a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoE/61/2020, sp. zn. 26CoE/56/2021. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej veci na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere z 28.03.2008. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Povinný nemohol rozhodcovskú doložku nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka je preto neplatná, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať daný spor.
2. Súd prvej inštancie sa na podklade návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal tým, či predložený exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskej veci, a ak áno, tak či rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej rozhodcovský súd v spotrebiteľskej veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom, je platná. So súdom vyžiadanej zmluvy o úvere vyplynulo, že oprávnený v nej vystupuje ako veriteľ, teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu, čísla občianskeho preukazu, ako aj obchodným menom, identifikačným číslom, miestom podnikania a číslom, pod ktorým je zapísaný v živnostenskom registri. Súd mal za to, že oprávnený nepredložil v exekučnom konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že povinný nie je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, teda nevyvrátil
spotrebiteľský charakter zmluvy, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo dodávateľa. Vzhľadom na uvedené súd v prejednávanej veci uzavrel, že povinný je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere súd z uvedených dôvodov považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
3. Keďže súd dospel k záveru, že spor, o ktorom rozhodoval rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku bol vydaný v spotrebiteľskej veci, súd následne skúmal, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovský rozsudok vykonateľný. Súd z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11273/08 z 20.11.2018 zistil, že rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere z 25.02.2008. Súd pri skúmaní rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky (bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) mal za to, že táto je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zakladá jej neplatnosť. Súd dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky na základe zistenia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá je daná najmä tým, že spotrebiteľovi (povinnému) bolo odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou formulárových Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah nemohol rovnako povinný nijakým spôsobom ovplyvniť a ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej formulárovej zmluvy. Povinný tak rozhodcovskú doložku ako aj ostatný obsah zmluvy celkom zjavne nemohol reálne nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.
4. Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom a má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Vedenie exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu je preto neprípustné a je dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu, preto na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať iný zákon. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou a považoval by uzatvorenú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, namietal, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Dlžník podpisom zmluvy o úvere prejavuje vôľu byť viazaný aj nimi. Rozhodcovská doložka dojednaná v bode 17. VPPÚ je písaná prehľadne, čitateľným písmom a vyplýva z nej alternatívna možnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo/13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 01.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/4865/2010 a sp. zn. 32Cdo/1590/2008 zo dňa 30.03.2009. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 17.02.2009 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/121/2009-57 zo dňa 14.03.2023 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
13. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru. Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
14. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v ustanovení § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 25.02.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne na danú veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
16. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka však nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti počas prebiehajúceho konania ani netvrdil. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
17. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom následne rozhodne o jej zastavení a o trovách exekúcie. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).