Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/3/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. J. L., nar. XX.X.XXXX, U., Q. XX, zastúpený JUDr. Monikou Mattovou, advokátkou advokátskej kancelárie SITÁR & SALOKA, so sídlom Zvonárska č. 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: R., s.r.o. U., P. XX, XXX XX U., IČO: 36 493 279, právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Prešov, Kováčska 5, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -162 zo dňa 27.5.2009 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -275 zo dňa 30.5.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 30.5.2011.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Postupuje vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.

odôvodnenie:

Podaným návrhom na zrušenie predbežného opatrenia Okresného súdu Prešov, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 26.4.2011 žalovaný sa domáhal, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -134 zo dňa 9.10.2008 a to z dôvodu, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2010 sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.6.2010 sp. zn. boli zrušené.

Návrh na zrušenie predbežného opatrenia Okresného súdu Prešov sp. zn. -134 bol doručený odvolaciemu súdu. Odvolací súd s poukazom na dvojinštančnosť konania vrátil vec prvostupňovému súdu na rozhodnutie o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

O návrhu na zrušenie predbežného opatrenia prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh zamietol. V dôvodoch odôvodnenia poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;

c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V danom prípade súd zamietol návrh na zrušenie predbežného opatrenia z týchto dôvodov: Predbežné opatrenie vydané v danej veci podľa názoru súdu už zaniklo v súlade s . Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2010 po potvrdení odvolacím súdom. Vo veci bolo podané dovolanie, ale vykonateľnosť rozsudku nebola odložená. Aj keď bol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v dovolacom konaní zrušený uznesením NS SR z 16.12.2010, platná právna úprava na takúto situáciu nereaguje a neneguje v takomto prípade následok uvedený v . Zaniknuté predbežné opatrenie sa nestane účinným na základe toho, že právoplatné rozhodnutie vo veci samej bolo zrušené. Keďže súd môže konať len v medziach zákona, je potrebné vychádzať z ust. , podľa ktorého nariadené predbežné opatrenie zaniklo, a teda už nie je možné ho zrušiť.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. V podanom odvolaní žalovaný poukazuje na nedôvodnosť postúpenia veci a že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, pretože vo veci mal rozhodovať odvolací súd, t.j. zákonný sudca, v danom prípade predseda senátu a nie Okresný súd Prešov. Návrh na zrušenie predbežného opatrenia bol podaný na krajský súd, nakoľko v senáte prebieha konanie vo veci samej. Ďalej odvolateľ poukazuje na to, že je nelogické, aby zákonný sudca, ktorý práve prejednáva vec, nemal rozhodovať o úprave pomerov účastníkov, keď má o aktuálnych okolnostiach vo veci samej, dôkaznej situácii najväčší prehľad. Takýmto postupom sa odňala možnosť prejednať vec pred zákonným sudcom odvolacieho súdu. Návrh nemohol byť zamietnutý z dôvodu ako udáva okresný súd, že predbežné opatrenie zaniklo z dôvodu , že sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Takéto právne uvažovanie sa podľa názoru žalovaného prieči normatívnej logike pri zrušovaní vykonateľných rozhodnutí apelačných rozhodnutí dovolacím súdom. Predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.10.2005 pod č. k. -134 naďalej trvá a odvolateľ z dôvodu zmeny pomerov a pominutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené žiada miestne a vecne príslušný súd, teda Krajský súd Prešov ako prvostupňový súd pre daný prípad, aby zrušil podľa predbežné opatrenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ale len zabezpečovacím inštitútom na úpravu pomerov účastníkov. Z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie a to v znení, že podľa a zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -275 zo dňa 30.5.2011 a podľa postupuje vec Krajskému súdu Prešov senátu ako orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa v medziach ustanovení , a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd zotrváva na tom, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia mal smerovať prvostupňovému súdu. Poukazuje na to, že súdne konanie je dvojinštančné. Návrh na zrušenie sa týka predbežného opatrenia, ktoré bolo vo veci nariadené uznesením Okresného súdu Prešov a nariadenie predbežného opatrenia bolo potvrdené odvolacím súdom. Obdobne mal žalovaný podať návrh na zrušenie predbežného opatrenia prvostupňovému súdu a následne na základe odvolania mal rozhodovať odvolací súd.

Odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní z dôvodu, že bolo podané žalovaným podľa a podľa . Majúc na zreteli uvedené odvolací súd sa vysporiadaval s uvedenými odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že podané odvolanie zo strany žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že zákonným sudcom na rozhodovanie o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia bol zákonný sudca prvostupňového súdu a na rozhodovanie o odvolaní je zákonný sudca v odvolacom konaní.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že prvostupňový súd ohľadom návrhu na zrušenie predbežného opatrenia rozhodol vecne správne, ak návrh zamietol. Z ust. jednoznačne vyplýva, že predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. K zániku dochádza bez ohľadu na to, či žalobca vydaným predbežným opatrením dosiahol uspokojenie vo veci samej. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a tento sa stal právoplatným. V tomto prípade pri zániku predbežného opatrenia sa neskúma

právoplatnosť rozhodnutia, dôležitá je len vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný zastáva právny názor, že vo veci samej došlo k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu, avšak toto zrušenie nemá za následok obnovenie právoplatnosti predbežného opatrenia. Ak raz predbežné opatrenie zaniklo tým, že vo veci samej sa stal rozsudok právoplatný, následne sa platnosť predbežného opatrenia neobnovuje a z tohto dôvodu odvolací súd zastáva právny názor prvostupňového súdu, pokiaľ návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol s poukazom na tvrdené, že nedošlo k obnoveniu nároku vyplývajúceho z predbežného opatrenia.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne.

Predmetom tohto konania je aj odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd rozsudkom sp. zn. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -162 potvrdil ako vecne správny. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 11/6 o výmere 3467 m2 - ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXX k. ú. F., vytvorenú geometrickým plánom číslo 31688560 - 52/09 zo dňa 14.5.2009 vyhotovenom spoločnosťou Progres GEO, s.r.o., Masarykova 16, Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.012,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Vychádzal z dôkazu, že žalobca zdedil nehnuteľnosť po svojom otcovi. Vydania nehnuteľnosti sa v tomto konaní domáhal pôvodne voči Mestu U.. V priebehu súdneho konania, ale došlo k prevodu nehnuteľnosti z Mesta U. postupne na 1. tenisový klub U., následne na Mgr. J. A. a napokon na žalovaného. Žalobca nikdy nepreviedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na Mesto U., preto nehnuteľnosť nemohla byť prevedená na ďalšie subjekty. Mesto U. nemohlo vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnúť ani vydržaním, lebo by to bolo v rozpore s účelom . Na adresu žalovaného súd prvého stupňa uviedol, že ust. ustanovuje, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Zákon však počíta s tým, že navrhovateľom dražby má byť vlastník predmetu dražby. V danom prípade však navrhovateľ dražby - Mgr. J. A. nebola vlastníčkou predmetu dražby. Pri dobrovoľnej dražbe, ktorá sa vykonávala na návrh Mgr. J. A., vlastníčka súhlasila s prevodom nehnuteľností za sumu 1,- Sk, pričom nebola nijakým spôsobom nútená za takto nízku kúpnu cenu predmetnú nehnuteľnosť predávať. Z toho je zrejmé, že prevod tejto nehnuteľnosti bol špekulatívny. Takýto postup je podľa názoru súdu prvého stupňa zneužitím práva, ktorému súd nemôže poskytovať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd na túto námietku neprihliadal a žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalovaného.

Na základe podaného odvolania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.

V odôvodnení uviedol, že dobrovoľná dražba o nehnuteľnosti, o ktorej sa vedie súdne konanie, kde je predmetom konania vydanie veci, sa nemohla platne uskutočniť. Žalobca o priebehu a o nariadení dobrovoľnej dražby nemal vedomosť a aj keby mal vedomosť, nebol účastníkom dobrovoľnej dražby a preto nemohol napadať jej neplatnosť. Účastníci dobrovoľnej dražby mali vedomosť o tom, že prebieha súdne konanie, aj napriek tomu bola vykonaná dobrovoľná dražba. Takéto počínanie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd ďalej poukázal na hodnovernosť údajov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti a vyslovil nesúhlas s názorom, že príklep, ktorým dochádza k prechodu vlastníckeho práva na verejnej dražbe, je povýšený nad súdne rozhodnutie. V čase konania dobrovoľnej dražby prebiehalo súdne konanie a toto súdne konanie bolo známe účastníkom dobrovoľnej dražby. Žalovaný vedel o

tom, kto je pôvodným vlastníkom a že prebieha súdne konanie ohľadom vydania veci. Táto dobrovoľná dražba nie je prekážkou pre súdne konanie. S týmto právnym názorom súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd. Pri nariadení dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu zákona. Nebol preukázaný prevod vlastníctva z pôvodného vlastníka na Mesto U. a tým aj na ďalších zapísaných vlastníkov na LV v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že nevlastník nehnuteľnosti nemôže previesť vlastníctvo na iného, ak sám nie je vlastník. Odvolací súd ďalej uviedol, že neboli splnené podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby a preto zastával právny názor, že vykonaná dobrovoľná dražba nie je platná. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa . Zároveň odvolací súd pripustil dovolanie k otázke, že ak prebieha konanie o vydanie veci začaté ešte pred realizovaním dobrovoľnej dražby, či v tomto konaní môže súd riešiť predbežnú otázku platnosti dražby aj v prípade, že žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. nebola podaná. Zároveň odvolací súd uložil žalovanému povinnosť uznesením z 3.10.2010 sp. zn. zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.474,74 eur do rúk jeho právnej zástupkyne.

Proti rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie. Žalovaný v podanom dovolaní uviedol, že odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Odvolací súd bez akejkoľvek opory v a podal rutinný výklad práva súdu posudzovať v súdnom konaní neplatnosť právneho úkonu. Vlastnícke právo k predmetu dražby prešlo na žalovaného udelením príklepu dňa 17.9.2007. Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle Obč. zák.. Ďalej v dovolaní uvádza, že vyhovieť žalobe nebolo možné aj z tohto dôvodu, že žalobca predmet sporu neužíva. Okolnostiam danej veci by zodpovedalo, pokiaľ by sa svojich práv domáhal žalobou na určenie, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Informácie o verejnej dražbe boli verejne dostupné a žalobca mal v prejednávanej veci procesnú možnosť podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho nakladanie s predmetom sporu. V ďalšej časti dovolania žalovaný vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré je predmetná dražba platná. Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a zároveň priznať trovy dovolacieho konania.

Dovolací súd po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že prípustnosť dovolania v danom prípade vyplýva z . V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania, ak je toto rozhodnutie zásadného právneho významu. So zreteľom na vymedzenú dovolaciu otázku usúdil, že nebolo možné zaoberať sa v dovolacom konaní tými časťami dovolania žalovaného, v ktorých sa zaoberal morálnymi aspektmi daného prípadu, možnosťami žalobcu dozvedieť sa o dobrovoľnej dražbe a zúčastniť sa tejto dražby, ani podstatou a priebehom uskutočnenia konkrétnej dobrovoľnej dražby. Dovolací súd skonštatoval, že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V prípade, ak boli porušené ustanovenia , môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z ustanovení Najvyšší súd SR v rozsudku z 22.5.2008 sp. zn. vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. K zhodnému právnemu záveru dospel neskôr Najvyšší súd SR v rozsudkoch z 30.6.2009 sp. zn. a z 23.6.2010 sp. zn. . Nadväzujúc na právny záver zaujatý v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR dovolací súd pre účely preskúmavanej veci uzatvára, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle . Pokiaľ v danom prípade odvolací súd pristúpil k prejudiciálnemu riešeniu otázky platnosti dobrovoľnej dražby, v rámci ktorej mal spornú nehnuteľnosť nadobudnúť žalovaný, a pri tom dospel k záveru o neplatnosti tejto dražby, spočíva dovolaním napadnutý rozsudok na právnom posúdení, ktoré sa prieči . Dovolací súd poznamenáva, že v rámci dovolacieho konania, ktoré bolo odvolacím súdom vymedzené pripustením dovolania, nebolo možné zaoberať sa v tomto dovolacom konaní otázkou, aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená

osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Rovnako nebolo možné posudzovať správnosť právnych názorov súdov nižších stupňov na to, kto je oprávnený navrhnúť dobrovoľnú dražbu a kto je jej účastníkom. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na právnom posúdení veci, ktoré dovolací súd nepovažuje za správne. Žalovaný preto opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle . Najvyšší súd SR vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. . Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalovaného s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je opodstatnené.

Prvostupňový súd rozhodol na základe zistených skutočností tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania.

Majúc na zreteli právny názor Najvyššieho súdu SR, ako aj s poukazom na odvolací súd má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil vec, ak rozhodol o vydaní predmetu sporu žalobcovi. Dovolací súd v dôvodoch uznesenia, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu, poukázal na to, že odvolací súd sa nevysporiadaval s otázkou kto je oprávnený navrhnúť dobrovoľnú dražbu a kto je jej účastníkom. Z tohto dôvodu odvolací súd poukazuje na túto právnu skutočnosť a navrhuje prvostupňovému súdu, aby sa vysporiadal s predmetnou otázkou. Na základe vykonaného dokazovania v tomto smere, ako aj na základe právneho názoru dovolacieho súdu je povinnosťou prvostupňového súdu vo veci opätovne rozhodnúť. Taktiež je potrebné sa vysporiadať aj so skutočnosťou, aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Po procese dokazovania vo všeobecnosti platí, že účastník konania má povinnosť tvrdenia, čiže má bremeno tvrdenia a zároveň má aj dôkaznú povinnosť, čiže aj dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda, aby ju súd uznal za pravdivú.

Z tohto dôvodu odvolací súd poukazuje na túto právnu skutočnosť a navrhuje prvostupňovému súdu, aby sa vysporiadal s uvedenými dôkazmi, ktoré neboli pred súdom prvého stupňa vykonané. Na základe vykonaného dokazovania v tomto smere, ako aj na základe právneho názoru dovolacieho súdu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vo veci opätovne rozhodnúť.

Dôkazná povinnosť je na súde prvého stupňa. Ak by vykonával dokazovanie odvolací súd, odňal by účastníkom konania možnosť dvojinštančného konania, ako aj možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Majúc na zreteli dvojinštančnosť súdnych konaní odvolací súd zároveň poukazuje na nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne na nesprávne právne posúdenie veci samej. Toto tvrdenie vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené, ako aj na dôvody uvádzané v uznesení Najvyššieho súdu SR odvolací súd konštatuje, že aj rozsudok súdu prvého stupňa trpí dôkaznými nedostatkami a z tohto dôvodu trpí nedostatočne vykonaným dokazovaním a následne aj nesprávnym právnym posúdením veci a z tohto dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje podľa a .

Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní a dovolaní, záväzný pre súd nižšieho stupňa.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd znova o trovách pôvodného, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania.

V priebehu odvolacieho konania zo strany žalobcu bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia odvolací súd nerozhodoval majúc na zreteli, že zákonným súdom na rozhodnutie o uvedenom návrhu je prvostupňový súd. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh na vydanie predbežného opatrenia postupuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.