Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/128/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. A. M., bývajúceho v

P., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou S., Advokátska kancelária, so sídlom v K., proti

ţalovanej D., s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom so sídlom

v P., o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2011 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou podanou 22. decembra 2004 na Okresnom súde Prešov domáhal,

aby M. bolo súdom zaviazané vydať mu do 15 dní nehnuteľnosť v katastrálnom území Š.

označenú vo vytyčovacom náčrte zo 16. novembra 2004 č. X. ako časť parcely č. X.

22

vo výmere X. m, ktorá je súčasťou parcely č. X., a časť parcely č. X. vo výmere X. m, ktorá

je súčasťou parcely č. X. (tieto parcely sú zapísané na liste vlastníctva č. X.).

Okresný súd Prešov uznesením z 9. októbra 2008 č.k. -134 nariadil

predbeţné opatrenie ( a ), ktorým ţalovanej

zakázal scudziť, prenajať alebo inak zaťaţiť právami tretích osôb nehnuteľnosť

v katastrálnom území Š., ktorá je na liste vlastníctva č. X. vedená ako parcela č. X. – ostatné

2 2

plochy vo výmer X. ma parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m; v prevyšujúcej časti

návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Toto uznesenie napadla ţalovaná

odvolaním; Krajský súd v Prešove unesením z 24. novembra 2008 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. mája 2009 č.k. -162 uloţil

ţalovanej povinnosť vydať ţalobcovi do 3 dní nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., ktorá

je v katastri nehnuteľností vedená na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – ostatné plochy

2

vo výmere X. ma bola vytvorená geometrickým plánom zo 4. mája 2009 č. X. – X.

spoločnosti P., s.r.o.; rozhodol tieţ o trovách konania. Vychádzal z toho, ţe ţalobca zdedil

nehnuteľnosť po svojom otcovi a jej vydania sa v tomto konaní domáhal najskôr voči M.,

v jeho priebehu ale došlo k prevodu nehnuteľnosti postupne na 1. T., potom na Mgr. A. T.

a napokon na ţalovanú, ktorá namietala, ţe nehnuteľnosti nadobudla v rámci dobrovoľnej

draţby. Ţalobca ale nikdy nepreviedol vlastníctvo nehnuteľnosti na M., preto nehnuteľnosť

nemohla byť prevedená na ďalšie subjekty. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142

ods. 1 Tento rozsudok napadla ţalovaná odvolaním.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. mája 2010 sp. zn. (ďalej len

„potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu“) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, najmä

s názorom, ţe Mgr. A. T. sa nemohla stať vlastníčkou nehnuteľnosti, lebo nebol preukázaný

prevod vlastníctva z pôvodného vlastníka na M.. Vzhľadom na to, ţe pri dobrovoľnej draţbe

ten, kto nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôţe previesť vlastníctvo na iného, dospel

odvolací súd k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky dobrovoľnej draţby

a vykonaná dobrovoľná draţba nie je platná. Napadnutý rozsudok preto potvrdil podľa § 219

ods. 2 Odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie ( ).

Krajský súd v Prešove uznesením z 3. júna 2010 sp. zn. rozhodol

o trovách odvolacieho konania.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. decembra 2010 sp. zn.

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 3. júna 2010

sp. zn. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení

poukázal na to, ţe dovolanie bolo pripustené za účelom vyriešenia otázky, či v konaní

o vydanie veci začatom pred dobrovoľnou draţbou môţe súd ako predbeţnú riešiť otázku

platnosti draţby, ak ţaloba o neplatnosť draţby podľa

o dobrovoľných draţbách (ďalej len „“) nebola podaná. Dovolací súd

pri riešení nastolenej otázky konštatoval, ţe neplatnosť dobrovoľnej draţby môţe určiť len

súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, ktoré začalo podaním návrhu na určenie

neplatnosti dobrovoľnej draţby v zmysle Otázku

neplatnosti dobrovoľnej draţby nemôţe súd posudzovať v inom konaní, a to ani ako otázku

prejudiciálnu. Pokiaľ odvolací súd v danom konaní (o vydanie nehnuteľnosti) posudzoval

platnosť dobrovoľnej draţby, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Podaním z 21. apríla 2011 ţalovaná navrhla, aby Krajský súd v Prešove predbeţné

opatrenie nariadené uznesením tohto súdu z 9. októbra 2008 č.k. -134 zrušil.

Návrh odôvodnila tým, ţe pominuli dôvody, pre ktoré bolo toto predbeţné opatrenie

nariadené ( ). Krajský súd v Prešove postúpil predmetný návrh

na rozhodnutie Okresnému súdu Prešov, ktorý ho uznesením z 30. mája 2011 č.k.

-275 zamietol s odôvodnením, ţe predbeţné opatrenie uţ zaniklo podľa § 77

ods. 1 písm. c/ tým, ţe ţalobe bolo vyhovené a od vykonateľnosti rozhodnutia o veci

uplynulo 30 dní. Súd prvého stupňa v súvislosti s tým konštatoval, ţe na danom závere

nemení nič skutočnosť, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu bol neskôr zrušený

dovolacím súdom; jeho zrušenie nemalo za následok „obnovenie“ uţ zaniknutého

predbeţného opatrenia.

Podaním zo 6. októbra 2011, ktoré bolo adresované Krajskému súdu v Prešove,

ţalobca navrhol, aby súd nariadil predbeţné opatrenie, ktorým ţalovanej do právoplatného

skončenia tejto veci zakáţe akýmkoľvek spôsobom zasahovať, upravovať alebo vykonávať

akúkoľvek stavebnú alebo inú činnosť, ktorou by zasahoval do nehnuteľnosti v katastrálnom

území Š., ktorá je na liste vlastníctva č. X. vedená ako parcela č. X. – ostatné plochy

2 2

vo výmere X. ma parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 19. októbra 2011 sp. zn.

, : I. potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov z 30. mája 2011

č.k. -275, II. zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov z 27. mája 2009 č.k.

-162 a III. návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia postúpil

na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Na odôvodnenie výroku I. odvolací súd uviedol, ţe

odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, zaloţené na zohľadnení všetkých

rozhodujúcich okolností a spočíva na správnej aplikácii a interpretácii tak § 77 ods. 1

písm. c/ , ako aj Poukázal na to, ţe občianske súdne konanie

je dvojinštančné a o návrhu na zrušenie predbeţného opatrenia nariadeného súdom prvého

stupňa rozhoduje okresný, nie krajský súd. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe

predbeţné opatrenie zaniklo v zmysle Odvolací súd odôvodnil

výrok II. tým, ţe pri právnom závere, ktorý zaujal dovolací súd v zrušujúcom uznesení,

nemôţu obstáť právne závery prvostupňového súdu, ktorý navyše nezistil v dostatočnom

rozsahu všetky rozhodujúce skutkové okolnosti. Výrok III. odôvodnil odvolací súd tým, ţe

na rozhodnutie o návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia je príslušný okresný

súd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2011 sp. zn. ,

napadla ţalovaná vo výrokoch I. aţ III. dovolaním, ktoré odôvodnila tým, ţe

v danom prípade došlo k procesným vadám v zmysle a Uviedla, ţe

v konaní jej bola odňatá moţnosť pred odvolacím súdom konať nielen vo veci samej, ale

aj tým, ţe o návrhu na zrušenie skôr nariadeného predbeţného opatrenia nerozhodol Krajský

súd v Prešove, na ktorom v tom čase prebiehalo odvolacie konanie, ale Okresný súd Prešov.

Nariadené predbeţné opatrenie nemohlo zaniknúť podľa , lebo

v dôsledku zrušenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu nastal stav, akoby toto

rozhodnutie nebolo vydané. Podľa jej názoru došlo nesprávnym výkladom tohto ustanovenia

k odňatiu jej moţnosti pred súdom konať. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie

je náleţite odôvodnené (lebo dostatočne nevysvetľuje, prečo o návrhu na zrušenie

predbeţného opatrenia nerozhodoval odvolací súd) a odvolací súd ju po zrušujúcom uznesení

dovolacieho súdu opakovane nepatrične vyzýval na predloţenie ďalších podkladov, i keď mal

bez ďalšieho vychádzať z právnych záverov dovolacieho súdu. Vyslovila názor, ţe odvolací

súd jej odňal moţnosť pred súdom konať tieţ tým, ţe 19. októbra 2011 pojednával napriek

tomu, ţe ju pred týmto dňom upovedomil o odročení pojednávania na neurčito. Navyše,

nepoučil ju v zmysle a v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, ktoré dôkazy

vykonal a ako sa s nimi vyporiadal. Nesprávny postup odvolacieho súdu mal za následok tieţ

procesnú vadu konania uvedenú v , lebo o návrhu na zrušenie

nariadeného predbeţného opatrenia rozhodol súd nesprávne obsadený. Napokon, zákonu

sa prieči tieţ postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého nerozhodol sám o návrhu ţalobcu

na nariadenie predbeţného opatrenia, ale rozhodnutie o tom prenechal súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov dovolateľka ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalovaná dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení; jej dovolanie preto podľa ustanovení § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle aţ e/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Ţalovaná namieta, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

1.1. Pokiaľ dovolanie smeruje proti zrušujúcemu výroku (II.) uznesenia odvolacieho

súdu, dovolací súd poznamenáva, ţe: a/ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené podľa , nie je prípustné dovolanie

z iných dôvodov neţ uvedených v (viď primerane R 34/1995), b/ vo vzťahu

k postupu odvolacieho súdu, ktorý bol zavŕšený zrušením prvostupňového rozsudku, ţalovaná

nenamietala procesné vady uvedené v aţ e/ a ; existencia vád tejto

povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Obsah spisu potvrdzuje, ţe po rozhodnutí dovolacieho súdu v tejto veci prebehlo

na odvolacom súde 20. apríla 2011 pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Ďalší

termín pojednávania vytýčil odvolací súd na 19. októbra 2011. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací

súd na základe ţiadosti ţalobcu zrušil 18. októbra 2011 termín pojednávania nariadeného

na 19. októbra 2011, pojednávanie odročil na neurčito a účastníkov o tom upovedomil

(viď č.l. 324 aţ 331 spisu). Odvolací súd 19. októbra 2011 neuskutočnil pojednávanie;

o zrušení napadnutého rozsudku rozhodol v tento deň na porade senátu odvolacieho súdu

bez účasti ţalobcu a ţalovanej.

I keď odvolací súd 20. apríla 2011 pojednával a nariadil aj ďalšie pojednávanie, mohol

– v rámci vymedzenom ustanovením – rozhodnúť o podanom odvolaní aj bez

nariadenia pojednávania, pokiaľ neskôr došlo k zmene jeho dovtedajších náhľadov

na skutkové a právne okolnosti významné pre rozhodnutie.

Podľa v znení , ktorý bol platný a účinný

v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa v ostatných

prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v

je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe rozhodnúť

aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje

ustanovenie , bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací

súd.

Z hľadiska posúdenia, či postup odvolacieho súdu mal v danom prípade za následok

vadu konania v zmysle , treba mať na zreteli, ţe súd prvého stupňa

nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a nariadenie odvolacieho

pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem (nešlo teda o prípady, na ktoré sa vzťahuje

a ). Z toho istého hľadiska je významné tieţ to, ţe odvolací súd

zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ( a )

„majúc na zreteli právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“ a skutočnosť, ţe

„rozsudok súdu prvého stupňa trpí dôkaznými nedostatkami a z tohto dôvodu trpí

nedostatočne vykonaným dokazovaním a následne aj nesprávnym právnym posúdením veci“.

To znamená, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú síce

nedostatočné a treba ich na základe dokazovania doplniť o ďalšie skutkové zistenia, ide však

o nedostatok skutkových podkladov v takom rozsahu, ţe ich obstaranie by prekročilo rámec

vymedzený účelom odvolacieho konania, takţe prichádza do úvahy len rozhodnutie

odvolacieho súdu o zrušení prvostupňového rozsudku, pre ktoré sa nevyţaduje zopakovanie

alebo doplnenie dokazovania.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal uvedený procesný postup

odvolacieho súdu zákonu a nemal za následok odňatie moţnosti ţalovanej pred súdom konať

( ).

Treba dodať, ţe poučenie v zmysle poskytol ţalovanej uţ súd

prvého stupňa uznesením, ktoré je v spise zaloţené na č.l. 82.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalovanej

proti výroku II. napadnutého uznesenia nie je prípustné.

1.2. Keďţe pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní ţalovanej proti uzneseniu

súdu prvého stupňa zamietajúcemu jej návrh na zrušenie predbeţného opatrenia (výrok I.)

a pri postúpení návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia na rozhodnutie súdu

prvého stupňa (výrok III.) nešlo o rozhodovanie odvolacieho súdu vo veci samej, nebolo

povinnosťou súdu nariadiť odvolacie pojednávania (viď ).

1.3. Ţalovaná vyvodzuje existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ tieţ z toho, ţe o jej návrhu na zrušenie nariadeného predbeţného opatrenia

nerozhodol Krajský súd v Prešove, na ktorom prebiehalo odvolacie konanie, ale Okresný súd

Prešov.

Príslušnosť na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia upravuje

ustanovenie Podľa veta prvá je na nariadenie predbeţného

opatrenia príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Vecne príslušným na nariadenie

predbeţného opatrenia je okresný súd vo veciach uvedených v a krajský súd

vo veciach uvedených v Aj na rozhodnutie o návrhu účastníka, aby súd

v zmysle zrušil predbeţné opatrenie, je vecne príslušný okresný súd (okrem

vecí, v ktorých ako prvostupňové rozhodujú krajské súdy).

V danom prípade ide o vec (vydanie nehnuteľnosti), v ktorej je na konanie v prvom

stupni príslušný okresný súd (nejde o vec uvedenú v ). Preto o návrhu

ţalovanej na zrušenie predbeţného opatrenia správne rozhodol ako súd prvého stupňa

Okresný súd Prešov a ako odvolací súd Krajský súd v Prešove.

Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe o tomto jej návrhu mal rozhodnúť odvolací súd na podklade

primeranej aplikácie ( ) ustanovenia , dovolací súd

uvádza, ţe povaha odvolania a odvolacieho konania vylučuje, aby odvolací súd

za „primeranej“ aplikácie rozhodol o takom návrhu na zrušenie

predbeţného opatrenia nariadeného súdom prvého stupňa, o ktorom predtým nerozhodol súd

prvého stupňa.

1.4. Dovolateľka zastáva názor, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

je nedostatočne odôvodnené. Tvrdí, ţe sa v ňom náleţite nevysvetľuje, prečo o návrhu

na zrušenie predbeţného opatrenia nerozhodoval krajský súd.

Judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť povaţovaná

za tzv. inú vadu konania (porovnaj R ). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich

senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “.

Sama skutočnosť, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné

(dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôţe zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nejde

o vadu v zmysle

1.5. Podľa názoru ţalovane jej bola moţnosť pred súdom konať odňatá nesprávnymi

rozhodnutiami, ktoré spočívali na nenáleţitej interpretácii ustanovení § 77 ods. 1 písm. c/

a

Pokiaľ dovolateľka spochybňuje správnosť aplikácie alebo interpretácie určitého

ustanovenia zákona, ide z hľadiska obsahového ( ) o spochybnenie správnosti

právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Právnym posúdením veci

sa ale nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej)

a samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov prípustnosť dovolania

nezakladá (viď R 54/2012).

1.6. Z dôvodov vyššie uvedených pod 1.1. aţ 1.5. dospel dovolací súd k záveru, ţe

dovolateľkou namietaným postupom odvolacieho súdu nebola v danom prípade ţalovanej

odňatá moţnosť pred súdom konať.

2. Ţalovaná ďalej (vo väzbe na výroky I. a III. napadnutého rozhodnutia) tvrdí, ţe

v konaní došlo tieţ k procesnej vade uvedenej v , lebo o návrhu

na zrušenie nariadeného predbeţného opatrenia rozhodli súdy nesprávne obsadené – v prvom

stupni namiesto sudcov Krajského súdu v Prešove sudca Okresného súdu Prešov.

Nesprávne obsadeným súdom ( ) je súd, ktorý nie je obsadený

v súlade s ustanoveniami, určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať

a rozhodnúť. Súd treba povaţovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný

sudca (). Z dovolania je zrejmé, ţe existenciu tejto procesnej vady vyvodzuje

dovolateľka primárne z toho, ţe o návrhu na zrušenie predbeţného opatrenia rozhodli

nepríslušné súdy a aţ sekundárne z toho, ţe v dôsledku toho rozhodli tieţ súdy nesprávne

obsadené.

Dovolací súd konštatuje, ţe obsah spisu nenasvedčuje, ţe by v danom prípade konali

sudcovia vylúčení ( a nasl. ) alebo ţe by namiesto senátu rozhodol samosudca alebo

ţe by rozhodovali iní neţ zákonní sudcovia. S poukazom na bod 1.3. odôvodnenia tohto

uznesenia uzatvára, ţe neopodstatnená je nielen námietka dovolateľky, ţe vo veci rozhodovali

vecne nepríslušné súdy, ale aj námietka, ţe rozhodovali súdy nesprávne obsadené (§ 237

písm. g/ ).

3. Rovnako k námietke ţalovanej, ţe procesne nesprávny je postup odvolacieho súdu,

ktorý nerozhodol sám o návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia, ale rozhodnutie

o tom prenechal súdu prvého stupňa (výrok III. dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu), poukazuje dovolací súd na bod 1.3. tohto odôvodnenia.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených odmietol dovolanie

ţalovanej ako neprípustné ( v spojení s ).

5. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalobcovi

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto

náhrady ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková