Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-30-2022.pdf
PDF · 358.36 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: KORENS Inc., so sídlom Eogok-dong 857-5, Yangsan-si, Gyeongsangnam-do, Južná Kórea, IČ DPH: A., právne zast.: PricewaterhouseCoopers Legal, s. r. o., so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, substitučne zast.: Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená č. 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101841590/2021 zo dňa 1. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101841590/2021 zo dňa 1. októbra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2014 – august 2014, október 2014, december 2014, január 2015 – október 2015, december 2015, január 2016 – december 2016, a to na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102515103/2018 zo dňa 07.12.2018. Správca dane v predmetnom oznámení určil deň začatia daňovej kontroly 15.01.2019. Žalobca podaním zo dňa 18.12.2018 požiadal správcu dane o stanovenie novej lehoty začiatku daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobie, a to deň 21.01.2019. Správca dane v Oznámení č. 100054195/2019 zo dňa 07.01.2019 v nadväznosti na písomnú žiadosť žalobcu určil nový termín začatia výkonu daňovej kontroly, a to deň 21.01.2019. Daňová kontrola bola začatá dňa 21.012019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol B. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.02.2021, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 22.02.2021. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 06.04.2021. Pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 20.05.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX.
2. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.06.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi KORENS Inc., DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A., Eogok-dong 857-5, Yangsan-si, Gyeongsangnam-do, Južná Kórea (ďalej aj ako „žalobca“ alebo „kontrolovaný daňový subjekt“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 203 900,22 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 a nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume 203 900,22 eur. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový orgán (okrem iného) konštatoval, že v preverovanom zdaňovacom období bol zistený rozdiel dane z dôvodu neoprávneného odpočítania DPH na základe faktúr vyhotovených dodávateľskou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, IČ DPH A. (do 23.09.2014 Gustav Wahler GmbH & Co.KG) ďalej ako „BorgWarner Esslingen GmbH“, v celkovej výške 62 840,74 eur a z dôvodu neoprávneného odpočítania DPH z dovozných dokladov (Jednotný colný doklad zo dňa 18.12.2015 a príloha rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598) v celkovej výške 141 059,48 eur. Žalobca je zahraničnou osobou, ktorá nie je v tuzemsku usadená, t. j. nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Dňa 18.04.2012 žalobca z dôvodu zámeru vykonávania aktivít, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, podal žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 5 zákona o DPH. Dňa 18.04.2012 Daňový úrad Bratislava zaregistroval zahraničnú osobu KORENS Inc. pre daň, vydal jej osvedčenie o registrácii a pridelil jej IČ DPH A.. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že v účtovníctve žalobcu sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nachádzajú a sú zaúčtované prijaté faktúry podľa Tabuľky č. 1 uvedenej na str. 4 a 5 prvostupňového rozhodnutia od žalobcu, ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladičov, a to N57TU EGR COOLER, sériové č. 7823210 (AI06), č. 7823210 (AI07) a č. 7823210 (AI08) a chladiaci modul NX7TU EGR COOLER, sériové č. 8517724 (AI04) a č. 8517724 (AI05). Predmetom fakturácie je premiestnenie tovaru z iného členského štátu pod nemeckým IČ DPH zahraničnej spoločnosti KORENS Inc. Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH /riadok 7 daňového priznania/, daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku /riadok 8 daňového priznania/, z ktorého si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2014 – august 2014, október 2014, december 2014, január 2015 – október 2015, december 2015 a január 2016 – december 2016 uplatnil odpočítanie dane. Ďalej sú v účtovníctve žalobcu prijaté faktúry podľa Tabuľky č. 2 (str. 6 prvostupňového rozhodnutia) od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH (do 23.09.2014 Gustav Wahler GmbH & Co.KG), DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A., Hindenburgstrasse 146, 73730 Esslingen, Nemecko, ktorých predmetom fakturácie sú dva typy chladiacich modulov, a to chladiaci modul N57TÜ EGR cooling module (materiál č. 782321006, č. 782321007 a č. 782321008) a EGR – system (materiál č. 851772404 a č. 851772405). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v daňovom priznaní ako tuzemské nadobudnutie tovaru/služieb, z ktorého si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane. V účtovníctve sa tiež nachádzajú a sú zaúčtované faktúry uvedené v Tabuľke č. 3 (str. 7 prvostupňového rozhodnutia) vystavené spoločnosti BMW Motoren GmbH, IČ DPH C., Hinterbergerstrasse 2, A-4400 Steyr, Rakúsko (ďalej aj ako „BMW Motoren GmbH“), ktorých predmetom je fakturácia dvoch typov chladiacich modulov, a to chladiaci modul LU AGR-MODUL N57TUE (materiál č. 7823210.06, č. 7823210.07 a č. 7823210.08) a chladiaci modul LU AGR-MODUL NX7TUE / NT VERSORGUNG (materiál č. 8517724.04 a č. 8517724.05). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach /riadky 15 a 16 daňového priznania/ ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Ďalej sa v účtovníctve žalobcu nachádzajú a sú zaúčtované faktúry uvedené v Tabuľke č. 4 (str. 8 prvostupňového rozhodnutia) vystavené spoločnosti BMW AG, IČ DPH D., E. XXX, XXXXX F., G. (ďalej aj ako „BMW AG“), ktorých predmetom je fakturácia chladiacich modulov LU AGR–MODUL N57TUE (materiál č. 7823210.07). Predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach / riadky 15 a 16 daňového priznania/ ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
3. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca obsiahol popis obchodnej činnosti, vysvetlenie DPH a zdaniteľných transakcií uskutočnených v období od 01.01.2014 do 31.12.2016 v písomnom vyjadrení zo dňa 01.04.2019 zaevidovanom pod č. 6/06182157/2019, v ktorom vysvetlil, že v minulosti sa žalobca dohodol so spoločnosťou BMW Motoren GmbH na dlhodobej dodávke tovarov „EGR coolers“ (ďalej „EGR chladiče“) vyrábaných spoločnosťou KORENS Inc., avšak jednou z podmienok uzatvorenia tejto dohody, ktorú si stanovila spoločnosť BMW Motoren GmbH bolo, aby jej žalobca dodával EGR chladiče spolu
s „EGR valve“ (ďalej len „EGR ventily“), ktoré spolu tvoria „EGR cooling module“ (ďalej aj ako „EGR chladiaci modul“). Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH (do apríla 2014 známou ako Gustav Wahler GmbH) najmä preto, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH bola žalobcovi schopná dodávať EGR ventily požadované spoločnosťou BMW Motoren GmbH. V období od 01.01.2014 do 31.12.2016 spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH nepretržite dodávala EGR ventily žalobcovi s miestom dodania v meste Šahy, Slovensko. V tomto období vystavila spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH žalobcovi za tieto dodávky približne 2 000 faktúr. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH sa dohodla na dodávke EGR ventilov a na ich inštalácii do EGR chladičov vo vlastníctve žalobcu. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH si služby inštalácie objednala u spoločnosti Wahler Automotive k. s., ktorá si však na fyzické vykonávanie tejto služby najala subdodávateľa Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. Inštalácia EGR ventilov do EGR chladičov bola realizovaná na Slovensku v meste Šahy. Na inštaláciu EGR ventilov dodaných spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH dodal žalobca spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH 100 % funkčné a testované EGR chladiče. Žalobca importoval EGR chladiče (vlastný tovar) z Kórey do Hamburgu v Nemecku, kde sa uskutočnili colné formality a tovar (EGR chladiče) bol prepustený do voľného obehu v colnom režime 42. V tomto colnom režime je dovoz tovaru oslobodený od dovoznej DPH pod podmienkou, že po colnom konaní je tovar prepravený do iného členského štátu. Ekonomické vlastníctvo k EGR ventilom bolo prevedené z BorgWarner Esslingen GmbH na žalobcu až po ich inštalácii do EGR chladičov (ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti žalobcu v Šahách na Slovensku. BorgWarner Esslingen GmbH vystavovala faktúry žalobcovi za dodávku EGR ventilov spolu s ich inštaláciou. Celková cena dodávky pozostávala z hodnoty EGR ventilu (približne 88 % z celkovej ceny) a služby inštalácie (približne 12 % z celkovej ceny). V sledovanom období 2014 – 2016 bola cena jedného ventila fakturovaného žalobcovi približne 32,- eur, z čoho cena za jeho inštaláciu do EGR chladičov patriacich žalobcovi na Slovensku predstavovala len 4,- eur. Následná dodávka EGR chladiacich modulov spoločnosti BMW Motoren GmbH bola realizovaná tiež v Šahách, Slovensko, kde spoločnosť BMW Motoren GmbH vyzdvihla tovar a prepravila ho do Steyr, Rakúsko na ďalšie použitie vo výrobnom procese. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH uplatnila na dodávky EGR ventilov slovenskú DPH, nakoľko ekonomické vlastníctvo EGR ventilov bolo prevedené z BorgWarner Esslingen GmbH na žalobcu až po ich inštalácii do EGR chladičov patriacich žalobcovi na Slovensku. Z tohto dôvodu bolo miesto dodania EGR ventilov na Slovensku. Keďže cena za EGR ventily zahŕňala aj náklady na ich inštaláciu do EGR chladičov, v tejto dodávke tovaru bol zahrnutý aj prvok služby. Spoločnosti BorgWarner a KORENS Inc. sú toho názoru, že prvok inštalácie predstavuje iba doplnkovú službu k hlavnému plneniu – dodávky EGR chladiča, a teda poskytnutie služby by malo sledovať rovnaký daňový režim ako hlavné plnenie. Hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s BorgWarner Esslingen GmbH bola skutočnosť, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré požadovala spoločnosť BMW Motoren GmbH. Inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia. Žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu ventilov do chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01.01 2017. Inštalačné práce boli pomerne jednoduché (pripojenie ventilov k chladičom pomocou základných spájacích nástrojov) a ich hodnota je takmer 10-krát nižšia ako hodnota samotného EGR ventilu z celkovej dodávky fakturovanej žalobcovi. Nakoľko žalobca prepravoval vlastné EGR chladiče z Nemecka (kde sa uskutočnilo colné konanie) do Šiah na Slovensku, žalobca považoval túto transakciu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (premiestnenie vlastného tovaru) z Nemecka na Slovensko, a teda v rámci samozdanenia uplatnil na dodávku slovenskú DPH. Žalobca ku všetkým dodávkam vystavil pro-forma faktúry zo svojho nemeckého IČ DPH čísla na svoje slovenské IČ DPH číslo. Od momentu, kedy žalobca predal EGR chladiace moduly spoločnosti BMW Motoren GmbH, a táto si ich previezla zo Šiah do Rakúska, posudzovali spoločnosti KORENS Inc. a BMW Motoren GmbH dodávku EGR chladiacich modulov ako oslobodenú intrakomunitárnu dodávku zo Slovenska do iného členského štátu – Rakúska. Na základe písomnej dohody o vyhotovovaní faktúr odberateľom vystavovala v kontrolovanom období spoločnosť BMW Motoren GmbH faktúry v mene žalobcu za intrakomunitárne dodávky tovarov. Na faktúrach uvádzala slovenské IČ DPH číslo spoločnosti KORENS Inc. a rakúske IČ DPH číslo spoločnosti BMW Motoren GmbH. V uvedenom vyjadrení sú spárované zodpovedajúce vstupné faktúry vystavené spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a výstupné faktúry vystavené pre spoločnosť BMW Motoren GmbH spolu s príslušnými dodacími listami. Pro- forma faktúry vystavené v súvislosti s intrakomunitárnym premiestnením vlastného tovaru z iného členského štátu na Slovensko nie je možné spárovať, nakoľko jedna pro-forma faktúra pokrýva dodávku veľkej skupiny EGR chladičov, ktoré boli použité na viaceré intrakomunitárne dodávky pre spoločnosť
BMW Motoren GmbH. Pre ukážku žalobca spolu s týmto listom zaslal správcovi dane aj niekoľko vzorových pro-forma faktúr vystavených v rovnakých obdobiach, ako vzorové dokumenty. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2019 zaslal správcovi dane zhrnutie poskytnutých podkladov, komentáre k dokladom tvoriace prílohu podania a vyjadrenie, z ktorého vyplynul zoznam poskytnutých dokladov, ktoré predložil žalobca správcovi dane: DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2014 (dňa 21.01.2019); DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2015 (dňa 22.01.2019); DPH záznamy žalobcu za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 (dňa 23.01.2019); vzorky vstupných faktúr od dodávateľa BorgWarner Esslingen GmbH (dňa 12.03.2019); vzorky výstupných faktúr vystavených spoločnosti BMW Motoren GmbH (dňa 12.03.2019); vzorku dodacích listov vzťahujúcich sa k vyššie spomínaným dodávkam (dňa 12.03.2019); vzorku pro-forma faktúr vystavených žalobcom (dňa 01.04.2019); sprievodný list popisujúci DPH ošetrenie zdaniteľných transakcií žalobcu uskutočnených v období od 01.01.2014 do 31.12.2016 (dňa 01.04.2019). V nadväznosti na telefonický rozhovor zo dňa 17.04.2019 žalobca uviedol súhrnnú tabuľku, v ktorej sú spárované poskytnuté vzorové dokumenty preukazujúce prepojenie vstupných a výstupných transakcií žalobcu. V tabuľke sú doplnené aj čísla už poskytnutých pro-forma faktúr vystavených žalobcom a čísla colných vyhlásení vzťahujúcich sa k týmto pro-forma faktúram.
4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly pristúpil k prevereniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu s obchodnými partnermi BorgWarner Esslingen GmbH, IČ DPH A., BMW Motoren GmbH, IČ DPH C.. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií nemeckého správcu dane Žiadosťou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2019. Nemecký správca dane preveroval dodávateľsko- odberateľské vzťahy u spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH so žalobcom. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií, ktorú správca dane obdržal dňa 18.03.2020 (zaevidovanú pod č. 144224/2020), nemecký správca dane uviedol, že žalobca dodáva výrobcovi automobilov BMW AGR moduly pre spätné vedenie výfukových plynov, žalobca poveril BorgWarner Esslingen GmbH vyhotovením AGR modulov, na výrobu AGR modulov poskytol žalobca niektoré potrebné komponenty ako napr. chladič, pričom spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH poverila montážou jednotlivých komponentov spoločnosť Wahler Automotive k. s. (IČ DPH A.). Ďalej v predmetnej odpovedi nemecký správca dane uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive k. s. nevykonala montáže sama, ale poverila tým spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. (IČ DPH A.), predmetné AGR moduly boli podľa pokynov spoločnosti Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. zmontované v slovenskom závode v Šahách a spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH ich dodala žalobcovi. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH účtuje dodania AGR modulov so slovenským IČ DPH spoločnosti KORENS Inc., na faktúrach spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH uvádza svoje slovenské IČ DPH ako aj slovenské IČ DPH žalobcu. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH okrem toho vystavuje aj dobropisy pre spoločnosť Wahler Automotive k. s.. V dobropisoch nie je zvlášť vykázaná žiadna DPH a odkazujú na daňovú povinnosť príjemcu služby (Wahler Automotive k. s.), spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. fakturuje montážne služby spoločnosti Wahler Automotive k. s. so slovenským IČ DPH. Celý proces dokončovania AGR modulov prebieha na Slovensku. Wahler Automotive k. s. namontuje konštrukčnú skupinu „AGR-modul“ pozostávajúcu z komponentov – AGR ventilu a dielov poskytnutých žalobcom – vo výrobnej hale firmy Wahler Automotive k. s. a preskúša po tomto montážnom kroku tesnosť celkového systému prostredníctvom diferenciálnej skúšky tlaku, pričom prípustná miera netesnosti je < 5 normálnych kubických centimetrov. Diely, ktoré sú v poriadku, budú zaslané na príkaz a náklady žalobcu do BMW Steyr, diely, ktoré nie sú v poriadku, budú na náklady žalobcu vylepšené prípadne zaslané naspäť žalobcovi. Firma Wahler Automotive k. s. má v úmysle poskytnúť túto službu pre firmu KORENS Inc. na príslušnom mieste výroby AGR ventilov. Strednodobo sa plánuje, že sa dotyčné AGR ventily budú montovať vo východoeurópskom sídle neďaleko firmy BMW Steyr. V aktuálnom výrobnom sídle v Nemecku sa nenachádza dostatočná vlastná logistická plocha, kde by sa mohli dočasne skladovať veľké množstvá AGR chladičov alebo hotových AGR modulov. A v plánoch východoeurópskeho sídla v súčasnej dobe ani nie sú plánované zodpovedajúce vlastné plochy. Zosúladenie logistického reťazca medzi žalobcom a Wahler Automotive k. s. je preto nevyhnutné. Správca dane ďalej uviedol, že z písomného stanoviska spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH k obchodným aktivitám so žalobcom zo dňa 07.12.2017 vyplýva, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH vyúčtovala žalobcovi montované AGR moduly za dopravu zo Šiah do BMW v Nemecku pod názvom „N57TU EGR cooling module, Material number 782321007“ a za dopravu zo Šiah do BMW v Rakúsku pod názvom „EGR System, Material number 851772404“. Cena vyúčtovaná žalobcovi za tieto dva typy AGR – modulov zahŕňala jednak montážnu službu a jednak konštrukčné diely AGR – modulov dodané firmou BorgWarner Esslingen GmbH. Žalobca dal firme BorgWarner Esslingen GmbH
k dispozícii 100 % funkčne odskúšané AGR chladiče a okrem samotného AGR ventilu všetky potrebné diely pre montáž AGR modulov bez vyúčtovania.
5. Priebeh procesu dodávok žalobcovi v novembri 2014 spočíval v tom, že na november 2014 objednala BMW u žalobcu chladiace moduly na výrobu vozidiel. Žalobca objednal podľa pokynov firmy BMW chladiace moduly u firmy BorgWarner Esslingen GmbH. Ventily potrebné na montáž AGR modulov boli dané k dispozícii firme Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. v Šahách. Pri montáži boli spracované ďalšie konštrukčné diely žalobcu. Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. montovala na objednávku spoločnosti Wahler Automotive k . s., ktorá tiež samotná bola poverená spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, z konštrukčných dielov AGR-moduly v Šahách. Montážnu službu vyúčtovala spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. firme Wahler Automotive k. s., ktorá vyúčtovala montážnu službu firme BorgWarner Esslingen GmbH. Hotové AGR-moduly boli prepravené zo Šiah (FCA Šahy) priamo do BMW Motoren GmbH v Nemecku alebo Rakúsku. O predaji hotových AGR-modulov vystavila BorgWarner Esslingen GmbH faktúry žalobcovi so slovenskou DPH, ktorú aj v SR odviedla. Žalobca deklaroval následne dodanie tovaru odberateľovi BMW s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. V jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach podľa Tabuľky č. 3 (strana 7 prvostupňového rozhodnutia). Z odpovede rakúskeho správcu dane na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.06.2019 správca dane zistil, že hlavná činnosť spoločnosti BMW Motoren GmbH spočíva vo vývoji a výrobe motorov BMW vo vlastnom výrobnom závode v meste Steyr v Rakúsku. Spoločnosť BMW Motoren GmbH niektoré komponenty motora kúpila od dodávateľov so sídlom na Slovensku. Žalobca je výrobca a dodávateľ AGR komponentov. V tomto prípade bol AGR ventil pôvodne dodaný spoločnosti BMW Motoren GmbH od spoločnosti Wahler Deutschland (t. č. BorgWarner). Žalobca prebral zákazku a poveril spoločnosť Wahler Automotive k. s. montážou rôznych AGR komponentov (chladič, ventil a elektrický aktuátor) k AGR modulu na Slovensku (Šahy). AGR moduly zmontované na Slovensku dodal generálny prepravca poverený spoločnosťou BMW Motoren GmbH nákladným automobilom zo Šiah do Steyru. Fakturácie špeditér vykonáva hromadne za určité časové obdobie (spravidla každých 14 dní) na základe dobropisu od BMW Motoren GmbH. Prevod však uskutočnila spoločnosť BMW AG (ako interná „Payment-Factory“ v rámci koncernu) v mene spoločnosti BMW Motoren GmbH. V preverovanom období spoločnosť BMW Motoren GmbH prijala, zaúčtovala a zaplatila dodania v hodnote 71 695 091,16 eur. Tovar bol nainštalovaný výlučne v spoločnosti BMW Motoren GmbH v meste Steyr v rámci sériovej výroby. Ďalší predaj tretím osobám sa neuskutočnil. Fakturovaná bola suma 71 695 091,16 eur. Daňový subjekt BMW Motoren GmbH zaplatil sumu 71 695 091,16 eur. Faktúry uhradila BMW AG na poverenie spoločnosti BMW Motoren GmbH. Prvé zadanie/nominovanie na sériovú výrobu žalobcovi bolo zadané na základe výberového konania spoločnosti BMW v roku 2009. Ako zmluvný základ slúži objednávka vystavená na poverenie spoločnosťou BMW Motoren GmbH. Rakúsky správca dane v zaslanej odpovedi upozornil na to, že žalobca dodáva spoločnosti BMW Motoren GmbH komponenty na výrobu motorov v meste Steyr na základe rôznych doručovacích trás – napr. priamo z Južnej Kórey alebo iné, doručovacia trasa 4 – cez Slovensko. Odberateľovi BMW AG žalobca deklaruje v podaných daňových priznaniach za január až marec 2015 dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH podľa Tabuľky č. 4 (na str. 8 prvostupňového rozhodnutia). Z odpovede nemeckého správcu dane na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.06.2019 správca dane zistil, že spoločnosť BMW AG objednáva chladiče od žalobcu so sídlom v Kórey, objednávka zo dňa 11.03.2015 sa nachádza v prílohe. Na objednávku žalobcu boli do chladičov namontované ventily od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH (Nemecko). Montáže vykonáva spoločnosť Hörnlein Slovensko, s. r. o. v Šahách. Spoločnosť Hörnlein pracuje na poverenie spoločnosti Wahler (Slovensko), ktorá patrí ku skupine podnikov spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH. Ventily a montáže fakturuje spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH žalobcovi. Spracované chladiče odošle špedičná spoločnosť na poverenie spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo Šiah (Slovensko) do závodu BMW v meste Dingolfing (Nemecko). Spoločnosť BMW AG potrebuje chladiče na výrobu automobilov. Žalobca po oboznámení sa so zisteniami z daňovej kontroly doručil dňa 15.12.2020 správcovi dane podanie, v ktorom sa vyjadril k hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že uvedená spoločnosť bola schopná poskytnúť AGR ventily, ktoré požadovala spoločnosť BMW Motoren GmbH. Inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia. Žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu AGR ventilov do AGR chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01.01.2017. Žalobca v uvedenom podaní správcovi dane navrhol, aby tento nebral do úvahy dokument „Ponuka č. 2009-0208 zo dňa 17.08.2009: Montáž AGR modulov (BMW N57 TU)
zo dňa 17.08.2009 zadaná spoločnosťou Gustav Wahler GmbH u. Co. KG – Hindenburgstrasse 146 – D – 73730 Esslingen (v súčasnosti BorgWarner Esslingen GmbH) pre spoločnosť BMW Motoren Steyr. Má za to, že priložená ponuka je pre účely daňovej kontroly u žalobcu irelevantná, nakoľko ide o ponuku vypracovanú spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH pre spoločnosť BMW Motoren Steyr a ponuka sa týka iba ceny montáže. V doplňujúcom vyjadrení spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH okrem iného uviedla, že vyúčtovala žalobcovi dodanie tovaru s inštaláciou, a nie len samotnú službu inštalácie, a preto na dodanie uplatnila slovenskú DPH vzhľadom na to, že miesto dodania tovaru (AGR modulov) sa nachádzalo na Slovensku.
6. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia v súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2014, z ktorej bol vyhotovený Protokol č. 103799339/2016 zo dňa 26.08.2016. Poukázal na vyjadrenie konateľa spoločnosti Wahler Automotive, k. s. k predmetným dodávateľsko-odberateľským vzťahom, v ktorom konateľ uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. spracúva komponenty pre automobilový priemysel. Komponenty dodáva spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH, pričom tieto komponenty zostávajú v ich vlastníctve. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. len poskytne službu spracovania a opracovania týchto komponentov. Následne ich spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH dodáva zo SR svojim odberateľom vrátane žalobcu. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH prepraví na Slovensko do Šiah komponenty. Tieto opracuje Wahler Automotive, k. s. (poskytne službu) a následne sa tieto komponenty dodajú odberateľom v SR a v zahraničí. Jedným z odberateľov spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH je aj žalobca. Spoločnosť Wahler Automotive k. s. nemá priamy obchodný vzťah so žalobcom. Kontrolovaný daňový subjekt vlastní stroje a zariadenia v prenajatých priestoroch vo výrobnej hale v Šahách. Priestory ako i zamestnancov si prenajíma od spoločnosti Hörnlein Produktionsverwaltung, k. s. Preprava tovaru je vykonávaná dodávateľským spôsobom – špedičnými spoločnosťami. Vzhľadom na to, že komponenty predáva spoločnosť BorgWarner, daňový subjekt Wahler Automotive, k. s. nemá konkrétnejšie údaje o obchodných dojednaniach a o preprave tovaru. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. fakturuje služby spracovania a opracovania komponentov zahraničnej osobe BorgWarner, so sídlom v Nemecku bez DPH v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z miestneho zisťovania v spoločnosti Hörnlein Slovensko, so sídlom v Šahách bolo zistené, že prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti je prenájom zamestnancov – personálna agentúra. Táto spoločnosť prepožičiava zamestnancov spoločnosti Hörnlein Produktionsdienstleistungen, k.s. v H., ktorá na základe zmluvy poskytuje služby pre spoločnosť Wahler Automotive, k. s. – výrobou súčiastok do automobilov.
7. Záverom správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania vo veci fakturácie medzi priamym dodávateľom žalobcu a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH správca dane trvá na svojich záveroch uvedených v protokole z daňovej kontroly, t. j. že reálne dochádza len k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku (cooler), pričom ide o dodanie služby s miestom plnenia v Kórejskej republike a žalobca v predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch aplikuje nesprávne ustanovenie zákona o DPH určujúce miesto dodania tovaru (§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH), pričom správne mal aplikovať miesto dodania služby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH. Na základe zistených skutočností žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 nevznikol nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH (sumár v Tabuľke č. 25) v sume celkom 62 840,74 eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
8. Správca dane ďalej v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že v predložených dokladoch a záznamoch DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2015 sa nachádzajú dovozné doklady (Jednotný colný doklad z zo dňa 18.12.2015 a príloha rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598), ktorými kontrolovaný daňový subjekt deklaruje daň zaplatenú colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH vo výške 141 059,98 eur. Predmetné odpočítanie žalobca deklaruje v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2015 ako odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru podľa § 49 - § 54 zákona – podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH (riadok 25 daňového priznania). Vznik práva na odpočítanie dane a uplatnenie tohto práva je možné len v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Platiteľ si môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH môže platiteľ dane od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať daň, ktorá je zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru, ktorý použije na
účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH si právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Dovozný doklad deklaruje, že došlo k zaplateniu dane správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru, a preto je aj obsah dokladu rozhodujúci a z uvedeného dôvodu správca dane posudzuje dovozný doklad nielen cez formálno-právne znaky daňového dokladu, ale preveruje aj jeho vierohodnosť a správnosť. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká právo na odpočítanie dane, nespočívajú len v ich formálnej deklarácii, ale doklady musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Jednou zo zákonných podmienok pre uplatnenie odpočítania dane je splnenie zákonnej podmienky spočívajúcej v použití dodávky tovaru, prípadne služby na účely svojho podnikania ako platiteľ. Nakoľko žalobca nepreukázal, že dovezený tovar použil na účely svojho podnikania ako platiteľ dane, nevznikol mu nárok na odpočítanie dane zo zaplatenej dane v tuzemsku pri dovoze tovaru v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH vo výške 141 059,48 eur. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 v sume spolu 203 900,22 eur.
9. Žalobca podal proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.10.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný na základe preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. V predmetnom zdaňovacom období bol zistený rozdiel dane z dôvodu neoprávneného odpočítania DPH vo výške 62 840,74 eur na základe faktúr vyhotovených dodávateľskou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a vo výške 141 059,48 eur z dôvodu neoprávneného odpočítania DPH pri dovoze. Žalobca je zahraničnou osobou, ktorá nie je v tuzemsku usadená, t. j. nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko a je registrovaný v Slovenskej republike podľa § 5 zákona o DPH od 18.04.2012, kedy ho Daňový úrad Bratislava registroval pre daň, vydal osvedčenie o registrácii a pridelil IČ DPH A.. Žalovaný na základe preskúmania spisu súvisiaceho s vydaným prvostupňovým rozhodnutím zistil, že žalobca premiestnil svoj vlastný tovar – dva typy chladičov „EGR coolerov“ (N57TU EGR a NX7TU EGR) z Nemecka (kde je tiež registrovaný ako platiteľ DPH) do Slovenskej republiky a po spracovateľských operáciách boli chladiace moduly „EGR cooling module“ dodané konečným odberateľom – BMW Motoren GmbH. Obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom BorgWarner Esslingen GmbH (zahraničná osoba registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH) žalobca deklaroval ako dodanie tovaru s montážou s miestom dodania v SR podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, na základe čoho bola žalobcom odpočítaná DPH prostredníctvom daňového priznania podaného v SR. Správca dane prijal záver, že v rámci obchodného vzťahu s dodávateľom BorgWarner Esslingen GmbH nedošlo k dodaniu tovaru s inštaláciou, ale k dodaniu služby – spracovateľskej operácie na hnuteľnom hmotnom majetku – chladičoch, následkom ktorej boli prepracované na chladiace moduly, ktoré boli predmetom dodania odberateľom BMW Motoren GmbH a BMW AG do iných členských štátov ako intrakomunitárne dodanie s oslobodením od DPH v SR podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalovaného na základe predložených dokladov, šetrení správcu dane prostredníctvom medzinárodných dožiadaní, vyjadrenia žalobcu, jeho priameho dodávateľa – BorgWarner Esslingen GmbH, subdodávateľských spoločností Wahler Automotive, k. s., Hörnlein Produktionsdienstleistungen, k. s. a Hörnlein Slovensko, s. r. o. bol opodstatnene prijatý správcom dane záver, že na základe faktúr vystavených dodávateľom BorgWarner Esslingen GmbH pre žalobcu, došlo k dodaniu služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade miestom dodania služby na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH je sídlo príjemcu služby – žalobcu, ktoré sa nachádza v Južnej Kórei. Vzhľadom na uvedené táto služba nie je predmetom DPH v SR na základe § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, preto z predmetných dodávateľských faktúr nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalovaného daný záver jednoznačne preukazujú zistenia správcu dane. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že pri dohode o dlhodobej dodávke tovarov „EGR coolers“ so spoločnosťou BMW Motoren GmbH, si spoločnosť BMW Motoren GmbH stanovila podmienku, aby žalobca dodával EGR chladiče spolu s EGR ventilmi, ktoré spolu tvoria EGR chladiaci modul. V písomnej Ponuke č. 2009-0208: Montáž AGR modulov (BMW N57 TÜ) zo dňa 17.08.2009, sú zakotvené také závažné dojednania ako technický popis, dojednané počty kusov za jednotlivé obdobia rokov 2011 – 2015, náklady na inštaláciu do EGR chladičov, podmienky dodania AGR-chladičov a iných dielov, rozsah služby, záruka a termíny a cena služby (inštalácie) za
jednotlivé obdobia rokov 2011 – 2014, pričom predmetná zmluva vôbec nepojednáva o podmienke inštalácie EGR ventilov, ich cene, množstve ani záruke. O podmienke dodania chladiča spolu s EGR ventilom taktiež nepojednáva ani Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, ani žiadne relevantné doklady, ktoré správca dane získal šetrením v priebehu daňovej kontroly, a preto tvrdenie daňového subjektu, že podmienkou dodania EGR chladičov bolo dodanie EGR chladiča spolu s EGR ventilom, ako aj tvrdenie, že dodanie EGR ventila je hlavným a prevažujúcim plnením a prvok inštalácie predstavuje iba doplnkovú službu k hlavnému plneniu, je zavádzajúce. Tiež sa nepotvrdili tvrdenia žalobcu, že inštalačné práce boli pomerne jednoduché (pripojenie AGR ventilov k AGR chladičom pomocou základných spájacích nástrojov) a ich hodnota je niekoľkonásobne nižšia ako hodnota samotného AGR ventilu z celkovej ceny dodávky fakturovanej žalobcovi. Na základe medzinárodného šetrenia správcu dane, predmetom ktorého bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner, bolo preukázané, že k predmetným dodaniam dochádzalo na základe Objednávky č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, ktorej predmetom je dodanie zostavy BMW N57TU – Testovanie EOL modulu chladiča, cena s odvolaním sa na cenovú ponuku (Ponuka č. 2009-0208: Montáž AGR-modulov (BMW N57 TÜ) zo dňa 17.08.2009), v ktorej je zazmluvnená len cena služby. Skutočnosť, že predmetné písomné dojednania pojednávajú len o cene služby a nepojednávajú o samotnom AGR ventile (cena, množstvo, typ, záruka), preukazuje, že samotný AGR ventil je len konštrukčným dielom, ktorý tvorí nákladovú položku vzťahujúcu sa k dodanej službe. Šetrením správcu dane sa nepotvrdili ani tvrdenia žalobcu, že hlavným dôvodom, prečo žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, bola skutočnosť, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré požadovala spoločnosť BMW Motoren GmbH a inštalácia ventilov do chladičov nie je pre žalobcu sama o sebe cieľom, ale je to len spôsob lepšieho využívania hlavného plnenia, nakoľko žalobca si mohol zaobstarať inštaláciu AGR ventilov do AGR chladičov od akéhokoľvek iného poskytovateľa, čo nakoniec aj urobil od 01.01.2017. Správca dane pri svojom závere vychádzal z informácií a poskytnutých dokladov. Rakúsky správca dane v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií uviedol, že čo sa týka dodania AGR ventilu, tento bol pôvodne dodávaný spoločnosti BMW Motoren GmbH spoločnosťou Wahler Deutschland (teraz BorgWarner). Žalobca prebral zákazku a poveril spoločnosť Wahler Automotive k. s. montážou rôznych AGR komponentov (chladič, ventil a elektrický aktuátor) k AGR modulu na Slovensku (Šahy). Prvé zadanie/nominovanie na sériovú výrobu žalobcovi bolo zadané na základe výberového konania spoločnosti BMW v roku 2009. V preverovanom období spoločnosť BMW Motoren GmbH prijala, zaúčtovala a zaplatila dodania v hodnote 71 695 091,16 eur, pričom vyplývajúce rozdiely nie sú z pohľadu daňového subjektu BMW Motoren GmbH jasné. Rakúsky správca dane v zaslanej odpovedi upozornil na skutočnosť, že žalobca dodáva spoločnosti BMW Motoren GmbH komponenty na výrobu motorov v meste Steyr, výsledkom sú však rôzne „doručovacie trasy“ (napr. priamo z Južnej Kórei alebo iné – doručovacia trasa 4 – cez Slovensko). Uvedená skutočnosť vyvracia tvrdenia žalobcu, že žalobca do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH vstúpil len preto, lebo táto spoločnosť bola schopná poskytnúť EGR ventily, ktoré boli do EGR chladičov inštalované na Slovensku v Šahách. Nakoľko šetrením bolo zistené, že žalobca spoločnosti BMW Motoren GmbH dodával chladiace moduly rôznymi doručovacími trasami, pričom doručovacia trasa cez Slovensko bola len jedna z nich a žalobca dodával spoločnosti BMW Motoren GmbH chladiace moduly aj priamo z Južnej Kórey, je nepravdepodobné, že spoločnosť BMW Motoren GmbH podmienila dodávky, ktoré jej boli dodávané doručovacou trasou cez Slovensko, zhodnotením chladiaceho modulu nainštalovaním EGR ventilu, ktorý žalobcovi bola schopná poskytnúť len spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH (spoločnosť, po ktorej žalobca prevzal dodávanie predmetných komponentov spoločnosti BMW Motoren GmbH). Nemecký správca dane uviedol, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH účtuje dodania AGR modulov so slovenským IČ DPH žalobcovi, na faktúrach spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH uvádza svoje slovenské IČ DPH, ako aj slovenské IČ DPH žalobcu. Spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH okrem toho vystavuje aj dobropisy pre spoločnosť Wahler Automotive k. s. V dobropisoch nie je vykázaná žiadna DPH a odkazujú na daňovú povinnosť príjemcu služby (Wahler Automotive), spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleitungen, k. s. fakturuje montážne služby spoločnosti Wahler Automotive k. s. so slovenským IČ DPH. Ďalším dôkazom podporujúcim prijatý záver správcu dane je vyjadrenie I. F. B., konateľa komplementára LEON Tax, k. s., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, spoločnosti, ktorá je splnomocneným zástupcom spoločnosti Wahler Automotive, k. s. K obchodným vzťahom medzi žalobcom a BorgWarner Esslingen GmbH uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. spracováva komponenty pre automobilový priemysel, komponenty dodáva spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH, pričom tieto komponenty zostávajú v ich vlastníctve. Spoločnosť Wahler Automotive, k. s. len poskytne službu spracovania a opracovania týchto komponentov. V súvislosti s fakturáciou
predmetu dodania I. F. B. uviedol, že spoločnosť Wahler Automotive, k. s. fakturuje služby spracovania a opracovania komponentov zahraničnej osobe BorgWarner Esslingen GmbH, so sídlom v Nemecku bez DPH v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH (uvedené vyjadrenie sa uvádza v Protokole z daňovej kontroly č. 103799339/2016 zo dňa 26.08.2016, str. 15 a 16 v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie november 2014). Z písomného stanoviska spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH k obchodným aktivitám so žalobcom zo dňa 07.12.2017 v súvislosti s cenou za predmetné dodania sa uvádza, že cena vyúčtovaná žalobcovi za dva typy AGR modulov zahŕňala jednak montážnu službu a jednak konštrukčné diely AGR modulov dodané firmou BorgWarner Esslingen GmbH, pričom vzťahujúc sa na dohodu s BMW z roku 2009, dal žalobca spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH k dispozícii 100 % funkčne odskúšané AGR chladiče a okrem samotného AGR ventilu všetky potrebné diely pre montáž AGR modulov bez vyúčtovania, pričom montážnu službu vyúčtovala spoločnosť Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s. spoločnosti Wahler Automotive k. s. a spoločnosť Wahler Automotive k. s. vyúčtovala montážnu službu firme BorgWarner Esslingen GmbH.
10. Uvedené zistenia správcu dane podľa žalovaného preukazujú, že v reťazci fakturácií medzi spoločnosťami, ktoré spolu kooperujú, v súvislosti so spracovateľskými operáciami vykonávanými na hnuteľnom majetku chladiacom module je predmetom fakturácie dodanie služby. Podľa žalovaného bolo preukázané, že žalobca importuje vlastný tovar „coolers“ z Kórey do Nemecka, kde je prepustený do voľného obehu, colne odbavený a následne prepravený na Slovensko, kde spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH vykoná spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku (cooler), ktorý je výlučne vo vlastníctve žalobcu, a ktorý je následne žalobcom predaný spoločnostiam BMW Motoren GmbH v Rakúsku a BMW AG v Nemecku. Podľa predložených dokladov, a taktiež vyjadrenia žalobcu, spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH reálne nenadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník („coolers“ sú po celý čas vo vlastníctve žalobcu). Vzhľadom k uvedenej skutočnosti spoločnosti BorgWarner reálne nevzniká daňová povinnosť platiť daň v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH.
11. Žalovaný uviedol, že správca dane všetky získané kontrolované skutočnosti a dôkazy z preverovania v súlade s § 3 Daňového poriadku vyhodnotil a prijal záver, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH v predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch aplikuje nesprávne ustanovenie zákona o DPH určujúce miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, pričom správne mala určiť miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
12. Správca dane tiež zistil, že v predmetnom zdaňovacom období december 2015 žalobca doviezol tovar z Kórey priamo na Slovensko, kde bol tovar prepustený do voľného obehu. Nakoľko nie je osobou usadenou na území EÚ, colné vyhlásenie podal deklarant – spoločnosť Maurice Ward & Co., s.r.o., ktorá je uvedená v odseku 14 colného vyhlásenia. Žalobca je uvedený ako príjemca v odseku 8 colného vyhlásenia. Písomné colné vyhlásenie a výmer boli poskytnuté správcovi dane dňa 10.11.2020 (zaevidované pod č. X/XXXXXXXX/XXXX). Tovar deklarovaný v predloženom colnom vyhlásení mal žalobca použiť na Slovensku na obchodné účely – špeciálne vybavenie (položky č. 1 – 9, 11, 14) použité vo výrobnom procese a na účely kontroly kvality chladiacich modulov na Slovensku pred ich dodaním zákazníkom spoločnosti a na uskladnenie jednotlivých dielov alebo ľahšiu manipuláciu a prevoz chladiacich modulov, a ďalej na osobné ochranné pracovné prostriedky a súvisiace pomôcky (položky č. 10, 12 a 13), ktoré boli dovezené na Slovensko, aby boli k dispozícii na účely kontrolnej inšpekcie hotovej montážnej/kontrolnej linky, ktorú vykonali zodpovední pracovníci žalobcu, ktorí na tieto účely krátkodobo navštívili Slovensko. Žalobca má za to, že splnil podmienky pre uplatnenie odpočítania dovoznej DPH v zmysle zákona o DPH, keďže daň bola zaplatená colnému orgánu pri dovoze tovaru na Slovensko, má k dispozícii dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je žalobca uvedený ako príjemca alebo dovozca tovaru a splnil aj ostatné podmienky vymedzené v § 49 až § 51 zákona o DPH, t. j. prijaté závery majú priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane a prijaté tovary bezprostredne súvisia s ekonomickou činnosťou žalobcu. Správca dane prijal záver, že žalobca sa predloženými dokladmi (colné vyhlásenie a výmer platieb) a písomnými vysvetleniami o použití dovezených tovarov nepreukázal, že dovezený tovar použil na účely svojho podnikania ako platiteľ dane, a teda mu nevznikol nárok na odpočítanie dane zaplatenej v tuzemsku pri dovoze tovaru. Na výzvu správcu dane žalobca dňa 10.11.2020 doručil správcovi dane colné vyhlásenie zo dňa 18.12.2015 preukazujúce dovoz tovaru z tretieho štátu za zdaňovacie obdobie december 2015 a prílohu rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598 zo dňa 18.12.2015. Správca dane výzvou zo dňa 23.11.2020 požiadal zástupcu žalobcu o doplnenie podania zo dňa 10.11.2020 – o predloženie rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598 zo dňa 18.12.2015. Dňa 15.12.2020
správca dane obdržal od zástupcu žalobcu informáciu, že žalobcovi sa zatiaľ z dôvodu veľkého objemu transakcií a súvisiacej dokumentácie a uskladnenia časti dokumentácie v konsignačnom sklade v Európe nepodarilo dohľadať predmetné rozhodnutie, pričom majú za to, že nimi podané colné vyhlásenie a výmer platieb postačuje na uplatnenie odpočítania dane a chýbajúce rozhodnutie by nemalo mať vplyv na uvedený odpočet dane. Na základe vzniknutých pochybností zaslal správca dane žalobcovi dňa 17.12.2020 výzvu na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH vo výške 141 059,48 eur v zdaňovacom období december 2015, spočívajúcich v doplnení údajov chýbajúcich v predloženom colnom vyhlásení zo dňa 18.12.20215, doplnenie odosielateľa/vývozcu deklarovaného tovaru, predložil rozhodnutie v colnom konaní č. 0526510514598 zo dňa 18.12.2015 a preukázal akým účelom bol tovar deklarovaný v colnom vyhlásení zo dňa 18.12.2015 v položkách č. 1 – 14 dovezený, resp. ako žalobca využil dovezený tovar, resp. materiál na svoju podnikateľskú činnosť. Dňa 04.01.2021 zástupca žalobcu požiadal o predĺženie lehoty na odpoveď na výzvu na predloženie dokladov, pričom správca dane rozhodnutím zo dňa 14.01.2021 predĺžil lehotu o 15 dní, avšak v stanovenej lehote žalobca správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru nepredložil. O uvedenej skutočnosti bol správcom dane spísaný dňa 21.01.2021 Úradný záznam č. 100112075/2021. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce skutočnosť, že dovezený tovar (deklarovaný jednotným colným dokladom zo dňa 18.12.2015 a prílohou rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598) použil na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Správca dane uvedené vyhodnotil tak, že nepriznal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH v sume 141 059,48 eur.
13. Žalovaný k tvrdeniu uvedenom v odvolaní, že žalobca preukázal nárok na odpočítanie DPH uplatnenej pri dovoze tovaru, keď predložil colné vyhlásenie a výmer platieb uviedol, že nevyhnutnou podmienkou pre odpočítanie DPH pri dovoze tovaru je nielen preukázanie formálnych podmienok uvedených v § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, t. j. predloženie dovozného dokladu potvrdeného colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca a zaplatenie dane colnému orgánu ako správcovi dane pri dovoze tovaru (podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH). Pre odpočítanie dane pri dovoze tovaru je nevyhnutné aj preukázanie použitia dovezeného tovaru na účely podnikania – vyplýva to z prvej vety ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, čo žalobca nepreukázal. Žalobca bol v predmetnom období registrovaný v SR ako zahraničná zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH, ktorá nemá v SR sídlo ani prevádzkareň. V zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom daňovej kontroly podľa protokolu č. 100289904/2021 z 19.02.2021 žalobca deklaroval, že bol príjemcom tovaru od iného platiteľa v SR (zahraničnej spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH), na základe čoho si odpočítaval DPH. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane ako aj z odôvodnenia žalovaného, od uvedenej dodávateľskej zahraničnej spoločnosti žalobca prijal službu (spracovateľské operácie), ktorej miesto dodania sa nenachádza v SR, ale na základe § 15 ods. 1 zákona o DPH v mieste sídla žalobcu, t. j. v Južnej Kórei. Žalobca nemá v SR personálne ani materiálne zabezpečenie, teda nepreukázal na aký účel a kým konkrétne mal byť použitý deklarovaný dovezený tovar – špeciálne vybavenie, ktoré malo byť použité vo výrobnom procese a pri uskladnení a manipulácii tovaru a tiež osobné ochranné pomôcky. Na základe uvedeného došlo podľa žalovaného v súvislosti s odpočítaním DPH pri dovoze tovaru k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH.
14. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH došlo k dodaniu tovaru s inštaláciou a nie k dodaniu služby, uviedol, že dodaním tovaru všeobecne (bez ohľadu na to, či ide o dodanie tovaru s inštaláciou, alebo bez inštalácie) podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 ods. 1 Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty). V predmetnom prípade, podľa tvrdenia žalobcu (ako odberateľa), malo dôjsť k dodaniu tovaru – EGR ventilov (vlastníctvo dodávateľa), ktorý bol inštalovaný do iného tovaru – EGR chladičov (vlastníctvo odberateľa), a to pri použití pomocného materiálu (vlastníctvo odberateľa). Žalovaný poukazuje na to, že v takomto prípade žalobca ako odberateľ nedisponoval s tovarom – samotným EGR ventilom, ten sa stal súčasťou iného tovaru (chladiaceho modulu), ako výsledného produktu, ktorý bol predmetom ďalšieho obchodného vzťahu (predmetom obchodných vzťahov žalobcu nebol samotný EGR ventil). Žalobca poskytol svoj tovar – chladič a všetky k montáži AGR modulov potrebné iné diely (tesnenia, skrutky, ...) dodávateľovi, ktorý ho zhodnotil o EGR ventil, takéto zhodnotenie (ocenenie) pôvodného hnuteľného majetku (išlo o cieľ predmetného obchodného vzťahu) predstavuje na účely DPH dodanie služby. Cieľom obchodného vzťahu žalobcu s dodávateľom BorgWarner Esslingen GmbH nebolo dosiahnuť možnosť
disponovať s tovarom – EGR ventilom, ale dosiahnuť zhodnotenie pôvodného tovaru – chladiča na chladiaci modul. Po montážnom kroku bola preskúšaná tesnosť celkového systému prostredníctvom diferenciálnej skúšky tlaku. Uvedené predstavuje spracovateľskú operáciu, ktorá je na účely DPH považovaná za dodanie služby. Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa všeobecne rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vo vlastníctve osoby, ktorá práce vykonala. Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, kontrola tovaru a rôzne podobné služby. Miestom dodania uvedených služieb poskytnutých pre zdaniteľnú osobu je miesto, kde má príjemca služby sídlo, alebo miesto podnikania, t. j. miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. K poukazovaniu žalobcu na to, že v zdaňovacích obdobiach máj 2012, február 2013, september 2014 a november 2015 správca dane na základe daňových kontrol zameraných na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti nezistil porušenia zákona o DPH, žalovaný uviedol, že v tomto odvolacom konaní posudzoval dôkazy získané a použité v rámci vykonanej daňovej kontroly na základe Protokolu č. 100289904/2021 z 19.02.2021 a následného vyrubovacieho konania.
15. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a to z dôvodu, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom skutočnosti, že k dodaniu skutočne došlo tak, ako je deklarované vo faktúrach. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že by žalobca bol ukrátený o jeho práva, keď správca využil aj informácie zistené na základe daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2014.
16. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že v danom prípade je potrebné posudzovať, či ide o jediné plnenie (keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie) a správca dane neprihliadal na skutočnosť, že cena tovaru a cena služby by mala byť pri rozlíšení medzi dodaním tovaru s montážou a dodaním služby rozhodujúcou skutočnosťou, žalovaný uvádza, že na skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, je potrebné prihliadať v prípade posudzovania a rozlíšenia medzi dodaním tovaru a dodaním služby, pričom v prípade posudzovaných dodávok, ktoré sú predmetom dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner, jednoznačne dochádza k dodaniu služby (spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku). Teda chladič (cooler) ako hnuteľný hmotný majetok bol upravený na chladiacu sústavu a ventil (valve) bol nákladovou položkou služby zabezpečenou spoločnosťou BorgWarner. Chladiaca sústava, ako hnuteľný hmotný majetok a ako výsledok zhmotneného chladiča, bola následne vyvezená zo Slovenska do Rakúska (BMW Motoren GmbH) a Nemecka (BMW AG). Z uvedeného dôvodu je v danom prípade vyhodnocovanie ceny služby inštalácie k celkovej fakturovanej cene (skúmanie prevládajúceho elementu dodávky), ako aj určovanie, či ide o dve alebo viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie, bezpredmetné.
17. K poukazovaniu na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob), bod 19 a 22, C-349-96 Card Protection plan a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget), bod 27 a rozsudky C-349/96 Card Protection Plan Ltd, bod 29, 30 a C-41/04 Levob, bod 22) žalovaný uvádza, že podstata veci týkajúca sa tohto konania je odlišná, ako bola vo veciach, ktorými sa zaoberal Súdny dvor EÚ. Ako už bolo uvedené, podstatou nepriznania odpočítania dane bolo nesprávne určenie charakteru zdaniteľného obchodu a následné nesprávne určenie miesta dodania.
18. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že správca dane nezákonne presunul dôkazné bremeno na žalobcu. Dôkazné bremeno v súvislosti s odpočítaním DPH uplatneným podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH má platiteľ, ktorý si odpočítanie dane uplatnil (v danom prípade žalobca). Správca dane preveroval nielen formálne, ale aj vecné splnenie tejto podmienky, pričom nežiadal od žalobcu preukázanie takých skutočností, ku ktorým nemá dôkaznú povinnosť.
19. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane opodstatnene nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V súvislosti s odpočítaním DPH pri dovoze tovaru došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Správne žaloba - žalobné body
20. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 101840223/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840356/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840479/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840568/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840634/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840705/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840750/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840814/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840867/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101840940/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841007/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841086/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841127/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841220/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841299/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841369/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841438/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841493/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841517/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841584/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101841590/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842350/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842421/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842480/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842560/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842708/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842777/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842847/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101842952/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843017/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843112/2021 zo dňa 01.10.2021, č. 101843233/2021 zo dňa 01.10.2021 a č. 101843308/2021 zo dňa 01.10.2021, ako aj zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.
21. Žalobca v bode II. správnej žaloby uviedol, že všetky prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného posudzujú v podstate rovnaký zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočňoval opakovane v priebehu viacerých zdaňovacích období, pričom správca dane a žalovaný dospeli svojvoľne a nesprávne k záveru, že ide o dodanie služby, hoci správne má ísť o dodanie tovaru, a preto nepriznali nárok na odpočítanie dane z dôvodu uskutočnenia daného zdaniteľného obchodu, pričom ak by správne posúdili, že ide o dodanie tovaru, nadmerný odpočet by priznali. Odôvodnenie každého rozhodnutia žalovaného je takmer totožné (v zásade s výnimkou odkazu na príslušné prvostupňové rozhodnutie, zdaňovacie obdobie, dátumy dodania a súm), pričom každý žalobný bod uvedený v tejto žalobe sa týka každého rozhodnutia žalovaného, aj keď to výslovne nie je uvedené (ak z tejto žaloby výslovne nevyplýva inak). Jedinú výnimku tvorí rozhodnutie žalovaného č. 101841590/2021 zo dňa 01.10.2021, t. j. napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmavané v tomto konaní, ktoré okrem uvedeného zdaniteľného obchodu posudzovalo aj odpočet dane v súvislosti s dovozom tovaru, ktorý tiež nepriznalo. Vo vzťahu k tomuto napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca v správnej žalobe uviedol ďalší žalobný bod, ktorý je označený v bode VII. správnej žaloby. Žalobca zároveň poukázal na to, že Krajský súd v Žiline už totožnú problematiku riešil, a to osobitne vo vzťahu k žalobcovi (išlo o rovnaký zdaniteľný obchod, avšak za obdobie november 2014), keď rozsudkom sp. zn. 30S/160/2018 zo dňa 16.06.2020, zrušil rozhodnutie žalovaného, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že posudzovaný zdaniteľný obchod predstavoval dodanie tovaru, a nie dodanie služby.
22. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením sp. zn. 31S/198/2021 zo dňa 10.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2022, s poukazom na ustanovenie § 66 SSP rozhodol o vylúčení preskúmania zákonnosti v správnej žalobe žalobcom označených rozhodnutí žalovaného (ako aj súvisiacich rozhodnutí orgánu verejnej správy nižšieho stupňa) na samostatné konanie.
23. Žalobca v bode III. správnej žaloby k skutkovému stavu veci a k jeho nesprávnemu posúdeniu žalovaným uviedol, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH a žalobca sa dohodli, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH bude žalobcovi dodávať ventily, pričom tieto ventily zároveň nainštaluje na chladiče vo vlastníctve žalobcu. Za účelom inštalácie ventilov dodávaných spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH žalobca poskytol spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH k dispozícii 100 % funkčné odskúšané chladiče. Chladiaci modul vzniká nainštalovaním ventilu na chladič. Uvedený vzťah bol založený z dôvodu, že žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so spoločnosťou BMW Motoren GmbH, na základe ktorého žalobca dodával spoločnosti BMW Motoren GmbH viaceré druhy chladiacich modulov. Jedným z druhov chladiacich modulov, ktoré žalobca takto dodával spoločnosti BMW Motoren GmbH, boli aj chladiace moduly, ktoré vyžadovali ventily, ktoré vedela dodať spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH. Nakoľko žalobca nemá na území SR výrobné priestory ani personálne zdroje, žalobca požiadal spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH , ktorá mu dodáva ventily, aj o inštaláciu ventilov na chladiče,
t. j. na chladiče vo vlastníctve žalobcu. Samotné fyzické vykonanie inštalácie si spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH zabezpečila od subdodávateľa – spoločnosti Wahler Automotive k. s., ktorá si túto službu inštalácie zabezpečila od svojho subdodávateľa Hörnlein Produktionsdienstleistungen k. s.. Predmetom týchto subdodávateľských transakcií (vzťah medzi spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a spoločnosťou Wahler Automotive k. s.) bol len samotný výkon inštalácie ventilov na chladič, pričom spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH poskytla ventily.
24. Žalobca v bode IV. správnej žaloby namietal nesprávne posúdenie zdaniteľného plnenia ako dodanie služby žalovaným. Žalovaný nesprávne skutkovo a právne uzavrel, že v prípade dodania tovaru (ventilov) išlo len o nákladovú položku služby a z tohto dôvodu išlo v prípade dodávky žalobcovi zo strany spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH len o dodanie služby a nie o komplexné (zložené) dodanie tovaru – dodanie tovaru s inštaláciou. Uvedený výklad žalovaného je účelový, v rozpore s vykonanými dôkazmi a ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keďže žalovaný nebral v zreteľ skutočný obsah právneho úkonu – dodanie tovaru (ventilov) spolu s ich inštaláciou na chladič žalobcu. Žalobca namietal, že žalovaný svoj účelový a ničím nepodložený výklad uskutočnil bez vyhodnotenia rozhodných kritérií pre posúdenie charakteru a povahy zdaniteľného plnenia. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) je pri posúdení charakteru dodávky, t. j. či ide o dodanie tovaru alebo služby, nevyhnutné vykonať komplexné posúdenie veci, ktoré sa musí zakladať na zásade analýzy jednotlivých konkrétnych prípadov (bod 29 rozhodnutia SD EÚ C-395/11 – BLV Wohn – und Gewerbebau GmbH proti Finanzamt Lüdenscheid). Nakoľko žalovaný nehodnotil objektívne kritériá vôbec, je otázne, na základe akých posudzovaných skutočností dospel k vlastným skutkovým a právnym záverom.
25. Žalovaný vlastný skutkový a právny záver, že ventil predstavuje len „nákladovú položku“ služby a v prípade dodania od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH žalobcovi ide z tohto titulu len o dodanie služby – neodôvodňuje žiadnymi relevantnými argumentmi. Nakoľko zákon o DPH osobitne neupravuje dodanie tovaru s inštaláciou, nemôže ísť o dodanie služby, keďže podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je dodaním služby len to, čo nie je dodaním tovaru. Žalobca namieta, že žalovaný v rozpore s judikatúrou SD EÚ (napr. vo veciach C-41/04 Levob Verzekeringen BV (Levob), C-349-96 Card Protection plan a C-111/05 Aktiebolaget NN (Aktiebolaget)) nezohľadnil: cieľ sledovaný žalobcom, skutočnosť, že pre žalobcu bolo podstatné uvedený ventil kúpiť od BorgWarner Esslingen GmbH a narábať s ním ako vlastník, pomer medzi nákladom/cenou za ventil v porovnaní s nákladom/cenou za inštaláciu, hlavný charakter plnenia (dodanie ventilov) a ani ďalšie kritériá v zmysle judikatúry SD EÚ. Žalovaný v rozhodnutí len konštatoval, že vyhodnocovanie ceny ventilu a ceny inštalácie k celkovej fakturovanej cene je v danom prípade bezpredmetné, rovnako ako aplikácia judikátov SD EÚ. Zo záverov žalovaného však nie je vôbec jasné, či a prečo žalovaný považuje dodávku od BorgWarner Esslingen GmbH za viaceré plnenia alebo za jediné plnenie a na základe akých skutkových a právnych dôvodov inštalácia ventilov na chladiče zabezpečená spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH predstavuje pre žalobcu len vedľajšie plnenie k hlavnému (dodanie ventilov), a teda nepredstavuje cieľ plnenia sám o sebe. Primárnym cieľom dodávky od BorgWarner Esslingen GmbH zostáva nákup ventilov, keďže žalobca tieto nevyrába a nevie si ich inak zabezpečiť. Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH najmä z dôvodu, že práve spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH vedela poskytnúť a dodať ventily, ktoré sú nevyhnutné pre dodanie kompletných chladiacich modulov spoločnosti BMW v Rakúsku. Hlavným plnením i cieľom, ktorý žalobca transakciou so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH sledoval, bolo preto obstaranie ventilov. V zmysle judikatúry SD EÚ, ak ide o jedno zložené plnenie, je potrebné určiť, ktoré plnenie je hlavné, a ktoré plnenia sú vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu. Plnenie musí byť považované za vedľajšie k hlavnému plneniu vtedy, ak samo o sebe nie je pre zákazníkov cieľom ale len prostriedkom na lepšie využitie hlavného poskytnutého plnenia (rozsudok C-349/96 Card Protection Plan Ltd, bod 30). Žalobca je presvedčený, že preukázal, že cieľom dodávok od BorgWarner Esslingen GmbH bolo hlavne nadobudnutie ventilov, a to i s poukazom na deklarovanú jednotkovú cenu za ventil. Právne posúdenie žalovaného, ktorý úplne opomenul vyhodnotiť hlavný a vedľajší charakter pri komplexnej dodávke od BorgWarner Esslingen GmbH, považuje žalobca za nedostatočné. Zo žalobcom predložených dôkazov je preukázané, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH nemohla žalobcovi poskytnúť len spracovateľské služby. Žalobca poukázal na to, že si objednával ventily, tieto ventily boli i predmetom cenových ponúk na ich dodanie, a preto treba v prvom rade vychádzať, že ide o dodanie tovaru (s inštaláciou). Práve z ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH vyplýva, že jedným z druhov dodania tovaru je dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.
26. Žalobca ďalej v bode V. správnej žaloby namietal porušenie zásady neutrality DPH. V prípade, ak platiteľ dane zaplatil DPH dodávateľovi (dodávateľ tiež uhradil túto DPH v Slovenskej republike), a potom mu bolo odopreté právo uplatniť odpočet DPH, dochádza k narušeniu jednej zo základných zásad v oblasti DPH – zásady neutrality DPH a k nezákonnosti rozhodnutia.
27. Žalobca v bode VI. správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Žalobca vytýka žalovanému, že tento sa absolútne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že ponuka č. 2009-0208 predstavovala ponuku spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH adresovanú spoločnosti BMW a že nešlo o ponuku, ktorá sa akokoľvek týkala zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH (v rámci ktorého vznikol predmetný zdaniteľný obchod). Naviac ani z ničoho nevyplýva, že by táto ponuka č. 2009-0208 bola akceptovaná zo strany spoločnosti BMW (a už vôbec nevyplýva, že by bola akceptovaná zo strany žalobcu). Žalovaný tiež arbitrárne vyhodnocuje dokument „Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009“ (ďalej len „objednávka“), ktorý žalovaný považuje za dokument, ktorý založil vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH (z ktorého vznikol predmetný zdaniteľný obchod). Túto objednávku uskutočnil žalobca voči spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH. Táto objednávka odkazuje na odsúhlasenú cenovú ponuku (bez jej bližšej špecifikácie, pričom daňový úrad a žalovaný z nevysvetliteľného dôvodu uvádzajú, že odkazuje na Ponuku č. 2009-0208). O to svojvoľnejší je uvedený záver daňového úradu a žalovaného, keď žalobca počas daňovej kontroly predložil daňovému úradu e-mailovú komunikáciu medzi ním a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH týkajúcu sa cenotvorby dodaní pozostávajúcich z dodania ventilov a ich inštalácie, cenník spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH, cien ventilov a cien služieb inštalácie dodávaných spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH za obdobie 2013 – 2015. Teda išlo o dokumenty, ktoré regulovali zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, a ktoré sa týkali období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Z Ponuky č. 2009-0208 vyplýva navrhovaná cena v rozpätí od 2,95 eur do 3,20 eur za kus, predmetom faktúr boli oveľa vyššie ceny, a to tak, ako na to poukazoval žalobca. Išlo o fakturáciu v súlade s odsúhlasenou cenou v zmysle predmetnej e-mailovej komunikácie. Dokonca priamo z tejto e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že hlavným predmetom dodania bolo dodanie ventilu a jeho inštalácia predstavovala vedľajšie plnenie, čo vyplýva zo štruktúry cenovej ponuky, kde sa označuje na prvom mieste „ventil“ a jeho inštalácia je naznačená ako zarážka k tomuto „ventilu“ (t. j. ako podbod). Žalobca ďalej uvádza, že nie je preskúmateľné, ako žalovaný dospel k záveru, že hodnota prác nie je niekoľkonásobne nižšia než hodnota samotného ventilu. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH vyplýva totiž, že cena ventilu bola cca 26,29 eur a cena inštalácie bola 3,15 eur (za kus) – t. j. niekoľkonásobne nižšia cena. Rovnako za nepreskúmateľný považuje žalobca záver žalovaného, ktorý vyvodzuje zo skutočnosti, že spoločnosť Wahler Automotive k. s. fakturuje spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH dodanie služieb (za inštalačné práce), to, že aj medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH ide o dodanie služieb. Žalobca zdôrazňuje, že je potrebné uvedomiť si, že spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH dodáva žalobcovi tovar s inštaláciou s tým, že inštaláciu zabezpečuje cez subdodávateľa. Samozrejme, že len samotná inštalácia (t. j. bez dodania tovaru) predstavuje dodanie služby, a preto vzťah medzi spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a spoločnosťou Wahler Automotive k. s. (predmetom ktorého je len inštalácia) predstavuje dodanie služby. Ide však o vzťah odlišný od vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH. Pokiaľ sa spoločnosť Wahler Automotive k. s. vyjadruje k vlastníctvu komponentov, žalobca namietal a namieta, že spoločnosť Wahler Automotive k. s. o tomto vlastníctve nemôže mať žiadnu vedomosť, keďže ide výlučne o vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH. Tieto jej tvrdenia treba vykladať v tom zmysle, ako dané skutočnosti mohla vnímať spoločnosť Wahler Automotive k. s. Ak spoločnosť Wahler Automotive k. s. uvádza, že komponenty zostávajú vo vlastníctve spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH (aj vzhľadom na skutočnosť, že o reálnom vlastníctve spoločnosť Wahler Automotive k. s. nemôže mať vedomosť), treba to vnímať tak, že uvádza, že vlastníctvo zostáva na strane spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH, a to v tom zmysle, že spoločnosť Wahler Automotive k. s. vystupuje voči spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH len ako subdodávateľ a na strane dodávateľa (spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH) je i prípadný hlavný objednávateľ (v tomto prípade žalobca). Teda vlastníctvo chladičov zostáva žalobcovi a vlastníctvo ventilov spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH – z pohľadu spoločnosti Wahler Automotive k. s. vlastníctvo chladičov a ventilov zostáva na strane BorgWarner Esslingen GmbH. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný v rozhodnutí poukazuje na písomné stanovisko spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 07.12.2017, z ktorého robí určité závery. Počas daňovej kontroly však bolo daňovému úradu
predložené aj doplňujúce stanovisko spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28.06.2018 (ďalej len „Doplňujúce stanovisko“), ktoré vysvetľuje viaceré nepresnosti, resp. ustanovenia, ktoré mohli byť nesprávne pochopené. Žalobca v odvolaní výslovne na uvedené doplňujúce stanovisko poukazoval. Žalovaný však za dôkaz považuje pôvodné stanovisko zo dňa 07.12.2017, avšak z nepochopiteľného dôvodu ignoruje doplňujúce stanovisko, ktoré koriguje toto pôvodné stanovisko, a to bez toho, aby sa s doplňujúcim stanoviskom akokoľvek vysporiadal. Žalobca ďalej vidí nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý svoj záver o tom, že ventil bol nákladovou položkou služby zabezpečenou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH, nepodoprel náležitou právnou argumentáciou. Žalovaný úplne opomenul právne zdôvodniť, na základe čoho sa ním uvedené konštatovanie, že tovar (chladič) vo vlastníctve žalobcu bol zhodnotený na základe poskytnutej služby, ktorej nákladovou položkou bol ventil – právne odlišuje od situácie podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, podľa ktorého sa tiež vykonáva inštalácia tovaru (a to aj inštalácia tovaru na iný tovar). Uvedený záver žalovaného, najmä s ohľadom na aplikáciu iného zákonného ustanovenia o mieste dodania (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), je preto bez relevantného odôvodnenia a je nejasný a nepreskúmateľný. Žalovaný tiež nevysvetlil, prečo v prípade aj keď ventil tvorí nákladovú položku služby, ale je vo vzťahu k službe hlavným plnením, nemohlo ísť i tak o dodanie tovaru s inštaláciou. Žalovaný rovnako nezdôvodnil, čo rozumie pojmom „nákladová položka služby“.
28. Žalobca v bode VII. správnej žaloby uviedol osobitný žalobný bod k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým nepriznal odpočet DPH z dôvodu dovozu tovaru uskutočneného v zdaniteľnom období december 2015. Podľa žalobcu celé daňové konanie naznačovalo, že ak by žalobca predložil predmetné rozhodnutie o vymeraní cla a dane, správca dane by nemal pochybnosti o účele dovozu tovaru a odpočet DPH by uznal. Žalobca vysvetlil správcovi dane dôvody, pre ktoré nevie dané rozhodnutie predložiť (z dôvodu dlhšieho časového obdobia a tým spojenej náročnosti vyhľadať dané rozhodnutie). Tým, že žalobca nevedel predložiť dané rozhodnutie, správca dane rozširoval svoje pochybnosti a žiadal doložiť niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré sa vzhľadom na odstup času nedali dokázať. V konaní bolo preukázané, že daň bola zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru a zároveň predložil dovozný doklad potvrdený colným orgánom, ktorým bol jednotný colný doklad. Žalobca uviedol, že nerozumie, ako mohli vzniknúť pochybnosti o účele použitia z dôvodu nemožnosti predloženia rozhodnutia o vymeraní cla a dane, keďže jednotný colný doklad jednoznačne preukazuje dovoz tovaru a predložený výmer platieb preukazuje vymeranú daň. Z predmetného výmeru platieb vyplýva presná DPH, ktorá bol vymeraná a zároveň z výmeru platieb vyplýva, že bol prílohou rozhodnutia v colnom konaní č. 0526510514598, pričom toto číslo sa tiež zhoduje s číslom uvedeným v jednotnom colnom doklade. Nebolo teda podľa žalobcu žiadnych pochýb, že takéto rozhodnutie bolo vydané, vzťahovalo sa na tovar, ktorý bol uvedený v jednotnom colnom doklade a v akej výške bola vymeraná DPH. Žalobca aj na dotazy správcu dane vo svojich podaniach podrobne vysvetlil, ako presne bol dovezený tovar použitý. Obsah dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť. Žalobca poukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, 8Sžf/5/2012 a 6Sžf/10/2012, v ktorých bolo vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Žalobca poskytol zákonom požadované doklady, ktoré preukazovali dôvody na odpočet DPH, poskytol rozsiahle vysvetlenie, pričom v danom prípade už žalobcu nemalo ďalej zaťažovať dôkazné bremeno. Bolo povinnosťou správcu dane relevantne spochybniť vysvetlenie žalobcu, aby sa dôkazné bremeno prenieslo späť na žalobcu. Správca dane ani žalovaný takéto relevantné spochybnenie neuskutočnili a uskutočnili len účelové spochybnenie. Podľa žalobcu je časť napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúce sa uvedeného spochybnenia úplne nezrozumiteľné, nakoľko pre účel použitia dovezeného tovaru nie je vôbec relevantné, či predmetné zdaniteľné plnenie predstavovalo dodanie služby (s miestom zdaniteľného plnenia v Kórei) alebo dodanie tovaru. Podstatné bolo, že žalobca reálne preberal ventily namontované do chladiacich modulov od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH na území Slovenskej republiky a odtiaľ ich dodával spoločnosti BMW do Rakúska. Je teda irelevantné, kde po právnej stránke bolo miesto zdaniteľného plnenia vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podstatné bolo, že žalobca dovezený tovar využíval v súvislosti s preberaním ventilov namontovaných do chladiacich modulov na území Slovenskej republiky a ich následným dodávaním z územia Slovenskej republiky. Rovnako je nedostatočné, že žalovaný svoj názor odôvodňuje tým, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky personálne ani materiálne zabezpečenie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.02.2021 poukázal na to, že tovar deklarovaný v colnom vyhlásení použil na Slovensku výlučne na
nasledujúce obchodné účely: špeciálne vybavenie (položka č. 1 – 9, 11, 14) bolo použité vo výrobnom procese a na účely kontroly kvality chladiacich modulov na Slovensku pred ich dodaním zákazníkom žalobcu (BMW), poprípade ide o vybavenie na uskladnenie jednotlivých dielov alebo ľahšiu manipuláciu a prevoz chladiacich modulov, osobné ochranné pracovné pomôcky a súvisiace pomôcky (položky 10, 12 - 13) boli dovezené na Slovensko, aby boli k dispozícii na účely kontrolnej inšpekcie hotovej montážnej/kontrolnej linky, ktorú vykonali zodpovední pracovníci žalobcu, ktorí na tieto účely krátkodobo navštívili Slovensko. Na vykonávanie uvedených činností sa nevyžadovalo mať trvalé materiálne alebo personálne zabezpečenie. Žalobca osobitne poukázal na špeciálne vybavenie (testovacie zariadenie). Pre žalobcu bolo nevyhnutné, že musel skontrolovať a otestovať chladiace moduly, keď od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH prevzal tovar (ventil) namontovaný na chladič - a až následne ich mohol zodpovedne dodávať spoločnosti BMW. Žalobca mal vzťah so spoločnosťou BMW a on zodpovedal spoločnosti BMW, že dodávané chladiace moduly sú v súlade so všetkými špecifikáciami.
29. Žalobca ďalej v bode VIII. správnej žaloby vzniesol námietky procesného charakteru. Namietal porušenie ust. § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, nakoľko rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neidentifikujú žalobcu požadovaním iného identifikačného údaja. Namietal porušenie § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, nakoľko rozhodnutie žalovaného neobsahuje označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Z vnútorného predpisu žalovaného vyplývajú viaceré funkcie, avšak ani jedna z týchto funkcií nie je uvedená v rozhodnutí žalovaného pri mene osoby, ktorá rozhodnutie za žalovaného podpísala. Žalobca ďalej namietal porušenie ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko ustanovuje lehotu na plnenie, avšak neukladá povinnosť plniť a už vôbec nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by správca dane uložil povinnosť plniť, ak by ju uložiť chcel.
30. Žalobca v bode IX. správnej žaloby namietal, že rozhodnutia o určení rozdielu dane za kontrolované zdaňovacie obdobia január 2014 až august 2014 a október 2014, december 2014 až október 2015 boli vydané až po uplynutí lehoty na vyrubenie rozdielu dane podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že žalovaný v rozhodnutiach neodstránil uvedený nedostatok prvostupňových rozhodnutí, rozhodnutia žalovaného sú tak nezákonné.
31. Žalobca v bode X. správnej žaloby namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 21.01.2019, t. j. mala byť riadne ukončená do 21.01.2020. Daňová kontrola bola počas jej trvania prerušená dvakrát, a to prvýkrát z dôvodu údajnej potreby získať informácie cez medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a druhýkrát z dôvodu žiadosti daňového subjektu. Žalobca požiadal daňový úrad o prerušenie daňovej kontroly podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“), pričom táto žiadosť bola doručená daňovému úradu dňa 11.05.2020. S poukazom na § 6 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach tak daňová kontrola bola prerušená od 12.05.2020 do 30.09.2020, t. j. spolu 141 dní. Daňový úrad rozhodnutím zo dňa 03.07.2019 oznámil žalobcovi, že s poukazom na § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušuje daňovú kontrolu od 08.07.2019, a to z dôvodu potreby získania informácií cez MVI na základe troch samostatných žiadostí. Správca dane v protokole z daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola bola takto prerušená až do 18.03.2020. Toto prerušenie konania však podľa žalobcu nebolo správne, nakoľko daňový úrad disponoval požadovanými údajmi z predchádzajúcej daňovej kontroly u žalovaného za kontrolované obdobie november 2014 a protokol z tejto daňovej kontroly (s podkladmi) priložil k daňovej kontrole, ktorá bola ukončená Protokolom zo dňa 17.02.2021. Pre zjednodušenie žalobca poukázal len na Žiadosť o MVI č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019, keďže táto účelovosť je podľa žalobcu jednoznačne zrejmá priamo z protokolu a zistení daňového úradu. Ako vyplýva z protokolu, daňový úrad obdržal dňa 18.03.2020 odpoveď od nemeckého správcu dane, od ktorého získal tam uvedené informácie. Z uvedenej odpovede vyplýva, že všetky informácie a doklady boli daňovému úradu nemeckým správcom dane poskytnuté v minulosti z predchádzajúceho šetrenia týkajúceho sa obdobia november 2014. Ako je aj zrejmé z ďalšieho postupu daňového úradu, tento nezisťoval od nemeckého správcu dane dodatočné informácie, t. j. bol s odpoveďou nemeckého správcu dane spokojný a bola preňho dostatočná. Keďže daňový úrad uvedenými informáciami už disponoval, je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly, minimálne z dôvodu spomínanej žiadosti, bolo nedôvodné. Ostatné dve žiadosti boli vybavené dňa 14.10.2019 a dňa 12.02.2020. Vzhľadom na uvedené mohla byť teda daňová kontrola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií najneskôr do 12.02.2020, t. j. od 08.07.2019 do
12.02.2020, t. j. spolu 219 dní. Spolu (z oboch uvedených dôvodov) bola daňová kontrola prerušená 360 dní. Keďže daňová kontrola mala byť inak ukončená do 21.01.2020, po zohľadnení počtu dní jej prerušenia mala byť daňová kontrola ukončená najneskôr dňa 15.01.2021. Žalobca zdôraznil, že aj keby bola daňová kontrola prerušená z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, tak ako uviedol daňový úrad, t. j. od 08.07.2019 do 18.03.2020, bola by prerušená spolu 254 dní. Spolu s prerušením na žiadosť žalobcu (v trvaní 141 dní) by tak bola prerušená spolu 395 dní. V takom prípade by však lehota na vykonanie daňovej kontroly bola do 19.02.2021 (21.01.2020 + 395 dní), avšak protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi až dňa 22.02.2021. Vzhľadom na uvedené protokol z daňovej kontroly predstavuje podľa žalobcu nezákonný podklad, ktorý nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie a ani na jeho základe nemožno teda začať vyrubovacie konanie. Žalobca namietal, že v preverovanom zdaňovacom období lehota na podanie daňového priznania uplynula v roku 2015. Rozdiel dane preto bolo možné vyrubiť najneskôr do 31.12.2020. Žalobca zdôraznil, že lehota podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku predstavuje hmotnoprávnu lehotu, pričom ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, vzťahuje sa výlučne na lehoty procesné. Žalobca uviedol, že daňová kontrola nepredstavuje daňové konanie, ako to mieni ust. § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola predstavuje len prípravu pre daňové konanie a aj preto je na mieste výklad, podľa ktorého pri prerušení daňovej kontroly neplynú len procesné lehoty týkajúce sa výkonu daňovej kontroly.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
32. Žalovaný v bode I. vyjadrenia k žalobe zo dňa 22.07.2022 reprodukoval skutkové a právne závery totožné s tými, ktoré sú obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
33. V bode II. vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu ohľadom formálnych náležitostí rozhodnutí, k nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly a k uplynutiu lehoty na vydanie rozhodnutí o určení rozdielu dane. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného je žalobca identifikovaný v súlade s ust. § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku a výrok rozhodnutia správcu dane korešponduje s ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, akú sumu nadmerného odpočtu si žalobca uplatnil neoprávnene, a tiež lehota splatnosti tejto neoprávnene uplatnenej sumy. K náležitostiam rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku žalovaný uviedol, že označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala, vyplýva z vnútorného predpisu – Interný riadiaci akt č. XXX/XXXX a poverenia udeleného prezidentom finančnej správy I. J. K., ktoré žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe. Žalovaný ďalej nesúhlasil s námietkou žalobcu o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly. Za preverované zdaňovacie obdobie daňová kontrola bola začatá dňa 21.01.2019, t. j. mala byť ukončená dňa 21.01.2020. Výkon daňovej kontroly prebiehal od 21.01.2019 do 07.07.2019. Odo dňa 08.07.2019 na základe rozhodnutia správcu dane bola daňová kontrola prerušená, pokiaľ správca dane nezíska potrebné informácie, resp. podklady, na základe ktorých bude vedieť určiť daň. Dňa 18.03.2020 bola správcovi dane doručená Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2019, preto pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. K pokračovaniu vo výkone daňovej kontroly však nedošlo vzhľadom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v zmysle ktorého daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Daňová kontrola bola tak naďalej prerušená do 30.09.2020, kedy pominulo obdobie pandémie a vo výkone daňovej kontroly bolo pokračované od 01.10.2020 do 22.02.2021. Celkom bola daňová kontrola vykonávaná v období od 21.01.2019 do 07.07.2019, t. j. 168 dní a od 01.10.2020 do 22.02.2021, t. j. 145 dní. Spolu výkon daňovej kontroly trval celkom 313 dní. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly v preverovanom zdaňovacom období bola dodržaná. K námietke žalobcu k vydaniu rozhodnutí po uplynuté lehoty podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane vykonával daňovú kontrolu, ktorá bola prerušená rozhodnutím č. 101615009/2019 zo dňa 03.07.2019 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku odo dňa 08.07.2019 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola bola prerušená dovtedy, pokiaľ správca dane získa potrebné informácie, resp. podklady, na základe ktorých bude správca dane vedieť správne určiť daň. Žalovaný s poukazom na teleologický výklad zákona nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že podľa § 9 zákona o mimoriadnych opatreniach, nebolo možné prerušiť plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, keď v danom prípade bola lehota na vyrubenie rozdielu dane
prerušená od 12.03.2020 do 30.09.2020, t.j. 203 dní. Žalobca podal žiadosť o prerušenie daňovej kontroly dňa 17.04.2020, teda v čase, keď bola prerušená zo zákona č. 67/2020 Z.z. Táto žiadosť mala byť neúčinná, ale vzhľadom na to, že správca dane uviedol žalobcovi v oznámení č. 100789018/2020 zo dňa 21.04.2020, že jeho žiadosti vyhovuje a daňová kontrola je prerušená, túto akceptoval, pričom však prerušenie daňovej kontroly trvalo až do skončenia obdobia pandémie. Oznámením č. 100910524/2020 zo dňa 18.05.2020 správca dane uviedol na správnu mieru informácie, ktoré boli nesprávne uvedené v oznámení zo dňa 21.04.2020. Pre zdaňovacie obdobie januára až november 2014 platí základná lehota na vyrubenie dane podľa § 69 Daňového poriadku do 31.12.2019. Počet dní prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 Daňového poriadku bol od 08.07.2019 do 12.03.2020 (vyhlásenie pandémie) 248 dní. Po skončení pandémie dňa 30.09.2020 začala od 01.10.2020 znova plynúť lehota, t.j. od 01.10.2020 sa pripočíta 248 prerušenia – t. j. hraničný dátum na vykonanie úkonu podľa § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku je dňa 05.06.2021. Keďže protokol z daňovej kontroly bol doručený dňa 22.02.2021, bol vykonaný úkon na predĺženie zániku vyrubiť daň v lehote na vyrubenie dane. Pre zdaňovacie obdobie december 2014 až október 2015 platí základná lehota na vyrubenie dane podľa § 69 Daňového poriadku do 31.12.2020. V tomto období začalo obdobie pandémie, ktoré trvalo 203 dní, čo znamená, že ak do 22.07.2021 bol vykonaný úkon na vyrubenie dane – doručený protokol z daňovej kontroly, dochádza k predlženiu práva na vyrubenie dane o ďalších 5 rokov (k 01.01.2021 pripočítame 203 dní = 22.07.2021) a to aj bez zohľadnenia dní prerušenia daňovej kontroly do 11.03.2020 (začatia pandémie). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že za zdaňovacie obdobia rokov 2014 a 2015 nezaniklo právo vyrubiť rozdiel dane na základe predmetných rozhodnutí, pretože do 22.01.2021 (pozn. správneho súdu: správne malo byť uvedené 22.07.2021) bol vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane podľa § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, na základe ktorého plynie päťročná lehota opätovne od 31.12.2021.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
34. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.10.2022 reprodukoval svoju skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá je obsahom správnej žaloby. K dokumentom predloženým žalovaným žalobca uviedol, že z poverenia zo dňa 07.07.2021 vyplýva, že I. F. D., ktorá podpísala rozhodnutie žalovaného, zastávala funkciu zástupcu riaditeľa odboru daňového konania u žalovaného. Takéto označenie funkcie, tak ako to vyžaduje § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku a § 71 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, však v napadnutom rozhodnutí absentuje, pričom tento nedostatok sám o sebe mal za následok nezákonnosť rozhodnutia. Z poverenia vyplýva, že uvedená zamestnankyňa bola poverená (ako zástupca riaditeľa odboru) na podpisovanie rozhodnutí, ktoré patria do náplne činnosti odboru daňového konania. Je teda podľa žalobcu zrejmé, že bola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia na podpisovanie. K ostatným argumentom žalovaného žalobca odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.
35. V súdom stanovenej lehote žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
36. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/30/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/30/2022.
37. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (vrátane veci sp. zn. 31S/30/2022).
38. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) dňa 13.12.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 28.11.2023 do 14.12.2023.
39. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému.
40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
42. Podľa § 191 ods. 1 až 4 SSP; (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy. (3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.10.2015 (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 46. Podľa § 2 ods. 2 zákona o DPH na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.
47. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný.
48. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
49. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
50. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o DPH daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia.
51. Podľa § 24 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.
52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
53. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
54. Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
55. Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu
v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
56. Podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.
57. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
58. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
59. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
60. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
61. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
62. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
63. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
64. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
65. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
66. Predmet správneho súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorý dospel k záveru, že v preverovanom zdaňovacom období (december 2015) nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH vo výške 62 840,74 eur z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a žalobcovi nevznikol ani nárok na odpočítanie dane zo zaplatenej dane
v tuzemsku pri dovoze tovaru vo výške 141 059,48 eur z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Na základe uvedeného správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 spolu v sume 203 900,22 eur.
67. Správny súd uvádza, že v obdobných veciach žalobcu a žalovaného rozhodoval Krajský súd v Žiline. Keďže sa senát správneho súdu rozhodujúci v tejto veci stotožnil s právnym posúdením v predmetných konaniach a zároveň išlo o obdobnú vec s totožnými žalobnými námietkami týkajúcimi sa okrem iného nepriznania nároku žalobcu na odpočet DPH na základe faktúr vyhotovených dodávateľskou spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH ako aj totožnými žalobnými námietkami procesného charakteru, správny súd sa pridržiaval právneho posúdenia vysloveného Krajským súdom v Žiline vo vzťahu k týmto žalobným námietkam (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/29/2022 zo dňa 18.04.2023).
68. Správny súd považoval za potrebné sa najskôr vysporiadať s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie musí byť podľa Daňového poriadku vydané príslušným orgánom s povinnými náležitosťami, pričom jeho obsah vychádza zo stavu zisteného v rámci daňového konania. Správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a je povinný uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu (aj v rámci daňového konania) je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na relevantne uplatnené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s navrhnutým dôkazom, hoci až v rámci odvolacieho konania.
69. V posudzovanom prípade žalovaný zhodne ako správca dane dospel v napadnutom rozhodnutí – vo vzťahu k nároku žalobu na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH vo výške 62 840,74 eur – k záveru, že podstatnou pre nepriznanie odpočítania dane z dotknutých faktúr bola skutočnosť, že predmetné plnenia nemali byť kvalifikované ako dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, teda miesto dodania sa nenachádzalo na území Slovenskej republiky. Pri predmetných dodávkach sa nemalo určiť miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ale správne sa malo aplikovať určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, vzhľadom na to, že dochádzalo k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku (cooler – chladič). Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o DPH sa miesto dodania služby zdaniteľnej osoby – v danom prípade spoločnosti KORENS Inc. (zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá v Slovenskej republike nie je usadená) – nachádza tam, kde má táto spoločnosť sídlo, t. j. v Južnej Kórey. Podľa žalovaného z predmetných faktúr od spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH nemohol vniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že miesto zdaniteľného obchodu – dodania služby bolo potrebné určiť podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že sídlom odberateľa služby (žalobcu) je Južná Kórea, nedošlo k dodaniu služby s predmetom zdanenia v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH.
70. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že vecné vymedzenie predmetu DPH súvisí s dvoma základnými pojmami „tovar“ a „služba“. K vzniku zdaniteľného plnenia dochádza v súvislosti so zdaniteľným obchodom, ktorým je dodanie tovaru a dodanie služby. Zákon o DPH predmet v tuzemsku presne vymedzuje v ust. § 2 ods. 1 ako dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu v tuzemsku a dovoz tovaru z tretieho štátu do tuzemska. Vznik predmetu dane teda súvisí s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. To znamená, že dodanie tovaru s montážou (inštaláciou) nie je samostatne vyčlenené v rámci predmetu DPH, ale je začlenené pod dodanie tovaru, ku ktorému môže dôjsť niekoľkými spôsobmi. Aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH – či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, je potrebné stanoviť miesto zdaniteľného obchodu, t. j. v prípade dodania tovaru – miesto dodania tovaru, miesto nadobudnutia tovaru, miesto dovozu tovaru, a v prípade dodania služby – miesto dodania služby. Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým dôjde k jeho odovzdaniu odberateľovi – t. j. od toho, či je tovar pri jeho dodávaní prepravovaný alebo nie, resp. či ide len o samotné dodanie tovaru alebo
s ním súvisí ďalšia činnosť – montáž alebo inštalácia, pričom táto je vykonávaná v rámci komplexnej dodávky tovaru. Pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru potom vyplýva z ust. § 13 ods. 1 zákona o DPH určenie miesta dodania tovaru. Pokiaľ ide o základné spôsoby dodania tovaru, ak dochádza k pohybu tovaru od predávajúceho, t. j. dodanie je spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru – miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde sa nachádza tovar v čase, keď sa začína preprava alebo odoslanie pre osobu, ktorej má byť tovar dodaný; ak dodanie tovaru nie je spojené s prepravou alebo odoslaním, ale odberateľ si tovar prevezme v prevádzke dodávateľa – miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie (prevzatie) uskutoční; a ak je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou (nie je podstatné, či ju vykoná dodávateľ sám alebo prostredníctvom inej osoby na svoj účet) – miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný.
71. Určenie miesta dodania služby vyplýva z ust. § 15 a § 16 zákona o DPH a v zásade platí základné pravidlo určenia miesta dodania služby – podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzky dodávateľa služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH); pričom špecifické pravidlá určenia miesta dodania služby – sú osobitne stanovené podľa druhu služby, vplyv na určenie miesta dodania má aj to, či je služba poskytovaná do zahraničia alebo zo zahraničia a vplyv môže mať tiež to, či odberateľ je v inom členskom štáte platiteľom dane.
72. Z určenia miesta dodania tovaru s montážou (inštaláciou) alebo dodania služby vyplýva, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH, t. j. v ktorom členskom štáte bude daň odvedená. V prípade dodania tovaru s prepravou alebo odoslaním do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie) je zdaniteľný obchod predmetom dane dvakrát – v členskom štáte, z ktorého je dodanie uskutočnené (členský štát dodania) a aj v členskom štáte, v ktorom končí preprava alebo odoslanie tovaru (členský štát nadobudnutia).
73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou je v rámci zdaniteľných obchodov začlenené pod dodanie tovaru. Len v prípade, keď je montáž alebo inštalácia poskytnutá bez dodania tovaru, ide o dodanie služby. Na účely rozlíšenia toho, o aké zdaniteľné plnenie ide, je nevyhnutné vychádzať z dojednaní medzi dodávateľom a odberateľom (objednávateľom), pričom je podstatné, či dodanie tovaru a jeho montáž sú vzájomne previazané a k splneniu dodávky tovaru musí dodávateľ nevyhnutne uskutočniť aj jeho montáž. To znamená, že nejde o dve rozdielne transakcie, t. j. najskôr dodanie tovaru a následne dodanie služby. Ak je teda dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miestom dodania tovaru miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný (za predpokladu, že dodávateľ dodáva tovar spolu s montážou alebo inštaláciou). O dodanie tovaru s montážou a inštaláciou ide v tých prípadoch, ak zo skutkového stavu vyplýva, že zhotoviteľ dodáva objednávateľovi tovar a sám uskutoční, resp. zabezpečí na svoj účet tiež vykonanie montáže (inštalácie), pričom nie je podstatné, či cena za montáž (resp. inštaláciu) je samostatne vyčíslená, alebo je súčasťou ceny tovaru.
74. Pokiaľ ide o rozlíšenie medzi dodaním tovaru s montážou a dodaním služby podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, pri posúdení, či v konkrétnom prípade ide o dodanie služby alebo o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, je potrebné skúmať, či ide o viacero odlišných plnení alebo jediné plnenie. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ide o jediné plnenie, keď dva alebo viaceré prvky alebo úkony poskytnuté platiteľom v prospech klienta, sú tak úzko zviazané, že tvoria objektívne jediné nerozlučné hospodárske plnenie (ako tomu bolo podľa mienky správneho súdu aj v prejednávanej veci), ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Za predpokladu jediného zloženého plnenia musí byť plnenie považované za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak pre zákazníkov nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok. Hmotná vec môže byť predmetom inštalácie alebo montáže so skúšobnou prevádzkou vykonanou dodávateľom alebo v jeho mene, alebo bez nej, a to bez toho, aby plnenie nevyhnutne nestratilo svoju kvantifikáciu „dodávky tovaru“. Napriek tomu, že pomer medzi cenou tovaru a cenou služieb je objektívnym údajom predstavujúcim indíciu, na ktorú je možné prihliadať s cieľom kvalifikácie plnenia, skutočnosťou zostáva, že cena materiálu a prác sama o sebe nemá mať rozhodujúcu dôležitosť (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-41/04 Levob Verzekeringen BV, C-111/05 Aktiebolaget NN).
75. V prejednávanej veci po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ dospel správny súd k záveru o čiastočnej
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť napĺňa dôvod zrušenia v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
76. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníka konania v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu obstáť.
77. Je preto potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné právne predpisy vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z esenciálnych predpokladov takejto prieskumnej činnosti je pritom odôvodnenie, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.
78. Podľa správneho súdu nie je preskúmateľná úvaha žalovaného, ktorou dospel k záveru, že zo strany spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH bola žalobcovi dodaná len spracovateľská operácia (práca), t. j. služba, pričom cena ventilu tvorila iba nákladovú položku. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľ žalobcu – spoločnosť BorgWarner Esslingen GmbH poskytoval pre žalobcu plnenie spočívajúce v inštalácii ventilov na chladiče, pričom dodanie ventilov bolo pre žalobcu nevyhnutným, nakoľko bez tohto plnenia by nedošlo ku kompletizácii chladiaceho modulu (pozostávajúceho z chladiča a ventilu), ktorý mal byť predmetom dodávok tovaru pre odberateľa žalobcu – BMW Motoren GmbH. Predmetom dodávky – plnenia pre žalobcu nebolo len dodanie samotného ventilu, ale žalobca vstupom do právneho vzťahu so spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH prejavil vôľu aj na poskytnutí plnenia spočívajúceho v inštalácii ventilu na chladič poskytnutý žalobcom. Žalobca tak mal nepochybne záujem na poskytnutí oboch plnení zároveň, nakoľko iba tak mohol realizovať vlastnú dodávku chladiaceho modulu pre svojho odberateľa – spoločnosť BMW Motoren GmbH. Pre žalobcu nemalo samostatnú hodnotu plnenie – dodanie ventilov alebo plnenie – ich inštalácia, ale iba ich vzájomná previazanosť prinášala žalobcovi sledovaný ekonomický cieľ.
79. Správny súd uvádza, že v obdobnej veci žalobcu a žalovaného (za zdaňovacie obdobie november 2014) rozhodoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/59/2020 zo dňa 29.11.2022, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného podanú proti rozsudku správneho súdu, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Keďže sa senát správneho súdu rozhodujúci v tejto veci stotožnil s právnym posúdením v predmetnom kasačnom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec sčasti s totožnými žalobnými námietkami, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/59/2020 zo dňa 29.11.2022, v ktorom tento k argumentácii žalovaného uviedol:
80. „Kasačný súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci nedošlo k zhotoveniu chladiaceho modulu dodávateľom žalobcu výhradne z materiálu poskytnutého mu žalobcom, keď nevyhnutným a pre funkčnosť a hospodársku využiteľnosť tohto produktu potrebným bolo aj dodanie ventilov. Zo strany dodávateľa žalobcu tak nešlo len o nehmotný vklad - vykonanie inštalačných prác (ktoré by sami o sebe mali charakter služby), ktoré by boli vykonané na hnuteľných veciach výhradne poskytnutých žalobcom. Táto okolnosť vniesla do posudzovanej veci pochybnosti o tom, či išlo o plnenie, ktoré by bolo možné z pohľadu zákona o DPH automaticky kvalifikovať ako dodanie služby zakladajúce miesto plnenia v zmysle § 15 ods. 1 tohto zákona. Sťažovateľom popísané jednotlivé zložky plnenia (keď poukazoval
na to, že žalobca poskytol spoločnosti BorgWarner Esslingen BmbH nielen chladič, ale aj ďalší materiál potrebný na kompletizáciu produktu - chladiaceho modulu, pričom dodávka ventilu mala prestavovať iba ,,nákladovú položku“ služby) môžu na prvý pohľad navodzovať dojem, že poskytnutie ventilu je iba akýmsi zanedbateľným elementom vo vzťahu k celému hmotne vyjadrenému výsledku činnosti - ktorým mal byť chladiaci modul. Daňové orgány však pojem ,,nákladovej položky“ bližšie nezdôvodnili/ nešpecifikovali, a neozrejmili aké kritérium vzali do úvahy pri hodnotení významu tejto zložky plnenia, keď už žalobca poukazoval na to, že náklady na dodávku ventilov prevyšovali náklady spojené s ich inštaláciou. Napriek tomu daňové orgány vo svojich rozhodnutiach túto okolnosť použili ako jeden z dôvodov, pre ktorý sa malo na celkovú dodávku pre žalobcu nahliadať ako na dodávku služby. V nadväznosti na to je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o finančnú náročnosť čiastkového plnenia táto môže zdanlivo vyvolávať dojem o prevažujúcom charaktere plnenia, avšak nie je rozhodujúcim kritériom. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Aktiebolaget NN, C-111/05 bod 37. Ide tak len o jednu z indícií, ktorá môže naznačovať povahu celového plnenia, pričom do úvahy je nutné vziať aj ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k dodávke.
81. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že pre podriadenie posudzovanej dodávky pod režim v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je potrebné komplexné posúdenie charakteru posudzovaného plnenia. Jednotlivé prvky posudzovaného plnenia nemožno vytrhávať z kontextu, marginalizovať ich, či bagatelizovať ich kvalitu. Je preto potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých k dotknutému plneniu došlo, aby bolo možné vyhľadať jeho charakteristické prvky a určiť prvky v ňom prevládajúce (rozsudky Faaborg-Gelting Linien, body 12 a 14; Levob Verzekeringen a OV Bank, bod 27; Aktiebolaget NN, bod 27, ako aj rozsudok z 11.02.2010, Graphic Procédé, C 88/09, Zb rozh. s. I XXXX, bod 24). Takéto posúdenie musí zahŕňať zdôvodnenie prečo ten ktorý prvok dodávky nepredstavuje cieľ sám o sebe, ale prostriedok pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších podmienok.
82. Kasačný súd vyhodnotil predovšetkým ako nedostatočnú a nepresvedčivú argumentáciu sťažovateľa (o ktorú okrem iného napokon opieral svoj záver, že ide o plnenie s povahou služby s miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH), že v predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi žalobcom a dodávateľom - BorgWarner Esslingen GmbH reálne dochádza len k spracovateľským operáciám (prácam) na hnuteľnom majetku - chladiči, keď zo skutkového stavu veci nepochybne vyplynulo, že posudzované plnenie zahŕňalo aj dodanie ventilov (zabezpečených dodávateľom), t.j. jeho súčasťou bolo aj plnenie/prvok s povahou dodania tovaru, ktoré nemožno aj s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o DPH bez ďalšieho právne kvalifikovať ako dodanie služby, a ktoré plnenie ho tak umožňuje posúdiť ako dodanie tovaru (§ 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH). V zmysle zákona o DPH pritom ide o plnenie s povahou služby, pri ktorom sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 iba prípade samotného poskytnutia montáže/inštalácie.
83. Do istej miery sa bolo možné stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že samotný ventil ako taký nebol žalobcom dodávaný pre jeho odberateľa, pre neho mal zmysel chladiaci modul ako celok. Kasačný súd sa však nemohol uspokojiť s jeho argumentáciou o prevládajúcom charaktere prvku služby, ktorý vyvodzoval toho, že išlo o ,,zhodnotenie“ chladiča, (čo je logické, nakoľko došlo k inštalácii dodaných ventilov na chladiče), keď je zrejmé (berúc do úvahy aj pomer ceny prác a ceny ventilov), že k zhodnoteniu chladičov došlo práve poskytnutím ventilov (prvok dodania tovaru) dodávateľom žalobcu.
84. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-l 11/05 Aktiebolaget NN nemá jednoznačný súvis, resp. použiteľnosť na dodávku vo veci samej, no napriek tomu Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku okrem iného vymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou", keď cieľom poskytnutých prác inštalácie alebo montáže nie je zmena povahy dodaného tovaru. Vo vzťahu k posudzovanej veci tak nemožno vylúčiť ani taký výklad, že na základe dodávateľom žalobcu zabezpečených prác síce došlo ku kompletizácii chladiacich modulov, no uvedené práce nespočívali v spracovaní samotných ventilov, resp. ich cieľom nebola zmena povahy ventilov ako tovaru dodaného žalobcovi (tovar - ventily dodané dodávateľom ním boli nainštalované/namontované na chladiče žalobcu), čo by nasvedčovalo možnosti určenia miesta dodania podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH.
85. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ plnenie dodávateľa žalobcu zahŕňalo dodávku ním zabezpečeného tovaru - ventilov, ktorý bol nevyhnutným pre funkčnosť a
ekonomickú využiteľnosť produktu - chladiaceho modulu ako celku, t.j. uvedené plnenie nespočívalo len vo vykonaní prác inštalácie, nebolo možné sa uspokojiť so záverom daňových orgánov o akejsi nepodstatnosti tejto zložky plnenia (dodanie tovaru) z hľadiska významu posudzovaného plnenia ako celku. Kasačný súd preto zastáva názor, že sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom nevykonal komplexné hodnotenie kritérií, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie charakteru predmetnej dodávky a preto bolo potrebné ho ako nezákonné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.“
86. Ďalším dôvodom, ktorý založil čiastočnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (rovnako pre nedostatok dôvodov), bolo nevysporiadanie sa s nasledovnými odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní na strane 9 až 10 (okrem iného) namietal: „Správca dane množstvo svojich záverov opiera o „Ponuku č. 2009-0208: Montáž AGR modulov (BMW N57 TU) zo dňa 17.09.2009“. Správca dane na základe tejto ponuky vyhodnotil, že nakoľko je v predmetnom dokumente zazmluvnená len cena montáže, preukazuje, že EGR ventil je len konštrukčným dielom, ktorý tvorí nákladovú položku dodanej služby. S takýmto postupom správcu dane nesúhlasíme. Správca dane pri vyhodnocovaní zistení získaných počas daňovej kontroly nesprávne skutkovo posúdil prílohu odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Ide o ponuku vypracovanú spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH pre spoločnosť BMW Motoren. Správcu dane sme v priebehu daňovej kontroly niekoľkokrát upozornili, že daný dokument nebol vystavený spoločnosťou Korens, ani jej nebol adresovaný. Z uvedeného dôvodu máme za to, že spomínaná ponuka je pre účely daňovej kontroly u spoločnosti Korens irelevantná. Správca dane sa rozhodol, že námietke daňového subjektu nevyhovie, a tento dokument považuje za dôležitý dôkaz a dokument, na základe ktorého prebiehali dodávky medzi Korens a BorgWarner Esslingen GmbH. Správca dane má za to, že predmetná ponuka je záväzná a k jednotlivým dodaniam medzi spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a Korens dochádzalo práve na základe tejto „vylepšenej“ ponuky, pričom vo svojich záveroch tvrdí, že nakoľko bol predmetný dokument súčasťou (prílohou) na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a nakoľko zahŕňa obchodné podmienky dodávok montáže EGR modulov, tak námietke daňového subjektu nevyhovie. Navyše správca dane tvrdí, že informácie preukazujú, že k dodávkam dochádzalo na základe objednávky č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009 s odvolávkou na Ponuku č. 2009-0208 Montáž AGR modulov (BMW N57TU) zo dňa 17.09.2009. Máme za to, že správca dane nepreukázal, o čo opiera svoje tvrdenie. Objednávka č. KR/WH-09NOV20 zo dňa 20.11.2009, na základe ktorej podľa správcu dane dochádzalo k dodávkam, obsahuje jednak zmätočné informácie (dokument je vystavený spoločnosťou Korens pre pána L. (bez bližšej špecifikácie spoločnosti) s označením „Objednávka“, no priamo v texte spoločnosť Korens ponúka tovary) a navyše neobsahuje odvolávku na Ponuku č. 2009-0208 Montáž AGR modulov (BMW N57TU) zo dňa 17.09.2009, ako tvrdí správca dane, ale na dokument č. P1852 BMW N-Motoren-EAGR Ventil N47, N57, N47TU, N57TU TECSERV- KORENS-2009-0235-091001.pdf. Navyše samotné získanie dokumentu vystaveného spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH pre spoločnosť BMW Motoren v rámci preverovania dodávateľsko- odberateľských vzťahov ešte samo o sebe nepreukazuje, že na základe tohto dokumentu z roku 2009 skutočne dochádzalo k dodaniam v rokoch 2014 – 2016 medzi spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH a Korens. Uvedená ponuka v časti 4. Ceny uvádza cenník na jednotlivé roky, pričom výška ceny sa pohybuje od 3,20/ks za rok 2011, po 2,95/ks za rok 2014. Keďže dodávky Korens boli fakturované vo výške okolo 31 až 32 eur/ks za dodanie ventilu a jeho nainštalovanie do modulu, je len zrejmé, že táto ponuka nemohla predstavovať záväzné dojednanie dodania medzi BorgWarner Esslingen GmbH a Korens. Navyše ponuka je svojou povahou nezáväzným dokumentom na účely DPH, a o to viac, ak nie je preukázané dostatočným spôsobom, že bola odberateľom aj akceptovaná.“
87. Nie je povinnosťou správneho orgánu reagovať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak jeho povinnosťou je reagovať na námietky relevantné a konkrétne. Správny súd zdôrazňuje, že vyššie citované (odvolacie) námietky žalobcu napĺňali atribút relevancie (t. j. týkali sa veci samej) a zároveň atribút konkrétnosti (t. j. boli formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach M. N. v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj
o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného argumentu, resp. inak relevantnej a konkrétnej námietky, musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy. Nie je povinnosťou (ani právom) správneho súdu nahrádzať činnosť správnych orgánov a vyhodnocovať, či žalobcom vznesené odvolacie námietky (konkrétne a relevantné) boli aj námietkami opodstatnenými, resp. vecne správnymi. Uvedené je úlohou správneho orgánu.
88. Správny súd tiež poznamenáva, že bolo povinnosťou žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadať aj s doplňujúcim stanoviskom spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28.06.2018, ktoré predložil žalobca, a to bez ohľadu na to, či malo vplyv na zistenia a závery správcu dane a žalovaného, nakoľko táto požiadavka vyplýva z ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval len na vyjadrenie spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 07.12.2017, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s doplňujúcim vyjadrením spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28.06.2018.
89. Námietku žalobcu uvedenú v bode VII. správnej žaloby smerujúcu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet DPH aj z dôvodu dovozu tovaru uskutočneného v zdaniteľnom období december 2015 správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
90. Zákon o DPH stanovil osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru do tuzemska v § 21 citovaného zákona tak, že daňová povinnosť vzniká pri dovoze tovaru do tuzemska a v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Daňová povinnosť vzniká v tomto prípade dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu a je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov (§ 21 ods. 2 zákona o DPH). Z uvedeného vyplýva, že zákon o DPH obsahuje osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru (§ 21), osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služby (§ 19) a osobitnú právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. V danom prípade je nesporná skutočnosť, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu voľný obeh. Sporným ostalo splnenie, resp. nesplnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane má dve stránky – vecnú a formálnu, aby mohlo byť právo na odpočítanie dane uplatnené, t. j. musia byť splnené vecné podmienky (§ 49) aj formálne podmienky (§ 51). Čo sa týka vecných podmienok, možnosť odpočítania dane je viazaná na účel použitia prijatých tovarov a služieb, z ktorých si platiteľ (odberateľ) uplatňuje odpočítanie dane. Podmienkou pre odpočítanie dane v plnom rozsahu je, že tovar alebo služba bude použitý na účely podnikania platiteľa. Odpočítanie sa týka buď dane, ktorá bola platiteľovi uplatnená iným platiteľom v tuzemsku v súvislosti s dodaním tovarov a služieb, alebo uplatnená platiteľom pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 11 a § 11a), či v prejednávanom prípade zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane musí principiálne existovať priama väzba medzi jednotlivým prijatým zdaniteľným plnením (kúpeným tovarom alebo prijatou službou) a poskytnutým plnením. V prípade, ak platiteľ uplatňuje plný nárok na odpočítanie dane, mal by byť schopný preukázať priamu a bezprostrednú väzbu s poskytnutým zdaniteľným plnením, pri ktorom mu zákon umožňuje odpočítanie dane. Formálna podmienka v danom prípade predstavuje dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
91. Podľa názoru správneho súdu je zrejmé, že odpočítanie dane sa môže týkať dane v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, v súvislosti s nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo práve v súvislosti s jej zaplatením colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Splnenie vecných podmienok sa rovnako týka tak dodania tovarov a služieb ako aj dovozu tovaru, t. j. ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH platí aj pre dovoz tovaru ako aj podmienky, ktoré z neho vyplývajú. Podľa správneho súdu v prejednávanom prípade nie je splnená podmienka, že tovar alebo služba bola použitá na účely podnikania platiteľa. Správny súd taktiež poukazuje na závery SD EÚ uvedené v rozsudku vo veci C-98/98 Midland bank plc zo dňa 08.06.2000, v zmysle ktorého „existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe, pri ktorých vzniká oprávnenie na odpočet, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, aj z dôvodu stanovenia takéhoto oprávnenia.“
92. V zmysle judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-408/98 zo dňa 22.02.2001 Abbey National plc) si zdaniteľná osoba nemôže uplatniť nárok na odpočítanie dane, keď prijaté plnenie nemá priame a bezprostredné spojenie s plnením na výstupe, čo v danom prípade nebolo splnené.
93. V posudzovanej veci nebola splnená podmienka priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, keďže žalobca nepreukázal, že tovar dovezený do tuzemska – špeciálne vybavenie (položka č. 1 – 9, 11, 14) a osobné ochranné pracovné pomôcky a súvisiace pomôcky (položky 10, 12 - 13) boli použité na účely jeho podnikateľskej činnosti. Platiteľ síce zaplatil colnému orgánu daň z dovozu tovaru, uplatnil si právo na odpočítanie tejto dane, ale nepreukázal, že tento tovar použil na svoje zdaniteľné obchody. V danom prípade teda neexistuje priame a bezprostredné spojenie medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe (rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžf/28/2016 zo dňa 31.01.2018 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 426/2018 zo dňa 12.07.2018).
94. Žalobca namietal účelové spochybnenie zo strany žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí (prvý odsek na strane 25) uviedol, že žalobca prijal službu (spracovateľské operácie), ktorej miesto dodania sa nenachádza v Slovenskej republike, ale v mieste sídla spoločnosti KORENS Inc., t. j. v Južnej Kórey, pričom podľa žalobcu je táto časť odôvodnenia nezrozumiteľná, nakoľko pre účel použitia dovezeného tovaru nie je vôbec relevantné, či predmetné zdaniteľné plnenie predstavovalo dodanie služby alebo dodanie tovaru. Podľa žalobcu bolo naopak podstatné, že dovezený tovar využíval v súvislosti s preberaním ventilov namontovaných do chladiacich modulov na území Slovenskej republiky a ich následným dodávaním z územia Slovenskej republiky. Podľa žalobcu je zrejmé, že na vykonávanie činností (so špeciálnym vybavením a osobných ochrannými pracovnými pomôckami) sa nevyžadovalo mať trvalé materiálne alebo personálne zabezpečenie.
95. Podľa názoru správneho súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva jednoznačný záver žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar dovezený do tuzemska bol použitý na účely podnikateľskej činnosti žalobcu – vo výrobnom procese a pri uskladnení a manipulácii tovaru vrátane použitia osobných ochranných pomôcok. Tento záver žalovaný správne zdôvodnil najmä tým, že žalobca nemá v Slovenskej republike personálne ani materiálne zabezpečenie, teda nepreukázal na aký účel a kým konkrétne mal byť použitý deklarovaný dovezený tovar. Rovnako na uvedenej skutočnosti založil svoje pochybnosti súvisiace s využitím dovezeného tovaru, resp. materiálu deklarovaného v jednotnom colnom doklade zo dňa 18.12.2015 a jeho použitím žalobcom na účely svojho podnikania aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, pričom správny súd má za to, že správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na to, aby žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti o použití dovezeného tovaru na účely svojho podnikania.
96. Nahliadnutím do administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane žalobcu vyzval výzvou zo dňa 21.10.2020, na predloženie dovozných dokladov preukazujúcich dovoz tovaru z tretieho štátu, ktoré boli podkladom pre uplatnenie odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015, následne výzvou zo dňa 23.11.2020 vyzval žalobcu na predloženie rozhodnutia v colnom konaní, výzvou zo dňa 17.12.2020 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného odpočítania dane podľa § 49 - § 54 zákona o DPH, spočívajúcich v doplnení údajov chýbajúcich v predloženom colnom vyhlásení zo dňa 18.12.2015 (doplnenie odosielateľa/vývozcu deklarovaného tovaru, predloženie rozhodnutia v colnom konaní a preukázanie za akým účelom bol tovar deklarovaný v colnom vyhlásení zo dňa 18.12.2015 v položkách č. 1 – 14 dovezený, resp. ako žalobca využil dovezený tovar, resp. materiál na svoju podnikateľskú činnosť), pričom správca dane žalobcovi na uvedený účel predĺžil aj lehotu na odpoveď. Vzhľadom na to, že žalobca nie je usadený na území Slovenskej republiky (nemá materiálnu, majetkovú ani personálnu základňu) správca dane správne vo svojom prvostupňovom rozhodnutí poukázal v súvislosti s položkami uvedenými v Jednotnom colnom doklade zo dňa 18.12.2015 pod č. 1 – 9, 11 a 14 (1. prístroj na kontrolu tesnosti, 2. prístroj na meranie tlaku, 3. valcovací stroj, 4. kovové časti pracovného stola – upínacie tyčka, 5. vymeniteľný kontrolný nástroj, 6. prístroj na skúšku tesnosti plynov a vody, 7. tlačiarenský stroj na tlač čiarových kódov, 8. kovová skriňa, 9. platová spojka, 11. nečitateľná položka a 14. pomocný vozík) na to, že bolo potrebné predložiť dôkazy spočívajúce v preukázaní na základe akých dojednaní žalobca doviezol predmetný tovar, kto, komu a kde predmetný tovar odovzdal do užívania, kto a akú prácu s ním konkrétne vykonával a v súvislosti s položkami uvedenými v Jednotnom colnom doklade zo dňa 18.12.2015 pod č. 10, č. 12 – 13 (10. pracovný odev z polyesteru, 12. pracovné rukavice a 13.
obuv s vonkajšou podrážkou z kaučuku a zvrškom z textilu) na to, že bolo potrebné predložiť dôkazy, konkrétne kto a kedy vykonal na Slovensku kontrolnú inšpekciu hotovej montážnej/kontrolnej linky, kde a u akej spoločnosti bola vykonaná kontrolná inšpekcia a predložiť dôkazy o služobnej ceste pracovníkov žalobcu na Slovensku – letenky, ubytovanie a iné, ktorí ako to uviedol sám žalobca v Odpovedi na výzvu na predloženie dokladov zo dňa 04.02.2021 na tieto účely krátkodobo navštívili Slovensko. Žalobcom uvedené skutočnosti však zostali v rovine nepreukázaných tvrdení, nakoľko žalobca ich nepreukázal žiadnymi dôkazmi, a to napriek dostatočnému priestoru vytvorenému správcom dane.
97. Na základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, správny súd žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa nepriznania nároku na odpočítanie DPH zo zaplatenej dane v tuzemsku pri dovoze tovaru v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. d) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH vo výške 141 059,48 eur.
98. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného, ako ani rozhodnutie správcu dane, neidentifikuje žalobcu požadovaným „iným identifikačným údajom“.
99. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.
100. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky sídlo, miesto podnikania, ani prevádzkareň. Dňa 18.04.2012 Daňový úrad Bratislava zaregistroval žalobcu ako zahraničnú osobu KORENS Inc. pre daň z pridanej hodnoty a vydal jej osvedčenie o registrácii a pridelil jej IČ DPH A.. Správca dane ako aj žalovaný v súlade s cit. ust. § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku správne identifikujú vo svojich rozhodnutiach žalobcu tzv. „iným údajom identifikujúcim právnickú osobu“, a to použitím prideleného identifikátora IČ DPH: A..
101. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku namietal, že rozhodnutie správcu dane, hoc ustanovuje lehotu na plnenie, neukladá samotnú povinnosť plniť a už vôbec nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by správca dane uložil povinnosť plniť, ak by ju uložiť chcel. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
102. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku k tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
103. Správny súd považuje v súvislosti s danou námietkou za potrebné uviesť, že Daňový poriadok výslovne (na rozdiel od iných procesnoprávnych predpisov) presne nevymedzuje, ako má správny orgán formulovať výrok rozhodnutia. Správny súd môže však zrušiť rozhodnutie správcu dane len pri existencii konkrétneho porušenia procesného, resp. hmotnoprávneho predpisu (naviac porušenia takej intenzity, že uvedené porušenie by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu). V danom prípade niet procesného ustanovenia Daňového poriadku, ktoré by zaväzovalo správcu dane pri určovaní rozdielu sumy v intenciách cit. ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku, ktorú mal daňový subjekt povinnosť plniť, použiť slovné spojenie „...je povinný zaplatiť/ukladá povinnosť...“. Povinnosť žalobcu plniť je nad všetku pochybnosť zrozumiteľne a v súlade s cit. ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku obsiahnutá v správcom dane použitom slovnom spojení „...určuje daňovému subjektu...rozdiel v sume...“, ako aj v určení lehoty splatnosti určenej sumy v súlade s cit. ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku.
104. Žalobca ďalej namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s cit. ust. § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku majúc za to, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Údaj „poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie riaditeľa odboru daňového konania“ podľa žalobcu nepredstavuje označenie funkcie osoby. Daná osoba má určite nejakú funkciu, pričom je zároveň poverená výkonom inej funkcie, pričom toto „poverenie výkonom inej funkcie“ nepredstavuje funkciu danej osoby. Žalovaný sa vo vzťahu k námietke žalobcu bráni tvrdením, že označenie funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, vyplýva z vnútorného predpisu – Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 a poverenia udeleného prezidentom finančnej správy I. J. K., ktoré žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe. Žalobca poznamenal, že z predloženého poverenia vyplýva, že I. F. D. (pozn. správneho súdu: ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala) bola poverená ako zástupca riaditeľa odboru na podpisovanie rozhodnutí, ktoré patria do náplne činnosti odboru daňového konania. Je teda zrejmé, že menovaná bola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia na podpisovanie.
105. Podľa § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
106. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žaloba sám nerozporuje oprávnenie I. F. D. podpísať rozhodnutie žalovaného. Nie je správnemu súdu zrejmé, pokiaľ by aj (hypoteticky) bola uvedená nesprávna funkcia pri mene podpisujúcej osoby, akoby sa tento nedostatok mohol dotknúť subjektívnych práv žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného považuje správny súd za potrebné dodať, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu. I. F. D. nebola oprávnená podpísať rozhodnutie z dôvodu jej funkcie riaditeľa odboru a udeleného poverenia na podpisovanie. I. F. D. totiž funkciu riaditeľa odboru nezastávala. Jedine riaditeľ odboru FR SR je oprávnený v zmysle Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 (2. diel Podpisovanie písomností na FR SR, 6. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia riaditeľa odboru FR SR, bod 27 písm. b)) podpisovať rozhodnutia vydávané odborom podľa Organizačného poriadku FR SR. Inej osobe toto oprávnenie prináleží jedine na základe písomného právneho úkonu (poverenia, plnej moci, resp. služobného predpisu) prezidenta finančnej správy, ktorému prináleží v zmysle uvedeného Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 (2. diel Podpisovanie písomností na FR SR, 1. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia prezidenta FS, bod 18) preniesť právomoc podpisovania písomností v odôvodnených prípadoch aj na iných zamestnancov. Podľa mienky správneho súdu je potrebné hľadať zmysel cit. ust. § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, pokiaľ ide o požiadavku zákonodarcu na označenie funkcie osoby podpisujúcej rozhodnutie. Zmyslom požiadavky na uvedenie funkcie je práve overiť oprávnenie/titul, z ktorého plynie zamestnancovi správcu dane oprávnenie podpísať (v danom prípade) rozhodnutie daňového odboru. Nie je teda relevantné uvedenie funkcie, ktorú zamestnanec aktuálne u správcu dane zastáva (I. F. D. zastávala, ako to tvrdí žalobca, u správcu dane funkciu zástupcu riaditeľa odboru) ale titul, z ktorého plynie podpisové oprávnenie danému zamestnancovi. Oprávnenie podpísať rozhodnutie odboru I. F. D. neprináležalo titulom zástupkyne odboru (oprávnenie podpisovať rozhodnutia odboru má jedine riaditeľ odboru) ale titulom poverenia podľa bodu 18, 1.oddielu, 2. dielu Interného riadiaceho aktu č. 207/2019 – Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2. Z popisu pozície pod menom a priezviskom I. F. D. na rozhodnutí žalovaného jednoznačne vyplýva, akým titulom označená zamestnankyňa podpísala rozhodnutie žalovaného – titulom poverenia prezidenta finančnej správy, naviac je z tohto popisu zrejmé, prečo rozhodnutie nepodpísal samotný riaditeľ finančnej správy (ktorému prináleží oprávnenie podpisovať rozhodnutia odboru v zmysle písm. b) bodu 27, 6. oddielu, 2. dielu Interného riadiaceho aktu č. 207/2019) – z dôvodu, že funkcia riaditeľa odboru daňového konania je dočasne neobsadená. Správnemu súdu prináleží dodať, že pokiaľ je funkcia riaditeľa daňového odboru dočasne neobsadená, nemohla I. F. D. (ako to tvrdí žalobca) podpísať rozhodnutie titulom „funkcie riaditeľa odboru“.
107. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku uvedenú v bode IX správnej žaloby týkajúcu sa preklúzie práva správcu dane vyrubiť daň. Predmetná námietka žalobcu smerovala voči rozhodnutia správcu dane týkajúcim sa zdaňovacích období január 2014 až august 2014, október 2014, december 2014 až október 2015, pričom predmetom tohto konania je súdny prieskum rozhodnutia
napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane týkajúcich sa nepriznania nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2015. Vzhľadom na uvedené správny súd uvedenú nesúvisiacu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
108. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že za preverované zdaňovacie obdobie bola daňová kontrola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102515103/2018 zo dňa 07.12.2018. Správca dane v predmetnom oznámení určil deň začatia daňovej kontroly 15.01.2019. Žalobca podaním zo dňa 18.12.2018 požiadal správcu dane o stanovenie novej lehoty začiatku daňovej kontroly sa preverované zdaňovacie obdobie, a to deň 21.01.2019. Správca dane v Oznámení č. 100054195/2019 zo dňa 07.01.2019 v nadväznosti na písomnú žiadosť žalobcu určil nový termín začatia výkonu daňovej kontroly, a to deň 21.01.2019. Správca dane v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Žiadosťami č. 101559332/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BMW AG), č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BorgWarner Esslingen GmbH) a č. 101560413/2019 zo dňa 26.06.2019 (preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou BMW Motoren). Následne správca dane rozhodnutím č. 101615009/2019 zo dňa 03.07.2019 s poukazom na ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku daňovú kontrolu vykonávanú u žalobcu v preverovanom zdaňovacom období prerušil odo dňa 08.07.2019 do doby, kým správca dane získa potrebné informácie, resp. podklady, na základe ktorých bude správca dane vedieť správne určiť daň. V poradí posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (Žiadosť č. 101560023/2019 zo dňa 26.06.2019) bola správcovi dane doručená dňa 18.03.2020. Oznámením č. 100718497/2020 zo dňa 25.03.2020 správca dane s poukazom na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi, že dňom 18.03.2020 (kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na poslednú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií) pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie prerušená s tým, že dňom 18.03.2020 správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobie. Žalobca podaním doručeným správcovi dane dňa 17.04.2020 (ktoré podanie bolo zaevidované pod č. 6/03924785/2020) s poukazom na ust. § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. požiadal o prerušenie daňovej kontroly až do skončenia obdobia pandémie. Správca dane podaním č. 100789018/2020 zo dňa 21.04.2020 žalobcovi s poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. v nadväznosti na prijatú žiadosť oznámil, že správca dane dňom 18.03.2020 nepokračuje v daňovej kontrole (začatej dňa 21.01.2019), tak ako to bolo uvedené v zaslanom Oznámení č. 100718497/2020 zo dňa 25.03.2020 o pokračovaní prerušenej daňovej kontroly, ale prerušenie daňovej kontroly naďalej trvá, a to až do konca obdobia, v ktorom vláda Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu odvolá („obdobie pandémie“). S poukazom na uvedený dôvod správca dane záverom konštatoval, že žiadosti žalobcu v zmysle § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. vyhovuje. Dňa 11.05.2020 správca dane opätovne obdržal žiadosť žalobcu (zaevidovanú pod č. 6/04672973/2020), v ktorej žalobca s poukazom na ust. § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. žiadal o prerušenie daňovej kontroly až do obdobia skončenia pandémie. Dňa 20.05.2020 správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 100910524/2020 zo dňa 18.05.2020, v ktorom správca dane opätovne oznámil žalobcovi, že daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie je naďalej prerušená s poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z., a to až do konca obdobia, v ktorom vláda Slovenskej republiky mimoriadnu situáciu odvolá. Podaním zo dňa 21.10.2020 č. 101616339/2020 následne s poukazom na ust. § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku správca dane vyzval žalobcu na predloženie účtovných, resp. iných dokladov, preukazujúcich preverované hospodárske operácie a účtovné prípady v stanovenej lehote.
109. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
110. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
111. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
112. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
113. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
114. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.
115. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. počas obdobia pandémie sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
116. V úvode vysporiadania sa s námietkou nezákonnosti protokolu považuje správny súd za potrebné predostrieť, že lehota ustanovená v cit. ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri
daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Za situácie, ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušuje tým nielen ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudne povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.
117. Existencia zákonného protokolu z daňovej kontroly je podmienkou začatia samotného vyrubovacieho konania podľa Daňového poriadku, keď vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu. Teleologickým výkladom tohto ustanovenia je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že zákonodarca pri doručovaní protokolu mal na mysli len protokol zákonný. Daňový poriadok nepočíta so situáciou, kedy bude vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez existencie platného a zákonného protokolu o daňovej kontrole. Cit. ust. § 68 ods. 2, 3 citovaného zákona explicitne stanovuje jednotlivé situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný protokol o daňovej kontrole. Pokiaľ teda nie je splnená podmienka existencie zákonného protokolu o daňovej kontrole, nie je možné vydať ani rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.
118. V prejednávanej veci dospel správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu k záveru, že protokol z daňovej kontroly z preverovaného zdaňovacieho obdobia je protokolom zákonným. Daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie bola začatá dňom 21.01.2019. Daňová kontrola bola vykonávaná od 21.01.2019 do 07.07.2019 (celkom 168 dní), pričom dňom 08.07.2019 (vrátane) bola prerušená v súlade s cit. ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu potreby správcu dane získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). Daňová kontrola bola prerušená v období od 08.07.2019 do 11.03.2020 v súlade s cit. ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, t. j. z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v rámci medzinárodnej výmeny informácií a kontinuálne v období od 12.03.2020 (vrátane) do 30.09.2020 v súlade s cit. ust. § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.. Hoci bola správcovi dane v medziobdobí doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (dňa 18.03.2020), nepokračoval správca dane vo vykonávaní daňovej kontroly z dôvodu zákonnej úpravy § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020, v zmysle ktorej daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie (t. j. pred 12.03.2020), zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie (v danom prípade obdobie pandémie v súlade s cit. ust. § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. skončilo dňom 30.09.2020), a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola pôvodne prerušila. Po skončení obdobia pandémie (30.09.2020) správca dane dňom 01.10.2020 pokračoval vo výkone daňovej kontroly až do dňa 22.02.2021 (t. j. 145 dní), ktorým dňom bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. 100289904/2021 zo dňa 19.02.2021. Výkon daňovej kontroly tak trval celkom v období od 21.01.2019 do 07.07.2019 (168 dní) a v období od 01.10.2020 do 22.02.2021 (145 dní), t. j. spolu 313 dní. Protokol z daňovej kontroly bol tak žalobcovi doručený v zákonom stanovenej lehote.
119. Správny súd pre úplnosť dodáva, že jediná nepresnosť, ktorej sa správca dane dopustil, bola skutočnosť, že v Oznámení č. 100789018/2020 zo dňa 21.04.2020 správca dane uviedol, že: „Vyhovuje žiadosti“ daňového subjektu doručenej dňa 29.03.2018 správcovi dane na prerušenie kontroly v zmysle § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. Správny súd uvádza, že daňová kontrola prerušená pred začatím obdobia pandémie (v danom prípade dňa 08.07.2019) totiž v zmysle cit. ust. § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. zostala prerušená aj po dátume 18.03.2020, kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, a to z dôvodov podľa tretej vety ust. § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z., t. j. trvania obdobia pandémie (až do skončenia obdobia pandémie) a nie na základe žiadosti žalobcu o prerušenie daňovej kontroly. Uvedená nepresnosť však sama o sebe nepredstavovala nezákonnosť zasahujúcu subjektívne práva žalobcu.
120. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vráteniu veci žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného riadne sa vysporiadať s predloženým dôkazom – doplňujúcim vyjadrením spoločnosti BorgWarner Esslingen GmbH zo dňa 28.06.2018, ako aj
s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, pričom bude musieť posúdiť vec v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru správneho súdu a následne ďalej vo veci meritórne konať a rozhodnúť.
121. Správny súd záverom pre úplnosť podotýka, že nie je jeho povinnosťou dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (obdobne Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 736/2016).
122. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
123. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V Banskej Bystrici 13. decembra 2023 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová predsedníčka senátu
JUDr. Ing. Matúš Škarbala člen senátu (sudca spravodajca)
JUDr. Andrea Soukupová členka senátu