Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: D. B. W. A. F. K. Á. , E. B. X.XX.XXXX, I. S. E. K., O.. Z. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, Bratislava-mestská časť Ružinov, Bajkalská č. 31, za ktorú koná JUDr. Ing. Ján Felšöci, proti žalovaným v I. rade: U.. O. Y. Á. X. C. T. D. Ý. , E. B. XX.X.XXXX, I. I., F. Č.. XX, U.. X.: U.. O. Y. Á. X. C. T. D. Ý. , E. B.W. XX.X.XXXX, I. I., D.. X. Č.. XX, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie žalovaných v I., II. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 13. októbra 2016, č.k. -372, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. septembra 2020, č.k. -414, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 13. októbra 2016, č.k. -372, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. septembra 2020, č.k. -414, p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.10.2016, č.k. -372, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.9.2020, č.k. -414 (opravené záhlavie rozsudku v časti právneho zástupcu žalovaného v II. rade), I. určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi žalovaným v I. rade ako dlžníkom a záložcom a žalovaným v II. rade ako záložným veriteľom dňa 8.10.2003, týkajúca sa nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Z. I., okres Bratislava II, obec: BA - m. č. Z. I., a to pozemky registra "C" parcela č. XXXX/X o výmere 204 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcelné č. XXXX/X o výmere 144 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcelné č. XXXX o výmere 143 m2, druh pozemku záhrady; parcela č. XXXX/X o výmere 149 m2, druh pozemku záhrady; parcelné č. XXXX/X o výmere 234 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcelné č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku záhrady; parcelné č. XXXX o výmere 296 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, popis stavby stavba; stavba so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parcela č. XXXX, popis stavby rodinný dom; stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, popis stavby stavba, je neplatná; II. žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výšku vyčísli po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Vychádzal zo žaloby podanou na súd dňa 22.3.2004, so spresnením petitu žaloby doručeným súdu dňa 1.6.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 8.10.2003 na vyššie uvedené nehnuteľnosti z dôvodu, že ako občan na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.8.2002 požičala žalovanému v I. rade istinu vo výške 110.250,- USD. V čase podania žaloby bol

žalovaný v I. rade vo vyšetrovacej väzbe. Na základe zmluvy o pôžičke sa dlžník, t.j. žalovaný v I. rade zaviazal vrátiť istinu do 1.10.2002. V čase splatnosti dlžnej istiny žalovaný v I. rade uzavrel so žalovaným v II. rade ako otec a syn Generálnu plnú moc zo dňa 26.9.2003, ktorou mal žalovaný v II. rade zastupovať žalovaného v I. rade vo veciach majetkovoprávnych, obchodných i osobných. Na základe tejto generálnej plnej moci žalovaný v II. rade uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctva žalovaného v I. rade v prospech žalovaného v II. rade ako záložného veriteľa, ktorá bola uzavretá s cieľom neuspokojiť zmluvný záväzok. Považuje túto zmluvu za neplatnú, pretože bola vypracovaná žalovaným v II. rade, ktorý ju aj podpísal na oboch zmluvných stranách, pričom bola dodatočne upravovaná dopísaním sumy 1.000.000,- Sk a z fotokópie zrejme vyplýva, že dokument bol úradne overený. Navyše v čase uzatvárania zmluvy dňa 26.9.2003 sa žalovaný v I. rade nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, preto nemohol v tomto prostrední mať v dispozícii sumu 1.000.000,- Sk v hotovosti. Obaja žalovaní uzatvárali zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom obísť zákon a poškodiť ju ako veriteľku. Zmluva je vedená na katastrálnom úrade pod č. V-XXXX/XX, o svojich zisteniach písomne upovedomila katastrálny úrad listom zo dňa 2.11.2003.

2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Z výpovede žalobkyne zistil, že syn p. Y. si zobral od nej ako fyzickej osoby pôžičku, niekoľkokrát ho vyzvala, aby pôžičku vrátil, od ručiteľa sa dozvedela, že je vo väzbe a keď sa snažila svoj dlh vymáhať, zisťovala či má nejaký majetok. On jej tvrdil, že žiaden majetok nemá, preto bol p. S. ručiteľom, avšak od ručiteľa zistila, že má majetok, splnomocnil však svojho otca, aby nakladal s jeho majetkom a vlastne zmenšil svoj majetok a tým ju poškodil ako veriteľku o nemožnosť vymáhať si svoj finančný nárok. Žalovaný v II. rade vo výpovedi tvrdil, že čo sa týka uplatnenia záložného vkladu, toto synovi navrhol on z dôvodu, že v čase keď bol syn vo väzbe, chodil mu kŕmiť psa a od susedov sa dozvedel, že sú tam nejaké aktivity ohľadom predaja týchto nehnuteľností, že tam vodia záujemcov, boli to aktivity zo strany bývalého zamestnávateľa jeho syna, keďže bol predtým zamestnaný u nejakého advokáta. Keďže na pozemku, kde bol dom postavený, bola tesne vedľa domu stavebná jama a hrozilo nebezpečenstvo, že sa dom do tejto jamy zrúti, okrem iného bolo treba dom aj zazimovať, on vložil do úprav na zachránenie domu svoje finančné prostriedky a chcel mať istotu v tom, že mu syn tieto finančné prostriedky na základe tohto záložného práva vráti. Nebolo v tom nič iné, bola to jeho poistka voči synovi. V tom čase, keď sa dohodli na tomto právnom akte, vôbec netušil, že syn má nejaké záväzky voči p. B.. Náklady, ktoré boli z jeho strany vložené do domu a práce robil za pomoci rodiny a známych. Stavebné materiály nekupoval, tento bol na dvore, použili ho a zaviezli stavebnú jamu. Bola to zemina a suť. Na zahádzanie jamy bol použitý mechanizmus z firmy jeho známeho, zvyšok sa zahŕňal ručne. V zásade sa z jeho strany nejednalo o nakupovanie materiálu. K zazimovaniu dodal, že bolo treba sfunkčniť zahrievanie domu, ktoré bolo nainštalované ale nefunkčné, na opravu týchto zariadení zohnal cez známych odborníkov. Sfunkčnenie domu trvalo asi dva týždne. Dom bol oplotený na 90 %, zvyšok provizórne oplotil, pes sa nachádzal vo dvore. K odovzdaniu sumy 1.000.000,- Sk z jeho strany synovi nedošlo, bol to len prísľub, že do určitej hodnoty pomôže synovej rodine. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobkyňa ako veriteľ uzavrela zmluvu dňa 1.8.2002, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 110.250,- USD dlžníkovi Ing. O. Y. ml., ručiteľom dlžníka bol Ing. O. S., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom I., Z. č. XX; dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu do 1.10.2002. Išlo o bezúročnú pôžičku, pre prípad, že by dlžník so splatnosťou istiny meškal 10 dní, dohodli si poplatok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, minimálne 50,- USD za deň. Z generálnej plnej moci zo dňa 26.9.2003 zistil, že žalovaný v I. rade dal generálnu plnú moc svojmu otcovi Ing. O. Y., žalovanému v II. rade na vykonávanie všetkých právnych úkonov v jeho mene. Na základe plnej moci bol žalovaný v II. rade oprávnený zastupovať žalovaného v I. rade vo veciach majetkovoprávnych, obchodných a osobných. Podpis žalovaného v I. rade bol na listine overený notárom JUDr. K. I., v ten istý deň na pracovisku v X.. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 8.10.2003, bola zmluva uzavretá medzi záložným veriteľom žalovaným v II. rade a záložným dlžníkom žalovaným v I. rade, zastúpeným podľa priloženej plnej moci žalovaným v II. rade, predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2002, uzavretej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom v X.. Výška požičanej sumy je rukou dopísaná, ako 1.000.000,- Sk, slovom jeden milión slovenských korún, doplnil: nečitateľný podpis. Podľa bodu 2. predmetnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade Bratislava, Správa katastra Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Z. I., a to pozemky parcela č. XXXX/X, výmera 204 m2, zastavaná plocha; parcela č. XXXX/X, výmera 144 m2, zastavaná plocha a nádvoria; parcela č. XXXX, výmera 143 m2, záhrady; parcela č. XXXX/X, výmera

149 m2, záhrady; parcela č. XXXX/X, výmera 234 m2, zastavané plochy, nádvoria; parcela č. XXXX, výmera 476 m2, záhrady; parcela č. XXXX, výmera 296 m2, zastavané plochy, nádvoria; stavby súpisné č. XXXXX, parcela č. XXXXX a súpisné č. XXXX, parcela č. XXXX/X a stavba súpisné č. XXXX, parcela č. XXXX, rodinný dom. Podľa osvedčovacej doložky o pravosti podpisu pripojenej k zmluve, túto osobne podpísal pred pracovníčkou poverenou notárkou JUDr. B. K. žalovaný v II. rade dňa 8.10.2016. Z oznámenia o neplatnosti právneho úkonu zo dňa 4.11.2003, adresovaného Katastrálnemu úradu Bratislava, ktorý ho prevzal dňa 12.11.2003 a je zaevidovaný pod č. V-XXXX/XX zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala kataster o nevykonanie zápisu do listu vlastníctva č. XXX, do právoplatnosti rozhodnutia orgánom činných v trestnom konaní, resp. rozsudku Okresného súdu Bratislava II. Z fotokópie rukou písaného „Prehlásenia“ zo dňa 26.9.2003 vyplýva, že obsahuje vyhlásenie žalovaného v I. rade, že poveril svojho otca správou svojho nehnuteľného majetku uvedeného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Z. I., Bratislava. Súčasne potvrdzuje, že uzavrel s otcom dohodu, že ho bude zastupovať pri stavebných úpravách jeho domu na F. č. XX v Bratislave, stavebné práce bude financovať z vlastných prostriedkov do hodnoty 1.000.000,- Sk. Súčasne dal súhlas na zriadenie záložného práva v prospech svojho otca Ing. O. Y. s vyznačením ťarchy na liste vlastníctva v uvedenej hodnote, s okamžitou platnosťou, do vzájomného majetkového vysporiadania. Prehlásenie je podpísané rukou nečitateľným podpisom, ktorý bol overený zamestnancom notára JUDr. K. I. dňa 26.9.2003. Zo spisu Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra Bratislava II, č. V-XXXX/XX, zistil, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bol doručený na kataster dňa 3.10.2003, konanie o zápis bolo prerušené dňa 13.1.2004 na základe žiadosti žalobkyne, doručenej katastru dňa 12.11.2003. Podľa zápisnice o pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave, č. k. (správne sp. zn., poznámka odvolacieho súdu) , zo dňa 24.3.2016, odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaných v I., II. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 110.250,- USD titulom pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému v I. rade; bol vyhlásený rozsudok, ktorým odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalovaní sú povinní vyplatiť žalobkyni sumu 155.698,94 € a vo zvyšku návrh zamietol. Zo správy o stave exekučného konania súdnej exekútorky JUDr. I. T. zo dňa 5.10.2016, zistil, že vo veci exekučného konania sp. zn. EX 84/2016, povinný v 1. rade Y. O. Ing., F. č. XXXX/XX, Bratislava a v 2. rade S. O. U.., Z. č. XXXX/ XX, Bratislava, vykonanými lustráciami bolo zistené, že povinný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností (rodinný dom s príslušenstvom), na ktorých je predbežné opatrenie súdu a záložné právo v prospech O. Y. staršieho. Ani jeden z povinných nemá v súčasnej dobe žiaden postihnuteľný príjem, u povinného v 2. rade bol zistený účet so stavom cca 300,- €, ktorý bol zablokovaný. Obaja povinní sú vlastníkmi viac ako 24-ročných motorových vozidiel, resp. motocykla, na ktorých už sú zriadené iné blokácie. Do dnešného dňa sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému v 2. rade, ktorý si nepreberá poštové zásielky.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami veta pred bodkočiarkou, , , , dôvodiac dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že naliehavý právny záujem žalobkyňa zdôvodnila tým, že existuje preukázateľná hrozba vzniku ujmy na jej strane prípadným výkonom záložného práva zo strany žalovaného v II. rade na základe právneho titulu, ktorý je podľa jej názoru uzatvorený v rozpore so zákonom a je neplatný. Právna skutočnosť, na základe ktorej môže k prevodu práva prísť, je zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok dlžníka, má byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva neustanovoval v znení platnom do 31.12.2007 žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Poukázal na to, že zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné, adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu a jeho dovolenosť. Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému

zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne). V zmluve o zabezpečovacom prevode práva uzavretej medzi žalovaným v I. a II. rade absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. I keď ustanovenie v znení do 31.12.2007, na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa v zmysle ich zákonných náležitostí (napr. zmluva o pôžičke a pod.), neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv, nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v a . Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny úkon zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom konania je neplatný z dôvodu rozporu z dobrými mravmi i z dôvodu, že tento úkon nebol myslený ani vážne, ale jeho jediným cieľom bolo obmedziť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne, nie síce zbavením sa majetku, ale spôsobením jeho nedotknuteľnosti súdnym exekútorom v prípade právoplatného priznania tejto pohľadávky, nakoľko súdny exekútor vymáhajúci pohľadávku v nemalej výške 155.698,94 € môže takúto exekúciu na majetku žalovaného v I. rade vykonať len so súhlasom záložného veriteľa, teda žalovaného v II. rade. Naviac s poukazom na okolnosti uzavretia tejto záložnej zmluvy, kedy táto bola uzavretá de facto jednou osobou, a to žalovaným v II. rade podpisujúcim zmluvu tak na strane záložcu, ako aj na strane záložného veriteľa na základe plnej moci, ktorú mal žalovaný v I. rade udeliť svojmu otcovi v zariadení pre výkon väzby. Mal z vykonaného dokazovania za to, že na zriadenie tohto záložného práva nebol kauzálny dôvod, nakoľko v konaní nebolo žalovanými žiadnym spôsobom preukázané, že by toto záložné právo skutočne zabezpečovalo nejakú reálne existujúcu pohľadávku záložného veriteľa a rovnako nebolo preukázané, že by záložný veriteľ niečo v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom zálohu niečo vykonal, nejako ich zhodnotil alebo zrekonštruoval, ani nepreukázali v akej hodnote boli vykonané, čím aj v tomto smere bolo zriadenie záložného práva čisto účelové, hrubo porušujúce dobré mravy vo vzťahu k žalobkyni, pretože dnes, v čase rozhodovania, ako aj v čase zriadenia záložnej zmluvy i v čase podpisu zmluvy o pôžičke, ktorou si žalovaný v I. rade požičal od žalobkyne vysokú sumu peňazí, boli tieto nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Z. I. jediným postihnuteľným majetkom žalovaného v I. rade. Má za to, že aj žalovaný v II. rade mu zriadením tohto záložného práva výrazne pomohol a tak spôsobil ochranu pred veriteľmi, ako aj obmedzenie možnosti nakladania s týmto majetkom. Aj keď zriadením záložného práva nedošlo k zmenšeniu majetku žalovaného v 1. rade, jednoznačne došlo k obmedzeniu možnosti veriteľky, resp. veriteľov domáhať sa jeho postihnutia, napr. vo forme exekúcie. 3.2. Výrok o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami , , a dôvodil tým, že priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v I. rade, dôvodiac ustanovením , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že je pravdou, že vo veci boli vytýčené dve pojednávania dňa 23.6.2016 a dňa 13.10.2016. Na svoje zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnil JUDr. A. M., ktorý sa o prvom pojednávaní dozvedel od neho, svoju neúčasť riadne ospravedlnil z dôvodu promócie jeho dcéry a žiadal súd o zmenu termínu pojednávania, v čom im prvoinštančný súd vyhovel. Predvolanie na druhé pojednávanie prevzal on sám a keďže mal kolíziu štyroch pojednávaní, pričom jedno z nich bolo v trestnej väzobnej veci, ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, aby opätovne nezmaril jeho konanie, ak by

sa opakovane dostavili účastníci (správne strany, poznámka odvolacieho súdu), resp. svedkovia, aby mohli byť vypočutí. Nemal možnosť pokryť naraz toľko vecí substitučnými splnomocneniami. Udelením súhlasu na konanie v neprítomnosti však mali na mysli pojednávanie, na ktorom by boli vypočutí svedkovia, prípadne by boli predložené listiny, resp. iné dôkazy, nie vyhlásený rozsudok. Rozhodne nesúhlasili s dobrovoľným vzdaním sa svojho práva predniesť stanovisko a navrhnúť dôkazy. Boli prekvapení, keď súd prvej inštancie vyniesol rozsudok bez toho, aby mali možnosť vyjadriť sa osobne k žalobe. Uvedomujú si formálnosť ustanovení , ale sú situácie, keď sa ani pri vynaložení všetkej snahy nedá zúčastniť pojednávania, k čomu v ich prípade aj došlo. Má za to, že nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočnil svoje procesné práva a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej konštatoval, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená platne, z dôvodu zabezpečenia investícii, ktoré vložil jeho otec, t.j. žalovaný v II. rade do jeho. V čase uzatvorenia zmluvy nebolo právo žalovaného súdom priznané. Uzatvorenie záložnej zmluvy stálo na materiálnom základe, malo pôvodný právny zmysel, takže zabezpečenie pohľadávky jeho otca nie je fingované, ako ustálil súd prvej inštancie, ani obmedzí vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne. Žalovaný v II. rade práce na nehnuteľnostiach vykonal, jednalo sa o práce povrchovej úpravy pozemku, izolácie, vykurovania, oplotenia a výška investícii korešponduje so sumou uvedenou v záložnej zmluve. Po formálnej stránke skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva podpisovala jedna osoba, nemá vplyv na platnosť takého právneho úkonu, teda nezakladá jeho neplatnosť, nakoľko legitímne zastupovala oboch účastníkov zmluvy. Je to bežná právna prax napríklad pri úkonoch uzatváraných medzi fyzickými osobami a spoločnosťami, kde sú tieto osoby zároveň štatutárnymi zástupcami. Táto situácia vyplynula práve z okolnosti objektívnej, že sa nachádzal vo väzbe, nie zo špekulatívnej. Ak by bol na slobode, určite by zmluvu podpisoval osobne. Naviac mu nie je jasné odôvodnenie rozsudku v bodoch 18. až 22., v ktorom prvoinštančný súd nevedno prečo, rozoberá zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a dôvody jej neplatnosti, keď predmetom konania je zmluva o zriadení záložného práva a dôvody jej neplatnosti. V prípade, ak by súd prvej inštancie neporušil jeho procesné práva a umožnil mu hájiť sa na pojednávaní, dospel by k opačným skutkovým a právnym zisteniam. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v I. rade uviedla, že JUDr. A. M., advokát v údajnom zastúpení žalovaného v I. rade podal odvolanie; žalovaný v II. rade však odvolanie sám, ani prostredníctvom inej osoby nepodal. Splnomocnenie na podanie takéhoto odvolania zo strany žalovaného v I. rade (a vôbec na zastupovanie žalovaného v I. rade ako takého) sa v celom súdnom spise nenachádza, čím JUDr. M. nebol oprávnenou osobou na podanie takéhoto odvolania a žalovaný v I. rade sám odvolanie nepodal. Podľa písomného vyjadrenia JUDr. M. doručeného súdu prvej inštancie až dňa 30.6.2020 žiadnu stranu daného konania nezastupuje a s Ing. O. Y. ukončil spoluprácu zhruba pred piatimi rokmi (čo pripadá na rok 2015, odvolanie bolo podané v roku 2016). Dodal, že v spise sa nachádza splnomocnenie udelené JUDr. M. žalovaným v II. rade, avšak v tomto je uvedené nesprávne číslo konania () a nejde o splnomocnenie od žalovaného v I. rade, pričom JUDr. M. žiadneho z nich nezastupuje. Uvedenému stavu nezastúpenia žiadneho zo žalovaných žiadnym právnym zástupcom (aj v čase podania odvolania) zodpovedá aj opravné uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 24.9.2020, ktoré tento stav reflektuje. Na základe uvedeného má za to, že odvolanie proti napadnutému rozsudku zo strany O.. M. (v údajnom zastúpení žalovaného v I. rade) bolo podané neoprávnenou osobou, z dôvodu ktorého navrhol odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť.

6. Žalovaný v I. rade sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v II. rade, dôvodiac ustanovením , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol bod 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že uvedený stav nevyhodnotil súd prvej inštancie správne, nakoľko on sa pojednávania zúčastnil. Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2007 podrobne k veci vypovedal a z jeho výpovede je nepochybné, že zmluva o zriadení záložného práva bola jeho poistka, aby mal istotu, že žalovaný v I. rade mu vráti jeho finančné prostriedky, ktoré boli vložené do úprav na zachránenie

jeho domu. Súčasne vo výpovedi uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný v I. rade má nejaké záväzky voči žalobkyni. Predmetné skutočnosti nepochybne vyplývajú aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 13.6.2006, tieto skutočnosti sú osvedčené a ich obsahová zhodnosť a úplnosť vyplýva tiež z ďalšieho dôkazu predloženého v konaní pred súdom prvej inštancie, a to prehlásenia žalovaného v I. rade zo dňa 26.9.2003. K žiadnemu z týchto dôkazov súd prvej inštancie neprihliadal a dokonca ani žiadnym spôsobom nevyhodnocoval, čo vyplýva zo samotného napadnutého rozhodnutia. Má za to, že uvedeným postupom prvoinštančného súdu boli upreté jeho procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s tým, že súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o vyjadrenia žalobkyne, tieto prijal a vyhodnotil za preukazné, pokiaľ išlo o jeho vyjadrenia, ich obsahovým vymedzením sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, tieto nevyhodnocoval. Zdôraznil, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov, ktoré poskytol na rekonštrukciu nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, F. č. XX, patriace žalovanému v I. rade. Keďže hrozilo nebezpečenstvo zrútenia tejto nehnuteľnosti do stavebnej jamy, takýmto spôsobom chcel ochrániť majetok žalovaného v I. rade pred jeho poškodením, nakoľko žalovaný v I. rade bol v tom čase vo výkone väzby. Zriadenie záložného práva malo teda kauzálny dôvod. Poprel, že by zmluvu o zriadení záložného práva podpísal, aby poskytoval akúkoľvek ochranu majetku žalovaného v I. rade voči jeho veriteľom, o veriteľoch žalovaného v I. rade v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva nemal žiadnu vedomosť. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil záver, že zriadením záložného práva došlo k obmedzeniu možnosti veriteľky, resp. veriteľov domáhať sa postihnutia majetku žalovaného v I. rade, pričom súd prvej inštancie nezobral do úvahy jeho vyjadrenie, z ktorého je nepochybné, že v čase, keď uzatvoril záložnú zmluvu, nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný v I. rade má nejaké záväzky. Neposkytoval žiadnu ochranu majetku žalovaného v I. rade pred veriteľmi, ako uviedol súd prvej inštancie. Jeho vyjadrenie súd prvej inštancie nezobral vôbec do úvahy i napriek tomu, že v konaní nebol preukázaný opak. Nie je v procesnom postavení strany sporu preukazujúcej nárok. Dôkazné bremeno bolo v plnej miere na žalobkyni, ktorá mala preukázať svoj žalobný nárok, ako aj naliehavý právny záujem. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V konaní nebol vykonaný preukazný dôkaz, ktorý by dostatočne a bezpochyby preukazoval naliehavý právny záujem žalobkyne, pričom súd prvej inštancie sa uspokojil výlučne s tvrdením žalobkyne. Súd prvej inštancie súčasne žiadnym spôsobom neskúmal tú skutočnosť, aká bola právna ochrana žalobkyne, aby si primerane k výške pohľadávky túto zabezpečila v čase poskytnutia pôžičky žalovanému v I. rade (okrem ručenia), teda či žalobkyňa konala dostatočne starostlivo tak, aby zabezpečila svoj právny záujem, alebo nie. Taktiež nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyhodnotil hrozbu výkonom záložného práva z jeho strany, ako aj naliehavosť právneho záujmu žalobkyne, nakoľko žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval bezprostrednú hrozbu neexistuje (nerealizoval žiadne úkony, ktoré by smerovali k výkonu jeho záložného práva). Súd prvej inštancie bez preukazných dôkazov ustálil, že zmluva o zriadení záložného práva nezabezpečuje jeho reálnu pohľadávku a teda neexistuje kauzálny dôvod na zriadenie záložného práva. Nie je teda zrejmé, na základe akých dôkazov ustálil súd prvej inštancie takýto záver, keďže právnym vzťahom o titule jeho pohľadávky voči žalovanému v I. rade sa súd prvej inštancie, ani v rámci prejudiciálnej otázky nezaoberal. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná aj z dôvodu, že bola uzavretá ním na strane veriteľa i na strane dlžníka, pretože túto zmluvu podpísal ako splnomocnený zástupca žalovaného v I. rade, na základe riadnej, platnej generálnej plnej moci, pričom nevznikla žiadna zákonná prekážka, ktorá by mu bránila, ako splnomocnencovi, uzavrieť takúto zmluvu. Zmluva o zriadení záložného práva spoločne so všetkými prílohami, ktorou prílohou bola taktiež generálna plná moc, napĺňali všetky zákonné náležitosti, čo svojím rozhodnutím o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností potvrdil aj príslušný správny orgán na úseku správy katastra. Namietal, že prvoinštančný súd v bodoch 18. až 22. napadnutého rozhodnutia sa zaoberal zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a dôvodmi jej neplatnosti, avšak predmetom konania je zmluva o zriadení záložného práva a dôvody jej neplatnosti. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v II. rade uviedla, že v konaní bolo nesporné, že obaja žalovaní boli opakovane na súd prvej inštancie predvolávaní, pričom žalovaný v I. rade sa pojednávaní nezúčastňoval a žalovaný v II. rade sa osobne zúčastnil iba jediného pojednávania konaného dňa 24.1.2007, keď bolo nariadených celkom 20 pojednávaní, takže obaja žalovaní mali dostatok času a priestoru predložiť súdu svoju procesnú obranu i dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale tak neurobili, konania sa nezúčastňovali, teda boli pasívni. Obaja žalovaní sa pritom riadne aj vyjadrili

k žalobe, čo je uvedené v bodoch 2. a 3. napadnutého rozsudku. Nie je preto možné uzavrieť, že by bolo porušené právo žalovaných v I., II. rade na spravodlivý proces, alebo že by došlo k porušeniu ich práv nesprávnym procesným postupom súdu, hlavne ak súdny spor trval od roku 2004 do roku 2016 (čo napokon bolo aj predmetom ústavnej sťažnosti žalobkyne, ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel). Ďalej konštatovala, že na č. l. 355 súdneho spisu sa nachádza splnomocnenie udelené žalovaným v II. rade advokátovi JUDr. A. M. dňa 14.6.2016, aj keď obsahuje nesprávnu spisovú značku . Prvoinštančný súd tohto právneho zástupcu žalovaného v II. rade akceptoval, konal s ním, keďže mu zasielal predvolania na pojednávania, z ktorých sa tento právny zástupca ospravedlňoval (23.6.2016 a 13.10.2016), jeho podania zažurnalizoval do súdneho spisu patriaceho do tohto súdneho sporu a napokon ho pôvodne uviedol aj ako právneho zástupcu žalovaného v II. rade v záhlaví napadnutého rozsudku. Právny zástupca žalovaného v II. rade sa však dopustil zjavnej nesprávnosti, keď oznámil súdu prvej inštancie prevzatie zastupovania žalovaného v I. rade a v jeho mene podal aj odvolanie proti napadnutému rozsudku. Faktom však ostáva, že žalovaný v II. rade odvolanie proti rozsudku nepodal sám, ani prostredníctvom JUDr. A. M., advokáta, ktorý ho zastupoval a žalovaný v I. rade sám odvolanie proti rozsudku nepodal a ak JUDr. A. M., advokát, podal odvolanie v mene tohto žalovaného v I. rade, tohto nezastupoval (pretože nepreukázal udelenie plnej moci od neho), teda bolo podané neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného odvolanie proti rozsudku podané JUDr. A. M., advokátom, v mene žalovaného v I. rade malo byť odmietnuté a nakoľko obaja žalovaní sami odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodali, napadnutý rozsudok sa tak mal stať právoplatným. Napriek uvedenému z opatrnosti k odvolaniu žalovaného v II. rade uviedla, že s ním nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodné, ani za napĺňajúce žiaden z tam uvedených odvolacích dôvodov. Má za to, že prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom vecne i procesne správne. Tvrdenia oboch žalovaných neboli žiadnym spôsobom preukázané a podložené konkrétnymi dôkazmi nezávislými od ich vyjadrení. Vyhlásenia a vyjadrenia žalovaných v I., II. rade totiž samé osebe nie sú dostatočným dôkazom, ak nie sú podporené ďalšími dôkazmi, ktoré by hodnovernosť ich tvrdení potvrdzovali. Do práva na spravodlivý proces naviac nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Tvrdenie žalovaného v II. rade, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov, ktoré poskytol na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Bratislave, F. č. XX, neboli žiadnym dôkazom preukázané a tak obaja žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré zaťažovalo práve ich. Ona a ani súd nemôžu, ani nemohli v tomto smere ich procesnú pasivitu nahrádzať alebo dopĺňať. Návrhy na vykonanie dôkazov prednesené žalovaným v II. rade v odvolaní (výsluch Ing. O. G., doklad o stavebných nákladoch do nehnuteľností) sú naviac neprípustnými odvolacími novotami, pretože neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (riadne a včas), pričom nenastala situácia, kedy by ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a teda skôr (a podstatne skôr). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi i preto, že tento úkon nebol myslený vážne, nakoľko jeho jediným cieľom bolo obmedziť vymožiteľnosť jej pohľadávky spôsobením nedotknuteľnosti majetku žalovaného v I. rade súdnym exekútorom v prípade právoplatného priznania tejto pohľadávky. Záložná zmluva bola totiž uzavretá de facto jednou osobou (žalovaným v II. rade ako záložným veriteľom i ako záložcom konajúcim v mene žalovaného v I. rade, ktorý bol pritom vo väzbe) dňa 8.10.2003 po predchádzajúcom udelení generálnej plnej moci žalovanému v II. rade žalovaným v I. rade dňa 26.9.2003, pričom žalovaný v I. rade si od nej požičal sumu 110.250,- USD zmluvou o pôžičke ešte dňa 1.8.2002 a zaviazal sa ich vrátiť do 1.10.2002 (teda rok predtým). Žalovaný v I. rade pritom od počiatku zjavne nemal úmysel peniaze jej vrátiť, čomu sa neustále vyhýbal a i v súdnom konaní sa snažil klamať, ako už plnil alebo chcel plniť, čo však nikdy nepreukázal. Tunajší súd mal tak v rozsudku správne za preukázané, že na zriadenie tohto záložného práva nebol kauzálny dôvod, nakoľko v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by toto záložné právo skutočne zabezpečovalo nejakú reálne existujúcu pohľadávku (táto bola dokonca v záložnej zmluve dopisovaná rukou) a rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný v II. rade ako záložný veriteľ niečo v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré

boli predmetom zálohu vykonal, nejako ich zhodnotil alebo ich rekonštruoval a ani nepreukázal v akej hodnote boli vykonané, pričom išlo a dodnes ide o jediný postihnuteľný majetok žalovaného v I. rade spôsobilý uspokojiť jej pohľadávku priznanú právoplatným rozsudkom súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . K svojmu naliehavému právnemu záujmu dôvodila, že má bez rozhodnutia súdu objektívny právny stav právnej neistoty, ktorý je ohrozením jej právneho postavenia a ktorý nie je možné inými právnymi prostriedkami odstrániť, nakoľko jedine určením zmluvy o zriadení záložného práva za neplatnú súdom dôjde k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností, čím z jej strany bude možné vykonať exekúciu na jediný postihnuteľný majetok žalovaného v I. rade a tak dosiahnuť uspokojenie jej právoplatne priznanej pohľadávky. Napadnutý rozsudok je tak za jej súčasnej situácie jedinou možnosťou na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a tým umožnenia vykonania exekúcie postihnutím nehnuteľností, čomu zápis záložnej zmluvy v katastri v súčasnosti bráni. Jedine určovacou žalobou tak možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným v I. rade a tak dosiahnuť stav, ktorý odvráti budúci stav jej neistoty. Dodala, že odstránenie daného stavu výmazu záložného práva alebo iného postihnutia majetku žalovaného v I. rade exekúciou nie je možné inými prostriedkami, napr. nahradením vôle záložného veriteľa, ani odporovacou žalobou, pretože v prípade záložného práva nejde o právny úkon, ktorým sa ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, keďže ním nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, ale dochádza len k zabezpečeniu tohto majetku a súhlas záložného veriteľa s exekúciou nemožno dosiahnuť. Jej objektívna neistota spočíva aj v hrozbe ešte stále existujúcej možnosti žalovaného v II. rade vykonať záložné právo a tým úplne znemožniť uspokojenie jej pohľadávky, čím jedine určenie zmluvy za neplatnú rozsudkom súdu môže hrozbu tohto výkonu vylúčiť. Odvolaciemu súd navrhla odvolania oboch žalovaných odmietnuť; žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania, ako aj všetkých svojich doterajších prednesov a písomných podaní. Zopakoval, že sa zúčastnil pojednávania konaného dňa 24.1.2007 a čo vypovedal. Poukázal na ustanovenie s tým, že žalobkyňa vo vyjadrení žiadnym spôsobom nenamietala ním uvádzané skutočnosti a vo vzťahu k svojej argumentácii, že nie je možné uzavrieť, že by bolo porušené právo na spravodlivý proces, dôvodila výlučne počtom súdnych pojednávaní, ktoré boli vo veci vytýčené, ale počet súdnych pojednávaní nie je garanciou a zdôvodnením práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak mu napadnutý rozsudok doručoval prvýkrát v roku 2022, pričom nie je založený zákonný predpoklad na to, že napadnutý rozsudok sa mal stať právoplatným a jeho odvolanie malo byť odmietnuté, ako uviedla vo vyjadrení žalobkyňa. Vo svojom odvolaní vyjadril svoje výhrady k skutočnosti, že súd prvej inštancie neprihliadal k ním predloženým dôkazom a pokiaľ išlo o vyjadrenia žalobkyne tieto prijal a vyhodnotil za preukazné. Pokiaľ išlo o jeho vyjadrenia, ich obsahovým vymedzením sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, tieto nevyhodnocoval. K dôkazom predloženým a navrhnutým v odvolaní konštatoval, že ich nebolo možné počas prvoinštančného konania predložiť ani uplatniť, nakoľko opravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, F. č. XX, ešte prebiehali a neboli konečné a ustálené, teda druhá strana sporu by mohla namietať hodnovernosť takéhoto dôkazu, preto žiada, aby bolo k týmto prihliadané. Odhliadnuc od uvedeného má v tejto súvislosti za to, že účel záložnej zmluvy bol v tejto zmluve riadne identifikovaný. Zopakoval svoje tvrdenia z odvolania o tom, že dôkazné bremeno bolo v plnej miere na žalobkyni, ktorá mala preukázať svoj žalobný nárok i naliehavý právny záujem a že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná. K tvrdeniu žalobkyne, že hrozí možnosť výkonu záložného práva z jeho strany uviedol, že okrem exekučného konania vedeného v prospech žalobkyne, je nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou obmedzené aj neodkladným opatrením vydaným v prospech žalobkyne a tak neexistuje riziko, že by žalobkyňa mohla byť ohrozená na svojich právach. Dodal, že v súčasnom období sa pokúša o korektné usporiadanie záväzkov svojho syna, žalovaného v I. rade a zabezpečenie svojich vnukov, synov žalovaného v I. rade, pokiaľ ide o jeho osobné nároky, tieto by podriadil potrebám svojich vnukov.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v II. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovaného v II. rade zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení ohľadom JUDr. M. a jeho zastupovania oboch žalovaných v predmetnom konaní s tým, že odvolania žalovaných v I., II. rade by mali byť odmietnuté. Dodala, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného v II. rade nie sú ničím podloženými tvrdeniami a ako takými aj neprípustnými odvolacími novotami a sú aj v priamom rozpore s ním už uvádzanou argumentáciou v konaní pred súdom prvej inštancie, prezentovanom hlavne na pojednávaní konanom dňa 24.1.2007 i písomnom vyjadrení predloženom súdu prvej inštancie dňa 14.7.2006, čím sú

nehodnoverné a nemožno im pripisovať žiadnu dôkaznú hodnotu. Poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného v II. rade doručené prvoinštančného súdu dňa 14.7.2006 a jeho vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 24.1.2007 k rozsahu úprav na dome žalovaného v I. rade, ktoré sú protichodné a nepreskúmateľné. Zotrvala na odvolacom návrhu.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní [, , , (), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniam oboch žalovaných nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. decembra 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobkyne upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) ako vecne správny.

13. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , takú ani odvolatelia v odvolaniach netvrdili, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že neodmietol odvolanie žalovaného v I. rade, ako navrhovala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v I. rade z dôvodu, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok JUDr. A. M. (ako právnemu zástupcovi žalovaného v I. rade) i samotnému žalovanému v I. rade, ktorý v úvode odvolania uviedol, že podáva v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, pričom tento právny zástupca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.6.2016 oznámil, že prevzal právne zastupovanie žalovaného v I. rade (č.l. 354 spisu), avšak priložil splnomocenenie od žalovaného v II. rade (č.l. 355 spisu). Na základe výziev provinštančného súdu na odstránenie nejasností ohľadne právneho zastúpenia žalovaných v I., II. rade JUDr. A. M., tento oznámil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.6.2020, že ani jednu stranu sporu nezastupuje, s kontaktnou osobou Ing. O. Y. (bez uvedenia dátumu narodenia) ukončil spoluprácu zhruba pred 5. rokmi (č.l. 411 spisu), avšak neuviedol konkrétny dátum odkedy prestal strany sporu zastupovať, ani či išlo o zastupovanie žalovaného v I. alebo II. rade (obaja majú totožné meno a priezvisko), z dôvodu ktorého súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.9.2020, č.k. -414, opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že ani jeden zo žalovaných nie je zastúpený uvedeným právnym zástupcom. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, ktorého zo žalovaných JUDr. A. M. zastupoval v predmetnom konaní, považoval odvolací súd odvolanie žalovaného v I. rade podané oprávnenou osobou a jeho odvolanie neodmietol.

16. Nebolo možné súhlasiť s tvrdeniami oboch žalovaných v ich odvolaniach o tom, že postupom prvoinštančného súdu boli porušené ich procesné práva, keď súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 bez ich účasti, ako aj právneho zástupcu žalovaného v I. rade, nakoľko na toto pojednávanie boli obaja žalovaní riadne predvolaní, pričom predvolanie prevzali dňa 18.7.2016 žalovaný v I. rade, dňa 11.7.2016 žalovaný v II. rade a ani jeden z nich nežiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného v I. rade prevzal predvolanie na termín pojednávania konaného dňa 13.10.2016, dňa 6.7.2016, pričom písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 10.10.216 žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a zároveň súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti

(č.l. 363 spisu), avšak dôvod ospravedlnenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na to, že možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každej strany a záleží výlučne na nej, či toto právo využije alebo nie. Ani jeden zo žalovaných sa ale na pojednávanie nedostavil, svoje neúčasti ani neospravedlnili, preto nedošlo vzhľadom na uvedené zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu procesných práv žalovaných v I., II. rade. K žiadosti právneho zástupcu žalovaného v I. rade o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dáva odvolací súd do pozornosti, že pojednávanie konané dňa 13.10.2016 sa konalo už za účinnosti . Nová právna úprava odročenia pojednávania si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ uviedol, že odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo jeden z kľúčových problémov slovenského civilného procesu, preto nová právna úprava sprísnila podmienky odročovania pojednávaní. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa , prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy, môže tak urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho sudcu). Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z druhej podmienky existujú dve výnimky. Prvá sa týka advokáta, od ktorého v zásade možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom (tzv. substitučné zastúpenie). Cieľom je eliminovať prípady, v ktorých advokáti žiadajú odročenie pojednávania napríklad pre kolíziu viacerých pojednávaní a žiadajú odročiť to pojednávanie, na ktoré obdržali predvolanie neskôr a podobne. Ak však dôvody pre odročenie nastali krátko pred pojednávaním, a teda zastúpenie substitútom by objektívne nebolo možné žiadať (napr. náhla choroba, dopravná nehoda a pod.), alebo ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa advokát na pojednávaní nechal zastúpiť substitútom. Predkladateľ na odôvodnenie tejto úpravy uviedol, že požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, v ktorých je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a podobne. V danom prípade, však právny zástupca žalovaného v I. rade nepožiadal o odročenie pojednávania, dokonca súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie potom postupoval správne, ak na uvedenom pojednávaní konal a aj rozhodol napadnutým rozsudkom. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Navyše sa predmetný spor vedie od roku 2004 a ďalšie odročenie pojednávania by spôsobilo prieťahy v konaní.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v II. rade v jeho odvolaní o tom, že v konaní nebol vykonaný preukazný dôkaz, ktorý by dostatočne a bezpochyby preukazoval naliehavý právny záujem žalobkyne. Predmetná žaloba bola podaná za účinnosti , ktorý v ustanovení upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. K vzniku právneho záujmu žalobcu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky

pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Súd preto v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu, inak (bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu nie je treba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30.11.1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, sa určovacou žalobou žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. V danej veci má odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu uvedeného v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť , ktorý zaviedol novú koncepciu čoho sa žalobou možno domáhať v ustanovení , ktorá je zakotvená v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c/ (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d/. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Žalobkyňa sa v danej veci domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je upravené v , ako osobitnom predpise.

18. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 8.10.2003 medzi žalovaným v II. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v I. rade ako záložcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené v tejto zmluve, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v I. rade, bola uzavretá neplatne z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a že tento úkon nebol myslený vážne. V predmetnej zmluve je síce uvedený ako predmet zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2003, uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom v Ružomberku dňa 26.9.2003, ale táto pohľadávka je v nej dopísaná rukou (suma 1.000.000,- Sk) a je podpísaná žalovaným v II. rade na strane záložného veriteľa i záložného dlžníka, ktorý bol na základe plnej moci zo dňa 26.9.2003 (č.l. 7 spisu) zastúpený žalovaným v II. rade. Odvolací súd poukazuje na to, že právny úkon sa vo všeobecnosti prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich dojednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. V danej veci žalobkyňa ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke požičala žalovanému v II. rade ako dlžníkovi sumu 110.250,- USD (č.l. 6 spisu), ktorú jej žalovaný v II. rade do dňa splatnosti, a to 1.10.2002, nevrátil.

19. Súd prvej inštancie na základe riadneho a dostatočne vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa sa musela prostredníctvom žaloby podanej na súde domáhať vrátenia uvedenej finančnej sumy zo zmluvy o pôžičke, v ktorom konaní bola úspešná a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu podala návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný v II. rade tvrdil, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam došlo z dôvodu, že vložil do úprav na

zachránenie nehnuteľnosti - domu žalovaného v I. rade, ktorý bol vo väzbe, svoje finančné prostriedky a chcel mať istotu, že mu tieto žalovaný v I. rade, ktorý je jeho synom, vráti, ako aj že k odovzdaniu sumy 1.000.000,- Sk z jeho strany synovi nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluvou o pôžičke ( ) prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Ak k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ak teda žalovaný v II. rade tvrdil, že k odovzdaniu uvedenej sumy žalovanému v I. rade nedošlo, nemohla mu vzniknúť pohľadávka voči žalovanému v I. rade, ktorá mala byť zabezpečená predmetnou zmluvou o zriadení záložného práva.

20. Ďalej odvolací súd dodáva, že ak žalovaný v II. rade tvrdil, že vynaložil finančné prostriedky vo výške 1.000.000,- Sk, resp. že mu vznikla pohľadávka voči žalovanému v I. rade v tejto výške, mal na preukázanie tohto tvrdenia predložiť dôkazy, čo v konaní pred súdom prvej inštancie neurobil. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie v spojení s (120 ods. 1 veta prvá ), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Žalovaný v II. rade až vo svojom odvolaní navrhol vykonať dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia, že poskytol na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v I. rade finančné prostriedky (výsluch svedka a doklad o stavebných nákladoch). Odvolací súd ale na tieto dôkazy nemohol prihliadnuť s poukazom na ustanovenie (novoty v odvolacom konaní), pretože tieto dôkazy mohol žalovaný v II. rade uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou oboch žalovaných v ich odvolaniach ohľadom skutočnosti, že ak predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva podpísala tá istá osoba na strane záložného veriteľa i záložného dlžníka, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy. V konaní bolo preukázané,

že žalovaný v I. rade splnomocnil žalovaného v II. rade (otca) dňa 26.9.2003 na vykonávanie všetkých právnych úkonov v jeho mene a že je oprávnený ho zastupovať vo veciach majetkových, právnych, obchodných, aj osobných (č.l. 6 spisu), t.j. udelil mu tzv. všeobecné (generálne) plnomocenstvo, ktoré žalovaného v II. rade oprávňovalo aj na uzatváranie zmlúv, preto žalovaný v II. rade v postavení záložného veriteľa uzavrel za žalovaného v I. rade ako záložného dlžníka predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 8.102003. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že v uvedenej zmluve nebola náležite špecifikovaná pohľadávka žalovaného v II. rade (ako už bolo uvedené, bola dopísaná rukou), ktorá ani žalovanému v II. rade nevznikla, pretože podľa jeho tvrdenia ani neprišlo k reálnemu odovzdaniu finančnej sumy 1.000.000,- Sk v zmysle zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovaným v I. rade dňa 26.9.2003 (článok I. zmluvy o zriadení záložného práva), odvolací súd má za to, že táto zmluva, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie, nebola uzavretá vážne, keďže z okolností je zrejmé, že žalovaný v I. rade sa chce takýmto spôsobom vyhnúť svojej povinnosti voči žalobkyni, od ktorej si požičal finančné prostriedky, ktoré jej doteraz nevrátil, k čomu mu dopomohol aj žalovaný v II. rade uzavretím predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva na strane záložného veriteľa i záložného dlžníka.

22. Z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva o zriadení záložného práva je fiktívna a tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nebolo v konaní preukázané, že by záložné právo skutočne zabezpečovalo nejakú reálnu pohľadávku žalovaného v II. rade a že by zmluva o zriadení záložného práva ako právny úkon bol urobený vážne. K odvolacím námietkam oboch žalovaných, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberá zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, odvolací súd dôvodí, že zo strany prvoinštančného súdu došlo zrejme k omylu pri uvedení zmluvy, ktorá je predmetom konania, keď z celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že sa zaoberal otázku (ne)platnosti zmluvy o zriadení záložného práva, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané oboma žalovanými v odvolaniach vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

24. Pokiaľ obaja žalovaní v odvolaniach namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

25. Žalovaní v I., II. rade podali odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade trov konania, ale svoje odvolania v tomto rozsahu vôbec neodôvodnili, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobkyňa odvolanie nepodala. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ).

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).